{"guid": "ussr:d39262b0-2c4e-4893-a909-6f0bf5772bfd", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:3.US.444.2016.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 444/2016", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 444/2016 z 28. 9. 2016", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 28. septembra 2016, sp. zn. III. ÚS 444/2016, ECLI:SK:USSR:2016:3.US.444.2016.2", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Jana Baricová", "sudca_id": 1070, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/jana-baricova-1070", "datum_vydania": "2016-09-28", "forma": "Nález", "povaha": ["právo porušené bolo", "priznáva primerané finančné zadosťučinenie", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "III.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/d39262b0-2c4e-4893-a909-6f0bf5772bfd", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.444.2016.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.444.2016.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.444.2016.2/text", "citacie_n": 1, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\nIII. ÚS 444/2016-26\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 28. septembra 2016\nv senáte zloženom z predsedníčky Jany Baricovej a zo sudcov Sergeja Kohuta a Rudolfa\nTkáčika v konaní o sťažnosti\n\n,\n\n, zastúpenej\n\nadvokátkou JUDr. Annou Lacovou, Pražská 4, Košice, ktorou namieta porušenie svojho\nzákladného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2\nÚstavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Košice I v konaní vedenom pod\nsp. zn. 27 C 38/2004 v období po právoplatnosti nálezu Ústavného súdu Slovenskej\nrepubliky č. k. I. ÚS 654/2014-26 zo 17. decembra 2014, takto\nrozhodol:\n\nZákladné právo\n\nna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl.\n\n48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Košice I v konaní\nvedenom pod sp. zn. 27 C 38/2004 v období po právoplatnosti nálezu Ústavného súdu\nSlovenskej republiky č. k. I. ÚS 654/2014-26 zo 17. decembra 2014 p o r u š e n é b o l o .\np r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 1 000 € (slovom tisíc eur),\nktoré\n\nje\n\nOkresný súd Košice I\n\npovinný\n\nvyplatiť jej do dvoch mesiacov\n\nod právoplatnosti tohto rozhodnutia.\nOkresný súd Košice I\n\nje povinný\n\nuhradiť\n\ntrovy právneho\n\nzastúpenia v sume 303,16 € (slovom tristotri eur a šestnásť centov) na účet advokátky\n\nJUDr. Anny Lacovej, Pražská 4, Košice, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto\nrozhodnutia.\n\nOdôvodnenie:\nI.\n1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením\nč. k. III. ÚS 444/2016-11 z 28. júna 2016 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona č. 38/1993 Z. z.\no organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho\nsudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na ďalšie konanie\nsťažnosť\n\n(ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namietala porušenie svojho\n\nzákladného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2\nÚstavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Košice I (ďalej\nlen „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 27 C 38/2004 (ďalej aj „napadnuté\nkonanie“) v období po právoplatnosti nálezu ústavného súdu č. k. I. ÚS 654/2014-26 zo 17.\ndecembra 2014.\n2. Sťažovateľka v sťažnosti okrem iného uviedla, že bola účastníčkou konania\nvedeného pred okresným súdom pod sp. zn. 27 C 38/2004, v ktorom sa domáhala\nvypratania nehnuteľnosti. Okresný súd vo veci rozhodol rozsudkom č. k. 27 C 38/04-81\nz 30. novembra 2005 tak, že žalovanému v 2. rade uložil povinnosť nehnuteľnosť vypratať\na nahradiť sťažovateľke trovy konania. Krajský súd v Košiciach (ďalej len „krajský súd“)\no odvolaní žalovaného v 2. rade proti rozsudku okresného súdu rozhodol uznesením č. k.\n4 Co/56/2006-119 z 22. júna 2007 tak, že pripustil späťvzatie návrhu, zrušil rozsudok\nokresného súdu a uložil žalovanému v 2. rade zaplatiť sťažovateľke náhradu trov\nprvostupňového i odvolacieho konania. Na základe právoplatného a vykonateľného\nuznesenia krajského súdu č. k. 4 Co/56/2006-119 z 22. júna 2007 sťažovateľka návrhom\nz 5. decembra 2007 požiadala súdnu exekútorku o vykonanie exekúcie proti žalovanému\nv 2. rade ako povinnému pre vymoženie náhrady trov konania priznaných uvedeným\nrozhodnutím krajského súdu. Po vydaní upovedomenia o začatí exekúcie súdnou\nexekútorkou podal povinný námietky proti exekúcii, ktoré odôvodnil tým, že exekučný titul\n2\n\n(uznesenie krajského súdu č. k. 4 Co 56/2006-119 z 22. júna 2007) nebol povinnému nikdy\ndoručený, teda nenadobudol právoplatnosť, a preto na jeho podklade nemožno viesť\nexekúciu a táto musí byť zastavená. Okresný súd uznesením č. k. 40 Er/4953/200771z 25. augusta 2011 námietkam povinného vyhovel a uznesením č. k. 40 Er/4953/2007-75\nz 24. januára 2012 exekúciu zastavil.\nNáslednou kontrolou v informačnej kancelárii okresného súdu sťažovateľka zistila,\nže k opätovnému účinnému doručeniu uznesenia krajského súdu č. k. 4 Co/56/2006-119\nz 22. júna 2007 všetkým účastníkom konania ešte nedošlo. Listom z 9. septembra 2013\nsťažovateľka požiadala okresný súd o opätovné zaslanie predmetného uznesenia všetkým\núčastníkom konania, resp. o oznámenie aktuálneho stavu konania, na ktorý však okresný\nsúd žiadnym spôsobom nereagoval.\nV súvislosti s predmetným konaním vedeným na okresnom súde sa sťažovateľka\nnásledne sťažnosťou z 15. augusta 2014 domáhala na ústavnom súde vyslovenia porušenia\npráva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov postupom okresného súdu v konaní\nvedenom pred okresným súdom pod sp. zn. 27 C 38/2004. Ústavný súd o jej sťažnosti\nrozhodol tak, že jej právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48\nods. 2 ústavy postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 27 C 38/2004\nporušené bolo a prikázal okresnému súdu, aby v konaní konal bez zbytočných prieťahov.\nPo uplynutí šesťmesačného obdobia sťažovateľka listom zo 17. júla 2015 požiadala\nokresný súd o doručenie predmetného uznesenia krajského súdu, na ktorú okresný súd\nžiadnym spôsobom nereagoval.\nV závere sťažnosti sťažovateľka uviedla, že aj keď krajský súd rozhodol predmetným\nuznesením ešte 22. júna 2007, okresný súd ani po uplynutí 9 rokov toto súdne rozhodnutie\nnedoručil účastníkom konania a spis uložil do archívu. Uvedený postup súdu sťažovateľka\nvníma ako bezprecedentný, arogantný a neospravedlniteľný.\n3. Sťažovateľka v sťažnosti žiada vydať nález, ktorým ústavný súd vysloví\n„porušenie práva sťažovateľky\n\n... na prerokovanie veci bez zbytočných\n\nprieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy SR Okresného súdu Košice I vo veci sp. zn.\n27 C/38/2004 a priznal finančné zadosťučinenie vo výške 8.000,- € a uložil Okresnému súdu\nKošice I uhradiť sťažovateľke trovy konania vo výške 823,84 €...“.\n\n3\n\n4. Predseda okresného súdu sa prípisom sp. zn. l SprV/302/2016 z 31. augusta 2016\nk sťažnosti vyjadril zopakujúc priebeh konania vo veci a konštatujúc, že „... od\nprávoplatnosti nálezu ústavného súdu sp. zn. I. ÚS 654/2014 zo 17.12.2014 až doposiaľ, súd\nurobil jeden úkon dňa 17.6.2016, keď odoslal uznesenie Krajského súdu v Košiciach č. k.\n4 Co/56/2006-119 z 22.6.2007 právnym zástupcom žalovaných v 1. a 2. rade...“.\n5. K vyjadreniu predsedu okresného súdu zaujala stanovisko právna zástupkyňa\nsťažovateľky v podaní doručenom ústavnému súdu 19. septembra 2016, v ktorom uviedla:\n„Okresný súd Košice I vo vyjadrení zo dňa 31.08.2016 sa ani okrajovo nevyjadril\nk opodstatnenosti sťažnosti sťažovateľky. Vyjadrenie obsahuje len krátku genézu úkonov\nsúdu bez uvedenia dôvodov, pre ktoré bol súd nečinný, aj napriek príkazu Ústavného súdu\nSlovenskej republiky vyslovenému v Náleze ÚS SR sp. zn. I. ÚS 654/2014-26 zo dňa\n17.12.2014 a vo veci nekonal a prečo ignoroval písomné žiadosti sťažovateľky...“\n6. Ústavný súd podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom súde so súhlasom účastníkov\nupustil od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa s ich argumentáciou dospel\nk názoru, že od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie vo veci namietaného porušenia\npráva podľa označeného článku ústavy.\nII.\n7. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany\nústavnosti.\n8. Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,\nktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n9. Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím\nvysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva\nalebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.\n4\n\nAk porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže\nprikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.\n10. Sťažovateľka sa sťažnosťou domáhala vyslovenia porušenia svojho základného\npráva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy postupom\nokresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 27 C 38/2004 v období po právoplatnosti\nnálezu ústavného súdu č. k. I. ÚS 654/2014-26 zo 17. decembra 2014.\n11. Podľa čl. 48 ods. 2 prvej vety ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne\nprerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť\nku všetkým vykonávaným dôkazom.\n12. Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného\npráva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou\n„Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie\nstavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného\nsúdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa\nrozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným\nrozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie\nprávnej istoty inak, ako právoplatným rozhodnutím súdu.“ (napr. IV. ÚS 221/04,\nIII. ÚS 103/07, III. ÚS 139/07).\n13. Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup\nv súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník\nobrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.\n14. Táto povinnosť vychádza z § 6 Občianskeho súdneho poriadku platného\na účinného do 30. júna 2016, t. j. platného a účinného v čase trvania napadnutého konania\n(ďalej len „OSP“), ktorý súdom prikazoval postupovať v konaní v súčinnosti so všetkými\núčastníkmi konania tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ako aj z § 100 ods. 1\nOSP, podľa ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov\ntak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.\n5\n\n15. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom\nv konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ústavný súd\nv súlade so svojou doterajšou judikatúrou (III. ÚS 111/02, III. ÚS 75/07, III. ÚS 118/07)\nzohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd\nrozhoduje (1), správanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotného súdu (3).\nV súlade s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) ústavný súd\nv rámci prvého kritéria prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom\nkonaní a jeho význam pre sťažovateľa. Podľa uvedených kritérií posudzoval ústavný súd aj\nsťažnosť sťažovateľky.\n15.1 Pokiaľ ide o posúdenie veci podľa kritéria zložitosti, ústavný súd v zhode\ns predchádzajúcim nálezom č. k. I. ÚS 654/2014-26 zo 17. decembra 2014 nenašiel dôvod,\npre ktorý by bolo potrebné napadnuté konanie vyhodnotiť ako právne alebo skutkovo\nzložité. Ústavný súd zastáva názor, že ide o vec, ktorá patrí k štandardnej agende\nvšeobecných súdov, ku ktorej pre rozhodnutie existuje v zásade ustálená aplikovateľná\njudikatúra.\n15.2 Ďalším kritériom, podľa ktorého ústavný súd posudzoval priebeh napadnutého\nkonania v období po právoplatnosti nálezu ústavného súdu č. k. I. ÚS 654/2014-26\nzo 17. decembra 2014, bolo správanie sťažovateľky ako účastníčky konania. Ústavný súd\nv súvislosti s posudzovaním napadnutého konania podľa tohto kritéria konštatuje, že nezistil\ntaké skutočnosti, ktoré by v súvislosti s jeho predĺžením bolo potrebné pripísať na ťarchu\nsťažovateľky.\n15.3 Napokon ústavný súd hodnotil postup okresného súdu v napadnutom konaní\na predovšetkým musí konštatovať, že z ústavnoprávneho hľadiska je úplne neprijateľné, že\nk právoplatnému skončeniu napadnutého konania došlo až po vyše 12 rokoch od jeho\nzačatia a zároveň po približne 18 mesiacoch od konštatovania existencie zbytočných\nprieťahov v tomto konaní vedenom pred okresným súdom predošlým nálezom ústavného\nsúdu č. k. I. ÚS 654/2014-26 zo 17. decembra 2014, v ktorom ústavný súd okresnému súdu\nsúčasne prikázal, aby v napadnutom konaní postupoval bez zbytočných prieťahov\n6\n\na sťažovateľke priznal finančné zadosťučinenie, ako aj úhradu trov konania. Aj napriek\ntomu, že k právoplatnému skončeniu predmetného súdneho konania bolo potrebné vykonať\nlen jediný úkon zo strany súdu spočívajúci v doručení uznesenia krajského súdu č. k.\n4 Co/56/2006-119 z 22. júna 2007 všetkým účastníkom konania, resp. ich právnym\nzástupcom, zo spisu okresného súdu sp. zn. 27 C 38/2004 ústavný súd zistil, že okresný súd\nbol v napadnutom konaní nečinný až do 26. mája 2016, kedy bola zákonná sudkyňa\nkonajúca v predmetnej veci prípisom predsedu okresného súdu upozornená, resp.\nupovedomená o tom, že od 3. septembra 2012 až dosiaľ nedoručila uznesenie krajského\nsúdu č. k. 4 Co/56/2006-119 z 22. júna 2007 účastníkom konania, resp. ich právnym\nzástupcom, a na predmetnom uznesení nesprávne vyznačila dátum právoplatnosti, a zároveň\nbola upozornená, aby konala vo veci ako zákonná sudkyňa až do jej právoplatného\nskončenia. Ústavný súd pripomína, že k stavu právnej istoty dochádza zásadne\naž právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý\nznamená\n\nnastolenie\n\nprávnej\n\nistoty\n\ninak\n\nako\n\nprávoplatným\n\nrozhodnutím\n\nsúdu\n\n(m. m. IV. ÚS 221/04, III. ÚS 22/2016). K nastoleniu právnej istoty sťažovateľky došlo až\n23. júna 2016 doručením uvedeného uznesenia krajského súdu právnej zástupkyni\nžalovaného v 2. rade.\nVzhľadom na uvedené, predovšetkým však na skutočnosť, že napriek príkazu\nústavného súdu v konaní konať bez zbytočných prieťahov v zmysle predchádzajúceho\nnálezu ústavného súdu č. k. I. ÚS 654/2014-26 zo 17. decembra 2014 bol okresný súd\nv napadnutom konaní nečinný až do 26. mája 2016, neostávalo ústavnému súdu nič iné, ako\nkonštatovať, že postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 27 C 38/2004\nv období po právoplatnosti nálezu ústavného súdu č. k. I. ÚS 654/2014-26 zo 17. decembra\n2014 došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu sťažovateľkou označeného práva.\nIII.\n16. Ústavný súd aj napriek záveru, že postupom okresného súdu v napadnutom\nkonaní došlo k porušeniu základného práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez\nzbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, neprikázal okresnému súdu, aby vo veci\nkonal bez zbytočných prieťahov, vzhľadom na to, že túto povinnosť mu uložil už vo svojom\nnáleze č. k. I. ÚS 654/2014-26 zo 17. decembra 2014. Uloženie tejto povinnosti okresnému\n7\n\nsúdu zo strany ústavného súdu by však taktiež nebolo možné aj vzhľadom na skutočnosť,\nže napadnuté konanie bolo právoplatne skončené 23. júna 2016.\n17. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým\nvyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané\nfinančné zadosťučinenie.\n18. Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeraného\nfinančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov\nsa ho domáha. Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne\no priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo\nslobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti\nrozhodnutia ústavného súdu.\n19. Cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného\npráva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje\nnielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez pokračujúceho\nporušovania základného práva (IV. ÚS 210/04). Podľa názoru ústavného súdu vzhľadom\nna okolnosti daného prípadu prichádza do úvahy priznanie finančného zadosťučinenia. Pri\nurčení finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádza zo zásad spravodlivosti\naplikovaných ESĽP, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti\nprípadu.\n20. Sťažovateľka okrem vyslovenia porušenia označeného základného práva podľa\nčl. 48 ods. 2 ústavy žiadala, aby ústavný súd jej priznal finančné zadosťučinenie v sume\n8 000 €, pričom poukázala najmä na celkovú dĺžku tohto konania a tento nárok odôvodnila\naj tým, že nesprávnym postupom konajúceho súdu a jeho nečinnosťou jej vznikajú ďalšie\nzbytočné trovy konania a psychicky ťažko zvládajúce situácie.\n21. S prihliadnutím na doterajšiu dĺžku konania okresného súdu vedeného pod sp. zn.\n27 C 38/2004, ktoré v dôsledku nečinnosti okresného súdu nebolo právoplatne skončené,\na zároveň berúc do úvahy konkrétne okolnosti danej veci, a to že okresný súd nerešpektoval\n8\n\npríkaz ústavného súdu vyslovený v náleze č. k. I. ÚS 654/2014-26 zo 17. decembra 2014\nkonať v tejto veci bez zbytočných prieťahov, ústavný súd považoval priznanie sumy 1 000 €\nza primerané finančné zadosťučinenie podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde.\n22. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených\nprípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby\núplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.\n23. Ústavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľky, ktoré jej\nvznikli v dôsledku jej právneho zastúpenia v konaní o jej sťažnosti advokátkou\nJUDr. Annou Lacovou. Sťažovateľka si uplatnila úhradu trov konania za tri úkony právnej\nslužby.\n24. Ústavný súd pri rozhodovaní o úhrade trov konania vychádzal z priemernej\nmesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za prvý polrok 2015, ktorá\nbola 858 €, keďže išlo o úkony právnej služby vykonané v roku 2016. Úhradu priznal\nza dva úkony právnej služby (prevzatie a prípravu zastúpenia a podanie sťažnosti) podľa § 1\nods. 3, § 11 ods. 3, § 13a ods. 1 písm. a) a c) a § 16 ods. 3 vyhlášky Ministerstva\nspravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov\nza poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“),\na to za každý úkon po 143 €, čo spolu s paušálnou náhradou niektorých hotových výdavkov\nvo výške 2 x 8,58 € za každý úkon právnej služby predstavuje sumu 303,16 €. Za tretí úkon\nprávnej služby ústavný súd odmenu (stanovisko sťažovateľky k vyjadreniu okresného súdu)\nnepriznal, pretože toto stanovisko z 12. septembra 2016 neobsahovalo žiadne nové\nskutočnosti, ktoré by mohli prispieť k ďalšiemu objasneniu veci.\n\n25. Priznanú úhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právnej\nzástupkyne sťažovateľky (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 263 ods. 1 zákona\nč. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok).\n\n9\n\n26. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie\nje prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho\ndoručenia účastníkom konania.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 28. septembra 2016\n\n10", "vazby": {"registre": ["prieťahy", "prieťahy v konaní-opakované", "prieťahy v konaní-nečinnosť", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na prerokovanie veci - bez zbytočných prieťahov"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:df31fcf9-5359-43f4-b265-863971aad297", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:3.US.22.2016.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 22/2016", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 22/2016 z 12. 4. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-04-12", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.22.2016.2"}, {"guid": "ussr:c7aca4dd-7c1b-488a-8d93-7ea74a867c0b", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 654/2014", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 654/2014 z 17. 12. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-12-17", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c7aca4dd-7c1b-488a-8d93-7ea74a867c0b"}, {"guid": "ussr:2ebba2f1-9344-4ad9-aa6a-e4a5c97f2a6e", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 118/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 118/07 z 3. 12. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-12-03", "citacie_n": 60, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2ebba2f1-9344-4ad9-aa6a-e4a5c97f2a6e"}, {"guid": "ussr:f6ea981a-f859-4c61-9101-f09bcf15cd39", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 139/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 139/07 z 22. 8. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-08-22", "citacie_n": 91, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f6ea981a-f859-4c61-9101-f09bcf15cd39"}, {"guid": "ussr:19f7bccd-e08e-4bea-b3d2-805d8eac191d", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 75/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 75/07 z 17. 7. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-07-17", "citacie_n": 57, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:19f7bccd-e08e-4bea-b3d2-805d8eac191d"}, {"guid": "ussr:c3b61a43-2dba-48ab-bd86-1bd4592153fd", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 103/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 103/07 z 26. 6. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-06-26", "citacie_n": 88, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c3b61a43-2dba-48ab-bd86-1bd4592153fd"}, {"guid": "ussr:cd486cb1-7248-4290-851f-aba788212e7a", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 210/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 210/04 z 15. 12. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-12-15", "citacie_n": 3328, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:cd486cb1-7248-4290-851f-aba788212e7a"}, {"guid": "ussr:a6f316a0-28e6-4663-a6d2-d8ee36c0e8fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 221/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 221/04 z 10. 11. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-11-10", "citacie_n": 3834, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a6f316a0-28e6-4663-a6d2-d8ee36c0e8fe"}, {"guid": "ussr:0597db0e-534b-4454-adb7-b2da48c44767", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 111/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 111/02 z 6. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-06", "citacie_n": 3435, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0597db0e-534b-4454-adb7-b2da48c44767"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:41d37862-bc26-43f2-bc0c-5a05fc32d053", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:1.US.30.2021.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 30/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 30/2021 z 19. 1. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-01-19", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:1.US.30.2021.1"}]}