{"guid": "ussr:08c59646-b541-4a7c-a472-b02e4228e96b", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:3.US.477.2015.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 477/2015", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 477/2015 z 7. 4. 2016", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 7. apríla 2016, sp. zn. III. ÚS 477/2015, ECLI:SK:USSR:2016:3.US.477.2015.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Ivetta Macejková", "sudca_id": 1090, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/ivetta-macejkova-1090", "datum_vydania": "2016-04-07", "forma": "Nález", "povaha": ["rozhodnutie zrušuje a vec vracia na ďalšie konanie", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia", "právo porušené bolo", "nevyhovuje"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "III.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20", "nazov": "čl. 20 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-20"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46", "nazov": "čl. 46 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 20", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 20", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 20", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-20", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/08c59646-b541-4a7c-a472-b02e4228e96b", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.477.2015.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.477.2015.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.477.2015.1/text", "citacie_n": 28, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\n\nV mene Slovenskej republiky\nIII. ÚS 477/2015-57\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 7. apríla 2016 v senáte\nzloženom z predsedníčky senátu Jany Baricovej, zo sudkyne Ivetty Macejkovej (sudkyňa\nspravodajkyňa) a sudcu Sergeja Kohuta v konaní o sťažnosti\n,\n\n,\n\n,\n\n, a\n\n,\n\n, zastúpených advokátskou kanceláriou Viktória Hellenbart, advokátska kancelária\ns. r. o., Martina Rázusa 146/23, Lučenec, v mene ktorej koná konateľka Mgr. Viktória\nHellenbart, ktorou namietali porušenie svojich základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46\nods. 1 Ústavy Slovenskej republiky rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici\nsp. zn. 17 Co 189/2012 z 26. marca 2013, takto\nrozhodol:\n\n1. Základné právo\n\n,\n\na\n\nna\n\nsúdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky rozsudkom Krajského súdu\nv Banskej Bystrici sp. zn. 17 Co 189/2012 z 26. marca 2013 p o r u š e n é b o l o .\n\n2. Rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 17 Co 189/2012\nz 26. marca 2013 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.\n3.\n\n,\n\na\n\npriznáva náhradu trov\n\nprávneho zastúpenia v sume 709,92 € (slovom sedemstodeväť eur a deväťdesiatdva centov),\nktorú\n\nje\n\nKrajský súd v Banskej Bystrici p o v i n n ý zaplatiť na účet jej právneho\n\nzástupcu advokátskej kancelárii Viktória Hellenbart, advokátska kancelária s. r. o., Martina\nRázusa 146/23, Lučenec, v mene ktorej koná konateľka Mgr. Viktória Hellenbart, do dvoch\nmesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.\n4. Vo zvyšnej časti sťažnosti n e v y h o v u j e .\n\nOdôvodnenie:\nI.\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola\n3. marca 2015 faxom doručená a originálom 4. marca 2015 doplnená sťažnosť sťažovateľov\n,\n,\n\n,\n\n,\n\n,a\n\n(ďalej len „sťažovatelia“), ktorou namietajú porušenie\n\nsvojich základných práv podľa čl. 20 a čl. 46 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len\n„ústava“)\n\nrozsudkom\n\nOkresného\n\nsúdu\n\nLučenec\n\n(ďalej\n\nlen\n\n„okresný\n\nsúd“)\n\nsp. zn. 5 C 117/2009 zo 17. februára 2012, rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici\n(ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 17 Co 189/2012 z 26. marca 2013 a uznesením Najvyššieho\nsúdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. 3 Cdo 306/2013\nz 8. decembra 2014 (ďalej aj „namietané rozhodnutia“).\n2. Z obsahu sťažnosti a predložených príloh vyplynulo, že k zásahu do základného\npráva sťažovateľov vlastniť majetok garantovaného v čl. 20 ústavy malo dôjsť primárne\nvydaním notárskeho osvedčenia č. Nz 41/1996 z 21. februára 1996 (ďalej len „notárske\nosvedčenie“) na notárskom úrade notárky\n\n, ktorým bol podľa zákona\n\nSlovenskej národnej rady č. 293/1992 Zb. o úprave niektorých vlastníckych vzťahov\n2\n\nk nehnuteľnostiam v znení neskorších predpisov (ďalej aj „zákon č. 293/1992 Zb.“)\nosvedčený vstup do dobromyseľnej držby\n\na\n\n(ďalej aj „žalovaní“), čo sa týka nehnuteľností zapísaných na\n\npre\n\nkatastrálne územie Kalonda, kde žijúcou spoluvlastníčkou (v podiele 1/2) a súčasne\ndržiteľkou nehnuteľností bola v čase vydania osvedčenia žijúca právna predchodkyňa\nsťažovateľov\n\n. Sťažovatelia uvádzajú: «Zákon číslo 293/1992 Zb. o úprave\n\nNIEKTORÝCH vlastníckych vzťahov k nehnuteľnostiam sa vzťahuje len, ako sa uvádza v § 1\nzákona s uvedením „účel zákona“, na a) úpravu podmienok a postup pri zápise\nneevidovaných vlastníckych vzťahov k nehnuteľnostiam vyskytujúcich sa na území\nSlovenskej republiky do evidencie nehnuteľností podľa osobitných predpisov, b) zmiernenie\nniektorých majetkových krívd.\nPostup podľa tohto zákona v situácii, na akú poukazujú sťažovatelia, kedy sa\nu nehnuteľností na\n\npre katastrálne územie a obec Kalonda\n\nnejednalo o neevidované vlastnícke vzťahy (na liste vlastníctva boli v čase vydania\nosvedčenia uvedení žijúci vlastníci, ktorí predtým riadne nadobúdali vlastnícke práva\ndedením a právnymi úkonmi a nehnuteľnosti riadne držali) ani o nápravu majetkových\nkrívd, bol protiústavný, a bol nelegitímnym zásahom do vlastníckeho práva sťažovateľov.»\n3. Sťažovatelia sa žalobou domáhali určenia, že nehnuteľnosti zapísané na\nv katastrálnom území Kalonda patria do dedičstva po nebohej\n, ich právnej predchodkyni. O ich žalobe po prvýkrát rozhodol okresný\nsúd rozsudkom sp. zn. 5 C 117/2009 z 15. februára 2010 tak, že ich žalobe vyhovel a určil,\nže nehnuteľnosti zapísané na\ndedičstva po nebohej\n\nv katastrálnom území Kalonda patria do\n. Na základe vykonaného dokazovania dospel\n\nokresný súd k záveru, že listina notárskej zápisnice nespôsobila prechod vlastníckych práv.\nOkresný súd zistil, že podľa § 3 ods. 2 prvej vety zákona č. 293/1992 Zb. v znení zmien\na doplnkov platných k 30. novembru 2000 možno osvedčenie vydať len pre držiteľa\nnehnuteľnosti. Z notárskej zápisnice podľa záverov okresného súdu nevyplývalo, kto je\ndržiteľom sporných nehnuteľností, pričom z dokazovania vykonaného okresným súdom\nvyplynulo, že žalovaní v čase spisovania notárskej zápisnice v roku 1996 ani\nv nasledujúcich 10 rokoch neboli držiteľmi sporných nehnuteľností a tieto neužívali.\n\n3\n\nV konaní nebol podľa okresného súdu preukázaný žiaden právny titul nadobudnutia\nspoluvlastníckeho podielu\n\nzo sporných nehnuteľností v prospech\n\nžalovaných, preto musel okresný súd uzavrieť, že 1/2 nehnuteľností vedených na\nv katastrálnom území Kalonda patrí do dedičstva po poručiteľke\n\na tento\n\njej spoluvlastnícky podiel na žalovaných neprešiel.\n4. Po podanom odvolaní na druhom stupni rozhodoval krajský súd, ktorý uznesením\nsp. zn. 17 Co 68/2010 z 29. júla 2010 rozsudok okresného súdu sp. zn. 5 C 117/2009\nz 15. februára 2010 zrušil a vrátil mu vec na ďalšie konanie. Podľa odvolacieho súdu sa súd\nprvého stupňa nevysporiadal správne s otázkou účinkov notárskeho osvedčenia vyhlásenia\no vydržaní. Odvolací súd zo spisu zistil, že žalovaný (\n\n) si dal vo svoj prospech\n\nzapísať vlastnícke právo k spoluvlastníckemu podielu\n\n(podiel 48/96, t. j.\n\n1/2 vo vzťahu k celku) na základe notárskeho osvedčenia vydaného ešte podľa § 63 zákona\nSlovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky\nporiadok) v znení účinnom do 30. novembra 2000, podľa ktorého notár v notárskej zápisnici\no osvedčení vyhlásenia o vydržaní vlastníctva k nehnuteľnosti iba spísal vyhlásenie\núčastníka\n\nk zákonom\n\nustanoveným\n\npodmienkam\n\nvydržania,\n\nokolnostiam,\n\ndobe\n\na nepretržitosti držby nehnuteľnosti, ale neskúmal, či žiadateľ skutočne vlastnícke právo\nvydržal, ako sa to skúma podľa § 63 súčasného Notárskeho poriadku. Odvolací súd teda\ndospel k záveru, že podmienky spísania osvedčenia vyhlásenia o vydržaní vyžadované\nv tom čase platným Notárskym poriadkom boli v tomto prípade splnené. Podľa § 2 ods. 1\nzákona č. 293/1992 Zb. bol do evidencie nehnuteľností ako vlastník nehnuteľnosti zapísaný\nžalovaný (\n\n) s tým, že ak do 10 rokov odo dňa zápisu do evidencie\n\nnehnuteľností podľa odseku 1 neuplatní na súde vlastnícke právo k nehnuteľnosti iná osoba,\nstáva sa osoba zapísaná z osvedčenia vyhlásenia o vydržaní vlastníkom zapísanej\nnehnuteľnosti na základe vydržania podľa § 134 Občianskeho zákonníka. Zákonom č.\n393/2000 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 293/1992 Zb. o\núprave niektorých vlastníckych vzťahov k nehnuteľnostiam v znení neskorších predpisov,\nboli ustanovenia § 2 až § 9 zákona č. 293/1992 Zb. vypustené, no podľa záverov krajského\nsúdu táto zmena nemá žiaden vplyv na postavenie žalovaného (\nrokov od vyhlásenia o vydržaní plynula vydržacia lehota.\n\n4\n\n), ktorému 10\n\nOdvolací súd svoje závery v odôvodnení podporil aj judikátom najvyššieho súdu\nsp. zn. 4 Cdo 82/98 z 27. januára 1999, podľa ktorého sa vlastník alebo spoluvlastník\nnehnuteľnosti môže brániť určovacou žalobou na súde, že u osoby domáhajúcej sa vydania\nosvedčenia o vyhlásení o vydržaní vlastníckeho práva nie sú splnené podmienky na vydanie\nosvedčenia o držbe nehnuteľnosti podľa zákona č. 293/1992 Zb. Okresný súd podľa\nodvolacieho súdu žalobu z týchto hľadísk neposudzoval, preto jeho rozsudok zrušil a vrátil\nmu vec na ďalšie konanie, aby okresný súd zistil, kedy bol žalovaný (\nna\n\n) zapísaný\n\nako oprávnený držiteľ, kedy začala plynúť 10-ročná lehota\n\nna zmenu oprávneného držiteľa na vlastníka nehnuteľností a či bola žaloba podaná pred\nuplynutím tejto lehoty.\n5. Okresný súd následne v poradí druhým rozsudkom sp. zn. 5 C 117/2009\nzo 17. februára 2012 (napadnuté rozhodnutie) rozhodol tak, že žalobu sťažovateľov\nzamietol. Z dokazovania vykonaného okresným súdom vyplynulo, že žalovaný (\n) bol na základe notárskej zápisnice č. Nz 41/1996 vedený ako podielový\nspoluvlastník sporných nehnuteľností v podiele 149/192 na\n\nvyhotovenom\n\n18. septembra 1997 a žaloba žalobcov (sťažovateľov) bola podaná na okresnom súde až\n11. júna 2009, t. j. po uplynutí 10-ročnej lehoty upravenej v ustanovení § 2 ods. 2 zákona\nč. 293/1992 Zb. v znení účinnom do 30. novembra 2000.\nNa základe odvolania sťažovateľov vo veci opätovne rozhodoval krajský súd, ktorý\nrozsudkom sp. zn. 17 Co 189/2012 z 26. marca 2013 (napadnuté rozhodnutie) rozsudok\nokresného súdu potvrdil ako vecne správny.\nSťažovatelia podali proti rozsudku krajského súdu sp. zn. 17 Co 189/2012\nz 26. marca\n\n2013\n\ndovolanie,\n\no ktorom\n\nrozhodol\n\nnajvyšší\n\nsúd\n\nuznesením\n\nsp. zn. 3 Cdo 306/2013 z 8. decembra 2014 (napadnuté rozhodnutie) tak, že ho odmietol ako\nprocesne neprípustné [§ 243b ods. 5 v spojení s § 218 ods. 1 písm. c) Občianskeho súdneho\nporiadku] bez toho, aby skúmal vecnú správnosť napadnutého rozsudku odvolacieho súdu.\n6. Vo vzťahu k namietanému porušeniu základného práva sťažovateľov vlastniť\nmajetok, ktoré je zaručené v čl. 20 ústavy, sťažovatelia uvádzajú:\n\n5\n\n«Závery súdov, zjednodušene zhrnuté tak, že notár nie je oprávnený preverovať\npravdivosť tvrdení účastníkov pri vydávaní notárskeho osvedčenia a poukaz na uplynutie 10\nročnej prekluzívnej lehoty, v ktorej sa mohli sťažovatelia domáhať nápravy, sú\nprotiústavným zásahom do práva sťažovateľov vlastniť majetok...\nKeďže žalovaní v súdnych konaniach (\n\na\n\n), ani v čase\n\nvydania notárskeho osvedčenia, ani v čase podania žaloby na súd a ani v čase podania tejto\nsťažnosti neboli držiteľmi nehnuteľností, o ktorých tvrdili, že sú ich dobromyseľnými\ndržiteľmi, súd poskytol právnu ochranu takým právam, ktoré nemohli byť pre rozpor\nso zákonom ani nadobudnuté a ani nejestvovali a nejestvujú, ich existencia je len\nnepravdivo tvrdená. Takýto postup súdov je protiústavný !!!\n... Práva od začiatku nadobudnuté neplatne, nemožno konvalidovať uplynutím času!\nV zmysle ustanovenia § 100 ods.2 Občianskeho zákonníka sa premlčujú všetky majetkové\npráva s výnimkou vlastníckeho práva, čo je pretavením ústavného práva podľa článku 20\nÚS SR, a odňatie možnosti ochrany porušenému vlastníckemu právu zo strany súdov\ns poukazom na uplynutie lehoty uvedenej v osobitnom zákone, upravujúcom osobitné\nprávne vzťahy, je interpretáciou práva v rozpore s Ústavou SR a popretím § 100 ods.2\nObčianskeho zákonníka.\nV právnom štáte, je od vlastníka možné očakávať len také „bdelé“ správanie, ktoré\nsmeruje k ostražitosti pred legitímnymi zásahmi do jeho práva, ktoré sú zákonom\npredpokladané (právny úkon, vyvlastnenie) a nie pred zásahmi nelegitímnymi,\nzneužívajúcimi právo. Počínanie údajných dobromyseľných držiteľov, ktorí vlastníčku,\nsusedu, neinformovali o úmysle dať si osvedčiť vlastnícke právo k nehnuteľnostiam, kde je\nzapísaná ako spoluvlastníčka, nežiadali jej vyjadrenie, ani súhlas, po dosiahnutí zápisu\ndobromyseľnej držby na list vlastníctva sa počas plynutia 10 ročnej vydržacej lehoty držby\nvôbec neujali, o nehnuteľnosť sa nezaujímali, výlučnou držiteľkou až do svojej smrti bola\nprávna predchodkyňa sťažovateľov a následne sťažovatelia, ktorí na mieste kde je\nnehnuteľnosť majú trvalý pobyt a jedná sa o ich rodičovský dom, teda tu neboli okolnosti,\nktoré ju mohli viesť k podozreniu, že jej vlastnícke právo by bolo akýmkoľvek spôsobom\nohrozené...\nPokiaľ sa súdy zaoberali plynutím tejto doby, nemohli opomenúť fakt, že pôvodná\nvlastníčka, právna predchodkyňa sťažovateľov\n\n6\n\nv priebehu údajnej\n\nvydržacej doby umrela pred dovŕšením 10 ročnej lehoty, preto v čase dedenia patril tento\nmajetok do majetku poručiteľa a nebol dôvod na to, aby ho sťažovatelia, ako právni\nnástupcovia nezdedili.»\n7. Vzhľadom na už uvedené sťažovatelia zastávajú názor, že bolo porušené aj ich\nzákladné právo garantované čl. 46 ústavy, t. j. právo na spravodlivý súdny proces, pretože\nza spravodlivý súdny proces nie je možné podľa nich považovať postup, pri ktorom súdy\naplikujú a interpretujú právne predpisy tak, že tým porušujú ústavné právo vlastniť majetok\na právo prístupu k súdnej ochrane. Súdnu ochranu neposkytol sťažovateľom ani najvyšší\nsúd, keďže ich dovolanie bolo odmietnuté.\n8. Sťažovatelia zároveň argumentujú, že postupom krajského súdu, ktorý ako\nodvolací súd pri rozhodovaní o v poradí prvom odvolaní sťažovateľov nemal uznesením\nsp. zn. 17 Co 69/2010 z 29. júla 2010 rozsudok okresného súdu zrušiť a vec mu vrátiť na\nďalšie konanie, ale mal rozhodnutie súdu prvého stupňa zmeniť. Tým, že tak neurobil,\nznemožnil tak sťažovateľom možnosť obrátiť sa dovolaním na najvyšší súd na účely\npreskúmania argumentácie odvolacieho súdu, ktorú v odôvodnení uznesenia sp. zn.\n17 Co 69/2010 z 29. júla 2010 krajský súd použil.\n9. V súlade s už uvedeným sťažovatelia navrhli, aby ústavný súd po prijatí sťažnosti\nna ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:\n„Sťažovatelia sa po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie domáhajú vydania nálezu,\nže\nRozsudkom Okresného súdu Lučenec číslo 5 C 117/2009 zo dňa 17.02.2012 a Rozsudkom\nz Krajského súdu v Banskej Bystrici číslo 17 Co 189/2012 zo dňa 26.03.2013 boli porušené\npráva sťažovateľov garantované článkom 20 a článkom 46 Ústavy Slovenskej republiky.\nSťažovatelia sa domáhajú zrušenia Uznesenia Najvyššieho súdu SR číslo\n3 Cdo 306/2003 zo dňa 08.12.2014 a Rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici číslo\n17 Co 189/2012 zo dňa 26.03.2013 a vrátenia veci na ďalšie konanie a rozhodnutie.\n\n7\n\nSťažovatelia pre prípad úspechu uplatňujú náhradu trov konania na odmene\nsplnomocneného advokáta na podanie tejto sťažnosti určenej podľa vyhlášky číslo\n655/200 4 Z. z. v platnom znení.“\n10. Ústavný súd uznesením č. k. III. ÚS 477/2015-26 z 30. septembra 2015 prijal\nsťažnosť sťažovateľov na ďalšie konanie v časti, ktorou namietali porušenie svojho\nzákladného práva vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 ústavy a na súdnu ochranu podľa čl.\n46 ods. 1 ústavy rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 17 Co 189/2012 z 26.\nmarca 2013. Sťažnosť sťažovateľov vo zvyšnej časti odmietol.\n11. Na výzvu ústavného súdu sa k predmetu konania pred ústavným súdom vyjadril\npredseda krajského súdu, ktorý v podaní doručenom ústavnému súdu 10. decembra 2015\ncitoval z odôvodnenia napadnutého rozsudku krajského súdu sp. zn. 17 Co 189/2012\nz 26. marca 2013 a v podstatnom uviedol: „Krajský súd je toho právneho názoru, že\nv prejednávanej veci rozhodol nezávisle a nestranne, na základe riadne zisteného\nskutkového stavu, pričom vychádzal výlučne dôkazov, ktoré tvoria súčasť spisového\nmateriálu a svoje skutkové zistenia právne zdôvodnil.“\nKrajský súd zároveň oznámil, že súhlasí s rozhodnutím bez nariadenia pojednávania,\na navrhol, aby ústavný súd rozhodol, že „právo sťažovateľov vlastniť majetok podľa čl. 20\nods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a základné právo na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1\nÚstavy Slovenskej republiky rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn.\n17Co/189/2012-287 z 26. marca 2013 porušené nebolo“.\n12. Ústavný súd listami z 8. decembra 2015 podľa § 51 ods. 2 zákona Národnej rady\nSlovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,\no konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon\no ústavnom súde“) upovedomil\n\na\n\n, ktorí boli v konaní,\n\nv ktorom bolo vydané právoplatné rozhodnutie, ktorým malo dôjsť k porušeniu základných\npráv a slobôd sťažovateľov, v procesnom postavení žalovaných. Listy boli obom doručené\n16. decembra 2015, no ani jeden svoju možnosť vyjadriť sa nevyužil.\n13. Ústavnému súdu bolo 18. januára 2016 v predmetnej veci doručené podanie\nsťažovateľov k vyjadreniu krajského súdu. Sťažovatelia uviedli, že zotrvávajú na svojej\n8\n\npísomnej argumentácii, ktorou odôvodnili podanie sťažnosti, a vyjadrili svoj súhlas s tým,\naby ústavný súd upustil od ústneho pojednávania.\n14. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania upustil podľa § 30 ods. 2 zákona\no ústavnom súde od ústneho pojednávania v danej veci, pretože po oboznámení sa s ich\nvyjadreniami, ako aj s obsahom súdneho spisu dospel k názoru, že od tohto pojednávania\nnemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.\nII.\n15. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany\nústavnosti.\n16. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n17. Podľa čl. 131 ods. 2 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach podľa čl. 127\nústavy v trojčlenných senátoch. Senát sa uznáša nadpolovičnou väčšinou svojich členov.\n18. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených\nprípadoch uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému\núčastníkovi konania jeho trovy.\n19. Podľa § 56 ods. 1 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd sťažnosti vyhovie,\nv náleze vysloví, ktoré základné právo alebo sloboda a ktoré ustanovenie ústavy, ústavného\nzákona alebo medzinárodnej zmluvy sa porušili, a akým právoplatným rozhodnutím,\nopatrením alebo iným zásahom sa základné právo alebo sloboda porušili.\nPodľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde ak sa základné právo alebo sloboda\nporušili rozhodnutím alebo opatrením, ústavný súd také rozhodnutie alebo opatrenie zruší.\n\n9\n\nPodľa § 56 ods. 3 písm. b) zákona o ústavnom súde ak ústavný súd sťažnosti\nvyhovie, môže vrátiť vec na ďalšie konanie.\n20. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 293/1992 Zb. na základe osvedčenia notára vydaného\nza podmienok uvedených v tomto zákone sa v evidencii nehnuteľností zapíše za vlastníka\nnehnuteľnosti osoba uvedená v tomto osvedčení.\nPodľa § 2 ods. 2 zákona č. 293/1992 Zb. ak do 10 rokov odo dňa zápisu do evidencie\nnehnuteľností podľa odseku 1 neuplatní na súde alebo v konaní o pozemkových úpravách\nvykonávaných z dôvodu usporiadania vlastníckych a užívacích pomerov vlastnícke právo\nk nehnuteľnosti takto zapísanej iná osoba, stáva sa zapísaná osoba vlastníkom zapísanej\nnehnuteľnosti na základe vydržania; to platí aj pre prípad, keď nehnuteľnosť v tejto lehote\nbola prevedená na inú osobu, než ktorá je uvedená v osvedčení.\nPodľa § 2 ods. 3 zákona č. 293/1992 Zb. po dobu uvedenú v odseku 2 má osoba\nzapísaná v evidencii nehnuteľností alebo nadobúdateľ zapísanej nehnuteľnosti postavenie\noprávneného držiteľa.\n21. Podľa § 3 ods. 2 prvej vety zákona č. 293/1992 Zb. osvedčenie možno vydať len\npre držiteľa nehnuteľnosti.\n22. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným\npostupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených\nzákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.\n23. Podľa čl. 20 ods. 1 ústavy má každý právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo\nvšetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Majetok nadobudnutý v rozpore\ns právnym poriadkom ochranu nepožíva. Dedenie sa zaručuje.\n24. Podstatou sťažnosti sťažovateľov v rozsahu, v akom bola ich sťažnosť prijatá\nústavným súdom na ďalšie konanie, je tvrdenie, že namietaným rozhodnutím krajského\nsúdu bolo porušené ich základné právo vlastniť majetok garantované čl. 20 ods. 1 ústavy\na základné právo na súdnu ochranu garantované čl. 46 ods. 1 ústavy. Sťažovatelia tvrdia, že\nkrajský súd nesprávne aplikoval právnu úpravu na zistený skutkový stav, že nenastala\n10\n\nprávna skutočnosť, na základe ktorej by sa žalovaní mohli stať vlastníkmi sporných\nnehnuteľností, že nemohli byť splnené podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva\nvydržaním, keď nebola splnená základná podmienka vydržania, ktorou je držba. Krajský\nsúd podľa sťažovateľov nesprávne aplikoval ustanovenia zákona č. 293/1992 Zb. na ich\nprávnu\n\nsituáciu.\n\nPostup,\n\nktorým\n\nžalovaní\n\nmali\n\nnadobudnúť\n\nvlastnícke\n\nprávo\n\nk nehnuteľnosti, je podľa nich protiústavný a predstavuje nelegitímny zásah do vlastníckeho\npráva sťažovateľov. Sťažovatelia v sťažnosti zdôraznili, že práva od začiatku nadobudnuté\nneplatne nemožno konvalidovať uplynutím času. Zároveň zdôraznili aj skutočnosť, že\nprávna predchodkyňa\n\numrela v priebehu údajnej vydržacej doby pred\n\nuplynutím 10-ročnej lehoty, a preto ak v čase smrti tento majetok patril do majetku\nporučiteľa, nebol dôvod na to, aby ako právni nástupcovia nehnuteľnosti nezdedili.\n25. V prvom rade je potrebné uviesť, že tvrdenia sťažovateľov, ktorými\nodôvodňovali v rámci svojej sťažnosti porušenie svojich práv aj uznesením krajského súdu\nsp. zn. 17 Co 69/2010 z 29. júla 2010, ktorým došlo k zrušeniu v poradí prvého rozsudku\nokresného súdu sp. zn. 5 C 117/2009 z 15. februára 2010, považuje ústavný súd len\nza súčasť argumentácie. Sťažovatelia toto porušenie odôvodňovali tým, že krajský súd mal\nv tomto štádiu konania prvostupňové rozhodnutie zmeniť, a tým umožniť sťažovateľom\npodať procesne prípustné dovolanie.\nÚstavný súd je v súlade s § 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde viazaný petitom\nsťažnosti (návrhom na rozhodnutie) a môže rozhodnúť len o tom, čoho sa sťažovateľ\ndomáha v petite svojej sťažnosti. Platí to predovšetkým v situácii, keď je sťažovateľ\nkvalifikovane zastúpený zvoleným advokátom (m. m. II. ÚS 19/05, III. ÚS 2/05).\nÚstavný súd vychádzajúc z § 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde a s poukazom na\nsvoju viazanosť petitom sťažnosti sa preto zaoberal sťažnosťou iba v tom rozsahu, ako ju\nsťažovatelia vymedzili v petite svojej sťažnosti v rámci požadovanej ústavnej ochrany\na v akom ju ústavný súd pri predbežnom prerokovaní prijal na ďalšie konanie, teda len\nv rozsahu namietaného porušenia označených základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 20\nods. 1 ústavy odvolacím rozsudkom krajského súdu sp. zn. 17 Co 189/2012\nz 26. marca 2013.\n\n11\n\n26. Vzhľadom na obsah ústavnej sťažnosti ústavný súd preskúmal namietaný\nrozsudok krajského súdu sp. zn. 17 Co 189/2012 z 26. marca 2013. Krajský súd\nv odôvodnení svojho rozsudku v podstatnom uviedol:\n„Po preskúmaní veci odvolací súd uvádza, že rozhodnutie okresného súdu je vecne\nsprávne. Okresný súd v súlade s pokynmi odvolacieho súdu uvedenými v uznesení č. k. 17\nCo 68/2010 - 157 zo dňa 29. 07. 2010, ktorým odvolací súd prvý rozsudok okresného súdu v\nuvedenej veci zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, doplnil dokazovanie a vo veci\nrozhodol. Vysporiadal sa pritom s otázkou, kedy bol\nvydaného notárkou\n\nna základe osvedčenia\n\nN 279/1995, NZ 41/1996 zo dňa 21. 02. 1996\n\nzapísaný ako oprávnený držiteľ nehnuteľností v katastri nehnuteľností, kedy začala plynúť\n10 ročná lehota na zmenu postavenia\nnehnuteľností, kedy sa stal\n\nz oprávneného držiteľa na vlastníka\nvlastníkom nehnuteľností a či žalobcovia 1. až 4.\n\npodali žalobu pred alebo po uplynutí uvedenej lehoty, pričom zistil, že v rámci 10 - ročnej\nlehoty vyplývajúcej z ust. § 2 ods. 2 zák. č. 293/1992 Z. z. nikto zo žalobcov ani z ich\nprávnych predchodcov podaním žaloby na súd nespochybnil vyhlásenie žalovaného 1\no vydržaní nehnuteľností pripadajúcich na podiel\n\n...\n\nZ uvedeného vyplýva, že ak si žalobcovia alebo ich právni predchodcovia neuplatnili\nvlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam zapísaným na\núzemie Kalonda v prospech\n\npre katastrálne\n\npodaním žaloby na súd alebo v konaní\n\no pozemkových úpravách vykonávaných z dôvodu usporiadania vlastníckych a užívacích\npomerov, tak zákonným dôsledkom márneho uplynutia 10 - ročnej lehoty v zmysle ust. § 2\nods. 2, prípadne lehoty podľa § 2 ods. 4 zákona č. 293/1992 Z. z. je, že sa osoba zapísaná\nv katastri nehnuteľností ako oprávnený držiteľ predmetných nehnuteľností stala vlastníkom\npredmetných nehnuteľností na základe vydržania podľa § 134 Občianskeho zákonníka.\nV uvedenej súvislosti odvolací súd uvádza, že pokiaľ žalobcovia v odvolaní spochybňujú\nsprávnosť rozhodnutia okresného súdu z dôvodu, že postup notárky\nbol nezákonný, odvolací súd poukazuje na ust. § 6 zákona č. 293/1992 Z. z., podľa znenia\nktorého pravdivosť obsahu dokladov pripojených k návrhu ani náležitosti vôle navrhovateľa\na iných osôb notár nepotvrdzuje; prípady možného vydania osvedčenia na základe\nnepravdivých údajov ošetril zákonodarca práve ustanovením 10 - ročnej lehoty vymedzenej\nv § 2 ods. 2 zákona č. 293/1992 Z. z., čo je dostatočne dlhá doba na to, aby sa ten kto sa\n\n12\n\ndomnieva, že osvedčenie vyhlásenia o vydržaní nehnuteľností bolo vydané na základe\nnepravdivých\n\ntvrdení,\n\nmohol\n\ndomáhať\n\nurčenia\n\nvlastníckeho\n\npráva\n\nk\n\ntakýmto\n\nnehnuteľnostiam. Žalobcovia v uvedenej lehote návrh na určenie vlastníckeho práva\nk predmetným nehnuteľnostiam nepodali, preto sú ich odvolacie námietky neopodstatnené.“\n27. Vo vzťahu k judikatúre najvyššieho súdu, na ktorú sťažovatelia vo svojom\nodvolaní poukázali, krajský súd v odôvodnení uviedol: „Pokiaľ žalobcovia 1. až 4.\npoukázali v odvolaní na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Cdo 154/2010 zo dňa 16.\n12. 2010, odvolací súd uvádza, že právny záver vyplývajúci z predmetného uznesenia nie je\nmožné použiť v tomto konaní, pretože predmetné uznesenie najvyššieho súdu sa týka\nkonania o určenie, že vec patrí do dedičstva po poručiteľovi, kde sa opodstatnene\npožadované určenie vzťahuje ku dňu smrti poručiteľa a okolnosti, ktoré nastali po tomto dni\nnemôžu mať logicky vplyv na rozhodnutie súdu. Predmetom tohto konania na rozdiel od\nkonania 3 Cdo 154/2010 je ale určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, kde už\nposudzovanie okolností v zmysle ust. § 2 ods. 2 zák. č. 293/1992 Z. z. má svoje\nopodstatnenie. Po preskúmaní veci odvolací súd uvádza, že odvolacie námietky žalobcov 1.\naž 4. zhrnuté pod bodom 11.17 odvolania sú právne neopodstatnené, pretože po uplynutí\nzákonom stanovenej 10 - ročnej lehoty, ktorá začala plynúť od zápisu žalovaného na 1.\nmieste ako oprávneného držiteľa predmetných nehnuteľností do evidencie nehnuteľností\npodľa osvedčenia notárky\n\nN 279/1995, NZ 41/1996 už nebolo možné\n\nposudzovať okolnosti, za ktorých vydala notárka\n\npredmetné\n\nosvedčenie. Okrem toho je potrebné uviesť, že žalobcovia 1. až 4. mali po smrti poručiteľky\n, ktorá zomrela 19. 10. 2002 možnosť domáhať sa žalobou podanou na\nsúde určenia, že predmetné nehnuteľnosti patria do dedičstva po poručiteľke\n, kde by bol tak, ako správne v odvolaní uviedli, rozhodujúci stav aký bol v čase\nsmrti poručiteľky, t. j. stav, za ktorého bol\n\nlen oprávneným držiteľom, keďže,\n\nvtom čase ešte 10 - ročná lehota vymedzená v § 2 ods. 2 zákona č. 293/1992 Z. z.\nneuplynula; uplynula až v roku 2006 (poručiteľka zomrela v roku 2002).“\n\n13\n\nK namietanému porušeniu základného práva sťažovateľov na súdnu ochranu\npodľa čl. 46 ods. 1 rozsudkom krajského súdu sp. zn. 17 Co 189/2012 z 26. marca 2013\n28. Podľa konštantnej judikatúry úlohou ústavného súdu nie je zastupovať všeobecné\nsúdy, ktorým predovšetkým prislúcha interpretácia a aplikácia zákonov. Úloha ústavného\nsúdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti takejto interpretácie a aplikácie s ústavou,\nprípadne ľudskoprávnou medzinárodnou zmluvou. Posúdenie skutkovej otázky všeobecným\nsúdom by sa mohlo stať predmetom prípadnej kritiky zo strany ústavného súdu len\nv prípade, ak by závery, ktoré všeobecný súd zo zisteného skutkového stavu vyvodil, boli\nzjavne neodôvodnené alebo arbitrárne (I. ÚS 17/01). Ústavný súd považuje za protiústavné\naj arbitrárne tie rozhodnutia, ktorých odôvodnenie je úplne odchylné od veci samej alebo\naj extrémne nelogické so zreteľom na preukázané skutkové a právne skutočnosti\n(IV. ÚS 150/03, I. ÚS 301/06).\n29. Z uvedeného skutkového stavu v právnej veci sťažovateľov, ako aj z rozhodnutí\nvšeobecných súdov, ktoré boli vydané v konaní, v ktorom sa sťažovatelia domáhali určenia,\nže sporné nehnuteľnosti patria do dedičstva po ich právnej predchodkyni\n\n,\n\na ktoré sťažovatelia ústavnému súdu predložili, možno konštatovať, že v tomto konaní bolo\npreukázané, že 21. februára 1996 bola notárkou\n\nspísaná podľa § 2\n\nods. 1 zákona č. 293/1992 Zb. v znení platnom do 30. novembra 2000 notárska zápisnica\nč. N/279/1996, Nz 41/1996, ktorou notárka osvedčila vyhlásenie žalovaného\no vydržaní sporných nehnuteľností. Z vykonaného dokazovania bolo zároveň preukázané,\nže táto notárska zápisnica bola do katastra nehnuteľností zapísaná najneskôr\n18. septembra 1997. Právna predchodkyňa sťažovateľov\n\nzomrela\n\n19. októbra 2002. Žalobcovia podali žalobu o určenie, že sporné nehnuteľnosti patria do\ndedičstva po ich právnej predchodkyni, 11. júna 2009. Z uvedeného vyplýva, že v lehote 10\nrokov odo dňa zápisu do evidencie nehnuteľností podľa § 2 ods. 1 zákona č. 293/1992 Zb. si\nna súde ani v konaní o pozemkových úpravách vykonávaných z dôvodu usporiadania\nvlastníckych a užívacích pomerov neuplatnila vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam\niná osoba. Zároveň je však potrebné dodať, že v konaní bolo, ako vyplýva z prvého\nrozsudku okresného súdu sp. zn. 5 C 117/2009 z 15. februára 2010, zároveň preukázané, že\n14\n\n„žalovaní na 1. a 2. mieste v čase spisovania notárskej zápisnice v roku 1996 ani\nnasledujúcich 10 rokov neboli držiteľmi sporných nehnuteľností a tieto neužívali. Tieto\nnehnuteľnosti boli užívané tak, ako keby spoluvlastnícke právo\n\na jeho\n\nprávnych nástupcov k týmto nehnuteľnostiam trvalo. Až po uplynutí 10 ročnej lehoty od\nspísania notárskej zápisnice žalovaní na 1. a 2. mieste vybudovali oplotenie na mieste,\nktorým zabezpečili, že sporné nehnuteľnosti pripadli v celosti do ich užívania.“.\n30. Ústavný súd v okolnostiach danej veci považuje za podstatnú skutočnosť, že\nsťažovatelia v podanom odvolaní poukazovali na judikát najvyššieho súdu č. 32/2011\n(uznesenie sp. zn. 3 Cdo 154/2010 zo 16. decembra 2010). Krajský súd sa k tejto námietke\nsťažovateľov v napadnutom rozsudku stručne vyjadril tak, že ide o odlišnú skutkovú\nsituáciu, keďže v tomto konaní išlo o určenie, že nehnuteľnosti patria do dedičstva, pričom\nv konaní sťažovateľov ide podľa vyjadrenia krajského súdu o konanie o určenie\nvlastníckeho práva.\nPodľa tohto judikátu najvyššieho súdu č. 32/2011„Súdna prax akceptuje žaloby,\nktorými sa dedič domáha určenia, že tá – ktorá vec patrí do dedičstva po poručiteľovi.\nV konaní o takých žalobách ide o posúdenie, či poručiteľ bol v čase smrti vlastníkom tejto\nveci. Požadované určenie sa tu vzťahuje ku dňu smrti poručiteľa a okolnosti, ktoré\nnastali po tomto dni, nemôžu mať vplyv na rozhodnutie súdu. Treba dodať, že ak súd\nvyhovie žalobe požadujúcej uvedené určenie a vec je následne prejednaná v konaní\no dedičstve ako majetok poručiteľa, nepotvrdzuje rozhodnutie o dedičstve, že dedič je\nv súčasnosti vlastníkom veci. Po smrti poručiteľa môžu vo všeobecnosti nastať právne\nskutočnosti, s ktorými právny poriadok spája vznik vlastníctva niekoho iného (napríklad\nvydržaním); v konaní, v ktorom zisťuje, či určitá vec bola v čase smrti poručiteľa v jeho\nvlastníctve, sú však takéto (neskoršie) skutočnosti právne bezvýznamné.“.\n31. Z príloh predložených sťažovateľmi vyplýva, že žalobou, ktorú sťažovatelia\npodali na okresnom súde 11. júna 2009, sa domáhali určenia, že nehnuteľnosti označené\nvo výroku rozhodnutia patria do dedičstva po ich právnej predchodkyni\n\n,\n\nktorá zomrela 29. októbra 2002. Uvedené vyplýva zo znenia výroku v poradí prvého\nrozsudku okresného súdu sp. zn. 5 C 117/2009 z15. februára 2010 a jeho odôvodnenia,\n\n15\n\nktorý bol zrušený neskorším uznesením krajského súdu sp. zn. 17 Co 68/2010\nz 29. júla 2010. Takisto to vyplýva aj zo znenia výroku a odôvodnenia v poradí druhého\nrozsudku okresného súdu sp. zn. 5 C 117/2009 zo 17. februára 2012, ktorý bol napadnutým\nuznesením krajského súdu potvrdený. Právna a skutková situácia v právnej veci\nsťažovateľov a rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 3 Cdo 154/2010, na ktoré sa\nsťažovatelia odvolávali, je podľa názoru ústavného súdu porovnateľná, a preto sú právne\nzávery najvyššieho súdu na vec sťažovateľov aplikovateľné.\nNotárske osvedčenie bolo vo veci sťažovateľov vydané 21. februára 1996 a právna\npredchodkyňa sťažovateľov zomrela 19. októbra 2002, z čoho jednoznačne vyplýva, že\npokiaľ má súd posudzovať vlastníctvo poručiteľa k nehnuteľnosti ku dňu jej smrti, 10-ročná\nlehota, ktorá je jedným zo základných predpokladov, aby sa v evidencii zapísaný oprávnený\ndržiteľ stal vlastníkom nehnuteľností, neuplynula. Skutočnosť, prečo považoval krajský súd\nv odôvodnení napadnutého rozhodnutia situáciu sťažovateľov za skutkovo odlišnú, resp.\nprečo bol toho názoru, že vo veci sťažovateľov ide o žalobu o určenie vlastníckeho práva,\na nie o žalobu o určenie, že nehnuteľnosti patria do dedičstva po nebohej právnej\npredchodkyni, však krajský súd nevysvetlil.\n32. Ústavný súd konštatuje, že závery krajského súdu nie sú dostatočne odôvodnené,\npretože krajský súd sa v podstate žiadnym spôsobom nevysporiadal s podstatnou\na relevantnou argumentáciou sťažovateľov odkazom na judikatúru najvyššieho súdu.\nKrajský súd v rámci odôvodnenia napadnutého rozhodnutia len stručne konštatoval, že\nskutkový stav prejednávanej právnej veci sťažovateľov je odlišný, hoci toto jeho tvrdenie je\nv zrejmom rozpore s tým, čoho sa sťažovatelia v konaní domáhali a o čom rozhodol\nprvostupňový súd. Krajský súd vo svojom odôvodnení uvádza, že v prípade konania\no určenie, že vec patrí do dedičstva po poručiteľovi, sa požadované určenie vzťahuje ku dňu\nsmrti poručiteľa, a okolnosti, ktoré nastali po tomto dni, logicky nemôžu mať vplyv\nna rozhodnutie súdu. Žiadnym spôsobom však krajský súd nevysvetlil, prečo tento právny\nzáver nie je aplikovateľný na vec sťažovateľov, v ktorej sa domáhali petitom práve takého\nurčenia, že nehnuteľnosti patria do dedičstva, a zároveň v situácii, keď smrť poručiteľa v ich\nprípade nastala taktiež pred uplynutím 10-ročnej lehoty.\n\n16\n\n33. Súčasťou obsahu základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy\nje taktiež právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne\na zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace\ns predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu\n(III. ÚS 209/04, III. ÚS 206/06, III. ÚS 78/07).\nJudikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva nevyžaduje, aby v odôvodnení\nrozhodnutia bola daná odpoveď na každý argument strany. Ak však ide o argument, ktorý je\npre rozhodnutie kľúčový, vyžaduje sa osobitná odpoveď práve na tento argument\n(Georgidias c. Grécko z 29. 5. 1997, Higgins c. Francúzsko z 19. 2. 1998).\n34. V právnej veci sťažovateľov však považuje ústavný súd sťažovateľmi vznesený\nargument za skutkovo a právne relevantný, teda taký, s ktorým sa mal krajský súd\nv odôvodnení svojho rozhodnutia náležite vysporiadať.\nÚstavný súd preto dospel k záveru, že krajský súd neposkytol sťažovateľom\ndostatočnú ochranu ich základného práva upraveného v čl. 46 ods. 1 ústavy, keďže nedal\njasnú a zreteľnú odpoveď na relevantnú argumentáciu sťažovateľov a z jeho odôvodnenia\nnie je zrejmé, na základe čoho posúdil žalobu sťažovateľov ako žalobu o určenie\nvlastníckeho práva.\nVzhľadom na uvedené ústavný súd rozhodol, že rozsudkom krajského súdu\nsp. zn. 17 Co 189/2012 z 26. marca 2013 došlo k porušeniu základného práva sťažovateľov\npodľa čl. 46 ods. 1 ústavy.\n35. Ak\n\nústavný súd sťažnosti\n\nvyhovie\n\na\n\nsvojím\n\nrozhodnutím vysloví,\n\nže právoplatným rozhodnutím boli porušené základné práva, tak zruší takéto rozhodnutie\n(čl. 127 ods. 2 ústavy a § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde) a vec môže vrátiť na ďalšie\nkonanie [čl. 127 ods. 2 ústavy a § 56 ods. 3 písm. b) zákona o ústavnom súde]. V danom\nprípade na ochranu základného práva sťažovateľov bolo potrebné nielen označený rozsudok\nkrajského súdu zrušiť, ale aj vrátiť vec na ďalšie konanie. V ďalšom postupe bude krajský\nsúd v súlade s § 56 ods. 6 a 7 zákona o ústavnom súde viazaný právnym názorom ústavného\nsúdu vysloveným v tomto náleze (bod 2 výroku).\n\n17\n\nK namietanému porušeniu základného práva na ochranu vlastníctva podľa\nčl. 20 ods. 1 ústavy rozsudkom krajského súdu sp. zn. 17 Co 189/2012 z 26. marca 2013\n36. Vo vzťahu k namietanému porušeniu základného práva sťažovateľov zaručeného\nčl. 20 ods. 1 ústavy ústavný súd uvádza, že v nadväznosti na vyslovenie porušenia\nzákladných práv sťažovateľov podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a zrušenie napadnutého uznesenia\nkrajského súdu sp. zn. 17 Co 189/2012 z 26. marca 2013 (bod 2 výroku tohto nálezu) sa\nv súlade s doterajšou judikatúrou ústavného súdu (II. ÚS 182/06, IV. ÚS 311/08) otvára\npriestor na to, aby sa krajský súd a následne prípadne aj okresný súd samy vyrovnali\ns ochranou práv hmotného charakteru. Ústavný súd preto tejto časti sťažnosti sťažovateľov\nnevyhovel, uprednostňujúc právomoc všeobecného súdu na ochranu subjektívnych\nhmotných práv účastníkov konania pred ochranou v konaní pred ústavným súdom (bod 4\nvýroku tohto nálezu).\n37. Ako obiter dictum, odhliadnuc od už uvedených záverov ústavného súdu\na dôvodov, na základe ktorých ústavný súd dospel k tomu, že základné právo sťažovateľov\npodľa čl. 46 ods. 1 ústavy bolo rozsudkom krajského súdu sp. zn. 17 Co 189/2012 z 26.\nmarca 2013 porušené, považuje ústavný súd za potrebné poznamenať, že opodstatneným je\naj ďalší argument, ktorým sťažovatelia zdôvodňovali svoju sťažnosť, a to skutočnosť, že\nnielen podľa tvrdení sťažovateľov, ale aj na základe výsledkov dokazovania\nprvostupňového súdu (rozsudok okresného súdu sp. zn. 5 C 117/2009 z 15. februára 2010)\nžalovaní sporné nehnuteľnosti v držbe v čase vyhlásenia o vydržaní ani počas plynutia 10ročnej lehoty upravenej zákonom č. 293/1992 Zb. nemali.\nKrajský súd konštatoval v napadnutom rozsudku splnenie podmienok ustanovených\nv § 2 ods. 1 (vydanie osvedčenia notárom) a v § 2 ods. 2 (márne uplynutie lehoty) zákona\nč. 293/1992 Zb., avšak vôbec nepovažoval za relevantné skúmať, či došlo aj k splneniu\npodmienok podľa § 3 ods. 2 tohto zákona, v zmysle ktorého osvedčenie je možné podľa\ntejto právnej úpravy vydať len oprávnenému držiteľovi. A práve neexistenciu držby\nsťažovatelia v konaní pred všeobecným súdom namietali. Základnou zákonnou podmienkou\npre vznik vlastníckeho práva vydržaním, či už hovoríme o všeobecnej právnej úprave podľa\n§ 134 Občianskeho zákonníka alebo podľa špeciálnej právnej úpravy zákona\n\n18\n\nč. 293/1992 Zb.,\n\nje\n\ndržba.\n\nOtázkou\n\nteda\n\nzostáva,\n\nči\n\nmôže\n\ndôjsť\n\nk zákonom\n\npredpokladanému následku, t. j. vzniku vlastníckeho práva vydržaním u niekoho, kto\nnehnuteľnosť v držbe nemá, a zároveň skutočnosť, že v zmysle právnej úpravy platnej\ndo 30. novembra 2000 nebol notár vydávajúci osvedčenie povinný skúmať splnenie\npodmienok zákona č. 293/1992 Zb., neznamená, že tieto zákonné podmienky ani nemuseli\nbyť splnené.\nVo vzťahu k jednoznačnému tvrdeniu krajského súdu v odôvodnení napadnutého\nrozsudku, že po uplynutí 10-ročnej lehoty od zápisu oprávnenej držby do evidencie\nnehnuteľností už nebolo možné posudzovať okolnosti, za ktorých vydala notárka predmetné\nosvedčenie, ústavný súd poukazuje na judikatúru najvyššieho súdu sp. zn. 2 Cdo 191/2009\nz 29. novembra 2010 a sp. zn. 2 Cdo 159/2010 z 27. júna 2012, v ktorej najvyšší súd zaujal\nopačný názor.\nIII.\n38. Ústavný súd napokon rozhodol podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde\no úhrade trov konania sťažovateľov, ktoré vznikli v súvislosti s právnym zastupovaním\nsťažovateľov advokátom. Ústavný súd pri rozhodovaní o priznaní úhrady trov konania\npriznal úspešným sťažovateľom úhradu trov konania vo výške 671,95 € bez DPH za tri\núkony právnej služby (prevzatie a prípravu zastúpenia, sťažnosť z 2. marca 2015 a podanie\nz 13. januára 2016) pre troch sťažovateľov v súlade s § 1 ods. 3, § 11 ods. 3, § 13 ods. 2,\n§ 14 ods. 1 písm. a) a b) a § 18 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej\nrepubliky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych\nslužieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“). Odmena za jeden úkon právnej\nslužby v roku 2015 predstavuje sumu 139,83 € a režijný paušál 8,39 €, odmena za jeden\núkon právnej služby v roku 2016 predstavuje sumu 143 € a režijný paušál 8,53 €. Základná\nsadzba tarifnej odmeny sa zníži o 50 %, ak ide o spoločné úkony pri zastupovaní dvoch\nalebo viacerých osôb. Ústavný súd priznal sťažovateľom trovy konania v celkovej sume\n709,92 € bez DPH.\nVzhľadom na uvedené ústavný súd o uplatnených trovách konania sťažovateľov\nrozhodol tak, ako to je uvedené v bode 3 výroku tohto nálezu.\n\n19\n\n39. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu\nnie je prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho\ndoručenia účastníkom konania.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 7. apríla 2016\n\n20", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "podmienky konania", "dedenie, dedičstvo-osvedčenie", "vydržanie", "nehnuteľnosť", "práva a slobody – základné ľudské práva a slobody-právo vlastniť majetok", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na súdnu ochranu", "spoluvlastníctvo-podielové", "dedenie, dedičstvo", "nehnuteľnosť", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na spravodlivý proces", "rozhodnutie-odôvodnenie", "právomoc-právomoc všeobecného súdu"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "17Co/189/2012", "guid": null, "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:0bc6bd53-600b-4ef0-8ece-1290bc14c1c3", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 311/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 311/08 z 30. 4. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-04-30", "citacie_n": 108, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0bc6bd53-600b-4ef0-8ece-1290bc14c1c3"}, {"guid": "ussr:21ca7018-7382-488b-b297-a45833efe7bb", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 182/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 182/06 z 5. 9. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-09-05", "citacie_n": 119, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:21ca7018-7382-488b-b297-a45833efe7bb"}, {"guid": "ussr:bb9a73b6-8594-4cd1-a91c-143e6041f61f", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 78/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 78/07 z 12. 4. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-04-12", "citacie_n": 953, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bb9a73b6-8594-4cd1-a91c-143e6041f61f"}, {"guid": "ussr:e4bddb8c-e526-423f-8c3e-68b777c9ded1", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 301/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 301/06 z 4. 10. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-10-04", "citacie_n": 1940, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e4bddb8c-e526-423f-8c3e-68b777c9ded1"}, {"guid": "ussr:bc987fd6-6e58-46a8-9792-f3c972e43df1", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 206/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 206/06 z 21. 6. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-06-21", "citacie_n": 213, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bc987fd6-6e58-46a8-9792-f3c972e43df1"}, {"guid": "ussr:e68ba244-def6-440c-81da-5feb103ec39c", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 19/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 19/05 z 26. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-26", "citacie_n": 1191, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e68ba244-def6-440c-81da-5feb103ec39c"}, {"guid": "ussr:0ad63eed-cfa9-47b3-a259-932a9b146ac1", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 2/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 2/05 z 11. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-11", "citacie_n": 1189, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0ad63eed-cfa9-47b3-a259-932a9b146ac1"}, {"guid": "ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 209/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 209/04 z 23. 6. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-06-23", "citacie_n": 17647, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc"}, {"guid": "ussr:5efa628a-bf20-442b-8f57-49769d3bcbe7", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 150/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 150/03 z 27. 8. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-08-27", "citacie_n": 1938, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5efa628a-bf20-442b-8f57-49769d3bcbe7"}, {"guid": "ussr:fb62a029-a738-4485-9f41-c7ee37143e6e", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 17/01", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 17/01 z 19. 4. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-04-19", "citacie_n": 5942, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fb62a029-a738-4485-9f41-c7ee37143e6e"}, {"guid": "f954c6a7-7c8a-4178-90cb-23c512c0c895:c36221e8-f49d-4499-b719-6250f2a87077", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2013:6609206465.3", "spisova_znacka": "17Co/189/2012", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 17Co/189/2012 z 25. 3. 2013", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2013-03-25", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2013:6609206465.3"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:959ce294-ef6a-473c-a86f-c49075002b26", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:3.US.367.2023.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 367/2023", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 367/2023 z 26. 3. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-03-26", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:3.US.367.2023.1"}, {"guid": "ussr:fd772e35-0dc8-4951-80de-d87a3d705040", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:4.US.67.2022.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 67/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 67/2022 z 8. 2. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-02-08", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:4.US.67.2022.1"}, {"guid": "ussr:369960be-98a2-4939-85e8-4fd57bae5d27", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:1.US.523.2020.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 523/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 523/2020 z 18. 11. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-11-18", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.523.2020.1"}, {"guid": "ussr:8cc256b5-77d7-4133-bce2-667e6e0c6a8a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:3.US.686.2016.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 686/2016", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 686/2016 z 21. 2. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-02-21", "citacie_n": 8, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.686.2016.1"}, {"guid": "d6646102-fa11-4233-b6f5-d3f94549b797:14303a2d-3f0b-4998-9d3f-eaab4e1f9d3b", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2022:4115214216.1", "spisova_znacka": "3Cdo/10/2021", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/10/2021 z 24. 8. 2022", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2022-08-24", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2022:4115214216.1"}, {"guid": "1879c567-0062-4375-aabe-93b239b65754:7f796d29-8821-4bfe-8971-36c9d2a3e031", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2020:6711204677.1", "spisova_znacka": "6Cdo/51/2019", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/51/2019 z 27. 5. 2020", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2020-05-27", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2020:6711204677.1"}, {"guid": "1879c567-0062-4375-aabe-93b239b65754:073fa4b7-1d51-4f2c-895a-dcb8fc62a63a", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2020:6711204677.1", "spisova_znacka": "6Cdo/51/2019", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/51/2019 z 27. 5. 2020", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2020-05-27", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2020:6711204677.1"}, {"guid": "b932f676-d9ba-4cd1-a3f6-bb3e15f71761:a6392e6d-7b88-44f7-bd14-5520a14fd114", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2026:7122210556.1", "spisova_znacka": "11Co/52/2025", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 11Co/52/2025 z 3. 6. 2026", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2026-06-03", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2026:7122210556.1"}, {"guid": "a3e5c7de-bbde-495a-ae54-f6eae1d3362b:4d7d956c-9a63-4d0c-80b5-ed9c20069c31", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2026:1713207567.4", "spisova_znacka": "5Co/105/2023", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 5Co/105/2023 z 26. 5. 2026", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2026-05-26", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2026:1713207567.4"}, {"guid": "582da158-dacc-4554-9ead-300ccc4e5c53:eb8cd752-f318-48fe-9930-481329c06c2d", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2025:7123207984.1", "spisova_znacka": "5Co/52/2024", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 5Co/52/2024 z 29. 5. 2025", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2025-05-29", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2025:7123207984.1"}, {"guid": "f0ec3e95-b007-4398-8501-80df074705e6:31d4b841-92e2-4320-9aad-46e254fc2816", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2025:7122206823.2", "spisova_znacka": "11Co/75/2024", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 11Co/75/2024 z 30. 4. 2025", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2025-04-30", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2025:7122206823.2"}, {"guid": "bd201caf-bc20-4dc7-aa0a-d8a996eb993c:fd2abe45-d3e2-4756-9cd7-e98287e89add", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2025:7122204484.2", "spisova_znacka": "11Co/41/2025", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 11Co/41/2025 z 30. 4. 2025", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2025-04-30", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2025:7122204484.2"}, {"guid": "88a83e7c-7707-43d6-8af7-c0cb56e72264:50866c6b-16d9-44e9-b704-85468c74429e", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2025:7122210249.1", "spisova_znacka": "2Co/22/2024", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 2Co/22/2024 z 3. 4. 2025", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2025-04-03", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2025:7122210249.1"}, {"guid": "ac5b271e-1d1e-4fd9-972a-5a8aa07b3613:2d887c26-5053-4a2f-8ac3-828a3a64c75e", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2025:7122206325.1", "spisova_znacka": "11Co/126/2023", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 11Co/126/2023 z 26. 2. 2025", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2025-02-26", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2025:7122206325.1"}, {"guid": "6fefb96f-781c-417f-8d35-68950f1fd329:a3402a45-66f3-4dd9-9823-840ecc303c5e", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2025:7122211512.1", "spisova_znacka": "11Co/141/2023", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 11Co/141/2023 z 22. 1. 2025", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2025-01-22", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2025:7122211512.1"}, {"guid": "42efd27e-c36e-4b24-96c8-3ab2705dfa37:be1079cd-d0d7-4e42-b6e3-6a48e17315ad", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2024:7122205129.1", "spisova_znacka": "6Co/196/2023", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 6Co/196/2023 z 29. 10. 2024", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2024-10-29", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2024:7122205129.1"}, {"guid": "79316720-6ae6-4d87-8a76-0994f0ad6e20:b392e328-36f1-45b4-89fe-761acf20dd4e", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2024:7122211210.1", "spisova_znacka": "6Co/92/2024", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 6Co/92/2024 z 27. 8. 2024", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2024-08-27", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2024:7122211210.1"}, {"guid": "0a3672b8-0860-46ce-89e7-140f7a48d497:6b500c14-ca68-4ee8-a144-3cfe44d85ade", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2024:7122203949.1", "spisova_znacka": "5Co/93/2023", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 5Co/93/2023 z 16. 5. 2024", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2024-05-16", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2024:7122203949.1"}, {"guid": "1926b7ea-f473-4a31-b559-2d39af2dad29:47a3ec68-e035-46cb-946e-06f2c463920f", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2024:7121210943.1", "spisova_znacka": "2Co/159/2023", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 2Co/159/2023 z 9. 5. 2024", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2024-05-09", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2024:7121210943.1"}, {"guid": "a147bad5-8a53-487e-95fd-df588a902135:08d9bf1f-7edf-4d24-8fa2-e6d207308aef", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2021:3116203114.4", "spisova_znacka": "16Co/85/2019", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 16Co/85/2019 z 26. 5. 2021", "sud": "Krajský súd Trenčín", "datum_vydania": "2021-05-26", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2021:3116203114.4"}, {"guid": "2d20daed-ff33-4b58-b56b-41adc1a3eb90:2837f48c-56dc-43b9-8532-608904a1dd36", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2019:5815201121.1", "spisova_znacka": "6Co/151/2018", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 6Co/151/2018 z 28. 5. 2019", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2019-05-28", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2019:5815201121.1"}, {"guid": "2d20daed-ff33-4b58-b56b-41adc1a3eb90:ef6c0ff8-6317-472e-9432-0fccb1b9b784", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2019:5815201121.1", "spisova_znacka": "6Co/151/2018", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 6Co/151/2018 z 28. 5. 2019", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2019-05-28", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2019:5815201121.1"}, {"guid": "8b412972-8ce3-46d9-9a72-9345b0ace901:5b1707d1-34ba-40e5-9ee2-f3ff35006e09", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2018:5405203412.7", "spisova_znacka": "7Co/360/2017", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 7Co/360/2017 z 29. 5. 2018", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2018-05-29", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2018:5405203412.7"}, {"guid": "8b412972-8ce3-46d9-9a72-9345b0ace901:1fe14558-6621-4499-b07d-5cca76bc6c68", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2018:5405203412.7", "spisova_znacka": "7Co/360/2017", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 7Co/360/2017 z 29. 5. 2018", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2018-05-29", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2018:5405203412.7"}, {"guid": "8b412972-8ce3-46d9-9a72-9345b0ace901:f932d8b5-aab1-4437-9889-a167b00104f9", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2018:5405203412.7", "spisova_znacka": "7Co/360/2017", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 7Co/360/2017 z 29. 5. 2018", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2018-05-29", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2018:5405203412.7"}, {"guid": "8b412972-8ce3-46d9-9a72-9345b0ace901:8577763b-7421-44f3-9318-a756ef23744d", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2018:5405203412.7", "spisova_znacka": "7Co/360/2017", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 7Co/360/2017 z 29. 5. 2018", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2018-05-29", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2018:5405203412.7"}, {"guid": "1e54ded9-7946-483e-8700-2eea622bd54a:c8ac4a00-d0e6-4647-a672-c56a6260c14b", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2017:6615213998.1", "spisova_znacka": "14Co/309/2016", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 14Co/309/2016 z 14. 8. 2017", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2017-08-14", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2017:6615213998.1"}, {"guid": "86c48cfa-3fae-46d9-b192-138f9d8d1f2f:74c45c4a-06f5-4ebc-ae6c-bb283e79c6fc", "ecli": "ECLI:SK:OSLC:2025:6622203094.16", "spisova_znacka": "16C/94/2022", "nazov": "Rozsudok Okresného súdu Lučenec sp. zn. 16C/94/2022 z 8. 9. 2025", "sud": "Okresný súd Lučenec", "datum_vydania": "2025-09-08", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSLC:2025:6622203094.16"}]}