{"guid": "ussr:dfe5db56-5377-41f3-9d5c-7f0976570ee3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:3.US.495.2014.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 495/2014", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 495/2014 z 6. 8. 2014", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 6. augusta 2014, sp. zn. III. ÚS 495/2014, ECLI:SK:USSR:2016:3.US.495.2014.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Jana Baricová", "sudca_id": 1070, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/jana-baricova-1070", "datum_vydania": "2014-08-06", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "spája na spoločné konanie"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "III.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/dfe5db56-5377-41f3-9d5c-7f0976570ee3", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.495.2014.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.495.2014.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.495.2014.1/text", "citacie_n": 1, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\n\nIII. ÚS 495/2014-13\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 6. augusta 2014\npredbežne\n\nprerokoval\n\nsťažnosti\n\nobchodnej\n\nspoločnosti\n\nPOHOTOVOSŤ,\n\ns. r. o.,\n\nPribinova 25, Bratislava, zastúpenej obchodnou spoločnosťou Fridrich Paľko, s. r. o.,\nGrösslingová 4, Bratislava, v mene ktorej koná konateľ a advokát doc. JUDr. Branislav\nFridrich, PhD., vo veci namietaného porušenia jej základného práva podľa čl. 46 ods. 1\nÚstavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd postupom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v konaniach\nvedených pod spisovými značkami: 1 Cdo 274/2013 a uznesením z 12. decembra 2013 (Rvp\n2851/2014), 7 Cdo 132/2013 a uznesením z 3. decembra 2013 (Rvp 2852/2014), 1 Cdo\n212/2013 a uznesením z 24. marca 2014 (Rvp 2853/2014), 2 Cdo 189/2013 a uznesením\nz 18. decembra 2013 (Rvp 2854/2014), 7 Cdo 148/2013 a uznesením z 3 decembra 2013\n(Rvp 2855/2014), 8 Cdo 52/2013 a uznesením zo 16. decembra 2013 (Rvp 2856/2014), 7\nCdo 138/2013 a uznesením z 3. decembra 2013 (Rvp 2857/2014), 5 Cdo 285/2013\na uznesením z 8. januára 2014 (Rvp 2858/2014), 1 Cdo 259/2013 a uznesením z 12.\ndecembra 2013 (Rvp 2859/2014), 7 Cdo 128/2013 a uznesením z 3. decembra 2013 (Rvp\n2860/2014), 2 Cdo 183/2013 a uznesením z 18. decembra 2013 (Rvp 2861/2014), 4 Cdo\n196/2013 a uznesením z 20. novembra 2013 (Rvp 2862/2014), 5 Cdo 312/2013 a uznesením\nz 9. decembra 2013 (Rvp 2863/2014), 4 Cdo 312/2013 a uznesením z 12. decembra 2013\n(Rvp 2864/2014), a takto\n\nrozhodol:\n\n1. Sťažnosti\n\nobchodnej\n\npod sp. zn. Rvp 2851/2014,\n\nRvp\n\nspoločnosti\n2852/2014,\n\nPOHOTOVOSŤ,\nRvp\n\ns.\n\nr.\n\no.,\n\nvedené\n\n2853/2014,\n\nRvp\n\n2854/2014,\n\nRvp 2855/2014, Rvp 2856/2014, Rvp 2857/2014, Rvp 2858/2014, Rvp 2859/2014,\nRvp 2860/2014, Rvp 2861/2014, Rvp 2862/2014, Rvp 2863/2014 a Rvp 2864/2014\ns p á j a na spoločné konanie, ktoré bude ďalej vedené pod sp. zn. III. ÚS 495/2014.\n2. Sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o.,\n\nodmieta\n\nako\n\nzjavne neopodstatnené.\n\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) boli 27. marca 2014\ndoručené sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o. (ďalej len\n„sťažovateľka“), ktorými namieta porušenie svojho základného práva podľa čl. 46 ods. 1\nÚstavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Najvyššieho\nsúdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) a uzneseniami označenými v záhlaví\ntohto rozhodnutia (ďalej len „napadnuté konania“ a „napadnuté uznesenia“).\nZo sťažností a z ich príloh vyplýva, že sťažovateľka vystupuje v postavení žalobkyne\nv konaniach vedených Okresným súdom Bratislava I, Okresným súdom Bratislava II,\nOkresným súdom Bratislava V, Okresným súdom Malacky a Okresným súdom Pezinok,\n(ďalej len „okresné súdy“), predmetom ktorých je náhrada majetkovej škody a nemajetkovej\nujmy spôsobenej nezákonným rozhodnutím, resp. nesprávnym úradným postupom\nokresných súdov, ktoré sú teda súčasne súdmi, ktoré sťažovateľke uvedenú škodu\na nemajetkovú ujmu spôsobili. Na základe uvedeného sťažovateľka očakávala, že dôjde\nk vylúčeniu okresných súdov a spory budú prikázané inému vecne príslušnému okresnému\nsúdu v obvode príslušného krajského súdu (ďalej len „príslušný krajský súd“).\n2\n\nNa základe skutočností uvedených sťažovateľkou v žalobných návrhoch okresné\nsúdy svojimi rozhodnutiami zaviazali sťažovateľku na zaplatenie súdneho poplatku\nza vznesené námietky zaujatosti. Na základe odvolaní podaných sťažovateľkou, podstatou\nktorých bolo jej tvrdenie o nepodaní námietky zaujatosti, príslušný krajský súd svojimi\nrozhodnutiami potvrdil rozhodnutia okresných súdov ako vecne správne.\nPredmetné uznesenia príslušného krajského súdu napadla sťažovateľka dovolaniami,\no ktorých rozhodol najvyšší súd napadnutými uzneseniami tak, že ich odmietol ako\nprocesne neprípustné. V dovolaniach sťažovateľka namietala, že ako žalobkyňa nepodala\nnávrh na začatie konania (za nepodanie návrhu považovala nepodanie námietky zaujatosti),\nhoci podľa zákona bol potrebný, a preto existuje dovolací dôvod podľa § 237 písm. e)\nObčianskeho súdneho poriadku (ďalej aj „OSP“), súčasne sa jej odňala možnosť konať\npred súdom, čo predstavuje dovolací dôvod podľa § 237 písm. f) OSP, a v jej veciach\nrozhodoval vylúčený sudca, čo je dovolacím dôvodom podľa § 241 ods. 2 písm. a) OSP,\nv spojení s § 237 písm. g) OSP.\nSťažovateľka v predostretej argumentácii uviedla, že napadnutými uzneseniami\nnajvyšší súd porušil ňou označené práva, keď:\n1. „interpretoval a aplikoval § 237 písm. e) OSP na zistený skutkový stav\nbez existencie relevantných dôvodov nesprávne, v rozpore s právnou doktrínou a ustálenou\njustičnou praxou...“;\n2. „spojil naplnenie § 237 písm. e) OSP výlučne s ust. § 79 ods. 1 OSP a na takto\nzvolenom princípe potom odmietol dovolanie sťažovateľa ako procesne neprípustné...“;\n3. neprihliadol na skutočnosť, že sťažovateľke sa odňala možnosť konať pred súdom\nvzhľadom na „prekvapivé rozhodnutie odvolacieho súdu“, čo je v ustálenej rozhodovacej\npraxi najvyššieho súdu považované za zásah do právnej istoty;\n4. jeho rozhodnutia trpia nedostatkom riadneho odôvodnenia, keď o merite veci bolo\nrozhodnuté odlišne od ustáleného právneho názoru vychádzajúceho z jeho vlastnej\nrozhodovacej praxe, čím sa sťažovateľke tiež odňala možnosť konať pred súdom;\n5. nevysporiadal sa so skutkovými dôvodmi vylúčenia všetkých sudcov príslušného\nokresného súdu v zmysle § 14 ods. 1 OSP v súvislosti s tvrdením sťažovateľky, že v jej\nveciach rozhodoval vylúčený sudca.\n3\n\nSťažovateľka vo vzťahu k odôvodneniu napadnutých rozhodnutí a konštatovaniu\nnajvyššieho súdu, že nemohlo dôjsť k porušeniu práva na zákonného sudcu v jej veciach,\nďalej uviedla, že „trvá na tom, že objektívna námietka porušenia nestrannosti je dôvodná.\nDôvodnosť námietky porušenia nestrannosti je závažne podporená tiež tým, že:\na) pomer sudcu k veci, ktorý má za následok jeho zaujatosť, v danej veci vyplýva aj\nz právneho záujmu sudcu na prejednávanej veci, pretože môže byť rozhodnutím súdu\npriamo dotknutý vo svojich právach (ust. § 22 zákona č. 514/2003 Z. z.);\nb) vylúčený je sudca preto, že získal o veci poznatky iným spôsobom, než\nz dokazovania na konaní (priamo výkonom funkcie sudcu na súde, ktorý škodu spôsobil);\nc) do úvahy prichádza aj vzťah ekonomickej závislosti (zníženie rozpočtovaných\nprostriedkov súdu splnením povinnosti úhrady škody sťažovateľovi).“.\nV tejto súvislosti sťažovateľka ďalej argumentovala, že príslušný krajský súd\nnedostatočne vyhodnotil dôvody vylúčenia sudcov príslušného okresného súdu, pokiaľ ide\no ich pomer k účastníkom konania z hľadiska objektívnej stránky zaujatosti, keďže\npodľa sťažovateľky «„ekonomická závislosť“ okresného súdu (ako právnickej osoby,\nktorého personálnu zložku tvoria aj sudcovia vykonávajúci súdnictvo) spočívajúca\nv náhrade škody a nemajetkovej ujmy» zakladá pomer týchto sudcov k sťažovateľke ako\núčastníkovi konania, čo je dôvodom ich vylúčenia z prerokovania a rozhodovania daných\nvecí. Najvyšší súd tento postup príslušného krajského súdu podľa sťažovateľky neskúmal\na v napadnutých uzneseniach ani žiadnym spôsobom nevysvetlil.\nV nadväznosti na uvedené sťažovateľka žiadala, aby ústavný súd vydal nález,\nv ktorom vysloví porušenie jej základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa\nčl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutým postupom a napadnutými uzneseniami najvyššieho súdu,\nzruší napadnuté uznesenia a veci mu vráti na ďalšie konanie a prizná jej primerané finančné\nzadosťučinenie, ako aj úhradu trov konania.\nII.\nPodľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\n4\n\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nÚstavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním\na o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom\nsúde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti\nnavrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého\nnávrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde\nnebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,\nna prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom\npredpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne\nneoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom\nprerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť\naj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.\nSťažovateľka namieta porušenie svojho základného práva čl. 46 ods. 1 ústavy a práva\npodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom najvyššieho súdu v napadnutých konaniach a jeho\nnapadnutými uzneseniami.\nII.1 K bodu 1 výroku tohto uznesenia\nPodľa § 31a zákona o ústavnom súde ak tento zákon neustanovuje inak a povaha veci\nto nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom primerane ustanovenia\nObčianskeho súdneho poriadku.\nV zmysle § 112 ods. 1 OSP v záujme hospodárnosti konania môže súd spojiť\nna spoločné konanie veci, ktoré sa uňho začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú tých\nistých účastníkov.\n\n5\n\nZákon o ústavnom súde nemá osobitné ustanovenie o spojení vecí na spoločné\nkonanie, avšak v súlade s § 31a zákona o ústavnom súde možno v konaní o sťažnosti\npodľa čl. 127 ústavy primerane použiť na prípadné spojenie vecí § 112 ods. 1 OSP.\nS prihliadnutím na obsah prerokúvaných sťažností, z ktorých vyplýva ich právna\na skutková súvislosť, a prihliadajúc na totožnosť v osobe sťažovateľky a najvyššieho súdu,\nproti ktorému tieto sťažnosti smerujú, rozhodol ústavný súd, aplikujúc § 31a zákona\no ústavnom súde v spojení s § 112 ods. 1 OSP, tak, ako to je uvedené v bode 1 výroku tohto\nuznesenia.\nII.2 K bodu 2 výroku tohto uznesenia\nPodľa čl. 142 ods. 1 ústavy súdy rozhodujú v občianskoprávnych a trestnoprávnych\nveciach; súdy preskúmavajú aj zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy a zákonnosť\nrozhodnutí, opatrení alebo iných zásahov orgánov verejnej moci, ak tak ustanoví zákon.\nPodľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.\nZ uvedeného ústavného vymedzenia postavenia a kompetencií všeobecných súdov\na ústavného súdu v Slovenskej republike vyplýva, že preskúmavanie zákonnosti rozhodnutí\norgánov verejnej správy a zákonnosti rozhodnutí, opatrení alebo iných zásahov orgánov\nverejnej moci patrí do právomoci všeobecných súdov. Ústavný súd nie je súdom vyššej\ninštancie rozhodujúcim o opravných prostriedkoch v rámci sústavy všeobecných súdov.\nV zásade preto nie je oprávnený posudzovať správnosť skutkových a právnych názorov\nvšeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov v konkrétnom prípade viedli\nk rozhodnutiu (obdobne napr. III. ÚS 78/07, IV. ÚS 27/2010). Úlohou ústavného súdu nie je\nzastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha interpretácia a aplikácia\nzákonov (II. ÚS 193/2010).\nDo právomoci ústavného súdu v konaní podľa čl. 127 ústavy však patrí kontrola\nzlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s ústavou, prípadne medzinárodnými\nzmluvami o ľudských právach a základných slobodách. Skutkové a právne závery súdu\n6\n\nmôžu byť predmetom kontroly zo strany ústavného súdu vtedy, ak by vyvodené závery boli\nzjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné\na neudržateľné, a zároveň by mali za následok porušenie základného práva alebo slobody\n(m. m. I. ÚS 13/00, I. ÚS 139/02, III. ÚS 180/02, III. ÚS 271/05, III. ÚS 153/07).\nÚstavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (IV. ÚS 378/08) ďalej\npripomína, že napadnuté rozhodnutie posudzuje iba z hľadiska kritérií ústavných predpisov\na nimi garantovaných základných práv a slobôd. Vzhľadom na to nie je jeho úlohou\ndo detailov preskúmať prípad z pozície v okolnostiach prípadu aplikovaných právnych\nnoriem ani opätovne podrobiť revízii napadnutý rozsudok so zámerom „vylepšiť“ jeho\nodôvodnenie, prípadne zostaviť zoznam eventuálnych pochybení najvyššieho súdu, ak tieto\nnemajú takú relevanciu, ktorá by mohla spochybniť konformitu záverov napadnutého\nrozsudku s ústavou (IV. ÚS 270/09, IV. ÚS 27/2010).\nZa zjavne neopodstatnenú možno považovať sťažnosť vtedy, keď namietaným\npostupom orgánu štátu alebo jeho rozhodnutím nemohlo dôjsť k porušeniu toho základného\npráva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to pre nedostatok vzájomnej príčinnej\nsúvislosti medzi označeným postupom orgánu verejnej moci alebo jeho rozhodnutím\na základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných\ndôvodov. O zjavne neopodstatnenú sťažnosť ide preto vtedy, ak pri jej predbežnom\nprerokovaní ústavný súd nezistil možnosť porušenia označeného základného práva alebo\nslobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie (napr.\nrozhodnutia I. ÚS 140/03, IV. ÚS 166/04, IV. ÚS 136/05, II. ÚS 98/06, III. ÚS 198/07,\nIV. ÚS 27/2010).\nO zjavnú neodôvodnenosť alebo arbitrárnosť súdneho rozhodnutia v súvislosti\ns právnym posúdením ide spravidla vtedy, ak ústavný súd zistí takú interpretáciu a aplikáciu\nprávnej normy zo strany súdu, ktorá zásadne popiera účel a význam aplikovanej právnej\nnormy, alebo ak dôvody, na ktorých je založené súdne rozhodnutie, absentujú, sú zjavne\nprotirečivé alebo popierajú pravidlá formálnej a právnej logiky, prípadne ak sú tieto dôvody\nzjavne jednostranné a v extrémnom rozpore s princípmi spravodlivosti (III. ÚS 305/08,\nIV. ÚS 150/03, I. ÚS 301/06).\n7\n\nZo sťažností a z ich príloh vyplýva, že okresné súdy svojimi rozhodnutiami uložili\nsťažovateľke zaplatiť súdny poplatok za námietku zaujatosti v sume 66 € podľa položky\nč. 17 písm. a) „sadzobníka súdnych poplatkov zákona č. 71/1992 Zb.“. Proti týmto\nuzneseniam podala sťažovateľka odvolania, v ktorých poukázala na to, že námietky\nzaujatosti nepodala, a preto žiadala zrušiť uznesenia okresných súdov v celom rozsahu.\nPríslušné krajské súdy ako odvolacie súdy uznesenia okresných súdov potvrdili ako vecne\nsprávne, pričom v ich odôvodnení poukázali najmä na skutočnosť, že sťažovateľka\nvo svojich návrhoch na začatie konania žiadala o prikázanie jej vecí inému súdu prvého\nstupňa v obvode príslušného krajského súdu podľa § 12 ods. 1 OSP, pretože sudcovia\njednotlivých\n\nokresných\n\nsúdov\n\nsú\n\npodľa\n\nsťažovateľky\n\nvylúčení\n\nz prejednávania\n\na rozhodovania veci vzhľadom na ich pomer k veci a účastníkom konania, a teda vzniesla\nnámietky zaujatosti. Nutná delegácia je totiž podľa názoru príslušného krajského súdu vždy\ndôsledkom vylúčenia všetkých sudcov podľa § 14 OSP, a to buď z dôvodu účastníkom\nkonania vznesenej námietky zaujatosti alebo na tom základe, že samotní sudcovia sa cítia\nbyť vo veci zaujatí. Na základe dovolaní podaných sťažovateľkou najvyšší súd rozhodol\no ich odmietnutí z dôvodu procesnej neprípustnosti.\nSťažovateľka zastáva názor, že najvyšší súd napadnutými uzneseniami, ktorými\nodmietol dovolania podané sťažovateľkou, porušil ňou označené práva, keď arbitrárnym\nspôsobom interpretoval a aplikoval § 237 písm. e) a § 237 písm. g) OSP, ich odôvodnenie je\nnedostatočné, pretože z neho „nevyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri\nhodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej“.\nPodľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom\nsvojho práva na nezávislom a nestrannom súde...\nPodľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo... prejednaná... súdom..., ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo\nzáväzkoch...\nPodstata základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy spočíva\nv tom, že každý sa môže domáhať ochrany svojich práv na súde. Tomuto oprávneniu\n8\n\nzodpovedá povinnosť súdu nezávisle a nestranne vo veci konať tak, aby bola právu, ktorého\nporušenie sa namieta, poskytnutá ochrana v medziach zákonov, ktorú tento článok ústavy\no základnom práve na súdnu ochranu vykonáva (čl. 46 ods. 4 ústavy v spojení s čl. 51\nústavy). Do obsahu základného práva na súdnu a inú právnu ochranu patrí aj právo každého\nna to, aby sa v jeho veci rozhodovalo podľa relevantnej právnej normy, ktorá môže mať\nzáklad v platnom právnom poriadku Slovenskej republiky alebo v takých medzinárodných\nzmluvách, ktoré Slovenská republika ratifikovala a boli vyhlásené spôsobom, ktorý\npredpisuje zákon (IV. ÚS 77/02). Súčasne má každý právo na to, aby sa v jeho veci vykonal\nústavne súladný výklad aplikovanej právnej normy, ktorý predpokladá použitie ústavne\nsúladne interpretovanej platnej a účinnej normy na zistený stav veci.\nDo práva na spravodlivý proces však nepatrí právo účastníka konania, aby sa\nvšeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov,\nteda za porušenie tohto základného práva nemožno považovať neúspech (nevyhovenie\nnávrhu) v konaní pred všeobecným súdom (napr. I. ÚS 8/96, III. ÚS 197/02,\nIII. ÚS 284/08). Právo na spravodlivý proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia\n(po vykonaní dôkazov a ich vyhodnotení) skutkový stav a po použití relevantných právnych\nnoriem vo veci rozhodnú za predpokladu, že skutkové a právne závery nie sú svojvoľné,\nneudržateľné a že neboli prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý by poprel zmysel\na podstatu práva na spravodlivý proces.\nZ odôvodnenia napadnutých rozhodnutí vyplýva, že najvyšší súd posúdil prípustnosť\ndovolaní podaných sťažovateľkou z hľadiska § 239 ods. 1 a 2 OSP a dospel k záveru,\nže tieto prípustné na základe uvedených ustanovení Občianskeho súdneho poriadku nie sú.\nKeďže v daných veciach prichádzala do úvahy prípustnosť dovolania, ak v konaniach došlo\nk niektorej z taxatívne vymenovaných procesných vád podľa § 237 OSP, pristúpil najvyšší\nsúd k ich preskúmaniu. Keďže existencia procesných vád podľa § 237 písm. a) až d) a f)\nOSP nevyšla v dovolacom konaní najavo, najvyšší súd pristúpil k preskúmaniu\nsťažovateľkou namietanej existencie procesnej vady podľa § 237 písm. e) OSP, ktorú\nvyvodzovala z toho, že nepodala námietky zaujatosti, teda nepodala návrhy na začatie\nkonania, hoci boli potrebné, a napriek tomu jej bola uzneseniami okresného súdu uložená\npovinnosť zaplatiť súdne poplatky za tieto procesné návrhy, čo bolo príslušným krajským\n9\n\nsúdom potvrdené ako správny procesný postup. Najvyšší súd v tejto súvislosti poukázal\nna § 79 prvú vetu OSP, podľa ktorej sa konanie okrem prípadov vymedzených zákonom\n(tzv. nesporové konania) zásadne začína na návrh, ktorý sa v sporovom konaní označuje ako\nžaloba. Len zistenie tohto nedostatku zakladá zmätočnosť celého konania, a teda je aj\ndovolacím dôvodom podľa § 237 písm. e) OSP. So vznesením námietky zaujatosti zákon\nnespája účinok začatia ďalšieho samostatného konania, pretože ide o rozhodovanie\no parciálnej otázke v rámci už prebiehajúceho konania, ktoré začalo podaním žaloby.\nUvedené preto nemohlo mať za následok procesnú vadu uvedenú v § 237 písm. e) OSP,\nako to namieta sťažovateľka.\nVo vzťahu k sťažovateľkou namietanému dovolaciemu dôvodu podľa § 237 písm. g)\nOSP, a teda tvrdeniu, že v jej veciach rozhodovali vylúčení sudcovia, najvyšší súd,\npoukazujúc na znenie § 14 ods. 1 OSP (dôvody vylúčenia sudcu), ako aj na svoju\npredchádzajúcu judikatúru, podľa ktorej dôvodom na vylúčenie sudcu nie je sama\nskutočnosť, že sudca má prejednať a rozhodnúť vec, v ktorej žalovaným je súd, na ktorom\ntento sudca vykonáva súdnictvo, posúdil aj túto námietku sťažovateľky ako neopodstatnenú.\nTakéto odôvodnenie uznesení dovolacieho senátu najvyššieho súdu nemožno\npovažovať za arbitrárne, či dokonca zjavne svojvoľné, ako to vidí sťažovateľka. Nie je\núlohou ústavného súdu v konaní o sťažnosti rozvíjať, prípadne potvrdzovať správnosť\nprávnych záverov najvyššieho súdu. V súlade so sebaobmedzovaním vlastných zásahov\ndo rozhodovacej činnosti všeobecných súdov, ktoré sú rovnako povolané chrániť základné\npráva a slobody, ústavný súd konštatuje, že v napadnutých rozhodnutiach najvyššieho súdu\nnevzhliadol žiadnu skutočnosť, ktorá by mala alebo mohla mať za následok porušenie\noznačených práv sťažovateľky. Napadnuté rozhodnutia najvyššieho súdu sú náležite\nodôvodnené, ich záverom nechýba predchádzajúca logická interpretácia príslušných\nprávnych noriem a nemožno ich považovať za zjavne svojvoľné.\nÚstavný súd nezistil, že by najvyšší súd v napadnutých rozhodnutiach použil takú\ninterpretáciu a aplikáciu právnych noriem, ktorá zásadne popiera účel a význam aplikovanej\nprávnej normy. Rovnako nezistil, že by dôvody, na ktorých sú založené súdne rozhodnutia,\nabsentovali, boli zjavne protirečivými alebo popierali pravidlá formálnej alebo právnej\n10\n\nlogiky a závery najvyššieho súdu nie sú zjavne jednostranné a ani v extrémnom rozpore\ns princípmi spravodlivosti.\nZákladné právo na súdnu ochranu uvedené v čl. 46 ods. 1 ústavy neznamená právo\nna úspech v konaní pred súdom (II. ÚS 4/94, I. ÚS 40/95). Ústavno-súdna korekcia\nrozhodovacej činnosti všeobecných súdov v prípade sťažovateľky by teda bola možná len\nv tých prípadoch, ak by konanie a rozhodnutie všeobecného súdu priamo zasahovalo\ndo práva na súdnu ochranu (čl. 46 ods. 1 ústavy). K porušeniu ústavou garantovaného práva\nna súdnu ochranu, resp. analogického práva na spravodlivý proces podľa dohovoru by\nmohlo dôjsť rozhodnutím všeobecného súdu nielen tým, keby tento fakticky odňal možnosť\nkomukoľvek\n\ndomáhať\n\nsa\n\nalebo\n\nbrániť\n\nsvoje\n\nprávo\n\nna\n\nvšeobecnom\n\nsúde\n\n(napr. II. ÚS 8/2001), ale aj tým, keby tento súd rozhodol arbitrárne, bez náležitého\nodôvodnenia svojho rozhodnutia (napr. I. ÚS 241/07), alebo vtedy, ak by sa pri výklade\na aplikácii zákonného predpisu natoľko odchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by\nzásadne poprel ich účel a význam (napr. III. ÚS 264/05). Ústavný súd nezistil žiadnu\nz týchto ani inú tu výslovne neuvedenú skutočnosť, ktorá by napadnuté rozhodnutia\nnajvyššieho súdu robila ústavne neakceptovateľnými, a teda vyžadujúcimi ústavno-súdnu\nkorekciu z dôvodu zásahu do základného práva sťažovateľky na súdnu ochranu,\nresp. spravodlivé súdne konanie.\nÚstavný súd konštatuje, že je nepochybné, že povinnosťou najvyššieho súdu bolo\nv predmetných veciach skúmať, či sú splnené všetky zákonné podmienky pre prípustnosť\ndovolaní podaných sťažovateľkou. Sťažovateľka, ktorá bola kvalifikovane zastúpená\nv konaní pred všeobecnými súdmi, vo svojich sťažnostiach neuviedla žiadnu skutočnosť,\nna základe ktorej by bolo možné usudzovať, že napadnuté uznesenia najvyššieho súdu sú\npostihnuté\n\ntakými\n\nnedostatkami,\n\nktoré\n\nby\n\nodôvodňovali\n\nzáver\n\no\n\nich\n\nzjavnej\n\nneodôvodnenosti alebo arbitrárnosti a v konečnom dôsledku o porušení označených práv\nsťažovateľky, tak ako to tvrdila vo svojej sťažnosti. Skutočnosť, že najvyšší súd\nkvalifikoval dovolania sťažovateľky ako neprípustné a že pritom vyslovil právny názor,\ns ktorým sa sťažovateľka nestotožňuje, nemôže sama osebe viesť k záveru o porušení práva\nna súdnu ochranu a na spravodlivé súdne konanie podľa označeného článku ústavy\na dohovoru.\n11\n\nSťažovateľka v sťažnostiach tiež poukázala aj na rozdielnosť prístupu najvyššieho\nsúdu k rozhodovaniu v obdobných veciach.\nÚstavný súd v tejto súvislosti pripomína svoj právny názor, podľa ktorého právne\nzávery všeobecných súdov obsiahnuté v rozhodnutiach vo veci samej nemajú charakter\nprecedensu, ktorý by ostatných sudcov rozhodujúcich v obdobných veciach zaväzoval\nrozhodnúť identicky, napriek tomu protichodné právne závery vyslovené v analogických\nprípadoch neprispievajú k naplneniu hlavného účelu princípu právnej istoty ani k dôvere\nv spravodlivé súdne konanie (obdobne napr. IV. ÚS 49/06, III. ÚS 300/06).\nZ rozsudku Európskeho súdu pre ľudské práva Beian v. Rumunsko (č. 1)\nzo 6. decembra 2007 vyplýva, že rozdielna judikatúra v skutkovo rovnakých, prípadne\npodobných veciach je prirodzenou súčasťou vnútroštátneho súdneho systému (v zásade\nkaždého súdneho systému, ktorý nie je založený na precedensoch ako prameňoch práva).\nK rozdielnej judikatúre prirodzene dochádza aj na úrovni najvyššej súdnej inštancie.\nZ hľadiska princípu právnej istoty je ale dôležité, aby najvyššia súdna inštancia pôsobila\nako regulátor konfliktov judikatúry a aby uplatňovala mechanizmus, ktorý zjednotí\nrozdielne právne názory súdov v skutkovo rovnakých alebo podobných veciach.\nÚstavný súd vo vzťahu k tejto námietke sťažovateľky považuje za potrebné\nzopakovať\n\nsvoj\n\nustálený\n\nprávny\n\nnázor,\n\npodľa\n\nktorého\n\nmu\n\nneprislúcha\n\nzjednocovať in abstracto judikatúru všeobecných súdov, a suplovať tak poslanie, ktoré\nzákon č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení\nneskorších predpisov [§ 8 ods. 3, § 20 ods. 1 písm. b), § 21, § 22 a § 23 ods. 1 písm. b)]\nzveruje práve najvyššiemu súdu (resp. jeho plénu a kolégiám), keď mu okrem iných\npriznáva aj právomoc zaujímať stanoviská k zjednocovaniu výkladu zákonov a iných\nvšeobecne záväzných právnych predpisov (m. m. I. ÚS 17/01, IV. ÚS 267/05). Práve\nplénum a kolégiá najvyššieho súdu sú oprávnené odstraňovať nejednotnosť výkladu\nzákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov tak, aby sa chránili okrem iného\naj legitímne očakávania účastníkov súdnych konaní. Ústavný súd však vzhľadom na to,\nže nie je súčasťou systému všeobecného súdnictva, môže zasahovať do výkladu zákonov\na iných všeobecne záväzných právnych predpisov všeobecnými súdmi len v prípadoch, keď\n12\n\nsa ich výklad vyznačuje svojvôľou a zjavnou neodôvodnenosťou do tej miery, že to má\nza následok porušenie základného práva alebo slobody. Keďže ale ústavný súd v prípade\nnapadnutých uznesení prejav svojvôle, resp. zjavnej neodôvodnenosti nezistil, nepovažoval\nv danom prípade argumentáciu sťažovateľky za spôsobilú na to, aby len na jej základe bolo\nmožné tieto rozhodnutia hodnotiť ako ústavne neakceptovateľné a neudržateľné.\nÚstavný súd vzhľadom na uvedené sťažnosti sťažovateľky pri ich predbežnom\nprerokovaní odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako zjavne\nneopodstatnené.\nKeďže sťažnosti boli odmietnuté, ústavný súd o ďalších návrhoch sťažovateľky\nuplatnených v sťažnostiach nerozhodoval.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 6. augusta 2014\n\n13", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "sudca-námietka zaujatosti", "ujma, náhrada škody-majetková ujma", "ujma, náhrada škody-nemajetková ujma"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:7bfeab25-1b2e-4b9f-8fed-c17bb57d4758", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 193/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 193/2010 z 22. 4. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-04-22", "citacie_n": 385, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7bfeab25-1b2e-4b9f-8fed-c17bb57d4758"}, {"guid": "ussr:11f883b4-7cb2-49c9-9e72-9cfdb4ecc73f", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 27/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 27/2010 z 28. 1. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-01-28", "citacie_n": 671, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:11f883b4-7cb2-49c9-9e72-9cfdb4ecc73f"}, {"guid": "ussr:186111ab-abe6-4cca-a976-ceed70f4d0f1", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 270/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 270/09 z 7. 8. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-08-07", "citacie_n": 92, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:186111ab-abe6-4cca-a976-ceed70f4d0f1"}, {"guid": "ussr:fae4012e-e6af-4c71-be8d-bdc3d0a8131a", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 378/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 378/08 z 16. 12. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-12-16", "citacie_n": 67, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fae4012e-e6af-4c71-be8d-bdc3d0a8131a"}, {"guid": "ussr:ff51266a-0d77-414d-bc8f-5ccd877ee26a", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 305/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 305/08 z 25. 11. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-11-25", "citacie_n": 835, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ff51266a-0d77-414d-bc8f-5ccd877ee26a"}, {"guid": "ussr:62629ddb-9b88-46ed-9ef9-eede114984a1", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 284/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 284/08 z 24. 9. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-09-24", "citacie_n": 547, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:62629ddb-9b88-46ed-9ef9-eede114984a1"}, {"guid": "ussr:b30419c0-ff2f-44ff-94da-195ad6f1d9f6", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 241/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 241/07 z 18. 9. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-09-18", "citacie_n": 3093, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b30419c0-ff2f-44ff-94da-195ad6f1d9f6"}, {"guid": "ussr:bb3a4478-1abb-4c66-b399-7af2dfede767", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 153/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 153/07 z 18. 10. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-10-18", "citacie_n": 1501, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bb3a4478-1abb-4c66-b399-7af2dfede767"}, {"guid": "ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 198/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 198/07 z 17. 7. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-07-17", "citacie_n": 5043, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98"}, {"guid": "ussr:bb9a73b6-8594-4cd1-a91c-143e6041f61f", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 78/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 78/07 z 12. 4. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-04-12", "citacie_n": 953, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bb9a73b6-8594-4cd1-a91c-143e6041f61f"}, {"guid": "ussr:f33e7b49-4f96-4bed-bf2b-fef8d3893e1f", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 300/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 300/06 z 4. 1. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-01-04", "citacie_n": 1922, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f33e7b49-4f96-4bed-bf2b-fef8d3893e1f"}, {"guid": "ussr:e4bddb8c-e526-423f-8c3e-68b777c9ded1", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 301/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 301/06 z 4. 10. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-10-04", "citacie_n": 1940, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e4bddb8c-e526-423f-8c3e-68b777c9ded1"}, {"guid": "ussr:24c87d79-915b-498a-b44c-0d73ab193b2c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 49/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 49/06 z 14. 9. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-09-14", "citacie_n": 768, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:24c87d79-915b-498a-b44c-0d73ab193b2c"}, {"guid": "ussr:da51ba19-bf75-496d-81a9-ea6318a727bd", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 98/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 98/06 z 5. 4. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-04-05", "citacie_n": 1866, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:da51ba19-bf75-496d-81a9-ea6318a727bd"}, {"guid": "ussr:2cd8a1fc-7928-4328-9369-ce2123dac06e", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 267/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 267/05 z 15. 11. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-11-15", "citacie_n": 407, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2cd8a1fc-7928-4328-9369-ce2123dac06e"}, {"guid": "ussr:18007d03-ec1a-42de-9cef-68e58d7fefdf", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 271/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 271/05 z 5. 10. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-10-05", "citacie_n": 714, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:18007d03-ec1a-42de-9cef-68e58d7fefdf"}, {"guid": "ussr:419fadee-c1cc-45f2-bdc5-c91847aca3a0", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 264/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 264/05 z 29. 9. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-09-29", "citacie_n": 1632, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:419fadee-c1cc-45f2-bdc5-c91847aca3a0"}, {"guid": "ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 136/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 136/05 z 11. 5. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-05-11", "citacie_n": 3751, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74"}, {"guid": "ussr:40b7b57e-ffac-466f-81fa-99c364369685", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 166/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 166/04 z 19. 5. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-05-19", "citacie_n": 598, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:40b7b57e-ffac-466f-81fa-99c364369685"}, {"guid": "ussr:5efa628a-bf20-442b-8f57-49769d3bcbe7", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 150/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 150/03 z 27. 8. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-08-27", "citacie_n": 1938, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5efa628a-bf20-442b-8f57-49769d3bcbe7"}, {"guid": "ussr:b3417789-7a66-4ae6-b1bc-8de6ac454ba6", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 140/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 140/03 z 9. 7. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-07-09", "citacie_n": 706, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b3417789-7a66-4ae6-b1bc-8de6ac454ba6"}, {"guid": "ussr:81a4fe59-3a25-41e7-822a-368cb02790fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 180/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 180/02 z 2. 4. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-04-02", "citacie_n": 2893, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:81a4fe59-3a25-41e7-822a-368cb02790fe"}, {"guid": "ussr:2a594d9b-d92d-4541-b75c-466158568a3c", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 139/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 139/02 z 26. 2. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-02-26", "citacie_n": 3306, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2a594d9b-d92d-4541-b75c-466158568a3c"}, {"guid": "ussr:1eb7e3f6-99a9-4715-b97a-dbc8f9be0e46", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 197/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 197/02 z 11. 12. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-12-11", "citacie_n": 471, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1eb7e3f6-99a9-4715-b97a-dbc8f9be0e46"}, {"guid": "ussr:aaae9e7a-db73-4721-bbad-518685f8e3fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 77/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 77/02 z 27. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-27", "citacie_n": 2547, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:aaae9e7a-db73-4721-bbad-518685f8e3fe"}, {"guid": "ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 13/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 13/00 z 9. 7. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-07-09", "citacie_n": 6910, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647"}, {"guid": "ussr:fb62a029-a738-4485-9f41-c7ee37143e6e", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 17/01", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 17/01 z 19. 4. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-04-19", "citacie_n": 5942, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fb62a029-a738-4485-9f41-c7ee37143e6e"}, {"guid": "ussr:4cbcf8a1-a23f-498c-8dd1-0bded6afda38", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.8.1996.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 8/96", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 8/96 z 30. 1. 1996", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1996-01-30", "citacie_n": 1339, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.8.1996.1"}, {"guid": "ussr:32ba0972-4517-41c9-a37a-863b3d5efefe", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.40.1995.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 40/95", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 40/95 z 29. 6. 1995", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1995-06-29", "citacie_n": 46, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.40.1995.1"}, {"guid": "ussr:04aa9885-e68b-4e56-852c-6f781caab876", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.4.1994.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 4/94", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 4/94 z 19. 1. 1994", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1994-01-19", "citacie_n": 2720, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.4.1994.1"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:1f8b70a7-246a-4aa2-862f-25e9330e8ada", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:3.US.148.2015.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 148/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 148/2015 z 28. 4. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-04-28", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:3.US.148.2015.1"}]}