{"guid": "ussr:6f75048f-8e4e-4800-bee0-14843a2103c1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:3.US.483.2015.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 483/2015", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 483/2015 z 18. 11. 2015", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 18. novembra 2015, sp. zn. III. ÚS 483/2015, ECLI:SK:USSR:2016:3.US.483.2015.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Jana Baricová", "sudca_id": 1070, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/jana-baricova-1070", "datum_vydania": "2015-11-18", "forma": "Nález", "povaha": ["právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia", "priznáva primerané finančné zadosťučinenie"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "III.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-2", "nazov": "čl. 17 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-17"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-5.odsek-4", "nazov": "čl. 5 ods. 4 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-5.odsek-4", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-5"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 4", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 4", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 4", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 4", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 4", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 4", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-17", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-5", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/6f75048f-8e4e-4800-bee0-14843a2103c1", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.483.2015.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.483.2015.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.483.2015.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\nIII. ÚS 483/2015­34\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 18. novembra 2015\nv senáte zloženom z predsedu Rudolfa Tkáčika a zo sudcov Jany Baricovej a Ľubomíra\nDobríka o prijatej sťažnosti\n\n,\n\n, zastúpeného\n\nadvokátom JUDr. Pavlom Piovarčím ml., advokátska kancelária, Štúrova 20, Košice,\nvo veci namietaného porušenia základného práva na osobnú slobodu zaručeného v čl. 17\nods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na slobodu a bezpečnosť zaručeného v čl. 5\nods. 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v súvislosti s požiadavkou\nurýchleného rozhodnutia o osobnej slobode postupom Okresného súdu Trnava v konaní\nvedenom pod sp. zn. 0 Tp 85/2014 takto\nrozhodol:\n1. Základné právo\n\nna osobnú slobodu zaručené v čl. 17 ods. 2\n\nÚstavy Slovenskej republiky a právo na slobodu a bezpečnosť zaručené v čl. 5 ods. 4\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v súvislosti s požiadavkou\nurýchleného rozhodnutia o osobnej slobode postupom Okresného súdu Trnava v konaní\nvedenom pod sp. zn. 0 Tp 85/2014 p o r u š e n é b o l o .\n2.\n\npriznáva\n\nfinančné zadosťučinenie v sume 1 000 €\n\n(slovom tisíc eur), ktoré j e Okresný súd Trnava p o v i n n ý vyplatiť mu do dvoch\nmesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.\n\n3. Okresný súd Trnava j e p o v i n n ý uhradiť\n\ntrovy konania\n\nv sume 432,30 € (slovom štyristotridsaťdva eur a tridsať centov) na účet jeho právneho\nzástupcu JUDr. Pavla Piovarčího ml., advokátska kancelária, Štúrova 20, Košice, do dvoch\nmesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením\nč. k. III. ÚS 483/2015­16 zo 6. októbra 2015 podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady\nSlovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,\no konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon\no ústavnom súde“) prijal na ďalšie konanie sťažnosť\n\n,\n\n(ďalej len „sťažovateľ“), v časti namietaného porušenia základného práva\nna osobnú slobodu zaručeného v čl. 17 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej\nlen „ústava“) a práva na slobodu a bezpečnosť zaručeného v čl. 5 ods. 4 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) v súvislosti s požiadavkou\nurýchleného rozhodnutia o osobnej slobode postupom Okresného súdu Trnava (ďalej len\n„okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 0 Tp 85/2014.\nZ obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľovi bolo uznesením\nvyšetrovateľa Prezídia Policajného zboru, Národnej kriminálnej agentúry, národnej\nprotizločineckej jednotky v Trnave vznesené obvinenie podľa § 206 ods. 1 zákona\nč. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „Trestný\nporiadok“) pre zločin podvodu podľa § 221 ods. 1 a 3 písm. a) a c) zákona č. 300/2005 Z. z.\nTrestný zákon v znení neskorších predpisov (ďalej len „Trestný zákon“) s poukazom\nna § 138 písm. i) Trestného zákona.\n\n2\n\nUznesením okresného súdu sp. zn. 0 Tp 72/2014 z 10. júla 2014 v spojení\ns uznesením Krajského súdu v Trnave (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 3 Tpo 48/2014\nz 24. júla 2014 bol sťažovateľ vzatý do väzby z dôvodu podľa § 71 ods. 1 písm. b) Trestného\nporiadku. Začiatok plynutia lehoty väzby bol určený na 6.05 h 8. júla 2014.\nProstredníctvom obhajcu sťažovateľ podaním z 24. augusta 2014 doručeným\nokresnému súdu 25. augusta 2014 požiadal o prepustenie z väzby na slobodu, pretože\npo vykonaní príslušných vyšetrovacích úkonov bol toho názoru, že dôvody kolúznej väzby\ntýmto pominuli.\nO žiadosti sťažovateľa okresný súd rozhodol 2. októbra 2014 uznesením\nsp. zn. 0 Tp 85/2014, a to tak, že ju zamietol. Rovnako bola zamietnutá aj sťažnosť\nsťažovateľa proti tomuto rozhodnutiu prvostupňového súdu uznesením krajského súdu\nsp. zn. 6 Tpo 68/2014 zo 16. októbra 2014.\nSťažovateľ v relevantnej časti sťažnosti (prijatej na ďalšie konanie) tvrdí, že okresný\nsúd svojím postupom pri rozhodovaní o jeho žiadosti o prepustenie z väzby na slobodu\nporušil jeho právo na osobnú slobodu zaručené v čl. 17 ods. 2 ústavy a právo na slobodu\na bezpečnosť zaručené v čl. 5 ods. 4 dohovoru, a to „z dôvodu nedodržania požiadavky\nneodkladnosti a urýchlenosti pri rozhodovaní o... žiadosti.., kedy od podania žiadosti...\n25. 08. 2014 do jej prejednania Okresným súdom Trnava dňa 02. 10. 2014 uplynulo viac\nako 5 týždňov, z čoho vyplýva, že za uvedenú dobu bol Okresný súd... v predmetnej veci\nbezdôvodne nečinný. ... tento nedostatok nezhojil Okresný súd... ani pri... výsluchu“\nsťažovateľa „dňa 02. 10 2014... kde sa nijakým spôsobom porušením... základných práv\nnezaoberal...“.\nSťažovateľ je presvedčený, že „Postupom Okresného súdu... jednoznačne nedošlo\nk naplneniu požiadavky rozhodnúť o... žiadosti urýchlene, preto je nutné konštatovať, že\nstav, ktorý vznikol zavinením Okresného súdu... je ústavne nesúladný a zásadne porušuje...\nzákladné práva...“.\n3\n\nVzhľadom na uvedené a s prihliadnutím na prijatú časť sťažnosti sťažovateľ navrhol,\naby ústavný súd nálezom vyslovil, že postupom okresného súdu v konaní vedenom\npod sp. zn. 0 Tp 85/2014 bolo porušené základné právo sťažovateľa na osobnú slobodu\nzaručené v čl. 17 ods. 2 ústavy a právo na slobodu a bezpečnosť zaručené v čl. 5 ods. 4\ndohovoru, a to v súvislosti s urýchlenosťou rozhodnutia o osobnej slobode. Zároveň\nsťažovateľ navrhol priznať mu finančné zadosťučinenie v sume 5 000 € a náhradu trov\nprávneho zastúpenia v konaní pred ústavným súdom.\nNa základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili účastníci konania:\nokresný súd listom sp. zn. 1 SprV/789/2015 z 21. októbra 2015 a sťažovateľ stanoviskom\nk uvedenému vyjadreniu okresného súdu listom z 9. novembra 2015.\nVo vyjadrení okresného súdu sa okrem iného uvádza:\n„Sťažnosť\n\n... považujem za nedôvodnú. Žiadosť o prepustenie\n\nna slobodu bola doručená Okresnému súdu Trnava dňa 25. 8. 2014 a bola vedená\npod sp. zn. Tp/85/2014. Vec bola pridelená zákonnej sudkyni..., ktorá dňa 25. 8. 2014 dala\npokyn kancelárii na zaslanie kópie žiadosti okresnej prokuratúre a zároveň na vyžiadanie\nstanoviska a zaslanie vyšetrovacieho spisu. Trestná kancelária úpravu prevzala\ndňa 25. 8. 2014 a asistentka senátu ju realizovala dňa 19. 9. 2014. Prokuratúra prevzala\npodania dňa 22. 9. 2014 a dňa 26. 9. 2014 doručila okresná prokuratúra vyjadrenie\na vyšetrovací spis. Dňa 29. 9. 2014 bol určený termín výsluchu na deň 2. 10. 2014, kedy\nbolo o žiadosti obvineného rozhodnuté a bolo mu doručené uznesenie. Zároveň vyšší súdny\núradník dal do spisu úpravu na vyhotovenie predkladacej správy pre Krajský súd v Trnave.\nSpis bol predložený na Krajský súd v Trnave dňa 7. 10. 2014, ktorý rozhodol vo veci\ndňa 16. 10. 2014.\nÚkony v spise boli vykonávané priebežne, vzhľadom na mimoriadne vysokú\nzaťaženosť súdu a nedostatočné personálne obsadenie súdu, keď i v súčasnosti na tunajšom\nsúde chýba 10 sudcov. Taktiež je potrebné poukázať na postup obhajcu obvineného, ktorý\nsvojim konaním prispel k prieťahom o rozhodovaní o žiadosti obvinených o prepustenie\n4\n\nz väzby na slobodu, pretože žiadosť o prepustenie z väzby mal adresovať prokurátorovi,\nktorý v zmysle ust. § 79 ods. 3 Trestného poriadku rozhoduje, či žiadosti obvineného\nvyhovie, alebo nevyhovie, a ak nevyhovie, predloží ju bez meškania so svojim stanoviskom\na s návrhom na rozhodnutie sudcovi pre prípravné konanie. Keďže takto neurobil, bolo\npotrebné najprv vyžiadať stanovisko prokuratúry a pripojiť vyšetrovací spis, až potom\nmohol súd o žiadosti rozhodnúť.“\nZ vyjadrenia okresného súdu zároveň vyplýva, že netrvá na „ústnom pojednávaní\no sťažnosti“.\nSťažovateľ vo svojom stanovisku k vyjadreniu okresného súdu okrem iného uviedol:\n„Skutočnosti\n\nuvedené\n\nvo\n\nvyjadrení\n\nOkresného\n\nsúdu\n\nTrnava\n\npovažujem\n\nza irelevantné...\nNaďalej zastávam názor, že práve Okresný súd Trnava zavinil porušenie mojich práv\nv označenom konaní, čoho dôkazom je aj chronologický súpis vo veci vykonaných úkonov,\nz ktorého zreteľne vyplýva, že napriek tomu, že moja žiadosť o prepustenie z väzby\nna slobodu napadla súdu dňa 25. 08. 2015 (správne má byť 25. 08. 2014, pozn.), táto bola\nprokuratúre na vyjadrenie doručená až 22. 09. 2014, teda takmer mesiac po jej podaní.\nK samotnému prejednaniu mojej žiadosti došlo až 02. 10. 2014.\nUvedené pochybenie bolo mojim obhajcom výslovne namietané na výsluchu o mojej\nžiadosti dňa 02. 10. 2014, pričom súd sa s ním nijako relevantne nevysporiadal.\nTaktiež odmietam argument Okresného súdu Trnava, ktorý sa snaží svoje pochybenie\nospravedlniť vysokou zaťaženosťou súdu a nedostatočným personálnym obsadením súdu.\nV tejto súvislosti poukazujem na doterajšiu judikatúru Ústavného súdu Slovenskej\nrepubliky, v zmysle ktorej otázky množstva vecí, personálne a organizačné problémy súdu\nnie sú v zásade významné pre posúdenie toho, či došlo k prieťahom v konaní (napr. III. ÚS\n14/00, I. ÚS 19/00, II. ÚS 18/98). Z uvedeného dôvodu preto neobstojí vyššie uvedená\nargumentácia Okresného súdu Trnava, prečo došlo v mojom prípade k porušeniu\npožiadavky urýchleného konania vo väzobnej veci.“\n\n5\n\nRovnako právny zástupca sťažovateľa uviedol, že „na ústnom prejednaní... ústavnej\nsťažnosti netrvám“.\nÚstavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavom\nsúde upustil v danej veci o ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru, že od neho\nnemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.\nII.\nZ ústavným súdom vyžiadaného na vec sa vzťahujúceho spisu okresného súdu\nsp. zn. 0 Tp 85/2014 vyplýva, že obhajca sťažovateľa osobne podal 25. augusta 2014\nokresnému súdu žiadosť o prepustenie sťažovateľa a ďalšieho obvineného z väzby\nna slobodu.\nReferátom z 25. augusta 2014 dala zákonná sudkyňa pre prípravné konanie pokyn\nna zaslanie kópie žiadosti sťažovateľa Okresnej prokuratúre Trnava (ďalej len „okresná\nprokuratúra“) na vyjadrenie a zaslanie vyšetrovacieho spisu. Túto úpravu zákonnej sudkyne\ntrestná kancelária prevzala 25. augusta 2014.\nK realizácii úpravy sudkyne pre prípravné konanie trestnou kanceláriou došlo\n19. septembra 2014 a okresná prokuratúra kópiu žiadosti sťažovateľa o prepustenie z väzby\nna slobodu prevzala 22. septembra 2014.\nK žiadosti sa okresná prokuratúra vyjadrila listom č. k. 2 Pv 569/14/2207­54\nz 24. septembra 2014 doručeným okresnému súdu 26. septembra 2014 v tom zmysle,\nže jej nevyhovela.\nSudkyňa pre prípravné konanie 29. septembra 2014 nariadila výsluch sťažovateľa\na ďalšieho obvineného na 2. október 2014, na ktorom boli prítomní sťažovateľ, ďalší\n\n6\n\nobvinený, ich obhajca a prokurátor okresnej prokuratúry. Uznesením č. k 0 Tp 85/2014­26\nz 2. októbra 2014 okresný súd rozhodol tak, že žiadosť sťažovateľa (a ďalšieho obvineného)\no prepustenie z väzby na slobodu zamietol. Uznesenie osobne v ten istý deň prevzali všetci\nna výsluchu prítomní, t. j. sťažovateľ, ďalší obvinený, ich obhajca aj prokurátor okresnej\nprokuratúry.\nPretože sťažovateľ a rovnako aj ďalší obvinený podali ihneď do zápisnice proti\nrozhodnutiu okresného súdu sťažnosť (následne doplnenú ich obhajcom 6. októbra 2014),\nsudkyňa pre prípravné konanie dala 2. októbra 2014 pokyn trestnej kancelárii vyhotoviť\npredkladaciu správu pre krajský súd, ktorému bol spis doručený 7. októbra 2014.\nKrajský súd konanie viedol pod sp. zn. 6 Tpo 68/2014 a 14. októbra 2014\nvo veci nariadil neverejné zasadnutie na 16. október 2014, na ktorom uznesením\nsp. zn. 6 Tpo 68/2014 sťažnosti sťažovateľa a ďalšieho obvineného zamietol.\nRozhodnutie druhostupňového súdu bolo sťažovateľovi a jeho obhajcovi doručené\n27. októbra 2014.\nIII.\nPodľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nPodľa čl. 17 ods. 2 prvej vety ústavy nikoho nemožno stíhať alebo pozbaviť slobody\ninak, ako z dôvodov a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.\n\n7\n\nPodľa čl. 5 ods. 4 dohovoru každý, kto bol pozbavený slobody zatknutím alebo iným\nspôsobom, má právo podať návrh na konanie, v ktorom by súd urýchlene rozhodol\no zákonnosti jeho pozbavenia slobody a nariadil prepustenie, ak je pozbavenie slobody\nnezákonné.\nZ judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva vyplýva, že väzba má mať striktne\nobmedzené trvanie, a preto má byť zaručená možnosť jej kontroly v krátkych intervaloch.\nV texte čl. 5 ods. 4 dohovoru použitý anglický výraz „speedily“ a francúzsky výraz „a bref\ndélai“ (v slovenskom preklade „urýchlene“) jasne indikuje, čo musí byť v danom prípade\nhlavným predmetom záujmu. Aké časové obdobia budú akceptovateľné a aké nie,\nbude zrejme závisieť od konkrétnych okolností (Bezichieri z roku 1989, A–164, § 21,\nNeumeister z roku 1968, A–8, § 24 a Sanchez – Reisse z roku 1986, A–107, § 55).\nPrieskumné súdne konanie musí byť vedené v súlade s hmotnoprávnymi a procesnými\nvnútroštátnymi právnymi predpismi a tiež aj účelom čl. 5, to znamená ochranou jedinca\nproti svojvôli, osobitne aj s ohľadom na čas, ktorý uplynie do vyhlásenia rozhodnutia\n(rozsudok vo veci Koendjbiharie v. Holandsko, 25. 10. 1990, § 27).\nČlánok 5 ods. 4 dohovoru tým, že osobám zbaveným slobody zaručuje právo\niniciovať konanie, v ktorom môžu spochybniť zákonnosť zbavenia slobody, dáva týmto\nosobám právo aj na to, aby po začatí takéhoto konania bolo súdom urýchlene rozhodnuté\no zákonnosti zbavenia slobody a nariadené jeho ukončenie, ak sa ukáže ako nezákonné\n(Vodeničarov c. Slovenská republika, rozsudok z 21. 12. 2000, § 33 – § 36).\nZ judikatúry ústavného súdu vyplýva, že jednotlivé lehoty z hľadiska požiadavky\nneodkladnosti alebo urýchlenosti rozhodovania o žiadosti o prepustenie z väzby v zmysle\nčl. 17 ods. 2 (a 5) ústavy, ale aj z hľadiska čl. 5 ods. 4 dohovoru sa posudzujú podľa\nvšetkých okolností prípadu, spravidla lehoty rátané na mesiace sú príliš dlhé a nevyhovujú\npožiadavke rýchlosti (obdobne pozri aj III. ÚS 7/00, I. ÚS 18/03). Tejto požiadavke preto\nspravidla nemôže zodpovedať lehota konania presahujúca na jednom stupni súdu dobu\njedného mesiaca a ani nečinnosť trvajúca týždne (III. ÚS 255/03, II. ÚS 353/06).\n\n8\n\nPri posudzovaní neodkladnosti alebo urýchlenosti rozhodovania o zákonnosti väzby\nsa vychádza aj z pravidla, že keď sa na rozhodovaní o návrhoch osoby pozbavenej osobnej\nslobody na preskúmanie zákonnosti tohto pozbavenia zúčastnilo viac stupňov súdov, berie\nsa do úvahy celková dĺžka konania, to znamená od podania návrhu až do právoplatného\nrozhodnutia o ňom (napr. rozsudky Európskeho súdu pre ľudské práva vo veciach Letellier\nv. Francúzsko, 26. 6. 1991, § 56 a Navarra v. Francúzsko, 23. 11. 1993, § 28).\nSťažovateľ namieta, že o jeho žiadosti o prepustenie z väzby rozhodoval okresný súd\n39 dní, čo „nemožno považovať za urýchlené konanie“.\nZo skutkového hľadiska považuje ústavný súd za preukázané, že žiadosť sťažovateľa\no prepustenie z väzby na slobodu bola okresnému súdu doručená 25. augusta 2014. Trestná\nkancelária pokyn sudkyne pre prípravné konanie na zaslanie kópie žiadosti sťažovateľa\nna vyjadrenie okresnej prokuratúre a vyžiadanie spisu realizovala 19. septembra 2014\nzaslaním prípisu okresnej prokuratúre, ktorá ho prevzala 22. septembra 2014\na jej vyjadrenie\n\nspolu\n\ns vyšetrovacím\n\nspisom\n\nbolo\n\nokresnému\n\nsúdu\n\ndoručené\n\n26. septembra 2014. Termín výsluchu bol 29. septembra 2014 nariadený na 2. október 2014,\nkedy bolo o žiadosti sťažovateľa rozhodnuté a uznesenie stranám trestného konania\ndoručené.\nNa základe uvedeného možno konštatovať, že konanie o žiadosti sťažovateľa trvalo\nna okresnom súde od 25. augusta 2014 do 2. októbra 2014, teda celkom 38 dní.\nPodľa názoru ústavného súdu však nie je nemožné uvedenú celkovú dobu trvania\nrozhodovania o žiadosti sťažovateľa o prepustenie z väzby na slobodu pripísať iba na vrub\nokresnému súdu. Sťažovateľ bol v trestnom konaní zastúpený kvalifikovaným obhajcom,\nod ktorého bolo možné spravodlivo očakávať, že žiadosť o prepustenie z väzby na slobodu\nadresuje orgánu činnému v trestnom konaní príslušnému na rozhodnutie o nej (tak ako to\nmožno vyvodiť z ustanovenia § 79 ods. 3 Trestného poriadku), a to práve aj z dôvodu\n\n9\n\nurýchlenia rozhodnutia o osobnej slobode osoby v detencii, ktorú zastupoval ̶ v tomto\nprípade sťažovateľa.\nV danej veci právomoc okresného súdu rozhodovať o žiadosti sťažovateľa vznikla\naž vo chvíli, keď sa prokurátor rozhodol žiadosti nevyhovieť, a z tohto dôvodu ju postúpil\nokresnému súdu.\nZ uvedeného vyplýva, že obdobie od 19. septembra 2014, keď okresný súd vyzval\nokresnú prokuratúru vyjadriť sa k žiadosti sťažovateľa, do 26. septembra 2014,\nkeď vyjadrenie okresnej prokuratúry spolu s vyšetrovacím spisom bolo okresnému súdu\ndoručené, teda celkom 7 dní, treba považovať za taký prieťah v konaní, ktorý vznikol\npričinením sťažovateľa (jeho obhajcu). V tomto smere ústavný súd sčasti uznal\nargumentáciu\n\nokresného\n\nsúdu\n\nuvedenú\n\nvo\n\nvyjadrení\n\nsp. zn. 1 SprV/789/2015\n\nz 21. októbra 2015 k prijatej sťažnosti.\nObdobie od 26. augusta 2014 (po tom, ako sudkyňa pre prípravné konanie\n25. augusta 2014 dala trestnej kancelárii príkaz vyžiadať stanovisko okresnej prokuratúry)\ndo 19. septembra 2014 (keď došlo k realizácii príkazu sudkyne pre prípravné konanie\ntrestnou kanceláriou) však treba považovať za taký prieťah pri rozhodovaní o väzbe\nsťažovateľa, za ktorý je zodpovedný výlučne okresný súd. Ide o obdobie v trvaní 25 dní,\npočas ktorého nebol vo veci vykonaný žiaden úkon (t. j. nečinnosť rátaná na týždne)\na je z pohľadu ústavnoprávnej ochrany irelevantné, či prieťah spôsobila sudkyňa\npre prípravné konanie alebo trestná kancelária okresného súdu.\nV období od 19. septembra 2014 do 2. októbra 2014 (13 dní) ústavný súd považoval\npostup okresného súdu v predmetnom konaní vzhľadom na vykonávané úkony\nza dostatočne rýchly.\nVzhľadom na uvedené možno zhrnúť, že relevantná doba rozhodovania okresného\nsúdu o osobnej slobode sťažovateľa predstavovala 31 dní vrátane nečinnosti trvajúcej\n10\n\ntýždne, čo s prihliadnutím na všetky už uvedené okolnosti je potrené hodnotiť ako dobu\nneprimerane dlhú a nezlučiteľnú s obsahom a účelom sťažovateľom označených práv, preto\nústavný súd konštatuje, že okresný súd v konaní vedenom pod sp. zn. 0 Tp 85/2014 porušil\nzákladné právo sťažovateľa na osobnú slobodu podľa čl. 17 ods. 2 ústavy, ako aj jeho právo\nna slobodu a bezpečnosť podľa čl. 5 ods. 4 dohovoru v súvislosti s urýchlenosťou\nrozhodovania o zákonnosti jeho väzby (bod 1 výroku nálezu).\nPokiaľ ide o obranu okresného súdu spočívajúcu v poukázaní na „mimoriadne\nvysokú zaťaženosť súdu a nedostatočné personálne obsadenie súdu“, túto ústavný súd\nneakceptoval.\nPodľa ustálenej judikatúry ústavného súdu (obdobne napr. II. ÚS 48/96, II. ÚS 18/98,\nII. ÚS 52/99, III. ÚS 56/02) nadmerné množstvo vecí a nedostatočný počet sudcov na tom­\nktorom všeobecnom súde ho v konečnom dôsledku nezbavujú zodpovednosti za pomalé\nrozhodovanie v súdnom konaní.\nIV.\nPodľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie\nsťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné\nzadosťučinenie.\nPodľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže priznať tomu, koho\nzákladné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.\nSťažovateľ navrhol priznať mu finančné zadosťučinenie v sume 5 000 €, čo odôvodnil\ntým, že „samotné konanie a rozhodnutie Ústavného súdu aj v prípade kladného\nrozhodnutia o... sťažnosti, už nemôže dostatočne zhojiť pochybenie všeobecných súdov“,\nktoré sťažovateľ považuje „za mimoriadne závažné“ a je tohto názoru, že „pre účinnú\n\n11\n\nnápravu porušenia... označených práv je potrebné... nemajetkovú ujmu kompenzovať\nfinančne“. Sťažovateľ dodal, že postupom okresného súdu „stratil dôveru v spravodlivý\nproces“.\nCieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného\npráva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje\nnielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez pokračujúceho\nporušovania základného práva (IV. ÚS 210/04). Podľa názoru ústavného súdu v tomto\nprípade prichádza do úvahy priznanie finančného zadosťučinenia. Pri určení finančného\nzadosťučinenia ústavný súd vychádza zo zásad spravodlivosti aplikovaných Európskym\nsúdom pre ľudské práva, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru\npriznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.\nV aktuálnej veci sťažovateľa s prihliadnutím na všetky jej konkrétne okolnosti\n[nečinnosť okresného súdu rátaná na týždne, celková doba trvania rozhodovania okresného\nsúdu, ale aj prispenie sťažovateľa (jeho obhajcu) k celkovej dĺžke trvania konania] ústavný\nsúd v súlade so zásadou spravodlivosti považoval za primerané, aby okresný súd zaplatil\nsťažovateľovi ako finančné zadosťučinenie za utrpenú nemateriálnu ujmu čiastku 1 000 €\n(bod 2 výroku nálezu).\nÚstavný súd napokon rozhodol aj o náhrade trov konania, ktoré sťažovateľovi vznikli\nv konaní pred ústavným súdom. Sťažovateľ si uplatnil trovy konania, ktoré bližšie\nnešpecifikoval.\nPodľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených\nprípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania,\naby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.\nÚstavný súd priznal sťažovateľovi úhradu trov konania z dôvodu právneho zastúpenia\nadvokátom pozostávajúcich z odmeny advokáta a jeho hotových výdavkov, a vychádzal\n12\n\npritom z ustanovení § 1 ods. 3, § 9 ods. 1, § 11 ods. 3, § 13a ods. 1 písm. a) a c), § 15 písm.\na) a § 16 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z.\no odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „vyhláška“).\nZákladná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby vo veciach\nzastupovania pred ústavným súdom vykonaný v roku 2014 je 134 € a hodnota režijného\npaušálu predstavuje 8,04 €. Základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby\nvykonaný v roku 2015 je 139,83 € a hodnota režijného paušálu 8,39 €. Za dva úkony\nprávnej služby uskutočnené v roku 2014 (prevzatie a príprava právneho zastúpenia\nz 28. novembra 2014 a podanie sťažnosti ústavnému súdu z 2. decembra 2014) patrí\nsťažovateľovi úhrada trov jeho právneho zastúpenia v sume 284,08 € vrátane režijného\npaušálu a za jeden úkon právnej služby uskutočnený v roku 2015 (stanovisko\nz 9. novembra 2015 k vyjadreniu okresného súdu) mu patrí úhrada trov v sume 148,22 €\nvrátane režijného paušálu. Celkovo tak ústavný súd priznal sťažovateľovi úhradu trov jeho\nprávneho zastúpenia v konaní pred ústavným súdom v sume 432,30 €.\nPriznanú úhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný uhradiť na účet\nprávneho zástupcu sťažovateľa (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149\nObčianskeho súdneho poriadku) v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto\nrozhodnutia (bod 3 výroku nálezu).\nVzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je\nprípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho\ndoručenia účastníkom konania.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 18. novembra 2015\n\n13", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "prieťahy v konaní", "väzba-žiadosť o prepustenie", "práva a slobody – základné ľudské práva a slobody-právo na osobnú slobodu", "podmienky konania", "práva a slobody – základné ľudské práva a slobody-právo na osobnú slobodu", "väzba-žiadosť o prepustenie", "prieťahy v konaní-nečinnosť", "trestné konanie-prípravné"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "0Tp/85/2014", "guid": null, "vztah": "porusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:f4e65a10-d89c-43bb-92dd-512c1788ef5a", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 353/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 353/06 z 19. 4. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-04-19", "citacie_n": 153, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f4e65a10-d89c-43bb-92dd-512c1788ef5a"}, {"guid": "ussr:cd486cb1-7248-4290-851f-aba788212e7a", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 210/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 210/04 z 15. 12. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-12-15", "citacie_n": 3328, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:cd486cb1-7248-4290-851f-aba788212e7a"}, {"guid": "ussr:e79180da-94b1-4bcf-b31c-5d7cd095c73a", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 255/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 255/03 z 14. 1. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-01-14", "citacie_n": 536, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e79180da-94b1-4bcf-b31c-5d7cd095c73a"}, {"guid": "ussr:d0bc6c78-40e8-41f2-954e-c78e1b3e9c02", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 18/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 18/03 z 2. 4. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-04-02", "citacie_n": 178, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d0bc6c78-40e8-41f2-954e-c78e1b3e9c02"}, {"guid": "ussr:a0e4c6ee-f7b8-43d5-b049-167f3bb55d59", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 56/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 56/02 z 8. 1. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-01-08", "citacie_n": 66, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a0e4c6ee-f7b8-43d5-b049-167f3bb55d59"}, {"guid": "ussr:0ad657ff-4121-454d-b6bd-ff91080680e0", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2000:1.US.19.2000.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 19/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 19/00 z 23. 11. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-11-23", "citacie_n": 3954, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2000:1.US.19.2000.1"}, {"guid": "ussr:f0079f7f-a7d1-4aef-ac94-7a0dc45cbff5", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2000:3.US.7.2000.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 7/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 7/00 z 16. 11. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-11-16", "citacie_n": 850, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2000:3.US.7.2000.1"}, {"guid": "ussr:7ec8ad26-2fca-4e7c-8152-3fbe94db3f97", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2000:3.US.14.2000.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 14/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 14/00 z 1. 6. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-06-01", "citacie_n": 169, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2000:3.US.14.2000.1"}, {"guid": "ussr:d5bed51b-fced-45cb-8363-1fc57a55991a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.52.1999.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 52/99", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 52/99 z 8. 9. 1999", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1999-09-08", "citacie_n": 469, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.52.1999.1"}, {"guid": "ussr:b65469c2-30be-4c04-8341-76b8f6c6de56", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.18.1998.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 18/98", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 18/98 z 16. 6. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-06-16", "citacie_n": 86, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.18.1998.1"}, {"guid": "ussr:5f08c263-f415-484f-ab47-0b81b42c6807", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.48.1996.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 48/96", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 48/96 z 2. 7. 1997", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1997-07-02", "citacie_n": 356, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.48.1996.1"}], "citovane_v": []}