{"guid": "ussr:348c756d-30c1-4950-9d2a-35ae1894ca48", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:3.US.496.2016.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 496/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 496/2016 z 17. 8. 2016", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 17. augusta 2016, sp. zn. III. ÚS 496/2016, ECLI:SK:USSR:2016:3.US.496.2016.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Rudolf Tkáčik", "sudca_id": 1080, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/rudolf-tkacik-1080", "datum_vydania": "2016-08-17", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "III.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-47.odsek-3", "nazov": "čl. 47 ods. 3 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-47.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-47"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-41.odsek-6", "nazov": "čl. 41 ods. 6 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-41.odsek-6", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-41"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-3.odsek-2", "nazov": "čl. 3 ods. 2 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-3.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-3"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-3.odsek-1", "nazov": "čl. 3 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-3.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-3"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-2.odsek-2", "nazov": "čl. 2 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-2.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-2"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-12.odsek-1", "nazov": "čl. 12 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-12.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-12"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-12.odsek-2", "nazov": "čl. 12 ods. 2 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-12.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-12"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-8", "nazov": "čl. 8 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-8", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-8"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 41 ods. 6", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 41 ods. 6", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 41 ods. 6", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 41 ods. 6", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 41 ods. 6", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 41 ods. 6", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o právach dieťaťa čl. 3 ods. 2", "nazov": "Dohovor o právach dieťaťa čl. 3 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o právach dieťaťa čl. 3 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o právach dieťaťa čl. 3 ods. 2", "nazov": "Dohovor o právach dieťaťa čl. 3 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o právach dieťaťa čl. 3 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o právach dieťaťa čl. 3 ods. 1", "nazov": "Dohovor o právach dieťaťa čl. 3 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o právach dieťaťa čl. 3 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o právach dieťaťa čl. 3 ods. 1", "nazov": "Dohovor o právach dieťaťa čl. 3 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o právach dieťaťa čl. 3 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 2 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 2 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 2 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 2 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 2 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 2 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o právach dieťaťa čl. 12 ods. 1", "nazov": "Dohovor o právach dieťaťa čl. 12 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o právach dieťaťa čl. 12 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o právach dieťaťa čl. 12 ods. 2", "nazov": "Dohovor o právach dieťaťa čl. 12 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o právach dieťaťa čl. 12 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o právach dieťaťa čl. 12 ods. 1", "nazov": "Dohovor o právach dieťaťa čl. 12 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o právach dieťaťa čl. 12 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o právach dieťaťa čl. 12 ods. 2", "nazov": "Dohovor o právach dieťaťa čl. 12 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o právach dieťaťa čl. 12 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 8", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 8", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 8", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 8", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 8", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 8", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-47", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-41", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-3", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-2", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-12", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-8", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/348c756d-30c1-4950-9d2a-35ae1894ca48", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.496.2016.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.496.2016.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.496.2016.1/text", "citacie_n": 1, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nIII. ÚS 496/2016-13\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 17. augusta 2016\npredbežne prerokoval sťažnosť\n, zastúpené advokátkou\nJUDr. Denisou Jánošíkovou, advokátska kancelária, Klincová 35, Bratislava, vo veci\nnamietaného porušenia čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, ich základného práva\nna súdnu ochranu podľa čl. 41 ods. 6 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky,\nzákladného práva na rovnosť účastníkov v konaní podľa čl. 47 ods. 3 Ústavy Slovenskej\nrepubliky, práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd, práva na rešpektovanie rodinného, súkromného života\npodľa čl. 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a ďalej práv\nna zohľadnenie záujmu dieťaťa pri činnosti súdu podľa čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach\ndieťaťa, na ochranu a starostlivosť nevyhnutnú pre blaho dieťaťa podľa čl. 3 ods. 2\nDohovoru o právach dieťaťa, práva označenej maloletej formulovať vlastné názory a byť\nvypočutý v súdnom konaní podľa čl. 12 ods. 1 a 2 Dohovoru o právach dieťaťa postupom\na uznesením Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 22 P 317/2012 zo 14. novembra 2013\na postupom a uznesením Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 11 CoP 108/2016 z 22. marca\n2016 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť\n,odmieta.\nOdôvodnenie:\n\nI.\nÚstavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 6. júna 2016\ndoručená sťažnosť\n(ďalej len „sťažovateľka“ a „maloletá\nsťažovateľka“ spolu len „sťažovateľky“), ktorou namietajú porušenie čl. 2 ods. 2 Ústavy\nSlovenskej republiky (ďalej len „ústava“), základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 41\nods. 6 a čl. 46 ods. 1 ústavy, základného práva na rovnosť účastníkov v konaní podľa čl. 47\nods. 3 ústavy, práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“), práva na rešpektovanie\nrodinného, súkromného života podľa čl. 8 dohovoru a ďalej práv na zohľadnenie záujmu\ndieťaťa pri činnosti súdu podľa čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, na ochranu\na starostlivosť nevyhnutnú pre blaho dieťaťa podľa čl. 3 ods. 2 Dohovoru o právach dieťaťa,\npráva označenej maloletej formulovať vlastné názory a byť vypočutý v súdnom konaní\npodľa čl. 12 ods. 1 a 2 Dohovoru o právach dieťaťa postupom a uznesením Okresného súdu\nBratislava V (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. 22 P 317/2012 zo 14. novembra 2013 (ďalej\nlen „uznesenie okresného súdu“) a postupom a uznesením Krajského súdu v Bratislave\nsp. zn. 11 CoP 108/2016 z 22. marca 2016 (ďalej len „napadnuté uznesenie“).\nZ obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že krajský súd rozhodol rozsudkom\nsp. zn. 11 CoP 49/2014 z 19. augusta 2014, ktorým potvrdil rozsudok okresného súdu\nsp. zn. 22 P 317/2011 z 13. novembra 2013, rozviedol manželstvo sťažovateľky a zveril\nmaloletú sťažovateľku na čas po rozvode do osobnej starostlivosti sťažovateľky.\nOtec maloletej návrhom žiadal nariadiť predbežné opatrenie, ktorým navrhol zveriť\ndo právoplatného rozhodnutia vo veci vedenej na okresnom súde pod sp. zn. 22 P 81/2014\n(konanie o zverenie do osobnej starostlivosti a úpravu styku, pozn.) maloletú sťažovateľku\ndo jeho osobnej starostlivosti a súčasne upraviť styk sťažovateľky s maloletou\nsťažovateľkou. Sťažovateľka samostatným návrhom žiadala predbežnú zmenu úpravy styku\notca s maloletou sťažovateľkou. Okresný súd o oboch návrhoch rozhodol uznesením\nsp. zn. 22 P 317/2012 zo 14. novembra 2013. Uvedeným uznesením nariadil predbežné\nopatrenie, ktorým zveril maloletú sťažovateľku do osobnej starostlivosti otca, s tým, že\n\n2\n\nnávrh otca na úpravu styku sťažovateľky s maloletou zamietol rovnako ako návrh\nsťažovateľky na predbežnú zmenu úpravy styku otca s maloletou sťažovateľkou.\nProti uvedenému uzneseniu okresného súdu podali odvolanie ako sťažovateľka, tak aj otec\nmaloletej sťažovateľky, o ktorom rozhodol krajský súd napadnutým uznesením tak, že\nuznesenie okresného súdu v napadnutej časti potvrdil a druhým výrokom určil, že rozsudok\nokresného súdu sp. zn. 22 P 317/2012 zo 14. novembra 2013 v spojení s rozsudkom\nkrajského súdu 11 CoP 49/2014 z 19. augusta 2014 v časti úpravy výkonu rodičovských\npráv a povinností k maloletej po dobu trvania nariadeného predbežného opatrenia stráca\núčinnosť.\nSťažovateľky\n\nv sťažnosti\n\nvyjadrujú\n\nnespokojnosť\n\ns postupom\n\na označenými\n\nrozhodnutia okresného súdu a krajského súdu o nariadení predbežného opatrenia, pričom\ntvrdia, že postupom vo veci konajúcich súdov a ich označenými rozhodnutiami boli\nporušené ich označené práva. V podstatnom namietajú, že súdy prihliadali len na\nargumentáciu otca maloletej, pričom jej argumenty ako matky maloletej zostali súdom\nnezohľadnené a odignorované, čím ju ako matku poškodili a zároveň ignorovali najlepší\nzáujem maloletej sťažovateľky. Napadnuté uznesenia okresného súdu a krajského súdu\npovažujú sťažovateľky za arbitrárne, porušujúce ich označené práva. Sťažovateľky sú toho\nnázoru, že vo veci konajúce súdy sa nedostatočne vysporiadali s ich argumentáciou\na vystavili maloletú sťažovateľku „experimentu“. Vo vzťahu k postupu prvostupňového\nsúdu sťažovateľka namieta, že ju pred vydaním napadnutého uznesenia o nariadení\npredbežného opatrenia nevypočul a neumožnil sa sťažovateľke vyjadriť sa k vykonávaným\ndôkazom. Takisto prvostupňovému súdu sťažovateľka vyčíta, že nevykonal ňou navrhnuté\ndôkazy a nijako sa nimi nezaoberal. Sťažovateľky sú toho názoru, že konanie na prvom\nstupni, ako aj odvolacie konanie vo veci predbežného opatrenia bolo neobjektívne, vo veci\nkonajúce súdy nezistili úplne skutkový stav a nezistili názor maloletej.\nNa základe uvedeného sťažovateľky navrhujú, aby ústavný súd rozhodol týmto\nnálezom:\n„Základné právo\nna súdnu ochranu upravené v čl. 41 ods. 6 a čl. 46 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky a v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\n3\n\nslobôd postupom a uznesením Okresného súdu Bratislava V, spis. zn.22P/317/2012-592\nzo dňa 14. 11. 2013, postupom a uznesením Krajského súdu Bratislava spis. zn.\n11CoP/108/2016-257 porušené bolo.\nPrávo\nna rešpektovanie súkromného a rodinného života podľa čl. 8 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných postupom a uznesením Okresného súdu Bratislava\nV, spis. zn. 22P/317/2012-592 zo dňa 14. 11. 2013, postupom a uznesením Krajského súdu\nBratislava spis. zn. 11 CoP/108/2016-257 porušené bolo.\nPrávo\nna rovnosť účastníkov súdneho konania podľa či 47 ods. 3 Ústavy\nSlovenskej republiky postupom a uznesením Okresného súdu Bratislava V, spis. zn.\n22P/317/2012-592 zo dňa 14. 11. 2013, postupom a uznesením Krajského súdu Bratislava\nspis.zn.11 CoP/108/2016-257 porušené bolo.\nPrávo\nna spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných postupom a uznesením Okresného súdu Bratislava V, spis. zn.\n22P/317/2012-592 zo dňa 14. 11. 2013, postupom a uznesením Krajského súdu Bratislava\nspis.zn. 11 CoP/108/2016-257 porušené bolo.\nPrávo\nna zohľadnenie záujmu dieťaťa pri činnosti súdu podľa čl. 3 ods. 1\nDohovoru o právach dieťaťa postupom a uznesením Okresného súdu Bratislava V,\nspis.zn.22P/317/2012-592 zo dňa 14. 11. 2013, postupom a uznesením Krajského súdu\nBratislava spis.zn. 11 CoP/108/2016-257 porušené bolo.\nPrávo\nna v 2 rade na ochranu a starostlivosť nevyhnutnú pre blaho dieťaťa\npodľa čl. 3 ods. 2 Dohovoru o právach dieťaťa postupom a uznesením Okresného súdu\nBratislava V, spis. zn. 22P/317/2012-592 zo dňa 14. 11. 2013, postupom a uznesením\nKrajského súdu Bratislava spis.zn. 11 CoP/108/2016-257 porušené bolo.\nPrávo\nna to, aby štátne orgány konali iba na základe ústavy, v jej medziach\na v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon podľa článku 2 odsek 2 Ústavy Slovenskej\n\n4\n\nrepubliky postupom a uznesením Okresného súdu Bratislava V, spis. zn. 22P/317/2012-592\nzo dňa 14. 11. 2013, postupom a uznesením Krajského súdu Bratislava spis. zn.\n11CoP/108/2016-257 porušené bolo.\nPrávo\n\nna právo dieťaťa formulovať vlastné názory\n\na byť vypočutý v súdnom konaní podľa čl. 12 ods. 1 a 2 Dohovoru o právach dieťaťa\npostupom a uznesením Okresného súdu Bratislava V, spis. zn. 22P/317/2012-592 zo dňa\n14. 11. 2013, postupom a uznesením Krajského súdu Bratislava spis. zn. 11 CoP/108/2016257 porušené bolo.\nUznesenie Okresného súdu Bratislava V, spis. zn. k. 22P/138/15-38 zo dňa\n16. 12. 2015 a uznesenie Krajského súdu v Bratislave, spis. zn. 11 CoP/108/2016-257\nzo dňa 22. 03. 2016 sa zrušujú a vec sa vracia na ďalšie konanie.\nÚstavný súd Slovenskej republiky sťažovateľke 1/ priznáva finančné zadosťučinenie\nv sume 5.000,- Eur, ktoré je Krajský súd Bratislava povinný vyplatiť sťažovateľke 1/ v\nlehote dvoch mesiacov odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.\nSťažovateľke 1/ priznáva náhradu trov konania na Ústavnom súde, ktoré je Krajský\nsúd Bratislava povinný zaplatiť na účet advokáta JUDr. Denise Jánošíkovej a to do dvoch\nmesiacov odo dna právoplatnosti tohto rozhodnutia.“\nSťažovateľky zároveň navrhli odložiť vykonateľnosť napadnutých uznesení\nokresného súdu a krajského súdu z dôvodu, že „môže nastať situácia, keď už nebude možná\nnáprava vadného stavu“.\nII.\nV zmysle čl. 127 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,\nktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n\n5\n\nÚstavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním\na o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom\nsúde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti\nnavrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.\nPri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené\nv § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto\nustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc,\nnávrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy\npodané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd\nna predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd\nmôže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.\nO zjavne neopodstatnený návrh ide vtedy, ak ústavný súd pri jeho predbežnom\nprerokovaní nezistí žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody,\nreálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98). V zmysle\nkonštantnej judikatúry ústavného súdu je dôvodom na odmietnutie návrhu pre jeho zjavnú\nneopodstatnenosť aj absencia priamej súvislosti medzi označeným základným právom alebo\nslobodou na jednej strane a namietaným konaním alebo iným zásahom do takéhoto práva\nalebo slobody na strane druhej. Inými slovami, ak ústavný súd nezistí relevantnú súvislosť\nmedzi namietaným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie\nktorých navrhovateľ namieta, vysloví zjavnú neopodstatnenosť sťažnosti a túto odmietne\n(obdobne napr. III. ÚS 263/03, II. ÚS 98/06, III. ÚS 300/06).\nPodľa čl. 41 ods. 6 ústavy podrobnosti o právach podľa odsekov 1 až 5 ustanoví\nzákon.\nPodľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom\nsvojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom\nna inom orgáne Slovenskej republiky.\n\n6\n\nPodľa čl. 47 ods. 3 ústavy všetci účastníci sú si v konaní podľa odseku 2 rovní.\nPodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo\no oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.\nPodľa čl. 8 ods. 1 dohovoru každý má právo na rešpektovanie svojho súkromného\na rodinného života, obydlia a korešpondencie.\nPodľa čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa záujem dieťaťa musí byť prvoradým\nhľadiskom pri akýchkoľvek postupoch týkajúcich sa detí, či už vykonávaných súkromnými\nzariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.\nPodľa čl. 3 ods. 2 Dohovoru o právach dieťaťa štáty, ktoré sú zmluvnými stranami\ntohto Dohovoru, sa zaväzujú, že zabezpečia dieťaťu ochranu a starostlivosť nevyhnutnú pre\njeho blaho, pričom budú brať ohľad na práva a povinnosti jeho rodičov, zákonných\nzástupcov alebo iných jednotlivcov právne za dieťa zodpovedných a urobia všetky potrebné\nzákonodarné administratívne opatrenia\nPodľa čl. 12 ods. 1 a 2 Dohovoru o právach dieťaťa štáty, ktoré sú zmluvnými\nstranami tohto Dohovoru, musia zabezpečiť dieťaťu, ktoré je schopné formulovať svoje\nvlastné názory, právo slobodne sa vyjadrovať o všetkých záležitostiach, ktoré sa ho\ndotýkajú, pričom sa názorom detí musí venovať primeraná pozornosť zodpovedajúca ich\nveku a úrovni.\nNa ten účel sa dieťaťu musí predovšetkým poskytnúť možnosť, aby bolo vypočuté\nv každom súdnom alebo administratívnom pojednávaní, ktoré sa ho dotýka, a to buď priamo\nalebo prostredníctvom zástupcu alebo jeho príslušného orgánu, a spôsobom, ktorý je\nv súlade s pravidlami vnútroštátneho zákonodarstva.\n\n7\n\nZ judikatúry ústavného súdu vyplýva, že medzi obsahom základného práva podľa\nčl. 46 ods. 1 ústavy a obsahom práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nemožno vidieť zásadnú\nodlišnosť (m. m. II. ÚS 71/97). Z tohto vyplýva, že právne východiská, na základe ktorých\nústavný súd preskúmava, či došlo k ich porušeniu, sú vo vzťahu k obom označeným právam\nv zásade identické (IV. ÚS 147/08).\n1. Ústavný súd v súvislosti s tou časťou sťažnosti, ktorou sťažovateľky namietajú\nporušenie svojich označených práv postupom a uznesením okresného súdu, poukazuje na\nprincíp subsidiarity podľa čl. 127 ods. 1 ústavy, z ktorého vyplýva, že právomoc ústavného\nsúdu je daná iba vtedy, ak o ochrane základných práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nÚstavný súd preto konštatuje, že nemá právomoc preskúmať napadnuté uznesenie\nokresného súdu a ani jeho predchádzajúci postup, keďže ho už meritórne preskúmal na\nzáklade odvolania krajský súd, ktorý bol oprávnený a zároveň povinný poskytnúť\nsťažovateľkám ochranu ich právam.\nZ uvedeného dôvodu sťažnosť v tejto časti bolo potrebné odmietnuť podľa § 25\nods. 2 zákona o ústavnom súde pre nedostatok právomoci na jej prerokovanie\n(m. m. IV. ÚS 405/04, III. ÚS 133/05, IV. ÚS 155/2010, III. ÚS 311/2014).\n2. K namietanému porušeniu označených práv napadnutým uznesením krajského\nsúdu o predbežnom opatrení a postupom krajského súdu, ktorý predchádzal jeho vydaniu\nÚstavný súd v úvode považuje za potrebné zdôrazniť, že napadnutý postup, ako aj\nnapadnuté uznesenie, ktoré je predmetom tejto sťažnosti, je rozhodnutím, ktorým súd\nrozhodol o predbežnom opatrení.\nPodľa § 102 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení\nneskorších predpisov platného v čase vydania napadnutého rozhodnutia (ďalej len „OSP“)\nak treba po začatí konania dočasne upraviť pomery účastníkov alebo zabezpečiť dôkaz,\npretože je obava, že neskoršie ho nebude možné vykonať alebo len s veľkými ťažkosťami,\nsúd na návrh neodkladne vydá predbežné opatrenie alebo zabezpečí dôkaz. Predpoklady na\n\n8\n\nnariadenie predbežného opatrenia, jeho dôsledky a spôsob zániku upravujú ustanovenia § 74\naž § 77a OSP.\nPredbežné opatrenie je jedným zo zabezpečovacích inštitútov civilného procesu,\nktorého zabezpečovacia funkcia má za cieľ dočasnou úpravou eliminovať nepriaznivé\nnásledky, ktoré by mohli pred začatím konania alebo v jeho priebehu nastať. Dočasnosť\ntohto opatrenia ako jeho základný znak znamená, že nejde o konečnú a definitívnu úpravu\nvzťahov medzi subjektmi. Nariadením predbežného opatrenia nezískava jeden z účastníkov\npráva, o ktorých sa má rozhodnúť až v budúcnosti, ale sa ním len dočasne upravuje určitý\nokruh vzťahov.\nÚstavný súd už vo viacerých svojich doterajších rozhodnutiach v podobných\nsúvislostiach vyslovil názor, že rozhodnutím o nariadení predbežného opatrenia, prípadne\nrozhodnutím\n\no\n\nzrušení\n\nnariadeného\n\npredbežného\n\nopatrenia\n\nvydaným\n\nv rámci\n\nobčianskoprávneho konania môže súd porušiť základné právo alebo slobodu účastníka\nsúdneho konania, avšak takéto porušenie by sa mohlo stať predmetom konania podľa\nčl. 127 ods. 1 ústavy len vtedy, ak by mu nebolo možné poskytnúť ochranu prostredníctvom\núčinného právneho prostriedku nápravy dostupného účastníkovi konania pred všeobecnými\nsúdmi (princíp subsidiarity) (III. ÚS 281/07).\nÚstavný súd sa preto pri predbežnom prerokovaní sťažnosti zaoberal určením miesta\na postavenia predbežného opatrenia, ako aj existenciou účinných právnych prostriedkov\nnápravy v prípade, ak sa ten, koho sa rozhodnutie o predbežnom opatrení dotýka, domnieva\n(tvrdí), že došlo k porušeniu niektorého z jeho základných práv alebo slobôd.\nPodľa právneho názoru ústavného súdu rozhodovanie o návrhu na predbežné\nopatrenie možno predovšetkým považovať za súčasť základného práva na súdnu ochranu\npodľa čl. 46 ods. 1 ústavy. Predpokladom pre záver o porušení základných práv a slobôd\nje však také porušenie, ktoré nie je napraviteľné alebo odstrániteľné činnosťou všeobecného\nsúdu pred začatím konania alebo v konaní o veci samej (§ 74 a nasl. OSP) (obdobne\nI. ÚS 46/00). Aj v prípade vyhovenia návrhu na nariadenie predbežného opatrenia\n\n9\n\nje garantované právo dotknutého účastníka konania na konečnú, definitívnu ochranu\nposkytovanú súdom rozhodnutím vo veci samej. Nariadenie predbežného opatrenia\nv žiadnom prípade nevylučuje, aby všeobecný súd poskytol v konečnom dôsledku ochranu\nprávam, porušenie ktorých sťažovateľ namieta.\nPokiaľ ide o rozhodovaciu prax Európskeho súdu pre ľudské práva, táto vylučuje\naplikovateľnosť čl. 6 ods. 1 dohovoru na rozhodovanie v otázke predbežných opatrení,\npretože nie sú rozhodnutiami o občianskych právach alebo záväzkoch (pozri rozhodnutie\nApis versus Slovenská republika z 10. 1. 2000 č. 39754/98, v ktorom sa konštatovala\nneaplikovateľnosť čl. 6 ratione materiae v konaní o zrušení predbežného opatrenia).\nReflektujúc na uvedené východiská ústavný súd konštatuje, že realizácia inštitútu\npredbežného opatrenia ako zabezpečovacieho prostriedku v civilnom procese nemôže sama\nosebe opodstatniť záver o porušení práva fyzickej osoby alebo právnickej osoby\nvyplývajúceho z ústavy alebo dohovoru, pretože zákon poskytuje účastníkovi, proti ktorému\nsmeruje výrok rozhodnutia o predbežnom opatrení, primeranú a efektívnu ochranu\npred prípadným neopodstatneným a nezákonným obsahom takéhoto rozhodnutia aj počas\nkonania vo veci samej. Keďže teda túto ochranu považuje ústavný súd jednak za účinnú\na jednak za dostupnú, účastník súdneho konania sa jej preto nemôže súčasne dovolávať\naj prostredníctvom sťažnosti pred ústavným súdom (mutatis mutandis II. ÚS 37/00,\nI. ÚS 46/00, I. ÚS 148/03, I. ÚS 49/07, III. ÚS 281/07).\nNa druhej strane však treba pripustiť, že ústavný súd už v rámci svojej rozhodovacej\nčinnosti pristúpil k preskúmaniu niektorých rozhodnutí o predbežných opatreniach, zásadne\nvšak išlo o ojedinelé prípady charakterizované výnimočnými okolnosťami veci. V tejto\nsúvislosti ústavný súd judikoval, že zasiahnuť do rozhodnutí všeobecných súdov\no predbežných opatreniach môže iba za predpokladu, že by takýmto rozhodnutím\nvšeobecného súdu došlo k procesnému excesu, ktorý by zakladal zjavný rozpor s princípmi\nspravodlivého\nIII. ÚS 281/07).\n\n10\n\nprocesu\n\nmajúci\n\ncharakter\n\nsvojvôle\n\n(obdobne\n\nIII.\n\nÚS\n\n169/2010,\n\nVychádzajúc z uvedeného ústavný súd odmietol z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti\ntú časť sťažnosti, ktorou sťažovateľky namietali porušenie svojho práva na spravodlivé\nsúdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutým postupom a uznesením krajského\nsúdu a pristúpil k preskúmaniu namietaného porušenia ich základného práva na súdnu\nochranu podľa čl. 41 ods. 6 a čl. 46 ods. 1 ústavy.\nPokiaľ ide o čl. 41 ods. 6 ústavy, ústavný súd vychádzajúc zo znenia predmetného\nčlánku ústavy konštatuje, že tento článok ústavy neupravuje žiadne konkrétne základné\nprávo alebo slobodu, len určuje, že podrobnosti o právach podľa čl. 41 ods. 1 až 5 ustanoví\nzákon, preto ústavný súd túto časť sťažnosti sťažovateliek odmietol z dôvodu jej zjavnej\nneopodstatnenosti, keďže nezistil žiadnu relevantnú súvislosť medzi namietaným porušením\nčlánku ústavy a napadnutým uznesením krajského súdu a postupom, ktorý jeho vydaniu\npredchádzal.\nZákladné právo na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy zaručuje, že každý\nsa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom\na nestrannom súde, pričom jeho súčasťou je aj ochrana, ktorá sa účastníkovi konania\nposkytuje v odvolacom konaní, t. j. v konaní, v ktorom sa podaním riadneho opravného\nprostriedku domáha ochrany svojich práv pred odvolacím súdom z dôvodov, ktorých\nuplatnenie umožňuje procesné právo. Ak účastník konania splní predpoklady ustanovené\nzákonom na poskytnutie ochrany v odvolacom konaní, všeobecný súd mu túto ochranu musí\nposkytnúť v rozsahu, v akom sa preukáže existencia dôvodov na poskytnutie súdnej\nochrany v takom konaní. Poskytnutie takejto právnej ochrany však, prirodzene, nemožno\npovažovať za právo na úspech v odvolacom konaní (m. m. II. ÚS 4/94), ak každé také\nrozhodnutie odvolacieho súdu odpovedá na obsah odvolania ústavne konformným\nspôsobom a v rozsahu upravenom zákonom (čl. 46 ods. 4 ústavy).\nÚstavný súd nie je súdom vyššej inštancie rozhodujúcim o opravných prostriedkoch\nv rámci sústavy všeobecných súdov. Ústavný súd nie je zásadne oprávnený preskúmavať\na posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov\nviedli k rozhodnutiu, ani preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi bol alebo nebol\n\n11\n\nnáležite zistený skutkový stav a aké skutkové a právne závery zo skutkového stavu\nvšeobecný súd vyvodil. Úloha ústavného súdu sa vymedzuje na kontrolu zlučiteľnosti\núčinkov takejto interpretácie a aplikácie s ústavou, prípadne medzinárodnými zmluvami\no ľudských právach a základných slobodách. Z tohto postavenia ústavného súdu vyplýva,\nže môže preskúmavať rozhodnutie všeobecného súdu v prípade, ak v konaní, ktoré\nmu predchádzalo, alebo samotným rozhodnutím došlo k porušeniu základného práva alebo\nslobody. Skutkové a právne závery všeobecného súdu môžu byť teda predmetom kontroly\nzo strany ústavného súdu vtedy, ak by vyvodené závery boli zjavne neodôvodnené alebo\narbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by mali\nza následok porušenie základného práva alebo slobody (mutatis mutandis I. ÚS 13/00,\nI. ÚS 17/01, III. ÚS 268/05).\nPodľa stabilizovanej judikatúry ústavného súdu (napr. IV. ÚS 77/02) do obsahu\nzákladného práva na súdnu ochranu, ako aj práva na spravodlivé súdne konanie patrí\naj právo každého na to, aby sa v jeho veci rozhodovalo podľa relevantnej právnej normy,\nktorá má základ v platnom právnom poriadku Slovenskej republiky alebo v takých\nmedzinárodných zmluvách, ktoré Slovenská republika ratifikovala a boli vyhlásené\nspôsobom, ktorý predpisuje zákon. Do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka\nkonania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním\na hodnotením dôkazov. Právo na spravodlivý proces je naplnené tým, že všeobecné súdy\nzistia (po vykonaní dôkazov a ich vyhodnotení) skutkový stav a po použití relevantných\nprávnych noriem vo veci rozhodnú za predpokladu, že skutkové a právne závery nie sú\nsvojvoľné, neudržateľné a že neboli prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov,\nktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces.\nSúčasťou obsahu základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy,\nako aj práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru je taktiež právo\núčastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne\ndáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom\nsúdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu (III. ÚS 78/07,\nIV. ÚS 115/03, III. ÚS 209/04).\n\n12\n\nÚstavný súd pripomína, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky\nnastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam,\nprípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho,\naby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania (m. m.\nI. ÚS 241/07). Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne\nobjasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu\nje plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (napr. II. ÚS 44/03,\nIII. ÚS 209/04, I. ÚS 117/05). Rovnako Európsky súd pre ľudské práva pripomenul,\nže súdne rozhodnutia musia v dostatočnej miere uvádzať dôvody, na ktorých sa zakladajú.\nČlánok 6 ods. 1 dohovoru však nemožno chápať tak, že vyžaduje podrobnú odpoveď\nna každý argument, pričom odvolací súd sa pri zamietnutí odvolania môže obmedziť\nna prevzatie odôvodnenia nižšieho súdu (García Ruiz proti Španielsku z 21. 1. 1999).\nSťažovateľky vo vzťahu k napadnutému postupu a uzneseniu krajského súdu\nnamietajú porušenie svojho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy,\nktoré\n\nodôvodňujú\n\narbitrárnosťou\n\nnapadnutého\n\nuznesenia\n\nkrajského\n\nsúdu\n\na jeho\n\nnedostatočným odôvodnením, v rámci ktorého sa krajský súd mal nedostatočne vysporiadať\ns ich argumentáciou týkajúcou sa závažného podozrenia sťažovateľky zo sexuálneho\nzneužívania maloletej sťažovateľky. Zároveň sťažovateľka namietala, že jej prvostupňovým\nsúdom nebolo umožnené sa vyjadriť k vykonávaným dôkazom z dôvodu neakceptovania\nneúčasti sťažovateľky na dvoch pojednávaniach z dôvodu zdravotných problémov.\nSťažovateľka zároveň vyčíta súdom, že nevzali do úvahy znalecký posudok súdnej znalkyne\nozrejmujúci údajnú pravdivosť tvrdení maloletej.\nKrajský súd sa v napadnutom uznesení v rámci odvolacieho prieskumu stotožnil\ns právnym názorom formulovaným v napadnutom uznesení okresného súdu a poukázal na\nsprávnosť jeho záverov a dôvodov, ktoré ho viedli k vydaniu predbežného opatrenia.\nK odvolacím námietkam sťažovateľky krajský súd v odôvodnení napadnutého uznesenia\nuviedol:\n„V prvom rade poukazuje na to, že celé obsiahle podané odvolanie vyjadruje\nnesúhlas s rozhodnutím súdu, ktorý podľa názoru matky uprednostnil záujmy otca,\n\n13\n\npri výraznom poškodení záujmov maloletej a jej ako matky. S uvedenou výtkou, ktorá je\nnosnou myšlienkou celého podaného odvolania sa odvolací súd nestotožnil, v tomto smere\npoukazuje na odôvodnenie napadnutého uznesenia, v ktorom súd prvého stupňa\njednoznačne a podrobne vysvetlil dôvody svojho rozhodnutia, situáciu a vývin situácie\nv rodine detailne analyzoval a keďže súbežne koná vo veci samej vedenej pod spis. zn.\n22P/81/2014, mal pre svoje rozhodnutie, ako aj pre svoje závery dostatok skutkových\npodkladov, vrátane podaného znaleckého posudku, výsluchu znalca, pričom čo odvolací súd\nzdôrazňuje je skutočnosť, že súd prvého stupňa konal v intenciách podaných návrhov, t. j.\nnávrhu otca na zverenie maloletej do jeho starostlivosti a návrhu matky na zákaz styku otca\ns maloletou, s jej alternatívnym petitom. K poukazovaniu matky na rozsudok Krajského\nsúdu Bratislava zo dňa 19. 8. 2014, č. k. 11CoP/49/2014, v ktorom sa konštatuje, že medzi\nrodičmi existuje výrazný konfliktný vzájomný vzťah, čím matka zrejme chcela preukázať, že\nzverenie maloletej do starostlivosti otca je ako v rozpore so záujmom maloletej, tak ako jej\nmatky, je treba uviesť, že v odôvodnení ňou citovaného rozhodnutia sa rovnako konštatuje,\nže matka nevytvára podmienky na riadnu realizáciu styku otca s maloletou, v dôsledku čoho\ndal odvolací súd matke do pozornosti, že v záujme maloletej je postupne po prerušení\nkontaktu si privykať na prítomnosť otca, za nutné považoval otcovi poskytnúť priestor\nk opätovnému nadviazaniu a rozvíjaniu vzájomného vzťahu s maloletou, matke uložil\npovinnosť dieťa na styk riadne pripraviť, rovnako matke dal do pozornosti, že ako rodič,\nktorému je dieťa zverené do osobnej starostlivosti, je povinná vychovávať dieťa v úcte\nk otcovi, usmerňovať ho vo vzťahu k otcovi a v rámci prípravy styku vytvárať pre dieťa\noptimálne podmienky na jeho realizáciu. Vychádzajúc z obsahu daného spisu, ako aj spisu\nvedeného pod spis. zn. 22P/81/2014 však treba konštatovať, že matka v intenciách\ncitovaného uznesenia Krajského súdu Bratislava z 19. 8. 2014, č. k. 11CoP/49/2014\nnepostupovala a s odstupom času napriek snahám množstva odborníkov a inštitúcií, ktorý\ns rodinou pracujú, ako aj snahy zo strany súdu, nedošlo zo strany matky k žiadnej zmene\nv jej správaní vo vzťahu k otcovi, naďalej pokračuje v marení styku otca s maloletou,\npričom jej konanie smeruje k vylúčeniu otca zo života maloletej. Takéto konanie je potrebné\nvyhodnotiť ako zlyhanie matky v jej rodičovských kompetenciách, ako konanie matky, ktoré\nje jednoznačne v rozpore so záujmom maloletej, ako typické konanie, ktoré viedlo\nzákonodarcu k tomu, že do ustanovenia § 25 Zákona o rodine v ods. 4 zakotvil právnu\n\n14\n\núpravu postihujúcu rodičia, ktorého správanie je v rozpore so záujmom maloletého dieťaťa.\nPokiaľ matka v odvolaní poukazovala na ďalšie rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave\nspis. zn. 11 CoP/321/2015 majúc za to, že situácia v danej veci je právne a skutkovo\nobdobná, pričom súd prvého stupňa v nej postupoval iným spôsobom a rozhodol\ndiametrálne odlišne, ani s touto námietkou matky sa odvolací súd nestotožnil, keď dospel\nk záveru, že v danej veci postup súdu, ani samotné rozhodnutie nemožno posudzovať\na vyhodnocovať tak, ako to uviedla matka v odvolaní, t.j. že súd rozhodol za totožnej\nskutkovej a právnej situácie inak. V tomto smere odvolací súd opätovne poukazuje\nna rozsah vykonaného dokazovania v danej veci, vrátane znaleckého dokazovania, výsluchu\nznalca, vyhodnotenia predbežných výsledkov uloženého výchovného opatrenia súdom,\nsprávanie sa matky počas výkonu súdneho rozhodnutia zo dna 13. 11. 2015, v konaní\nvedenom pod spis. zn. 2Em/5/2013, ktoré dôkazy aj podľa názoru odvolacieho súdu plne\nodôvodňovali prijať závery o potrebe dočasnej úpravy pomerov v zmysle návrhu otca. Ako\núčelovú obranu odvolací súd vyhodnotil tvrdenia matky o nedostatočnom skúmaní\nvýchovných predpokladov otca, vplyvu novej partnerky otca, námietky voči znaleckému\nposudku, či nezohľadnenie zrušenia vzneseného obvinenia voči osobe matky. Vo vzťahu\nk námietke matky týkajúcej sa jej stíhania a jeho vplyvu na rozhodnutie súdu v danej veci\ndodáva, že skutočnosť, že by súd oprel svoje rozhodnutie práve o informáciu otca\no trestnom stíham matky zo spisu ani z rozhodnutia súdu prvého stupňa nevyplýva. Tak ako\nuž bolo uvedené, súd prvého stupňa k svojmu rozhodnutiu dospel na základe vykonania\njednotlivých dôkazov, ktoré v súhrne v zmysle § 132 O. s. p. vyhodnotil a ktoré v zmysle\n§ 157 ods. 2 v spojení s ust. § 167 ods. 2 O. s. p,. aj uviedol v odôvodnení svojho\nrozhodnutia. Za dostatočné z pohľadu ust. § 157 ods. 2 O. s. p., na ktorý matka odvolaní\npoukazovala považuje odvolací súd aj odôvodnenie uznesenia súdu prvého stupňa v časti\nzamietnutia návrhu matky na nariadene predbežného opatrenia z 20. 11. 2014. V tomto\nsmere poukazuje na to, že súd prvého stupňa rozhodol formou predbežného opatrenia,\nv ktorom nemusí dať odpoveď všetky účastníkmi nastolené otázky a vzhľadom k tomu, že ide\no rozhodnutie o dočasnej úprave pomerov účastníkov a nie meritórne rozhodnutie vo veci\nsamej, ani nemožno od súdu objektívne požadovať náležitosti odôvodnenia tak ako to\nvyžaduje ust. § 157 ods. 2 O. s. p., pri meritórnom rozhodnutí, t.j. rozhodnutí vydanom\nna základe už objektívne zisteného skutkového stavu veci v zmysle príslušného\n\n15\n\nhmotnoprávneho predpisu. Pokiaľ ide o ďalšie námietky, tvrdenia, výtky, výhrady, názory\nmatky uvedené v jej odvolaní, či jej polemika s rozhodnutím súdu, tieto matka produkovala\npostupne ako počas daného konania o nariadenie predbežného opatrenia, tak aj\nv prebiehajúcom konaní vo veci samej vedenej pod spis. zn. 22P/84/2014. Tým, že sa súd\nprvého stupňa s podstatnými námietkami matky majúcimi vplyv na rozhodnutie vo svojom\nrozhodnutí vysporiadal detailne, vyčerpávajúco, v logickej nadväznosti na správanie sa\nmatky, a vývin situácie v rodine, z ktorého dôvodu zo strany odvolacieho súdu, ktorý sa\ns postupom, s rozhodnutím ako aj právnou argumentáciou súdu prvého stupňa plne\nstotožnil, nie je účelné opätovne zaujímať stanoviská, či vyvracať opakujúce sa tvrdenia\nmatky a výhrady matky uvedené v jej odvolaní.\nVzhľadom k tomu, že súd prvého stupňa v danej veci rozhodol v súlade s príslušnými\nustanoveniami upravujúcimi inštitút predbežného opatrenia, ktoré správne na danú vec\naplikoval, pri zohľadnení najlepšieho záujmu maloletého dieťaťa ako prioritného kritéria\npre rozhodovaciu činnosť súdu v konaní starostlivosti o maloleté deti, odvolací súd\nuznesenie súdu prvého stupňa v matkou napadnutých výrokoch ako vecne správne podľa\n§ 219 ods. 1, 2 O. s. p. potvrdil.“\nPredmetné rozhodnutie krajského súdu (nadväzujúce na právny názor okresného\nsúdu) obsahuje podľa názoru ústavného súdu dostatok skutkových a právnych záverov,\npričom ústavný súd nezistil, že by jeho výklad a závery boli svojvoľné alebo zjavne\nneodôvodnené a nevyplýva z nich ani taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne\nzáväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich podstaty a zmyslu. Skutočnosť,\nže sťažovateľky sa s názorom krajského súdu nestotožňujú, nepostačuje sama osebe\nna prijatie záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti napadnutého rozhodnutia.\nAj stabilná rozhodovacia činnosť ústavného súdu (II. ÚS 4/94, II. ÚS 3/97, I. ÚS 204/2010)\nrešpektuje názor, podľa ktorého nemožno právo na súdnu ochranu stotožňovať s procesným\núspechom, z čoho vyplýva, že všeobecný súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým\na právnym názorom účastníkov konania vrátane ich dôvodov a námietok. V zmysle svojej\njudikatúry považuje ústavný súd za protiústavné aj arbitrárne tie rozhodnutia, ktorých\nodôvodnenie je úplne odchylné od veci samej, alebo aj extrémne nelogické so zreteľom\nna preukázané skutkové a právne skutočnosti (IV. ÚS 150/03, I. ÚS 301/06).\n\n16\n\nK jednotlivým námietkam sťažovateľky ústavný súd dodáva, že okresný súd\nv posudzovanej veci vykonal rozsiahle dokazovanie (znalecké, výsluchy svedkov a znalca,\nlistinami, záznamom z výkonu rozhodnutia a pod., pozn.) pričom na dostatočnom\nskutkovom základe dospel k logickým a ústavne akceptovateľným záverom, ktoré\naj náležite odôvodnil. Konkrétne k podozreniu zo sexuálneho zneužívania už okresný súd\nv odôvodnení svojho rozhodnutia konštatoval, že pokusy matky o kriminalizáciu otca sa\nnepreukázali, naopak, zo záverov znalca, ako aj z výsluchu svedkyne zamestnankyne Centra\nNádej vyplynulo, že maloletá nevykazuje žiadne známky sexuálneho zneužívania, reaguje\nna otca pozitívne. V otázke najlepšieho záujmu dieťaťa už okresný súd na základe\nvykonaného dokazovania dospel k záveru, že vzhľadom na negatívny postoj sťažovateľky,\njej agresívne správanie, neochotu spolupráce a jej osobnostnú výbavu preukázanú\nvykonaným dokazovaním v porovnaní s osobnosťou otca hodnotenou znalcom sa javí\nvhodnejšie, aby maloletá sťažovateľka bola zverená do osobnej starostlivosti otca, ktorého\nsa snažila vylúčiť sťažovateľka zo styku s maloletou vylúčiť, čo je principiálne v rozpore\ns najlepším záujmom dieťaťa. K predloženému znaleckému posudku z 20. novembra 2015\nokresný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že bol vypracovaný na objednávku\nmatky bez vyšetrenia otca, preto súd nemohol akceptovať a prihliadať naň z dôvodu\nabsolútnej neobjektívnosti.\nVychádzajúc z uvedeného nemožno podľa názoru ústavného súdu považovať\nnapadnuté uznesenie, ktoré sa v plnej miere stotožnilo s právnym záverom okresného súdu,\nza neodôvodnené a ani za arbitrárne, t. j. také, ktoré by bolo založené na právnych záveroch,\nktoré nemajú oporu v právnej norme, resp. popierajú jej podstatu, zmysel a účel, preto sa\nústavný súd s námietkami sťažovateľky nestotožnil a sťažnosť v tejto časti odmietol\nako zjavne neopodstatnenú. Ústavný súd v tejto súvislosti zdôrazňuje, že v okolnostiach\nposudzovanej veci ide o dočasnú úpravu pomerov a pre rozhodnutie bolo postačujúce, aby\nboli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku,\nktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, ako i osvedčenie nebezpečenstva hroziacej\nujmy, čo napokon konštatoval aj krajský súd v odôvodnení svojho rozhodnutia.\n\n17\n\n2. Sťažovateľky zároveň namietali, že postupom krajského súdu a jeho napadnutým\nuznesením bolo porušené ich základné právo na rovnosť účastníkov v konaní podľa čl. 47\nods. 3 ústavy, ktoré odôvodňovali tým, že „z odôvodnení súdnych rozhodnutí je zrejmá\nveľká nevôľa voči matke. Získanie istoty, že takéto konanie je potrebné vyhodnotiť ako\nzlyhanie matky v jej rodičovských kompetenciách bez komplexného vyhodnotenia\npredložených dôkazov je porušujúce zásadu rovnosti strán v konaní.“.\nSťažovateľky v podstate vlastne namietajú hodnotenie dôkazov, ktoré považujú\nza nedostatočné a jednostranné, v čom vidia zároveň porušenie svojho označeného\nzákladného práva na rovnosť účastníkov v konaní podľa čl. 47 ods. 3 ústavy.\nK uvedenej námietke ústavný súd konštatuje, že je neopodstatnená. Ako už bolo\nuvedené, v rámci rozhodovania o predbežnom opatrení nie je nevyhnutné vykonať\nkomplexné a vyčerpávajúce dokazovanie, ale postačuje ho vykonať v potrebnom rozsahu.\nZ pomerne rozsiahleho odôvodnenia napadnutého uznesenia krajského súdu, ako aj\nokresného súdu vyplýva, že okresný súd v posudzovanej veci vykonal dokazovanie\nv potrebnom rozsahu, pričom nie je možné súhlasiť s názorom sťažovateliek, že išlo\no jednostranné dokazovanie v prospech otca maloletej sťažovateľky, pretože okresný súd\nsvoje rozhodnutie oprel najmä o dôkazy, ktoré svojou povahou nemožno považovať za\ndôkazy ani jednej zo strán. Ide predovšetkým o znalecké dokazovanie nariadené súdom,\nďalej výsluch nestrannej osoby pracovníčky Centra Nádeje, ktorá ako profesionál vnímala\nsprávanie účastníkov v konaní ako pozorovateľ na neutrálnom mieste v kontrolovaných\npodmienkach, a tiež záznam z výkonu rozhodnutia, ktorý bol vyhotovený súdom. Všetky\ntieto dôkazy v súhrne v kontexte ostatných dôkazov predložených súdu poskytli okresnému\nsúdu dostatočný základ pre jeho rozhodnutie, pričom v rámci hodnotenia dôkazov sa súd\nzaoberal oboma možnosťami zverenia do osobnej starostlivosti, a to najmä z hľadiska ich\nmožných dopadov, pričom sa priklonil k alternatíve, ktorá podľa jeho názoru viac\nzohľadňovala záujem maloletej sťažovateľky. Skutočnosť, že sťažovateľky nesúhlasia\ns uvedeným hodnotením dôkazov, ešte neodôvodňuje ústavný súd ani pre účely\npredbežného prerokovania prijať záver, že skutočne mohlo dôjsť k porušeniu ich\nzákladného práva na rovnosť účastníkov v konaní z dôvodov uvádzaných v sťažnosti.\n\n18\n\nÚstavný súd preto aj túto časť sťažnosti odmietol z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti, keď\ndospel k záveru, že subjektívny názor sťažovateliek nie je možné považovať za dostatočný\nzáklad pre prijatie opačného názoru.\n3. V súvislosti s namietaným porušením hmotných práv sťažovateľa (čl. 8 dohovoru\na čl. 3 ods. 1 a 2 Dohovoru o právach dieťaťa) ústavný súd konštatuje, že všeobecné súdy,\nrešpektujúc ustavnoprocesné princípy garantujúce základné práva účastníkov konania\nna súdnu ochranu podľa názoru ústavného súdu v konaní o ochranu týchto práv a v spojení\ns nimi posúdili aj namietané porušenie už uvedených hmotných práv sťažovateliek,\nkeď v rámci tohto konania rešpektovali existujúcu právnu úpravu, ktorú primeraným\nspôsobom interpretovali a aplikovali, komplexne posúdili skutkové okolnosti prípadu\na rozhodujúce skutočnosti pre legitímnosť zásahu do týchto hmotných práv sťažovateliek,\na na tomto základe rozhodli o predložených návrhoch s poukazom na najlepší záujem\nmaloletej sťažovateľky. Ústavný súd dospel k záveru, že aj z hľadiska posúdenia týchto\npráv nebol postup všeobecných súdov ani svojvoľný a ani arbitrárny a ich rozhodnutia sú aj\nz pohľadu poskytnutej ochrany týchto práv ústavne udržateľné.\nVzhľadom na uvedené ústavný súd nezistil dôvod na prijatie sťažnosti ani v tejto\njej časti a odmietol ju už pri predbežnom prerokovaní taktiež z dôvodu zjavnej\nneopodstatnenosti podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.\n4. Ústavný súd považoval za vhodné osobitne zaujať stanovisko k tej časti sťažnosti,\nktorou maloletá sťažovateľka namietala právo dieťaťa formulovať vlastné názory a byť\nvypočutá v súdnom konaní podľa čl. 12 ods. 1 a 2 Dohovoru o právach dieťaťa.\nÚstavný súd predovšetkým dáva do pozornosti sťažovateľke, že výkon týchto práv\nje podmienený mentálnou, rozumovou a citovou vyspelosťou dieťaťa, preto nie je\nbez ďalšieho možné konštatovať, že ak súd nevypočul maloletú sťažovateľku, automaticky\nporušil tieto jej označené práva. Ústavný súd dodáva, že aj pri skúmaní toho, či je potrebné\na vhodné vykonať takýto výsluch maloletého dieťaťa, je potrebné zohľadňovať najlepší\nzáujem tohto dieťaťa. V prípade maloletej sťažovateľky, ktorá v rozhodnom čase mala\n\n19\n\nlen 5 rokov, je aj vzhľadom na skutočnosť konštatovanú znalcom o mentálnej fixácii\nmaloletej na matku, podľa názoru ústavného súdu odôvodnený postup konajúcich súdov,\nktoré k vykonaniu tohto dôkazu nepristúpili, pretože tento dôkaz nie je objektívne možné\nv okolnostiach prípadu považovať za nespochybniteľne právne významný pre rozhodnutie\no nariadenom predbežnom opatrení. Navyše, zo znaleckého dokazovania vyplynulo, že\ndieťa je do značnej miery ovplyvnené matkou, preto prípadný výsluch maloletej by bol\nskreslený. O správnosti tohto názoru svedčí aj svedectvo zamestnankyne Centra Nádej,\nktorá uviedla, že maloletá opakovala naučené vety od dospelých. Vychádzajúc z uvedeného\nústavný súd konštatuje, že v okolnostiach prípadu nevykonaním výsluchu maloletej za\nexistencie ďalších dôkazov spochybňujúcich právnu významnosť tohto dôkazu pre\nrozhodnutie o predbežnom opatrení nedošlo k porušeniu označených práv maloletej\nsťažovateľky, preto aj túto časť sťažnosti ústavný súd odmietol v rámci jej predbežného\nprerokovania z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom\nsúde.\nPokiaľ ide o namietané porušenie čl. 2 ods. 2 ústavy napadnutým uznesením\nkrajského súdu, ako aj jeho postupom, ktorý mu predchádzal, ústavný súd konštatuje,\nže namietaný článok ústavy má charakter všeobecného ústavného princípu a primárne\nneformulujú základné právo ani slobodu fyzickej osoby alebo právnickej osoby. Ústavný\nsúd preto nemá dostatok právomoci konať a rozhodnúť o porušení uvedenej ústavnej normy\nv konaní podľa čl. 127 ods. 1 ústavy. Z uvedeného dôvodu ústavný súd túto časť sťažnosti\nsťažovateliek odmietol pre nedostatok svojej právomoci podľa § 25 ods. 2 zákona\no ústavnom súde.\nVzhľadom na odmietnutie sťažnosti ako celku stratilo rozhodovanie o ďalších\nprocesných návrhoch sťažovateliek v danej veci opodstatnenie, preto sa nimi ústavný súd už\nnezaoberal.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 17. augusta 2016\n\n20", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "dieťa-úprava práv a povinností k maloletému", "predbežné opatrenie", "dieťa-práva dieťaťa", "arbitrárnosť", "dieťa-záujem dieťaťa"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:2ac5e863-ed54-4c7e-a55e-d54a4939d395", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 311/2014", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 311/2014 z 6. 5. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-05-06", "citacie_n": 94, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2ac5e863-ed54-4c7e-a55e-d54a4939d395"}, {"guid": "ussr:de3c1100-062c-48a8-b9ec-747311ddd322", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 204/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 204/2010 z 27. 5. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-05-27", "citacie_n": 1515, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:de3c1100-062c-48a8-b9ec-747311ddd322"}, {"guid": "ussr:07269280-1c0b-4f8b-b79b-c6d77c9c9131", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 155/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 155/2010 z 1. 4. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-04-01", "citacie_n": 157, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:07269280-1c0b-4f8b-b79b-c6d77c9c9131"}, {"guid": "ussr:b30419c0-ff2f-44ff-94da-195ad6f1d9f6", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 241/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 241/07 z 18. 9. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-09-18", "citacie_n": 3093, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b30419c0-ff2f-44ff-94da-195ad6f1d9f6"}, {"guid": "ussr:ac8c52a9-e09a-4b16-8f21-63416766e9ab", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 147/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 147/08 z 31. 7. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-07-31", "citacie_n": 781, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ac8c52a9-e09a-4b16-8f21-63416766e9ab"}, {"guid": "ussr:eeb36a8d-f018-41b3-b8b5-9f006e544449", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 281/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 281/07 z 1. 4. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-04-01", "citacie_n": 132, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:eeb36a8d-f018-41b3-b8b5-9f006e544449"}, {"guid": "ussr:3edd4e99-2f0d-4d68-94bf-44227369e361", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 49/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 49/07 z 25. 4. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-04-25", "citacie_n": 19, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3edd4e99-2f0d-4d68-94bf-44227369e361"}, {"guid": "ussr:bb9a73b6-8594-4cd1-a91c-143e6041f61f", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 78/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 78/07 z 12. 4. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-04-12", "citacie_n": 953, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bb9a73b6-8594-4cd1-a91c-143e6041f61f"}, {"guid": "ussr:f33e7b49-4f96-4bed-bf2b-fef8d3893e1f", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 300/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 300/06 z 4. 1. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-01-04", "citacie_n": 1922, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f33e7b49-4f96-4bed-bf2b-fef8d3893e1f"}, {"guid": "ussr:e4bddb8c-e526-423f-8c3e-68b777c9ded1", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 301/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 301/06 z 4. 10. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-10-04", "citacie_n": 1940, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e4bddb8c-e526-423f-8c3e-68b777c9ded1"}, {"guid": "ussr:da51ba19-bf75-496d-81a9-ea6318a727bd", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 98/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 98/06 z 5. 4. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-04-05", "citacie_n": 1866, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:da51ba19-bf75-496d-81a9-ea6318a727bd"}, {"guid": "ussr:5dc4917d-5aa7-4fea-b867-3f8dfb38d0e9", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 268/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 268/05 z 29. 9. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-09-29", "citacie_n": 505, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5dc4917d-5aa7-4fea-b867-3f8dfb38d0e9"}, {"guid": "ussr:3663265d-d776-4398-b252-5a8d7d0cb719", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 117/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 117/05 z 22. 6. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-06-22", "citacie_n": 2919, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3663265d-d776-4398-b252-5a8d7d0cb719"}, {"guid": "ussr:505d2c5f-0fdc-4db3-9597-132450bee9c7", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 133/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 133/05 z 5. 5. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-05-05", "citacie_n": 541, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:505d2c5f-0fdc-4db3-9597-132450bee9c7"}, {"guid": "ussr:bc4dd614-4aef-4bc1-b5bb-f07d9db62da2", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 405/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 405/04 z 15. 12. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-12-15", "citacie_n": 545, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bc4dd614-4aef-4bc1-b5bb-f07d9db62da2"}, {"guid": "ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 209/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 209/04 z 23. 6. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-06-23", "citacie_n": 17647, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc"}, {"guid": "ussr:83783f26-2ce9-416d-84fd-f09755b033cb", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 263/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 263/03 z 3. 12. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-12-03", "citacie_n": 1667, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:83783f26-2ce9-416d-84fd-f09755b033cb"}, {"guid": "ussr:5efa628a-bf20-442b-8f57-49769d3bcbe7", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 150/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 150/03 z 27. 8. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-08-27", "citacie_n": 1938, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5efa628a-bf20-442b-8f57-49769d3bcbe7"}, {"guid": "ussr:0199e831-aefe-4f17-861d-b3f938aea7a8", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 148/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 148/03 z 27. 8. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-08-27", "citacie_n": 313, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0199e831-aefe-4f17-861d-b3f938aea7a8"}, {"guid": "ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 115/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/03 z 3. 7. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-07-03", "citacie_n": 11296, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c"}, {"guid": "ussr:984e00ee-3845-4311-98e6-178d1e27ef15", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 44/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 44/03 z 5. 3. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-03-05", "citacie_n": 1384, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:984e00ee-3845-4311-98e6-178d1e27ef15"}, {"guid": "ussr:aaae9e7a-db73-4721-bbad-518685f8e3fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 77/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 77/02 z 27. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-27", "citacie_n": 2547, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:aaae9e7a-db73-4721-bbad-518685f8e3fe"}, {"guid": "ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 13/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 13/00 z 9. 7. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-07-09", "citacie_n": 6910, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647"}, {"guid": "ussr:fb62a029-a738-4485-9f41-c7ee37143e6e", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 17/01", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 17/01 z 19. 4. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-04-19", "citacie_n": 5942, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fb62a029-a738-4485-9f41-c7ee37143e6e"}, {"guid": "ussr:ca4f148f-8d2e-4587-bdb8-ee984d9d294b", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.46.2000.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 46/00", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 46/00 z 18. 7. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-07-18", "citacie_n": 168, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.46.2000.1"}, {"guid": "ussr:3ed80290-08a9-4b1e-8abe-6f8932248d24", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.37.2000.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 37/00", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 37/00 z 7. 6. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-06-07", "citacie_n": 136, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.37.2000.1"}, {"guid": "ussr:2115fe63-2931-418d-8fd9-44b09da4b2a4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.71.1997.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 71/97", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 71/97 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 3317, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.71.1997.1"}, {"guid": "ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 66/98", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 66/98 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 7731, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640"}, {"guid": "ussr:1348e0f0-0a30-4c1e-b170-7364e546ca39", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 3/97", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 3/97 z 19. 3. 1997", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1997-03-19", "citacie_n": 8205, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1"}, {"guid": "ussr:04aa9885-e68b-4e56-852c-6f781caab876", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.4.1994.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 4/94", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 4/94 z 19. 1. 1994", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1994-01-19", "citacie_n": 2720, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.4.1994.1"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:d42cb97c-84f3-42cc-b4aa-fb376ca19b13", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:1.US.188.2021.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 188/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 188/2021 z 5. 5. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-05-05", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:1.US.188.2021.1"}]}