{"guid": "ussr:3e5631b2-99fb-4a70-a228-87d6e78ec190", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:3.US.509.2015.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 509/2015", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 509/2015 z 19. 1. 2016", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 19. januára 2016, sp. zn. III. ÚS 509/2015, ECLI:SK:USSR:2016:3.US.509.2015.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Jana Baricová", "sudca_id": 1070, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/jana-baricova-1070", "datum_vydania": "2016-01-19", "forma": "Nález", "povaha": ["právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "nepriznáva primerané finančné zadosťučinenie", "rozhodnutie zrušuje a vec vracia na ďalšie konanie", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "III.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "zákon č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov", "nazov": "zákon č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyzákon č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov", "judikatura_url": null}, {"iri": "zákon č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov", "nazov": "zákon č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyzákon č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov", "judikatura_url": null}, {"iri": "zákon č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov", "nazov": "zákon č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyzákon č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/3e5631b2-99fb-4a70-a228-87d6e78ec190", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.509.2015.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.509.2015.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.509.2015.1/text", "citacie_n": 52, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\n\nIII. ÚS 509/2015-25\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 19. januára 2016\nv senáte zloženom z predsedu Rudolfa Tkáčika a zo sudkyne Jany Baricovej a sudcu\nĽubomíra Dobríka o sťažnosti\n\n,\n\n, zastúpeného\n\nadvokátom JUDr. Jozefom Brázdilom, Advokátska kancelária Brázdil & Brázdilová,\nTrhová 1, Zvolen, vo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu\nzaručeného čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivé súdne konanie\nzaručeného čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením\nKrajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 2 To 121/2013 z 13. mája 2014 takto\nrozhodol:\n\n1. Základné právo\n\nna súdnu ochranu zaručené v čl. 46 ods. 1\n\nÚstavy Slovenskej republiky a právo na spravodlivé súdne konanie zaručené v čl. 6 ods. 1\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Krajského súdu\nv Banskej Bystrici sp. zn. 2 To 121/2013 z 13. mája 2014 p o r u š e n é b o l i .\n2. Uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 2 To 121/2013 z 13. mája\n2014 v časti výroku o zamietnutí odvolania\n\nproti rozsudku Okresného\n\nsúdu Banská Bystrica sp. zn. 4 T 87/2007 z 25. septembra 2013\n\nzrušuje\n\na vec\n\nv r a c i a Krajskému súdu v Banskej Bystrici na ďalšie konanie.\n3.\n\nfinančné zadosťučinenie n e p r i z n á v a .\n\n4. Krajský súd v Banskej Bystrici j e p o v i n n ý\n\nuhradiť\n\ntrovy konania v sume 340,90 € (slovom tristoštyridsať eur a deväťdesiat centov) do dvoch\nmesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia na účet advokáta\n\n,\n\nAdvokátska kancelária Brázdil & Brázdilová, Trhová 1, Zvolen.\n\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením\nč. k. III. ÚS 509/2015-11 z 20. októbra 2015 podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady\nSlovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,\no konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znesení neskorších predpisov (ďalej len\n„zákon o ústavnom súde“) prijal na ďalšie konanie sťažnosť\n\n,\n\n(ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie základného práva na súdnu\nochranu zaručeného v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva\nna spravodlivé súdne konanie zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici\n(ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 2 To 121/2013 z 13. mája 2014.\nZ obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ bol rozsudkom Okresného\nsúdu Banská Bystrica (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. 4 T 87/2007 z 25. septembra 2013\nuznaný vinným zo spáchania návodu na trestný čin sprenevery podľa § 10 ods. 1 písm. b)\na § 248 ods. 1 a 3 zákona č. 140/1961 Zb. Trestný zákon v znení neskorších predpisov\n(ďalej len „Trestný zákon“) a bol mu uložený trest odňatia slobody v trvaní 12 mesiacov\ns podmienečným odložením jeho výkonu na skúšobnú dobu 12 mesiacov.\n\n2\n\nProti prvostupňovému rozhodnutiu podal (okrem iných) sťažovateľ odvolanie,\no ktorom krajský súd napadnutým uznesením sp. zn. 2 To 121/2013 z 13. mája 2014\nrozhodol tak, že ho zamietol.\nSťažovateľ je presvedčený, že trestné konanie v jeho veci „bolo postihnuté\nzávažnými procesnými vadami, napr. v tom, že najprv konanie voči“ jeho osobe okresný súd\n„vylúčil na samostatné konanie, neskôr znova začal konať aj“ s ním „hoci uznesenie o\nopätovnom spojení vecí“ mu „nebolo doručené a nebolo ani v spise. Nebolo teda v\nniektorých štádiách súdneho prvostupňového konania zrejmé, aký je vlastne okruh\nobžalovaných v dôsledku vylúčenia vecí, spojenia vecí a pod. Viaceré nariadené hlavné\npojednávania sa museli odročovať pre nesplnenie podmienok na ich otvorenie pre\nnedoručenie predvolaní či nezabezpečenie predvedenia obžalovaného a pod., s čím sa však\nsúd musí vysporiadať skôr v rámci prípravy pojednávania tak, aby zabránil\nnehospodárnosti a neúčelnosti konania, čo sa... stávalo opakovane.“.\nPorušenie základného práva na súdnu ochranu a práva na spravodlivé súdne konanie\nsťažovateľ vidí v tom, že „bol právoplatne odsúdený pre závažný trestný čin bez jediného\ndôkazu, ktorý by svedčil“ o jeho „vine, bez akéhokoľvek skutkového odôvodnenia výroku\no vine, o treste“.\nTak prvostupňové, ako aj druhostupňové rozhodnutie všeobecných súdov podľa\nsťažovateľa „nespĺňali kritéria jasnosti, jednoznačnosti a dostatočnosti dôvodov“,\nna ktorých boli v jeho prípade založené.\nV rozsudku okresného súdu, ako tvrdí sťažovateľ, „nie je absolútne nič uvedené\no tom, kto“ jeho vinu „dosvedčil, aké dôkazy voči“ nemu „boli preukázané“.\nPokiaľ ide o „údajné doznanie sa spoluobvineného\nkeďže\n\n, k tomu nikdy nedošlo,\n\npri svojich výsluchoch ani nevypovedal!!! Chybou jeho obhajcu v\n\nodôvodnení prvého odvolania nastal tento zmätok o údajnom priznaní sa\n\na\n\nopísaní spoluúčasti spoluobvineného (nie je však ani uvedené, ktorého spoluobvineného\n3\n\nvlastne mal usvedčiť, keďže pri danom bode obžaloby figuroval zo skutku aj tretí\nspoluobvinený\n\n!?), ktorý súd následne nesprávne interpretoval bez toho, aby sa\n\noboznámil s obsahom spisu.\n\nvo veci nevypovedal,\n\npoprel spáchanie\n\nskutku, svedkovia... ani listinné dôkazy ma žiadnym spôsobom neusvedčili, a to ani\nčiastočne. Ak neexistuje ani jeden dôkaz o vine, nemôže takto zistený skutkový stav viesť k\nodsudzujúcemu rozsudku.“.\nSťažovateľ ďalej poukázal na okolnosť, že podľa rozhodnutí všeobecných súdov mal\nspoluobvinený\n\nnavrhnúť sťažovateľovi splatenie dlhu spôsobom uvedeným v\n\nskutkovej vete rozsudku okresného súdu, týmto však „absentuje naplnenie návodu k\ntrestnému činu!“.\nPodľa názoru sťažovateľa „je paradoxné, že práve posledné uznesenie odvolacieho\nsúdu je vo vzťahu“ k jeho osobe „postihnuté rovnakou vadou nepreskúmateľnosti,\nnedostatku dôvodov ako už odvolací vo svojom skoršom zrušujúcom uznesení vytkol\nprvostupňovému súdu. Odvolací súd v uznesení absolútne nijak nerozobral argumenty z...\nodvolania, nie je o ich vyhodnotení ani zmienka čo i len jednou vetou. Pritom ich obsah a\nvplyv na výsledok konania je zásadný v tom, že absencia dôkazu o vine môže viesť jedine k\noslobodeniu, nie k odsúdeniu.“.\nSťažovateľ uvádza, že nedostatkom rozhodnutia súdu druhého stupňa bolo už aj to,\nže „ním... potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa, ktorý bol už sám o sebe nezákonný\nz obdobných dôvodov uvedených v tejto sťažnosti. Súdy sa tiež dostatočne nevysporiadali\ns argumentáciou... obhajoby v priebehu súdneho konania, sťažností a odvolaní voči\nrozhodnutiam..., ktorých správne skutkové a právne posúdenie by malo zásadný vplyv na\nrozhodnutie vo veci samej tým, že obžaloba by bola voči“ sťažovateľovi „nedôvodná“\na on by bol „oslobodený“.\nVzhľadom na uvedené sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd po prijatí sťažnosti\nna ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:\n\n4\n\n„Uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici v konaní sp. zn. 2 To/121/2013\nzo dňa 13. 5. 2014 bolo porušené ústavné právo sťažovateľa garantované v čl. 46 ods. 1\nústavy na súdnu ochranu a na spravodlivé súdne konanie a podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd.\nÚstavný súd SR uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici č. 2 To/121/2013 zo dňa\n13. 5. 2014 zrušuje a vec vracia na ďalšie konanie.\nÚstavný súd SR priznáva sťažovateľovi primerané finančné zadosťučinenie v sume\n4.000 € voči Krajskému súdu v Banskej Bystrici, ktoré je povinný vyplatiť Krajský súd\nBanská Bystrica sťažovateľovi v lehote 1 mesiac od právoplatnosti rozhodnutia.\nKrajský súd Banská Bystrica je povinný nahradiť sťažovateľovi trovy právneho\nzastúpenia vo výške 340,90 € na účet jeho právneho zástupcu, advokáta JUDr. Jozefa\nBrázdila, Trhová 1... Zvolen... do 1 mesiaca od právoplatnosti rozhodnutia.“.\nPodaním doručeným ústavnému súdu 14. júla 2015 sťažovateľ oznámil, že jeho\ndovolanie podané v jeho trestnej veci bolo uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky sp. zn. 5 Tdo 33/2015 z 26. mája 2015 podľa § 382 písm. c) Trestného poriadku\nodmietnuté, preto považoval „podmienky prípustnosti ústavnej sťažnosti vyčerpaním\nopravných prostriedkov“ za „splnené“.\nNa základe výzvy ústavného súdu sa k vecnej stránke prijatej sťažnosti vyjadril\nkrajský súd (jeho podpredseda) prípisom sp. zn. Spr 1280/2015 zo 16. novembra 2015\ndoručeným ústavnému súdu 20. novembra 2015, v ktorom okrem iného uviedol:\n„... v predmetnej trestnej veci prvý krát rozhodoval odvolací súd dňa 7. marca 2013,\nkedy uznesením sp. zn. 2 To/117/2012 zrušil rozsudok prvostupňového súdu sp. zn.\n4 T/87/2007 z 13. júna 2013 (správne má byť 13. júna 2012, pozn.) a vrátil vec na nové\nprejednanie a rozhodnutie. Po opätovnom predložení tejto veci Krajskému súdu v Banskej\nBystrici tento uznesením pod sp. zn. 2 To/121/2013 z 13. mája 2013 (správne má byť\n13. mája 2014, pozn.) potvrdil rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn.\n4 T/87/2007 z 25. septembra 2007 (správne má byť 25. septembra 2013, pozn.), z ktorého\nrozhodnutia je zrejmé, že odvolací súd sa stotožnil so skutkovými zisteniami a dôkazmi,\nktoré v tomto rozsudku uviedol okresný súd a nepovažoval ich za potrebné bližšie vykladať.\n5\n\nOkrem toho poukázal na to, že okresný súd na hlavnom pojednávaní vykonal dôkazy, kde\npo ich zhodnotení dospel k záveru, že inkriminovaný skutok spáchal obžalovaný\n. Poukazuje pritom na doznanie spoluobžalovaného\n\n, ktorý zaujal\n\nku skutku pokorný a úprimný postoj, k jeho spáchaniu sa doznal a skutok oľutoval, pričom\njeho popis skutku zapadal do charakteru skutku a usvedčil ďalších spoluobžalovaných\nna ich účasti. Bližšie to popísal i prvostupňový súd v rozsudku sp. zn. 4 T/87/2007 zo dňa\n25. septembra 2013...“.\nPodpredseda krajského súdu zároveň oznámil, že „nakoľko od ústneho pojednávania\nnemožno očakávať ďalšie objasnenie veci, súhlasíme s tým, aby ústavný súd upustil\nod ústneho pojednávania o prijatej sťažnosti“.\nVyjadrenie krajského súdu ústavný súd zaslal právnemu zástupcovi sťažovateľa\ns možnosťou zaujať k nemu stanovisko. Na uvedené sťažovateľ (jeho právny zástupca)\nreagoval listom zo 7. decembra 2015 doručeným ústavnému súdu 10. decembra 2015,\nv ktorom uviedol:\n«Krajský súd v B. Bystrici... konštatuje, že odvolací súd „poukázal na to, že okresný\nsúd na hlavnom pojednávaní vykonal dôkazy, kde po ich zhodnotení dospel k záveru,\nže inkriminovaný skutok spáchal obžalovaný\nspoluobžalovaného\n\n. Poukazuje pritom na doznanie\n\n, ktorý zaujal ku skutku pokorný a úprimný postoj, k jeho\n\nspáchaniu sa doznal a skutok oľutoval, pričom jeho popis skutku zapadal do charakteru\nskutku a usvedčil ďalších spoluobžalovaných na ich účasti.“\nV prvom rade znovu opakujem, že voči mne neboli na hlavnom pojednávaní na súde\nvykonané žiadne usvedčujúce dôkazy, žiadny sa v spise nenachádza.\nPo ďalšie spomínané „doznanie sa\n\n“ vzniklo na základe chyby jeho\n\nobhajcu v prvom jeho odvolaní, kde je chybne uvedené, že sa mal jeho mandant doznať.\nTotiž\n\npri výsluchoch ani nevypovedal a ničím konkrétnym mňa neusvedčoval.\n\nNavyše z zmätočnosti celého procesného postupu som sa podrobne vyjadril už v ústavnej\nsťažnosti...\n\n6\n\nCelkovo chcem uviesť, že rozsudok voči mne bol vydaný zdá sa bez preštudovania si\nobsahu spisu sudcom prvostupňového i druhostupňového súdu. Na podanej ústavnej\nsťažnosti trvám v celom rozsahu. Súhlasím s rozhodnutím veci bez ústneho pojednávania.».\nÚstavný súd podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom súde so súhlasom účastníkov\nupustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože od neho nemožno očakávať ďalšie\nobjasnenie veci. V dôsledku toho senát ústavného súdu prijatú sťažnosť prerokoval na\nsvojom neverejnom zasadnutí bez prítomnosti účastníkov.\nII.\nPodľa čl. 124 ústavy je ústavný súd nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.\nPodľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak\no ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nPredmet sťažnosti sťažovateľa tvorí predovšetkým jeho námietka, že „bol\nprávoplatne odsúdený pre závažný trestný čin bez jediného dôkazu, ktorý by svedčil“ o jeho\n„vine, bez akéhokoľvek skutkového odôvodnenia výroku o vine, o treste“; rozhodnutiam\nvšeobecných súdov (tak prvostupňovému rozsudku, ako aj napadnutému uzneseniu\nkrajského súdu) vytýka, že „nespĺňali kritéria jasnosti, jednoznačnosti a dostatočnosti\ndôvodov“, na ktorých boli v jeho prípade založené a navyše v skutkovej vete absentujú\nznaky naplnenia „návodu k trestnému činu“. V týchto okolnostiach sťažovateľ videl\nporušenie svojho základného práva zaručeného v čl. 46 ods. 1 ústavy a práva zaručeného v\nčl. 6 ods. 1 dohovoru.\n\n7\n\nPodľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom\nsvojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na\ninom orgáne Slovenskej republiky.\nPodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o\noprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.\nZ doterajšej judikatúry ústavného súdu vyplýva, že medzi obsahom základného práva\npodľa čl. 46 ods. 1 ústavy a obsahom práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nemožno vidieť\nzásadnú odlišnosť (m. m. II. ÚS 71/97).\nPodstata základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy spočíva\nv oprávnení každého domáhať sa ochrany svojich práv na súde. Tomuto oprávneniu\nzodpovedá povinnosť súdu nezávisle a nestranne vo veci konať tak, aby bola právu, ktorého\nporušenie sa namieta, poskytnutá ochrana v medziach zákonov, ktoré tento článok ústavy\no základnom práve na súdnu ochranu vykonávajú (čl. 46 ods. 4 ústavy v spojení s čl. 51 ods.\n1 ústavy) (IV. ÚS 77/02, IV. ÚS 214/04, II. ÚS 249/2011, IV. ÚS 295/2012).\nReálne uplatnenie základného práva na súdnu ochranu predpokladá, že účastníkovi\nsúdneho konania sa súdna ochrana poskytne v zákonom predpokladanej kvalite, pričom\nvýklad a používanie príslušných zákonných ustanovení musí v celom rozsahu rešpektovať\nuvedené základné právo účastníkov garantované v čl. 46 ods. 1 ústavy (IV. ÚS 77/02,\nIV. ÚS 214/04, II. ÚS 249/2011, IV. ÚS 295/2012).\nVýklad a aplikácia zákonných predpisov zo strany všeobecných súdov musí byť\npreto v súlade s účelom základného práva na súdnu ochranu, ktorým je poskytnutie\nmateriálnej ochrany zákonnosti tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv\na oprávnených záujmov účastníkov konania. Aplikáciou a výkladom týchto ustanovení\n\n8\n\nnemožno obmedziť toto základné právo v rozpore s jeho podstatou a zmyslom\n(IV. ÚS 77/02, IV. ÚS 214/04, II. ÚS 249/2011, IV. ÚS 295/2012).\nPokiaľ ide o základné práva a slobody, ústava rozdeľuje ochranu ústavnosti medzi\nvšeobecné súdy a ústavný súd. Systém tejto ochrany je založený na princípe subsidiarity,\nktorý určuje aj rozsah právomoci ústavného súdu pri poskytovaní ochrany základným\nprávam a slobodám vo vzťahu k právomoci všeobecných súdov (čl. 142 ods. 1 ústavy), a to\ntak, že všeobecné súdy sú primárne zodpovedné za výklad a aplikáciu zákonov, ale aj\nza dodržiavanie základných práv a slobôd (čl. 144 ods. 1 a 2 ústavy a čl. 152 ods. 4 ústavy)\n(IV. ÚS 77/02, IV. ÚS 214/04, II. ÚS 249/2011, IV. ÚS 295/2012).\nZ konštantnej rozhodovacej činnosti ústavného súdu vyplýva, že ústavný súd nie je\nzásadne oprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho\npri výklade a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu vo veci samej, ani preskúmavať, či\nv konaní pred všeobecným súdmi bol náležite zistený skutkový stav a aké právne závery\nzo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje\nna kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s ústavou, prípadne\nmedzinárodnými zmluvami o ľudských právach a základných slobodách (I. ÚS 13/00,\nmutatis mutandis II. ÚS 1/95, II. ÚS 21/96, I. ÚS 4/00, I. ÚS 17/01).\nZ tohto postavenia ústavného súdu vyplýva, že môže preskúmavať také rozhodnutia\nvšeobecných súdov, ak v konaniach, ktoré im predchádzali, alebo samotných rozhodnutiach\ndošlo k porušeniu základného práva alebo slobody, pričom skutkové a právne závery\nvšeobecného súdu môžu byť predmetom preskúmavania vtedy, ak by vyvodené závery boli\nzjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné\na neudržateľné, a zároveň by mali za následok porušenie základného práva alebo slobody\n(mutatis mutandis I. ÚS 37/95, II. ÚS 58/98, I. ÚS 5/00, I. ÚS 13/00, I. ÚS 17/00).\nPokiaľ ide o požiadavky na odôvodnenie rozhodnutia súdu v limitoch čl. 6 ods. 1\ndohovoru, ústavný súd sa už odvolal na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej\naj „ESĽP“), podľa ktorej čl. 6 ods. 1 dohovoru súd síce zaväzuje, aby odôvodnil svoje\n9\n\nrozhodnutie, čo však neznamená, že sa vyžaduje, aby na každý argument strany bola daná\npodrobná odpoveď. Otázku, či súd splnil svoju povinnosť odôvodniť rozhodnutie, ktorá\nvyplýva z čl. 6 ods. 1 dohovoru, možno podľa záverov ESĽP posúdiť len so zreteľom\nna okolnosti daného prípadu (rozhodnutie vo veci Ruiz Torija proti Španielsku z 9. 12.\n1994, séria A, č. 288).\nPodľa judikatúry ústavného súdu (III. ÚS 209/04) je súčasťou obsahu základného\npráva na spravodlivé konanie podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru\naj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne\na zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace\ns predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu.\nPritom všeobecný súd však nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom\nkonania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú\nskutkový a právny základ rozhodnutia (m. m. napr. IV. ÚS 115/03).\nTieto zásady týkajúce sa vzťahu ústavného súdu a všeobecných súdov pri ochrane\nústavnosti, ktoré možno vyvodiť z doterajšej konštantnej judikatúry ústavného súdu, boli\nrelevantné aj v danej veci, a preto z týchto hľadísk posudzoval ústavný súd aj sťažovateľom\nnapadnuté uznesenie krajského súdu.\nKrajský súd napadnutým uznesením sp. zn. 2 To 121/2013 z 13. mája 2014 odvolanie\nsťažovateľa (a ďalších obžalovaných) proti rozsudku okresného súdu sp. zn. 4 T 87/2007\nz 25. septembra 2013 podľa § 319 Trestného poriadku zamietol. Označeným\nprvostupňovým rozsudkom bol sťažovateľ uznaný vinným zo spáchania návodu na trestný\nčin sprenevery podľa § 10 ods. 1 písm. b) a § 248 ods. 1 a 3 Trestného zákona, a to za takto\nv rozhodnutí opísaný skutok:\n„v bode 5/ obžaloby\ndňa 11. 08. 1999 v presne nezistenom čase v doobedňajších hodinách\nnavrhol obžalovaný\n\nobžalovanému\n\nsplatiť svoj dlh\n\nvoči nemu tým spôsobom, že nechá svoje osobné motorové vozidlo zn.\nfarby\n\n, výrobné číslo motora\n10\n\n,\n\nvýrobné číslo karosérie\nod firmy\n\n, ktoré prenajal formou leasingu\n\ndňa 20. 04. 1999, odpredať ďalšou osobou a po odpredaji nahlási na\n\npolícii krádež vozidla, na základe tejto dohody dňa 16. 08. 1999\nobžalovaný\n\nod obžalovaného\n\nprevzal\n\npravé kľúče od vozidla\n\ns dokladmi, ktoré následne odovzdal obžalovanému\n\ns požiadavkou, aby\n\ntoto vozidlo vyviezol mimo územia SR a odpredal a na základe tejto požiadavky obžalovaný\ntoto vozidlo ešte toho istého dňa vyviezol mimo územie SR, kde ho odpredal\ndoposiaľ nezistenej osobe za nezistenú čiastku, čím takto spôsobili škodu vlastníkovi vozidla\nv tom čase\n\n,\n\npodľa znaleckého\n\nohodnotenia vozidla vo výške 20.656,41,-- € (622.295,-- Sk), ktorého právnym nástupcom je\nv súčasnosti obchodná spoločnosť\n,\n\n, so sídlom\n\n;“.\nOdsudzujúcemu verdiktu okresného súdu zodpovedalo vo vzťahu k sťažovateľovi\n\ntakéto odôvodnenie:\n„Obžalovaní\n\na\n\nspáchanie uvedeného skutku popreli\n\na z jeho spáchania sa cítili byť nevinní.\nObžalovaný\n\npri výsluchoch dňa 19. 08. 1999, 21. 06. 2001, 10. 08.\n\n2001 a 12. 05. 2006 po zákonnom poučení odmietol k veci vypovedať.\nPočas následného konania, ako i v dôvodoch svojho písomného odvolania, ktoré\npodal proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 13. 06. 2012, sp. zn.\n4 T 87/07 v tejto veci, ktorý bol následne zrušený uznesením Krajského súdu v Banskej\nBystrici zo dňa 7. 03. 2013 pod sp. zn. 2 To 117/12 prostredníctvom svojho obhajcu\npoukázal na to, že zo strany súdu prvého stupňa nebolo uskutočnené náležité zistenie\na posúdenie skutkového stavu, keď sa nevysporiadal so všetkými skutočnosťami významnými\npre meritórne rozhodnutie, vrátane právneho posúdenia veci a hlavne nezohľadnil všetky\nokolnosti významné pre rozhodnutie o vine a prípadnom druhu a výmere trestu a výrokoch\no náhrade škody. Podľa neho obžalovaný\n\nzaujal k žalovanému bodu 5/\n\nobžaloby pokorný a úprimný postoj, k jeho spáchaniu sa doznal a skutok oľutoval. Opísal aj\núčasť ďalšieho spoluobvineného na skutku, čím výrazne napomáhal pri jeho objasnení.\nZároveň vo vzťahu k jeho osobe je podľa neho na mieste poukázať, že sa na neho hľadí ako\n11\n\nna osobu netrestanú, požívajúcu dobrú povesť a vzhľadom na tieto okolnosti sa ukazuje ako\nopodstatnené ich zohľadnenie v rámci o spôsobe skončenia trestného konania a prípadnom\nrozhodovaní o druhu a výmere trestu.\nObžalovaný\n\npri výsluchu dňa 15. 06. 2001 uviedol len toľko, že keď\n\nsa vracal motorovým vozidlom zn.\n\nzo služobnej cesty zo zahraničia, ho\n\nna hraničnom priechode\n\npožiadali príslušníci hraničnej polície, aby\n\nodstavil na bok vozidlo a odovzdal od neho kľúče a doklady. Až po 2-3 hodinách ho bez\nbližšieho vysvetlenia upozornili, že môže pokračovať v jazde a vrátili mu kľúče a doklady od\nvozidla.\n\nho z oddelenia kriminálnej polície vyrozumeli o odcudzení uvedeného\n\nmotorového vozidla\nObžalovaný\n\n.\npri výsluchoch v dňoch 19. 08. 1999 a 19. 10. 1999 ako aj\n\n10. 05. 2006 poprel spáchanie uvedeného skutku.\nSvedok\n\n… uviedol, že nie je pravdou, že by on zoznamoval\n\ns obžalovaným\n\nza tým účelom, aby si privyrobil ako vodič. Pri ďalšom\n\nvýsluchu... uviedol, že nepozná\n\nani\n\n.\n\npozná ako suseda svojej bývalej priateľky…\nNa hlavnom pojednávaní došlo k vypočutiu svedka\nnepamätal na skutok obžaloby... Mená\n\n, ktorý si…\nmu nič nehovorili...\n\nPri... výsluchu dňa 20. 08. 1999 uviedol, že... 15. 08. 1999 bol u neho... brat\n. Boli si sadnúť v reštaurácii..., kde sa stretol s\n\n, ktorý jeho brata\n\npočas rozhovoru nahováral, či si nechce zarobiť... Brat s tým súhlasil...\nPri výsluchu... 13. 06. 2006\n\nuviedol, že\n\nnepozná,\n\npozná z učňovskej školy a pozná tiež obžalovaného\nSvedok\n\n.\n\n… 19. 08. 1999 uviedol, že dňa 16. 08. 1999 asi o 17.00 hod.\n\nišiel do pohostinstva..., kde sa stretol s\n\n, ktorý sa ho opýtal, či by si\n\nnechcel zarobiť... Asi o 21.00 hod. prišiel do pohostinstva dovtedy neznámy muž silnejšej\npostavy, vo veku asi 40 rokov, oválnej tváre s nakrátko ostrihanými vlasmi na ježka, fúzatý,\nktorý sa mu prestavil ako\n\na pri rozhovore mu povedal, že potrebuje vodiča, ktorý\n\nvyvezie auto mimo republiky. Keďže s tým súhlasil, dal mu 200,- DM, 800,-Sk na naftu,\nkľúče od vozidla, osvedčenie, zelenú kartu a nejaký papier s textom... Na fotoalbume pred\n\n12\n\nvyšetrovateľom OÚV PZ\nbol s ním v\n\npoznal a označil muža, ktorý ho na túto cestu nahovoril,\n\na za túto službu mu zaplatil.\n\nPri výsluchu... svedok\n\nuviedol, že nepozná\n\n. Obžalovaného\nod\n\nstretol len vtedy, keď mu tento odovzdal kľúče\n\n, ktorú vyviezol do\nSvedok\n\n, ani\n\n.\n\nuviedol, že v\n\nsi prenajal\n\nna základe Zmluvy o nájme\n\n...\n\nuhradil\n\nfirme zálohovú platbu... a prvú zálohovú splátku... Žiadne ďalšie splátky nájomca dosiaľ\nneuhradil...\nNa č. l. 2331-2338 sa nachádza zápisnica o rekognicii osoby s prílohami z 19. 08.\n1999, podľa ktorej... svedok\n\nvo fotoalbumoch opoznal obžalovaného\n\nako osobu, ktorá sa mu prestavila ako\n\n...\n\nNa základe zásad uvedených v § 2 ods. 10, ods. 12 Tr. por., súd po vykonanom\ndokazovaní a jeho vyhodnotení jednotlivo každý dôkaz zvlášť, ako i v ich súhrne, mal za to,\nže u obžalovaných\n\n,\n\na\n\nv bode 5/\n\nobžaloby došlo k naplneniu skutkovej podstaty trestného činu sprenevery podľa § 248\nods. 1, 3 Tr. zák. účinného do 31. 12. 2005, pričom\n\nformou pomoci podľa § 10\n\nods. 1 písm. c) Tr. zák. č. 140/1961 Zb. účinného do 31. 8. 1999 a\n\nformou\n\nnávodu podľa § 10 ods. 1 písm. b) Tr. zák. č. 140/1961 Zb. účinného do 31. 8. 1999.\nÚčasť obžalovaného\n\n, aj vzhľadom na doznanie sa obžalovaného\n\na oľutovanie skutku, skutkový dej uvedený v bode 5/ obžaloby súd\npovažoval za jednoznačne preukázaný a teda, že obžalovaný\nnesplatený dlh, pričom obžalovaný\nvozidlo zn.\n\nmal\n\nho naviedol, aby predal svoje motorové\n\n, ktoré mal na leasing a toto ohlásil na polícii ako krádež\n\nmotorového vozidla, čo sa takýmto spôsobom aj zrealizovalo. Vozidlo potom následne bolo\nodovzdané obžalovanému\ntento odovzdal kľúče od\n\n, ktorý ho prostredníctvom\n, vyviezol do\n\n, ktorému\n, kde ju predal neznámej\n\nosobe za nezistenú sumu. Jednoznačná a ničím nevyvratiteľná je teda aj účasť obžalovaného\n, ktorého nad všetky pochybnosti usvedčuje svedok\nzároveň vo fotoalbume pred vyšetrovateľom OÚV PZ\n\n13\n\nopoznal a označil.“\n\n, ktorý ho\n\nSťažovateľ argumentáciu svojho odvolania z 23. októbra 2013 proti prvostupňovému\nrozsudku z 25. septembra 2013 postavil predovšetkým na tvrdení, že dôvody, ktoré okresný\nsúd «uviedol na str. 40 a 41 rozsudku vôbec nekorešpondujú s dôkazmi, ktoré boli vykonané\nv prípravnom konaní, na hlavnom pojednávaní a nachádzajú sa v trestnom spise.\nAk za takýto dôkaz súd považoval odôvodnenie odvolania podaného obhajcom\nobžalovaného\n\n, čo z logického výkladu textu odôvodnenia rozsudku vyplýva, tak\n\ntento postup súdu je ťažko obhájiteľný a je v rozpore so základnými zásadami tr. konania\na už spomínaným Dohovorom.\nPokiaľ obhajca obžalovaného\n\nv odvolaní uviedol bez toho aby sa vôbec\n\nzmienil o nejakých dôkazoch vetu, cit. „že\n\nzaujal k žalovanému bodu obžaloby\n\npokorný a úprimný postoj k jeho spáchaniu sa doznal a skutok oľutoval, pričom opísal\naj účasť ďalšieho obvineného (ktorého?) na skutku čím výrazne napomáhal pri jeho\nobjasnení kon. cit.“ a táto úvaha obhajcu\n\nbola základom pre moje uznanie viny\n\nsúdom čo asi vyplýva z ďalšej časti odôvodnenia rozsudku je skutočne zarážajúce. V tom\nistom rozsudku totiž súd na str. 40 predposledný odstavec uviedol, že\n\npri svojich\n\nvýsluchoch po zákonnom poučení odmietol vo veci vypovedať.\nJa som spáchanie skutku poprel, pričom už v prípravnom konaní bola dôkazná\nsituácia taká, že neexistovali žiadne priame ani nepriame dôkazy, ktoré by ma usvedčovali\nalebo preukazovali, že sa vôbec skutok tak ako mi bolo vznesené obvinenie stal. Súd svoj\nvýrok o vine vlastne neodôvodnil a uviedol v odôvodnení rozsudku len sumár dôkazov a to\ntakým spôsobom, že citoval výpovede svedkov a spoluobvinených, z ktorých ale vôbec\nnevyplýva, že by ma usvedčovali zo spáchania skutku.\nObž.\n\n,\n\nsvedok\n\n,\n\na\n\nvčítane svedka\n\nbuď odmietli vypovedať alebo nevypovedali priamo ani nepriamo, o tom, že by sa\nskutok stal a ja som tento skutok za ktorý mi bolo vznesené obvinenie a bola podaná\nobžaloba spáchal.\nJa sa vlastne neviem s poukazom na odôvodnenie rozsudku... vyjadriť z čoho mal súd\nza preukázané, že sa skutok stal a že ja som páchateľom tohto trestného činu okrem už\ncitovaného odvolania obžalovaného\n\npodaného obhajcom obžalovaného. Keďže\n\ncitované dôkazy v podobe výpovedí svedkov a spoluobžalovaných takéto skutočnosti\n\n14\n\nneobsahujú. Je zaujímavé, že takéto skutočnosti neobsahuje ani obžaloba a ani sa na ne\nvo svojom odôvodnení nedovoláva.\nZa takejto dôkaznej situácie súd posúdil tieto neexistujúce dôkazy tak, že je\nnepochybne preukázané, že sa skutok stal a ja som tento skutok spáchal čo je úplne\nv rozpore so základnými zásadami tr. por. ktoré sa týkajú hodnotenia dôkazov...».\nKrajský súd v odôvodnení napadnutého uznesenia sp. zn. 2 To 121/2013 z 13. mája\n2014 k veci sťažovateľa uviedol:\n„Obž.\n\nv písomných dôvodoch odvolania poukázal, že on spáchanie\n\nskutku poprel, pričom už v prípravnom konaní bola dôkazná situácia taká, že neexistovali\nžiadne nepriame ani priame dôkazy, ktoré by ho usvedčovali alebo by preukazovali, že sa\nvôbec skutok stal. Súd svoj výrok o vine náležite neodôvodnil. Z výpovede spoluobvinených\na svedkov nevyplýva, že by ho títo zo spáchania skutku usvedčovali. Za danej dôkaznej\nsituácie neexistujú dôkazy, ktoré by ho usvedčovali a preto žiada, aby odvolací súd ho spod\nobžaloby oslobodil...\nNa\n\nzáklade\n\nodvolania\n\nobžalovaných\n\npreskúmal\n\nkrajský\n\nsúd\n\nzákonnosť\n\na odôvodnenosť napadnutého rozsudku, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a zistil,\nže odvolania obžalovaných nie sú dôvodné...“\nOkresný súd podľa názoru odvolacieho súdu „V odôvodnení rozsudku jasne\na stručne vyložil, ktoré skutočnosti mal za preukázané a o ktoré dôkazy svoje skutkové\nzistenia oprel. V tomto smere sa odvolací súd stotožňuje so závermi prvostupňového súdu\na odkazuje na samotné odôvodnenie rozsudku okresného súdu. Z toho vyplýva, že po\nskutkovej stránke, z dôkazov, ktoré okresný súd vykonal na hlavnom pojednávaní bolo\npreukázané, že obžalovaní skutky spáchali tak, ako je to uvedené v napadnutom\nprvostupňovom rozsudku...\nPri ukladaní trestu prvostupňový súd prihliadal ku všetkým okolnostiam, z ktorých sa\npri ukladaní trestu vychádza a obžalovaným uložil zákonné a primerané tresty...\nJednoznačne však možno konštatovať, že u všetkých obžalovaných bolo porušené\nprávo na prejednanie veci v primeranej lehote. Treba však zdôrazniť, že pôvodná obžaloba\nbola podaná na súd 31. 7. 2007 na 17 obžalovaných za 16 skutkov, kde všetkých\nobžalovaných, väčšinou ktorí sa navzájom ani nepoznajú, spájala osoba obžalovaného\n15\n\n. Keďže vec sa nedala prejednať vcelku pre neprítomnosť niektorých obžalovaných,\npričom spočiatku niektorí nezastúpení obhajcom nedali súhlas na vedenie konania v ich\nneprítomnosti, čo viedlo k vylúčeniu časti skutkov na samostatné konanie, resp. ich\nnáslednému spojeniu na spoločné konanie. Od spáchania skutkov teda uplynula značná\ndoba. Dokazovanie však ohľadom niektorých skutkov bolo sťažené zabezpečením dôkazov\nsúvisiacich s medzinárodnou účasťou, zabezpečením dokladov a ich prekladov z Maďarskej\nrepubliky, zabezpečením daňových a colných dokladov, vypracovaním znaleckých posudkov\nk jednotlivým skutkom, ako aj neprítomnosťou najmä obž.\n\nv istej časti konania, čo\n\nvšetko malo vplyv na dĺžku predmetného konania, čo však v konečnom dôsledku nemôže byť\nna neprospech ostatných obžalovaných. Z hore uvedených dôvodov, ako aj z dôvodov\nuvedených v rozsudku, považuje odvolací súd tresty, ktoré boli obžalovaným uložené,\nza primerané a zákonné...“.\nPre úplnosť ústavný súd považuje za potrebné citovať časť napadnutého rozhodnutia\nkrajského súdu, v ktorej sumarizuje dôvody odvolania obžalovaného\n„Obž.\n\n:\n\nv písomných dôvodoch svojho odvolania poukázal, že\n\nvo vzťahu k jeho trestnej činnosti od začiatku zaujal pokorný a úprimný postoj, k jeho\nspáchaniu sa doznal už v prípravnom konaní a svoje výpovede a postoje v celej veci doteraz\nnezmenil. Od počiatku opisoval aj účasť ďalšieho spoluobvineného na skutku, čím výrazne\nnapomáhal pri objasňovaní skutku...“\nKrajský súd teda v odôvodnení svojho uznesenia v celom rozsahu odkázal\nna odôvodnenie rozsudku okresného súdu sp. zn. 4 T 87/2007 z 25. septembra 2013.\nÚstavný súd vo svojich rozhodnutiach opakovane poukazoval na skutočnosť,\nže odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré odkazuje na predchádzajúce\nrozhodnutia v tej istej veci, možno považovať za síce krajnú, no ešte stále ústavnoprávne\nakceptovateľnú alternatívu odôvodnenia (napr. m. m. IV. ÚS 41/08, IV. ÚS 149/08,\nIV. ÚS 314/08).\n\n16\n\nV uvedenej veci aj túto krajnú hranicu ústavnej akceptovateľnosti odôvodnenia\nuznesenia krajský súd nerešpektoval z týchto dôvodov:\nZ citovaných častí odôvodnení rozsudku okresného súdu sp. zn. 4 T 87/2007\nz 25. septembra 2013 a uznesenia krajského súdu sp. zn. 2 To 121/2013 z 13. mája 2014\nvyplýva:\nPáchateľmi skutku, pre ktorý bol odsúdený aj sťažovateľ za návod na trestný čin\nsprenevery, mali byť tri osoby –\n\n,\n\na sťažovateľ ako návodca.\n\nspáchanie skutku poprel rovnako ako sťažovateľ a z jeho spáchania sa obaja\ncítili byť nevinní.\n\n, ako to vyplýva z odôvodnenia rozsudku okresného\n\nsúdu, vo veci odmietol v rámci jeho štyroch výsluchov v prípravnom konaní (obžaloba bola\npodaná 31. júla 2007) vypovedať. Ostatní svedkovia, ktorí boli k danému skutku vypočutí,\nneuviedli žiadnu vo vzťahu k potvrdeniu spáchania skutku sťažovateľom relevantnú\nskutočnosť (vypovedali predovšetkým k okolnostiam prípravy a samotného vyvezenia\nmotorového vozidla do zahraničia, resp. k jeho hodnote). Zjavne jedinou indíciou, o ktorú\nokresný súd v odôvodnení rozsudku oprel svoj záver o spáchaní skutku sťažovateľom, malo\nbyť odvolanie obžalovaného\n\npodaného prostredníctvom obhajcu proti\n\nskoršiemu (neskôr zrušenému) prvostupňovému rozsudku z 13. júna 2012, ktoré obsahovalo\ntvrdenie, že\n\nsa ku skutku priznal, oľutoval ho a zároveň mal opísať účasť\n\nďalšieho spoluobvineného (bez konkretizácie jeho mena) na spáchaní skutku. Svedčí o tom\nčasť odôvodnenia na strane 43 rozsudku z 25. septembra 2013, podľa ktorého „Účasť\nobžalovaného\n\n, aj vzhľadom na doznanie sa obžalovaného\n\na oľutovanie skutku, skutkový dej uvedený v bode 5/ obžaloby súd považoval za\njednoznačne preukázaný“.\nTakéto odôvodnenie odsudzujúceho prvostupňového rozsudku, ktoré krajský súd\nnapadnutým uznesením vo svojej podstate potvrdil, nemožno považovať za dostatočné.\nZ odôvodnení rozhodnutí oboch konajúcich súdov nie je zrejmé, ktorý konkrétny\ndôkaz usvedčuje sťažovateľa zo spáchania návodu na trestný čin sprenevery. Chýba\nakékoľvek presné označenie dôkazného prostriedku, z ktorého by takýto dôkaz vyplýval,\n17\n\ns prípadným stručným opísaním jeho obsahu. Ak všeobecné súdy poukázali vo svojich\nmeritórnych rozhodnutiach na odvolanie\n\n(podané jeho obhajcom),\n\nktoré obsahovalo informáciu o tom, že sa tento obžalovaný priznal k spáchaniu žalovaného\nskutku a že označil aj ďalšieho páchateľa, ktorým mal byť sťažovateľ (to však\nz odôvodnenia nevyplýva), bolo na mieste, aby súdy okrem toho pomenovali aj ten\nkonkrétny dôkazný prostriedok, z ktorého taký dôkaz (priznanie a usvedčenie) vyplýva.\nPoukázanie iba na obsah odvolania obhajcu iného obžalovaného rozhodne nepostačuje\nna odôvodnenie výroku o vine ďalšieho obžalovaného (sťažovateľa).\nUvedenie a označenie všetkých relevantných dôkazov naberá na relevancii zvlášť\nv situácii, keď, ako to okresný súd v rozhodnutí uviedol,\n\nodmietol\n\nv prípravnom konaní vypovedať (pozri odôvodnenie rozsudku okresného súdu na strane\n40). Nie je teda z odsudzujúceho rozsudku absolútne zistiteľné, z ktorého dôkazného\nprostriedku vyplýva priznanie obžalovaného\n\na zároveň usvedčenie\n\nsťažovateľa, že sa tento podieľal na konaní, za ktoré boli spoločne s ďalším obžalovaným\nodsúdení.\nNavyše, sťažovateľ spáchanie návodu na trestný čin sprenevery poprel, a teda ak ho\nmal\n\nz takého konania usvedčovať, takáto procesná situácia si\n\nnepochybne vyžiadala vykonanie ďalších, pre ustálenie skutkového stavu nevyhnutných\núkonov. Svedčí o tom prax orgánov činných v trestnom konaní a „trestných“ súdov\nv prípadoch vzájomnej konkurencie záverov dvoch dôkazov k tej istej skutočnosti.\nČi takého úkony boli vykonané a s akým výsledkom, označené meritórne rozhodnutia\nneuvádzajú.\nPodľa § 168 ods. 1 Trestného poriadku ak rozsudok obsahuje odôvodnenie, súd v\nňom stručne uvedie, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové\nzistenia opiera a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, najmä ak\nsi navzájom odporujú. Z odôvodnenia musí byť zrejmé, ako sa súd vyrovnal s obhajobou,\nprečo nevyhovel návrhom na vykonanie ďalších dôkazov a akými právnymi úvahami sa\nspravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení zákona\n18\n\nv otázke viny a trestu. Ak rozsudok obsahuje ďalšie výroky, treba odôvodniť aj tieto\nvýroky.\nV odôvodnení rozsudku okresného súdu z 25. septembra 2013 jednoznačne chýba\nuvedenie, resp. označenie čo i len jedného dôkazu, o ktorý svoje skutkové zistenia,\nv ústavným súdom preskúmavanom smere oprel, a rovnako v ňom absentujú s tým späté\núvahy súdu, ktorými sa spravoval pri hodnotení dvoch navzájom si odporujúcich dôkazov\n(popierania a usvedčovania).\nPodľa § 176 ods. 2 Trestného poriadku upravujúceho obsah uznesenia v odôvodnení\ntreba, ak to prichádza podľa povahy veci do úvahy, uviesť najmä skutočnosti, ktoré sa\npovažujú za dokázané, dôkazy, o ktoré sa skutkové zistenia opierajú, úvahy, ktorými sa\nrozhodujúci orgán spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, ako aj právne úvahy,\nna ktorých základe podľa príslušných ustanovení zákona posudzoval dokázané skutočnosti.\nS prihliadnutím na citovanú príslušnú časť odôvodnenia napadnutého uznesenia\nkrajského súdu je potrebné konštatovať, že rovnako z dôvodov druhostupňového\nrozhodnutia nemožno zistiť dôkaz, o ktorý sa opiera skutkové zistenie smerujúce k uznaniu\nsťažovateľa za vinného z návodu na trestný čin sprenevery.\nFormulácia odôvodnenia rozsudku okresného súdu, a tým aj uznesenia krajského\nsúdu zakladá zdanie, že tým dôkazom je už spomínané odvolanie obhajcu proti rozsudku\nokresného súdu z 13. júna 2012. To však nemožno akceptovať.\nPodľa § 119 ods. 2 Trestného poriadku za dôkaz môže slúžiť všetko, čo môže\nprispieť na náležité objasnenie veci a čo sa získalo z dôkazných prostriedkov podľa tohto\nzákona alebo podľa osobitného zákona. Dôkaznými prostriedkami sú najmä výsluch\nobvineného, svedkov, znalcov, posudky a odborné vyjadrenia, previerka výpovede\nna mieste, rekognícia, rekonštrukcia, vyšetrovací pokus, obhliadka, veci a listiny dôležité\npre trestné konanie, oznámenie, informácie získané použitím informačno-technických\nprostriedkov alebo prostriedkov operatívno-pátracej činnosti.\n19\n\nHoci z citovaného ustanovenia vyplýva, že za dôkaz môže slúžiť všetko, čo môže\nprispieť k náležitému objasneniu veci (odhliadnuc od ďalšej pokračujúcej časti prvej vety\ntohto ustanovenia), a teda by sa mohlo zdať, že ním môže byť aj odvolanie proti rozsudku\nsúdu prvého stupňa, v danej veci to tak nie je, keďže ako to vyplýva z rozsudku okresného\nsúdu, odvolanie nebolo priznaním sa\n\nk spáchaniu skutku kladeného\n\nmu za vinu a usvedčujúcim dôkazom vo vzťahu k sťažovateľovi, ale bolo poukazom\nna skutočnosť, že v trestnom konaní sa mal\nobžalovaného. Odvolanie\n\npriznať a usvedčiť ďalšieho\npreto nemá požadovanú kvalitu kladenú\n\nna dôkaz v aktuálnej veci (nemá spôsobilosť preukázať alebo vyvrátiť dokazovanú\nskutočnosť), na základe ktorého by bolo možné uznať sťažovateľa vinným.\nVšeobecné súdy, ak majú dať spravodlivému procesu zadosť, sú povinné svoje\nkonečné rozhodnutia dostatočným spôsobom, jasne, určito a presvedčivo odôvodniť\nvo vzťahu k vyrieknutému výroku. Odôvodnenie preskúmavaného uznesenia krajského\nsúdu a ani rozsudku okresného súdu týkajúce sa osoby sťažovateľa však tieto požiadavky\nnespĺňajú.\nZa podstatnú a rozhodujúcu z hľadiska poskytnutia ústavnoprávnej ochrany\nzákladnému právu sťažovateľa však ústavný súd považoval skutočnosť, že sťažovateľ\n(prostredníctvom svojho obhajcu) na uvedené nedostatky odôvodnenia rozsudku okresného\nsúdu z 25. septembra 2013 poukázal, avšak zo strany odvolacieho súdu neboli sťažovateľovi\ndané v súlade s ústavnými princípmi akceptovateľné odpovede. Pritom podľa názoru\nústavného súdu tieto boli pre rozhodnutie otázkami zásadného charakteru. Uvedené\njednoznačne predstavuje zásah do základného práva sťažovateľa na súdnu ochranu a jeho\npráva na spravodlivé súdne konanie, keďže neboli zo strany krajského súdu nerešpektované\npožiadavky na odôvodnenie uznesenia podľa § 176 ods. 2 Trestného poriadku.\nÚstavný súd za racionálne vyznievajúcu považuje aj argumentáciu sťažovateľa\nspočívajúcu v tvrdení, že tak, ako je v rozhodnutí súdu prvého stupňa uvedená skutková\nveta, nasvedčuje absencii naplnenia „návodu k trestnému činu“. Sťažovateľ uviedol:\n\n20\n\n„Nerozumiem, ako som mal spáchať návod trestného činu, ak podľa výroku prvostupňového\nrozsudku na str. 4 sa uvádza, že mal\n\ndané konanie navrhnúť mne.“\n\nPodľa § 10 ods. 1 písm. b) Trestného zákona účastníkom na dokonanom trestnom\nčine alebo jeho pokuse je, kto úmyselne naviedol iného na spáchanie trestného činu\n(návodca).\nOkresný súd v rozsudku, s ktorým sa krajský súd stotožnil, uviedol, že „dňa 11. 08.\n1999 v presne nezistenom čase... navrhol obžalovaný\n\nobžalovanému\n\nsplatiť svoj dlh voči nemu tým spôsobom, že nechá svoje osobné\nmotorové vozidlo..., ktoré prenajal formou leasingu... odpredať ďalšou osobou\na po odpredaji nahlási na polícii krádež vozidla, na základe tejto dohody... prevzal\nobžalovaný\n\nod obžalovaného\n\ns dokladmi, ktoré následne odovzdal obžalovanému\n\npravé kľúče od vozidla\ns požiadavkou, aby\n\ntoto vozidlo vyviezol mimo územia SR a odpredal...“.\nZa návodcu možno považovať toho, kto úmyselne v inom (trestne zodpovednom)\nvzbudí rozhodnutie spáchať konkrétny trestný čin, ktorý dospel aspoň do štádia pokusu.\nTrestný čin musí byť v návode konkretizovaný aspoň jeho hlavnými rysmi.\nŠtylizácia skutkovej vety okresným súdom evokuje, že to bol obžalovaný\n, ktorý mal navrhnúť sťažovateľovi splatiť svoj dlh konaním napĺňajúcim znaky\nskutkovej podstaty trestného činu sprenevery. Z ďalšieho znenia skutkovej vety možno\ns použitím elementárnych prvkov logiky vyvodiť, že návodu sa predsa len mal dopustiť\nsťažovateľ (lízingovým nájomcom osobného motorového vozidla bol obžalovaný\na on mal dlh voči sťažovateľovi). Avšak formulácia použitá okresným súdom\nmôže právom vzbudzovať dojem, akoby sa obžalovaný\n\nu sťažovateľa\n\nchcel len utvrdiť v spáchaní sprenevery, resp. že očakával, že jej spáchanie sťažovateľ\nschváli.\n\n21\n\nFormy návodu zákon bližšie nevymedzuje, a preto môžu byť akékoľvek. Povahu\nnávodu by za určitých špecifických okolností mohlo mať i schvaľovanie trestného činu,\npokiaľ by ním bolo sledované vzbudenie rozhodnutia v inej osobe k jeho spáchaniu. Takejto\nforme návodu by však muselo zodpovedať aj odôvodnenie odsudzujúceho rozhodnutia\nvšeobecného súdu. V danej veci to tak nebolo.\nPozornosti ústavného súdu pritom neušla skutočnosť, že sťažovateľovi bolo\nuznesením vyšetrovateľa vtedy Okresného úradu vyšetrovania Policajného zboru\n\nz\n\n19. augusta 1999 vznesené obvinenie za skutok opísaný takto:\n„2. obv. č. 1\n\n, č. 2\n\n, č. 3.\n\n- dňa 11. 8. 1999 v čase presne nezistenom čase v doobedňajších hodinách\nobv. č. 3 navrhol obv. č. 2, splatiť svoj dlh tým spôsobom, že nechá svoje osobné\nmotorové vozidlo zn.\n\n..., ktoré prenajal formou leasingu od firmy\n\n..., odpredať ďalšou osobou a po odpredaji nahlási na polícii krádež vozidla,\nna základe tejto dohody... prevzal obv. č. 3 od obv. č. 2 pravé kľúče od vozidla s dokladmi,\nktoré následne odovzdal obvinenému č. 1 s požiadavkou, aby toto vozidlo vyviezol mimo\núzemia SR a odpredal a na základe tejto požiadavky obv. č 1 toto vozidlo ešte toho istého\ndňa vyviezol mimo územie SR, kde ho odpredal doposiaľ nezistenej osobe za nezistenú\nčiastku...“\nJe evidentné, že v odsudzujúcom rozsudku došlo v skutkovej vete k zámene poradia,\nv akom boli uvedení sťažovateľ a\n\nv rámci opisu skutku oproti uzneseniu\n\no vznesení obvinenia. Ústavný súd sa prikláňa k názoru, že práve formulácia (hoci aj tá sa\nnevyznačuje bezchybnou gramatickou výrazovou presnosťou, pokiaľ ide o zrozumiteľnosť\nvzhľadom na použitie skratiek „obv. č. 3“ a „obv. č. 2“) uvedená v unesení o vznesení\nobvinenia sťažovateľovi je priliehavejšou vo vzťahu ku kvalifikácii skutku ako návodu\nna trestný čin sprenevery zo strany sťažovateľa.\nSkutková veta má stručne a výstižne vyjadriť žalovaný skutok, ktorého sa\nobžalovaný podľa zistenia súdu dopustil. Súd v nej uvedie konkrétne údaje týkajúce sa\nmiesta, času a spôsobu spáchaného skutku a údaje relevantné z hľadiska zákonných znakov\n22\n\nstíhaného trestného činu, ako aj z hľadiska individualizácie skutku, tak aby tento nemohol\nbyť zamenený s iným (pozri § 163 ods. 3 Trestného poriadku).\nPopis skutku (predovšetkým spôsob jeho spáchania) musí byť uvedený tak, aby\njednotlivé časti zodpovedali príslušným znakom skutkovej podstaty trestného činu, za ktorý\nbol obžalovaný uznaný vinným. Ak neobsahuje skutková veta vo výroku o vine úplný popis\nskutočností rozhodných pre naplnenie všetkých znakov skutkovej podstaty, dochádza\nk porušeniu práva obžalovaného na spravodlivý proces.\nAk je obžalovaný uznaný vinným z trestného činu spáchaného niektorou formou\núčastníctva na trestnom čine (návod, organizátorstvo a pomoc), je potrebné v skutkovej aj\nprávnej vete výroku tieto okolnosti primerane formulovať.\nV preskúmavanej veci sa však formulácia výroku vyznačuje značnou nejasnosťou,\na tým aj nepresnosťou.\nVšeobecný súd poskytujúci ochranu účastníkovi konania je povinný poskytnúť mu ju\nv požadovanej kvalite, ktorej zodpovedá odôvodnenie rozhodnutia reflektujúce na všetky\nzásadné otázky. Ide pritom o tie otázky, ktoré majú pre vec zásadný význam, prípadne\ndostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali\ndo všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania (napr. rozhodnutia ESĽP\nvo veci Georgiadis c. Grécko z 29. 5. 1997 a vo veci Higgins c. Francúzsko z 19. 2. 1998).\nVychádzajúc z uvedeného ústavný súd konštatuje, že krajský súd v napadnutom\nuznesení sp. zn. 2 To 121/2013 z 13. mája 2014 v časti týkajúcej sa sťažovateľa (rovnako\nako súd prvostupňový) dostatočne nereflektoval na zásadné a podstatné argumenty\nsťažovateľa uvedené v odvolaní a uprednostnil formalizmus rozhodovania, ktorý povýšil\nnad zmysel súdnej ochrany, v rámci ktorej sa sťažovateľ domáhal spravodlivosti, čo priamo\nsúvisí s poskytovaním súdnej ochrany a čo teda malo za následok porušenie jeho\nzákladného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne\nkonanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (bod 1 výroku nálezu).\n23\n\nĎalšími námietkami sťažovateľa spočívajúcimi v tvrdených „vadách trestného\nkonania“ ústavný súd nepovažoval za potrebné sa zaoberať, uprednostňujúc právomoc\nvšeobecného súdu na ochranu subjektívnych hmotných práv účastníkov, v tomto prípade\nstrany trestného konania pred ochranou v konaní pred ústavným súdom. Ústavný súd v tejto\nsúvislosti prihliadol aj na zásadu minimalizovania zásahov do právomoci iných orgánov\nverejnej moci, keďže nálezom zrušujúcim rozhodnutie o odvolaní proti prvostupňovému\nodsudzujúcemu rozsudku sa vytvoril priestor na ochranu namietaného porušenia týchto práv\nv rámci sústavy všeobecných súdov (obdobne pozri napr. IV. ÚS 128/07, IV. ÚS 24/2010,\nI. ÚS 244/2011, IV. ÚS 495/2011).\nIII.\nPodľa čl. 127 ods. 2 ústavy v spojení s ustanovením § 56 ods. 2 a 3 písm. b) zákona\no ústavnom súde ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví,\nže právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo\nslobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ústavný súd\nmôže zároveň vec vrátiť na ďalšie konanie.\nVzhľadom na to, že ústavný súd vyslovil porušenie základného práva sťažovateľa\nna súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl.\n6 ods. 1 dohovoru napadnutým uznesením krajského súdu, bolo pre dovŕšenie ochrany\nporušených práv potrebné využiť aj právomoc podľa čl. 127 ods. 2 ústavy, resp. podľa § 56\nods. 2 a 3 písm. b) zákona o ústavnom súde, a preto zrušil napadnuté uznesenie krajského\nsúdu v časti týkajúcej sa osoby sťažovateľa (bod 2 výroku nálezu).\nV ďalšom postupe je krajský súd viazaný právnym názorom ústavného súdu\nvysloveným v tomto rozhodnutí (§ 56 ods. 6 zákona o ústavnom súde). Krajský súd je tiež\nviazaný rozhodnutím o vrátení veci na ďalšie konanie, ktoré je vykonateľné jeho doručením\n(§ 56 ods. 7 zákona o ústavnom súde).\n\n24\n\nIV.\nPodľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie\nsťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné\nzadosťučinenie. Rovnako tak podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže\npriznať tomu, koho základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné\nzadosťučinenie.\nSťažovateľ požadoval priznať mu primerané finančné zadosťučinenie v sume\n4 000 €, ktoré odôvodnil „závažnosťou porušení práv v konaní“. Za závažný zásah\na porušenie zásady in dubio pro reo považoval jeho odsúdenie „bez jediného dôkazu, bez\nakéhokoľvek skutkového odôvodnenia rozhodnutia o vine a treste“.\nCieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného\nzákladného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý\nvyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen deklaráciu porušenia, prípadne príkaz\nna ďalšie konanie bez porušovania základného práva (m. m. napr. IV. ÚS 210/04). Priznanie\nprimeraného finančného zadosťučinenia prichádza do úvahy predovšetkým v tých\nprípadoch, keď porušenie základného práva alebo slobody nie je už možné napraviť, a to\nnapríklad zrušením protiústavného rozhodnutia či opatrenia, prípadne uvedením\ndo pôvodného stavu (napr. I. ÚS 15/02, I. ÚS 139/02).\nV posudzovanom prípade možno porušenie označeného základného práva\nsťažovateľa na súdnu ochranu a jeho práva na spravodlivé súdne konanie podľa názoru\nústavného súdu v plnej miere kompenzovať zrušením uznesenia krajského súdu a vrátením\nmu veci na ďalšie konanie. Ústavný súd preto tomuto návrhu sťažovateľa nevyhovel\na finančné zadosťučinenie mu nepriznal (bod 3 výroku tohto nálezu).\n\n25\n\nV.\nPodľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených\nprípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby\núplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.\nÚstavný súd rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľa, ktoré mu vznikli\nv dôsledku právneho zastúpenia pred ústavným súdom. Právny zástupca sťažovateľa si\nuplatnil trovy konania, ktoré vyčíslil v celkovej sume 340,90 €.\nÚstavný súd priznal sťažovateľovi trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia\nadvokátom pozostávajúce z odmeny advokáta, a vychádzal pritom z vyhlášky Ministerstva\nspravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov\nza poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“).\nPodľa § 11 ods. 3 v spojení s § 1 ods. 3 vyhlášky je odmena advokáta (základná tarifa)\nv konaní pred ústavným súdom za jeden úkon právnej služby 1/6 z výpočtového základu.\nZákladom pre výpočet náhrady za úkon právnej služby je v danom prípade priemerná\nmesačná mzda zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky v prvom polroku 2013\nv sume 804 €. Ústavný súd priznal sťažovateľovi (§ 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde)\nnáhradu trov konania za dva úkony právnej služby vykonané v roku 2014 (príprava\na prevzatie veci a písomné vyhotovenie sťažnosti) po 134 €. Ďalej má právny zástupca\nsťažovateľa nárok aj na náhradu režijného paušálu 8,04 € za dva úkony podľa vyhlášky\n(§ 16 ods. 3 vyhlášky) vykonané v roku 2014. Právny zástupca je zároveň platiteľom dane\nz pridanej hodnoty, preto sa odmena a náhrady zvyšujú podľa § 18 ods. 3 vyhlášky o daň\nz pridanej hodnoty v sume 56,82 €.\nNa základe uvedených skutočností rozhodol ústavný súd priznať celkovú náhradu\ntrov konania v sume 340,90 €, tak ako to je uvedené vo výroku tohto nálezu (bod 4 výroku\nnálezu).\n\n26\n\nVzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu\nnemožno podať opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou rozhodnutia rozumieť jeho\ndoručenie účastníkom konania.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 19. januára 2016\n\n27", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na spravodlivý proces", "trestné konanie-dokazovanie v trestnom konaní", "podmienky konania", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na spravodlivý proces", "trestné konanie-dokazovanie v trestnom konaní", "rozhodnutie-odôvodnenie", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na súdnu ochranu", "trovy konania-náklady konania"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "2To/121/2013", "guid": "a158ef52-8e43-404a-b5df-d430bbaf0a08:8b3897cc-064f-4f76-b474-8e929e807894", "vztah": "zrusene"}, {"sz": "4T/87/2007", "guid": null, "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:82175c26-54b4-4b3a-a90d-96a8623575f4", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 295/2012", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 295/2012 z 28. 8. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-08-28", "citacie_n": 501, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:82175c26-54b4-4b3a-a90d-96a8623575f4"}, {"guid": "ussr:ee30e114-c8f8-4b92-9156-118c224421a6", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 495/2011", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 495/2011 z 9. 2. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-02-09", "citacie_n": 14, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ee30e114-c8f8-4b92-9156-118c224421a6"}, {"guid": "ussr:bbd43ac4-55a4-4b65-9b2d-8861a9c19cc5", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 249/2011", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 249/2011 z 29. 9. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-09-29", "citacie_n": 587, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bbd43ac4-55a4-4b65-9b2d-8861a9c19cc5"}, {"guid": "ussr:5daa82cb-db58-4aaa-9fa6-399ab98920f6", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 244/2011", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 244/2011 z 24. 8. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-08-24", "citacie_n": 20, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5daa82cb-db58-4aaa-9fa6-399ab98920f6"}, {"guid": "ussr:0d48a8a1-2ec0-49f5-bc26-396a7f13a35c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 24/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 24/2010 z 8. 4. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-04-08", "citacie_n": 39, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0d48a8a1-2ec0-49f5-bc26-396a7f13a35c"}, {"guid": "ussr:8e972de7-ba01-481f-bb5e-9412b63802c9", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 314/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 314/08 z 10. 10. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-10-10", "citacie_n": 51, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8e972de7-ba01-481f-bb5e-9412b63802c9"}, {"guid": "ussr:5208407a-f07f-488b-8393-8d7a1324e813", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 149/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 149/08 z 6. 5. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-05-06", "citacie_n": 52, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5208407a-f07f-488b-8393-8d7a1324e813"}, {"guid": "ussr:a3f3a510-1695-4aca-9262-a3b62622aaff", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 41/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 41/08 z 7. 2. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-02-07", "citacie_n": 70, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a3f3a510-1695-4aca-9262-a3b62622aaff"}, {"guid": "ussr:2cbcd924-fdcb-41a6-92a7-7665416e83d1", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 128/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 128/07 z 5. 9. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-09-05", "citacie_n": 39, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2cbcd924-fdcb-41a6-92a7-7665416e83d1"}, {"guid": "ussr:30502b65-8156-4299-b4ef-7eed7bcbebfc", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 214/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 214/04 z 30. 11. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-11-30", "citacie_n": 476, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:30502b65-8156-4299-b4ef-7eed7bcbebfc"}, {"guid": "ussr:cd486cb1-7248-4290-851f-aba788212e7a", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 210/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 210/04 z 15. 12. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-12-15", "citacie_n": 3328, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:cd486cb1-7248-4290-851f-aba788212e7a"}, {"guid": "ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 209/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 209/04 z 23. 6. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-06-23", "citacie_n": 17647, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc"}, {"guid": "ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 115/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/03 z 3. 7. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-07-03", "citacie_n": 11296, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c"}, {"guid": "ussr:2a594d9b-d92d-4541-b75c-466158568a3c", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 139/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 139/02 z 26. 2. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-02-26", "citacie_n": 3306, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2a594d9b-d92d-4541-b75c-466158568a3c"}, {"guid": "ussr:aaae9e7a-db73-4721-bbad-518685f8e3fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 77/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 77/02 z 27. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-27", "citacie_n": 2547, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:aaae9e7a-db73-4721-bbad-518685f8e3fe"}, {"guid": "ussr:a4b0e85e-72ca-4fe9-9f15-3a1f36dc4394", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 15/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 15/02 z 10. 7. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-07-10", "citacie_n": 425, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a4b0e85e-72ca-4fe9-9f15-3a1f36dc4394"}, {"guid": "ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 13/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 13/00 z 9. 7. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-07-09", "citacie_n": 6910, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647"}, {"guid": "ussr:fb62a029-a738-4485-9f41-c7ee37143e6e", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 17/01", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 17/01 z 19. 4. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-04-19", "citacie_n": 5942, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fb62a029-a738-4485-9f41-c7ee37143e6e"}, {"guid": "ussr:6298aa59-ade8-42c4-a4be-6fb1bac48db1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2000:1.US.5.2000.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 5/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 5/00 z 13. 7. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-07-13", "citacie_n": 2100, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2000:1.US.5.2000.1"}, {"guid": "ussr:eb9fd407-8be4-4e7b-b83c-79903e3503af", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.58.1998.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 58/98", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 58/98 z 13. 1. 1999", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1999-01-13", "citacie_n": 1462, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.58.1998.1"}, {"guid": "ussr:2115fe63-2931-418d-8fd9-44b09da4b2a4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.71.1997.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 71/97", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 71/97 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 3317, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.71.1997.1"}, {"guid": "ussr:8c89c393-acbf-4a5b-9bfc-62402e14e2f3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 21/96", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 21/96 z 16. 5. 1996", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1996-05-16", "citacie_n": 5297, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1"}, {"guid": "ussr:dd1d1e00-2a17-46d9-862f-9ce231e7d7f1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.37.1995.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 37/95", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 37/95 z 20. 12. 1995", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1995-12-20", "citacie_n": 1495, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.37.1995.1"}, {"guid": "ussr:28847603-cec4-43ed-995d-610a124baadf", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 1/95", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 1/95 z 10. 1. 1995", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1995-01-10", "citacie_n": 4173, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1"}, {"guid": "3509bf53-26dc-41d9-84e0-24024969a61a:1e2da1e2-3891-4f79-b490-c7b00700528f", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2013:3613010182.1", "spisova_znacka": "2To/121/2013", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 2To/121/2013 z 4. 12. 2013", "sud": "Krajský súd Trenčín", "datum_vydania": "2013-12-04", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2013:3613010182.1"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:36d28495-fa22-455c-8835-72ec21c7eb11", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:1.US.68.2026.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 68/2026", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 68/2026 z 20. 5. 2026", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2026-05-20", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:1.US.68.2026.2"}, {"guid": "ussr:2a5cbfec-52aa-45db-a6dd-12bcc6e6a321", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:1.US.632.2025.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 632/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 632/2025 z 6. 11. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-11-06", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:1.US.632.2025.1"}, {"guid": "ussr:c0413e1d-3cde-4c1b-aaef-44ed32f22113", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:1.US.378.2025.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 378/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 378/2025 z 12. 6. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-06-12", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:1.US.378.2025.1"}, {"guid": "ussr:8ca1a719-8243-4e59-a80e-b41c511ccb35", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:1.US.487.2024.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 487/2024", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 487/2024 z 3. 9. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-09-03", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:1.US.487.2024.1"}, {"guid": "ussr:e231ea92-b1ad-4d03-a49d-9c29a56f03c6", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:1.US.194.2024.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 194/2024", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 194/2024 z 18. 6. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-06-18", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:1.US.194.2024.2"}, {"guid": "ussr:909cf4b4-c0b1-4d68-870c-cd2ed61a9c67", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:2.US.245.2023.2", "spisova_znacka": "II. ÚS 245/2023", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 245/2023 z 24. 10. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-10-24", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:2.US.245.2023.2"}, {"guid": "ussr:59c40cf4-c9f1-4855-afa3-111061a9c920", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:3.US.46.2022.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 46/2022", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 46/2022 z 26. 5. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-05-26", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:3.US.46.2022.2"}, {"guid": "ussr:64244e0d-77fd-4436-ab3b-ee33919fbd64", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:2.US.550.2021.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 550/2021", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 550/2021 z 3. 5. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-05-03", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:2.US.550.2021.1"}, {"guid": "ussr:c12ab55f-5f16-4d33-8f87-e255cea799a2", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:4.US.646.2021.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 646/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 646/2021 z 20. 12. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-12-20", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:4.US.646.2021.1"}, {"guid": "ussr:25c20969-d32a-42cb-b8e6-c972b5661a3a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:3.US.577.2021.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 577/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 577/2021 z 28. 10. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-10-28", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:3.US.577.2021.1"}, {"guid": "ussr:f72f2890-4ee0-498e-a051-16b40520b1cd", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:1.US.177.2021.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 177/2021", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 177/2021 z 4. 8. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-08-04", "citacie_n": 23, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:1.US.177.2021.2"}, {"guid": "ussr:d7920f33-1711-4367-b575-cd2ebd143a96", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:4.US.336.2020.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 336/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 336/2020 z 13. 4. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-04-13", "citacie_n": 10, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:4.US.336.2020.1"}, {"guid": "9d2f3f1f-25fa-4221-bd83-c0cc31998b8f:6f86ea91-c0d3-4612-931d-810cd64927c1", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2025:8116011473.1", "spisova_znacka": "4Tdo/45/2023", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Tdo/45/2023 z 18. 9. 2025", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2025-09-18", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2025:8116011473.1"}, {"guid": "a010feb9-1232-437f-a490-679d2a9b848a:d4ef0410-99ba-4279-893a-927eb70bb0c8", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2025:2122014276.1", "spisova_znacka": "4Tdo/65/2024", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Tdo/65/2024 z 21. 5. 2025", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2025-05-21", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2025:2122014276.1"}, {"guid": "64cdbf7f-3bfd-47c1-adad-5931d154db9d:33b7795b-aa36-45d9-96cf-bcc357f55224", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2025:2116011401.3", "spisova_znacka": "4Tdo/73/2023", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Tdo/73/2023 z 28. 1. 2025", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2025-01-28", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2025:2116011401.3"}, {"guid": "4b5f2e0b-c40b-44d3-beba-33a99a64e7ee:bdca76ab-6e59-46ea-a823-b9cfc078b4b0", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2025:2320011039.1", "spisova_znacka": "5Tdo/61/2024", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Tdo/61/2024 z 16. 1. 2025", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2025-01-16", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2025:2320011039.1"}, {"guid": "c4da3385-f721-473d-8a3f-6e38b5611ff4:ed200bc8-4be8-47b2-9140-0b091910104c", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2025:2317010350.1", "spisova_znacka": "5Tdo/75/2024", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Tdo/75/2024 z 16. 1. 2025", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2025-01-16", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2025:2317010350.1"}, {"guid": "17439fb4-e090-4ae8-95de-d2ab39e7343e:ef7098dd-35e8-4633-85f5-5cf91d377d5c", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2024:8720010866.3", "spisova_znacka": "2Tdo/56/2023", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Tdo/56/2023 z 11. 6. 2024", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2024-06-11", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2024:8720010866.3"}, {"guid": "1a59940b-ae98-44ae-8f5e-2265942daffc:a717e42e-e8fa-4c53-b88c-4667964b895b", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2024:2120010204.1", "spisova_znacka": "1Tdo/1/2024", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Tdo/1/2024 z 21. 2. 2024", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2024-02-21", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2024:2120010204.1"}, {"guid": "a04a0f98-d3d0-4525-bc5b-418acdcfb8ab:fb5e8516-cac7-446f-8bd1-832b4cdbb677", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2023:2121011490.1", "spisova_znacka": "1Tdo/73/2022", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Tdo/73/2022 z 18. 1. 2023", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2023-01-18", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2023:2121011490.1"}, {"guid": "f7e13826-837d-4cc5-8ce3-662e1429a8ca:c20573f8-0252-4225-990f-12a8de1b414f", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2022:3117010945.1", "spisova_znacka": "1Tdo/25/2021", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Tdo/25/2021 z 9. 2. 2022", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2022-02-09", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2022:3117010945.1"}, {"guid": "ca9de9ef-1bd4-40a2-891c-9b8098078ffc:7e8a4ac6-e434-4bcd-9191-9cda5ba05cf6", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2021:6218010273.1", "spisova_znacka": "1Tdo/29/2020", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Tdo/29/2020 z 11. 5. 2021", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2021-05-11", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2021:6218010273.1"}, {"guid": "8f7c00a1-9fd3-4640-839c-5ebad91849b4:fb869df1-9d6c-4a4a-ba1b-6010e718198b", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2024:1021200834.1", "spisova_znacka": "2Stk/4/2024", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 2Stk/4/2024 z 20. 12. 2024", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2024-12-20", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2024:1021200834.1"}, {"guid": "20792f1e-cde6-423f-bb57-805627d3eaf2:273d34cb-6fa2-44da-8096-294d0233b579", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2024:5021200253.1", "spisova_znacka": "4Stk/9/2023", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 4Stk/9/2023 z 20. 6. 2024", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2024-06-20", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2024:5021200253.1"}, {"guid": "86ef0c61-3f12-410b-994d-d53f02f33fbf:20ee280a-b059-45d7-af75-86bd1ea08570", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2023:5018200419.1", "spisova_znacka": "4Stk/22/2022", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 4Stk/22/2022 z 17. 10. 2023", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2023-10-17", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2023:5018200419.1"}, {"guid": "0a5b4f60-c822-4c0f-b482-2ca7bb8211da:2b60f4ac-7295-40b2-8148-b4a634cb8238", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2022:9621200115.1", "spisova_znacka": "32D/19/2021", "nazov": "Rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 32D/19/2021 z 14. 11. 2022", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2022-11-14", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2022:9621200115.1"}, {"guid": "1ff55083-ef7a-47f1-901b-006d2c341dca:e04ea2b2-382b-4986-8bfc-fdec378415a4", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2024:1018200665.2", "spisova_znacka": "BA-5S/68/2018", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. BA-5S/68/2018 z 18. 1. 2024", "sud": "Správny súd v Bratislave", "datum_vydania": "2024-01-18", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2024:1018200665.2"}, {"guid": "eacd550e-6f5b-48c2-a287-3ca3b66a12ca:c6378994-40fb-427a-ad50-1dd222eef5c8", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2026:7122011341.6", "spisova_znacka": "4To/17/2026", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 4To/17/2026 z 10. 6. 2026", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2026-06-10", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2026:7122011341.6"}, {"guid": "bd91ef54-103d-45d5-a047-d3130cc6174a:800164ad-9f4f-4da1-b1c5-66b96957ed7e", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2026:3519010291.1", "spisova_znacka": "2To/26/2026", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 2To/26/2026 z 2. 6. 2026", "sud": "Krajský súd Trenčín", "datum_vydania": "2026-06-02", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2026:3519010291.1"}, {"guid": "1644fc6f-b19e-42ff-8e92-7e81cc8894fb:dbf793f6-11b6-417b-aedd-93b13431a76d", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2026:2318011670.1", "spisova_znacka": "7To/6/2025", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trnava sp. zn. 7To/6/2025 z 16. 4. 2026", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2026-04-16", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2026:2318011670.1"}]}