{"guid": "ussr:853f8827-88d3-4213-bc98-5decf64e63f4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:3.US.430.2015.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 430/2015", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 430/2015 z 1. 12. 2015", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 1. decembra 2015, sp. zn. III. ÚS 430/2015, ECLI:SK:USSR:2016:3.US.430.2015.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Ľubomír Dobrík", "sudca_id": 1093, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/lubomir-dobrik-1093", "datum_vydania": "2015-12-01", "forma": "Nález", "povaha": ["právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia", "prikazuje konať bez zbytočných prieťahov", "priznáva primerané finančné zadosťučinenie"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "III.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/853f8827-88d3-4213-bc98-5decf64e63f4", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.430.2015.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.430.2015.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.430.2015.1/text", "citacie_n": 5, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\nIII. ÚS 430/2015­37\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 1. decembra 2015\nv senáte zloženom z predsedu senátu Rudolfa Tkáčika, zo sudkyne Jany Baricovej a sudcu\nĽubomíra Dobríka vo veci sťažnosti\n\n,\n\nzastúpeného advokátkou JUDr. Mariannou Lechmanovou,\nŠtúrova 20, Košice, pre namietané porušenie základného práva na prerokovanie veci bez\nzbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva\nna prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní\nvedenom pod sp. zn. 9 C 257/2004 takto\nrozhodol:\n1. Základné právo\n\nna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov\n\npodľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prerokovanie jeho záležitosti\nv primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 9 C 257/2004\nporušené bolo.\n\n2. Okresnému súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 9 C 257/2004\np r i k a z u j e konať bez zbytočných prieťahov.\n3.\n\np r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 1 000 € (slovom\n\ntisíc eur), ktoré j e mu Okresný súd Bratislava I p o v i n n ý vyplatiť do dvoch mesiacov\nod právoplatnosti tohto rozhodnutia.\n4. Okresný súd Bratislava I j e\n\np o v i n n ý uhradiť\n\ntrovy\n\nprávneho zastúpenia v sume 434,48 € (slovom štyristotridsaťštyri eur a štyridsaťosem\ncentov) na účet jeho právnej zástupkyne advokátky JUDr. Marianny Lechmanovej do dvoch\nmesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením\nz 8. septembra 2015 prijal na ďalšie konanie sťažnosť\n\n,\n\n(ďalej len „sťažovateľ“ alebo aj\n„navrhovateľ“), zastúpeného advokátkou JUDr. Mariannou Lechmanovou, Štúrova 20,\nKošice, v ktorej namietal porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez\nzbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a\npráva na prerokovanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného\nsúdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 9 C 257/2004.\nSťažovateľ v sťažnosti namieta neprimeranú dĺžku konania o zaplatenie požadovanej\nnáhrady nemajetkovej ujmy v konaní vedenom na okresnom súde pod sp. zn. 9 C 257/2004.\nKonanie, v ktorom sťažovateľ namieta prieťahy, začalo jeho žalobným návrhom\nz 23. decembra 2003. Okresný súd podľa sťažovateľa po vydaní uznesenia z 20. decembra\n\n2\n\n2014, ktorým zamietol jeho návrh na vydanie predbežného opatrenia, zostal nečinný\na „po dobu dlhých siedmych rokov nedošlo zo strany súdu k žiadnemu úkonu“. Sťažovateľ\nďalej uvádza chronológiu jednotlivých úkonov zo strany okresného súdu. V sťažnosti ďalej\nuvádza:\n„V danom prípade nejde o takú zložitosť (právnu ani skutkovú), ktorá by\nodôvodňovala skutočnosť, že za takmer jedenásť rokov od podania žaloby súd vo veci\nprávoplatne nerozhodol, dokonca nerozhodol ani na prvom stupni. Podľa názoru\nsťažovateľa Okresný súd Bratislava I v období od 20.12.2004 do 30.03.2011 vôbec nekonal\na od roku 2011 konal neefektívne a tak spôsobil to, že sťažovateľ je stále v stave právnej\nneistoty.\nOkresný súd Bratislava I po dlhú dobu a v danom prípade opakovane po dobu\nniekoľkých rokov vôbec nekonal a nevykonával úkony. V tomto prípade ide\no nekomplikovanú vec, ktorú bolo nutné posúdiť a rozhodnúť v zmysle príslušných\nzákonných ustanovení ako aj v zmysle dostupnej judikatúry.\nV konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava I pod č. k. 9C/257/2004 súd vôbec\nnekonal plynulo aj keď vec právne ale ani fakticky zložitá nebola a nebola zložitá ani\npovaha prejednávanej veci t. j. konanie o zaplatenie sumy 10.000 Eur z dôvodu, že\nsťažovateľ nemal počas trvania jeho väzobného stíhania prístup k právnym predpisom.\nSťažovateľ sa domáhal, aby mu súd priznal nárok na odškodné z dôvodu porušenia jeho\npráv a požadoval, aby odporca uhradil spravodlivé finančné zadosťučinenie za spôsobenú\nujmu v plnej výške.\nSťažovateľ je v konaní č. k. 9C/257/2004 vedenom na Okresnom súde\nBratislava I po dlhú dobu a dodnes aj je, vzhľadom na absenciu meritórneho rozhodnutia\nvo veci, v stave právnej neistoty.\nSťažovateľ má za to, že zo všetkého uvedeného vyplýva, že okresný súd je zodpovedný\nza celkovú neprimeranú dĺžku namietaného konania v trvaní takmer jedenásť rokov\nod podania žalobného návrhu, počas ktorej nekoná efektívne a bez zbytočných prieťahov\ntakým spôsobom aby poskytol sťažovateľovi v namietanom konaní relevantnú ochranu jeho\npráv a oprávnených nárokov v zmysle návrhu vo veci samej, ako aj namietaných práv\nv zmysle ním podanej sťažnosti ústavnému súdu.“\n3\n\nSťažovateľ preto doručil 7. mája 2014 sťažnosť na postup súdu spôsobujúci prieťahy v\nkonaní. Jeho sťažnosť bola predsedníčkou okresného súdu kvalifikovaná ako dôvodná.\nNa základe uvedených skutočností sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd vo veci jeho\nsťažnosti takto rozhodol:\n1. Základné právo\n\n,\n\n, bytom\npodľa čl. 48 ods. 2 Ústavy\n\nSlovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd\npostupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod. sp. zn. č. k. 9C/257/2004\nporušené bolo.\n2. Okresnému súdu Bratislava I sa prikazuje, aby v konaní vedenom pod sp. zn. č. k.\n9C/257/2004 konal bez zbytočných prieťahov.\n3.\n\n,\n\n,\nsa priznáva primerané finančné\n\nzadosťučinenie vo výške 10.000,00 Eur (slovom desať tisíc Eur), ktoré je Okresný súd\nBratislava I povinný mu vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.\n4. Okresný súd Bratislava I je povinný nahradiť sťažovateľovi trovy konania vo výške\n893,65 Eur (slovom: osemstodeväťdesiattri Eur aj šesťdesiat päť centov) na bankový účet\nprávnej zástupkyne JUDr. Marianny Lechmanovej, advokátky vedený\ndo dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.“\nPriznanie primeraného finančného zadosťučinenia odôvodňuje sťažovateľ tým, že mu\nvzniká nemajetková ujma „spočívajúca najmä v pocitoch úplnej neistoty a bezmocnosti\nzo stavu v namietanom konaní, ktoré trvá neprimeranú dobu takmer 10 rokov pričom sa\nv namietanom konaní nejedná o skutkovo a ani právne zložitú vec, keď príslušný súd\nv namietanom konaní o jeho nároku od roku 2004 právoplatne nerozhodol a podľa jeho\nnázoru pokračuje v neefektívnej činnosti a nečinnosti, čím jej nepriamo bráni reálnemu\n\n4\n\nuplatneniu a vymoženiu ním uplatnených práv“. V doplnení k ústavnej sťažnosti doručenej\nústavnému súdu 3. marca 2015 k požadovanej výške finančného zadosťučinenia uvádza:\n„Za prekročenie rýchlosti je pokuta vo výške 400,00 Eur. Nedávno Špecializovaný\ntrestný súd vo veci Niguta a spol. udelil poriadkovú pokutu 3.300,00 Eur jednej televízii\nza to, že vyhotovovala z pojednávania záznam bez povolenia súdu.\nSúd nemôže priznať nižšie odškodné za prieťahy, t.j. porušenie základného Ľudského\npráva, lebo to by potom znamenalo, že súd degraduje základné ľudské právo na úroveň\nporiadkovej pokuty. Do úvahy teda prichádza priznať len viac. Podľa sťažovateľa je\nodškodné zároveň trestom pre toho, kto základné/ ľudské právo porušil.“\nOkresný súd sa na základe výzvy ústavného súdu vyjadril k sťažnosti podaním\nsp. zn. Spr. 3617/2015 doručeným ústavnému súdu 2. novembra 2015, v ktorom\npredsedníčka okresného súdu k postupu súdu, ako aj k samotnej veci uviedla:\n„Návrh namietanej veci sp. zn. 9C/257/2004 bol Okresnému súdu Bratislava I\ndoručený dňa 23.12.2003. Chronológia jednotlivých úkonov, ktoré boli odo dňa doručenia\nnávrhu na súd v namietanej veci vykonané, je súčasťou vyjadrenia zákonnej sudkyne\nk ústavnej sťažnosti.\nDňa 07.05.2014 bola v namietanej veci podaná sťažnosť na prieťahy v konaní\n(Spr. 2168/2014), ktorá bola s prihliadnutím na celkovú dĺžku namietaného konania sp. zn.:\n9C/257/2004 vyhodnotená listom zo dňa 26.05.2014 ako dôvodná.\nZ rozsahu spisového materiálu veci a doterajšieho priebehu konania je však zrejmé,\nŽe k predĺženiu súdneho konania prispel svojím správaním aj samotný navrhovateľ ako\nsťažovateľ.\nV namietanej veci bolo potrebné vykonať viacero procesných úkonov vo vzťahu\nk podaniam navrhovateľa, ktoré boli vo väčšine prípadov neúplné a zmätočné tak, ako to\nvyplýva z vyjadrenia zákonnej sudkyne k ústavnej sťažnosti. Zmätočným bol samotný návrh\nna začatie konania, ktorý bol až na základe výzvy súdu doplnený dňa 2.8.2011 a dňa\n22.9.2011. Následne bol navrhovateľ dňa 9.8.2012 vyzvaný na vady podania doručeného\ndňa 15.5.2012, ktorým navrhol upraviť petit návrhu na začatie konania. Prieťahy v konaní\n\n5\n\nspôsobil aj rozšírením odporcov v 2.­ 5. rade v priebehu konania, čím sa predĺžili procesné\núkony súdu v súvislosti s väčším počtom účastníkov konania.\nRovnako bolo zo strany navrhovateľa podaných viacero námietok zaujatosti voči\nzákonným sudcom, potreba vyriešenia ktorých viedla k opakovaným odročeniam\npojednávaní nariadených vo veci. Prvú námietku zaujatosti podal dňa 2.5.2013, pričom\nvzhľadom na jej zmätočnosť, vyzval súd dňa 6.5.2013 navrhovateľa na upresnenie tejto\nnámietky. Navrhovateľ doplnil námietku podaním doručeným dňa 15.5.2013, avšak\nvzhľadom na obsah námietky nebola predložená Krajskému súdu v Bratislave, nakoľko\nnebola dôvodná podľa ustanovení O. s. p. Druhá námietka zaujatosti doručená\ndňa 25.9.2013 bola podaná voči rovnakej sudkyni, o ktorej Krajský súd v Bratislave\npo predložení veci nerozhodoval, nakoľko bola podaná po lehote, čím došlo k zmareniu\npojednávania vytýčeného na termín 1.10.2013 a celkovému zdržaniu konania od 25.9.2013\ndo 4.12.2013. Po zmene zákonnej sudkyne navrhovateľ podal dňa 7.5.2014 ďalšiu námietku\nzaujatosti, čím znova došlo k zmareniu pojednávania vytýčeného na termín 30.5.2014.\nPredsedníčka súdu námietke zaujatosti vyhovela a dňa 24.6.2014 bola vec pridelená\nzákonnej sudkyni JUDr. Beáte Bizoňovej, ktorá namietla svoju zaujatosť, nakoľko\nnavrhovateľ voči nej podal trestné oznámenie, pre ktoré už bola vylúčená Krajským súdom\nv Bratislave aj z prejednávania inej veci vedenej pod sp. zn. 12C/55/2007. Po podaní\nnámietky zaujatosti navrhovateľom došlo opäť k predĺženiu konania od 7.5.2014\ndo 14.7.2014, kedy bola vec pridelená aktuálnej zákonnej sudkyni JUDr. Anne Kašajovej.\nV namietanej veci bolo rovnako potrebné vykonať výsluch navrhovateľa\nprostredníctvom dožiadaných súdov, konkrétne Okresným súdom Piešťany (dožiadaním\nzo dňa 30.03.2011) a Okresným súdom Trenčín (dožiadaním zo dňa 20.05.2012), stav\nvykonania ktorých bolo potrebné zo strany súdu urgovať, a to urgenciou súdu\nzo dňa 09.06.2011 a žiadosťou súdu zo dňa 06.08.2013.\nPokiaľ ide o nečinnosť súdu v namietanej veci v období od 20.12.2004 do 30.3.2011,\npovažujem za potrebné uviesť, že navrhovateľ ako sťažovateľ v uvedenom období nevyvinul\nžiadnu procesnú aktivitu, ktorou by sa domáhal odstránenia vznikajúcich prieťahov\nv konaní, čo nezbavuje súd zodpovednosti za prípadné sťažovateľom tvrdené porušenie jeho\n\n6\n\npráv, avšak poukazuje na nižšiu intenzitu následkov sťažovateľom tvrdeného porušovania\njeho práv.\nVzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti si dovoľujem Ústavný súd Slovenskej\nrepubliky požiadať, aby v prípade, ak dospeje k záveru, že právo sťažovateľa\nna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov bolo porušené, vzal do úvahy aj vyššie\nuvedené skutočnosti, ktoré prispeli k predĺženiu súdneho konania v namietanej veci, a aby\nsťažovateľovi ním uplatnené finančné zadosťučinenie v plnom rozsahu nepriznal.“\nÚstavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona Národnej\nrady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej\nrepubliky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej\nlen „zákon o ústavnom súde“) upustil v danej veci od ústneho pojednávania.\nII.\nÚstavný súd zisťoval z obsahu sťažnosti a zo súdneho spisu okresného súdu\nsp. zn. 9 C 257/2004 priebeh a stav konania. Konanie začalo návrhom sťažovateľa proti\nGenerálnemu riaditeľstvu Zboru väzenskej a justičnej stráže o zaplatenie požadovanej\nnáhrady nemajetkovej ujmy podaným na okresnom súde 23. decembra 2003. Okresný súd\npostúpil vec Okresnému súdu Nitra ako súdu miestne príslušnému, kde bol spis doručený\n10. februára 2004. Po nesúhlase Okresného súdu Nitra s postúpením veci bol spis\npredložený Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“), ktorý\nuznesením sp. zn. 3 Ndc 6/2004 zo 16. marca 2004 rozhodol, že miestne príslušným súdom\nje Okresný súd Bratislava I. Spis bol späť doručený okresnému súdu 29. júla 2004.\nOkresný súd prípisom z 18. augusta 2004 vyzval odporcu, aby sa v lehote 15 dní\nvyjadril k návrhu (vyjadrenie bolo súdu doručené 17. septembra 2004). Výzvou\nzo 7. septembra 2004 okresný súd vyzval navrhovateľa, aby odstránil vady návrhu\nna nariadenie predbežného opatrenia. Uznesením sp. zn. 9 C 257/2004 z 20. decembra 2004\nokresný súd odmietol návrh sťažovateľa na vydanie predbežného opatrenia.\n\n7\n\nV ďalšom období až do 18. januára 2010, t. j. 5 rokov a takmer 1 mesiac okresný súd\nv sťažovateľovej veci vôbec nekonal. V období od 18. januára 2010 až do 30. marca 2011 sa\njeho činnosť obmedzila na opakované zisťovanie pobytu sťažovateľa.\nOkresný súd požiadal 30. marca 2011 Okresný súd Piešťany o výsluch sťažovateľa na\ndožiadanom súde. Zároveň 30. marca 2011 zaslal okresný súd sťažovateľovi poučenie o jeho\nprocesných právach a oznámil mu, že jeho výsluch bude uskutočnený cestou dožiadaného\nsúdu. Dodatočné poučenie o procesných právach bolo zaslané sťažovateľovi 13. apríla 2011.\nVýzvou z 9. júna 2011 požiadal okresný súd dožiadaný súd o zaslanie informácie, v akom\nstave sa nachádza dožiadanie na výsluch sťažovateľa ako účastníka konania.\nSťažovateľ podaním doručeným okresnému súdu 2. augusta 2011 opravil návrh\nna začatie konania a doplnil ho návrhom na vstup ďalších účastníkov do súdneho konania.\nZároveň požiadal o oslobodenie od súdnych poplatkov. Prípisom zo 6. septembra 2011\nokresný súd zisťoval skutočnosti potrebné na pre rozhodnutie o návrhu na oslobodenie\nod platenia súdnych poplatkov.\nUznesením č. k. 9 C 257/2004­44 zo 6. septembra 2011 okresný súd vyzval\nsťažovateľa, aby do 15 dní odstránil vady návrhu i podania z 25. júla 2011. Odpoveď\nsťažovateľa bola okresnému súdu doručená 17. septembra 2011.\nUznesením č. k. 9 C 257/2004­45, ktoré nadobudlo právoplatnosť 4. októbra 2011,\nokresný súd pripustil vstup ďalších účastníkov do konania.\nUznesením č. k. 9 C 257/2004­56 z 19. apríla 2012 okresný súd priznal sťažovateľovi\noslobodenie od platenia súdnych poplatkov. Zároveň mu zaslal oznámenie vo veci jeho\nžiadosti o ustanovenie právneho zástupcu.\nĎalšie doplnenie žaloby a oprava podania zo strany sťažovateľa boli okresnému súdu\ndoručené 15. mája 2012. Uznesením zo 4. júla 2011 okresný súd odkázal navrhovateľa\nna Centrum právnej pomoci. Okresný súd podaním z 9. augusta 2012 vyzval sťažovateľa\nna upresnenie navrhovanej zmeny petitu. Odpoveď sťažovateľa bola súdu doručená\n28. augusta 2012.\nUznesením č. k. 9 C 257/2004­100 z 15. októbra 2012 okresný súd zastavil konanie\nv časti návrhu na zaplatenie nemajetkovej ujmy a zároveň pripustil zmenu petitu návrhu.\n\n8\n\nUznesením z 22. novembra 2012 uložil okresný súd odporcom v 2. až 5. rade vyjadriť\nsa v stanovenej lehote k návrhu na začatie konania. Vyjadrenia odporcov vo 4. a v 5. rade\nboli súdu doručené 27. decembra 2012 a 28. decembra 2012, vyjadrenia odporcov v 2. a 3.\nrade 13. februára 2012.\nK uzneseniu č. k. 9 C 257/2004­100 z 15. októbra 2012 vydal okresný súd\n28. januára 2013 opravné uznesenie.\nOkresný súd podaním z 22. marca 2013 oznámil sťažovateľovi, že jeho účasť\nna nariadenom pojednávaní nie je nutná, keďže už bol vypočutý dožiadaným súdom.\nNavrhovateľ oznámil súdu (doručené 3. apríla 2013), že nedáva súhlas na pojednávanie bez\njeho účasti. Na jeho sťažnosť okresný súd odpovedal 10. apríla 2013. Vo veci sa 19. apríla\n2013 konalo pojednávanie, ktoré bolo kvôli potrebe doplnenia dokazovania odročené\nna 17. máj 2013. Zápisnica z pojednávania bola sťažovateľovi zaslaná 22. apríla 2013.\nDňa 2. mája 2013 bolo okresnému súdu doručené podanie sťažovateľa, ktorého\nobsahom bola aj námietka zaujatosti. Okresný súd podaním zo 6. mája 2013 vyzval\nnavrhovateľa na vyjadrenie v súvislosti s námietkou zaujatosti. Jeho odpoveď bola súdu\ndoručená 15. mája 2013.\nĎalšie pojednávanie vo veci sa uskutočnilo 17. mája 2013. Po vyjadrení účastníkov\nna strane odporcov bolo pojednávanie odročené na neurčito pre účely opätovného\ndožiadania o výsluch navrhovateľa.\nOkresný súd podaním z 27. mája 2013 oznámil navrhovateľovi, že jeho námietky\nspočívajú len v postupe súdu, a preto ich okresný súd nebude predkladať nadriadenému\nsúdu, a zároveň mu zaslal zápisnicu z pojednávania.\nVýsluch sťažovateľa dožiadaným Okresným súdom Trenčín sa uskutočnil 20. júna\n2013. Kópie zápisnice o výsluchu boli zaslané odporcom 9. augusta 2013.\nOkresný súd podaním z 12. augusta 2013 zaslal sťažovateľovi upovedomenie\no termíne pojednávania (1. október 2013) s oznámením, že nebude žiadať jeho predvedenie,\npretože bol vypočutý k veci dožiadaným súdom a jeho účasť na pojednávaní nie je nutná.\nSťažovateľ podaním doručeným súdu 25. septembra 2013 podal podnet na postup\nv zmysle § 14 a nasl. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) a vzniesol námietku\n\n9\n\nzaujatosti. V dôsledku vznesenej námietky zaujatosti okresný súd zrušil nariadené\npojednávanie a predložil vec Krajskému súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“).\nKrajský súd vrátil prípisom z 21. októbra 2013 spis okresnému súdu pre nedodržanie\nzákonného postupu. K opätovnému predloženiu spisu na krajský súd došlo 26. novembra\n2013. Krajský súd vrátil spis okresnému súdu ako bezdôvodne predložený. Spis bol\nokresnému súdu doručený 4. decembra 2013.\nOd 1. januára 2014 došlo k zmene zákonnej sudkyne konajúcej vo veci. Ďalší termín\npojednávania nariadil okresný súd na 30. máj 2014. Keďže sťažovateľ podal 7. mája 2014\nsťažnosť na prieťahy v konaní a námietku zaujatosti voči konajúcej sudkyni, bol termín\npojednávania zrušený a spis bol 13. mája 2014 predložený predsedníčke súdu\nna rozhodnutie o námietke zaujatosti. Okresný súd prípisom z 26. mája 2014 upovedomil\nsťažovateľa o spôsobe vybavenia jeho sťažnosti, ktorú predsedníčka okresného súdu\nvyhodnotila ako dôvodnú.\nRozhodnutím predsedníčky súdu na pridelenie veci náhodným výberom inému\nsudcovi došlo 24. júna 2014 k zmene zákonnej sudkyne. Keďže zákonná sudkyňa uviedla\nsvoju zaujatosť z dôvodu, že na ňu sťažovateľ podal trestné oznámenie, bola vec\n14. júla 2014 pridelená náhodným výberom novej zákonnej sudkyni, o čom bol sťažovateľ\ninformovaný oznámením zo 16. septembra 2014.\nIII.\nPodľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak\no ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nPodľa čl. 48 ods. 2 prvej vety ústavy každý má právo, aby sa jeho vec prerokovala\nbez zbytočných prieťahov.\n\n10\n\nPodľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.\nPodľa § 100 ods. 1 OSP len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších\nnávrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá. Pritom sa usiluje\npredovšetkým o to, aby sa spor vyriešil zmierne a aby konanie pôsobilo výchovne.\nÚčelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je\nodstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia\nštátneho orgánu. Samotným prerokovaním veci na súde alebo inom štátnom orgáne sa\nprávna neistota neodstráni. K vytvoreniu želateľného stavu, t. j. stavu právnej istoty,\ndochádza až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného štátneho orgánu. Preto\nna splnenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy nestačí, aby štátne orgány vec\nprerokovali, prípadne vykonali rôzne úkony bez ohľadu na ich počet (I. ÚS 10/98).\nPovinnosťou súdov vyplývajúcou zo základného práva účastníkov súdneho konania\nna prerokovanie ich veci bez zbytočných prieťahov v kontexte medzinárodných záväzkov\nSlovenskej republiky garantovať účastníkom súdneho konania právo na prerokovanie ich\nveci v primeranej dobe (v zmysle čl. 6 ods. 1 dohovoru) je zabezpečiť odstránenie stavu\nprávnej neistoty osoby domáhajúcej sa rozhodnutia štátneho orgánu v primeranej dobe\n(III. ÚS 111/04, III. ÚS 11/05).\nOtázku existencie zbytočných prieťahov v konaní, a tým aj porušenie základného\npráva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, skúma ústavný súd vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti\nprípadu podľa právnej a faktickej zložitosti veci, podľa správania účastníkov konania\na spôsobu, akým v konaní postupoval súd (II. ÚS 74/97). Tieto tri kritériá zohľadňuje pri\nnamietaní porušenia práva na prerokovanie veci súdom v primeranej lehote podľa čl. 6\nods. 1 dohovoru aj Európsky súd pre ľudské práva (III. ÚS 111/02, III. ÚS 29/03).\n11\n\n1. Predmetom posudzovaného konania pred okresným súdom je rozhodnutie\no zaplatenie sťažovateľom nárokovanej sumy, ktorú požaduje zaplatiť od viacerých\nodporcov z titulu nemajetkovej ujmy. Ide o konanie, ktoré spravidla nebýva skutkovo\nzložité ani po právnej stránke náročné. Návrhy tohto typu tvoria častú a bežnú agendu\nokresných súdov. Ústavný súd z preštudovaného spisu nezistil, že by išlo o právne alebo\nskutkovo zložitú vec.\n2. Ďalším kritériom, ktoré ústavný súd posudzoval, bolo správanie účastníkov\nkonania. Ústavný súd konštatuje, že k spomaleniu konania a k prieťahom v ňom výrazne\nprispeli aj okolnosti na strane sťažovateľa. Návrh sťažovateľa nemal zákonom predpísané\nnáležitosti a vadami boli poznamenané aj ďalšie jeho podania predstavujúce návrhy\nna zmenu a doplnenie žaloby vrátane návrhu na vstup ďalších účastníkov do konania\nna strane odporcov. Sťažovateľ tiež viackrát vzniesol námietku zaujatosti voči sudcom\nkonajúcim vo veci, čo bolo dôvodom na zrušenie nariadených termínov pojednávaní.\nÚstavný súd zohľadňuje, že sťažovateľ ako účastník konania má nesporne právo na procesné\núkony, ktoré urobil, na druhej strane poukazuje na to, že za prieťahy vzniknuté v dôsledku\nuplatnenia procesných práv účastníkom konania nemožno pripísať zodpovednosť na vrub\nsúdu konajúcemu vo veci (podobne III. ÚS 242/03). V súlade s touto judikatúrou preto čas\npotrebný na rozhodnutie o procesných návrhoch sťažovateľa ústavný súd nezapočítal do\ndoby zbytočných prieťahov v konaní okresného súdu (podobne III. ÚS 242/03, IV. ÚS\n218/04).\n3. Pokiaľ ide o hodnotenie postupu súdu, v posudzovanom prípade sa v konaní\nokresného súdu vyskytli dlhšie obdobia nečinnosti, predovšetkým v období od 20. decembra\n2004 až do 20. januára 2010, resp. 30. marca 2011, keďže úkony súdu v období\nod 20. januára 2010 do 30. marca 2011 spočívali len v opakovanom zisťovaní miesta pobytu\nsťažovateľa. Okrem nečinnosti bol postup okresného súdu v napadnutom konaní poznačený\naj neefektívnosťou. Ako neefektívny hodnotí ústavný súd postup súdu pri zisťovaní miesta\npobytu sťažovateľa v období od 20. januára 2010 do 18. januára 2011, predčasné\n12\n\npredloženie spisu a bezdôvodné predloženie spisu krajskému súdu na rozhodnutie\no námietke zaujatosti.\nÚstavný súd zároveň konštatuje neprimeranú celkovú dĺžku posudzovaného konania,\nktoré do doby podania ústavnej sťažnosti celkovo trvalo už 10 rokov a takmer 2 mesiace bez\ntoho, aby bolo prijaté meritórne rozhodnutie vo veci. Skutočnosť, že okresný súd do podania\nsťažnosti ústavnému súdu vo veci nedokázal rozhodnúť ani viac ako po desiatich rokoch od\nzačatia konania, je neakceptovateľná. V tejto súvislosti už ústavný súd judikoval, že ak už\nkonanie trvá neprimerane dlho, má všeobecný súd venovať zvláštnu pozornosť jeho\nurýchleniu (III. ÚS 146/05). Podľa názoru ústavného súdu pri sústredenom postupe súdu v\nposudzovanom konaní bolo možné vo veci rozhodnúť bez zbytočných prieťahov. Po\nzhodnotení postupu okresného súdu v napadnutej veci preto možno konštatovať príčinnú\nsúvislosť s porušovaním základného práva na konanie bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48\nods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.\nCelkovo ústavný súd posúdil dĺžku konania na okresnom súde ako neprimerane dlhú\na konštatuje, že okresný súd neposkytol sťažovateľovi v konaní sp. zn. 9 C 257/2004 rýchlu\na účinnú ochranu jeho práv podľa § 6 a § 100 ods. 1 OSP, a preto ústavný súd rozhodol, že\nokresný súd v tomto konaní porušil základné právo sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2 ústavy\na právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (bod 1 výroku nálezu) .\nPodľa čl. 127 ods. 2 druhej vety ústavy ak porušenie práv alebo slobôd vzniklo\nnečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil,\nvo veci konal.\nÚstavný súd zistil porušenie základného práva sťažovateľa zaručeného čl. 48 ods. 2\nústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru, prikázal okresnému súdu, aby vo veci konal bez zbytočných\nprieťahov, a odstránil tak stav právnej neistoty, v ktorej sa nachádza sťažovateľ domáhajúci\nsa rozhodnutia súdu vo veci samej (bod 2 výroku nálezu).\n\n13\n\nPodľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie\nsťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné\nzadosťučinenie.\nPodľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeraného\nfinančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho\ndomáha.\nSťažovateľ žiadal priznať primerané finančné zadosťučinenie v sume 10 000 €, čo\nodôvodnil najmä pretrvávajúcim stavom právnej neistoty.\nÚstavný súd vyslovil porušenie základného práva sťažovateľa, prikázal okresnému\nsúdu, ktorý jeho základné právo porušil, vo veci konať, a na dovŕšenie nápravy porušenia\nzákladného práva priznal sťažovateľovi po zohľadnení všetkých okolností prípadu aj\nprimerané finančné zadosťučinenie v sume 1 000 € (bod 3 výroku nálezu).\nÚstavný súd pri rozhodovaní výšky primeraného finančného zadosťučinenia\nzohľadnil aj názor vyslovený v inej sťažovateľovej veci sp. zn. I. ÚS 579/2014, ktorým\nodôvodnil nepriznanie finančného zadosťučinenia sťažovateľovi. Ako z neho vyplýva,\nsťažovateľ opakovane podáva na súdy nekvalifikované podania, ktorými zaťažuje súdy a iné\nštátne orgány v Slovenskej republike najmä so zámerom získať z uvedených káuz čo najviac\nfinančných prostriedkov bez ohľadu na ich opodstatnenosť. Zároveň ústavný súd prihliadol\nna skutočnosť, že sťažnosť sťažovateľa na prieťahy v konaní sp. zn. 9 C 257/2004 bola\nústavným súdom dvakrát odmietnutá ako zjavne neopodstatnená (I. ÚS 271/2011, II. ÚS\n346/2013). Na druhej strane však nemohol akceptovať najmä dlhodobú nečinnosť okresného\nsúdu vo veci, ktorú vzhľadom na jej podstatu pri sústredenom postupe mohol rozhodnúť v\nprimeranej lehote.\nPodľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených\nprípadoch uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému\n14\n\núčastníkovi konania jeho trovy. Právna zástupkyňa sťažovateľa si uplatnila nárok na náhradu\ntrov v sume 893,65 €. V sťažnosti uvádza, že jej trovy konania spočívajú „v trovách\nkonania právneho zastúpenia a to minimálne za dva úkony právnej pomoci t. j.\n1. prevzatie príprava právneho zastúpenia vrátane 1. porady s klientom\nvo výške á 134,00 Eur a 8,04 rež. paušál úkon plus\na 413.39 Eur cestovné výdavky\n2. nahliadnutie do spisu na Okresnom súde Bratislava I – cestovné výdavky vrátane straty\nčasu vo výške: 190,00 Eur\n3. písomné podanie sťažnosti na súd vo výške 139,83 Eur a 8,39 rež. paušál t.j. spolu\n148,22 Eur“.\nÚstavný súd priznal náhradu trov právneho zastúpenia za jeden úkon právnej služby\nvykonaný v roku 2014 spolu s režijným paušálom vo výške 138,04 € a za dva úkony\nprávnej služby vykonané v roku 2015 (písomné podanie na ústavný súd a doplnenie\nústavnej sťažnosti z 3. marca 2015) v sume dvakrát 139,83 € a režijný paušál 8,39 €,\nt. j. 296,44 €, celkom v sume 434, 48 € v zmysle § 11 ods. 2 vyhlášky Ministerstva\nspravodlivosti č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie\nprávnych služieb v znení neskorších predpisov (bod 4 výroku nálezu).\nPrávna zástupkyňa si uplatnila aj náhradu cestovných výdavkov pravdepodobne\nmotorovým vozidlom a s tým súvisiacu náhradu straty času. Keďže však nepredložila\nžiadne dôkazy o vykonaných cestách a presne nešpecifikovala výpočet požadovanej\nnáhrady, ústavný súd jej túto náhradu nepriznal.\nVzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je\nprípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho\ndoručenia účastníkom konania.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\n\n15\n\nV Košiciach 1. decembra 2015\n\n16", "vazby": {"registre": ["prieťahy", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na prerokovanie veci - bez zbytočných prieťahov", "konanie-splnenie podmienok konania", "prieťahy v konaní-nečinnosť", "prieťahy v konaní-neefektívny postup", "ujma, náhrada škody-nemajetková ujma", "účastník konania-súčinnosť"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "9C/257/2004", "guid": null, "vztah": "porusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:f76bf688-bfa9-487d-8cb1-3de36d8247c0", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:1.US.579.2014.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 579/2014", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 579/2014 z 28. 1. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-01-28", "citacie_n": 8, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:1.US.579.2014.1"}, {"guid": "ussr:fa335ccf-a88a-4f7a-a61f-ccd54a588275", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 346/2013", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 346/2013 z 19. 6. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-06-19", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fa335ccf-a88a-4f7a-a61f-ccd54a588275"}, {"guid": "ussr:8a5a462c-6109-4fcf-a1dd-34434e86ea29", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 271/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 271/2011 z 24. 8. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-08-24", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8a5a462c-6109-4fcf-a1dd-34434e86ea29"}, {"guid": "ussr:77a23ba0-188f-4858-b779-1ace03fafc5a", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 146/05", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 146/05 z 12. 10. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-10-12", "citacie_n": 23, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:77a23ba0-188f-4858-b779-1ace03fafc5a"}, {"guid": "ussr:baacfd40-1634-4a22-ae6f-c6303b42875d", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 11/05", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 11/05 z 20. 4. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-04-20", "citacie_n": 152, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:baacfd40-1634-4a22-ae6f-c6303b42875d"}, {"guid": "ussr:63fc4414-e92a-469b-9d7b-d6b8ca44239f", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 218/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 218/04 z 23. 9. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-09-23", "citacie_n": 280, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:63fc4414-e92a-469b-9d7b-d6b8ca44239f"}, {"guid": "ussr:84e5e1a4-f4e2-4914-8b58-80852e741dcd", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 111/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 111/04 z 18. 8. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-08-18", "citacie_n": 122, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:84e5e1a4-f4e2-4914-8b58-80852e741dcd"}, {"guid": "ussr:6933fdd5-61b9-4f93-89ab-de0e616b549e", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 242/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 242/03 z 18. 2. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-02-18", "citacie_n": 293, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6933fdd5-61b9-4f93-89ab-de0e616b549e"}, {"guid": "ussr:925b6b1d-535c-42a3-b252-1ccc3fff35d6", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 29/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 29/03 z 29. 4. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-04-29", "citacie_n": 247, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:925b6b1d-535c-42a3-b252-1ccc3fff35d6"}, {"guid": "ussr:0597db0e-534b-4454-adb7-b2da48c44767", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 111/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 111/02 z 6. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-06", "citacie_n": 3435, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0597db0e-534b-4454-adb7-b2da48c44767"}, {"guid": "ussr:4224e6b1-8c2d-449d-ab3d-3c1ee97d630c", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.74.1997.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 74/97", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 74/97 z 7. 7. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-07-07", "citacie_n": 599, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.74.1997.1"}, {"guid": "ussr:9e89727c-57fd-4127-833c-97a2c28bf13b", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 10/98", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 10/98 z 26. 5. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-05-26", "citacie_n": 1454, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:9e89727c-57fd-4127-833c-97a2c28bf13b"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:76f6faa5-ad36-4c4e-929d-22d558868262", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:4.US.174.2026.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 174/2026", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 174/2026 z 24. 3. 2026", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2026-03-24", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:4.US.174.2026.1"}, {"guid": "ussr:5c7eaaa5-debf-4838-b2e7-2f52c333afc2", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:3.US.292.2022.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 292/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 292/2022 z 26. 5. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-05-26", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:3.US.292.2022.1"}, {"guid": "ussr:25f86a18-06d3-480f-9067-86e452a0d9a9", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:2.US.81.2022.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 81/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 81/2022 z 16. 2. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-02-16", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:2.US.81.2022.1"}, {"guid": "ussr:6e2a61b7-fc89-4f06-bbeb-30a047ad469f", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:3.US.688.2021.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 688/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 688/2021 z 14. 12. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-12-14", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:3.US.688.2021.1"}, {"guid": "f7284287-88a0-4775-a2e2-9836c621edaa:c3177d58-bb8b-49f3-8e6e-30e2950bfb70", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2024:5122208902.2", "spisova_znacka": "7Co/160/2023", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 7Co/160/2023 z 29. 5. 2024", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2024-05-29", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2024:5122208902.2"}]}