{"guid": "ussr:f8655010-89fe-4ec7-8df6-cc72c5b14e42", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:3.US.461.2016.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 461/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 461/2016 z 7. 7. 2016", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 7. júla 2016, sp. zn. III. ÚS 461/2016, ECLI:SK:USSR:2016:3.US.461.2016.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Sergej Kohut", "sudca_id": 1079, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/sergej-kohut-1079", "datum_vydania": "2016-07-07", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "III.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/f8655010-89fe-4ec7-8df6-cc72c5b14e42", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.461.2016.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.461.2016.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.461.2016.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nIII. ÚS 461/2016-14\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 7. júla 2016\npredbežne prerokoval sťažnosť\n, zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. Zuzana Čížová, s. r. o.,\nJ. Jesenského 69,\n\nBánovce\n\nnad\n\nBebravou,\n\nkonajúcou\n\nprostredníctvom\n\nkonateľky\n\na advokátky JUDr. Zuzany Čížovej, vo veci namietaného porušenia základného práva\npodľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Krajského súdu v Trenčíne\nč. k. 2 CoE 338/2015-256 z 15. marca 2016 a uznesením Okresného súdu Bánovce\nnad Bebravou č. k. 5 Er 93/2015-264 z 31. marca 2016 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť\n\no d m i e t a ako neprípustnú.\nOdôvodnenie:\nI.\n\nÚstavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 5. mája 2016\ndoručená sťažnosť\n\n(ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojho\n\nzákladného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“)\n\na práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd\n(ďalej len „dohovor“) uznesením Krajského súdu v Trenčíne (ďalej len „krajský súd“)\nč. k. 2 CoE 338/2015-256 z 15. marca 2016 (ďalej aj „napadnuté uznesenie krajského\nsúdu“) a uznesením Okresného súdu Bánovce nad Bebravou (ďalej len „okresný súd“)\nč. k. 5 Er 93/2015-264 z 31. marca 2016 (ďalej aj „napadnuté uznesenie okresného súdu“).\nSťažovateľ opísal skutkový stav takto: „Dňa 23.02.2015 doručila spoločnosť\nako oprávnený, exekútorskému úradu\nJUDr. Beatrix Vargovej, súdnej exekútorky... Nitra, návrh oprávneného na vykonanie\nexekúcie. V návrhu na vykonanie exekúcie zo dňa 23.02.2015 sa mal oprávnený odvolať\nna rozsudok pre zmeškanie Krajského súdu Eisenstadt sp. zn. 4Cg 257/11k-42 zo dňa\n25.08.2014 ako na exekučný titul, pričom podľa oprávneného mal byť povinným sťažovateľ\n– teda\n\n, s miestom podnikania\n,\n\n. Teda osoba iná od osoby označenej v exekučnom titule.\n\nV zmysle prekladu rozsudku pre zmeškanie vydaného Krajským súdom Eisenstadt\nzo dňa 25.08.2014 č. k. 4Cg 257/11k-42 predloženého oprávneným k návrhu na vykonanie\nexekúcie zo dňa 23.02.2015, má byť žalovaný označený ako:\n\n, majiteľ:\n. V žiadosti\n\no udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zo dňa 23.02.2015, doručenej Okresnému súdu\nBánovce nad Bebravou... súdna exekútorka JUDr. Beatrix Vargová ako povinného uviedla\n...“\nĎalej zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že okresný súd uznesením\nč. k. 5 Er 93/2015-48 zo 16. marca 2015 rozhodol tak, že žiadosť súdnej exekútorky\nJUDr. Beatrix Vargovej o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Spoločnosť\n(ďalej len\n„oprávnený“), podala proti tomuto uzneseniu okresného súdu odvolanie, o ktorom krajský\nsúd rozhodol uznesením č. k. 19 CoE 39/2015-92 z 27. júna 2015 tak, že odvolaním\nnapadnuté uznesenie okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.\n\n2\n\nÚstavný súd ďalej zistil, že sťažovateľ následne podal proti označenému uzneseniu\nkrajského súdu sťažnosť adresovanú ústavnému súdu, ktorý ju uznesením sp. zn.\nII. ÚS 723/2015 z 29. októbra 2015 odmietol pre nedostatok právomoci na jej prerokovanie,\npretože bol toho názoru, že toto rozhodnutie „nie je konečným rozhodnutím, dôsledkom\nktorého by bolo právoplatné skončenie veci. V dôsledku vydania namietaného uznesenia\nkrajského súdu bola vec vrátená prvostupňovému súdu, ktorý v konaní vedenom pod sp. zn.\n17 C 192/2011 ďalej pokračuje. Sťažovateľ má a aj bude mať v ďalšom štádiu konania\npred Okresným súdom Bánovce nad Bebravou, resp. v odvolacom či dovolacom konaní\npred krajským súdom alebo Najvyšším súdom Slovenskej republiky, možnosť uplatniť\nochranu označených práv, ako aj svoju argumentáciu týkajúcu sa skutkovej a právnej\nstránky predmetnej veci, z čoho vyplýva, že má ešte k dispozícii iný právny prostriedok\nochrany tých práv, ktorých porušenie namieta vo svojej sťažnosti. V tomto štádiu konania\ndôvody uvádzané sťažovateľom v sťažnosti samy osebe nezakladajú ústavnú potrebu zásahu\nústavného súdu v prebiehajúcom súdnom konaní (m. m. I. ÚS 538/2014, I. ÚS 112/2015).“.\nĎalej sťažovateľ v sťažnosti uvádza, že okresný súd viazaný právnym názorom\nkrajského súdu vydal 2. septembra 2015 poverenie na vykonanie exekúcie č. 5301-026771.\nSťažovateľovi bolo následne doručené upovedomenie o začatí exekúcie sp. zn. EX 45/2015\nz 24. septembra 2015, proti ktorému podal námietky. O námietkach sťažovateľa rozhodol\nokresný súd uznesením č. k. 5 Er 93/2015-194 z 9. novembra 2015, ktorým vyhovel.\nNa\n\nzáklade\n\nodvolania\n\noprávneného\n\nproti\n\nuzneseniu\n\nokresného\n\nsúdu\n\nč. k. 5 Er 93/2015-194 z 9. novembra 2015 o vyhovení námietok sťažovateľa rozhodol\nkrajský súd sťažnosťou napadnutým uznesením tak, že uznesenie okresného súdu\no vyhovení námietkam sťažovateľa ako povinného proti exekúcii zrušil a vec mu vrátil\nna ďalšie konanie. Okresný súd následne rozhodol uznesením č. k. 5 Er 93/2015-264\nz 31. marca 2016.\nPodľa názoru sťažovateľa sú obe napadnuté rozhodnutia označených všeobecných\nsúdov nepreskúmateľné, keďže sa „nezaoberali otázkou, ktorý subjekt je označený\nv exekučnom titule, ale zamerali sa na nesprávne označenie účastníka konania“.\n\n3\n\nSťažovateľ je toho názoru, že „z exekučného titulu nevyplýva, že by mal byť\npovinným z exekučného titulu a jeho označenie na žiadosti o vydanie poverenia\nna vykonanie exekúcie je v rozpore s označením povinného na exekučnom titule, čo prameni\npredovšetkým z toho, že sťažovateľ sa nijako nepodieľal na škode, ktorú si mal uplatniť\noprávnený v konaní predchádzajúcom vydaniu exekučného titulu“.\nK namietanému porušeniu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva\npodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru došlo podľa sťažovateľa preto tým, že oba označené všeobecné\nsúdy „... neuviedli vo svojich rozhodnutiach také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré\njasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky\nsúvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému\nuplatneniu. Porušovatelia v 1) a v 2) rade konajú so sťažovateľom ako s povinným a tohto\noznačujú za povinného napriek skutočnosti, že k tomuto nie je žiadne skutkové alebo právne\nodôvodnenie, ktoré by malo oporu v zákone. V danom prípade... žiadnym spôsobom\nnevyriešili, ktorá osoba má byť v exekučnom konaní povinným, nakoľko sa v odôvodnení\nzaoberali iba otázkou dostatočného resp. nedostatočného označenia účastníka konania.“.\nNa základe skutočností uvedených v sťažnosti sa sťažovateľ domáha, aby\nústavný súd nálezom rozhodol tak, že vysloví porušenie jeho základného práva podľa čl. 46\nods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru uznesením krajského súdu\nč. k. 2 CoE 338/2015-256 z 15. marca 2016, ako aj uznesením okresného súdu\nč. k. 5 Er 93/2015-264 z 31. marca 2016, obe napadnuté rozhodnutia zruší a vec vráti\nokresnému súdu na ďalšie konanie. Sťažovateľ taktiež žiada nahradiť trovy konania.\nII.\nPodľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n\n4\n\nÚstavný súd návrh predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady\nSlovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,\no konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon\no ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie\nsú dôvody na jeho odmietnutie podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde. Podľa § 25\nods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť\nuznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na prerokovanie ktorých nemá právomoc,\nnávrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy\npodané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene. Ústavný súd môže\nodmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.\nPodľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ\nnevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu\njeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ\noprávnený podľa osobitných predpisov.\nZo spisového materiálu na vec sa vzťahujúceho vyplýva, že proti napadnutému\nuzneseniu krajského súdu (pričom žiada aj o zrušenie napadnutého uznesenia okresného\nsúdu) podal sťažovateľ 14. apríla 2016 dovolanie, o ktorom do dňa predbežného\nprerokovania sťažnosti najvyšší súd ako dovolací súd ešte nerozhodol.\nPri posudzovaní sťažnosti ústavný súd vychádzal z princípu subsidiarity, na ktorom\nje založená jeho právomoc rozhodovať o sťažnostiach podľa čl. 127 ods. 1 ústavy. Zmysel\na účel subsidiárneho postavenia ústavného súdu pri ochrane základných práv a slobôd\nspočíva v tom, že ochrana ústavnosti nie je a ani podľa povahy veci nemôže byť výlučne\núlohou ústavného súdu, ale úlohou všetkých orgánov verejnej moci v rámci im zverených\nkompetencií. Právomoc ústavného súdu predstavuje v tomto kontexte ultima ratio\ninštitucionálny mechanizmus, ktorej uplatnenie nasleduje až v prípade nefunkčnosti\nvšetkých ostatných orgánov verejnej moci, ktoré sa na ochrane ústavnosti podieľajú.\nOpačný záver by znamenal popieranie princípu subsidiarity právomoci ústavného súdu\npodľa zásad uvedených v § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde (III. ÚS 149/04).\n\n5\n\nV danom prípade sťažovateľ subsidiárne postavenie ústavného súdu pri ochrane\nzákladných práv a slobôd akceptoval tým, že podal vo svojej veci dovolanie podľa § 237\nods. 1 písm. f) Občianskeho súdneho poriadku. Ústavný súd v tejto súvislosti odkazuje aj\nna svoju doterajšiu judikatúru (m. m. IV. ÚS 177/05), podľa ktorej vyčerpaním opravných\nprostriedkov alebo iných právnych prostriedkov, ktoré zákon sťažovateľovi na ochranu jeho\nzákladných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ\noprávnený podľa osobitných predpisov, nemožno rozumieť už samotné podanie posledného\nz nich oprávnenou osobou, ale až rozhodnutie o ňom príslušným orgánom. V okolnostiach\nprípadu sťažovateľ podaním dovolania, ako aj podaním sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1\nústavy vedome vytvoril stav, keď by o jeho veci mali súbežne rozhodovať dva orgány\nsúdneho typu (najvyšší súd ako dovolací súd a ústavný súd), čo nie je v podmienkach\nprávneho štátu rešpektujúceho princíp právnej istoty prijateľné. Vzhľadom na skutočnosť,\nže uplatnenie právomoci dovolacieho súdu vo veci sťažovateľa predchádza uplatneniu\nprávomoci ústavného súdu, možno považovať podanie sťažnosti ústavnému súdu ešte\npred rozhodnutím dovolacieho súdu ako predčasné (m. m. IV. ÚS 142/2010).\nV judikatúre ústavného súdu sa aj pod vplyvom judikatúry Európskeho súdu\npre ľudské práva ustálil právny názor (napr. I. ÚS 169/09, I. ÚS 289/09), podľa ktorého\nv prípade podania mimoriadneho opravného prostriedku (dovolania) a súbežne podanej\nsťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy je takáto sťažnosť považovaná za prípustnú až\npo rozhodnutí o dovolaní. Zároveň ústavný súd v tejto súvislosti vo svojej judikatúre uvádza\n(napr. m. m. I. ÚS 184/09, I. ÚS 237/09, I. ÚS 239/09, IV. ÚS 49/2010, IV. ÚS 453/2010),\nže lehota na prípadné podanie sťažnosti po rozhodnutí o dovolaní bude považovaná v\nzásade za zachovanú aj vo vzťahu k predchádzajúcemu právoplatnému rozhodnutiu, s\nvýnimkou prípadov, keď to konkrétne okolnosti veci zjavne vylučujú. Nie je preto dôvodné,\naby sťažovateľ v prípade podania dovolania podal zároveň aj sťažnosť podľa čl. 127 ods. 1\nústavy, pretože aj za predpokladu, že by dovolací súd dospel k záveru, že dovolanie nie je\nprípustné, nemožno sťažnosť podľa čl. 127 ods. 1 ústavy smerujúcu proti rozhodnutiu, ktoré\npredchádzalo rozhodnutiu dovolacieho súdu, odmietnuť pre jej oneskorenosť (porovnaj\nk tomu aj rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva z 8. 11. 2007 vo veci Soffer\nproti Českej republike, sťažnosť č. 31419/04, alebo rozsudok Európskeho súdu pre ľudské\n\n6\n\npráva z 12. 11. 2002 vo veci Zvolský a Zvolská verzus Česká republika, sťažnosť\nč. 46129/99, a jeho body 51, 53 a 54).\nNámietky sťažovateľa formulované v tejto sťažnosti sú v zásade totožné s tými, ktoré\nuplatnil v podanom dovolaní, a v prípade jeho úspechu v dovolacom konaní, teda v prípade\nzrušenia napadnutého uznesenia krajského súdu, by došlo aj ku korekcii sťažovateľom\nvytýkaných nedostatkov napadnutého uznesenia okresného súdu.\nVzhľadom na skutočnosť, že sťažovateľ namieta porušenie svojich v petite sťažnosti\noznačených základných práv podľa ústavy a práva podľa dohovoru napadnutým uznesením\nkrajského súdu, a zároveň proti tomu istému rozhodnutiu smerujú aj jej ďalšie námietky\nuplatnené v ňou podanom dovolaní, pričom ako sťažnosť podľa čl. 127 ods. 1 ústavy, tak aj\ndovolanie smerujú k rovnakému cieľu, a to k zrušeniu napadnutého uznesenia krajského\nsúdu (ako aj napadnutého uznesenia okresného súdu), a keďže v čase rozhodovania\nústavného súdu nie je dovolacie konanie skončené, ústavný súd sa sťažnosťou meritórne\nnezaoberal, ale podľa zásady ratio temporis ju odmietol ako neprípustnú pre predčasnosť\npodľa § 53 ods. 1 v spojení s § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.\nNad rámec ústavný súd dodáva, že v exekučnom konaní podľa Exekučného poriadku\nmá povinný viacero právnych prostriedkov obrany a ochrany svojho postavenia, ktoré môže\nvyužiť vtedy, ak v nútenom výkone súdnych a iných rozhodnutí sa vyskytnú absolútne\nalebo relatívne prekážky ďalšieho postupu exekučných orgánov.\nK takým právnym prostriedkom patria nielen námietky podľa § 50 Exekučného\nporiadku, ale aj návrh na odklad exekúcie podľa § 56 Exekučného poriadku a návrh\nna zastavenie exekúcie podľa § 57 Exekučného poriadku. Účel týchto právnych\nprostriedkov obrany povinného v exekučnom konaní je rovnaký a spravidla spočíva v tom,\nže v absolútne alebo relatívne neprípustnej exekúcii sa nesmie pokračovať a musí sa\nzastaviť a prípadne pred rozhodnutím o zastavení sa musí exekúcia aj odložiť (jej\nvykonávanie).\n\n7\n\nAko už bolo uvedené, námietky proti exekúcii sú len jedným z prostriedkov obrany\npovinného v exekučnom konaní. Nejde však o najúčinnejší prostriedok ochrany práv\npovinného, pretože nevyhovenie námietkam nemožno napádať riadnym opravným\nprostriedkom. Účinnejším prostriedkom obrany povinného je návrh na odklad exekúcie\npodľa § 56 ods. 2 Exekučného poriadku (z dôvodu, že možno očakávať zastavenie\nexekúcie), ktorý možno podať kedykoľvek po doručení upovedomenia o začatí exekúcie,\nak je spojený s návrhom na zastavenie exekúcie. Rovnako je prípustné aj samostatne podať\nnávrh na zastavenie exekúcie podľa § 57 Exekučného poriadku bez ohľadu na to, či boli\nalebo neboli podané námietky podľa § 50 Exekučného poriadku, prípadne sa takým\nnámietkam nevyhovelo. Vyššia účinnosť návrhu na zastavenie exekúcie vo vzťahu\nk ochrane povinného vyplýva z toho, že proti rozhodnutiu o tomto návrhu je prípustné\nv prevažnej väčšine prípadov odvolanie, o ktorom sa rozhoduje v riadnom inštančnom\npostupe na súde vyššieho stupňa. Sťažovateľ bol preto oprávnený, ale aj povinný na to,\naby všetky právne prostriedky pred podaním sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy využil,\nteda nielen námietky podľa § 50 Exekučného poriadku a návrh na zastavenie exekúcie\npodľa § 57 Exekučného poriadku, ale aj návrh na odklad exekúcie podľa § 56 Exekučného\nporiadku.\nÚstavný súd zo spisového materiálu na vec sa vzťahujúceho zistil, že sťažovateľ\npodal na okresnom súde 6. novembra 2015 návrh na zastavenie exekúcie, o ktorom\nrozhodol okresný súd uznesením č. k. 5 Er 93/2015-267 z 31. marca 2016 tak, že ho\nzamietol. Proti tomuto rozhodnutiu okresného súdu podal sťažovateľ odvolanie, o ktorom\nešte nebolo krajským súdom rozhodnuté. Sťažovateľ taktiež podal 11. apríla 2016 návrh\nna odklad exekúcie, ktorý bol uznesením okresného súdu č. k. 5 Er 93/2015-336 z 27. apríla\n2016 zamietnutý.\nV nadväznosti na uvedené dospel ústavný súd k záveru, že sťažnosť sťažovateľa je\nv tomto štádiu exekučného konania (pred právoplatným rozhodnutím o návrhu sťažovateľa\nna zastavenie exekúcie) vedeného okresným súdom pod sp. zn. 5 Er 93/2015 aj tak\nneprípustná.\n\n8\n\nVzhľadom na odmietnutie sťažnosti sa už ústavný súd ďalšími návrhmi sťažovateľa\nna ochranu ústavnosti v nej obsiahnutými nezaoberal.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 7. júla 2016\n\n9", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "exekúcia-neprípustnosť exekúcie", "dovolanie-dovolacie konanie"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:4156c0a6-e913-4e8c-9ea0-9e96f5c5db21", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:2.US.723.2015.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 723/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 723/2015 z 29. 10. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-10-29", "citacie_n": 11, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:2.US.723.2015.1"}, {"guid": "ussr:028a82a8-7f32-4a36-97d1-a173e887eebf", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:1.US.112.2015.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 112/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 112/2015 z 4. 3. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-03-04", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:1.US.112.2015.1"}, {"guid": "ussr:fefde7c8-c48a-4b18-ad5b-c321a63ccfd7", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 538/2014", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 538/2014 z 10. 9. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-09-10", "citacie_n": 8, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fefde7c8-c48a-4b18-ad5b-c321a63ccfd7"}, {"guid": "ussr:15e16a26-3b2f-4d28-a05b-a283a1cdc3fa", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 453/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 453/2010 z 20. 12. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-12-20", "citacie_n": 208, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:15e16a26-3b2f-4d28-a05b-a283a1cdc3fa"}, {"guid": "ussr:e126176c-71c7-4b3e-8047-3cf1e9455d49", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 142/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 142/2010 z 25. 3. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-03-25", "citacie_n": 254, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e126176c-71c7-4b3e-8047-3cf1e9455d49"}, {"guid": "ussr:a45aaaf1-7afa-49fa-8b4a-0e449d233479", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 49/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 49/2010 z 5. 2. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-02-05", "citacie_n": 407, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a45aaaf1-7afa-49fa-8b4a-0e449d233479"}, {"guid": "ussr:275457ef-d649-4b94-8830-37d229621cee", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 289/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 289/09 z 14. 10. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-10-14", "citacie_n": 313, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:275457ef-d649-4b94-8830-37d229621cee"}, {"guid": "ussr:e448743b-d82b-4945-a631-0d308aabe3b0", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 239/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 239/09 z 10. 9. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-09-10", "citacie_n": 338, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e448743b-d82b-4945-a631-0d308aabe3b0"}, {"guid": "ussr:c4ae78bd-f8b6-4b78-8748-30fed9c932c3", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 237/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 237/09 z 10. 9. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-09-10", "citacie_n": 477, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c4ae78bd-f8b6-4b78-8748-30fed9c932c3"}, {"guid": "ussr:964cf130-90d7-4217-b39e-7ae092b17aed", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 184/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 184/09 z 9. 7. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-07-09", "citacie_n": 395, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:964cf130-90d7-4217-b39e-7ae092b17aed"}, {"guid": "ussr:b2224e53-4645-4ae8-879e-ab506b0c3d40", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 169/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 169/09 z 24. 6. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-06-24", "citacie_n": 772, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b2224e53-4645-4ae8-879e-ab506b0c3d40"}, {"guid": "ussr:6655553a-1635-4bae-b878-4d96121840c6", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 177/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 177/05 z 21. 6. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-06-21", "citacie_n": 566, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6655553a-1635-4bae-b878-4d96121840c6"}, {"guid": "ussr:b9c4a4d0-caaa-4064-90fc-0455a4f76974", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 149/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 149/04 z 5. 5. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-05-05", "citacie_n": 3401, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b9c4a4d0-caaa-4064-90fc-0455a4f76974"}, {"guid": "b64101c1-d854-45f0-a763-1f867439aa5d:7ed7ec26-2175-42cd-bbac-00ef0b88cd90", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2016:3215200585.2", "spisova_znacka": "2CoE/338/2015", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 2CoE/338/2015 z 14. 3. 2016", "sud": "Krajský súd Trenčín", "datum_vydania": "2016-03-14", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2016:3215200585.2"}, {"guid": "beca9873-0185-4b97-a1e5-23a4bb6fdf01:51bb3c96-392a-4a21-9870-c17922d1f4ed", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2015:8414202128.1", "spisova_znacka": "19CoE/39/2015", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 19CoE/39/2015 z 11. 5. 2015", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2015-05-11", "citacie_n": 10, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2015:8414202128.1"}, {"guid": "e91a7a52-e28e-442f-a6fe-3b7087ea62fe:35cfba88-b089-4e20-bf1a-0cfbefe58f6c", "ecli": null, "spisova_znacka": "5Er/93/2015", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Lučenec sp. zn. 5Er/93/2015 z 12. 1. 2016", "sud": "Okresný súd Lučenec", "datum_vydania": "2016-01-12", "citacie_n": 19, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/e91a7a52-e28e-442f-a6fe-3b7087ea62fe:35cfba88-b089-4e20-bf1a-0cfbefe58f6c"}], "citovane_v": []}