{"guid": "ussr:35c2c9ac-c424-492b-a0d0-939a189dea4d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:3.US.473.2016.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 473/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 473/2016 z 7. 7. 2016", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 7. júla 2016, sp. zn. III. ÚS 473/2016, ECLI:SK:USSR:2016:3.US.473.2016.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Rudolf Tkáčik", "sudca_id": 1080, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/rudolf-tkacik-1080", "datum_vydania": "2016-07-07", "forma": "Uznesenie", "povaha": [], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "III.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-13.odsek-4", "nazov": "čl. 13 ods. 4 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-13.odsek-4", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-13"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-2", "nazov": "čl. 17 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-17"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 13 ods. 4", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 13 ods. 4", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 13 ods. 4", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-13", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-17", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/35c2c9ac-c424-492b-a0d0-939a189dea4d", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.473.2016.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.473.2016.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.473.2016.1/text", "citacie_n": 4, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nIII. ÚS 473/2016-17\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 7. júla 2016\npredbežne prerokoval sťažnosť\n, zastúpeného advokátom JUDr. Vladimírom Fraňom, advokátska kancelária,\nJ. Hašku 18, Nové Mesto nad Váhom, vo veci namietaného porušenia základného práva\nna osobnú slobodu podľa čl. 17 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a základného práva\nna súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky\na namietaného porušenia čl. 13 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky uznesením Krajského\nsúdu v Trenčíne č. k. 3 Tos 22/2015333 z 21. mája 2015 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť\n\no d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.\nOdôvodnenie:\nI.\n\nÚstavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 15. februára\n2016 doručená sťažnosť\n\n(ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie\n\nzákladného práva na osobnú slobodu podľa čl. 17 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej\nlen „ústava“) a základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 ústavy\n\na porušenie čl. 13 ods. 4 ústavy uznesením Krajského súdu v Trenčíne (ďalej len „krajský\nsúd“) č. k. 3 Tos 22/2015333 z 21. mája 2015 (ďalej aj „napadnuté uznesenie“).\nZo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ bol rozsudkom Okresného súdu Bánovce\nnad Bebravou (ďalej len „okresný súd“) č. k. 1 T 41/2008236 z 5. októbra 2009 (ďalej aj\n„rozsudok okresného súdu“) odsúdený pre trestný čin ublíženia na zdraví podľa § 221 ods. 1\nTrestného zákona účinného do 31. decembra 2005 a iné na trest odňatia slobody vo výmere\n2 rokov s podmienečným odkladom výkonu trestu na skúšobnú dobu 5 rokov. Po uplynutí\nuvedenej skúšobnej doby okresný súd uznesením č. k. 1 T 41/2008295 z 10. marca 2015\n(ďalej len „uznesenie okresného súdu“) podľa § 419 ods. 1 Trestného poriadku a § 50 ods. 4\nTrestného zákona vyslovil, že sťažovateľ sa v skúšobnej dobe osvedčil. Na základe\nsťažnosti prokurátora Okresnej prokuratúry Bánovce nad Bebravou (ďalej len ,,okresná\nprokuratúra“) však krajský súd napadnutým uznesením uznesenie okresného súdu zrušil\na podľa § 50 ods. 4 Trestného zákona vyslovil, že sťažovateľ sa v skúšobnej dobe\npodmienečného odsúdenia neosvedčil, a preto trest odňatia slobody vo výmere 2 rokov\nuložený mu rozsudkom okresného súdu vykoná. Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného\nzákona bol pre výkon trestu odňatia slobody zaradený do ústavu pre výkon trestu\ns minimálnym stupňom stráženia.\nPorušenie označených práv sťažovateľ namieta z dôvodu, že napadnuté uznesenie\no výkone trestu odňatia slobody vydal senát krajského súdu na neverejnom zasadnutí, a nie\nna verejnom zasadnutí, ktorého vykonanie podľa neho prikazuje § 419 ods. 1 Trestného\nporiadku. Krajský súd sa teda pri svojom rozhodovaní neriadil platným procesnoprávnym\nustanovením, a sťažovateľovi tak uprel „uplatnenie zásady verejnosti... konania“. Namieta\ntiež, že s osobou sťažovateľa sa krajský súd „neoboznámil, neumožnil mu svojou osobnou\núčasťou na konaní prezentovať svoj život počas skúšobnej doby a vysvetliť všetky okolnosti\naj tých dôkazov, ktoré nie sú vykladané v jeho prospech. Vo vykonanom konaní\npred krajským súdom možno preto postrehnúť značnú diskrepanciu medzi dôkazmi,\nsvedčiacimi v jeho prospech, ktorým sa krajský súd venoval iba minimálne a medzi\ndôkazmi, ktoré svedčia v jeho neprospech, ktorým sa súd aj napriek tomu, že ide iba o jeden\n\n2\n\ndôkaz správa o priestupkoch na úseku dopravy, venoval v prevažnej časti odôvodnenia\nnapadnutého uznesenia.“.\nĎalej sťažovateľ namieta, že prokurátor okresnej prokuratúry svoju sťažnosť proti\nuzneseniu okresného súdu podanú priamo na verejnom zasadnutí odôvodnil dávno po lehote\nna podanie sťažnosti, ktorá je ustanovená v § 187 ods. 1 Trestného poriadku. Sťažnosť\npodanú proti uzneseniu okresného súdu teda nebolo možné považovať za kvalifikovanú\na krajský súd ju mal podľa § 193 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku zamietnuť ako „podanú\noneskorene“.\nSťažovateľ rovnako tvrdí, že na jeho prípad mala byť aplikovaná amnestia prezidenta\nrepubliky č. 1/2013 Z. z. z 2. januára 2013, v zmysle ktorej mu mal byť uložený trest\nodpustený, a nie uložený jeho výkon. Rozhodnutie prezidenta republiky „o amnestii,\nktorým sa tresty podmienečne odložené odpúšťajú s účinkom, že sa dňom tohto rozhodnutia\nna odsúdeného hľadí, akoby nebol odsúdený, bráni súdu, aby až po uplynutí skúšobnej\ndoby, ku ktorému by došlo po vyhlásení amnestie, rozhodoval o tom, či sa podmienečne\nodsúdený v skúšobnej dobe osvedčil“.\nNapokon podľa názoru sťažovateľa právnemu posúdeniu všetkých skutkových\nzistení relevantných pre posúdenie jeho prípadu chýba komplexnosť, pritom sťažovateľ bol\npočas celej skúšobnej doby riadne zamestnaný, nedopustil sa žiadneho trestného činu ani\niného deliktuálneho konania majúceho obdobný charakter ako jeho trestná činnosť, nahradil\nspôsobenú škodu, vedie riadny rodinný život, stará sa o dve maloleté deti, z miesta bydliska\nneboli na neho evidované žiadne sťažnosti a zo svojej trestnej činnosti sa dostatočne\nponaučil. Na druhej strane, v neprospech sťažovateľa bola zistená jediná negatívna\nskutočnosť, a teda to, že sa počas skúšobnej doby dopustil viacerých, konkrétne jedenástich\npriestupkov na úseku dopravy, pričom väčšina z nich je hodnotená ako menej závažné\npriestupky. Jediný z priestupkov hodnotiteľný ako závažnejší „spočívajúci vo vedení\nmotorového vozidla pod vplyvom alkoholu“ možno podľa sťažovateľa hodnotiť ako\n„ojedinelé vybočenie“. Sťažovateľ ďalej poukazuje na skutočnosť, že nariadenie výkonu\ntrestu v jeho prípade nenaplní účel trestu a bude mať negatívny dopad na rodinu a blízke\n3\n\nosoby sťažovateľa, čo je v rozpore so zásadami ukladania trestu podľa § 34 ods. 3 Trestného\nzákona.\nNa základe uvedeného sťažovateľ ústavnému súdu navrhuje vo veci vydať takéto\nrozhodnutie: „1. Krajský súd v Trenčíne uznesením č. k. 3Tos/22/2015333 zo dňa\n21.05.2015, právoplatným a vykonateľným dňa 21.05.2015 porušil sťažovateľovo základné\nprávo podľa čl. 13 ods. 4, čl. 17 ods. 2, čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej\nrepubliky. 2. Uznesenie Krajského súdu v Trenčíne, č. k. 3Tos/22/2015333 zo dňa\n21.05.2015, ktoré nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 21.05.2015 sa zrušuje\na vec sa vracia Krajskému súdu v Trenčíne na ďalšie konanie.“\nSťažovateľ podľa § 52 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993\nZ. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení\njeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) požiadal\no odklad vykonateľnosti napadnutého uznesenia.\nII.\nPodľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.\nPodľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak\no ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nÚstavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde každý návrh predbežne\nprerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon\nneustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či\ndôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie\nkonanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný\n4\n\nsúd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy\nalebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže\nústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.\nÚstavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.\nÚstavný súd v súvislosti so skúmaním podmienok konania o podanej sťažnosti\nv rámci jej predbežného prerokovania zistil, že sťažovateľ podal obsahovo totožnú sťažnosť\nústavnému súdu už 14. augusta 2015, pričom o tejto jeho sťažnosti ústavný súd rozhodol\nuznesením č. k. III. ÚS 500/2015-20 zo 6. októbra 2015 tak, že sťažnosť odmietol\npre neprípustnosť. Dôvodom odmietnutia prvej sťažnosti sťažovateľa bola skutočnosť, že\nsťažovateľ súbežne so svojou sťažnosťou podal proti napadnutému uzneseniu dovolanie\ndoručené okresnému súdu 13. augusta 2015, teda ešte pred doručením sťažnosti ústavnému\nsúdu. Ústavný súd poukázal na stabilne judikovaný názor, podľa ktorého by za daných\nokolností prijatie sťažnosti na ďalšie konanie vznikol z ústavného hľadiska neprípustný\nstav, keď by o rovnakej veci rozhodovali paralelne dva orgány súdneho typu\n(IV. ÚS 146/08).\nO dovolaní sťažovateľa rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len\n„najvyšší súd“) uznesením sp. zn. 4 Tdo 70/2015 z 21. decembra 2015 tak, že jeho\ndovolanie odmietol z dôvodu, že bolo podané proti rozhodnutiu, proti ktorému dovolanie\nnie je prípustné (§ 368 ods. 1 a 2 Trestného poriadku).\nÚstavný súd v tejto súvislosti poukazuje na svoju ustálenú judikatúru inšpirovanú\nprávnymi závermi Európskeho súdu pre ľudské práva, napr. rozsudok z 12. novembra 2002\nvo veci Zvolský a Zvolská proti Českej republike, sťažnosť č. 46129/99, body 51, 53 a 54,\npodľa ktorej v prípadoch, ak sťažovateľ uplatní mimoriadny opravný prostriedok\n(dovolanie) spôsobilý zabezpečiť ochranu jeho práv, avšak najvyšší súd ho následne\nodmietne ako neprípustný, je lehota na podanie sťažnosti ustanovená v § 53 ods. 3 zákona\no ústavnom súde v zásade zachovaná aj vo vzťahu k predchádzajúcemu právoplatnému\nrozhodnutiu všeobecného súdu, s výnimkou prípadov, keď to konkrétne okolnosti veci\nzjavne vylučujú (m. m. napr. I. ÚS 184/09, I. ÚS 237/09, I. ÚS 239/09, IV. ÚS 49/2010,\n5\n\nIV. ÚS 453/2010), preto v okolnostiach prerokúvaného prípadu vo vzťahu k napadnutému\nuzneseniu krajského súdu považoval lehotu na podanie sťažnosti za zachovanú.\nSťažovateľ namietal porušenie svojich základných práv podľa čl. 17 ods. 2, čl. 46\nods. 1 a čl. 48 ods. 2 ústavy a porušenie čl. 13 ods. 4 ústavy uznesením krajského súdu č. k.\n3 Tos/22/2015333 z 21. mája 2015.\nK porušeniu označených práv podľa sťažovateľa malo dôjsť tým, že:\n- krajský súd rozhodol o sťažnosti sťažovateľa proti rozhodnutiu okresného súdu\nna neverejnom zasadnutí, čo bolo v rozpore s § 419 ods. 1 Trestného poriadku,\n- krajský súd dospel k nesprávnemu záveru o neosvedčení sa sťažovateľa v skúšobnej\ndobe podmienečného odsúdenia na tom základe, že sťažovateľ sa dopustil viacerých\npriestupkov na úseku dopravy,\n- krajský súd rozhodol na základe sťažnosti prokurátora podanej proti uzneseniu\nokresného súdu, ktorá bola odôvodnená až dlhší čas po uplynutí zákonnej lehoty na podanie\nsťažnosti,\n- krajský súd nevzal do úvahy skutočnosť, že na sťažovateľa sa vzťahuje\nRozhodnutie prezidenta Slovenskej republiky z 2. januára 2013 o amnestii publikované pod\nč. 1/2013 (ďalej len ,,rozhodnutie prezidenta o amnestii“).\nO zjavnej neopodstatnenosti návrhu možno hovoriť vtedy, keď namietaným\npostupom orgánu štátu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo\nslobody, ktoré označil navrhovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti\nmedzi označeným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie\nktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnený návrh preto\nmožno považovať ten, pri predbežnom prerokovaní ktorého ústavný súd nezistil žiadnu\nmožnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol\nposúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98, I. ÚS 110/02, I. ÚS 88/07).\nK námietke týkajúcej sa rozhodovania krajského súdu na neverejnom zasadnutí\nústavný súd v prvom rade poukazuje na znenie § 301 Trestného poriadku, podľa ktorého\n6\n\nna neverejnom zasadnutí rozhoduje senát tam, kde nie je zákonom predpísané, že sa\nrozhoduje na hlavnom pojednávaní alebo na verejnom zasadnutí.\nZ obsahu sťažnosti, ako aj obsahu uznesenia okresného súdu z 10. marca 2015 je\nzrejmé, že okresný súd v súlade s § 419 ods. 1 Trestného poriadku rozhodoval o osvedčení\nsťažovateľa v skúšobnej dobe na verejnom zasadnutí. Krajský súd následne rozhodoval\no sťažnosti okresného prokurátora proti uzneseniu okresného súdu, a teda na jeho postup sa\nvzťahuje primárne § 192 Trestného poriadku, ktorý v odsekoch 3 až 5 ustanovuje, v ktorých\nprípadoch nadriadený súd rozhoduje o sťažnosti na verejnom zasadnutí. Rozhodovanie\no sťažnosti proti uzneseniu o osvedčení sa v skúšobnej lehote podmienečného odsúdenia\nvšak medzi týmito prípadmi uvedené nie je. S poukazom na citované znenie § 301\nTrestného poriadku preto nie je možné rozhodnutie krajského súdu na neverejnom zasadnutí\npovažovať za porušenie ustanovení Trestného poriadku, a týmto postupom nemohlo dôjsť\nani k porušeniu sťažovateľom označených základných práv.\nPokiaľ sťažovateľ tvrdí, že na jeho prípad sa malo vzťahovať rozhodnutie prezidenta\no amnestii, ústavný súd konštatuje, že sťažovateľ bol (ako to vyplýva aj z odôvodnenia\nuznesenia okresného súdu z 10. marca 2015) odsúdený za viacero trestných činov, okrem\niného aj za trestný čin ublíženia na zdraví podľa § 222 ods. 1 Trestného zákona účinného\ndo 31. decembra 2005.\nPodľa § 222 ods. 1 Trestného zákona účinného do 31. decembra 2005 kto inému\númyselne spôsobí ťažkú ujmu na zdraví, potresce sa odňatím slobody na dva roky až osem\nrokov.\nPodľa článku V písm. a) rozhodnutia prezidenta o amnestii sa toto rozhodnutie\nnevzťahuje na tresty právoplatne uložené za trestné činy s následkom smrti, ťažkej ujmy\nna zdraví alebo škody veľkého rozsahu.\nKeďže sťažovateľ bol v bode 5 výroku odsudzujúceho rozsudku okresného súdu\nč. k. 1 T 41/2008-236 z 5. októbra 2009 uznaný vinným pre trestný čin ublíženia na zdraví,\n7\n\nktorým spôsobil poškodenému ťažkú ujmu na zdraví, nevzťahuje sa naň rozhodnutie\nprezidenta o amnestii, preto ani tejto jeho sťažnostnej námietke nebolo možné prisvedčiť.\nSťažovateľ namietal skutočnosť, že prokurátor svoju sťažnosť proti uzneseniu\nokresného súdu o osvedčení sa sťažovateľa v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia\nodôvodnil až s výrazným časovým odstupom po uplynutí lehoty na podanie sťažnosti podľa\n§ 187 ods. 1 Trestného poriadku. Podľa názoru sťažovateľa mala byť takáto sťažnosť\npovažovaná za nekvalifikovanú, keďže bola podaná v rozpore s § 189 ods. 3 Trestného\nporiadku, a teda mala byť krajským súdom zamietnutá.\nPodľa § 189 ods. 3 Trestného poriadku ak podáva sťažnosť prokurátor, orgán\nsociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately alebo obhajca za obvineného alebo\nvo vlastnom mene, musí byť sťažnosť zároveň odôvodnená, s výnimkou sťažnosti\nprokurátora proti uzneseniu o nevzatí obvineného do väzby.\nÚstavný súd po preskúmaní dôvodov tejto časti sťažnosti sťažovateľa konštatuje, že\naj keď sa jeho námietka ukázala ako pravdivá a prokurátor okresnej prokuratúry naozaj\nodôvodnil\n\nsvoju\n\nsťažnosť\n\nproti\n\nrozhodnutiu\n\nokresného\n\nsúdu\n\nv zmysle\n\n§ 189 ods. 3 Trestného poriadku až 30. marca 2015 (teda 20 dní po jej zahlásení\nna verejnom zasadnutí), táto okolnosť sama osebe ešte neznamená, že v konečnom dôsledku\nsamotný krajský súd mal alebo mohol porušiť označené základné práva sťažovateľa podľa\nústavy.\nTu\n\ntreba\n\nzdôrazniť,\n\nže\n\nústavný\n\nsúd\n\nje\n\nnezávislým\n\norgánom\n\nochrany\n\nústavnosti (čl. 124 ústavy), a preto mu z tohto postavenia v okolnostiach tohto prípadu\nneprislúchalo posudzovať dôsledky porušenia ustanovenia § 189 ods. 3 Trestného poriadku\nokresnou prokuratúrou a nezákonnosť jej postupu nie je ani predmetom tejto sťažnosti.\nÚstavný súd v tejto súvislosti poukazuje na skutočnosť, že v Trestnom poriadku nie\nje zakotvené žiadne také ustanovenie, z ktorého by explicitne vyplývalo, že sťažnosť\nprokurátora musí byť v prípade jej oneskoreného odôvodnenia zamietnutá, obzvlášť\n8\n\nv prípade, ak prokurátor v zákonnej lehote sťažnosť proti uzneseniu podal. Na ťarchu\nkrajského súdu teda nemožno pričítať pochybenie prokuratúry, ktorá svoju povinnosť\nodôvodniť svoju sťažnosť splnila až s určitým časovým odstupom po podaní sťažnosti.\nOdôvodnenie sťažnosti je totiž výlučne povinnosťou prokuratúry, pričom splnenie tejto\npovinnosti nemôže byť nijako sankčne vynucované zo strany súdu, a všeobecný súd\nnedisponuje ani účinnými zákonnými prostriedkami, prostredníctvom ktorých by mohol\nvo vzťahu k prokurátorovi ovplyvniť rýchlosť jeho konania (m. m. III. ÚS 493/2011).\nNapokon sťažovateľ namietal nedôvodnosť rozhodnutia krajského súdu o jeho\nneosvedčení. Krajský súd k dôvodom svojho rozhodnutia uviedol:\n«Okresný súd správne zistil, že odsúdený\n\npočas skúšobnej doby\n\npodmienečného odkladu výkonu trestu odňatia slobody stanovenej mu na 5 rokov\nrozsudkom Okresného súdu Bánovce nad Bebravou, č. k. 1T/41/2008-236 zo dňa\n05.10.2009 sa preukázateľne v období od 18.07.2011 do 25.04.2013 dopustil priestupkov\nna úseku bezpečnosti cestnej dopravy v 11 prípadoch (z toho v 8 prípadoch na území\nSlovenskej republiky a v 3 prípadoch na území Rakúskej republiky), ktoré spočívali\npredovšetkým\n\nv\n\nmnohopočetnom\n\nprekročení\n\nmaximálnej\n\npovolenej\n\nrýchlosti,\n\nv nerešpektovaní príkazovej dopravnej značky a taktiež sa dopustil dňa 20.03.2012\npriestupku, kedy viedol motorové vozidlo pod vplyvom alkoholu, za ktorý mu bola uložená\npokuta vo výmere 700 € a sankcia zákazu viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu\nv cestnej premávke vo výmere 6 mesiacov. Odsúdený tieto skutočnosti ani nepopieral.\nPri výsluchu uviedol, že je si vedomý toho, že spáchal uvedené priestupky na úseku dopravy\nv skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia v predmetnej trestnej veci a tieto na verejnom\nzasadnutí i v stručnosti opísal. Spáchané priestupky súviseli s činnosťou - vedením\nmotorového vozidla, vykonávanie ktorej bolo odsúdenému umožnené práve v dôsledku\npodmienečného odsúdenia a svedčia o tom, že ani podmienečné odsúdenie neprinieslo\nu odsúdeného\n\nočakávaný pozitívny efekt. Na skutočnosť, že odsúdený\n\nspáchal priestupky v cestnej premávke, mal preto okresný súd prihliadať pri hodnotení jeho\nosoby a vyvodiť z toho príslušné závery z hľadiska sklonu páchateľa k nedisciplinovanosti,\nnespoľahlivosti a jeho ľahostajnému vzťahu k spoločenským hodnotám chráneným právnym\nporiadkom. Záver okresného súdu, že odsúdený viedol riadny život a vyhovel podmienkam\n9\n\npodmienečného odsúdenia, je preto v rozpore s ustanovením § 50 ods. 4 Tr. zák. Odsúdený\n, hoci dostal od súdu vo forme „podmienečného odsúdenia“ možnosť\npreukázať, že dokáže viesť v skúšobnej dobe riadny život, že dokáže rešpektovať pravidlá\na plniť uložené obmedzenia a povinnosti, spáchaním predmetných priestupkov v skúšobnej\ndobe ignoroval túto možnosť a šancu.\nZa takejto situácie nemožno vysloviť iné, len že odsúdený neviedol v skúšobnej dobe\npodmienečného odsúdenia riadny život, nevyhovel podmienkam podmienečného odsúdenia\na preto okresný súd pri správnom postupe mal rozhodnúť o jeho neosvedčení sa v skúšobnej\ndobe podmienečného odsúdenia a nariadiť nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere\n2 roky, uložený mu rozsudkom Okresného súdu Bánovce nad Bebravou, sp. zn. 1T/41/2008\nzo dňa 05.10.2009. Uvedený postup bol navyše odôvodnený aj skutočnosťou, že\nodsúdenému nebolo možné predĺžiť skúšobnú dobu v zmysle § 50 ods. 4 písm. b/ Tr. zák. a\nponechať výnimočne podmienečné odsúdenie u neho v platnosti, nakoľko skúšobná doba\nodsúdenému nielenže bola už stanovená v maximálnej možnej zákonnej výmere 5 rokov, ale\nnavyše aj uplynula už dňa 05.10.2014, pričom v zmysle ustálenej judikatúry nemožno\npredĺžiť skúšobnú dobu po tom, čo uplynula (viď. stanovisko 44/2013 trestnoprávneho\nkolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky). Sťažnostné námietky prokurátora v\nuvedených smeroch boli dôvodné a krajský súd ich preto akceptoval.»\nÚstavný súd už opakovane judikoval, že pokiaľ ide o posudzovanie skutkových\na právnych záverov všeobecného súdu obsiahnutých v jeho rozhodnutí, tieto môžu byť\npredmetom kontroly zo strany ústavného súdu iba vtedy, ak by vyvodené závery boli zjavne\nneodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné\na neudržateľné, a zároveň by mali za následok porušenie základného práva alebo slobody\n(mutatis mutandis I. ÚS 13/00, I. ÚS 139/02, III. ÚS 180/02).\nVo vzťahu k namietanému uzneseniu krajského súdu ústavný súd dospel k záveru, že\nz obsahu jeho odôvodnenia nevyplýva jednostrannosť ani interpretácia skutkových\nokolností a relevantných právnych noriem odporujúca zásadám formálnej logiky, resp. taká\naplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola\npopretím ich podstaty a zmyslu. Krajský súd zrozumiteľne a v dostatočnej miere vysvetlil,\n10\n\nna základe akých skutočností dospel k záveru o tom, že sťažovateľ neviedol počas doby\npodmienečného odsúdenia riadny život, ako aj to, prečo nebolo možné v prípade\nsťažovateľa predĺžiť jeho skúšobnú dobu. Jeho rozhodnutie sa preto nejaví ako arbitrárne\nalebo svojvoľné, teda také, ktoré by mohlo mať za následok porušenie sťažovateľom\noznačených základných práv.\nS odvolaním sa na dosiaľ uvedené ústavný súd nezistil príčinnú súvislosť medzi\nnapadnutým uznesením krajského súdu a namietaným porušením označených základných\npráv, a preto sťažnosť sťažovateľa odmietol pri predbežnom prerokovaní ako zjavne\nneopodstatnenú (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).\nVzhľadom na odmietnutie sťažnosti bolo už bez právneho významu zaoberať sa\nďalšími návrhmi sťažovateľa obsiahnutými v sťažnostnom petite.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 7. júla 2016\n\n11", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:acf29e23-231d-43a1-b22c-9557673e06b3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:3.US.500.2015.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 500/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 500/2015 z 6. 10. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-10-06", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:3.US.500.2015.1"}, {"guid": "ussr:43429454-3300-433a-a553-b26c827f5a07", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 493/2011", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 493/2011 z 17. 1. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-01-17", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:43429454-3300-433a-a553-b26c827f5a07"}, {"guid": "ussr:15e16a26-3b2f-4d28-a05b-a283a1cdc3fa", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 453/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 453/2010 z 20. 12. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-12-20", "citacie_n": 208, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:15e16a26-3b2f-4d28-a05b-a283a1cdc3fa"}, {"guid": "ussr:a45aaaf1-7afa-49fa-8b4a-0e449d233479", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 49/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 49/2010 z 5. 2. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-02-05", "citacie_n": 407, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a45aaaf1-7afa-49fa-8b4a-0e449d233479"}, {"guid": "ussr:c4ae78bd-f8b6-4b78-8748-30fed9c932c3", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 237/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 237/09 z 10. 9. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-09-10", "citacie_n": 477, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c4ae78bd-f8b6-4b78-8748-30fed9c932c3"}, {"guid": "ussr:e448743b-d82b-4945-a631-0d308aabe3b0", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 239/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 239/09 z 10. 9. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-09-10", "citacie_n": 338, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e448743b-d82b-4945-a631-0d308aabe3b0"}, {"guid": "ussr:964cf130-90d7-4217-b39e-7ae092b17aed", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 184/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 184/09 z 9. 7. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-07-09", "citacie_n": 395, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:964cf130-90d7-4217-b39e-7ae092b17aed"}, {"guid": "ussr:8da1c78d-cca8-4964-8729-a04eb66ffe7d", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 146/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 146/08 z 24. 4. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-04-24", "citacie_n": 372, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8da1c78d-cca8-4964-8729-a04eb66ffe7d"}, {"guid": "ussr:4e640cc5-3dba-441f-9e58-167152a0b708", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 88/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 88/07 z 30. 5. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-05-30", "citacie_n": 2025, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4e640cc5-3dba-441f-9e58-167152a0b708"}, {"guid": "ussr:81a4fe59-3a25-41e7-822a-368cb02790fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 180/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 180/02 z 2. 4. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-04-02", "citacie_n": 2893, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:81a4fe59-3a25-41e7-822a-368cb02790fe"}, {"guid": "ussr:2a594d9b-d92d-4541-b75c-466158568a3c", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 139/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 139/02 z 26. 2. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-02-26", "citacie_n": 3306, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2a594d9b-d92d-4541-b75c-466158568a3c"}, {"guid": "ussr:c61937db-7e5c-411c-8593-3cef21374471", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 110/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 110/02 z 7. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-07", "citacie_n": 2079, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c61937db-7e5c-411c-8593-3cef21374471"}, {"guid": "ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 13/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 13/00 z 9. 7. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-07-09", "citacie_n": 6910, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647"}, {"guid": "ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 66/98", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 66/98 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 7731, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:2b8d044c-421c-441c-af8f-9c7830a79dac", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:4.US.112.2022.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 112/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 112/2022 z 1. 3. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-03-01", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:4.US.112.2022.1"}, {"guid": "ussr:01fb7364-fb41-488c-a788-1223efd95260", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:4.US.338.2021.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 338/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 338/2021 z 22. 6. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-06-22", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:4.US.338.2021.1"}, {"guid": "ussr:a991a074-7495-4518-8145-cfbd087a4312", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:1.US.583.2020.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 583/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 583/2020 z 15. 12. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-12-15", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:1.US.583.2020.1"}, {"guid": "ussr:fa2edd39-148f-419e-b5a8-029a0649b5be", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:1.US.74.2020.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 74/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 74/2020 z 4. 2. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-02-04", "citacie_n": 10, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.74.2020.1"}]}