{"guid": "ussr:8de45e3a-ce98-4435-9a79-8ea399d8db1c", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:3.US.411.2016.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 411/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 411/2016 z 21. 6. 2016", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 21. júna 2016, sp. zn. III. ÚS 411/2016, ECLI:SK:USSR:2016:3.US.411.2016.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Jana Baricová", "sudca_id": 1070, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/jana-baricova-1070", "datum_vydania": "2016-06-21", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "III.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/8de45e3a-ce98-4435-9a79-8ea399d8db1c", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.411.2016.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.411.2016.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.411.2016.1/text", "citacie_n": 1, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nIII. ÚS 411/2016-18\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 21. júna 2016\npredbežne prerokoval sťažnosť Úradu pre verejné obstarávanie, Dunajská 68, Bratislava,\nzastúpeného advokátskou kanceláriou Ružička Csekes, s. r. o., Vysoká 2/B, Bratislava,\nv mene ktorej koná konateľ a advokát JUDr. Ján Azud, vo veci namietaného porušenia\nzákladných práv podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky postupom Krajského súdu\nv Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. 6 S/25/2014 a jeho rozsudkom z 30. októbra\n2015 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť Úradu pre verejné obstarávanie\n\nodmieta\n\nako podanú zjavne\n\nneoprávnenou osobou.\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 11. januára\n2016 doručená sťažnosť Úradu pre verejné obstarávanie (ďalej len „sťažovateľ“) vo veci\nnamietaného porušenia základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky\n(ďalej len „ústava“) postupom Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“)\nv konaní vedenom pod sp. zn. 6 S/25/2014 a jeho rozsudkom z 30. októbra 2015.\n\nZ obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ bol v postavení žalovaného\nsprávneho orgánu účastníkom súdneho konania v správnom súdnictve vedenom pred\nkrajským súdom pod sp. zn. 6 S/25/2014, ktorého predmetom bolo preskúmanie zákonnosti\njej rozhodnutia č. 13654-9000/2013-KR/6 z 9. decembra 2013, ktorým sťažovateľ podľa\n§ 139 ods. 1 písm. c) v spojení s § 142 ods. 4 zákona č. 25/2006 Z. z. o verejnom\nobstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej\nlen „zákon o verejnom obstarávaní“) zastavil konanie o námietkach. Krajský súd\npreskúmavané správne rozhodnutie podľa § 250j ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku\n(ďalej len „OSP“) zrušil a vrátil sťažovateľovi na ďalšie konanie.\nPredmetné správne rozhodnutie bolo sťažovateľom vydané ako rozhodnutie\no odvolaní proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy prvého stupňa č. 10499-6000/2013ON/258 z 5. novembra 2013 z dôvodu, že zo strany odvolateľa (žalobcu v konaní pred\nvšeobecným súdom, pozn.) nebol v zákonnej lehote zaslaný doklad o zaplatení kaucie,\no ktorej odvolateľ (žalobca) tvrdil, že ju zaplatil a potvrdenie o tom doručil 5. decembra\n2013, t. j. 4 dni pred vydaním preskúmavaného správneho rozhodnutia.\nKrajský súd poukázal v odôvodnení svojho rozhodnutia na to, že predmetné verejné\nobstarávanie začalo dňom vyhlásenia verejnej súťaže vo Vestníku verejného obstarávania\n1. júna 2013. V zmysle § 155m ods. 1 a 3 zákona o verejnom obstarávaní bol teda pre\nkonanie platný a účinný zákon o verejnom obstarávaní v znení do 30. júna 2013. Z toho\nokrem iného vyvodil, že proti rozhodnutiu o námietkach nebolo v tomto prípade prípustné\nodvolanie, ktoré ako riadny opravný prostriedok pripustila až zmena zavedená zákonom\nč. 95/2013 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní\na o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene zákona\nč. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších\npredpisov s účinnosťou od 1. júla 2013. Dospel k záveru, že sťažovateľ „postupoval\nv rozpore s účinnou právnou úpravou, keď na základe nesprávneho poučenia v rozhodnutí\no námietkach pripustil možnosť podať opravný prostriedok - odvolanie voči rozhodnutiu\no námietkach doručenom navrhovateľovi, a kontrolovanému - žalobcovi. Nesprávne\npoučenie o opravnom prostriedku však nemôže zakladať takéto právo v rozpore so\n2\n\nzákonom. Žalovaný z uvedeného dôvodu vydal rozhodnutie na základe neúčinného\nprávneho predpisu, a preto ho súd podľa ust. § 250j ods. 3 O.s.p. zrušil a vec mu vrátil na\nďalšie konanie.“\nSťažovateľ označil rozsudok krajského súdu za arbitrárny, trpiaci viacerými vadami\nmajúcimi pôvod v procesných pochybeniach krajského súdu, následkom ktorých došlo\nk porušeniu jeho základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a zároveň došlo aj k porušeniu\nčl. 1 ods. 1 a 144 ods. 1 ústavy. Je toho názoru, že dotknutý rozsudok „trpí niekoľkými\nzávažnými vadami, ktoré sú v rozpore so zásadami právneho štátu, predovšetkým čo sa týka\nprístupu k spravodlivosti na nezávislom a nestrannom súde. Taktiež napadnutý rozsudok je\nv priamom rozpore s nedávne vydaným rozhodnutím toho istého súdu v obdobnej veci, čím\nKS BA zakladá vo svojej rozhodovacej praxi neodôvodnené rozdiely, a teda popiera\nprincípy právneho štátu.“.\nPodľa jeho názoru krajský súd vychádzal z nesprávnej aplikácie prechodných\nustanovení podľa § 155m zákona o verejnom obstarávaní, pretože opomenul § 155m ods. 5\nzákona o verejnom obstarávaní a nesprávne na vec aplikoval § 155m ods. 1, 3 a 4 zákona\no verejnom obstarávaní. Poukázal pritom na skutočnosť, že verejná súťaž bola vyhlásená\n1. júna 2013, námietky, ktoré boli predmetom jeho rozhodnutia, však boli sťažovateľovi\ndoručené až 19. augusta 2013 a konanie o nich sa začalo až 30. septembra 2013, t. j.\njedenásty deň odo dňa doručenia informácie podľa § 136 ods. 9 písm. e) zákona o verejnom\nobstarávaní,\n\nktorú\n\nodvolateľ\n\n(žalobca)\n\nako\n\nkontrolovaný\n\ndoručil\n\nsťažovateľovi\n\n19. septembra 2013.\nSťažovateľ poukázal tiež na uznesenie krajského súdu č. k. 5 S/205/2013-81\nz 24. marca 2015, ktorým zastavil konanie o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia\nsťažovateľa č. 9122-6000/2013-ON/2007 z 12. augusta 2013, t. j. rozhodnutia, ktoré\nv odvolacom konaní sťažovateľ preskúmaval. Krajský súd v tejto veci vyslovil, že „V čase\npodania námietok už bolo účinné ustanovenie § 155m zákona o verejnom obstarávaní, ktoré\nvo svojom odseku 5 určuje, že konanie o námietkach vo veciach, kde bola námietka podaná\ndo 30. júna 2013, sa dokončí podľa predpisov účinných do 30. júna 2013. Z daného potom\n3\n\na contrario vyplýva, že v konaní o námietkach, podaných po 01.07.2013, ako to bolo\nv žalobcovom prípade, sa postupuje podľa novoprijatých predpisov, bez ohľadu na\nskutočnosť, že samotná verejná súťaž bola začatá pred 17.02.2013.\nĎalej je potrebné poukázať na skutočnosť, že žalovaný rozhodoval podľa § 139\nods. 2 písm. b) zákona o verejnom obstarávaní, resp. § 139 ods. 2 písm. a) zákona\no verejnom obstarávaní, teda proti rozhodnutiu č. 9122-6000/2013-ON/207 z 12.08.2013\nbolo podľa § 142 ods. 1 zákona o verejnom obstarávaní prípustné podanie odvolania. Tento\nopravný prostriedok však žalobca nevyužil a dňa 23.08.2013 podal žalobu tunajšiemu\nsúdu.“.\nSťažovateľ zdôraznil, že ďalej konal v zmysle tohto uznesenia, s ktorým je rozsudok,\nktorý je predmetom jeho sťažnosti, v príkrom rozpore. Napadnutý rozsudok podľa\nsťažovateľa „zakladá stav právnej neistoty, kedy v skutkovo zhodných prípadoch v krátkom\nčasovom období (a teda nemožno hovoriť o právnom vývoji) vznikajú neodôvodnené\nrozdiely. Tieto skutočnosti sú podľa sťažovateľa nezlučiteľné s princípmi právneho štátu\na zároveň popierajú právo na spravodlivý súdny proces v zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy SR.\nSťažovateľ pritom poukazuje na nižšie uvedenú judikatúru Ústavného súdu SR.“.\nPoukázal tiež na nález ústavného súdu sp. zn. III. ÚS 117/2011, v zmysle ktorého\n„k imanentným znakom právneho štátu patrí neodmysliteľne aj princíp právnej istoty (napr.\nPL. ÚS 36/95), ktorého súčasťou je tiež požiadavka, aby sa na určitú právne relevantnú\notázku pri opakovaní v rovnakých podmienkach dala rovnaká odpoveď (napr. I. ÚS 87/93,\nPL. ÚS 16/95 a II. ÚS 80/99). Diametrálne odlišná rozhodovacia činnosť všeobecného súdu\no tej istej právnej otázke za rovnakej alebo analogickej skutkovej situácie, pokiaľ ju\nnemožno objektívne a rozumne odôvodniť, je ústavne neudržateľná (m. m. PL. ÚS 21/00,\nPL. ÚS 6/04, III. ÚS 328/05).“.\nNapriek tomu, že je orgánom štátnej správy a je si vedomý rozhodovacej praxe\nústavného súdu, v zmysle ktorej štát v zásade nie je nositeľom základných práv, je\nsťažovateľ toho názoru, že sú tu osobitné okolnosti, s ohľadom na ktoré je namieste\npripustiť výnimku z tohto postoja.\n4\n\nDodal, že si je vedomý aj tej skutočnosti, že «napadnutý rozsudok bol vydaný v\nrámci súdneho prieskumu zákonnosti rozhodnutí orgánu verejnej správy, čím spadá pod\nsprávne súdnictvo, ktorého účelom je ochrana práv osôb pred nezákonnými zásahmi\norgánmi verejnej správy poskytovaná nezávislými a nestrannými súdmi. Sťažovateľ v\nžiadnom prípade neopomína, ani nepopiera realizáciu práva podľa čl. 46 ods. 2 Ústavy SR\na taktiež sa nebráni výkonu dohľadu nad svojou rozhodovacou právomocou zo strany\nsúdnej moci. Zároveň však zastáva názor, že v súlade s princípom trojdelenia moci, ako\nesenciálneho elementu demokratického a právneho štátu, ingerencia jednej moci (v tomto\nprípade súdnej) do výkonu činnosti inej moci (v tomto prípade výkonnej) nesmie byť\nbezhraničná, aby sa nestala zneužiteľnou. Sťažovateľ má za to, že aj orgánom výkonnej\nmoci by v rámci naplnenia postulátov teórie bŕzd a protiváh mali byť poskytnuté určité\ngarancie pred zneužívaním dominancie súdnej moci, osobitne v prípade, keď normatívna\nprávna úprava zakotvuje výnimku z dvojinštančnosti konania a priznáva „posledné slovo“\nuž prvostupňovému súdu a nepripúšťa ani podanie dovolania. Sťažovateľ pripomína, že\núlohou predovšetkým všeobecných súdov by malo byť nachádzanie spravodlivosti\nprostredníctvom správnej interpretácie pozitívneho práva, prípadne jeho dotvorenie (v\nsprávnom súdnictve ide taktiež o zamedzenie excesom správnych orgánov) a nie jeho\ndeformácia. Aj keď právny poriadok SR je založený na zásadách kontinentálneho právneho\nsystému, nemožno úplne zaznávať „precedentálny“ rozmer súdnych rozhodnutí najmä s\nohľadom na ich preventívnu a výchovnú funkciu a princíp právnej istoty a z neho\nvyplývajúcu požiadavku na predvídateľnosť súdnych rozhodnutí.».\nVzhľadom na uvedené navrhol, aby ústavný súd prijal jej sťažnosť na ďalšie konanie\na nálezom takto rozhodol:\n„Ústavný súd Slovenskej republiky určuje, že rozsudkom Krajského súdu\nv Bratislave, spis. zn. 6S/25/2014 z 30. 10. 2015 boli porušené základné práva sťažovateľa\npodľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR.\nÚstavný súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave, spis. zn.\n6S/25/2014 z 30. 10. 2015 zrušuje a vec vracia Krajskému súdu v Bratislave na ďalšie\nkonanie.\n5\n\nKrajský súd v Bratislave je povinný nahradiť sťažovateľovi trovy konania v lehote do\ntroch dní odo dňa právoplatnosti nálezu.“\nII.\nPodľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.\nPodľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania\npred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.\nPodľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom\nsvojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na\ninom orgáne Slovenskej republiky.\nÚstavný súd podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak\no ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nPodľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím\nvysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva\nalebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ústavný\nsúd môže zároveň vec vrátiť na ďalšie konanie.\nÚstavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním\na o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom\nsúde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti\nnavrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.\n\n6\n\nPri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené\nv ustanovení § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.\nPodľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd\nprávomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo\nnávrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže\nústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.\nÚstavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.\nÚstavný súd považuje za potrebné zdôrazniť, že jeho úlohou nie je zastupovať\nvšeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha interpretácia a aplikácia zákonov. Úloha\nústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie\na aplikácie s ústavou, prípadne medzinárodnou zmluvou podľa čl. 7 ods. 5 ústavy (m. m.\nI. ÚS 13/01, I. ÚS 17/01). Z tohto postavenia ústavného súdu vyplýva, že môže\npreskúmavať rozhodnutie všeobecného súdu v prípade, ak v konaní, ktoré mu predchádzalo,\nalebo samotným rozhodnutím došlo k porušeniu základného práva alebo slobody.\nPosúdenie veci všeobecným súdom sa môže stať predmetom kritiky zo strany\nústavného súdu iba v prípade, ak by závery, ktorými sa všeobecný súd vo svojom\nrozhodovaní riadil, boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne. O arbitrárnosti (svojvôli) pri\nvýklade a aplikácii zákonného predpisu všeobecným súdom by bolo možné uvažovať len\nv prípade, ak by sa tento natoľko odchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne\npoprel ich účel a význam (m. m. I. ÚS 13/00, I. ÚS 115/02, I. ÚS 139/02, I. ÚS 12/05,\nI. ÚS 352/06).\nÚstavný súd sťažnosť sťažovateľa podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde\npredbežne prerokoval, preskúmal, či obsahuje všeobecné a osobitné náležitosti predpísané\nzákonom o ústavnom súde (§ 20 a § 50) a či nie sú dané dôvody na jej odmietnutie podľa\n§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.\nPodľa § 109 ods. 1 prvej vety zákona o verejnom obstarávaní úrad je ústredným\norgánom štátnej správy pre verejné obstarávanie.\n7\n\nAko z citovaného čl. 127 ods. 1 ústavy vyplýva, namietať porušenie svojich\nzákladných práva alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd formou sťažnosti\npodanej ústavnému súdu môžu iba fyzické alebo právnické osoby.\nRovnako podľa § 49 zákona o ústavnom súde sťažnosť môže podať fyzická osoba\nalebo právnická osoba, ktorá tvrdí, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným\nzásahom sa porušili jej základné práva alebo slobody, ak o ochrane týchto základných práv\na slobôd nerozhoduje iný súd.\nSťažovateľ je zákonom o verejnom obstarávaní definovaný ako ústredný orgán\nštátnej správy, ktorý v konaní pred všeobecným súdom – v správnom súdnictve v tomto\npostavení aj vystupoval.\nTejto skutočnosti si je sťažovateľ, ako vyplýva z jeho sťažnosti, vedomý, keď sám\npoukázal na rozhodnutie ústavného súdu sp. zn. II. ÚS 80/09, hoci poukazuje na existenciu\nosobitných dôvodov spočívajúcich najmä v dvoch protichodných názoroch toho istého\nkrajského súdu vo vzťahu k tomu istému správnemu konaniu, v ktorom ale boli postupne\nvydané dve rozhodnutia – prvostupňové a rozhodnutie o podanom odvolaní.\nSťažovateľom uvádzané skutočnosti však podľa názoru ústavného súdu nemôžu byť\ndôvodom na prijatie sťažnosti v danej veci a hoci sa môžu pre sťažovateľa javiť ako\nzávažnej povahy, ich dosah nemá schopnosť poškodiť jeho základné práva, pretože nie je\nich nositeľom.\nVo veci sťažovateľa ako správneho orgánu, ktorého rozhodnutie vydané v správnom\nkonaní bolo zrušené a vec mu vrátená na ďalšie konanie, teda bude o podanom odvolaní\nkonať a rozhodovať znovu. Sťažovateľ je aktívnym orgánom aplikujúcim a interpretujúcim\nzákon a ním namietaná existencia dvoch diametrálne odlišných rozhodnutí v tej istej veci je\nskutočnosťou, s ktorou sa bude musieť vysporiadať. Ústavnému súdu totiž neprislúcha\nzjednocovať in abstracto judikatúru všeobecných súdov a suplovať právomoc, ktorá podľa\n§ 8 ods. 3 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov\n8\n\nv znení neskorších predpisov je zverená Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky.\nZjednocovanie judikatúry všeobecných súdov je podľa zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch\na o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov [§ 8 ods. 3, § 20\nods. 1 písm. b), § 21, § 22 a § 23 ods. 1 písm. b)] zverené najvyššiemu súdu (resp. jeho\nplénu a kolégiám), keď mu okrem iného priznáva aj právomoc zaujímať stanoviská\nk zjednocovaniu výkladu zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov\n(I. ÚS 17/01, III. ÚS 346/05). Do tejto kompetencie najvyššieho súdu nemá ústavný súd\noprávnenie zasahovať.\nTo však, samozrejme, nezbavuje všeobecné súdy povinnosti postupovať pri svojej\nrozhodovacej činnosti aplikovať zákony v ich relevantnom znení. V prípade konaní\nv správnom súdnictva teda tiež rešpektovanie § 250i ods. 1 OSP, v zmysle ktorého je pri\npreskúmavaní zákonnosti rozhodnutia pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol\nv čase vydania napadnutého rozhodnutia. Súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na\npreskúmanie napadnutého rozhodnutia. Na tento skutkový stav je nevyhnutné v zmysle\nzákazu retroaktivity aplikovať právne predpisy platné a účinné v relevantnom čase.\nV situácii častých legislatívnych zmien toto vyžaduje tiež pozorné čítanie a aplikácia\nprechodných ustanovení predpisov, vo vzťahu ku ktorým je zákonnosť dotknutého\nsprávneho rozhodnutia preskúmavaná.\nKeďže sťažovateľ ako orgán verejnej správy je osobou, ktorá je zjavne neoprávnená\nna podanie sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy, ústavný súd odmietol jeho sťažnosť už pri\npredbežnom prerokovaní (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 21. júna 2016\n\n9", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "správne súdnictvo-rozhodovanie o žalobách proti rozhodnutiam správnych orgánov"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:0b63d60f-59b6-4fb7-919c-d478e745267c", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 117/2011", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 117/2011 z 27. 9. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-09-27", "citacie_n": 43, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0b63d60f-59b6-4fb7-919c-d478e745267c"}, {"guid": "ussr:0c0208b6-1e43-4935-851c-acf8914fba8d", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 80/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 80/09 z 12. 2. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-02-12", "citacie_n": 39, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0c0208b6-1e43-4935-851c-acf8914fba8d"}, {"guid": "ussr:d3adf9b9-93df-42a3-bf9d-46ddfdffb663", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 352/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 352/06 z 10. 1. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-01-10", "citacie_n": 1756, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d3adf9b9-93df-42a3-bf9d-46ddfdffb663"}, {"guid": "ussr:a65e7ce1-61b4-44fe-847f-04fc92329664", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 346/05", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 346/05 z 10. 5. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-05-10", "citacie_n": 78, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a65e7ce1-61b4-44fe-847f-04fc92329664"}, {"guid": "ussr:386472fd-0d36-4ed1-82e1-ccfd6ad16085", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 328/05", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 328/05 z 29. 3. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-03-29", "citacie_n": 1149, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:386472fd-0d36-4ed1-82e1-ccfd6ad16085"}, {"guid": "ussr:5c488fc7-129c-49c3-8cbc-8c8b8f67169c", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 6/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 6/04 z 19. 10. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-10-19", "citacie_n": 1047, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5c488fc7-129c-49c3-8cbc-8c8b8f67169c"}, {"guid": "ussr:5e3b95e7-a888-4f82-ab29-9395007102ae", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 12/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 12/05 z 20. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-20", "citacie_n": 2705, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5e3b95e7-a888-4f82-ab29-9395007102ae"}, {"guid": "ussr:2a594d9b-d92d-4541-b75c-466158568a3c", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 139/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 139/02 z 26. 2. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-02-26", "citacie_n": 3306, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2a594d9b-d92d-4541-b75c-466158568a3c"}, {"guid": "ussr:1c7111fe-e1df-4a1f-9892-b46bb67d1327", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 115/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 115/02 z 17. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-17", "citacie_n": 3472, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1c7111fe-e1df-4a1f-9892-b46bb67d1327"}, {"guid": "ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 13/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 13/00 z 9. 7. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-07-09", "citacie_n": 6910, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647"}, {"guid": "ussr:fb62a029-a738-4485-9f41-c7ee37143e6e", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 17/01", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 17/01 z 19. 4. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-04-19", "citacie_n": 5942, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fb62a029-a738-4485-9f41-c7ee37143e6e"}, {"guid": "ussr:4ff44017-7b03-4f36-a715-9b791b5982b4", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 13/01", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 13/01 z 14. 3. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-03-14", "citacie_n": 768, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4ff44017-7b03-4f36-a715-9b791b5982b4"}, {"guid": "ussr:62fed15e-44dc-44e7-b7d8-7b76b9e39e57", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.21.2000.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 21/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 21/00 z 15. 11. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-11-15", "citacie_n": 1359, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.21.2000.1"}, {"guid": "ussr:516ef6bd-ef7c-42ac-936a-fc1f813ee427", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.80.1999.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 80/99", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 80/99 z 18. 8. 1999", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1999-08-18", "citacie_n": 1187, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.80.1999.1"}, {"guid": "ussr:78c3c2c8-5b23-4e3b-8b09-7770961882ff", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.36.1995.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 36/95", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 36/95 z 3. 4. 1996", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1996-04-03", "citacie_n": 849, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.36.1995.1"}, {"guid": "ussr:1d9f7480-257d-4edd-9f1f-79c6e292bfff", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.16.1995.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 16/95", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 16/95 z 24. 5. 1995", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1995-05-24", "citacie_n": 2672, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.16.1995.1"}, {"guid": "ussr:3f982ccb-cb68-4e9b-bffe-f3fd20913c11", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.87.1993.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 87/93", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 87/93 z 23. 9. 1993", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1993-09-23", "citacie_n": 1236, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.87.1993.1"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:cbad0cef-5c69-4351-926a-325e8526978b", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:4.US.55.2020.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 55/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 55/2020 z 13. 2. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-02-13", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.55.2020.1"}]}