{"guid": "ussr:330f4d9b-60cf-4c24-9cf9-cab020f1b36f", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:3.US.485.2015.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 485/2015", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 485/2015 z 8. 12. 2015", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 8. decembra 2015, sp. zn. III. ÚS 485/2015, ECLI:SK:USSR:2016:3.US.485.2015.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Jana Baricová", "sudca_id": 1070, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/jana-baricova-1070", "datum_vydania": "2015-12-08", "forma": "Nález", "povaha": ["právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "rozhodnutie zrušuje a vec vracia na ďalšie konanie", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "III.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-12.odsek-1", "nazov": "čl. 12 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-12.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-12"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-1.odsek-1", "nazov": "čl. 1 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-1.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-1"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 12 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 12 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 12 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 1 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 1 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 1 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-12", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-1", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/330f4d9b-60cf-4c24-9cf9-cab020f1b36f", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.485.2015.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.485.2015.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.485.2015.1/text", "citacie_n": 10, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\n\nIII. ÚS 485/2015-36\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 8. decembra 2015\nv senáte zloženom z predsedu Rudolfa Tkáčika a zo sudcov Jany Baricovej a Ľubomíra\nDobríka o prijatej sťažnosti\n\n,\n\n,\n\nzastúpeného advokátom JUDr. Jánom Mišurom, PhD., Záhradnícka 27, Bratislava, vo veci\nnamietaného porušenia základného práva zaručeného v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej\nrepubliky v spojení s čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd\nuznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7 Sžo/14/2013 z 26. februára\n2015 takto\nrozhodol:\n\n1. Základné právo\n\n, na súdnu a inú právnu ochranu\n\npodľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky v spojení s právom na spravodlivé súdne\nkonanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd\nuznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7 Sžo/14/2013 z 26. februára\n2015 p o r u š e n é b o l o .\n2. Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7 Sžo/14/2013\nz 26. februára 2015 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.\n\n3. Najvyšší súd Slovenskej republiky j e p o v i n n ý\n\nuhradiť\n\n, trovy konania v sume 444,66 € (slovom štyristoštyridsaťštyri eur\na šesťdesiatšesť centov) na účet jeho právneho zástupcu JUDr. Jána Mišuru, PhD.,\nZáhradnícka 27, Bratislava, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.\n\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením č. k.\nIII. ÚS 485/2015-13 zo 6. októbra 2015 podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej\nrepubliky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní\npred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon\no ústavnom súde“) prijal na ďalšie konanie sťažnosť\n\n(ďalej\n\nlen „sťažovateľ“), v časti, ktorou namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 46\nods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) v spojení s čl. 6 ods. 1 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Najvyššieho\nsúdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.\n7 Sžo/14/2013 a jeho rozsudkom z 26. februára 2015. Vo zvyšnej časti bola sťažnosť pri jej\npredbežnom prerokovaní podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietnutá.\nZo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľ bol štátnym zamestnancom\n(ďalej len „zamestnávateľ“), s ktorým bol pôvodne\nrozhodnutím z 22. januára 2009 podľa zákona č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe a o zmene\na doplnení niektorých zákonov v znení do 31. októbra 2009 skončený štátnozamestnanecký\npomer; v odvolacom konaní sťažovateľ nebol úspešný. Na základe sťažovateľom podanej\nžaloby v správnom súdnictve na Krajskom súde v Bratislave (ďalej len „krajský súd“)\nkrajský súd v konaní vedenom pod sp. zn. 4 S/88/2009 rozsudkom č. k. 4 S/88/2009-80\nz 8. októbra 2010 zrušil druhostupňové rozhodnutie sp. zn. 101/345/2009 zo 7. apríla 2009.\nNové správne rozhodnutie sťažovateľ opäť napadol žalobou a krajský súd rozsudkom č. k.\n2 S/24/2011-121 z 23. mája 2012 zrušil nielen rozhodnutie žalovaného sp. zn.\n2\n\n101/2427/2010 zo 14. decembra 2010 (opätovné druhostupňové rozhodnutie žalovaného),\nale aj (prvostupňové) rozhodnutie o skončení štátnozamestnaneckého pomeru sp. zn.\n120/112/2009 z 22. januára 2009 a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Rozhodnutie\nnadobudlo právoplatnosť 8. septembra 2012.\nNásledne zamestnávateľ sťažovateľovi oznámil, že postupuje v súlade s ustanovením\n§ 129 zákona č. 400/2009 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov\nv znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o štátnej službe“) a 26. septembra 2012\ndoručil sťažovateľovi výpoveď, ktorá mala mať účinky skončenia štátnozamestnaneckého\npomeru, s tým, že navrhovateľ nevyjadril súhlas s trvalým preložením. Pretože predmetná\nvýpoveď (rozhodnutie prvého stupňa) žalovaného neobsahovala žiadne poučenie\no opravnom prostriedku, podal sťažovateľ, keďže bol toho názoru, že zamestnávateľ mal\npostupovať v súlade s § 131 zákona o štátnej službe a pokračovať v konaní začatom pred\n1. novembrom 2009, v zákonnej lehote proti tomuto rozhodnutiu v súlade s ustanovením\n§ 131 zákona č. 400/2009 Z. z. v spojení s ustanovením § 137 ods. 1, 2 a 4 zákona\nč. 312/2001 Z. z. v znení účinnom do 31. októbra 2009 v zákonom ustanovenej lehote\nodvolanie. Toto odvolanie zamestnávateľ vybavil 21. decembra 2012 odpoveďou sp. zn.\n200/2546/2012.\nNa žalobu podanú proti tejto „odpovedi“ krajský súd rozsudkom č. k. 1 S/48/2013148 z 27. júna 2013 „rozhodnutie žalovanej Pôdohospodárskej platobnej agentúry –\nodpoveď č. 200/2546/2012 zo dňa 21.12.2012 v spojení s rozhodnutím žalovanej zo dňa\n26.9. 2012 č. 120/1698/2012 zrušuje podľa § 250j ods. 2 písm. a/ OSP a vec vracia\nžalovanej na ďalšie konanie“. Na odvolanie zamestnávateľa najvyšší súd uznesením sp. zn.\n7 Sžo/14/2013 z 26. februára 2015 rozsudok krajského súdu zrušil a konanie zastavil s tým,\nže po právoplatnosti uznesenia bude vec postúpená vecne a miestne príslušnému\nOkresnému súdu Bratislava I.\nPodľa názoru sťažovateľa právny záver najvyššieho súdu týkajúci sa statusu\nžalovaného v konaní pred ním ako správneho orgánu s povinnosťou o skončení pracovného\n(štátnozamestnaneckého) pomeru sťažovateľa vydať rozhodnutie je natoľko arbitrárny\n\n3\n\na nelogický, že je z ústavného hľadiska neospravedlniteľný a neudržateľný. Poukázal pritom\nna § 131 zákona č. 400/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov, v zmysle ktorého v konaní\nvo veciach štátnozamestnaneckého pomeru začatom pred 1. novembrom 2009 sa postupuje\npodľa predpisov platných do 31. októbra 2009. Zdôraznil, že aj zo súdneho spisu vedeného\nvo veci krajským súdom je zrejmé, že konanie o skončení štátnozamestnaneckého pomeru\nsa začalo rozhodnutím z 22. januára 2009, ktoré bolo neskôr rozsudkom krajského súdu\nsp. zn. 2 S 24/2011 z 23. mája 2012 zrušené a vec bola opätovne vrátená žalovanému na\nďalšie konanie. Pôvodné konanie o skončení štátnozamestnaneckého pomeru sťažovateľa\nnebolo žiadnym legálnym spôsobom skončené (§ 30 správneho poriadku).\nSťažovateľ namietol odňatie práva na prístup k súdu tiež tým, že najvyšší súd\nvo svojom uznesení úplne opomenul skutočnosť, že zrušením rozsudku krajského súdu\nzrušil aj jeho časť, v ktorej krajský súd zamietol žalobu v časti týkajúcej sa nečinnosti\nžalovaného a konanie o nej zastavil.\nPorušenie základného práva sťažovateľa na spravodlivý proces mal najvyšší súd\nprivodiť aj tým, keď v rozpore s § 213 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj\n,,OSP“) po tom, ako zistil, že sa na vec vzťahuje ustanovenie právneho predpisu, ktoré pri\ndoterajšom rozhodovaní veci nebolo použité a toto bolo pre rozhodnutie veci rozhodujúce,\nnevyzval účastníkov konania, aby sa k možnému použitiu tohto ustanovenia vyjadrili. Jeho\nuznesenie následne sťažovateľ označil za prekvapivé a nepredvídateľné a tiež bez náležitého\nodôvodnenia.\nNapokon sťažovateľ namietol nepreskúmateľnosť a arbitrárnosť uznesenia\nnajvyššieho súdu, keď tento v rozpore s ustanovením § 157 ods. 2 OSP jasne\na zrozumiteľne a v ústavne konformnom rozsahu neuviedol úvahy, ktorými sa spravoval.\nAbsencia náležitého a presvedčivého odôvodnenia priamo zasahuje do už označeného\npráva. Podľa sťažovateľa sa najvyšší súd nevysporiadal ani so špecifickými námietkami\nsťažovateľa, ktoré boli a sú založené priamo na prechodných ustanoveniach zákona\nč. 400/2009 Z. z. v citovanom ustanovení § 131, „ktorého znenie priamo popiera\nkonštatovanie Porušovateľa na str. 5 Uznesenia, že žalovaný preto od 1. novembra 2009\n\n4\n\nnebol oprávnený vydávať o skončení štátnozamestnaneckého pomeru rozhodnutia\ns odôvodnením podľa Správneho poriadku…“.\nVzhľadom na uvedené sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd po prijatí jeho sťažnosti\nna ďalšie konanie vydal tento nález:\n„Najvyšší súd Slovenskej republiky v konaní vedenom na Najvyššom súde Slovenskej\nrepubliky pod sp. zn. 7 Sžo/14/2013 Uznesením zo dňa 26.02.2015 o zrušení Rozsudku\nKrajského súdu v Bratislave zo dňa 27.07.2013 č. k. 1 S 48/2013-48 a zastavení konania\nporušil právo Sťažovateľa podľa čl. čl. 46 ods. 1 Ústavy (právo na súdnu ochranu) a na\nspravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a\nzákladných slobôd.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v konaní vedenom na Najvyššom súde Slovenskej\nrepubliky pod sp. zn. 7 Sžo/14/2013 Uznesením zo dňa 26.02.2015 o zrušení Rozsudku\nKrajského súdu v Bratislave zo dňa 27.07.2013 č. k. 1 S 48/2013-48 a zastavení konania\nporušil právo Sťažovateľa podľa čl. 12 ods. 1 Ústavy SR (princíp rovnosti v právach).\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v konaní vedenom na Najvyššom súde Slovenskej\nrepubliky pod sp. zn. 7 Sžo/14/2013 Uznesením zo dňa 26.02.2015 o zrušení Rozsudku\nKrajského súdu v Bratislave zo dňa 17.07.2013 č. k. 1 S 48/2013-48 a zastavení konania\nporušil čl. 1 ods. 1 Ústavy SR (princíp právnej istoty).\nÚstavný súd Slovenskej republiky Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\nzo dňa 26.02.2015, sp. zn. 7 Sžo/14/2013 o zrušení Rozsudku Krajského súdu v Bratislave\nzo dňa 27.07.2013 č. k. 1 S 48/2013-48 o zastavení konania zrušuje a vec vracia\nNajvyššiemu súdu Slovenskej republiky na ďalšie konanie.“\nII.\nNajvyšší súd na výzvu ústavného súdu podľa § 29 ods. 3 zákona o ústavnom súde\npredložil 16. novembra 2015 vyjadrenie k sťažnosti, v ktorom zdôraznil, že pred začatím\nkonania vo veci samej sa predovšetkým zaoberal otázkou, či predmet žaloby patrí\ndo preskúmania zákonnosti správneho súdnictva a či bola uvedená právna vec prejednaná\na rozhodnutá vecne správne príslušným krajským súdom. Považoval za nesporné,\n\n5\n\nže sťažovateľovi bola daná výpoveď zo štátnozamestnaneckého pomeru v čase účinnosti\nzákona č. 400/2009 Z. z., pričom týmto svojím jednostranným právnym úkonom\nnerozhodovala o skončení pracovného pomeru k dátumu pred začiatkom účinnosti zákona\nč. 400/2009 Z. z. Preto podľa najvyššieho súdu sťažovateľ ani nemohol dôvodne\npredpokladať, že sa bude postupovať podľa predpisov platných do 31. októbra 2009, lebo sa\nvýpoveďou žalovanej nerozhodlo o skončení štátnozamestnaneckého pomeru sťažovateľa\nk dátumu pred nadobudnutím účinnosti zákona č. 400/2009 Z. z.\nNámietku sťažovateľa, že nekonal v súlade s § 213 ods. 2 OSP, označil\nza nedôvodnú, lebo na tento postup neboli splnené podmienky. Poukázal na to,\nže z rozsudku krajského súdu, ako aj zo samotného odvolania je zrejmé, že právna\nargumentácia žalovanej bola práve založená na právnom názore, ku ktorému sa priklonil aj\nnajvyšší súd, a teda pre sťažovateľa nemohli byť ustanovenia použitého právneho predpisu\nneznáme a mal sa možnosť k nim vyjadriť.\nNajvyšší súd dôrazne oponoval tvrdeniu sťažovateľa o zjavnej nedôvodnosti\na arbitrárnosti označeného rozsudku. Poukázal na konštantnú judikatúru ústavného súdu\n(napr. rozhodnutie ústavného súdu č. k. II. ÚS 508/2010-15 z 25. novembra 2010), v zmysle\nktorej skutočnosť, že sťažovateľ sa s právnym názorom najvyššieho súdu nestotožňuje,\nnemôže sama osebe viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti tohto\nnázoru a nezakladá ani oprávnenie ústavného súdu nahradiť právny názor najvyššieho súdu\nsvojím vlastným. Prípadný zásah ústavného súdu, a to nahrádzanie právneho názoru\nnajvyššieho súdu, je možné realizovať len v prípade jeho nezlučiteľnosti s ústavou alebo\nkvalifikovanou medzinárodnou zmluvou.\nNajvyšší súd súhlasil s prerokovaním veci bez nariadenia ústneho pojednávania.\nVo svojom vyjadrení, ktoré bolo ústavnému súdu doručené 4. decembra 2015,\nrovnako sťažovateľ vyjadril súhlas s upustením od ústneho pojednávania.\n\n6\n\nVo vyjadrení k stanovisku najvyššieho súdu dodal, že najvyšší súd celkom opomenul\nprechodné ustanovenie § 131 zákona č. 400/2009 Z. z., ako aj skutočnosť, že konanie\no skončení štátnozamestnaneckého pomeru sťažovateľa bolo začaté ešte pred účinnosťou\nzákona č. 400/2009 Z. z. (pôvodné rozhodnutie z 22. januára 2009). Dodal, že bez ohľadu\nna rozdielnosť jeho právneho názoru na vec a názoru najvyššieho súdu má však právo\nna určitú kvalitu súdneho procesu, na ústavne konformný výklad práva, a to vrátane\nzachovania princíp zákazu retroaktivity. Ak najvyšší súd dôvodne dospel k inému právnemu\nnázoru pri svojom rozhodovaní, mal by dané dôvody uviesť v ústavne konformnom\nrozsahu. Odôvodnenie rozhodnutia najvyššieho súdu je podľa sťažovateľa však v priamom\nrozpore s § 131 zákona č. 400/2009 Z. z. a najvyšší súd neuviedol nič, čím by podporil svoj\nprávny názor a čím by sa súčasne vysporiadal s tvrdením sťažovateľa o povinnosti\nžalovaného postupovať podľa týchto prechodných ustanovení zákona č. 400/2009 Z. z.\nÚstavný súd podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom súde so súhlasom účastníkov\nupustil v danej veci od verejného ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru,\nže od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.\nIII.\nÚstavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak\no ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nIII.1 K namietanému porušeniu základného práva na súdnu ochranu podľa\nčl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru\nPodľa čl. 46 ods. 1 ústavy sa každý môže domáhať zákonom ustanoveným postupom\nsvojho práva na nezávislom a nestrannom súde.\n\n7\n\nPodľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.\nÚstavný súd vo vzťahu k čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru už uviedol,\nže formuláciou uvedenou v čl. 46 ods. 1 ústavy ústavodarca v základnom právnom predpise\nSlovenskej republiky vyjadril zhodu zámerov vo sfére práva na súdnu ochranu s právnym\nrežimom súdnej ochrany podľa dohovoru (II. ÚS 71/97). Z uvedeného dôvodu preto\nv obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (IV. ÚS 195/07).\nÚstavný súd nie je zásadne oprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory\nvšeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu vo veci\nsamej, ani preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi bol náležite zistený skutkový\nstav a aké skutkové a právne závery zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil. Úloha\nústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie\na aplikácie s ústavou, prípadne medzinárodnými zmluvami o ľudských právach\na základných slobodách (m. m. II. ÚS 1/95, II. ÚS 21/96, I. ÚS 4/00, I. ÚS 17/01).\nZ tohto postavenia ústavného súdu vyplýva, že môže preskúmavať také rozhodnutie\nvšeobecných súdov, ak v konaní, ktoré mu predchádzalo, alebo samotným rozhodnutím\ndošlo k porušeniu základného práva alebo slobody. Skutkové a právne závery všeobecného\nsúdu môžu byť teda predmetom kontroly zo strany ústavného súdu vtedy, ak by vyvodené\nzávery boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska\nneospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by mali za následok porušenie základného\npráva alebo slobody (m. m. I. ÚS 37/95, II. ÚS 58/98, I. ÚS 5/00, I. ÚS 17/01).\nPodstata základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy (resp. podľa\nčl. 36 ods. 1 listiny) spočíva v oprávnení každého domáhať sa ochrany svojich práv na súde.\nTomuto oprávneniu zodpovedá povinnosť súdu nezávisle a nestranne vo veci konať tak, aby\nbola právu, porušenie ktorého sa namieta, poskytnutá ochrana v medziach zákonov, ktoré\ntento článok ústavy o základnom práve na súdnu ochranu vykonávajú (čl. 46 ods. 4 ústavy\n\n8\n\nv spojení s čl. 51 ods. 1 ústavy). Táto povinnosť všeobecných súdov vzhľadom na ich\npostavenie ako primárnych ochrancov ústavnosti a vzhľadom na povinnosť Slovenskej\nrepubliky rešpektovať medzinárodné záväzky vyplývajúce z medzinárodných zmlúv\no ochrane ľudských práv a základných slobôd (pozri napr. III. ÚS 79/02) zahŕňa zároveň\npožiadavku\n\nrešpektovania\n\nprocesných\n\ngarancií\n\nspravodlivého\n\nsúdneho\n\nkonania\n\nvyplývajúcich z čl. 6 dohovoru v súlade s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva.\nTieto zásady týkajúce sa vzťahu ústavného súdu a všeobecných súdov pri ochrane\nústavnosti, ktoré možno vyvodiť z doterajšej konštantnej judikatúry ústavného súdu, boli\nrelevantné aj pri rozhodovaní v danej veci.\nSťažovateľ tvrdí, že jeho v sťažnosti označené práva boli porušené tým, že najvyšší\nsúd vyhodnotil výpoveď zo štátnozamestnaneckého pomeru danú sťažovateľovi ako\nsamostatný právny úkon – oddelený od predchádzajúceho konania zamestnávateľa\no skončení štátnozamestnaneckého pomeru sťažovateľa začatého vydaním rozhodnutia\nsp. zn. 120/112/2009 z 22. januára 2009, ktoré bolo zrušené rozsudkom krajského súdu č. k.\n2 S/24/2011-121 z 23. mája 2012 po opätovnom potvrdení rozhodnutiami sp. zn.\n101/345/2009 zo 7. apríla 2010 (zrušené rozsudkom krajského súdu č. k. 4 S/88/2009-80\nz 8. októbra 2010) a sp. zn. 101/2427/2010 zo 14. decembra 2010 (zrušené rozsudkom\nkrajského súdu č. k. 2 S/24/2011-121 z 23. mája 2012). Najvyšší súd tak podľa sťažovateľa\nignoroval to, že „výpoveď“ bola daná stále v rámci tohto správneho konania začatého\nza účinnosti zákona o štátnej službe č. 312/2001 Z. z., preto ju podľa sťažovateľa treba\nposudzovať ako správne rozhodnutie práve podľa zákona č. 312/2001 Z. z., hoci bola\n(vy)daná až za účinnosti nového zákona o štátnej službe č. 400/2009 Z. z., a to vzhľadom\nna jeho prechodné ustanovenie § 131.\nNajvyšší súd aj vo svojom vyjadrení zotrval na stanovisku, že výpoveď daná\nsťažovateľovi je právnym úkonom urobeným v režime zákona č. 400/2009 Z. z., a teda nie\nje správnym rozhodnutím. Z tohto dôvodu je toho názoru, že postupoval správne a v súlade\nso zákonom, keď konanie o žalobe sťažovateľa podľa § 247 a nasl. OSP zastavil a vec\npostúpil okresnému súdu, aby o veci ako o pracovnoprávnej rozhodol.\n\n9\n\nS týmto názorom sa nemožno stotožniť. Vo veci štátnozamestnaneckého pomeru\nsťažovateľa bolo od 22. januára 2009, kedy bolo vydané rozhodnutie zamestnávateľa sp. zn.\n120/112/2009 podľa § 40 ods. 2 písm. a) zákona č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe\na o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon\no štátnej službe“), vedené správne konanie (§ 125 ods. 1 a 2 zákona o štátnej službe) podľa\nzákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov\n(ďalej len „správny poriadok“). Toto konanie nebolo žiadnym zákonne súladným spôsobom\n(napr. podľa § 30 správneho poriadku) skončené. Rozsudkom krajského súdu č. k.\n2 S/24/2011-121 z 23. mája 2012 bolo síce toto rozhodnutie zrušené, avšak vec bola\nzamestnávateľovi sťažovateľa vrátená na ďalšie konanie; tento rozsudok teda sám osebe\nnemal za následok skončenie správneho konania.\nZ obsahu spisového materiálu je nesporné, že štátnozamestnanecký pomer\nsťažovateľa bol prvýkrát skončený rozhodnutím jeho zamestnávateľa sp. zn. 120/112/2009\nz 22. januára 2009 v spojení s rozhodnutím sp. zn. 101/345/2009 zo 7. apríla 2009. Tieto\nrozhodnutia boli dvakrát predmetom súdneho prieskumu podľa druhej hlavy piatej časti\nObčianskeho súdneho poriadku pred krajským súdom. V skoršom konaní krajský súd\nrozsudkom č. k. 4 S/88/2009-80 z 8. októbra 2010 zrušil „len“ správne rozhodnutie druhého\nstupňa, t. j. rozhodnutie vedúceho služobného úradu sp. zn. 101/345/2009 zo 7. apríla 2009\na vec mu vrátil na ďalšie konanie. Po tom, ako vedúci služobného úradu rozhodnutím sp.\nzn. 101/2427/2010 zo 14. decembra 2010 opätovne rozhodol o odvolaní sťažovateľa proti\njeho rozhodnutiu sp. zn. 120/112/2009 z 22. januára 2009 (odvolanie sťažovateľa odmietol\na rozhodnutie potvrdil), krajský súd rozsudkom č. k. 2 S/24/2011-121 z 23. mája 2012 zrušil\nobe rozhodnutia zamestnávateľa a vec mu vrátil na ďalšie konanie.\nZrušenie\n\nprvostupňového\n\na\n\ndruhostupňového\n\nrozhodnutia\n\no\n\nskončení\n\nštátnozamestnaneckého pomeru sťažovateľa (t. j. rozhodnutia sp. zn. 120/112/2009\nz 22. januára 2009 a rozhodnutia sp. zn. 101/2427/2010 zo 14. decembra 2010) súdom\na vrátenie veci na ďalšie konanie znamená, že správne konanie o skončenie\nštátnozamestnaneckého pomeru sťažovateľa nie je právoplatne skončené a zamestnávateľ\nako správny orgán bol povinný v ňom pokračovať, a to napriek tomu, že medzičasom, dňom\n\n10\n\n1. novembra 2009, nadobudol účinnosť zákon č. 400/2009 Z. z. o štátnej službe a o zmene\na doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 400/2009 Z. z.“).\nPodľa § 131 zákona č. 400/2009 Z. z. v konaní vo veciach štátnozamestnaneckého\npomeru začatom pred 1. novembrom 2009 sa postupuje podľa predpisov platných\ndo 31. októbra 2009.\nVychádzajúc z citovaného znenia ustanovenia § 131 zákona č. 400/2009 Z. z.\nneskončené správne konania vedené ešte podľa zákona o štátnej službe podľa predpisov\nplatných do 31. októbra 2009 je potrebné aj po nadobudnutí zákona č. 400/2009 Z. z.\nchápať ako jeden celok.\nPreto aj „výpoveď“ sp. zn. 120/1698/2012 z 26. septembra 2012, ako aj „odpoveď“\nzamestnávateľa sp. zn. 200/2546/2012 z 21. decembra 2012 treba považovať za rozhodnutie\nvydané v tomto (neskončenom, a teda pokračujúcom) správnom konaní (k tomu pozri napr.\nuznesenie najvyššieho súdu sp. zn. 5 Nds/23/2012 z 29. novembra 2012).\nPrávny záver najvyššieho súdu, že označené akty zamestnávateľa treba posudzovať\nčisto v režime zákona č. 400/2009 Z. z., takto potom neobstojí, pretože najvyšší súd celkom\nopomenul jeho prechodné ustanovenie § 131. V zmysle tohto prechodného ustanovenia je,\nnaopak, potrebné „odpoveď“ zamestnávateľa sp. zn. 200/2546/2012 z 21. decembra 2012\nposudzovať ako rozhodnutie vydané v dosiaľ neskončenom správnom konaní, ako to urobil\nkrajský súd, resp. ako tvrdí sťažovateľ, a žalobu proti nej smerovanú prerokovať v konaní\nv správnom súdnictve ako žalobu proti rozhodnutiu a postupu správneho orgánu. Ak teda\nnajvyšší súd konanie zastavil z dôvodu nedostatku vecnej príslušnosti, vec v jej merite\nneprerokoval a postúpil ju okresnému súdu, odňal sťažovateľovi možnosť konať pred vecne\npríslušným správnym súdom.\nNapadnuté uznesenie najvyššieho súdu sp. zn. 7 Sžo/14/2013 z 26. februára 2015 tak\nsvojimi účinkami porušilo základné právo sťažovateľa na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1\nústavy a jeho právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ktorých\n\n11\n\nreálne uplatnenie, zabezpečenie a realizácia vylučujú takýto postup a rozhodnutie. Preto\nústavný súd skonštatoval porušenie označených práv sťažovateľa podľa čl. 46 ods. 1 ústavy\na čl. 6 ods. 1 dohovoru tak, ako to je uvedené v bode 1 výroku tohto nálezu. Ústavný súd\nzároveň toto uznesenie najvyššieho súdu zrušil a vrátil na ďalšie konanie. Tým sa otvára\npriestor na to, aby sa najvyšší súd sám nanovo vyrovnal s ochranou označeného základného\npráva hmotného charakteru, pričom je viazaný tu vyslovenými právnymi názormi ústavného\nsúdu.\nIV.\nPodľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím\nvysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva\nalebo slobody podľa odseku 1 (čl. 127 ods. 1 ústavy, pozn.), a zruší také rozhodnutie,\nopatrenie alebo iný zásah. Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 (čl. 127 ods. 1\nústavy, pozn.) vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva\nalebo slobody porušil, vo veci konal. Ústavný súd môže zároveň vec vrátiť na ďalšie\nkonanie, zakázať pokračovanie v porušovaní základných práv a slobôd alebo ľudských práv\na základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika\nratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, alebo ak to je možné,\nprikázať, aby ten, kto porušil práva alebo slobody podľa odseku 1 (čl. 127 ods. 1 ústavy,\npozn.), obnovil stav pred porušením.\nKeďže ústavný súd rozhodol, že uznesením najvyššieho súdu sp. zn. 7 Sžo/14/2013\nz 26. februára 2015 došlo k porušeniu základného práva sťažovateľa podľa čl. 46 ods. 1\nústavy, ústavný súd tento rozsudok zrušil (čl. 127 ods. 2 ústavy v spojení s § 56 ods. 2\nzákona o ústavnom súde) a vrátil vec najvyššiemu súdu na ďalšie konanie [čl. 127 ods. 2\nv spojení s § 56 ods. 3 písm. b) zákona o ústavnom súde], v ktorom bude najvyšší súd\nviazaný právnymi názormi ústavného súdu vyslovenými v tomto náleze [§ 56 ods. 6 zákona\no ústavnom súde (bod 2 výroku tohto nálezu)].\n\n12\n\nÚlohou najvyššieho súdu bude v ďalšom priebehu odvolacieho konania rozhodnúť\no odvolaní žalovaného v konaní pred najvyšším súdom proti rozsudku krajského súdu č. k.\n1 S/48/2013-148 z 27. júna 2013 takým spôsobom, ktorý bude ústavne konformný a bude\nv súlade s právnymi názormi ústavného súdu vyslovenými v tomto náleze.\nÚstavný súd pri rozhodovaní o trovách požadovaných právnym zástupcom\nsťažovateľa vychádzal z § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde, podľa ktorého ústavný súd\nmôže v odôvodnených prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému\núčastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.\nSťažovateľ bol vo veci úspešný, a preto bolo potrebné rozhodnúť o úhrade trov konania\npozostávajúcich z náhrady trov právneho zastúpenia pred ústavným súdom.\nPodľa § 1 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky\nč. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb\nv znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“) výpočtovým základom na účely tejto\nvyhlášky je priemerná mesačná mzda zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky\nza I. polrok predchádzajúceho kalendárneho roka.\nÚstavný súd pri rozhodovaní o priznaní trov konania vychádzal z priemernej\nmesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za prvý polrok 2014, ktorá\nbola 839 €, keďže išlo o úkony právnej služby vykonané v roku 2015. Úhradu priznal za tri\núkony právnej služby (prevzatie a prípravu zastúpenia a spísanie sťažnosti a vyjadrenie\nk vyjadreniu najvyššieho súdu) podľa § 1 ods. 3, § 11 ods. 3, § 14 ods. 1 písm. a) a c) a § 16\nods. 3 vyhlášky, a to za každý úkon po 139,83 €, t. j. spolu v sume 419,49 €, čo spolu\ns režijným paušálom trikrát po 8,39 € (§ 16 ods. 3 vyhlášky) predstavuje sumu 444,66 €.\nKeďže sťažovateľ nepredložil doklad o registrácii jeho právneho zástupcu ako platcu DPH,\nústavný súd priznanú náhradu trov právneho zastúpenia o jej sumu nenavýšil.\nPriznanú úhradu trov právneho zastúpenia je najvyšší súd povinný zaplatiť na účet\nprávneho zástupcu sťažovateľa (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 OSP).\n\n13\n\nZ týchto dôvodov ústavný súd rozhodol o úhrade trov konania tak, ako to je uvedené\nv bode 3 výroku tohto nálezu.\nVzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je\nprípustný opravný prostriedok, nadobudne toto rozhodnutie právoplatnosť dňom jeho\ndoručenia účastníkom konania.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 8. decembra 2015\n\n14", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "príčinná súvislosť", "konanie-splnenie podmienok konania", "návrh-zjavne neopodstatnený", "intertemporalita", "správne súdnictvo", "práca, pracovný pomer-skončenie"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "7Sžo/14/2013", "guid": null, "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:e963d77e-f2b8-424c-ac3a-8a31566cf86b", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 508/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 508/2010 z 25. 11. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-11-25", "citacie_n": 44, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e963d77e-f2b8-424c-ac3a-8a31566cf86b"}, {"guid": "ussr:2078851b-b411-4e29-b196-af64d738b1cb", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 195/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 195/07 z 31. 8. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-08-31", "citacie_n": 1812, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2078851b-b411-4e29-b196-af64d738b1cb"}, {"guid": "ussr:3c6105df-de89-481a-b436-7669fb034459", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 79/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 79/02 z 21. 8. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-08-21", "citacie_n": 480, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3c6105df-de89-481a-b436-7669fb034459"}, {"guid": "ussr:fb62a029-a738-4485-9f41-c7ee37143e6e", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 17/01", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 17/01 z 19. 4. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-04-19", "citacie_n": 5942, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fb62a029-a738-4485-9f41-c7ee37143e6e"}, {"guid": "ussr:6298aa59-ade8-42c4-a4be-6fb1bac48db1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2000:1.US.5.2000.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 5/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 5/00 z 13. 7. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-07-13", "citacie_n": 2100, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2000:1.US.5.2000.1"}, {"guid": "ussr:eb9fd407-8be4-4e7b-b83c-79903e3503af", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.58.1998.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 58/98", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 58/98 z 13. 1. 1999", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1999-01-13", "citacie_n": 1462, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.58.1998.1"}, {"guid": "ussr:2115fe63-2931-418d-8fd9-44b09da4b2a4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.71.1997.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 71/97", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 71/97 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 3317, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.71.1997.1"}, {"guid": "ussr:8c89c393-acbf-4a5b-9bfc-62402e14e2f3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 21/96", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 21/96 z 16. 5. 1996", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1996-05-16", "citacie_n": 5297, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1"}, {"guid": "ussr:dd1d1e00-2a17-46d9-862f-9ce231e7d7f1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.37.1995.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 37/95", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 37/95 z 20. 12. 1995", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1995-12-20", "citacie_n": 1495, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.37.1995.1"}, {"guid": "ussr:28847603-cec4-43ed-995d-610a124baadf", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 1/95", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 1/95 z 10. 1. 1995", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1995-01-10", "citacie_n": 4173, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:1c39b7e3-b612-4c00-958b-a1aea4a0eca3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:2.US.400.2021.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 400/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 400/2021 z 9. 9. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-09-09", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:2.US.400.2021.1"}, {"guid": "2b6016fa-d643-4c3f-8161-577dbcb8cc7e:b13db3d8-8bde-4df6-9d22-c7eec3e2abee", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2019:1013200342.5", "spisova_znacka": "2Sžk/44/2018", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžk/44/2018 z 16. 4. 2019", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2019-04-16", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:1013200342.5"}, {"guid": "31f86824-7cd1-4283-807f-e1e6703e2da9:16f20c6b-0e43-46ba-b721-9247939e6329", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2017:1115208263.1", "spisova_znacka": "1Cdo/36/2016", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo/36/2016 z 30. 1. 2017", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2017-01-30", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2017:1115208263.1"}, {"guid": "da39ee18-65cb-48d7-a1a6-9703b20d1697:d30c9702-f04a-43dc-b6ea-69494b8ad299", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2016:1013200342.1", "spisova_znacka": "7Sžo/12/2016", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sžo/12/2016 z 14. 6. 2016", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2016-06-14", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2016:1013200342.1"}, {"guid": "da39ee18-65cb-48d7-a1a6-9703b20d1697:f113118b-3f11-4948-b9e5-c7cf1a9dbe3b", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2016:1013200342.1", "spisova_znacka": "7Sžo/12/2016", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sžo/12/2016 z 14. 6. 2016", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2016-06-14", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2016:1013200342.1"}, {"guid": "3b3255c4-8c02-455d-9a19-d2544a0f956d:685e21a2-f1f3-4274-810b-813e1bf966d6", "ecli": "ECLI:SK:SpSKE:2023:7913213190.2", "spisova_znacka": "KE-5Sa/81/2020", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Košiciach sp. zn. KE-5Sa/81/2020 z 7. 8. 2023", "sud": "Správny súd v Košiciach", "datum_vydania": "2023-08-07", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSKE:2023:7913213190.2"}, {"guid": "b4c268d3-9278-4290-a17a-162bacc68882:39df6606-d278-4089-9004-13b1f08f297b", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2020:1113202931.1", "spisova_znacka": "2S/158/2020", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 2S/158/2020 z 29. 9. 2020", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2020-09-29", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2020:1113202931.1"}, {"guid": "fdf6a674-2d00-48c4-881d-840321914bc6:3094b6ca-1b73-40b1-ac3e-0d7a81b7fa6f", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2018:1013200342.4", "spisova_znacka": "1S/48/2013", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 1S/48/2013 z 11. 4. 2018", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2018-04-11", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2018:1013200342.4"}, {"guid": "fdf6a674-2d00-48c4-881d-840321914bc6:f86e70d8-866e-46b9-9e06-881a7259c402", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2018:1013200342.4", "spisova_znacka": "1S/48/2013", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 1S/48/2013 z 11. 4. 2018", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2018-04-11", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2018:1013200342.4"}, {"guid": "fdf6a674-2d00-48c4-881d-840321914bc6:54140153-133a-4e98-95ef-03b3668e2eda", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2018:1013200342.4", "spisova_znacka": "1S/48/2013", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 1S/48/2013 z 11. 4. 2018", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2018-04-11", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2018:1013200342.4"}]}