{"guid": "ussr:d37a866e-aee0-40ca-a76f-c6e0ba4e304e", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:3.US.484.2016.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 484/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 484/2016 z 17. 8. 2016", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 17. augusta 2016, sp. zn. III. ÚS 484/2016, ECLI:SK:USSR:2016:3.US.484.2016.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Rudolf Tkáčik", "sudca_id": 1080, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/rudolf-tkacik-1080", "datum_vydania": "2016-08-17", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "III.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-19.odsek-2", "nazov": "čl. 19 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-19.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-19"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-1", "nazov": "čl. 20 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-20"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-21.odsek-1", "nazov": "čl. 21 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-21.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-21"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46", "nazov": "čl. 46 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6", "nazov": "čl. 6 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-8.odsek-1", "nazov": "čl. 8 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-8.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-8"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-1", "nazov": "čl. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-1"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 19 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 19 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 19 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 21 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 21 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 21 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 8 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 8 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 8 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "nazov": "Dodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-19", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-20", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-21", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-8", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-1", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/d37a866e-aee0-40ca-a76f-c6e0ba4e304e", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.484.2016.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.484.2016.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.484.2016.1/text", "citacie_n": 1, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nIII. ÚS 484/2016-27\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 17. augusta 2016\npredbežne prerokoval sťažnosť\n\n,\n\n, zastúpeného\n\nadvokátom JUDr. Andrejom Garom, advokátska kancelária, Prievozská 2/B, Bratislava,\npre namietané porušenie jeho základných práv a slobôd podľa čl. 19 ods. 2, čl. 20 ods. 1,\nčl. 21 ods. 1 a čl. 46 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj práv podľa čl. 6 a čl. 8 ods. 1\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a čl. 1 Dodatkového protokolu\nk Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom Krajského súdu\nv Bratislave č. k. 6 Co 396/2013-213 z 27. januára 2014 a uznesením Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky sp. zn. 2 Cdo 207/2014 z 30. októbra 2014 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť\n\no d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.\nOdôvodnenie:\nI.\n\nÚstavnému\n\nsúdu\n\nSlovenskej\n\n2. februára 2015 doručená sťažnosť\n\nrepubliky\n\n(ďalej\n,\n\nlen\n\n„ústavný\n\nsúd“)\n\nbola\n\n(ďalej len\n\n„sťažovateľ“), pre namietané porušenie jeho základných práv a slobôd podľa čl. 19 ods. 2,\nčl. 20 ods. 1, čl. 21 ods. 1 a čl. 46 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), ako aj\n\npráv podľa čl. 6 a čl. 8 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd\n(ďalej aj „dohovor“) a čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv\n(ďalej len „dodatkový protokol“) rozsudkom Krajského súdu v Bratislave (ďalej len\n„krajský súd“) č. k. 6 Co 396/2013-213 z 27. januára 2014 (ďalej len „napadnutý rozsudok\nkrajského súdu“) a uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší\nsúd“) sp. zn. 2 Cdo 207/2014 z 30. októbra 2014 (ďalej aj „napadnuté uznesenie najvyššieho\nsúdu“).\nZo sťažnosti a z k nej pripojených príloh vyplýva, že sťažovateľ vystupoval na strane\nžalovaného vo veci o vypratanie bytu. Návrh podalo Ministerstvo vnútra Slovenskej\nrepubliky (ďalej len „ministerstvo vnútra“) ako vlastník nehnuteľnosti z dôvodu ukončenia\nslužobného pomeru so sťažovateľom. Okresný súd Bratislava IV (ďalej len „okresný súd“)\nnávrh rozsudkom č. k. 6 C 290/10-69 z 29. novembra 2011 zamietol. V odôvodnení\nrozsudku uviedol, že žalobca naďalej komunikoval so sťažovateľom ako s nájomcom bytu\na až po vyše šiestich rokoch podal návrh na vypratanie bytu, čo okresný súd považoval\nza konanie v rozpore s dobrými mravmi.\nKrajský súd po odvolaní podanom ministerstvom vnútra predmetný rozsudok\nuznesením č. k. 6 Co 87/2012-90 z 30. marca 2012 zrušil a vec vrátil okresnému súdu\nna ďalšie konanie. Konštatoval, že okresný súd vyvodil zo zisteného skutkového stavu\nnesprávny právny záver a uviedol, že súd nemôže s poukazom na rozpor s dobrými mravmi\nzamietnuť návrh vlastníka nehnuteľnosti na vypratanie bytu, ktorý bez právneho dôvodu\nužíva iná osoba. Predmetný byt je totiž služobným bytom, ktorého nájomcom môže byť iba\nten, kto vykonáva prácu, na ktorú je nájom služobného bytu viazaný.\nOkresný súd v poradí druhým rozsudkom č. k. 6 C 290/2010-143 z 12. marca 2013\nuložil sťažovateľovi povinnosť vypratať predmetný byt v lehote 15 dní po tom, ako mu\nbude zabezpečený náhradný byt. Okresný súd uviedol, že sťažovateľ bol uvoľnený\nzo služobného pomeru príslušníka Policajného zboru k 31. marcu 2004, o čom žalobcu\nneinformoval a naďalej zostal bývať v služobnom byte. Na základe uvedeného konštatoval,\nže sťažovateľ býval v predmetnom byte od 1. apríla 2004 bez právneho dôvodu.\n\n2\n\nTiež uviedol, že ani na základe doplnenia dokazovania nezistil zmenu skutkového stavu,\nz ktorého by vyplynulo, že došlo k uzavretiu novej nájomnej zmluvy.\nNapadnutým rozsudkom krajského súdu bol v poradí druhý rozsudok okresného súdu\npotvrdený. V odôvodnení krajský súd uviedol, že vykonaným dokazovaním bolo\npreukázané, že predmetný byt je služobným bytom vo vlastníctve Slovenskej republiky\na v správe ministerstva vnútra. Ministerstvo vnútra a sťažovateľ uzavreli 21. júla 1993\nnájomnú zmluvu, na základe ktorej bol predmetný byt odovzdaný do nájmu sťažovateľa\nna dobu jedného roka. Dodatkom č. 1 k nájomnej zmluve z 29. júla 1994 bola doba nájmu\ndojednaná na dobu trvania služobného pomeru sťažovateľa. Rovnako bolo preukázané,\nže služobný pomer sťažovateľa skončil 31. marca 2004 a že sťažovateľ napriek tomu\npredmetný byt naďalej užíval. Krajský súd uviedol, že súd prvého stupňa riadne zistil\nskutkový stav, výsledky vykonaného dokazovania správne vyhodnotil a vec správne právne\nposúdil. Odvolacie námietky sťažovateľa týkajúce sa nevykonania dôkazov, ktoré súdu\nnavrhol, v dôsledku čoho mu mala byť odňatá možnosť pred súdom, odmietol\nako nedôvodné.\nProti napadnutému rozsudku krajského súdu podal sťažovateľ dovolanie. Namietal,\nže ako žalovaný nebol v konaní vypočutý napriek tomu, že bol na pojednávaniach osobne\nprítomný, v dôsledku čoho mu bola odňatá možnosť konať pred súdom. Taktiež namietal,\nže okresný súd a krajský súd vec nesprávne právne posúdili. „Doplnením dôvodov\ndovolania“ z 28. júla 2008 sťažovateľ doplnil svoju argumentáciu o dôvody týkajúce sa\nneúčinnosti dodatku č. 1 k nájomnej zmluve z 29. júla 1994. Tento podľa názoru\nsťažovateľa nebol podpísaný jeho manželkou a sám sťažovateľ ho podpísal pod nátlakom.\nSťažovateľom\n\npodané\n\ndovolanie\n\nbolo\n\nodmietnuté\n\nnapadnutým\n\nuznesením\n\nnajvyššieho súdu. K námietke sťažovateľa, že nebol vo veci vypočutý, najvyšší súd uviedol,\nže sťažovateľ mal možnosť vyjadriť sa k veci už pred prvostupňovým súdom. V tejto veci\nnariadil súd prvého stupňa viacero pojednávaní, na ktorých bol sťažovateľ osobne prítomný\naj so svojou advokátkou. Rovnako tak sa sťažovateľ vyjadril k samotnej žalobe\na k výpovediam svedkov. Jeho advokátka sa spoločne so sťažovateľom aktívne\n\n3\n\nzúčastňovala pojednávaní, no ani raz nenavrhla, aby súd sťažovateľa vypočul. Vzhľadom\nna uvedené nebola sťažovateľovi odňatá možnosť konať pred súdom. Najvyšší súd ďalej\nuviedol, že nesprávne právne posúdenie veci je prípustným dovolacím dôvodom, samo ale\nprípustnosť dovolania nezakladá. Prípustnosť dovolania sťažovateľa teda nebolo možné\nvyvodiť ako z § 238 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „Občiansky súdny poriadok“), tak ani z § 237 Občianskeho súdneho\nporiadku. Najvyšší súd riadiac sa právnou úpravou dovolacieho konania sa napadnutým\nrozsudkom krajského súdu z hľadiska jeho vecnej správnosti nezaoberal.\nSťažovateľ vo svojej sťažnosti podľa čl. 127 ústavy namieta, že všeobecné súdy\nvychádzali pri svojom rozhodovaní vo veci z neúčinného právneho úkonu. Dodatok č. 1\nk nájomnej zmluve, ktorý bol uzatvorený 29. júla 1994, nenadobudol účinnosť, pretože\nnebol podpísaný sťažovateľovou manželkou, ktorá v uvedenom dodatku vystupovala\nspoločne so sťažovateľom ako nájomca. V dôsledku uvedeného nemali všeobecné súdy\nv zmysle zásady iura novit curia dodatok č. 1 k nájomnej zmluve, ktorým bola doba nájmu\ndojednaná na dobu trvania služobného pomeru sťažovateľa, vôbec brať do úvahy. K tejto\nsvojej argumentácii sťažovateľ ďalej uviedol, že k podpísaniu dodatku č. 1 k nájomnej\nzmluvy bol donútený nátlakom. Z nájomnej zmluvy podpísanej 21. júla 1993 nevyplýva,\nže by nájom predmetného bytu bol viazaný na služobný pomer sťažovateľa. Navyše,\nnájomcom bola aj sťažovateľova manželka, ktorá nebola v služobnom pomere, z čoho\nvyplýva, že nemohol byť založený nájomný vzťah k služobnému bytu. Okrem toho\nsťažovateľ vykonával prácu pre Zbor národnej bezpečnosti, ktorý v zmysle § 2 ods. 1\nzákona č. 100/1970 Zb. o služobnom pomere príslušníkov Zboru národnej bezpečnosti\nv znení neskorších predpisov mal vydať súhlas na uzatvorenie nájomnej zmluvy. Zbor\nnárodnej bezpečnosti však žiaden takýto súhlas nevydal. Na uvedené skutočnosti všeobecné\nsúdy pri svojom rozhodovaní vo veci vôbec neprihliadali, v dôsledku čoho porušili\nsťažovateľove v petite sťažnosti označené práva.\nSťažovateľ ďalej uviedol, že podľa § 1 ods. 5 zákona č. 189/1992 Zb. o úprave\nniektorých pomerov súvisiacich s nájmom bytov a s bytovými náhradami v znení platnom\na účinnom v dobe podpisu nájomnej zmluvy povahu služobného bytu stráca byt vtedy,\n\n4\n\nkeď nájomca služobného bytu prestal vykonávať prácu, na ktorú je nájom služobného bytu\nviazaný, a prenajímateľ do troch mesiacov nevypovedal nájom. Novelou zákona bolo síce\ntoto ustanovenie zo zákona vypustené, avšak v zmysle prechodného ustanovenia § 13a tohto\nzákona právna povaha bytov, ktoré sú vo vlastníctve štátu a nájomné vzťahy k nim, ktoré\nvznikli pred 1. decembrom 2001, zostávajú nezmenené. Vzhľadom na to, že sťažovateľ bol\nzo služobného pomeru uvoľnený k 31. marcu 2004 a ministerstvo vnútra do troch mesiacov,\nt. j. do 30. júna 2004, nájom nevypovedalo, najneskôr v tom čase stratil byt charakter\nslužobného bytu. Všeobecné súdy aj z týchto dôvodov vec nesprávne právne posúdili.\nO existencii nájomného vzťahu medzi ministerstvom vnútra a sťažovateľom\naj v nasledujúcich rokoch svedčí podľa sťažovateľa komunikácia medzi stranami\na uhrádzanie platieb za byt z jeho strany. Strany medzi sebou dokonca komunikovali\naj o prípadnom odkúpení predmetného bytu sťažovateľom, k čomu však napokon nedošlo.\nSťažovateľ ďalej poukázal na ustanovenie § 686 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb.\nObčiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „Občiansky zákonník“), podľa\nktorého ak doba nájmu nie je dohodnutá, predpokladá sa, že zmluva o nájme sa uzavrela\nna dobu neurčitú. Vzhľadom na uvedené trval nájomný vzťah aj naďalej.\nSťažovateľ tvrdí, že až do času podania návrhu na vypratanie bytu nemal žiadne\npochybnosti o jeho oprávnenom užívaní predmetného bytu. Navyše, komunikácia\ns ministerstvom vnútra u neho vyvolala dôvodné majetkové očakávania, keďže\npodľa vyjadrenia ministerstva vnútra spĺňal podmienky na odkúpenie bytu. Sťažovateľ sa aj\npo 31. marci 2004 o byt riadne staral a vybudoval si v ňom zázemie, obydlie a útočisko.\nAni tieto skutočnosti však všeobecné súdy pri svojom rozhodovaní vo veci nebrali\ndo úvahy.\nPokiaľ ide o sťažovateľovi poskytnutú bytovú náhradu, táto podľa jeho názoru\nnemôže byť spôsobilá nahradiť mu jeho obydlie a napraviť poškodenie jeho práva\nna ochranu obydlia a s tým spojeného práva na súkromie. Navyše, sťažovateľ mal možnosť\npredmetný byt odkúpiť.\n\n5\n\nSťažovateľ navrhol, aby ústavný súd odložil vykonateľnosť napadnutého rozsudku\nkrajského súdu a nálezom rozhodol, že napadnutým rozsudkom krajského súdu\na napadnutým uznesením najvyššieho súdu bolo porušené jeho právo na ochranu obydlia\npodľa čl. 21 ods. 1 ústavy a podľa čl. 8 ods. 1 dohovoru, právo na ochranu súkromného\nživota podľa čl. 19 ods. 2 ústavy a podľa čl. 8 ods. 1 dohovoru, ako aj jeho právo vlastniť\nmajetok podľa čl. 20 ods. 1 ústavy a čl. 1 dodatkového protokolu a napokon aj jeho právo\nna spravodlivé súdne konanie podľa čl. 46 ústavy a čl. 6 dohovoru. V nadväznosti na to\nsťažovateľ navrhol, aby ústavný súd napadnutý rozsudok krajského súdu a napadnuté\nuznesenie najvyššieho súdu zrušil a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie. Sťažovateľ\nzároveň navrhol, aby mu ústavný súd priznal náhradu trov konania.\nII.\nPodľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nPodľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania\npred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.\nÚstavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním\na o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom\nsúde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti\nnavrhovateľa.\nPri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené\nv § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto\n\n6\n\nustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc,\nnávrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy\npodané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd\nna predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd\nmôže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený. Ak ústavný súd navrhovateľa\nna také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.\nÚstavný súd nie je zásadne oprávnený preskúmavať a posudzovať skutkové a právne\nzávery všeobecných súdov, ku ktorým dospeli pri interpretácii a aplikácii zákonov a ktoré sa\nstali základom pre ich rozhodnutie. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu\nzlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s ústavou, prípadne medzinárodnými\nzmluvami o ľudských právach a základných slobodách (podobne aj II. ÚS 1/95). Skutkové\na právne závery všeobecného súdu môžu byť teda predmetom kontroly zo strany ústavného\nsúdu len vtedy, ak by vyvodené závery boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne\na z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné a zároveň by mali za následok\nporušenie základného práva alebo slobody (podobne aj I. ÚS 13/00, I. ÚS 20/03,\nIV. ÚS 43/04).\nJudikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej aj „ESĽP“), ako aj jej\nkorešpondujúca rozhodovacia činnosť ústavného súdu formuluje v rámci práva\nna spravodlivý proces požiadavku náležitého odôvodnenia rozhodnutia. Povinnosť súdu\nodôvodniť svoje rozhodnutie však automaticky neznamená povinnosť poskytnúť podrobnú\nodpoveď na každý nastolený argument (napr. rozhodnutie ESĽP vo veci Van de Hurk\nc. Holandsko z 19. 4. 1994). Garancie poskytované čl. 46 ods. 1 ústavy, ako aj čl. 6 ods. 1\ndohovoru zaväzujú konajúci súd poskytnúť špecifickú odpoveď na argumenty majúce\nrozhodujúci význam pre výsledok rozhodnutia (napr. rozhodnutia ESĽP vo veci Georgiadis\nc. Grécko z 29. 5. 1997 a vo veci Higgins c. Francúzsko z 19. 2. 1998). V tomto kontexte\nnebolo úlohou ústavného súdu skúmať, či na zásadné argumenty sťažovateľa bola zo strany\nkrajského súdu a najvyššieho poskytnutá vecne správna odpoveď, ale či nastolené otázky\nrelevantného charakteru krajský súd a najvyšší súd zodpovedali, a ak áno, či odpoveď mala\ndostatočne vyčerpávajúci charakter.\n\n7\n\nPo preskúmaní napadnutého rozsudku krajského súdu a napadnutého uznesenia\nnajvyššieho súdu dospel ústavný súd k záveru, že predmetným rozhodnutiam nie je možné\nvyčítať svojvôľu ani arbitrárnosť.\nV odvolaní proti rozsudku okresného súdu č. k. 6 C 290/2010-143 z 12. marca 2013,\nt. j. proti druhému rozsudku okresného súdu v tejto veci, sťažovateľ namietal, že okresný\nsúd nevykonal všetky ním navrhované dôkazy a že jeho rozhodnutie je nepreskúmateľné.\nKrajský súd v napadnutom rozsudku podrobne poukázal na výsledky dokazovania vo veci\na k námietke nevykonania dôkazov uviedol, že posúdenie návrhu na vykonanie dokazovania\na rozhodnutie, ktoré z dôkazov budú vykonané, je vždy vecou súdu, a nie účastníkov\nkonania. Krajský súd zároveň odkázal na svoje závery uvedené už v jeho prvom rozhodnutí\nv tejto veci a taktiež na skutočnosť, že sťažovateľom tvrdené uzatvorenie novej nájomnej\nzmluvy nemožno vyvodiť ani z ďalších ním predložených dôkazov. Podmienky uzavretia\nnovej nájomnej zmluvy totiž nemohli byť dojednané s\n\n(tak ako to tvrdil\n\nsťažovateľ spoločne s ním navrhnutým svedkom), keďže táto v rozhodujúcom čase nebola\nv štátnozamestnaneckom pomere s ministerstvom vnútra. Krajský súd preto uzavrel, že súd\nprvého stupňa vo veci riadne zistil skutkový stav, výsledky vykonaného dokazovania\nvyhodnotil správne a vec posúdil správne aj po právnej stránke.\nPodobne sa aj najvyšší súd v napadnutom uznesení dostatočným spôsobom\nvysporiadal\n\ns\n\nnámietkami\n\nsťažovateľa,\n\npredovšetkým\n\ns\n\nnámietkou\n\ntýkajúcou\n\nsa nevykonania výsluchu sťažovateľa. V sťažovateľovej veci bolo nariadených viacero\npojednávaní, na ktorých sa sťažovateľ so svojou advokátkou zúčastnili, navrhovali\nvykonanie dôkazov a vyjadrili sa ako k samotnej žalobe, tak aj k výpovediam svedkov.\nTo, že sťažovateľova advokátka nenavrhla vypočutie samotného sťažovateľa, ktorý bol\nna pojednávaniach prítomný, nie je možné považovať za pochybenie konajúceho súdu.\nRovnako jasne a dostatočne sa najvyšší súd podľa názoru ústavného súdu vysporiadal\ns prípustnosťou sťažovateľom podaného dovolania podľa § 237 a § 238 Občianskeho\nsúdneho poriadku.\n\n8\n\nPokiaľ ide o sťažovateľovu argumentáciu, že dodatok č. 1 k nájomnej zmluve\nje neplatný, pretože ho nepodpísala jeho manželka, a tiež preto, lebo on sám ho podpísal\npod nátlakom, je vhodné uviesť, že odhliadnuc od skutočnosti, že túto svoju argumentáciu\nsťažovateľ pred všeobecnými súdmi uplatnil prvýkrát až pred najvyšším súdom\n„Doplnením dôvodov dovolania“ z 28. júla 2008, a teda v čase konania na súdoch nižšieho\nstupňa a v čase vykonávania dokazovania vo veci túto argumentáciu nepredniesol, ústavný\nsúd sa nad rámec už uvedeného vyjadrí aj k tejto časti sťažnosti.\nSťažovateľ namieta, že dodatok č. 1 k nájomnej zmluve je neplatný, na čo mali\nvšeobecné súdy prihliadať z úradnej povinnosti v zmysle zásady iura novit curia. Ústavný\nsúd konštatuje, že v prípade, ak by sťažovateľ dodatok č. 1 k nájomnej zmluve skutočne\npodpísal pod nátlakom, mohlo by za daných okolností ísť o absolútnu neplatnosť právneho\núkonu. K tejto sťažovateľovej námietke je však nevyhnutné uviesť, že na to, aby všeobecný\nsúd prihliadol na absolútnu neplatnosť právneho úkonu, bolo potrebné, aby sa sťažovateľ\ns tvrdením, že zmluvu podpísal pod nátlakom, obrátil už na okresný súd, ktorý by pre účely\npreukázania jeho tvrdení následne vykonal dokazovanie. Sťažovateľ však, ako už bolo\nuvedené, túto svoju argumentáciu uplatnil až pred dovolacím súdom, a teda súd prvého\na druhého stupňa sa s ňou nemohli vysporiadať, a teda na ňu ani nemohli prihliadať.\nPokiaľ ide o sťažovateľovu námietku týkajúcu sa toho, že dodatok č. 1 k nájomnej zmluve\nmala podpísať jeho manželka, je potrebné uviesť, že aj ak by všeobecný súd s odkazom\nna § 145 ods. 1 Občianskeho zákonníka dospel k záveru, že dodatok č. 1 k nájomnej zmluve\nmala podpísať aj manželka sťažovateľa, v tejto časti by bolo možné uvažovať „iba“\no relatívnej neplatnosti právneho úkonu, keďže podľa prvej vety ustanovenia § 40a\nObčianskeho zákonníka ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa § 145 ods. 1,\npovažuje sa právny úkon za platný, pokiaľ sa ten, kto je takým úkonom dotknutý,\nneplatnosti právneho úkonu nedovolá. Tejto neplatnosti u relatívne neplatného právneho\núkonu by sa mohol sťažovateľ domáhať v rámci všeobecnej 3-ročnej premlčacej doby.\nVzhľadom na uvedené ani námietky sťažovateľa týkajúce sa neplatnosti dodatku č. 1\nk nájomnej zmluve, aj ak by sa na ne v konaní pred ústavným súdom prihliadalo,\nby na výsledku vo veci nič nezmenili.\n\n9\n\nBerúc do úvahy už uvedené skutočnosti a taktiež zohľadňujúc, že sťažovateľ mal\npodľa dodatku č. 1 k nájomnej zmluve sám do 5 dní od ukončenia svojho služobného\npomeru túto skutočnosť nahlásiť prenajímateľovi, čo nespravil, a taktiež s poukazom na to,\nže sťažovateľovi bola poskytnutá bytová náhrada, na ponuku ktorej sťažovateľ nereagoval,\ndospel ústavný súd k záveru, že sťažnosť sťažovateľa podľa čl. 127 ústavy je potrebné\nodmietnuť z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.\nNa základe týchto skutočností ústavný súd rozhodol o odmietnutí sťažnosti\nsťažovateľa. Z uvedeného dôvodu bolo bez právneho významu zaoberať sa ďalšími návrhmi\nsťažovateľa uvedenými v petite sťažnosti.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 17. augusta 2016\n\n10", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "arbitrárnosť", "práva a slobody – základné ľudské práva a slobody-právo na nedotknuteľnosť osoby, súkromia", "byt-služobný"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:02910483-2678-482d-95d9-8557bf523acc", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 43/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 43/04 z 25. 2. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-02-25", "citacie_n": 502, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:02910483-2678-482d-95d9-8557bf523acc"}, {"guid": "ussr:c0eb1697-12c9-400c-9259-11b45e0a2314", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 20/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 20/03 z 29. 1. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-01-29", "citacie_n": 212, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c0eb1697-12c9-400c-9259-11b45e0a2314"}, {"guid": "ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 13/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 13/00 z 9. 7. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-07-09", "citacie_n": 6910, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647"}, {"guid": "ussr:28847603-cec4-43ed-995d-610a124baadf", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 1/95", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 1/95 z 10. 1. 1995", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1995-01-10", "citacie_n": 4173, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1"}, {"guid": "95cbbcc4-8faa-49ff-9ca2-da0a488d5302:cad431a2-d9b2-4448-bc38-15de2b0a63df", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2014:3712210867.2", "spisova_znacka": "6Co/396/2013", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 6Co/396/2013 z 10. 3. 2014", "sud": "Krajský súd Trenčín", "datum_vydania": "2014-03-10", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2014:3712210867.2"}, {"guid": "f6d984d7-bb83-4414-8638-4f48e61e13dd:504d52b7-6747-40ae-847c-2577205fde66", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2012:5611204397.1", "spisova_znacka": "6Co/87/2012", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 6Co/87/2012 z 13. 3. 2012", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2012-03-13", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2012:5611204397.1"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:262d4906-b5f5-4cb2-b8c7-79c91f8ddcb8", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:2.US.288.2022.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 288/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 288/2022 z 1. 6. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-06-01", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:2.US.288.2022.1"}]}