{"guid": "ussr:80354e6c-20d7-44a8-beae-3a6a15415805", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:3.US.436.2016.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 436/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 436/2016 z 28. 6. 2016", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 28. júna 2016, sp. zn. III. ÚS 436/2016, ECLI:SK:USSR:2016:3.US.436.2016.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Sergej Kohut", "sudca_id": 1079, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/sergej-kohut-1079", "datum_vydania": "2016-06-28", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "III.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-1", "nazov": "čl. 20 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-20"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-4", "nazov": "čl. 20 ods. 4 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-4", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-20"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-1", "nazov": "čl. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-1"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-12.odsek-4", "nazov": "čl. 12 ods. 4 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-12.odsek-4", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-12"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-1.odsek-2", "nazov": "čl. 1 ods. 2 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-1.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-1"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 4", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 4", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 4", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "nazov": "Dodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 12 ods. 4", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 12 ods. 4", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 12 ods. 4", "judikatura_url": null}, {"iri": "Protokol č. 12 k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1 ods. 2", "nazov": "Protokol č. 12 k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyProtokol č. 12 k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 4", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 4", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 4", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "nazov": "Dodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 12 ods. 4", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 12 ods. 4", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 12 ods. 4", "judikatura_url": null}, {"iri": "Protokol č. 12 k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1 ods. 2", "nazov": "Protokol č. 12 k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyProtokol č. 12 k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1 ods. 2", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-20", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-1", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-12", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/80354e6c-20d7-44a8-beae-3a6a15415805", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.436.2016.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.436.2016.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.436.2016.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nIII. ÚS 436/2016-17\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 28. júna 2016\npredbežne prerokoval sťažnosť\n\n, zastúpeného advokátom\n\nMgr. Miroslavom Hanecom, advokátska kancelária, Hruštiny 602, Žilina, vo veci\nnamietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky a práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd, základného práva na vlastníctvo podľa čl. 20 ods. 1 a 4\nÚstavy Slovenskej republiky a práva na majetok podľa č. 1 Dodatkového protokolu\nk Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v spojení s čl. 12 ods. 4 Ústavy\nSlovenskej republiky a čl. 1 ods. 2 Protokolu č. 12 k Dohovoru o ochrane ľudských\npráv a základných\n\nslobôd\n\nuznesením\n\nNajvyššieho\n\nsúdu\n\nSlovenskej\n\nrepubliky\n\nsp. zn. 6 Cdo 325/2014 z 20. januára 2016, rozsudkom Krajského súdu v Žiline\nč. k. 5 Co 248/2013-253 z 15. októbra 2013 a rozsudkom Okresného súdu Čadca\nč. k. 4 C 235/2011-176 z 21. februára 2013 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť\n\nodmieta.\n\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 16. mája 2016\ndoručená sťažnosť\n\n(ďalej len „sťažovateľ“), vo veci\n\nnamietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“), základného\npráva na vlastníctvo podľa čl. 20 ods. 1 a 4 ústavy a práva na majetok podľa č. 1\nDodatkového protokolu k dohovoru (ďalej len „dodatkový protokol“) v spojení s čl. 12\nods. 4 ústavy a čl. 1 ods. 2 Protokolu č. 12 k dohovoru (ďalej len „protokol č. 12\nk dohovoru“) uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“)\nsp. zn. 6 Cdo 325/2014 z 20. januára 2016, rozsudkom Krajského súdu v Žiline (ďalej len\n„krajský súd“) č. k. 5 Co 248/2013-253 z 15. októbra 2013 a rozsudkom Okresného súdu\nČadca č. k. 4 C 235/2011-176 z 21. februára 2013 (ďalej len „okresný súd“), ktorou žiada\nvydať tento nález:\n„Základné právo sťažovateľa podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky\na podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a základné\nprávo podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 20 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky a podľa čl. 1\ndodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a podľa\nčl. 12 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky a podľa čl. 1 ods. 2 protokolu č. 12 k Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd Uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky 6Cdo/325/2014 zo dňa 20. 01. 2016, ktorým odmietol dovolanie žalobcu zo dňa\n13. 11. 2013 a Rozsudkom Krajského súdu v Žiline 5Co/248/2013 zo dňa 15. 10. 2013,\nktorým potvrdil rozsudok Okresného súdu Čadca 4C/235/2011 zo dňa 21. 02. 2013 vo veci\nsamej, porušené boli.\nUznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 6Cdo/325/2014 zo dňa 20. 01.\n2016, ktorým odmietol dovolanie žalobcu proti rozsudkom Krajského súdu v Žiline\n5Co/248/2013 zo dňa 15. 10. 2013, zrušuje.\n\n2\n\nRozsudok Krajského súdu v Žiline 5Co/248/2013 zo dňa 15. 10. 2013, ktorým\npotvrdil rozsudok Okresného súdu Čadca 4C/235/2011 zo dňa 21. 02. 2013 vo výroku\no zamietnutí návrhu navrhovateľa, zrušuje. Rozsudok Okresného súdu Čadca 4C/235/2011\nzo dňa 21. 02. 2013 vo výroku o zamietnutí návrhu navrhovateľa zrušuje a vracia na ďalšie\nkonanie.\nSťažovateľovi sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 10.000,00 €\n(slovom: desaťtisíc eur), ktoré sú povinní Najvyšší súd Slovenskej republiky, Krajský súd\nv Žiline a Okresný súd Čadca zaplatiť sťažovateľovi spoločne a nerozdielne do jedného\nmesiaca od právoplatnosti tohto nálezu.\nSťažovateľovi sa priznáva náhrada trov konania tvoriaca trovy právneho zastúpenia\nv sume 1.053,08 €...“\nAko zo sťažnosti doručenej ústavnému súdu a jej príloh vyplynulo, sťažovateľ bol\nako žalobca účastníkom konania vedeného pred okresným súdom sp. zn. 4 C 235/2011,\nv ktorom sa proti žalovanému obci\n\n(ďalej len „žalovaný“) domáhal\n\nzaplatenia sumy 6 101,49 € s príslušenstvom. Svoju žalobu sťažovateľ odôvodnil tým, že je\nvlastníkom pozemkov – parciel CKN č.\n\n, CKN č.\n\n, CKN č.\n\n, CKN\n\nč.\n\n, CKN č.\n\n, CKN č.\n\n, CKN č.\n\n, CKN č.\n\n, CKN\n\nč.\n\na CKN č.\n\n(spolu vo výmere 10 467 m 2 neskôr spresnenej na 9 705 m 2),\n\nna ktorých žalovaný prevádzkoval miestne lyžiarske stredisko, vlek\nvlek\n\na vlek\n\n,\n\n. Žalobou sa domáhal zaplatenia odplaty\n\nžalovaným za užívanie týchto pozemkov za obdobie od 1. augusta 2009 do 31. decembra\n2010, teda za 518 dní (ďalej len „sporné obdobie“). V predchádzajúcom období mal\nsťažovateľ so žalovaným uzatvorené nájomné zmluvy (s nájomným dojednaným ako podiel\nz tržby žalovaného za prevádzku lyžiarskeho strediska), tvrdil však, že ich uzatvoril\npod nátlakom, pretože vždy najskôr musel podpísať nájomnú zmluvu na ďalšie časové\nobdobie, inak by mu žalovaný nezaplatil nájomné za predchádzajúce obdobie.\nPreto odmietol uzatvoriť nájomné zmluvy na sporné obdobie. Napriek tomu aj v tomto\nobdobí žalovaný pozemky sťažovateľa užíval, čím na strane žalovaného vzniklo\nbezdôvodné obohatenie, ktorého vydania sa domáhal žalobou. Na preukázanie výšky\n\n3\n\nžalovanej sumy predložil sťažovateľ znalecký posudok, podľa ktorého hodnota nájmu\npozemkov je 0,443 €/m2/rok, čo za sporné obdobie zodpovedá žalovanej sume.\nŽalovaný nesúhlasil s výškou žalovanej sumy a znaleckým posudkom predloženým\nsťažovateľom. Argumentoval tým, že lyžiarske stredisko prevádzkoval iba v zimnej sezóne,\nneužíval pozemky sťažovateľa v celej výmere a znalecký posudok predložený sťažovateľom\nje nesprávny. Bránil sa i tým, že podľa § 676 ods. 2 Občianskeho zákonníka došlo\npo skončení nájmu podľa predchádzajúcej nájomnej zmluvy k jej obnoveniu, pretože\nsťažovateľ nepodal proti žalovanému návrh na vypratanie pozemkov.\nPrvý raz okresný súd vo veci rozhodol rozsudkom sp. zn. 4 C 235/2011 z 19. júla\n2012 tak, že žalobu zamietol. Prisvedčil žalovanému, že došlo k obnoveniu nájomnej\nzmluvy na sporné obdobie. Napriek tomu si však sťažovateľ uplatnil žalobou právo\nna vydanie bezdôvodného obohatenia, a nie na zaplatenie zmluvného plnenia. Pretože súd\nje viazaný takto formulovanou žalobou sťažovateľa, žalobu zamietol.\nKrajský súd uznesením č. k. 5 Co 373/2012-156 z 3. decembra 2012 rozsudok\nokresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým,\nže súd nie je viazaný právnou kvalifikáciou nároku, a preto nie je rozhodujúce, či uplatnený\nnárok označuje sťažovateľ ako nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, ale rozhodujúce\nsú skutkové tvrdenia, ktorými nárok odôvodňuje.\nOkresný súd v ďalšom priebehu konania vyzval žalovaného, aby v prípade, ak tvrdí,\nže dlh bol zaplatený, doručil o tom dôkaz. Žalovaný predložil okresnému súdu vyúčtovanie\ntržieb a nájomného z 25. mája 2010 za sezónu 2009/2010 (za obdobie od 1. januára 2010\ndo 30. apríla 2010), z ktorého vyplýva, že nájomné určené spôsobom podľa naposledy\nuzatvorenej nájomnej zmluvy je 109,52 € a toto bolo sťažovateľovi uhradené 24. januára\n2013 prostredníctvom poštovej poukážky, ktorú okresnému súdu tiež predložil.\nOkresný súd rozsudkom č. k. 4 C 235/2011-176 z 21. februára 2013 žalobu\nsťažovateľa zamietol a žalovanému priznal náhradu trov konania. Dospel k záveru, že medzi\núčastníkmi bola na obdobie predchádzajúce spornému obdobiu uzatvorená platná nájomná\nzmluva (z 2. januára 2007), došlo k obnoveniu nájmu podľa § 676 ods. 2 Občianskeho\nzákonníka, pretože sťažovateľ žalobu o vypratanie proti žalovanému nepodal.\nSťažovateľovi vzniklo teda právo na nájomné, a nie právo na vydanie bezdôvodného\nobohatenia. V rozsahu 109,52 € (nájomné za obdobie od 1. januára 2010 do 30. apríla 2010,\n\n4\n\nktoré považoval okresný súd za správne vyčíslené) dlh žalovaného zanikol zaplatením.\nVo zvyšnej časti okresný súd žalobu sťažovateľa zamietol preto, že sťažovateľovi právo\nna nájomné nevzniklo. Nájomná zmluva z 2. januára 2007 bola totiž uzatvorená na dobu\nurčitú od 1. januára 2007 do 20. apríla 2007. Nájomná zmluva nemohla byť teda\nobnovovaná na dobu celého kalendárneho roku, ale len na obdobie mesiacov január až apríl.\nPreto sťažovateľovi nájomné za zostávajúce časti žalovaného obdobia, t. j. od 1. augusta\n2009 do 31. decembra 2009 a od 1. mája 2010 do 31. decembra 2010, nepatrí. Sťažovateľ\nnemôže totiž uplatňovať nájomné za obdobie, ktoré nezodpovedá dohodnutej dobe, počas\nktorej\n\nnemal\n\npozemky\n\nprenajaté.\n\nOkresný\n\nsúd\n\npovažoval\n\ntakéto\n\nrozhodnutie\n\nza zodpovedajúce i požiadavke spravodlivosti, pretože bolo vecou sťažovateľa, aby buď\nnájomný vzťah ukončil, ak mu nevyhovuje, alebo rešpektoval jeho obsah. Okresný súd\nhodnotil podanie žaloby sťažovateľom ako účelový postup smerujúci k tomu, aby žalovaný\ns ním uzatvoril novú nájomnú zmluvu s výhodnejšími podmienkami pre sťažovateľa\n(vyšším nájomným).\nKrajský\n\nsúd\n\no\n\nodvolaní\n\npodanom\n\nsťažovateľom\n\nrozhodol\n\nrozsudkom\n\nč. k. 5 Co 248/2013-253 z 15. októbra 2013 tak, že rozsudok okresného súdu vo veci samej\nako vecne správny postupom podľa § 219 ods. 1 a 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej\naj „OSP“) potvrdil a vo výroku o náhrade trov konania zmenil a žalovanému náhradu trov\nkonania nepriznal. V odôvodnení rozhodnutia konštatoval, že okresný súd dospel\nk právnemu záveru, s ktorým sa v plnom rozsahu stotožnil i krajský súd. Vo vzťahu\nk zmene výroku o náhrade trov konania (§ 150 OSP) odvolací súd svoje rozhodnutie\nodôvodnil tým, že vzhľadom na rozsiahlu výmeru pozemkov, ktoré žalovaný užíval\npri prevádzkovaní vlekov na základe už uvedenej nájomnej zmluvy, sa odvolaciemu súdu\njavilo spravodlivé a zákonné, aby v prejednávanej veci každý z účastníkov si hradil\nvzniknuté trovy konania sám.\nRozsudok okresného súdu č. k. 4 C 235/2011-176 z 21. februára 2013 v spojení\ns rozsudkom krajského súdu č. k. 5 Co 248/2013-253 z 15. októbra 2013 nadobudol\nprávoplatnosť 15. októbra 2013.\nProti rozsudku krajského súdu č. k. 5 Co 248/2013-253 z 15. októbra 2013 podal\nsťažovateľ dovolanie. Dovolanie odôvodnil odňatím možnosti konať pred súdom\nspočívajúcim v nevykonaní dokazovania, najmä pokiaľ ide o navrhované geodetické\n\n5\n\nzameranie areálu, riadnym nevyhodnotením vykonaného dokazovania, nedostatočným\nodôvodnením rozsudku krajského súdu a odročením pojednávania na vyhlásenie rozsudku\nv lehote dlhšej ako tri týždne. Ako dovolacie dôvody uviedol i existenciu inej vady konania\nmajúcej za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a nesprávne právne posúdenie veci.\nNajvyšší súd uznesením sp. zn. 6 Cdo 325/2014 z 20. januára 2016 dovolanie\nsťažovateľa odmietol ako neprípustné, pretože smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému\ndovolanie nie je prípustné [§ 243b ods. 5 OSP v spojení s § 218 ods. 1 písm. c) OSP]\na žiadnemu z účastníkov náhradu trov dovolacieho konania nepriznal.\nUznesenie najvyššieho súdu sp. zn. 6 Cdo 325/2014 z 20. januára 2016 nadobudlo\nprávoplatnosť 17. marca 2016.\nSťažovateľ sťažnosť doručenú ústavnému súdu na porušenie základného práva\nna súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1\ndohovoru, základného práva na vlastníctvo podľa čl. 20 ods. 1 a 4 ústavy a práva na majetok\npodľa čl. 1 dodatkového protokolu v spojení s čl. 12 ods. 4 ústavy a čl. 1 ods. 2 protokolu\nč. 12 k dohovoru rozsudkom okresného súdu č. k. 4 C 235/2011-176 z 21. februára 2013,\nrozsudkom krajského súdu č. k. 5 Co 248/2013-253 z 15. októbra 2013 a uznesením\nnajvyššieho súdu sp. zn. 6 Cdo 325/2014 z 20. januára 2016 odôvodnil tým, že ten istý senát\nodvolacieho súdu rozhodol o tej istej právnej otázke protichodne a dovolací súd k tejto\notázke nezaujal žiadne stanovisko. Okresný súd nerozhodol o celom predmete žaloby,\npretože sa vecou zaoberal len v rozsahu nájomnej zmluvy z 2. januára 2007, rozhodoval iba\no výmere 3 274 m2, hoci v konaní sťažovateľ uplatňoval nárok na odplatu za užívanie\n9 705 m2. Vo vzťahu k rozdielu výmer súdy neposudzovali, či sú splnené podmienky\npre vydanie bezdôvodného obohatenia sťažovateľovi. Bolo to dôsledkom skutočnosti,\nže nevzali do úvahy rozdiel medzi prenajatou výmerou EN parciel v zmluve a žalovanou\nvýmerou CKN parciel, ktorá je väčšia. Okresný súd riadne nezistil skutkový stav týkajúci sa\nrozsahu užívania pozemkov sťažovateľa žalovaným, odvolací súd toto pochybenie\nnenapravil, hoci sťažovateľ navrhoval vykonať geodetické zameranie, čím by bola táto\nokolnosť objasnená navyše v situácii, keď hranice lyžiarskeho strediska nie sú relevantným\nspôsobom evidované v katastri nehnuteľností. Rozhodnutia okresného súdu, krajského súdu\ni najvyššieho súdu nie sú dostatočne odôvodnené, odvolací a dovolací súd sa nevysporiadali\nso sťažovateľom namietanými skutkovými a právnymi nezrovnalosťami. Navyše,\n\n6\n\nv súvisiacom konaní pred okresným súdom sp. zn. 6 C 178/2009, v ktorom sa proti\nsťažovateľovi domáhal žalovaný uloženia povinnosti strpieť prevádzkovanie lyžiarskeho\nstrediska a zriadenie vecného bremena tvrdiac, že sťažovateľ odmieta uzatvoriť\nso žalovaným nájomnú zmluvu, bol vydaný právoplatný rozsudok 23. marca 2010, ktorým\nbola žaloba zamietnutá s odôvodnením, že sťažovateľ trpí prevádzkovanie vlekov bez\nvzájomnej dohody. Súd teda vo veci sp. zn. 6 C 178/2009 dospel k odlišným skutkovým\ni právnym záverom ako vo veci sp. zn. 4 C 235/2011. Nesprávne boli vyhodnotené\ni dôkazy, a to výpoveď svedkyne\n\na polohopisný plán zo 4. mája 2012\n\npredložený žalovaným. Odvolací súd ani dovolací súd neprihliadli na dôkazy, ktoré\nsťažovateľ predložil odvolaciemu súdu podaním z 11. októbra 2013, hoci pre ich\npredloženie boli splnené zákonné predpoklady, keďže ich sťažovateľ nemal k dispozícii\nv čase podania odvolania. Všeobecné súdy nevzali do úvahy ani to, že žalovaný mimo\nsúdneho konania sp. zn. 4 C 235/2011 vychádza z toho, že nemá právny titul na užívanie\npozemkov sťažovateľa, pričom táto nejednotnosť prejavu a vôle žalovaného spôsobuje\nabsolútnu neplatnosť nájomnej zmluvy z 2. januára 2007. V konaní súdy neprihliadli ani na\nto, že žalovaný najprv na pojednávaní 24. apríla 2012 uznal dlh voči sťažovateľovi. Navyše,\nnesprávne aplikovali § 676 ods. 2 Občianskeho zákonníka, keď dospeli k záveru, že nájom\nsa predĺžil, ale vždy iba na štyri mesiace a navyše nie kontinuálne. Rozhodnutím súdov\ndošlo i k porušeniu práva na majetok sťažovateľa, keďže bolo obmedzené jeho vlastníctvo\nbez zaplatenia protihodnoty.\nII.\nPodľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nÚstavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona\nNárodnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu\n\n7\n\nSlovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti\nnavrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona\no ústavnom súde.\nPodľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnom\nprerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých\nprerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,\nneprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy\npodané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.\nÚstavný súd predbežne prerokoval sťažnosť sťažovateľa podľa § 25 ods. 1 zákona\no ústavnom súde a skúmal, či neexistujú dôvody na jej odmietnutie podľa § 25 ods. 2\nzákona o ústavnom súde.\nPodľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom\nsvojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom\nna inom orgáne Slovenskej republiky.\nPodľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru každý má právo, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo\noprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.\nPodľa čl. 20 ods. 1 ústavy každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo\nvšetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Majetok nadobudnutý v rozpore\ns právnym poriadkom ochranu nepožíva. Dedenie sa zaručuje.\nPodľa čl. 20 ods. 4 ústavy vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva\nje možné iba v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme, a to na základe zákona\na za primeranú náhradu.\n\n8\n\nPodľa čl. 1 dodatkového protokolu každá fyzická alebo právnická osoba má právo\npokojne užívať svoj majetok. Nikoho nemožno zbaviť jeho majetku s výnimkou verejného\nzáujmu a za podmienok, ktoré ustanovuje zákon a všeobecné zásady medzinárodného práva.\nPredchádzajúce ustanovenie nebráni právu štátov prijímať zákony, ktoré považujú\nza nevyhnutné, aby upravili užívanie majetku v súlade so všeobecným záujmom\na zabezpečili platenie daní a iných poplatkov alebo pokút.\nPodľa čl. 12 ods. 4 ústavy nikomu nesmie byť spôsobená ujma na právach pre to,\nže uplatňuje svoje základné práva a slobody.\nPodľa čl. 1 ods. 1 protokolu č. 12 k dohovoru užívanie všetkých práv ustanovených\nzákonom sa zabezpečuje bez diskriminácie z akéhokoľvek dôvodu, ako je pohlavie, rasa,\nfarba pleti, jazyk, náboženstvo, politické a iné presvedčenie, národný alebo sociálny pôvod,\npríslušnosť k národnostnej menšine, majetok, rodové alebo postavenie.\nPodľa čl. 1 ods. 2 protokolu č. 12 k dohovoru nikto nesmie byť diskriminovaný\nakýmkoľvek verejným orgánom z akýchkoľvek dôvodov, najmä ako sú dôvody uvedené\nv odseku 1.\nAko z podanej sťažnosti vyplýva, sťažovateľ tvrdí, že k porušeniu týchto jeho práv\nmalo dôjsť rozsudkom okresného súdu č. k. 4 C 235/2011-176 z 21. februára 2013,\nrozsudkom krajského súdu č. k. 5 Co 248/2013-253 z 15. októbra 2013, ako aj uznesením\nnajvyššieho súdu sp. zn. 6 Cdo 325/2014 z 20. januára 2016.\nÚstavný súd sa zaoberal najprv tou časťou sťažnosti, ktorá smerovala proti rozsudku\nokresného súdu č. k. 4 C 235/2011-176 z 21. februára 2013.\nZ čl. 127 ods. 1 ústavy vyplýva, že ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach týkajúcich\nsa porušenia základných práv a slobôd vtedy, ak o ochrane týchto práv a slobôd\nnerozhoduje iný súd. Namietané porušenie niektorého zo základných práv alebo slobôd teda\nnezakladá automaticky aj právomoc ústavného súdu na konanie o nich. Pokiaľ ústavný súd\n\n9\n\npri predbežnom prerokovaní sťažnosti zistí, že ochrany toho základného práva alebo\nslobody, porušenie ktorých sťažovateľ namieta, sa sťažovateľ môže domôcť využitím jemu\ndostupných a aj účinných právnych prostriedkov nápravy pred iným súdom, musí takúto\nsťažnosť ústavný súd odmietnuť z dôvodu nedostatku svojej právomoci na jej prerokovanie\n(napr. I. ÚS 103/02).\nV súlade s princípom subsidiarity svojej právomoci skúmal, či sú splnené podmienky\nkonania pred ním o tejto časti sťažnosti sťažovateľa, a dospel k záveru, že vzhľadom\nna princíp subsidiarity vyplývajúci z čl. 127 ústavy je vylúčená právomoc ústavného súdu\nmeritórne konať a rozhodovať o sťažovateľom uplatnených námietkach porušenia jeho\nzákladných práv týmto rozhodnutím okresného súdu, pretože preskúmavanie jeho postupu\nzveruje Občiansky súdny poriadok v tomto prípade odvolaciemu súdu. Krajský súd vo veci\no podanom odvolaní sťažovateľa rozhodol rozsudkom č. k. 5 Co 248/2013-253\nz 15. októbra 2013. Krajský súd ako súd odvolací bol súdom, ktorému patrí právomoc\nposúdiť, či odvolanie sťažovateľa bolo dôvodné a rozhodnúť o ňom.\nÚstavný súd preto podľa § 25 zákona o ústavnom súde odmietol sťažnosť\nsťažovateľa v jej časti, ktorá smerovala proti rozsudku okresného súdu č. k. 4 C 235/2011176 z 21. februára 2013, pre nedostatok právomoci.\nOdlišná je situácia vo vzťahu k rozsudku krajského súdu č. k. 5 Co 248/2013-253\nz 15. októbra 2013 a uzneseniu najvyššieho súdu sp. zn. 6 Cdo 325/2014 z 20. januára 2016.\nNa prerokovanie tejto časti sťažnosti sťažovateľa je právomoc ústavného súdu daná, avšak\nsťažnosť je v tejto časti zjavne neopodstatnená.\nO zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť predovšetkým vtedy,\nak namietaným postupom orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu toho základného\npráva, ktoré označil sťažovateľ, pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi\noznačeným postupom tohto orgánu a základným právom, ktorého porušenie sa namietalo,\nale aj vtedy, ak v konaní pred orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia alebo\nprocesný stav, ktoré vylučujú, aby tento orgán porušoval uvedené základné právo, pretože\n\n10\n\nuvedená situácia alebo stav takúto možnosť reálne nepripúšťajú (IV. ÚS 16/04, II. ÚS 1/05,\nII. ÚS 20/05, IV. ÚS 50/05 a IV. ÚS 288/05).\nPodľa ustálenej judikatúry ústavného súdu je dôvodom na odmietnutie sťažnosti\npre jej zjavnú neopodstatnenosť absencia priamej súvislosti medzi označeným základným\nprávom alebo slobodou na jednej strane a namietaným rozhodnutím alebo iným zásahom\norgánu štátu do takéhoto práva alebo slobody na strane druhej, ako aj nezistenie žiadnej\nmožnosti porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol\nposúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (obdobne napr. III. ÚS 263/03, II. ÚS 98/06,\nIII. ÚS 300/06).\nÚstavný súd považuje za potrebné tiež pripomenúť, že nie je zásadne oprávnený\npreskúmavať a posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade\na uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu, ani preskúmavať, či v konaní pred\nvšeobecnými súdmi bol alebo nebol náležite zistený skutkový stav a aké skutkové a právne\nzávery zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil. Z rozdelenia súdnej moci v ústave\nmedzi ústavný súd a všeobecné súdy totiž vyplýva, že ústavný súd nie je opravnou\ninštanciou vo veciach patriacich do právomoci všeobecných súdov (napr. I. ÚS 19/02,\nIII. ÚS 151/05, III. ÚS 344/06).\nÚloha ústavného súdu sa vymedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto\ninterpretácie a aplikácie s ústavou, prípadne medzinárodnými zmluvami o ľudských právach\na základných slobodách. Z tohto postavenia ústavného súdu vyplýva, že môže preskúmavať\nrozhodnutie všeobecného súdu v prípade, ak v konaní, ktoré mu predchádzalo, alebo\nsamotným rozhodnutím došlo k porušeniu základného práva alebo slobody. Skutkové\na právne závery všeobecného súdu môžu byť teda predmetom kontroly zo strany ústavného\nsúdu vtedy, ak by vyvodené závery boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak\nz ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by mali za následok\nporušenie základného práva alebo slobody. Ústavný súd poukazuje i na skutočnosť, že nie\nje a ani nemôže byť súdom skutkovým, t. j. jeho úlohou nie je nahrádzať činnosť\nvšeobecných súdov.\n\n11\n\nNajvyšší súd uznesenie sp. zn. 6 Cdo 325/2014 z 20. januára 2016 odôvodnil takto:\n«V preskúmavanej veci dovolateľ napadol dovolaním rozsudok odvolacieho súdu,\nktorým bol v merite veci potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa.\nPodmienky prípustnosti dovolania smerujúceho proti rozsudku odvolacieho súdu sú\nupravené v ustanoveniach § 237 a § 238 O. s. p.\nPrípustnosť dovolania v predmetnej veci podľa § 238 O. s. p. neprichádza do úvahy.\nNejde totiž o zmeňujúci rozsudok odvolacieho súdu vo veci samej, ani o rozsudok, v ktorom\nby sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci,\npretože dovolací súd v tejto veci ešte nerozhodoval. Rovnako nejde o rozsudok, vo výroku\nktorého by odvolací súd vyslovil prípustnosť dovolania, pretože ide o rozhodnutie\npo právnej stránke zásadného významu, ani o rozsudok, ktorým by bol potvrdený rozsudok\nsúdu prvého stupňa, ktorým by súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej\npodmienky podľa § 153 ods. 3 a 4. ...\nZa nedôvodnú považoval dovolaciu námietku o odňatí možnosti žalobcovi riadne\nkonať pred súdom nevykonaním dokazovania a nevyhodnocovaním dôkazov v celom\nrozsahu žaloby, ako aj nenariadením znaleckého dokazovania na geodetické zameranie\nlyžiarskeho areálu. Súd totiž nie je viazaný návrhmi účastníkov na vykonanie dokazovania\na nie je povinný vykonať všetky navrhované dôkazy. Posúdenie návrhu na vykonanie\ndokazovania a rozhodnutie, ktoré z nich budú v rámci dokazovaniu vykonané, je vždy vecou\nsúdu (viď § 120 ods. 1 O. s. p.), a nie účastníkov konania. Postup súdu, ktorý v priebehu\nkonania nevykonal všetky účastníkom navrhované dôkazy alebo vykonal iné dôkazy\nna zistenie skutkového stavu, nezakladá prípustnosť dovolania proti rozhodnutiu\nodvolacieho súdu podľa § 237 písm. f/ O. s. p., lebo týmto postupom súd neodňal\núčastníkovi možnosť pred súdom konať (porovnaj R 37/1993 a R 125/1999).\nV súvislosti s dovolacou námietkou o nevykonaní dôkazov navrhnutých v priebehu\nodvolacieho konania dovolací súd navyše poznamenáva, že nebolo povinnosťou\nodvolacieho súdu sa týmto návrhom žalobcu, predloženým v štádiu odvolacieho konania,\nkeď bolo odvolacie pojednávanie odročené len na vyhlásenie rozsudku, zaoberať a jeho\nneakceptovanie odôvodňovať, pretože z podaného odvolania je zrejmé, že žalobca v ňom\nneuplatnil odvolací dôvod uvedený v § 205 ods. 2 písm. e/ O. s. p., t. j. že doteraz zistený\n\n12\n\nskutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz,\nneboli uplatnené.\nVadou konania v zmysle v zmysle § 231 písm. f/ O. s. p. nie je ani pripadne\nnesprávne hodnotenie vykonaných dôkazov. Hodnotenie dôkazov prislúcha zásadne len\ntomu súdu, ktorý ich vykonal. Ak súd v procese dokazovania nevykoná dokazovanie určitým\ndôkazným prostriedkom takým spôsobom, ktorý predpisuje zákon alebo ak hodnotí\nvykonané dôkazy v rozpore so zásadami formálnej logiky, dochádza k tzv. inej (v § 237 O. s.\np. neuvedenej) vade. Takáto vada je síce relevantným dovolacím dôvodom (§ 241 ods. 2\npísm. b/ O. s. p.), prípustnosť dovolania ale nezakladá (porovnaj napríklad rozhodnutie\nnajvyššieho súdu sp. zn. 3 Cdo 266/2009).\nOdňatie možnosti konať pred súdom nezakladalo ani prekročenie lehoty\nna vyhlásenie rozsudku odvolacieho sudu o niekoľko dní, keďže tento postup zjavne\nnedosahoval ani len intenzitu tzv. inej vady konania a nebol spôsobilý zhoršiť procesné\npostavenie ani jedného z účastníkov.\nK odňatiu možnosti konať pred súdom nedošlo ani nedostatočným odôvodnením\nrozhodnutia odvolacieho súdu. V zmysle stanoviska občianskoprávneho kolégia Najvyššieho\nsúdu Slovenskej republiky z 3. 12. 2015 nepreskúmateľnosť rozhodnutia môže len\nvýnimočne zakladať prípustnosť dovolania podľa § 237 písm. f/ O. s. p., a to ak písomné\nvyhotovenie\n\nrozhodnutia\n\nneobsahuje\n\nzásadné\n\nvysvetlenie\n\ndôvodov\n\npodstatných\n\npre rozhodnutie súdu.\nO taký prípad však v preskúmavanej veci nešlo. Tým, že sa odvolací súd stotožnil\nso skutkovými a právnymi závermi súdu prvého stupňa a výslovne na ne odkázal, bolo\npotrebné odôvodnenie jeho rozsudku posudzovať v kontexte s odôvodnením rozsudku\nprvostupňového súdu. Z hľadiska náležitostí vyžadovaných ustanovením § 157 ods. 2\nO. s. p. na riadne odôvodnenie rozsudku je postačujúce, ak súd v odôvodnení stručne\na jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia. Podľa názoru dovolacieho súdu\nrozsudok odvolacieho súdu v spojení s rozsudkom súdu prvého stupňa spĺňa požiadavky\nna riadne a presvedčivé odôvodnenie v zmysle § 157 ods. 2 O. s. p., keďže ním bola daná\nodpoveď na všetky podstatné otázky týkajúce sa predmetu konania z hľadiska skutkového\na právneho posúdenia veci. Sú z neho zrejmé podstatné dôvody, pre ktoré bola žaloba\nako nedôvodná zamietnutá. Odvolací súd sa v odôvodnení svojho rozsudku osobitne\n\n13\n\nvysporiadal aj s odvolacími námietkami týkajúcimi sa návrhu na vykonanie nového\ngeodetického zamerania a zaplatenia sumy predstavujúcej dlžné nájomné.\nDovolací súd poznamenáva, že pri posudzovaní riadneho odôvodnenia rozhodnutí\nsudov v základnom konaní sa nezaoberá správnosťou skutkových a právnych záverov v nich\nobsiahnutých, pretože správnosť dovolaním napadnutého rozsudku by mohol skúmať, len\nak by dovolanie bolo prípustné.\nŽalobcom uplatnenými ďalšími dovolacími dôvodmi, spočívajúcimi v tzv. iných\nvadách konania a v nesprávnom právnom posúdení veci odvolacím sudom, sa dovolací súd\nnemohol zaoberať, pretože tieto dovolacie dôvody by mohli byť relevantné len v prípade, ak\nby dovolanie bolo prípustné. Samotné však prípustnosť dovolania nezakladajú. Aj keby teda\ntvrdenie dovolateľa o nesprávnom právnom posúdení veci bolo opodstatnené, nezakladala\nby táto okolnosť prípustnosť dovolania v zmysle § 237 O. s. p.»\nVo vzťahu k uzneseniu najvyššieho súdu sp. zn. 6 Cdo 325/2014 z 20. januára 2016\nsťažovateľ tvrdil, že týmto uznesením najvyššieho súdu došlo k porušeniu jeho základného\npráva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivý proces podľa čl. 6\nods. 1 dohovoru, pretože dovolanie sťažovateľa najvyšší súd riadne neprerokoval\na neposkytol mu ochranu, keď odmietol jeho dovolanie, pretože dospel k záveru, že jeho\ndovolanie prípustné nie je.\nPravidlá týkajúce sa prípustnosti dovolania majú za cieľ zaistiť riadny výkon\nspravodlivosti a zvlášť rešpektovať princíp právnej istoty, ktorá bola nastolená\nprávoplatným rozhodnutím. Dotknuté osoby musia počítať s tým, že tieto pravidlá budú\naplikované. Jednako tieto pravidlá alebo ich používanie nemôžu týmto osobám zabrániť,\naby využili existujúci opravný prostriedok (napr. I. ÚS 4/00; vec Pérez De Rada Cavanilles\nc. Španielsko, rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva z 28. 10. 1998).\nOtázku posúdenia prípustnosti dovolania rieši zákon. Posúdenie splnenia zákonných\npredpokladov (podmienok) prípustnosti dovolania s negatívnym výsledkom nemôže viesť\nk záveru o porušení označených práv sťažovateľa v prípade, ak zákonné pravidlá dovolanie\n\n14\n\nnepripúšťajú (mutatis mutandis IV. ÚS 35/02). Postup súdu v súlade so zákonom nemôže\nbyť dôvodom na vyslovenie porušenia označeného práva sťažovateľa.\nNajvyšší súd v odôvodnení svojho rozhodnutia podrobne uviedol, z akých dôvodov\npovažoval dovolanie sťažovateľa za neprípustné, z akých dôvodov dospel k záveru o tom,\nže nedošlo vo vzťahu k sťažovateľovi k odňatiu možnosti konať pred súdom [§ 237 písm. f)\nOSP]. Tieto dôvody uvedené najvyšším súdom považuje ústavný súd za dostatočné,\nvýstižné a ústavne konformne formulované.\nÚstavný súd nemá dôvod ani vo veci sťažovateľa odchýliť sa od ustálenej\nrozhodovacej praxe, tobôž v situácii, keď sťažovateľ nepredkladá k tejto otázke vo svojej\nsťažnosti žiadnu novú argumentáciu. Z obsahu sťažnosti vyplýva, že jej podstatou je\nnesúhlas sťažovateľa s právnym názorom najvyššieho súdu týkajúcim sa otázky prípustnosti\ndovolania v danej veci. Iba skutočnosť, že sťažovateľ sa s právnym názorom všeobecného\nsúdu nestotožňuje, nemôže viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti\ntohto názoru a nezakladá ani oprávnenie ústavného súdu nahradiť jeho právny názor svojím\nvlastným (I. ÚS 188/06). Táto okolnosť nemôže byť dôvodom na vyslovenie porušenia\nsťažovateľovho základného práva už aj z toho dôvodu, že ústavný súd nie je opravnou\ninštanciou vo veciach patriacich do právomoci všeobecných súdov (I. ÚS 19/02).\nPretože ústavný súd nepovažoval právny názor najvyššieho súdu, ktorým odôvodnil\nodmietnutie dovolania sťažovateľa za arbitrárny, svojvoľný a jeho rozhodnutie za také,\nktoré by bolo založené na takom výklade ustanovení Občianskeho súdneho poriadku, ktorý\nby popieral ich účel a zmysel, ústavný súd nezistil príčinnú súvislosť medzi namietaným\nporušením práv sťažovateľov a postupom najvyššieho súdu pri rozhodovaní o dovolaní\nsťažovateľov. Z tohto dôvodu sťažnosť sťažovateľa v jej časti smerujúcej proti uzneseniu\nnajvyššieho súdu odmietol z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.\nĎalej sa ústavný súd zaoberal tou časťou sťažnosti, ktorá smeruje proti rozsudku\nkrajského súdu č. k. 5 Co 248/2013-253 z 15. októbra 2013. Napriek tomu, že tento\nrozsudok nadobudol právoplatnosť ešte 15. októbra 2013 a sťažovateľ doručil sťažnosť\n\n15\n\nústavnému súdu až 16. mája 2016, považoval ústavný súd sťažnosť za podanú včas.\nVychádzal z týchto úvah:\nÚstavný súd judikoval, že dovolanie z dôvodu uvedeného v § 237 písm. f) OSP\npovažuje za účinný právny prostriedok nápravy porušenia základného práva podľa čl. 46\nods. 1 ústavy a súčasne práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (II. ÚS 31/00, II. ÚS 102/04).\nVzhľadom na to, že ústavný súd zaujal názor (podobne napr. I. ÚS 169/09, I. ÚS 237/09,\nI. ÚS 358/09), že v prípade podania mimoriadneho opravného prostriedku (dovolania)\na súbežne podanej sťažnosti na ústavnom súde je sťažnosť považovaná za prípustnú\naž po rozhodnutí o dovolaní a majúc na zreteli účel základného práva na súdnu ochranu\nzaručeného čl. 46 ods. 1 ústavy konštatuje, že v prípade procesného rozhodnutia\nnajvyššieho súdu o odmietnutí dovolania je potrebné v takýchto prípadoch považovať\nlehotu na podanie sťažnosti ústavnému súdu za zachovanú aj vo vzťahu k\npredchádzajúcemu právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu (III. ÚS 192/2011, porovnaj\ntiež rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva z 12. 11. 2002 vo veci Zvolský a Zvolská\nverzus Česká republika, sťažnosť č. 46129/99, bod 51, 53, 54) za predpokladu, že lehota pre\npodanie sťažnosti je zachovaná vo vzťahu k rozhodnutiu najvyššieho súdu, ktorým bolo\ndovolanie sťažovateľa proti rovnakému rozhodnutiu odvolacieho súdu odmietnuté. Táto\npodmienka vo veci sťažovateľa splnená bola.\nZ tohto dôvodu sa ústavný súd zaoberal i posúdením námietok sťažovateľa\nsmerujúcich proti rozsudku krajského súdu č. k. 5 Co 248/2013-253 z 15. októbra 2013,\npodľa ktorého malo dôjsť k porušeniu ním označených základných práv aj týmto\nrozsudkom, a to v dôsledku nesprávnosti právneho posúdenia veci, spôsobu vyhodnotenia\nvýsledkov vykonaného dokazovania a v dôsledku toho, že postupom krajského súdu mala\nbyť sťažovateľovi odňatá možnosť konať pred súdom, a to i nedostatočným odôvodnením\njeho rozhodnutia.\nKrajský súd v rozsudku č. k. 5 Co 248/2013-253 z 15. októbra 2013 skonštatoval,\nže rozsudok okresného súdu považuje za vecne správny, stotožňuje sa s jeho dôvodmi\n\n16\n\n(§ 219 ods. 2 OSP) a na zvýraznenie jeho správnosti a pre vysporiadanie sa s odvolacími\nnámietkami sťažovateľa uviedol:\n„Odvolací súd nemohol prisvedčiť odvolateľovi, ktorého odvolanie nepovažoval\nza dôvodné. Aj podľa odvolacieho súdu v prejednávanej veci považuje právny úkon\nnájomnej zmluvy zo dňa 2.1.2007 za platný právny úkon. Uvedená nájomná zmluva zo dňa\n2. 1. 2007 má všetky náležitosti nájomnej zmluvy. Odporca teda neužíval sporné\nnehnuteľnosti bez právneho dôvodu, keďže platná nájomná zmluva zo dňa 2. 1. 2007\ns poukazom na § 676 ods. 2 Občianskeho zákonníka sa obnovovala. Správne prvostupňový\nsúd v odôvodnení rozsudku uviedol, že nehnuteľnosti boli vyjadrené parcelným číslom EN\npred THM, čo znamená, že nájomná zmluva bola vyjadrená určitým a zrozumiteľným\nspôsobom, pretože tieto nehnuteľnosti boli zaevidované v katastri nehnuteľností\naj zamapované ako parcely EN pred THM čo do hraníc i výmery. Nebolo preto dôvodné,\nako požadoval odvolateľ, vykonať nové geodetické zameranie. Rovnako určitým\na vyjadriteľným spôsobom bola dohodnutá aj výška nájomného vo výške 6 % z čistej tržby.\nS poukazom na uvedené ani odvolací súd nemal pochybnosť o zrozumiteľnom a určitom\nspôsobe dojednania výšky nájomného. Tvrdenie odvolateľa, že peniaze na základe poštovej\npoukážky zo dňa 24. 1. 2013 mu neboli vyplatené, ničím nepreukázal, pretože odporca\npráve ústrižkom poštovej poukážky zo dňa 24. 1. 2013 mal preukázané, že prostredníctvom\npošty navrhovateľovi doručil sumu 109,52 €. Skutočnosť, či uvedenú sumu navrhovateľ\nprevzal alebo neprevzal, už nie je v prejednávanej veci relevantné. Právne relevantným\nje preukázanie\n\npoukázania\n\nuvedenej\n\nsumy\n\nnavrhovateľovi.\n\nKeďže\n\nodvolací\n\nsúd\n\nv napadnutom rozsudku pochybenie nezistil, nemohol prisvedčiť odvolateľovi a jeho\nargumentom, na ktorých založil svoje odvolanie, a preto rozsudok vo veci samej potvrdil\nako vecne správny.“\nÚstavný súd s poukazom na obsah citovaného odôvodnenia rozsudku krajského súdu,\nktorý využil za splnenia zákonných podmienok (ako to jasne odôvodnil aj najvyšší súd)\nmožnosť danú mu ustanovením § 219 ods. 2 OSP, dospel vo vzťahu k tvrdeniam\nsťažovateľa o tom, že krajský súd dostatočne neodôvodnil záver svojho rozhodnutia, že táto\nargumentácia v sťažnosti sťažovateľa neobstojí. Krajský súd dal jasnú a zrozumiteľnú\nodpoveď na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej\n\n17\n\nochrany, ktoré sťažovateľ vo veci nastolil. Na tom nič nemení ani skutočnosť, že takto\nčiastočne urobil odkazom na dôvody uvedené v rozhodnutí prvostupňového súdu. V tejto\nsúvislosti poukazuje ústavný súd i na dôvody rozhodnutia najvyššieho súdu, ktorým bolo\ndovolanie sťažovateľa odmietnuté v dôsledku toho, že najvyšší súd nezistil v postupe\nkrajského súdu okolnosti, ktoré by svedčili o tom, že sťažovateľovi bola postupom\nodvolacieho súdu odňatá možnosť konať pred súdom.\nVo vzťahu k právnemu posúdeniu veci krajským súdom, t. j. k jeho záveru o tom,\nže došlo k obnoveniu nájomného vzťahu podľa § 676 ods. 2 Občianskeho zákonníka,\nústavný súd konštatuje, že na správnosti tohto záveru nič nemení ani skutočnosť, že nájom\nmal byť takto obnovovaný za rovnakých podmienok, aké boli dojednané v nájomnej\nzmluve, teda s právom užívania predmetu nájmu a povinnosťou platiť nájomné iba za časť\nkalendárneho roku. Takýto výklad a aplikáciu tohto ustanovenia nemožno považovať\nza ústavne nekonformnú, teda takú, ktorá by popierala zmysel a účel právnej úpravy\nv kontexte veci sťažovateľa.\nNavyše, ústavný súd k okolnostiam veci sťažovateľa pripomína, tak ako to ostatne\nuž naznačil aj okresný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia, že je vecou sťažovateľa,\naby buď nájomný vzťah ukončil, ak ho považuje za nevýhodný, alebo, naopak, rešpektoval\nvzájomne dojednané podmienky v nájomnej zmluve. Aj z tohto dôvodu dospieva ústavný\nsúd k záveru, podľa ktorého považuje rozsudok krajského súdu za vyhovujúci\ni požiadavkám spravodlivosti. Krajský súd nepostupoval vo veci neprípustne formalisticky,\nneumožnil priechod zjavnej nespravodlivosti, naopak, hľadal a našiel rovnováhu\npri posudzovaní obsahu právneho vzťahu, o ktorom rozhodoval.\nZ týchto dôvodov odmietol ústavný súd sťažnosť sťažovateľa aj v časti smerujúcej\nproti rozhodnutiu krajského súdu podľa § 25 zákona o ústavnom súde z dôvodu jej zjavnej\nneopodstatnenosti.\nPre úplnosť ústavný súd dodáva, že vzhľadom na to, že okolnosti naznačujúce\nmožnosť porušenia základného práva sťažovateľa na súdnu ochranu a spravodlivý proces,\n\n18\n\na to ani v spojení s čl. 12 ods. 4 ústavy a čl. 1 ods. 2 protokolu č. 12 k dohovoru neboli\nzistené, považuje za vylúčené, aby rozhodnutím všeobecných súdov došlo k porušeniu\nzákladného práva sťažovateľa na vlastníctvo podľa čl. 20 ústavy, resp. čl. 1 dodatkového\nprotokolu. Z okolností vecí je totiž zrejmé, že sťažovateľ je viazaný obsahom nájomnej\nzmluvy, ktorá je platná a ktorej je sám pôvodnou zmluvnou stranou, k jej ukončeniu\nnepristúpil a vypratania žalovaného sa nedomáhal. Za tejto situácie nemožno hovoriť\nani o nútenom obmedzení vlastníckeho práva sťažovateľa bez náhrady.\nZ týchto dôvodov rozhodol ústavný súd tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti\ntohto rozhodnutia.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 28. júna 2016\n\n19", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:746428c3-02fb-43bd-8bc8-0f1683b4b942", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 192/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 192/2011 z 3. 5. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-05-03", "citacie_n": 18, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:746428c3-02fb-43bd-8bc8-0f1683b4b942"}, {"guid": "ussr:f25e0dd9-ab66-4e8e-acf5-b3a3bff839de", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 358/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 358/09 z 25. 11. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-11-25", "citacie_n": 206, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f25e0dd9-ab66-4e8e-acf5-b3a3bff839de"}, {"guid": "ussr:c4ae78bd-f8b6-4b78-8748-30fed9c932c3", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 237/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 237/09 z 10. 9. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-09-10", "citacie_n": 477, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c4ae78bd-f8b6-4b78-8748-30fed9c932c3"}, {"guid": "ussr:b2224e53-4645-4ae8-879e-ab506b0c3d40", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 169/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 169/09 z 24. 6. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-06-24", "citacie_n": 772, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b2224e53-4645-4ae8-879e-ab506b0c3d40"}, {"guid": "ussr:f33e7b49-4f96-4bed-bf2b-fef8d3893e1f", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 300/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 300/06 z 4. 1. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-01-04", "citacie_n": 1922, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f33e7b49-4f96-4bed-bf2b-fef8d3893e1f"}, {"guid": "ussr:4eeafda3-d890-4455-94b6-36a37ad6c249", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 344/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 344/06 z 3. 11. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-11-03", "citacie_n": 378, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4eeafda3-d890-4455-94b6-36a37ad6c249"}, {"guid": "ussr:251e6c54-67ec-4fc3-80b4-d003bd473a9e", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 188/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 188/06 z 8. 6. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-06-08", "citacie_n": 2017, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:251e6c54-67ec-4fc3-80b4-d003bd473a9e"}, {"guid": "ussr:da51ba19-bf75-496d-81a9-ea6318a727bd", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 98/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 98/06 z 5. 4. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-04-05", "citacie_n": 1866, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:da51ba19-bf75-496d-81a9-ea6318a727bd"}, {"guid": "ussr:75dd40d6-2fa6-4c18-b208-5653a0ec3b7d", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 288/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 288/05 z 13. 12. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-12-13", "citacie_n": 1777, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:75dd40d6-2fa6-4c18-b208-5653a0ec3b7d"}, {"guid": "ussr:0af974cc-4bf7-40fa-b0fd-d6198b03f88b", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 151/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 151/05 z 18. 5. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-05-18", "citacie_n": 997, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0af974cc-4bf7-40fa-b0fd-d6198b03f88b"}, {"guid": "ussr:e728d97f-595e-412c-878c-042ec2d9bd82", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 50/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 50/05 z 23. 2. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-02-23", "citacie_n": 306, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e728d97f-595e-412c-878c-042ec2d9bd82"}, {"guid": "ussr:332bb6dc-9ead-4da0-982f-ce72f4c389bf", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 20/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 20/05 z 26. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-26", "citacie_n": 1749, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:332bb6dc-9ead-4da0-982f-ce72f4c389bf"}, {"guid": "ussr:5ef19834-e37b-4d51-8c72-05f31057a0ea", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 1/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 1/05 z 5. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-05", "citacie_n": 2095, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5ef19834-e37b-4d51-8c72-05f31057a0ea"}, {"guid": "ussr:a495f585-877e-41fe-a60d-0d74ec45e4f9", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 102/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 102/04 z 14. 4. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-04-14", "citacie_n": 328, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a495f585-877e-41fe-a60d-0d74ec45e4f9"}, {"guid": "ussr:58c096c4-a5e6-425b-b9e4-fd2c8a14fd54", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 16/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 16/04 z 30. 1. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-01-30", "citacie_n": 1955, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:58c096c4-a5e6-425b-b9e4-fd2c8a14fd54"}, {"guid": "ussr:83783f26-2ce9-416d-84fd-f09755b033cb", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 263/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 263/03 z 3. 12. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-12-03", "citacie_n": 1667, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:83783f26-2ce9-416d-84fd-f09755b033cb"}, {"guid": "ussr:2c2c7dfb-145b-4dfd-ba62-a3b465e6b49d", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 35/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 35/02 z 10. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-10", "citacie_n": 1066, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2c2c7dfb-145b-4dfd-ba62-a3b465e6b49d"}, {"guid": "ussr:58da22c8-d6ec-484d-8cd9-068558793798", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 103/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 103/02 z 7. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-07", "citacie_n": 1520, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:58da22c8-d6ec-484d-8cd9-068558793798"}, {"guid": "ussr:6ed023e1-d357-433b-aef9-406487857e73", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 19/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 19/02 z 13. 3. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-03-13", "citacie_n": 3382, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6ed023e1-d357-433b-aef9-406487857e73"}, {"guid": "ussr:dd89942b-788f-4df7-a94c-2a70e886ee72", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.31.2000.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 31/00", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 31/00 z 16. 5. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-05-16", "citacie_n": 94, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.31.2000.1"}, {"guid": "915267ed-7c2b-4144-99d5-b55fe82138a8:1cf5bde0-1165-43a4-8833-e8a9e7386fa0", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2013:1511213296.2", "spisova_znacka": "5Co/373/2012", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 5Co/373/2012 z 11. 11. 2013", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2013-11-11", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2013:1511213296.2"}, {"guid": "bedca70d-711c-4b95-b2f8-874d118fbdff:bb5418e6-9d1a-4f7f-b233-2f277891690f", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2013:5311212159.2", "spisova_znacka": "5Co/248/2013", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 5Co/248/2013 z 16. 9. 2013", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2013-09-16", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2013:5311212159.2"}], "citovane_v": []}