{"guid": "ussr:4601c298-58cc-4a4c-ba24-f038b73f5b67", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:3.US.475.2016.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 475/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 475/2016 z 7. 7. 2016", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 7. júla 2016, sp. zn. III. ÚS 475/2016, ECLI:SK:USSR:2016:3.US.475.2016.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Rudolf Tkáčik", "sudca_id": 1080, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/rudolf-tkacik-1080", "datum_vydania": "2016-07-07", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "III.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-1.odsek-1", "nazov": "čl. 1 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-1.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-1"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-2.odsek-2", "nazov": "čl. 2 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-2.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-2"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-141.odsek-1", "nazov": "čl. 141 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-141.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-141"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-144.odsek-1", "nazov": "čl. 144 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-144.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-144"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20", "nazov": "čl. 20 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-20"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-13.odsek-1", "nazov": "čl. 13 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-13.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-13"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-59.odsek-2", "nazov": "čl. 59 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-59.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-59"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-1", "nazov": "čl. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-1"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 1 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 1 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 1 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 2 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 2 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 2 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 141 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 141 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 141 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 144 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 144 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 144 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 20", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 13 ods. 1 písm. a", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 13 ods. 1 písm. a", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 13 ods. 1 písm. a", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 59 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 59 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 59 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "nazov": "Dodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-1", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-2", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-141", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-144", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-20", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-13", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-59", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-1", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/4601c298-58cc-4a4c-ba24-f038b73f5b67", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.475.2016.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.475.2016.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.475.2016.1/text", "citacie_n": 1, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\n\nIII. ÚS 475/2016-14\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 7. júla 2016\npredbežne prerokoval sťažnosť\n\n, zastúpeného\n\nadvokátom JUDr. Vincentom Lechmanom, advokátska kancelária, Popradská 256/80,\nKošice, vo veci namietaného porušenia základného práva vlastniť majetok zaručeného čl. 20\nods. 1 Ústavy Slovenskej republiky v spojení s čl. 13 ods. 1 písm. a) a čl. 59 ods. 2 Ústavy\nSlovenskej republiky, základného práva na súdnu ochranu zaručeného čl. 46 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky v spojení s čl. 1 ods. 1, čl. 2 ods. 2, čl. 141 ods. 1 a čl. 144 ods. 1\nÚstavy Slovenskej republiky, práva na spravodlivé súdne konanie zaručeného čl. 6 ods. 1\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a práva na pokojné užívanie\nmajetku zaručeného čl. 1 ods. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\nč. k. 2 Sžf 48/2014-97 zo 17. februára 2016 v spojení s rozsudkom Krajského súdu\nv Košiciach č. k. 7 S 200/2013-53 zo 4. decembra 2013 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť\n\nodmieta.\n\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 18. mája 2016\nfaxom doručená sťažnosť\n\n(ďalej len\n\n„sťažovateľ“, v citáciách aj „žalobca“), ktorou namieta porušenie svojho základného práva\nvlastniť majetok zaručeného čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“)\nv spojení s čl. 13 ods. 1 písm. a) a čl. 59 ods. 2 ústavy, základného práva na súdnu ochranu\nzaručeného čl. 46 ods. 1 ústavy v spojení s čl. 1 ods. 1, čl. 2 ods. 2, čl. 141 ods. 1 a čl. 144\nods. 1 ústavy, práva na spravodlivé súdne konanie zaručeného čl. 6 ods. 1 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a práva na pokojné\nužívanie majetku zaručeného čl. 1 ods. 1 Dodatkového protokolu k dohovoru (ďalej len\n„dodatkový protokol“) rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len\n„najvyšší súd“) č. k. 2 Sžf 48/2014-97 zo 17. februára 2016 v spojení s rozsudkom\nKrajského súdu v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) č. k. 7 S 200/2013-53 zo 4. decembra\n2013. Sťažnosť bola doplnená v písomnej forme podaním doručeným ústavnému súdu\n20. mája 2016.\nZ obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že mesto\n\n(ďalej len „mesto“\n\nalebo „správca dane“) rozhodnutím č. B/2013/193226/B/2013/00171239/24 z 22. marca\n2013 vyrubilo sťažovateľovi podľa zákona č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach\na miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „zákon o miestnych daniach“) a podľa Všeobecne záväzného\nnariadenia mesta\n\nč. 132 o miestnych daniach (ďalej len „VZN č. 132“) daň\n\nz nehnuteľností na zdaňovacie obdobie 2013 v sume 33 501,24 € (z toho daň z pozemkov\n459,38 € a daň zo stavieb 33 041,864 €). Sťažovateľ podal proti uvedenému rozhodnutiu\nodvolanie, v ktorom namietal nesúlad sadzieb dane z nehnuteľností určených vo VZN\nč. 132 so zákonom o miestnych daniach.\nFinančné riaditeľstvo Slovenskej republiky (ďalej len „finančné riaditeľstvo“\nalebo „žalovaný“) rozhodlo o odvolaní sťažovateľa rozhodnutím č. 1100303/1/42375-\n\n2\n\n355628/2013/5306 z 29. júla 2013 tak, že napadnuté rozhodnutie mesta potvrdilo.\nPoukázalo na § 104f ods. 3 zákona o miestnych daniach, podľa ktorého je „správca dane\npri zmene ročných sadzieb dane zo stavieb znížiť násobok sadzieb ustanovených vo VZN,\nteda nie sadzbu dane, ako nesprávne uviedol daňový subjekt...“. Porovnaním sadzieb dane\nz nehnuteľností ustanovených vo VZN č. 132 so sadzbami tejto dane v predtým účinnom\nvšeobecne záväznom nariadení finančné riaditeľstvo uzavrelo, že mesto rešpektovalo § 104f\nods. 3 zákona o miestnych daniach, pretože „správca dane násobok najvyššej ročnej sadzby\ndane oproti najnižšej ročnej sadzbe dane, znížil z hodnoty 35,20 na 27,50“.\nSťažovateľ sa žalobou podľa druhej hlavy piatej časti zákona č. 99/1963 Zb.\nObčiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „Občiansky\nsúdny poriadok“) domáhal preskúmania zákonnosti odvolacieho rozhodnutia finančného\nriaditeľstva. Argumentoval nesúladom vypočítanej dane zo stavieb s § 12 ods. 2 zákona\no miestnych daniach, pretože najnižšia sadzba dane zo stavieb vo VZN č. 132\npredstavovala 0,200 € a najvyššia sadzba tejto dane mala hodnotu 5,500 €. Rozdiel medzi\nnimi bol 27,5-násobok, kým § 12 ods. 2 zákona o miestnych daniach umožňoval rozdiel\nnajviac v hodnote 10-násobku. Výklad mesta i finančného riaditeľstva o splnení povinnosti\nvyplývajúcej z intertemporálneho § 104f ods. 3 zákona o miestnych daniach bol podľa\nsťažovateľa neakceptovateľne rozširujúci, a teda svojvoľný. Totiž § 12 ods. 2 zákona\no miestnych daniach «je všeobecným a univerzálnym pravidlom, ktoré stanovuje maximálny\nrozdiel medzi najnižšou a najvyššou sadzbou dane zo stavieb. Na žiadnom inom mieste\nv zákone nie je stanovená odlišná úprava. Aj znenie poslednej vety tohto ustanovenia „ak\n§104f neustanoví inak“, nemôže byť dôvodom na takýto svojvoľný výklad, nakoľko § 104f\nneustanovuje iný najvyšší prípustný rozdiel ani iný spôsob určenia sadzby dane zo stavieb.\nV § 104f ods. 3 zákona o miestnych daniach je uvedené, že „správca dane pri každej\nďalšej zmene sadzby dane v nasledujúcich zdaňovacích obdobiach zníži tento násobok“,\na preto je potrebné prihliadať na kontext tohto ustanovenia.\nZ tohto prechodného ustanovenia nemožno priamo vyvodiť, že správca dane môže\npostupne znižovať tento rozdiel. V prípade, ak by však tomu tak bolo, tak postupné\nznižovanie otvára ďalšie otázky ohľadne výšky, t. j. o koľko sa má tento násobok znižovať,\na v akom časovom horizonte sa má dosiahnuť hodnota uvedená v § 12 ods. 2...\n\n3\n\nTieto otázky však zákon o miestnych daniach výslovne nerieši. Prvostupňový orgán\na ani žalovaný nie sú v prípade absencie odpovedí na vyššie uvedené otázky v právnom\npredpise vyššej právnej sily oprávnení svojvoľne určovať o koľko a v akom časovom období\nsa môže predmetný násobok medzi najvyššou a najnižšou sadzbou dane zo stavieb\nznižovať.».\nKrajský súd rozsudkom č. k. 7 S 200/2013-53 zo 4. decembra 2013 žalobu\nsťažovateľa zamietol. Ku kardinálnemu problému právneho posúdenia prejednávanej veci\nuviedol, že „aj keď sa v ustanovenie § 12 ods. 2 schválenej novely zákona o miestnych\ndaniach doterajší 40-násobok najnižšej sadzby dane zo stavieb znižuje na 10-násobok,\nsúčasne sa v prechodnom ustanovenie v § 104f ods. 3 citovaného zákona zmierňuje\naj dopad novely zákona na rozpočty miest a obcí tak, že ak násobok najnižšej sadzby dane\nzo stavieb bude podľa platného Všeobecne záväzného nariadenia pre rok 2012 väčší ako 10\na správca dane na zdaňovacie obdobie po účinnosti novely citovaného zákona pristúpi\nk úprave týchto sadzieb dane zo stavieb, tak existujúci násobok bude postupne\nv nasledujúcich zdaňovacích obdobiach pri každej zmene dane znižovať.“.\nKrajský súd z citovaných dôvodov, rovnako ako aj finančné riaditeľstvo, konštatoval\nsúlad rozhodnutia mesta doručeného sťažovateľovi so zákonom o miestnych daniach.\nNa dôvažok doplnil, že pri aplikácii sporných ustanovení zákona o miestnych daniach\nobcami „došlo k podaniu viacerých protestov prokurátora proti všeobecne záväzným\nnariadeniam o miestnych daniach... vo viacerých mestách a obciach..., schválila Národná\nrada SR zmenu a doplnenie zákona č. 582/2004 Z. z... tak, že zákonom č. 347/2013 Z. z. sa\nzákon č. 582/2004 Z. z. v prechodných ustanoveniach dopĺňa s účinnosťou od 01.12.2013\no § 104g.\nPodľa novelizovaného § 104g ods. 3 zákona č. 582/2004 Z. z. ak je najvyššia sadzba\ndane zo stavieb ustanovená správcom dane na zdaňovacie obdobie roku 2013 väčšia ako\n10-násobok najnižšej sadzby dane zo stavieb, správca dane zosúladí tento násobok s § 12\nods. 2 najneskôr pri určení sadzieb dane zo stavieb na zdaňovacie obdobie roku 2024,\npričom násobok ustanovený správcom dane na príslušné zdaňovacie obdobie nesmie byť\nvyšší ako násobok ustanovený správcom dane na zdaňovacie obdobie predchádzajúce\ntomuto zdaňovaciemu obdobiu. Ustanovenie § 104f ods. 3 sa neuplatňuje.\n4\n\nNakoľko vyššie citovaná novela odstránila rozpory týkajúce sa výkladu ustanovenia\n§ 104f ods. 3 zák. č. 582/2004 Z. z. a presne stanovila časové obdobie, do ktorého je\npotrebné zosúladiť sadzbu dane zo stavieb ustanovenú správcom dane s § 12 ods. 2\ncitovaného zákona v prípade, ak je najvyššia sadzba dane za zdaňovacie obdobie roku 2013\nväčšia ako 10-násobok najnižšej sadzby dane zo stavieb, preto súd za daných okolností\npovažuje žalobné námietky týkajúce sa nesprávnej interpretácie zákona č. 582/2004 Z. z.\na najmä neurčitosti výkladu ustanovenia § 104f ods. 3 zákona č. 582/2004 Z. z.\nz irelevantné.“.\nRozsudok krajského súdu napadol sťažovateľ odvolaním. Kriticky v ňom naznačil,\nže krajský súd zmiešava daň zo stavieb s daňou z bytov, hoci „zákon č. 582/2004 Z. z.\nnerieši žiadny vzájomný vzťah medzi sadzbami dane zo stavieb a sadzbami dane z bytov“.\nZároveň tvrdil, že výklad krajského súdu „neumožňuje dosiahnutie účelu ustanovenia § 12\nods. 2 zákona č. 582/2004 Z. z. a obchádza ho. Tento výklad je súčasne v rozpore\ns ustanovením čl. 152 ods. 4 Ústavy...“. Zámer identifikovaný krajským súdom v § 104f\nods. 3 zákona o miestnych daniach (zabránenie negatívnym vplyvom znižovania násobku\nsadzieb dane zo stavieb na rozpočty obcí) podľa sťažovateľa „nie je legitímny, a po logickej\nstránke neobstojí, a je v rozpore s princípom proporcionality... keď v rámci kolízie práv\nrôznych subjektov... dochádza k pertraktovaniu práv verejných subjektov (miest a obcí)\nna úkor súkromných subjektov..., teda vlastníkov nehnuteľností, čo v právnom štáte je\nneprípustné“. Sťažovateľ citujúc z relevantnej časti dôvodovej správy k novele zákona\no miestnych daniach vyhodnotil, že „zákonodarca svoj zámer vyjadril len v dôvodovej\nspráve, ale uvedené sa nepremietlo v jasnej a zrozumiteľnej rovine aj do znenia právnej\nnormy ako takej... Na základe uvedeného sa preto domnievame, že dôvodová správa nemôže\nmať v tomto prípade interpretačný charakter, pretože je vo vzájomnom a hlbokom rozpore\ns prijatou právnou úpravou.“. Sťažovateľ tiež v odvolaní uviedol, že v čase schvaľovania\nVZN č. 132 ešte novela zákona o miestnych daniach, ktorá ho doplnila § 104g, nebola\núčinná, ba ani prijatá. Preto argumentáciu krajského súdu založenú na neskoršom vývoji\nprávnej úpravy odmietol. Napokon dôvodil aj nedostatočným odôvodnením rozsudku\nkrajského súdu.\n\n5\n\nNajvyšší súd rozsudkom č. k. 2 Sžf 48/2014-67 zo 17. februára 2016 odvolaním\nnapadnutý rozsudok krajského súdu potvrdil. Plne sa stotožnil s dôvodmi rozsudku\nkrajského súdu. Aj dikcia § 104f ods. 3 zákona o miestnych daniach podľa názoru\nnajvyššieho súdu dokazuje, že „zákonodarca už v tejto novele (zák. č. 460/2011 Z. z.)\nzákona o miestnych daniach jasne vyslovil, že má ísť o postupné znižovanie násobku\nvo viacerých zdaňovacích obdobiach. Ďalšia novela zákona o miestnych daniach\n(zák. č. 347/2013 Z. z.) už len ohraničila postupné znižovanie násobku rokom 2024... Znenie\nuvedenej zákonnej úpravy je jasné a zrozumiteľné a jej výklad správnymi orgánmi\na krajským súdom nebol extenzívny, ale jednoducho gramatický.“. Nedostatočnosť\nodôvodnenia rozsudku krajského súdu najvyšší súd odmietol dôvodiac, že „ak krajský súd\ndospel k právnemu záveru totožnému so záverom správnych orgánov oboch stupňov\na rozhodol, že preskúmavaným rozhodnutím žalovaného správneho orgánu nedošlo\nk porušeniu zákona a chránených záujmov žalobcu, tento jeho názor považoval aj odvolací\nsúd, z dôvodov uvedených vyššie, za správny“.\nV sťažnosti doručenej ústavnému súdu sťažovateľ po vecnej stránke prednáša\nvýhrady v podstate identické s argumentáciou použitou v opravných prostriedkoch\nvyužitých v správnom konaní a v konaní o jeho žalobe. Najvyšší súd sa podľa jeho názoru\n„vôbec... nevysporiadal s... námietkami, najmä ohľadom obsahu dôvodovej správy k § 104f\nzákona č. 582/2004 Z. z... a neprípustnosti výkladu právnej normy za pomoci\nnovelizovaného právneho predpisu, ktorého účinnosť sa však nedotýka Rozhodnutia\nsprávcu dane a ani Rozhodnutia Finančného riaditeľstva...“. Poukázal na nesúlad názoru\nkrajského súdu o nejednoznačnosti výkladu § 104f ods. 3 zákona o miestnych daniach\na názoru najvyššieho súdu, podľa ktorého je toto ustanovenie „jasné a zrozumiteľné“.\nNajvyšší súd sa podľa sťažovateľa nevysporiadal s jeho argumentom spochybňujúcim\ninterpretačný význam dôvodovej správy. Orgány konajúce v jeho veci „presadzovali\nzákonnosť napadnutých rozhodnutí správcu dane a Finančného riaditeľstva... bez\nnáležitého zdôvodnenia svojho stanoviska, a len odkazom na stotožnenie sa so zdôvodnením\norgánu rozhodujúceho v nižšom stupni“. Najvyšší súd tak nepostupoval v súlade\ns judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“; Helle proti Fínsku).\n\n6\n\nVo vzťahu k namietanému porušeniu základného práva vlastniť majetok sťažovateľ\nrekapituluje „daňovú“ judikatúru ústavného súdu a tvrdí, že „nejasnosť právnej normy\nviedla k porušeniu môjho práva vlastniť majetok..., pretože daň z nehnuteľností mi bola\nvyrubená v rozpore so zákonom, nad rámec daný splnomocňovacím ustanovením § 12\nods. 2 v spojení s ustanovením § 104f ods. 3 zákona o miestnych daniach. Uhradením takto\nvyrubenej dane z nehnuteľností sa zmenšil môj majetok bez naplnenia legitímnosti jej\nvyrubenia...\nRozširujúcim výkladom nejasnej a neurčitej právnej normy uplatnenej správcom\ndane (\n\n) došlo k prekročeniu právomoci tohto samosprávneho orgánu.\n\nV oblasti verejného práva je rozširujúci výklad aplikovateľný vo veľmi obmedzenej miere,\nčo zo strany Mesta Košice ako správcu dane dodržané nebolo. Takýto rozporný výklad... sa\nnásledne uplatnil aj v ... Rozsudkoch Krajského súdu... a Najvyššieho súdu...“.\nV závere sťažnosti sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd po prijatí sťažnosti\nna ďalšie konanie nálezom vo veci samej takto rozhodol:\n„Základné právo sťažovateľa\n\nna súdnu ochranu upravené v čl. 46\n\nods. 1 v spojení s čl. 1 ods. 1, čl. 2 ods. 2, čl. 141 ods. 1 a čl. 144 ods. 1 Ústavy Slovenskej\nrepubliky, právo na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských\npráv a základných slobôd, a právo vlastniť majetok podľa čl. 20 v spojení s čl. 13 ods. 1\npísm. a) a čl. 59 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na pokojné užívanie majetku\npodľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru, Rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky, sp. zn. 2Sžf/48/2014-97, zo dňa 17.02.2016 v spojení s rozsudku Krajského súdu\nv Košiciach, sp. zn. 7S/200/2013-53, zo dňa 04.12.2013 porušené boli.\nSúd zrušuje Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 2Sžf/48/201497, zo dňa 17.02.2016 v spojení s rozsudku Krajského súdu v Košiciach, sp. zn.\n7S/200/2013-53, zo dňa 04.12.2013 a vec vracia Krajskému súdu v Košiciach na ďalšie\nkonanie.\nSúd priznáva sťažovateľovi primerané finančné zadosťučinenie v sume 10 000,EUR, ktorú je povinný zaplatiť spoločne a nerozdielne Najvyšší súd Slovenskej republiky\na Krajský súd v Košiciach v lehote dvoch mesiacov odo dňa právoplatnosti tohto nálezu.\n\n7\n\nSúd priznáva odmenu a náhradu hotových výdavkov právnemu zástupcovi\nsťažovateľa JUDr. Vincentovi Lechmanovi, advokátovi, Advokátska kancelária Popradská\nč. 80 v Košiciach, v zmysle ust. § 11 ods. 3 vyhl. 655/2004 Z. z. vo výške 363,79 EUR\n(2 x právny úkon á 143,- EUR, 2 x režijný paušál á 8,50 EUR, DPH 20 % vo výške\n60,32 EUR, prevzatie a príprava právneho zastúpenia - § 13a ods. 1 písm. a) vyhl.\n655/2004 Z. z., písomné podanie na súd vo veci samej – 13a ods. 1 písm. c) vyhl. 655/2004\nZ. z.), ktorú je povinný zaplatiť spoločne a nerozdielne Najvyšší súd Slovenskej republiky\na Krajský súd v Košiciach na účet právneho zástupcu sťažovateľa JUDr. Vincenta\nLechmana, do dvoch mesiacov odo dňa právoplatnosti tohto nálezu.“\nII.\nÚstavný súd podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,\nktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nÚstavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním\na o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom\nsúde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti\nnavrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.\nPodľa § 20 ods. 4 zákona o ústavnom súde je ústavný súd viazaný návrhom\nna začatie konania.\nViazanosť ústavného súdu návrhom na začatie konania sa vzťahuje zvlášť na návrh\nvýroku rozhodnutia, ktorého sa sťažovateľ domáha (petit sťažnosti). Ústavný súd teda môže\nrozhodnúť len o tom, čoho sa sťažovateľ domáha v petite svojej sťažnosti, a vo vzťahu\nk tomu subjektu, ktorý označil za porušovateľa svojich práv. Text uvedený mimo\npetitu pokladá za súčasť odôvodnenia sťažnosti, ktorý nemôže doplniť petit (I. ÚS 316/09,\nI. ÚS 98/2011, II. ÚS 103/08, II. ÚS 154/09, III. ÚS 235/05, IV. ÚS 174/2011).\n8\n\nSťažovateľ petitom sťažnosti označil za nedovolený zásah do svojich základných\npráv a slobôd odvolací rozsudok najvyššieho súdu „v spojení“ s prvostupňovým rozsudkom\nkrajského súdu. Použitá formulácia je vzhľadom na jednotnosť prvostupňovej\na druhostupňovej fázy konania pochopiteľná, pre ústavný súd je však podstatné,\nči sťažovateľ napáda iba druhostupňový rozsudok najvyššieho súdu alebo aj prvostupňový\nrozsudok krajského súdu. S ohľadom na charakter sťažnostnej argumentácie a berúc\ndo úvahy ďalšie body sťažnostného petitu, ktorými sťažovateľ navrhuje zrušiť oba rozsudky\na vrátiť vec krajskému súdu na ďalšie konanie, ako aj priznať finančné zadosťučinenie\na náhradu trov konania nielen proti najvyššiemu súdu, ale aj proti krajskému súdu, ústavný\nsúd ustálil za predmet svojho prieskumu prvostupňový rozsudok krajského súdu\nč. k. 7 S 200/2013-53 zo 4. decembra 2013 aj druhostupňový rozsudok najvyššieho súdu\nč. k. 2 Sžf 48/2014-97 zo 17. februára 2016.\nPri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené\nv § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto\nustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc,\nnávrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy\npodané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd\nna predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd\nmôže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.\n1. Z čl. 127 ods. 1 ústavy vyplýva, že systém ústavnej ochrany základných práv\na slobôd je rozdelený medzi všeobecné súdy a ústavný súd, pričom právomoc všeobecných\nsúdov je ústavou založená primárne („... ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný\nsúd“) a právomoc ústavného súdu len subsidiárne.\nZ princípu subsidiarity vyplýva, že právomoc ústavného súdu poskytnúť ochranu\nzákladným právam a slobodám je daná iba vtedy, ak o ochrane týchto práv a slobôd\nnerozhodujú všeobecné súdy. Ústavný súd sa pri zakladaní svojej právomoci riadi zásadou,\nže všeobecné súdy sú ústavou povolané chrániť nielen zákonnosť, ale aj ústavnosť. Preto je\nprávomoc ústavného súdu subsidiárna a nastupuje až vtedy, ak nie je daná právomoc\nvšeobecných súdov (m. m. IV. ÚS 236/07). Ak ústavný súd pri predbežnom prerokovaní\n\n9\n\nsťažnosti zistí, že sťažovateľ sa ochrany základných práv alebo slobôd môže\ndomôcť využitím jemu dostupných a účinných prostriedkov nápravy pred iným súdom,\nmusí takúto sťažnosť odmietnuť z dôvodu nedostatku právomoci na jej prerokovanie\n(m. m. IV. ÚS 115/07).\nZ dokumentácie priloženej k sťažnosti vyplýva, že proti napadnutému rozsudku\nkrajského súdu č. k. 7 S 200/2013-53 zo 4. decembra 2013, ktorým zamietol žalobu\nsťažovateľa, podal sťažovateľ odvolanie, o ktorom najvyšší súd rozhodol napadnutým\nrozsudkom tak, že s prihliadnutím na všetky okolnosti daného prípadu odvolaním napadnutý\nrozsudok krajského súdu ako vecne správny potvrdil.\nProti prvostupňovému rozsudku krajského súdu teda mohol sťažovateľ podať\nodvolanie (čo aj využil), o ktorom bol oprávnený a aj povinný rozhodnúť najvyšší súd ako\nodvolací súd. Právomoc najvyššieho súdu rozhodnúť o odvolaní sťažovateľa v danom\nprípade vylučuje právomoc ústavného súdu. Z uvedeného dôvodu ústavný súd\npri predbežnom prerokovaní túto časť sťažnosti odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona\no ústavnom súde pre nedostatok svojej právomoci.\n2. Pokiaľ ide o rozsudok najvyššieho súdu č. k. 2 Sžf 48/2014-97 zo 17. februára\n2016, ústavný súd uvádza, že za zjavne neopodstatnenú sťažnosť možno považovať tú\nsťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia\noznačeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí\nna ďalšie konanie (IV. ÚS 92/04, III. ÚS 168/05, II. ÚS 172/2011).\nK namietanému porušeniu čl. 6 ods. 1 dohovoru a čl. 46 ods. 1 ústavy v spojení\ns čl. 1 ods. 1, čl. 2 ods. 2, čl. 141 ods. 1 a čl. 144 ods. 1 ústavy rozsudkom najvyššieho\nsúdu\nPodľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom\nsvojho práva na nezávislom a nestrannom súde...\n\n10\n\nPodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch...\nFormuláciou uvedenou v čl. 46 ods. 1 ústavy ústavodarca v základnom právnom\npredpise Slovenskej republiky vyjadril zhodu zámerov vo sfére práva na súdnu ochranu\ns právnym režimom súdnej ochrany podľa dohovoru. Z uvedeného dôvodu preto v obsahu\ntýchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (obdobne napr. II. ÚS 71/97, IV. ÚS 195/07,\nIII. ÚS 24/2010).\nÚstavný súd nie je súčasťou systému všeobecných súdov, ale podľa čl. 124 ústavy je\nnezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti. Z tohto ústavného postavenia vyplýva,\nže úlohou ústavného súdu nie je zastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým\nprislúcha interpretácia a aplikácia zákonov. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu\nzlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s ústavou alebo kvalifikovanou\nmedzinárodnou zmluvou o ľudských právach a základných slobodách (napr. I. ÚS 19/02,\nI. ÚS 27/04, I. ÚS 74/05).\nV nadväznosti na to nie je ústavný súd zásadne oprávnený preskúmavať\na posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov\nviedli k rozhodnutiu, ani preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi bol náležite\nzistený skutkový stav a aké skutkové a právne závery zo skutkového stavu všeobecný súd\nvyvodil. Skutkové a právne závery všeobecného súdu môžu byť predmetom kontroly\nzo strany ústavného súdu len vtedy, ak by ním vyvodené závery boli zjavne neodôvodnené\nalebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň\nby mali za následok porušenie základného práva alebo slobody (m. m. I. ÚS 13/00,\nI. ÚS 139/02, III. ÚS 180/02).\nCharakter námietok prednesených sťažovateľom sa v ich podstate dotýka\ninterpretácie podústavného práva. Do výkladu obyčajných zákonov, ktorý je doménou\nvšeobecných súdov, ústavný súd zasahuje len v prípade extrémneho vybočenia z ustálenej\n\n11\n\ninterpretačnej metodológie, prípadne v situácii, ak výklad všeobecného súdu je ústavne\nnekonformný (čl. 152 ods. 4 ústavy).\nPredmetom konania o žalobe sťažovateľa bol prieskum rozhodnutia daňového orgánu\nna podklade kritéria zákonnosti, teda súladu toho administratívneho rozhodnutia s normami\nhmotného práva i procesného práva. Zároveň platí prísna zásada, že konajúci súd\npreskúmava napadnuté rozhodnutie len v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe žalobcu\n(§ 250j ods. 1 a 2 Občianskeho súdneho poriadku).\nPodstata sťažovateľom tvrdeného nesprávneho právneho posúdenia veci, ktorá sa\nvinula celým daňovým konaním i nadväzujúcim súdnym prieskumom, spočívala v právnom\nnázore, podľa ktorého nesúlad VZN č. 132 so zákonom o miestnych daniach znamenal\nvo svojom konečnom dôsledku i nesúlad rozhodnutia vydaného v sťažovateľovej veci s § 12\nods. 2 zákona o miestnych daniach.\nPodľa § 12 ods. 2 zákona o miestnych daniach ročnú sadzbu dane zo stavieb\npodľa odseku 1 môže správca dane všeobecne záväzným nariadením podľa miestnych\npodmienok v obci alebo jej jednotlivej časti alebo v jednotlivom katastrálnom území znížiť\nalebo zvýšiť s účinnosťou od 1. januára príslušného zdaňovacieho obdobia. Správca dane\nmôže všeobecne záväzným nariadením podľa miestnych podmienok v obci alebo jej\njednotlivej časti, alebo v jednotlivom katastrálnom území určiť rôzne sadzby dane\npre jednotlivé druhy stavieb podľa § 10 ods. 1. Takto určená ročná sadzba dane zo stavieb\npri stavbách uvedených v § 10 ods. 1 nesmie presiahnuť 10-násobok najnižšej ročnej sadzby\ndane zo stavieb určenej správcom dane vo všeobecne záväznom nariadení pre stavby\nuvedené v § 10 ods. 1, ak § 104f ods. 3 neustanovuje inak.\nPodľa § 104f ods. 3 zákona o miestnych daniach ak je najvyššia sadzba dane\nzo stavieb väčšia ako 10-násobok najnižšej sadzby dane zo stavieb ustanovenej správcom\ndane podľa predpisov účinných do 30. novembra 2012, správca dane pri každej ďalšej\nzmene sadzby dane v nasledujúcich zdaňovacích obdobiach zníži tento násobok; ak správca\ndane tento násobok nezníži, uplatní sa sadzba dane zo stavieb ustanovená v § 12 ods. 1.\n\n12\n\nBez potreby hlbšej štrukturálnej analýzy citovaných právnych noriem ústavný súd\nkonštatuje, že interpretačné závery krajského súdu, ako ani nadväzujúce rezultáty\nnajvyššieho súdu ako súdu odvolacieho nevykazujú žiadne známky excesívnosti\nči ústavného nesúladu. Je totiž prima facie zreteľné, že zmena právnej úpravy,\nktorá do zákona o miestnych daniach vniesla intertemporálne ustanovenie − § 104f ods. 3,\nzaväzuje správcu dane (obec, mesto) k postupnému znižovaniu rozdielu medzi najvyššou\na najnižšou sadzbou dane zo stavieb. Dokazuje to formulácia „pri každej ďalšej zmene\nv nasledujúcich zdaňovacích obdobiach zníži tento násobok“. Citovaná dikcia umožňuje\nna báze jej gramatického výkladu pripustiť záver, ktorý zaujali v sťažovateľovej veci\ndaňové orgány i súdy v správnom súdnictve.\nÚstavný súd sa nestotožňuje ani s tvrdením sťažovateľa, podľa ktorého je § 104f\nods. 3 zákona o miestnych daniach neurčitý a nezrozumiteľný. Jeho dispozícia určuje\ndostatočne zrozumiteľne povinnosť správcu dane. Skutočnosť, že citované znenie § 104f\nods. 3 zákona o miestnych daniach nebránilo obci znižovať rozdiel medzi najnižšou\na najvyššou sadzbou dane zo stavieb aj v tak minimálnej miere, že by to v konečnom\ndôsledku mohlo znamenať dosiahnutie predstavy zákonodarcu stelesnenej v § 12 ods. 2\nzákona o miestnych daniach až vo veľmi dlhodobom časovom horizonte, je z pohľadu\nsťažovateľovej pozície irelevantná. Táto námietka totiž mieri proti všeobecne záväzným\nnariadeniam obcí, nie proti rozhodnutiam vydaným na ich základe. V konaní podľa čl. 127\nods. 1 ústavy však ústavný súd nemôže posudzovať súlad všeobecne záväzných nariadení\nobcí vydaných vo sfére tzv. vlastných kompetencií so zákonom alebo s ústavou. To je\npredmetom konania podľa čl. 125 ods. 1 písm. c) ústavy.\nArgumentačná podpora založená na poukaze na protesty prokurátorov podávané\nproti všeobecne záväzným nariadeniam je z rovnakých dôvodov irelevantná. Navyše,\nprokuratúra pri výkone dozoru nad zachovávaním zákonnosti vo verejnej správe\nnedisponuje (na rozdiel od správneho súdnictva) decíznou právomocou, preto akýkoľvek\nprotest prokurátora zostáva len v rovine jeho právneho názoru, ktorý pre správny orgán,\nba ani pre účastníka konania nie je právne záväzný.\n\n13\n\nRovnako irelevantný je akcent, ktorý sťažovateľ významovo kladie na neskoršiu\nzmenu zákona o miestnych daniach, ktorá obciam uložila povinnosť rešpektovať cieľový\nrozdiel medzi najnižšou a najvyššou sadzbou dane zo stavieb (10-násobok) do roku 2024\n(§ 104g ods. 3 zákona o miestnych daniach). Áno, je evidentné, že touto zmenou\nzákonodarca zareagoval na už popísané riziko „nekonečného“ odďaľovania dosiahnutia\nsúladu s § 12 ods. 2 zákona o miestnych daniach v dôsledku nepatrného znižovania\npredmetného rozdielu v sadzbách dane zo stavieb. Ale zákonnosť rozhodnutia, ktorým bola\nsťažovateľovi vyrubená daň z nehnuteľností, predmetná neskoršia zmena zákona\no miestnych daniach nijako nespochybňuje, pretože mestu nediktovala tempo, akým je\npovinné rozdiel medzi najnižšou a najvyššou sadzbou dane zo stavieb znižovať.\nArgumentácia obsiahnutá v predchádzajúcich odsekoch nie je ústavným súdom\nzamýšľaná ako doplňovanie právnych záverov najvyššieho súdu ani ako prejav ambície\nvykladať zákony. Jej zámerom bolo len dostatočne zrozumiteľne zdôvodniť plnú ústavnú\ntolerovateľnosť právnych záverov najvyššieho súdu ako súdu odvolacieho.\nPokiaľ ide o kritiku odôvodnenia potvrdzujúceho rozsudku najvyššieho súdu,\nústavný poukazuje na § 219 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorého ak sa\nodvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa\nv odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého\nrozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie\ndôvody.\nÚstavný súd vo vzťahu k základnému právu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy konštantne\nzdôrazňuje, že toto právo zahŕňa aj právo na odôvodnenie rozhodnutia, poukazujúc pritom\naj na judikatúru ESĽP, podľa ktorej právo na spravodlivý proces zahŕňa aj právo\nna odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia však neznamená,\nže na každý argument sťažovateľa je súd povinný dať podrobnú odpoveď (rozsudok ESĽP\nz 19. 4. 1994 vo veci Van de Hurk proti Holandsku, sťažnosť č. 16034/90, bod 61).\nSplnenie povinnosti odôvodniť rozhodnutie je preto vždy posudzované so zreteľom\nna konkrétny prípad (napr. rozsudok ESĽP vo veci Georgidias v. Grécko z 29. 5. 1997,\nRecueil III/1997).\n\n14\n\nSťažovateľ kritizuje, že v odvolaní proti rozsudku krajského súdu spochybnil\nargumenty, na ktorých je tento rozsudok založený, no napriek tomu sa najvyšší súd „touto\nmojou obranou vôbec nezaoberal a neposkytol žiadne odôvodnenie týkajúce sa\nnesprávnosti mojich argumentov“.\nZ podkladov, ktoré sťažovateľ ústavnému súdu predložil ako prílohy sťažnosti,\nvyplýva, že žaloba sťažovateľa podaná proti právoplatnému rozhodnutiu finančného\nriaditeľstva a odvolanie podané proti prvostupňovému rozsudku krajského súdu sa, pokiaľ\nide o dôvody, zásadne nelíšili. Podstata, na ktorej sťažovateľ založil tvrdenie o nezákonnosti\nnapadnutého\n\nrozhodnutia\n\nsprávneho\n\norgánu,\n\nbola\n\nzakaždým\n\nrovnaká,\n\nzaložená\n\nna presvedčení o potrebe interpretovať § 104f ods. 3 tak, že obci neumožňuje postupné\nznižovanie rozdielu medzi najnižšou a najvyššou sadzbou dane zo stavieb, ale vyžaduje\nokamžité rešpektovanie § 12 ods. 2 zákona o miestnych daniach. Ak sa za daných okolností\nnajvyšší súd iba obmedzil na konštatovanie správnosti právnych záverov krajského súdu,\npostačuje to z hľadiska požiadaviek plynúcich na odôvodnenie súdneho rozhodnutia z čl. 46\nods. 1 ústavy i z čl. 6 ods. 1 dohovoru.\nAni z hľadiska kvality odôvodnenia napadnutého odvolacieho rozsudku najvyššieho\nsúdu tak ústavný súd nezistil žiadne signály možného porušenia základného práva\nsťažovateľa na súdnu ochranu, resp. jeho práva na spravodlivé súdne konanie, ktoré by si\nvyžadovali prijatie sťažnosti na ďalšie konanie a nadväzujúci meritórny prieskum. V tejto\nčasti je preto sťažnosť zjavne neopodstatnená.\nK namietanému porušeniu čl. 1 ods. 1 dodatkového protokolu a čl. 20 ods. 1\nústavy v spojení s čl. 13 ods. 1 písm. a) a čl. 59 ods. 2 ústavy\nPodľa čl. 20 ods. 1 ústavy každý má právo vlastniť majetok...\nPodľa čl. 1 ods. 1 dodatkového protokolu každá fyzická alebo právnická osoba má\nprávo pokojne užívať svoj majetok. Nikoho nemožno zbaviť jeho majetku s výnimkou\nverejného záujmu a za podmienok, ktoré ustanovuje zákon a všeobecné zásady\nmedzinárodného práva.\n\n15\n\nVšeobecný súd zásadne nemôže byť sekundárnym porušovateľom základných práv\na práv hmotného charakteru, ak toto porušenie nevyplýva z toho, že všeobecný súd súčasne\nporušil ústavno-procesné princípy vyplývajúce z čl. 46 až čl. 48 ústavy. V opačnom prípade\nby ústavný súd bol opravnou inštanciou proti všeobecným súdom, a nie súdnym orgánom\nochrany ústavnosti podľa čl. 124 ústavy v spojení s čl. 127 ods. 1 ústavy. Ústavný súd by\ntakým postupom nahradzoval skutkové a právne závery v rozhodnutiach všeobecných\nsúdov, ale bez toho, aby vykonal dokazovanie, ktoré je základným predpokladom na to,\naby sa vytvoril skutkový základ rozhodnutí všeobecných súdov a jeho subsumpcia\npod príslušné právne normy (obdobne napr. II. ÚS 71/07, III. ÚS 26/08).\nKeďže ústavný súd sťažnosť v časti pre namietané porušenie základného práva\npodľa čl. 46 ods. 1 ústavy, ako aj práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru rozsudkom najvyššieho\nsúdu ako súdu odvolacieho odmietol, odmietnutie ďalšej časti sťažnosti, ktorou sťažovateľ\nnamietal porušenie práva hmotnej povahy zaručeného čl. 20 ods. 1 ústavy i práva\nzaručeného čl. 1 ods. 1 dodatkového protokolu, bolo už len nevyhnutným dôsledkom\nvyplývajúcim zo vzájomného vzťahu medzi právami hmotno-právneho charakteru\na ústavno-procesnými princípmi z perspektívy ich možného porušenia. I v tejto časti je preto\nsťažnosť zjavne neopodstatnená.\n3. Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti ako celku bolo už bez právneho významu\nzaoberať sa návrhom sťažovateľa na zrušenie napadnutých rozhodnutí krajského súdu\na najvyššieho súdu, návrhom na priznanie finančného zadosťučinenia i návrhom\nna priznanie náhrady trov konania.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\n\nV Košiciach 7. júla 2016\n\n16", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "interpretácia právnych noriem", "daň-daň z nehnuteľnosti", "konanie pred ústavným súdom-podmienky konania pred ústavným súdom", "intertemporalita"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:2db3c67b-b3a1-4dbf-be60-f5019b1f1e84", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 174/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 174/2011 z 12. 5. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-05-12", "citacie_n": 117, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2db3c67b-b3a1-4dbf-be60-f5019b1f1e84"}, {"guid": "ussr:49f67771-2bd2-4db1-a522-54d0c56c4516", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 172/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 172/2011 z 20. 4. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-04-20", "citacie_n": 559, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:49f67771-2bd2-4db1-a522-54d0c56c4516"}, {"guid": "ussr:a6f098f7-0333-4f6c-9dc4-451dca4aecb5", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 98/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 98/2011 z 16. 3. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-03-16", "citacie_n": 87, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a6f098f7-0333-4f6c-9dc4-451dca4aecb5"}, {"guid": "ussr:00436408-9de7-431b-a178-16533368aec8", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 24/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 24/2010 z 29. 6. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-06-29", "citacie_n": 1557, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:00436408-9de7-431b-a178-16533368aec8"}, {"guid": "ussr:233a8155-ce6d-4530-ac1f-7a3cd8c60675", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 316/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 316/09 z 21. 10. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-10-21", "citacie_n": 119, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:233a8155-ce6d-4530-ac1f-7a3cd8c60675"}, {"guid": "ussr:76fe0655-6306-49fd-9b9d-58a45d0e4331", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 154/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 154/09 z 15. 4. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-04-15", "citacie_n": 114, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:76fe0655-6306-49fd-9b9d-58a45d0e4331"}, {"guid": "ussr:214f4b83-6a9d-4b46-bce8-0904134bb4dc", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 103/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 103/08 z 6. 3. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-03-06", "citacie_n": 113, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:214f4b83-6a9d-4b46-bce8-0904134bb4dc"}, {"guid": "ussr:30c1b457-b190-42e9-af01-34f2d01b0fe2", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 26/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 26/08 z 23. 1. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-01-23", "citacie_n": 494, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:30c1b457-b190-42e9-af01-34f2d01b0fe2"}, {"guid": "ussr:3d1bbbf7-d99c-47a6-bb70-07901c4bb4d6", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 236/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 236/07 z 27. 9. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-09-27", "citacie_n": 1809, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3d1bbbf7-d99c-47a6-bb70-07901c4bb4d6"}, {"guid": "ussr:2078851b-b411-4e29-b196-af64d738b1cb", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 195/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 195/07 z 31. 8. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-08-31", "citacie_n": 1812, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2078851b-b411-4e29-b196-af64d738b1cb"}, {"guid": "ussr:4cde5b9f-f9a9-4ed2-beaf-3ccde794261e", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 115/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/07 z 17. 5. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-05-17", "citacie_n": 1741, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4cde5b9f-f9a9-4ed2-beaf-3ccde794261e"}, {"guid": "ussr:fb2657f8-33ae-4282-9e9c-e0547657e646", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 71/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 71/07 z 26. 4. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-04-26", "citacie_n": 498, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fb2657f8-33ae-4282-9e9c-e0547657e646"}, {"guid": "ussr:af9b1cc2-37bc-4303-ba77-75848d859977", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 235/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 235/05 z 24. 8. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-08-24", "citacie_n": 223, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:af9b1cc2-37bc-4303-ba77-75848d859977"}, {"guid": "ussr:8b0d780f-6628-41eb-a3b0-adbad48e400c", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 168/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 168/05 z 9. 6. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-06-09", "citacie_n": 1886, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8b0d780f-6628-41eb-a3b0-adbad48e400c"}, {"guid": "ussr:988c75d3-8c92-4f8a-b943-c14a1e63d0c9", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 74/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 74/05 z 28. 4. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-04-28", "citacie_n": 2139, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:988c75d3-8c92-4f8a-b943-c14a1e63d0c9"}, {"guid": "ussr:d4335051-93b3-45f5-aac4-1ad984a09c36", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 92/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 92/04 z 1. 4. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-04-01", "citacie_n": 1285, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d4335051-93b3-45f5-aac4-1ad984a09c36"}, {"guid": "ussr:ee20d469-9f07-4316-b495-2fcb4d48e455", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 27/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 27/04 z 11. 2. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-02-11", "citacie_n": 2330, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ee20d469-9f07-4316-b495-2fcb4d48e455"}, {"guid": "ussr:81a4fe59-3a25-41e7-822a-368cb02790fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 180/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 180/02 z 2. 4. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-04-02", "citacie_n": 2893, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:81a4fe59-3a25-41e7-822a-368cb02790fe"}, {"guid": "ussr:2a594d9b-d92d-4541-b75c-466158568a3c", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 139/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 139/02 z 26. 2. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-02-26", "citacie_n": 3306, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2a594d9b-d92d-4541-b75c-466158568a3c"}, {"guid": "ussr:6ed023e1-d357-433b-aef9-406487857e73", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 19/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 19/02 z 13. 3. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-03-13", "citacie_n": 3382, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6ed023e1-d357-433b-aef9-406487857e73"}, {"guid": "ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 13/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 13/00 z 9. 7. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-07-09", "citacie_n": 6910, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647"}, {"guid": "ussr:2115fe63-2931-418d-8fd9-44b09da4b2a4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.71.1997.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 71/97", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 71/97 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 3317, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.71.1997.1"}], "citovane_v": [{"guid": "dcedec80-73a3-4166-a3dd-a5282c8c6d79:cc1252c9-bc7b-43ce-b4f3-b8b7a1771902", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2023:1013201237.2", "spisova_znacka": "BA-1S/74/2020", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. BA-1S/74/2020 z 13. 12. 2023", "sud": "Správny súd v Bratislave", "datum_vydania": "2023-12-13", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2023:1013201237.2"}]}