{"guid": "ussr:bf346d8b-297f-4449-865b-3f747d402fbd", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:3.US.441.2016.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 441/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 441/2016 z 28. 6. 2016", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 28. júna 2016, sp. zn. III. ÚS 441/2016, ECLI:SK:USSR:2016:3.US.441.2016.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Jana Baricová", "sudca_id": 1070, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/jana-baricova-1070", "datum_vydania": "2016-06-28", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "III.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/bf346d8b-297f-4449-865b-3f747d402fbd", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.441.2016.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.441.2016.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.441.2016.1/text", "citacie_n": 1, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nIII. ÚS 441/2016-7\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 28. júna 2016 predbežne\nprerokoval sťažnosť advokáta\n\n,\n\n, vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez\nzbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na\nprejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Žilina v konaní vedenom\npod sp. zn. 35 T 32/2011 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť\n\no d m i e t a pre neprípustnosť.\nOdôvodnenie:\nI.\n\nÚstavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 4. januára 2016\ndoručená sťažnosť advokáta\n\n(ďalej len „sťažovateľ“) pre\n\nnamietané porušenie jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov\npodľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie\n\njeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Žilina (ďalej len\n„okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 35 T 32/2011 (ďalej len „napadnuté\nkonanie“).\nSťažovateľ v sťažnosti okrem iného uviedol:\n«Na základe: „Opatrenie“ zo dňa 18.01.2011, sp. zn.: OTp/23/2011... má v trestnej\nveci Okresný súd Žilina ustanovil za obhajcu:\n\n,\n\n, bytom\n\n,\n\nďalej len odsúdený.\nDňa 04.05.2011 sme na Okresnej prokuratúre Žilina uzavreli: „Dohoda o vine\na treste\", sp. zn.: 4Pv 23/11-56...\nNásledne Okresný súd Žilina rozsudkom zo dňa 30.05.2011, sp. zn.: 35T/32/2011 obvineného odsúdil na trest odňatia slobody. Uvedený rozsudok nadobudol právoplatnosť\ndňa 30.05.2011.\nNásledne som na Okresný súd Žilina podal podanie: „Vyúčtovanie odmeny\na hotových výdavkov spojených s obhajobou\n\n, narodený\n\n, bytom\n\n“... Podanie som podal osobne do podateľne okresného súdu\ndňa 23.12.2011. Okresný súd Žilina o mojom vyúčtovaní doposiaľ nerozhodol.»\nSťažovateľ ďalej v sťažnosti uvádza, že „Skutočnosť je taká, že Okresný súd Žilina o\nmojom vyúčtovaní za viac ako štyri roky nerozhodol, ani v predmetnej veci neurobil žiadny\núkon, čo spôsobilo v tomto konaní značné prieťahy.\nSťažnosť na predsedu Okresného súdu Žilina pre prieťahy v konaní som nepodal,\npretože to nie je potrebné, čo potvrdil Európsky súd pre ľudské práva v rozsudku: Ištvan\nIštvanová proti Slovenskej republike... Taktiež poukazujem na rozsudok Európsky súd pre\nľudské práva v rozsudku: Komanický proti Slovenskej republike - prieťahy a nepodanie\nsťažnosti predsedovi súdu...\nPostupom okresného súdu, predovšetkým jeho nečinnosťou mi vznikla značná škoda,\nktorá spočíva predovšetkým v tom, že s peniazmi, ktoré mi dávno patria za predmetné\nprávne služby nemôžem disponovať. Nemôžem za ne zaplatiť odvody do poisťovní, nemôžem\nza ne načas uhradiť výplatu mojej asistentke, zakúpiť si potrebné veci k podnikaniu a iné.\n\n2\n\nZa viac ako štyri roky od podania predmetného vyúčtovania na okresný súd, súd\no ňom doposiaľ nerozhodol a ani neurobil žiadny úkon.“.\nNa základe uvedeného sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd nálezom takto rozhodol:\n„1.\n\nZákladné\n\nprávo sťažovateľa\n\n,\n\nadvokáta,\n\nna prerokovanie a rozhodnutie veci bez zbytočných prieťahov upravenej v čl. 48 ods. 2\nÚstavy SR a právo na prerokovanie veci v primeranej lehote zaručenej v čl. 6 ods. 1\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd bolo porušené postupom\nOkresného súdu Žilina v konaní o odmene hotových výdavkov spojených s obhajobou\nvedenom pod sp. zn. 35 T/32/2011.\n3. Okresnému súdu Žilina v konaní o odmene hotových výdavkov spojených\ns obhajobou\n\nvedenom pod sp. zn. 35 T/32/2011 prikazuje konať bez\n\nzbytočných prieťahov.\n3. Sťažovateľovi\n\npriznáva finančné zadosťučinenie vo\n\nvýške 5 000,- (slovom: päťtisíc EUR), ktoré je Okresný súd Žilina povinný mu vyplatiť\ndo dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“\nII.\nÚstavný súd je podľa čl. 127 ods. 1 ústavy oprávnený konať o sťažnostiach\nfyzických osôb alebo právnických osôb, ktorými namietajú porušenie svojich základných\npráv alebo slobôd upravených buď v ústave, alebo v medzinárodnej zmluve o ľudských\nprávach, pokiaľ o ich ochrane nerozhoduje iný súd.\nPredmetom konania pred ústavným súdom je tvrdenie sťažovateľa, že okresný súd\nsvojím postupom v napadnutom konaní tým, že dosiaľ nerozhodol o ním uplatnenom\n„vyúčtovaní odmeny a hotových výdavkov spojených s obhajobou\n\n...“,\n\nv trestnej veci vedenej pod sp. zn. 35 T 32/2011 porušil jeho v sťažnosti označené práva.\n\n3\n\nPodľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala\nbez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým\nvykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.\nPodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo, aby jeho záležitosť bola spravodlivo,\nverejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným\nzákonom.\nÚstavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č.\n38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o\npostavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“)\nkaždý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak\ntento zákon neustanovuje inak.\nPri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené\nv ustanovení § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.\nPodľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd\nprávomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo\nnávrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže\nústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.\nÚstavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.\nPodľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ\nnevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu\njeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na použitie ktorých je sťažovateľ\noprávnený podľa osobitných predpisov.\nPodľa § 53 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd neodmietne prijatie sťažnosti,\naj keď sa nesplnila podmienka podľa odseku 1, ak sťažovateľ preukáže, že túto podmienku\nnesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa.\n\n4\n\nŠpecifickosť sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy teda spočíva okrem iného aj v\ntom, že k jej podaniu môže zásadne dôjsť až subsidiárne. Zmysel a účel zásady subsidiarity\nvyplýva aj z toho, že ochrana ústavnosti nie je a ani z povahy veci nemôže byť iba úlohou\nústavného súdu, ale je takisto úlohou všetkých orgánov verejnej moci, v tom rámci\npredovšetkým všeobecného súdnictva. Ústavný súd predstavuje v tejto súvislosti\ninštitucionálny mechanizmus, ktorý nastupuje až v prípade zlyhania všetkých ostatných\ndo úvahy prichádzajúcich orgánov verejnej moci.\nÚstavný súd v súlade s princípom subsidiarity svojej právomoci podľa citovaného\nustanovenia zákona o ústavnom súde v danej veci skúmal, či sú splnené podmienky\nna konanie pred ním. V nadväznosti na to ústavný súd v súlade so svojou doterajšou\njudikatúrou vyžaduje, aby v prípadoch sťažností podľa čl. 127 ods. 1 ústavy, v ktorých je\nnamietané porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov\nv konaní pred všeobecným súdom, sťažovateľ preukázal aj využitie právneho prostriedku,\nna uplatnenie ktorého má právo podľa § 17 ods. 1 zákona Slovenskej národnej rady\nč. 80/1992 Zb. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky, štátnej správe súdov,\nvybavovaní sťažností a o voľbách prísediacich (zákon o štátnej správe súdov) v znení\nneskorších predpisov (ďalej len „zákon o štátnej správe súdov“) alebo od 1. apríla 2005\npodľa § 3 ods. 7 a § 62 ods. 1 a nasl. zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene\na doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdoch“),\nt. j. podanie sťažnosti na prieťahy v konaní predsedovi príslušného súdu.\nÚstavný súd už viackrát rozhodol (m. m. I. ÚS 21/99, IV. ÚS 153/03, I. ÚS 33/05,\nIII. ÚS 401/2008), že účelom práva účastníka konania pred všeobecným súdom podať\nsťažnosť na prieťahy v konaní je poskytnutie príležitosti tomuto súdu, aby sám odstránil\nprotiprávny stav zapríčinený porušením základného práva na prerokovanie veci\nbez zbytočných prieťahov. Ústavný súd preto o sťažnosti, ktorou je namietané porušenie\nzákladného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, koná iba\nza predpokladu, ak sťažovateľ preukáže, že využil označené právne prostriedky podľa\nzákona o súdoch, alebo ak sa preukáže, že sťažovateľ túto podmienku nesplnil z dôvodov\nhodných osobitného zreteľa (§ 53 ods. 2 zákona o ústavnom súde).\n\n5\n\nÚstavný súd tiež opakovane konštatoval, že podanie sťažnosti na prieťahy v konaní\npodľa § 62 zákona o súdoch zásadne považuje za účinný prostriedok ochrany takých\nzákladných práv, ktoré súvisia so základným právom na súdnu ochranu, ako aj\nso základným právom na konanie bez zbytočných prieťahov (napr. IV. ÚS 153/03).\nÚčinnosť takého právneho prostriedku ochrany pred zbytočnými prieťahmi v súdnom\nkonaní potvrdzuje aj znenie zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene\na doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý vo viacerých\nustanoveniach zdôrazňuje povinnosť sudcu konať bez zbytočných prieťahov a ustanovuje\nza také prieťahy aj disciplinárnu zodpovednosť [§ 2 ods. 2, § 30 ods. 4, § 52 ods. 1, § 116\nods. 1 písm. b) a § 118 ods. 1 citovaného zákona]. Inak povedané, keďže proti sudcovi\nvšeobecného súdu, ktorý koná so zbytočnými prieťahmi, môže predseda okresného súdu\niniciovať dokonca aj disciplinárne konanie, sťažnosť na prieťahy v zmysle citovaného\nzákona treba rozhodne považovať za účinný prostriedok nápravy. Okrem toho ústavný súd\npoznamenáva, že vyčerpanie účinného prostriedku nápravy, ktorý ustanovuje zákon\no ústavnom súde, nie je v rozpore ani s príslušnými ustanoveniami dohovoru.\nSťažovateľ v sťažnosti sám uviedol, že nepodal sťažnosť na prieťahy v konaní\npredsedovi okresného súdu z dôvodu, že to podľa jeho názoru nie je potrebné, pretože tento\nprostriedok ochrany označeného základného práva považuje za neúčinný, pritom poukázal\nna konkrétne rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva [ďalej aj ,,ESĽP“(Ištván,\nIštvánová proti Slovenskej republike, Komanický proti Slovenskej republike)], podľa\nktorých ESĽP mal odmietnuť „podmieňovanie sťažnosti podľa čl. 127 Ústavy SR\npredchádzajúcou sťažnosťou účastníka na prieťahy v konaní predsedovi dotknutého súdu“.\nÚstavný\n\nsúd\n\nsa\n\nnestotožňuje\n\ns\n\ntýmto\n\nnázorom\n\nsťažovateľa,\n\npretože\n\nz odôvodnenia rozhodnutia ESĽP, na ktoré sťažovateľ poukazuje, nevyplýva, že by ESĽP\npovažoval sťažnosť predsedovi dotknutého súdu podľa § 62 zákona o súdoch za neefektívny\nnástroj ochrany označeného základného práva vo všeobecnosti. Skôr z odôvodnenia\nnamietaných rozhodnutí možno vyvodiť záver, že otázku vyčerpania vnútroštátnych\nprostriedkov nápravy ESĽP skúmal s ohľadom na špecifické okolnosti konkrétne prípadu,\npričom zároveň konštatoval, že jeho úlohou nebolo rozhodnúť, či vo všeobecnosti\n\n6\n\naplikovateľné vnútroštátne právo je v súlade s dohovorom alebo či vnútroštátne právo bolo\naplikované vnútroštátnym orgánom správne (odsek 76 rozhodnutia ESĽP z 12. júna 2012\nvo veci Ištván a Ištvánová proti Slovenskej republike, sťažnosť č. 30189/07, podobne odsek\n73 rozhodnutia z 12. 6. 2012 vo veci Komanický (č. 6) proti Slovenskej republike, sťažnosť\nč. 40437/07). V tejto súvislosti je potrebné ďalej poukázať aj na konštatovanie uvedené\nv odôvodnení\n\noznačeného\n\nrozhodnutia\n\nESĽP,\n\nže\n\n„podstatnou\n\notázkou\n\nnebolo\n\nzodpovedanie, či sťažnosť podľa zákona o súdoch je ako taká efektívna v zmysle čl. 35\ndohovoru, ale posúdiť či sťažovateľ vyčerpal účinné prostriedky nápravy v zmysle tohto\nčlánku dohovoru“ (odsek 77 rozhodnutia z 12. 6. 2012, Ištván a Ištvánová proti Slovenskej\nrepublike, sťažnosť č. 30189/07).\nÚstavný súd preto konštatuje, že argumenty sťažovateľa týkajúce sa nevyužitia\nsťažnosti podľa § 62 zákona o súdoch sú zavádzajúce, účelové a neaplikovateľné na jeho\nprípad. Európsky súd pre ľudské práva v obidvoch prípadoch posudzoval vyčerpanie\nvnútroštátnych\n\nprostriedkov\n\nnápravy\n\nv\n\nokolnostiach\n\nkonkrétneho\n\nprípadu\n\n(neporovnateľných s prípadom sťažovateľa, čo sa týka dĺžky trvania napadnutého konania)\npre účely posúdenia prijateľnosti sťažnosti sťažovateľov v konaní pred ESĽP. Z uvedeného\ndôvodu nie je možné bez ďalšieho stotožňovať podmienky prijateľnosti sťažnosti v konaní\npred ESĽP a v konaní pred ústavným súdom.\nV konaní pred ústavným súdom o sťažnosti podľa čl. 127 ústavy je pre posudzovanie\npodmienok prijateľnosti sťažnosti, ktorou je namietané porušenie základného práva podľa\nčl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, rozhodujúca vnútroštátna úprava,\nkonkrétne § 53 zákona o ústavnom súde.\nÚstavný súd vychádzajúc z uvedeného konštatuje, že sťažovateľ nevyužil\npred podaním sťažnosti ústavnému súdu účinný právny prostriedok nápravy proti\nporušovaniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1\ndohovoru, a nepreukázal ani to, že uvedenú podmienku nesplnil z dôvodov hodných\nosobitného zreteľa (§ 53 ods. 2 zákona o ústavnom súde). Uvedené skutočnosti zakladajú\ndôvod na odmietnutie sťažnosti sťažovateľa pre jej neprípustnosť.\n\n7\n\nÚstavný súd preto sťažnosť vyhodnotil ako predčasne podanú a podľa § 25 ods. 2\nzákona o ústavnom súde ju odmietol ako neprípustnú.\nKeďže ústavný súd sťažnosť odmietol ako celok, bolo bez právneho významu\nzaoberať sa ďalšími návrhmi sťažovateľa.\nÚstavný súd nad rámec zdôrazňuje, že sťažovateľ ako osoba s právnickou\nkvalifikáciou – advokát, po predložení vyúčtovania trov za zastupovanie v trestnej veci\nvedenej pod sp. zn. 35 T 32/2011 okresnému súdu (osobne podané do podateľne okresného\nsúdu 23. decembra 2011) nevyvinul žiadnu aktivitu smerujúcu k realizácii ním uplatneného\npráva a bez ďalšieho podal sťažnosť ústavnému súdu, čo nie je akceptovateľné.\nV tejto súvislosti ústavný súd poukazuje na jednu zo základných zásad práva\n„vigilantibus iura scripta sunt“, teda bdelým patrí právo alebo nech si každý stráži svoje\npráva. Ako už bolo uvedené, sťažovateľ podľa tejto zásady nepostupoval, naopak, bol pri\nuplatňovaní svojho práva úplne pasívny, resp. nečinný.\nÚstavný súd poukazuje na to, že toto rozhodnutie nezakladá prekážku veci\nrozhodnutej v zmysle § 24 písm. a) zákona o ústavnom súde, a preto nebráni tomu, aby\npo splnení všetkých zákonom predpísaných náležitostí sťažovateľ v tejto veci v prípade\nzotrvania na stanovisku, že postupom všeobecného súdu v označenom konaní dochádza\nk zbytočným prieťahom, predložil ústavnému súdu novú sťažnosť.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 28. júna 2016\n\n8", "vazby": {"registre": ["prieťahy"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:141c9c61-e4b8-4755-a0cf-b59c16aaa61c", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 33/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 33/05 z 1. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-01", "citacie_n": 366, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:141c9c61-e4b8-4755-a0cf-b59c16aaa61c"}, {"guid": "ussr:e0eded1a-5f32-489b-9a0d-8a05e6c52c6e", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 153/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 153/03 z 27. 8. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-08-27", "citacie_n": 685, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e0eded1a-5f32-489b-9a0d-8a05e6c52c6e"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:cb9d34da-c6f9-440b-a576-fb89285836b3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:2.US.234.2019.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 234/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 234/2019 z 5. 9. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-09-05", "citacie_n": 47, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:2.US.234.2019.1"}]}