{"guid": "ussr:71534e6e-b43a-4c10-9db4-111fbba93010", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:3.US.410.2016.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 410/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 410/2016 z 21. 6. 2016", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 21. júna 2016, sp. zn. III. ÚS 410/2016, ECLI:SK:USSR:2016:3.US.410.2016.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Jana Baricová", "sudca_id": 1070, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/jana-baricova-1070", "datum_vydania": "2016-06-21", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "III.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-1.odsek-1", "nazov": "čl. 1 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-1.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-1"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-2.odsek-2", "nazov": "čl. 2 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-2.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-2"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-2", "nazov": "čl. 17 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-17"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-3", "nazov": "čl. 6 ods. 3 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-13", "nazov": "čl. 13 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-13", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-13"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 1 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 1 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 1 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 2 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 2 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 2 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 3", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 3", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 13", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 13", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 13", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-1", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-2", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-17", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-13", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/71534e6e-b43a-4c10-9db4-111fbba93010", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.410.2016.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.410.2016.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.410.2016.1/text", "citacie_n": 5, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nIII. ÚS 410/2016-15\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 21. júna 2016\npredbežne prerokoval sťažnosť\n\n,\n\n,\n\nzastúpeného advokátom Mgr. JUDr. Zoltánom Perhácsom, PhD., advokátska kancelária,\nTichá 45, Bratislava, vo veci namietaného porušenia základného práva byť stíhaný\nspôsobom ustanoveným zákonom zaručeného v čl. 17 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky,\nzákladného práva na súdnu ochranu a inú právnu ochranu zaručeného v čl. 46 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky v spojení s čl. 1 ods. 1 a čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky,\npráva na spravodlivé súdne konanie zaručeného v čl. 6 ods. 1 a 3 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd a práva na účinný prostriedok nápravy zaručeného\nv čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Ministerstva\nvnútra Slovenskej republiky, sekcie kontroly a inšpekčnej služby, úradu inšpekčnej služby,\nodboru inšpekčnej služby východ v konaní vedenom pod ČVS: SKIS-49/IS-4-V-2009\na postupom podpredsedu vlády a ministra vnútra Slovenskej republiky v konaní vedenom\nMinisterstvom vnútra Slovenskej republiky, sekciou kontroly a inšpekčnej služby, úradom\ninšpekčnej služby, odborom inšpekčnej služby východ pod ČVS: SKIS-49/IS-4-V-2009\na takto\nrozhodol:\nSťažnosť\n\nodmieta.\n\nOdôvodnenie:\nI.\n\nÚstavnému\n\nsúdu\n\nSlovenskej\n\n29. decembra 2015 doručená sťažnosť\n\nrepubliky\n\n(ďalej\n\nlen\n\n„ústavný\n\nsúd“)\n\nbola\n\n,\n\n(ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie základného práva byť stíhaný spôsobom\nustanoveným zákonom zaručeného v čl. 17 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len\n„ústava“), základného práva na súdnu ochranu a inú právnu ochranu zaručeného v čl. 46\nods. 1 ústavy v spojení s čl. 1 ods. 1 a čl. 2 ods. 2 ústavy, práva na spravodlivé súdne\nkonanie zaručeného v čl. 6 ods. 1 a 3 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd (ďalej len „dohovor“) a práva na účinný prostriedok nápravy zaručeného v čl. 13\ndohovoru postupom Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, sekcie kontroly a inšpekčnej\nslužby, úradu inšpekčnej služby, odboru inšpekčnej služby východ (ďalej len „inšpekčná\nslužba“) v konaní vedenom pod ČVS: SKIS-49/IS-4-V-2009 a postupom podpredsedu vlády\na ministra vnútra Slovenskej republiky (ďalej len „minister“) v konaní vedenom inšpekčnou\nslužbou pod ČVS: SKIS-49/IS-4-V-2009.\nZ obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľovi bolo uznesením inšpekčnej\nslužby ČVS: SKIS-130/IS-4-V-2008 z 8. decembra 2008 (neskôr sa konanie viedlo\npod ČVS: SKIS-49/IS-4-V-2009) vznesené obvinenie za zločin prijímania úplatku\nspolupáchateľstvom podľa § 20, § 329 ods. l a 2 zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon\nv znení neskorších predpisov (ďalej len „Trestný zákon“) v súbehu so zločinom zneužívania\nprávomoci verejného činiteľa spolupáchateľstvom podľa § 20, § 326 ods. l písm. a) a ods. 2\npísm. a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. h) Trestného zákona a iné.\nPodľa názoru sťažovateľa trestné stíhanie začal a obvinenie mu vzniesol\n„neoprávnený (nezákonný) štátny orgán - inšpekčná služba - a to navyše bez kompetencie\nv zmysle Trestného poriadku, a preto jej rozhodnutia sú nezákonné a nemožno ich zhojiť,\nod samotného začiatku sú nulitné“. Svoje presvedčenie sťažovateľ opiera o právne závery\nuvedené v rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“)\nsp. zn. 1 To 1/2015 z 29. mája 2015, z ktorých vyplýva, že „inšpekčná služba nie je\norganizačnou súčasťou Policajného zboru“, preto nie je „zákonným“ orgánom, ktorému\nprislúcha vykonávať trestné stíhanie podľa zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok\nv znení neskorších predpisov (ďalej len „Trestný poriadok“).\n\n2\n\nZa prioritnú otázku, na ktorú sťažovateľ požaduje od ústavného súdu odpoveď,\nje „či inšpekčná služba je alebo nie je zákonným a ústavným štátnym orgánom“, pretože\n„Nezákonný a neústavný štátny orgán nemá kompetenciu vykonávať žiadne legálne úradné\núkony a už vôbec nemôže mať kompetencie orgánu činného v trestnom konaní, a teda\nnesmie vykonávať ani žiadne procesné úkony podľa Trestného poriadku“.\nSťažovateľ tvrdí, že „inšpekčná služba bola bez zákonného zmocnenia vyčlenená\nz organizačnej štruktúry Policajného zboru“, a teda namieta „jej nezákonnosť a\nneústavnosť ako celku“. Uvádza, že „je až druhoradé sa zaoberať otázkou, či vyšetrovateľ\ninšpekčnej služby je orgánom činným v trestnom konaní alebo nie. Vo vzťahu k nastolenej\notázke nezákonnosti štátneho orgánu (inšpekčnej službe) je bezvýznamné sa zaoberať\notázkou, či policajti inšpekčnej služby boli zákonom predpísaným spôsobom určení za\nvyšetrovateľov Policajného zboru. Ťažisko problému totiž nestojí na konkrétnych\npolicajtoch určených za vyšetrovateľov Policajného zboru, ale na inšpekčnej službe ako\nvyšetrovacom štátnom orgáne Slovenskej republiky.“. Rovnako je podľa sťažovateľa\n„menej dôležité sa zaoberať otázkou, či inšpekčná služba spĺňa atribúty nezávislosti alebo\nnie. Z logiky veci vyplýva, že nelegitímny a neústavný štátny orgán nemôže mať zákonných\nvyšetrovateľov. Pri nelegitímnom a nezákonnom štátnom orgáne sa nemožno zaoberať\notázkou nezávislosti. Tieto otázky by pripadali do úvahy len vtedy, ak by ústavný súd\nrozhodol, že inšpekčná služba je legitímnym a ústavným štátnym orgánom.“.\nOpierajúc sa o rozsudok najvyššieho súdu sp. zn. 1 To 2015 z 29. mája 2015\nsťažovateľ tvrdí, že „podpredseda vlády a minister vnútra Slovenskej republiky nemal\nlegislatívny základ na vyňatie inšpekčnej služby zo zložiek Policajného zboru\na jej začlenenie pod jeho priame riadenie“, a pokračuje, že „minister vnútra... v rozpore\ns článkom 2 ods. 2 ústavy vyňal inšpekčnú službu z organizačnej štruktúry Policajného\nzboru a zriadil (vytvoril), respektíve ju preložil (presunul) na Ministerstvo vnútra\nSlovenskej republiky“.\n\n3\n\nZáver\n\nvyplývajúci\n\nzo\n\nzjednocujúceho\n\nstanoviska\n\nnajvyššieho\n\nsúdu\n\nsp. zn. Tpj 62/2015 z 29. septembra 2015 uverejneného v Zbierke stanovísk Najvyššieho\nsúdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. 9/2015, z ktorého vyplýva, že\n„Kľúčové zákonné ustanovenie pre ministra vnútra je § 6 ods. 2 zákona o Policajnom\nzbore, podľa ktorého služby a útvary Policajného zboru riadi prezident, ak minister neurčí\ninak. Minister je teda ten, kto môže (interným predpisom) určiť, ktoré služby a útvary\nPolicajného zboru bude riadiť on, a nie prezident Policajného zboru...“, sťažovateľ\nnepovažuje za ústavne konformný, resp. považuje ho za výklad „kontra lege“ s ústavou,\nktorý „vykazuje značný stupeň arbitrárnosti“.\nSťažovateľ zopakoval, že inšpekčná služba je „nezákonná a neústavná a jej priamym\nkonaním rozhodnutím (vznesením obvinenia)“ v jeho „prípade došlo k priamemu zásahu\ndo“ jeho „základných práv garantovaných ústavou ako i dohovorom“. Opätovne zdôraznil,\nže inšpekčná služba „nemôže vykonávať vyšetrovanie o trestných činoch a preverovanie\noznámení o skutočnostiach, nasvedčujúcich tomu, že bol spáchaný trestný čin a o ostatných\npodnetoch na trestné stíhanie i keby išlo o trestnú činnosť policajtov“.\nĎalej sťažovateľ argumentoval takto:\n„... minister vnútra... svojim rozkazom č. 11/2007... zriadil špecializovaný tím\npri sekcii kontroly a inšpekčnej služby Ministerstva vnútra... a tým určil inšpekčnú službu\nna vyšetrovanie mojej trestnej veci ako colníka. Uvedené priamo vyplýva z odôvodňujúcej\nčasti uznesenia o vznesení obvinenia... Aj táto skutočnosť svedčí o tom, že inšpekčnú službu\npriamo riadi... minister vnútra..., ak by tak nebolo, tak špecializovaný tím by mal zriadiť\ngenerálny riaditeľ sekcie kontroly a inšpekčnej služby Ministerstva vnútra Slovenskej\nrepubliky alebo prezident Policajného zboru, nikdy však nie politik.\nIde o zásah, ktorý je protiústavný. Postup... ministra vnútra... nemožno považovať\nza súladný s Trestným poriadkom, ústavou, dohovorom a ani s ostatnými medzinárodnými\ndokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná. Naopak, ide o neoprávnený, svojvoľný\na mocenský zásah do konkrétnej vyšetrovanej veci. Trestný poriadok... ministrovi vnútra...\nnevytvoril žiadne podmienky, na základe ktorých by mohol zasahovať do konkrétnej\nvyšetrovanej veci a ani zriadiť špecializovaný vyšetrovací tím...\n\n4\n\n... extrémnosť nezákonnosti v mojej trestnej veci znásobuje skutočnosť, že... minister\nvnútra... nielenže bez legislatívneho základu vyčlenil inšpekčnú službu pod vlastné riadenie,\nale bez akéhokoľvek právneho základu rozhodol (priamo zasiahol do vyšetrovania\nv konkrétnej veci), že moju trestnú vec bude vyšetrovať inšpekčná služba, pričom colníci\nz hľadiska riadiacich väzieb neboli nikdy zaradení ani pod Policajný zbor ani\npod Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky a už vôbec nie pod podpredsedu vlády\na ministra vnútra Slovenskej republiky.“\nNad rámec sťažovateľ uviedol, že „každý policajt v služobnom pomere podľa zákona\nje policajtom, to však neznamená že je aj vyšetrovateľom... Vyšetrovatelia inšpekčnej služby\nsú síce zaradení na funkciách vyšetrovateľov, avšak zásadným problémom je, že\nna nezákonne zriadenom útvare - inšpekčnej službe na Ministerstve vnútra... Inak povedané,\naj vyšetrovateľ inšpekčnej služby je nepochybne policajtom v služobnom pomere, je však\nzaradený na nezákonnom a neústavnom štátnom orgáne.“.\nZa protiústavný sťažovateľ považuje aj postup ministra, ktorým „pre inšpekčnú\nslužbu zriadil aj špeciálny odbor, ktorý fyzicky vykonáva tajné sledovanie, presnejšie všetky\ndruhy tajného sledovania“, a dodáva, že v jeho trestnej veci „to namietal, avšak\nbezúspešne. Orgány činné v trestnom konaní ako i súdy túto moju námietku zásadného\nvýznamu nechali bez povšimnutia.“.\nVzhľadom na uvedené sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd po prijatí sťažnosti na\nďalšie konanie nálezom takto rozhodol:\n„1. Základné právo\n\npodľa čl. 46 ods. 1 ústavy v spojení s čl. 1. ods.\n\n1 a čl. 2 ods. 2 ústavy; čl. 17 ods. 2 ústavy; čl. 6 ods. 1, ods. 3 a čl. 13 dohovoru v trestnom\nkonaní vedenom odborom inšpekčnej služby východ úradu inšpekčnej služby sekcie kontroly\na inšpekčnej služby Ministerstva vnútra Slovenskej republiky (pôvodne 4. inšpekčné\noddelenie), Pribinova 2... Bratislava, spisová značka ČVS: SKIS-49/IS-4-V-2009 (pôvodne\nČVS: SKIS-130/IS-4-V-2008) z dôvodu, že trestné stíhanie proti sťažovateľovi začal\nnezákonný a neústavný štátny orgán, porušené bolo.\n\n5\n\n2. Základné právo\n\npodľa čl. 46 ods. 1 ústavy v spojení s čl. 1. ods. 1\n\na čl. 2 ods. 2 ústavy; čl. 17 ods. 2 ústavy; čl. 6 ods. 1, ods. 3 a čl. 13 dohovoru v trestnom\nkonaní vedenom odborom inšpekčnej služby východ úradu inšpekčnej služby sekcie kontroly\na inšpekčnej služby Ministerstva vnútra Slovenskej republiky (pôvodne 4. inšpekčné\noddelenie), Pribinova 2... Bratislava, spisová značka ČVS: SKIS-49/IS-4-V-2009 (pôvodne\nČVS: SKIS-130/IS-4-V-2008) tým, že podpredseda vlády a minister vnútra Slovenskej\nrepubliky v rozpore so zákonom (Trestným poriadkom) bez legislatívnej opory nezákonne\na neústavne priamo zasiahol do vyšetrovania sťažovateľovej veci, keď v rozpore s vecnou\npríslušnosťou inšpekčnej služby zriadenou výlučne na vyšetrovanie trestných činov\npolicajtov rozkazom MV SR č. 11/2007 zriadil špecializovaný tím pri sekcii kontroly\na inšpekčnej služby Ministerstva vnútra Slovenskej republiky a tým určil inšpekčnú službu\nna vyšetrovanie veci sťažovateľa ako colníka, porušené bolo.\n3.\n\nsa priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume\n\n100 000 €..., ktoré je povinné Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, sekcia kontroly\na inšpekčnej služby, úrad inšpekčnej služby, odbor inšpekčnej služby východ vyplatiť\nsťažovateľovi a to do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia.\n4. Ústavný súd priznáva sťažovateľovi\n\nnáhradu trov právneho\n\nzastúpenia, ktorá je splatná do 15 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia na účet\nprávneho zástupcu sťažovateľa...“\nPodaním doručeným ústavnému súdu 18. januára 2016 sťažovateľ upriamil\npozornosť na skutočnosť, že „vyšetrovateľ inšpekčnej služby vedome - úmyselne nezačlenil\ndo vyšetrovacieho spisu rozkaz MV SR č. 11/2007 a to i napriek tomu, že vyšetrovanie\n(trestné konanie) sa začalo práve na základe rozkazu“. Preto požiadal ústavný súd, „aby\nvyžiadal rozkaz MV SR č. 11/2007, pretože toto rozhodnutie je nepochybným a nesporným\ndôkazom o priamom a bezprostrednom zásahu ministra vnútra Slovenskej republiky ako\npolitika do policajného vyšetrovania (konkrétneho trestného konania), a tým aj\ndo“ sťažovateľových „v sťažnosti označených základných práv a slobôd zaručených\nÚstavou Slovenskej republiky a Európskym dohovorom o ochrane ľudských práv\na základných slobôd“.\n\n6\n\nII.\nPodľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.\nPodľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nPodľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím\nvysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva\nalebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah...\nÚstavný súd môže zároveň vec vrátiť na ďalšie konanie...\nPodľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie\nsťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné\nzadosťučinenie.\nPodľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania\npred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.\nPodľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.\no organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky o konaní pred ním a o postavení jeho\nsudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd\nkaždý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa,\nak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd skúma,\nči dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie\nkonanie.\n\n7\n\nPodľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na ktorých\nprerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané\nzákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj\nnávrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť\nuznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý\nje zjavne neopodstatnený.\nPodľa § 20 ods. 4 zákona o ústavnom súde je ústavný súd viazaný návrhom\nna začatie konania okrem prípadov výslovne uvedených v tomto zákone. Viazanosť\nústavného súdu návrhom na začatie konania sa prejavuje predovšetkým vo viazanosti\npetitom, teda tou časťou sťažnosti (v konaní podľa čl. 127 ústavy), v ktorej sťažovateľ\nšpecifikuje, akého rozhodnutia sa od ústavného súdu domáha, čím zároveň vymedzí\npredmet konania pred ústavným súdom z hľadiska požiadavky na poskytnutie ústavnej\nochrany. Vzhľadom na uvedené môže ústavný súd rozhodnúť len o tom, čoho sa sťažovateľ\ndomáha v petite sťažnosti, a vo vzťahu k tomu subjektu, ktorý označil za porušovateľa\nsvojich práv (m. m. IV. ÚS 415/09, IV. ÚS 355/09, II. ÚS 19/05, III. ÚS 2/05).\nÚstavný súd v prvom rade poukazuje na určitý stupeň nejasnosti v požiadavkách\nsťažovateľa obsiahnutých v sťažnosti. V jej odôvodnení považoval za prioritnú odpoveď\nna otázku, „či inšpekčná služba je alebo nie je zákonným a ústavným štátnym orgánom“,\npritom táto pochybnosť má vyplývať z presvedčenia sťažovateľa, že „minister vnútra...\nv rozpore s článkom 2 ods. 2 ústavy vyňal inšpekčnú službu z organizačnej štruktúry\nPolicajného zboru a zriadil (vytvoril), respektíve ju preložil (presunul) na Ministerstvo\nvnútra Slovenskej republiky“. Z takejto formulácie sťažovateľa vyplýva, že namieta postup\nministra pri podľa slov sťažovateľa „vyňatí“, „preložení“, resp. „presunutí“ a riadení\ninšpekčnej služby, ale bez uvedenia konkrétneho rozhodnutia ministra, jeho aktu\nči predpisu, ktorým k tomu malo dôjsť. V tomto zmysle je sťažnosť neúplná\na neodôvodnená, a teda nespĺňa zákonom predpísané náležitosti podľa § 20 ods. 1 v spojení\ns § 50 ods. 1 písm. b) a ods. 2 zákona o ústavnom súde, čo vedie k jej odmietnutiu\npodľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.\n\n8\n\nNaproti tomu v petite sťažnosti sťažovateľ žiada vysloviť porušenie ním označených\nzákladných práv v konaní vedenom inšpekčnou službou pod ČVS: SKIS-49/IS-4-V-2009\ntým, že „trestné stíhanie proti sťažovateľovi začal nezákonný a neústavný štátny orgán“,\nako aj tým, že „minister vnútra.. v rozpore so zákonom (Trestným poriadkom)\nbez legislatívnej opory nezákonne a neústavne priamo zasiahol do vyšetrovania\nsťažovateľovej veci, keď v rozpore s vecnou príslušnosťou inšpekčnej služby zriadenou\nvýlučne na vyšetrovanie trestných činov policajtov rozkazom MV SR č. 11/2007 zriadil\nšpecializovaný tím pri sekcii kontroly a inšpekčnej služby Ministerstva vnútra Slovenskej\nrepubliky a tým určil inšpekčnú službu na vyšetrovanie veci sťažovateľa ako colníka“.\nV návrhu na rozhodnutie sťažovateľ jasne, zreteľne a určito neidentifikoval orgán\nverejnej moci, ktorý sa mal dopustiť zásahu do jeho základných práv, len uviedol, že sa tak\nstalo v konaní vedenom inšpekčnou službou pod „ČVS: SKIS-49/IS-4-V-2009 (pôvodne\nČVS: SKIS-130/IS-4-V-2008)“. Za „odporcov“ v úvode sťažnosti sťažovateľ označil\n„Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, sekcia kontroly a inšpekčnej služby, úrad\ninšpekčnej služby, odbor inšpekčnej služby východ (pôvodne 4. inšpekčné oddelenie),\nPribinova 2, 812 72 Bratislava, spisová značka ČVS: SKIS-49/IS-4-V-2009 (pôvodne\nČVS: SKIS-130/IS-4-V-2008)“ a „Podpredseda vlády a minister vnútra Slovenskej\nrepubliky v konaní vedenom pod sp. zn. ČVS: SKIS-49/IS-4-V-2009 (pôvodne ČVS:SKIS130/IS-4-V-2008) na odbore inšpekčnej služby východ úradu inšpekčnej služby sekcie\nkontroly a inšpekčnej služby Ministerstva vnútra Slovenskej republiky (pôvodne\n4. inšpekčné oddelenie), Pribinova 2, 812 72 Bratislava.“.\nVzhľadom na uvedenú okolnosť, ako aj s prihliadnutím na ustanovenie § 20 ods. 4\nzákona o ústavnom súde ústavný súd za predmet sťažnosti ustálil namietané porušenie\nzákladného práva byť stíhaný spôsobom ustanoveným zákonom zaručeného v čl. 17 ods. 2\nústavy, základného práva na súdnu ochranu a inú právnu ochranu zaručeného v čl. 46 ods. 1\nústavy v spojení s čl. 1 ods. 1 a čl. 2 ods. 2 ústavy, práva na spravodlivé súdne konanie\nzaručeného v čl. 6 ods. 1 a 3 dohovoru a práva na účinný prostriedok nápravy zaručeného\nv čl. 13 dohovoru postupom inšpekčnej služby v konaní vedenom pod ČVS: SKIS-49/IS-4V-2009 a postupom ministra v konaní vedenom inšpekčnou službou pod ČVS: SKIS-49/IS-\n\n9\n\n4-V-2009, ku ktorému malo dôjsť tým, že sťažovateľ je stíhaný „štátnym orgánom“, ktorý\nje podľa jeho presvedčenia nezákonným a neústavným, ako aj tým, že minister nezákonne\na neústavne zasiahol do trestnej veci sťažovateľa, keď rozkazom č. 11/2007 zriadil\nšpecializovaný tím, ktorý jeho vec vyšetruje.\nPodľa čl. 1 ods. 1 ústavy Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický a právny\nštát. Neviaže sa na nijakú ideológiu ani náboženstvo.\nPodľa čl. 2 ods. 2 ústavy štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej\nmedziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.\nPodľa čl. 17 ods. 2 ústavy nikoho nemožno stíhať alebo pozbaviť slobody inak, ako\nz dôvodov a spôsobom, ktorý ustanoví zákon...\nPodľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom\nsvojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na\ninom orgáne Slovenskej republiky.\nPodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo\no oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu...\nPodľa čl. 6 ods. 3 dohovoru každý, kto je obvinený z trestného činu, má tieto\nminimálne práva:\na) byť bez meškania a v jazyku, ktorému rozumie, podrobne oboznámený s povahou\na dôvodom obvinenia proti nemu;\nb) mať primeraný čas a možnosti na prípravu svojej obhajoby;\nc) obhajovať sa osobne alebo s pomocou obhajcu podľa vlastného výberu, alebo\npokiaľ nemá prostriedky na zaplatenie obhajcu, aby sa mu poskytol bezplatne, ak to záujmy\nspravodlivosti vyžadujú;\n\n10\n\nd) vyslúchať alebo dať vyslúchať svedkov proti sebe a dosiahnuť predvolanie\na výsluch svedkov vo svoj prospech za rovnakých podmienok, ako svedkov proti sebe;\ne) mať bezplatnú pomoc tlmočníka, ak nerozumie jazyku používanému pred súdom\nalebo týmto jazykom nehovorí.\nPodľa čl. 13 dohovoru každý, koho práva a slobody priznané týmto dohovorom boli\nporušené, musí mať účinné právne prostriedky nápravy pred národným orgánom, aj keď sa\nporušenia dopustili osoby pri plnení úradných povinností.\nPo preskúmaní sťažnosti sťažovateľa ústavný súd predovšetkým poukazuje\nna ustanovenie § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde, podľa ktorého sťažnosť možno podať\nv lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo\nupovedomenia o inom zásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa,\nkeď sa sťažovateľ mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť.\nSťažovateľ sa o tom, že je stíhaný inšpekčnou službou, nielenže mohol (pozri druhú\nvetu § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde), ale aj skutočne dozvedel najneskôr doručením\nmu uznesenia inšpekčnej služby ČVS: SKIS-130/IS-4-V-2008 z 8. decembra 2008, ktorým\nmu bolo vznesené obvinenie. Od tohto momentu mu začala plynúť lehota dvoch mesiacov\nna podanie sťažnosti ústavnému súdu podľa čl. 127 ods. 1 ústavy, ak bol presvedčený,\nže týmto bolo zasiahnuté do jeho základných práv alebo slobôd a žiaden iný orgán verejnej\nmoci mu v tejto súvislosti nemôže poskytnúť ochranu. Napriek tomu, že sťažovateľ\nv sťažnosti neuviedol presný dátum doručenia mu tohto rozhodnutia inšpekčnej služby,\nz rozhodovacej činnosti ústavného súdu vyplýva (iné sťažnosti sťažovateľa vedené\nv konaniach pod sp. zn. IV. ÚS 519/2012 – sťažnosť z 25. júla 2011, sp. zn. III. ÚS 59/2014\n– sťažnosť z 25. júla 2013, sp. zn. I. ÚS 316/2014 – sťažnosť z 12. mája 2014,\nsp. zn. I. ÚS 604/2014 – sťažnosť z 25. júla 2014), že sa tak nepochybne stalo viac\nako dva mesiace pred podaním tejto aktuálnej sťažnosti ústavnému súdu. Pritom\nnedodržanie tejto lehoty je zákonom ustanoveným dôvodom na odmietnutie sťažnosti\nako podanej oneskorene (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde). V prípade podania sťažnosti\npo jej uplynutí neumožňuje zákon o ústavnom súde zmeškanie tejto lehoty odpustiť\n\n11\n\n(§ 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde) (napr. I. ÚS 235/03, I. ÚS 156/04, II. ÚS 267/04,\nIV. ÚS 35/04, I. ÚS 109/06).\nUvedené platí aj vo vzťahu k namietanému porušeniu základných práv ministrom\nv konaní vedenom inšpekčnou službou pod ČVS: SKIS-49/IS-4-V-2009 (pôvodne\nČVS: SKIS-130/IS-4-V-2008), ku ktorému malo dôjsť tým, že „minister vnútra...\nnezákonne a neústavne priamo zasiahol do vyšetrovania..., keď v rozpore s vecnou\npríslušnosťou inšpekčnej služby... rozkazom MV SR č. 11/2007 zriadil špecializovaný tím\npri sekcii kontroly a inšpekčnej služby Ministerstva vnútra Slovenskej republiky a tým určil\ninšpekčnú službu na vyšetrovanie veci sťažovateľa ako colníka“, pretože rovnako o tejto\nskutočnosti sa sťažovateľ dozvedel najneskôr z už spomínaného uznesenia inšpekčnej\nslužby o vznesení obvinenia z 8. decembra 2008, v odôvodnení ktorého je uvedené:\n„Vyšetrovateľom špecializovaného tímu pri SKIS MV SR, zriadeného rozkazom MV SR\nč. 11/2007, bolo uznesením pod ČVS: SKIS-130/IS-4-V-2008 zo dňa 09. 09. 2008\npodľa § 199 ods. 1, ods. 2 Tr. por. začaté trestné stíhanie vo veci...“\nÚstavný súd po preskúmaní sťažnosti sťažovateľa nezistil žiaden dôvod, pre ktorý by\nbolo potrebné považovať sťažnosť za podanú včas a ani sám sťažovateľ v sťažnosti\nnepredniesol právne významný argument, ktorým by odôvodnil, prečo vyčkával a so svojou\nsťažnosťou sa na ústavný súd obrátil až po niekoľkých rokoch prebiehajúceho trestného\nstíhania.\nPrípadný názor, že sťažnosť je podaná včas vzhľadom na pokračujúce prípravné\nkonanie v okolnostiach danej konkrétnej veci, s prihliadnutím na charakter, podstatu\na prirodzenosť\n\nzákladných\n\npráv,\n\nktorých\n\nporušenie\n\nsťažovateľ\n\nnamieta,\n\nnie\n\nje\n\nakceptovateľný, pretože od momentu doručenia uznesenia o vznesení obvinenia\nsťažovateľovi\n\nsa\n\nsituácia\n\nv zmysle\n\nsťažovateľových\n\nnámietok\n\nnijako\n\nnemenila\n\nani nezmenila, t. j. všetky sťažovateľom v sťažnosti prednesené námietky mu boli\nod uvedeného momentu známe.\n\n12\n\nVzhľadom na uvedené ústavný súd sťažnosť sťažovateľa odmietol podľa § 25 ods. 2\nzákona o ústavnom súde ako podanú oneskorene.\nÚstavný súd však pre úplnosť považuje za potrebné uviesť aj ďalšie dôvody, ktoré\nsvedčia o nemožnosti prijatia sťažnosti na ďalšie konanie a o potrebe jej odmietnutia.\nPodľa § 230 ods. 1 Trestného poriadku dozor nad dodržiavaním zákonnosti\npred začatím trestného stíhania a v prípravnom konaní vykonáva prokurátor.\nPri výkone tohto dozoru prokurátor môže okrem iného zrušiť nezákonné alebo\nneopodstatnené rozhodnutia policajta, ktoré môže nahradiť vlastnými rozhodnutiami [§ 230\nods. 2 písm. e) Trestného poriadku] alebo odňať vec policajtovi a prikázať ju inému, a to aj\nmiestne nepríslušnému policajtovi, alebo urobiť opatrenie, aby vec bola prikázaná inému\npolicajtovi alebo policajtom [§ 230 ods. 2 písm. f) Trestného poriadku].\nPodľa § 363 ods. 1 Trestného poriadku generálny prokurátor Slovenskej republiky\nzruší právoplatné rozhodnutie prokurátora alebo policajta, ak takým rozhodnutím alebo\nv konaní, ktorému predchádzalo, bol porušený zákon.\nNávrh na postup podľa § 363 ods. 1 Trestného poriadku môžu podľa § 364 ods. 1\npísm. a) a b) Trestného poriadku podať (okrem iných) obvinený vo svoj prospech\na v prospech obvineného osoby, ktoré by mohli podať v jeho prospech odvolanie.\nPodľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ\nnevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu\njeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ\noprávnený podľa osobitných predpisov.\nPodľa doterajšej judikatúry ústavného súdu princíp subsidiarity právomoci ústavného\nsúdu je ústavným príkazom pre každú osobu\n\n̶ fyzickú aj právnickú. Preto každý,\n\nkto namieta porušenie svojho základného práva, musí rešpektovať postupnosť tejto ochrany\n\n13\n\na predtým, ako podá sťažnosť ústavnému súdu, musí si uplatniť ochranu základných práv\na slobôd na orgáne verejnej moci, ktorého právomoc predchádza právomoci ústavného súdu\n(IV. ÚS 128/04, III. ÚS 250/08, I. ÚS 410/2011).\nZ obsahu sťažnosti nevyplýva, či sa sťažovateľ obrátil na príslušnú prokuratúru\n(dozor vykonávajúceho prokurátora, generálneho prokurátora Slovenskej republiky)\ns požiadavkou na zjednanie nápravy argumentujúc okolnosťami uvedenými v aktuálnej\nsťažnosti, pokiaľ bol presvedčený o tom, že jeho základným právam alebo slobodám nebolo\nv jeho trestnej veci učinené zadosť. Pritom v ustanovení § 53 ods. 1 zákona o ústavnom\nsúde má svoj právny základ zásada subsidiarity ústavnej sťažnosti, z ktorej plynie tiež\nprincíp minimalizácie zásahu ústavného súdu do činnosti ostatných orgánov verejnej moci,\nčo znamená, že ústavná sťažnosť je krajným prostriedkom na ochranu práva nastupujúcim\nvtedy, keď náprava pred týmito orgánmi verejnej moci už nie je štandardným postupom\nmožná. Zmysel a účel tejto zásady reflektuje maximu, podľa ktorej ochrana ústavnosti nie je\na ani z povahy veci nemôže byť len úlohou ústavného súdu, ale je úlohou všetkých orgánov\nverejnej moci. Ústavný súd predstavuje v tejto súvislosti ultima ratio inštitucionálny\nmechanizmus, ktorý nastupuje v prípade zlyhania všetkých ostatných.\nSťažovateľ ani len náznakom v sťažnosti neuviedol, či takto postupoval alebo nie,\nt. j. či v konečnom dôsledku dal možnosť a priestor príslušným orgánom verejnej moci\nposkytnúť prípadnú ochranu jeho základným právam alebo slobodám. Ak tak urobil, mal\nv záujme úspešnosti tejto jeho sťažnosti túto okolnosť uviesť a prípadne namietať ten orgán\nverejnej moci a jeho rozhodnutie, ktorý v tejto záležitosti konal ako ostatný. Ak tak\nale sťažovateľ neurobil, nesplnil požiadavku vyjadrenú v § 53 ods. 1 zákona o ústavnom\nsúde, čo robí z jeho sťažnosti sťažnosť neprípustnú, a to je dôvod na jej odmietnutie\npodľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.\nV tejto súvislosti je tiež potrebné dať do pozornosti (ide o stabilnú judikatúru\nústavného súdu), že základné právo na súdnu ochranu (siedmy oddiel ústavy)\nje „výsledkové“, to znamená, musí mu zodpovedať proces ako celok, a skutočnosť,\nči napadnuté konanie ako celok bude spravodlivé, závisí od pokračujúceho konania\n\n14\n\na rozhodnutia všeobecných súdov (m. m. III. ÚS 33/04, IV. ÚS 163/05, II. ÚS 307/06,\nII. ÚS 155/08). Aj z ďalšej judikatúry ústavného súdu (napr. I. ÚS 79/03, I. ÚS 236/03),\nobdobne ako z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (napr. Komanický\nc. Slovenská republika, rozsudok zo 4. 6. 2002) vyplýva, že ústavný súd a Európsky súd\npre ľudské práva overujú, či konanie posudzované ako celok bolo spravodlivé v zmysle\nčl. 46 až čl. 50 ústavy, resp. čl. 6 ods. 1 dohovoru.\nÚstavný súd už v rámci svojej judikatúry vyslovil, že predpokladom na záver\no porušení základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy je také porušenie,\nktoré nie je napraviteľné alebo odstrániteľné činnosťou všeobecného súdu pred začatím\nkonania alebo v konaní vo veci samej, resp. ktoré nemožno napraviť procesnými\nprostriedkami (obdobne I. ÚS 148/03, III. ÚS 355/05, II. ÚS 307/06). V nadväznosti na to\nústavný súd pripomína, že v rámci konania o sťažnosti zásadne preskúmava len právoplatné\nrozhodnutia, a to v tom zmysle, že musí ísť o rozhodnutia, ktorými sa konanie právoplatne\nskončilo (IV. ÚS 195/2010).\nTrestné konanie voči sťažovateľovi sa ešte meritórne neskončilo. Sťažovateľ tak\nbude mať naďalej možnosť uplatniť si svoje práva v trestnom konaní, ktoré ďalej prebieha.\nÚstavný súd preto vzhľadom na princíp subsidiarity svojej právomoci vyplývajúci\nz čl. 127 ods. 1 in fine ústavy aj na svoju doterajšiu rozhodovaciu prax mohol sťažnosť\nsťažovateľa pri predbežnom prerokovaní odmietnuť aj pre nedostatok svojej právomoci\nna jej prerokovanie (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).\nNapokon vo vzťahu k namietanému porušeniu práv zaručených v čl. 6 ods. 3\ndohovoru a čl. 13 dohovoru ústavný súd konštatuje, že sťažnosť nespĺňa zákonom\npredpísané náležitosti, resp. je zjavne neodôvodnená. Sťažovateľ vo vzťahu k porušeniu\noznačených práv neuviedol absolútne žiadnu argumentáciu. Neuviedol, že by nebol\nbez meškania a v jazyku, ktorému rozumie, podrobne oboznámený s povahou a dôvodom\nobvinenia proti nemu [čl. 6 ods. 3 písm. a) dohovoru], že by nemal primeraný čas\na možnosti na prípravu svojej obhajoby [čl. 6 ods. 3 písm. b) dohovoru], že by sa nemohol\n\n15\n\nobhajovať sa osobne alebo s pomocou obhajcu podľa vlastného výberu, alebo pokiaľ nemá\nprostriedky na zaplatenie obhajcu, aby sa mu bol poskytnutý bezplatne [čl. 6 ods. 3 písm. c)\ndohovoru], prípadne, že by nemohol vyslúchať alebo dať vyslúchať svedkov proti sebe\na dosiahnuť predvolanie a výsluch svedkov vo svoj prospech za rovnakých podmienok,\nako svedkov proti sebe [čl. 6 ods. 3 písm. d) dohovoru] alebo, že by mu nebola poskytnutá\nbezplatná pomoc tlmočníka [čl. 6 ods. 3 písm. e) dohovoru]. Rovnako sťažovateľ neuviedol\nnič, čo by svedčalo o akomkoľvek zásahu do jeho práva na účinný prostriedok nápravy.\nZ týchto dôvodov (nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí – chýbajúce odôvodnenie,\nalebo zjavná neopodstatnenosť) mohol ústavný súd sťažnosť sťažovateľa v tejto časti\nodmietnuť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde\nVzhľadom na uvedené ústavný súd rozhodol tak, ako to je konštatované\nvo výrokovej časti tohto uznesenia.\nPretože sťažnosť sťažovateľa bola ako celok odmietnutá, bolo bez právneho\nvýznamu zaoberať sa jeho ďalšími požiadavkami uvedenými v návrhu na rozhodnutie,\nrozhodovanie o ktorých je podmienené vyslovením porušenia základného práva alebo\nslobody, k čomu v tomto prípade nedošlo.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 21. júna 2016\n\n16", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia iných org.", "orgán činný v trestnom konaní-vyšetrovateľ", "trestné stíhanie", "minister, ministerstvo-rozkaz ministra"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:fca31da2-6015-4374-be45-dbe8ddc26926", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 604/2014", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 604/2014 z 28. 10. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-10-28", "citacie_n": 10, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fca31da2-6015-4374-be45-dbe8ddc26926"}, {"guid": "ussr:9853b615-b0e0-49ee-b5ea-190191dd6f2b", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 316/2014", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 316/2014 z 2. 7. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-07-02", "citacie_n": 46, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:9853b615-b0e0-49ee-b5ea-190191dd6f2b"}, {"guid": "ussr:bcc8724e-a6e0-4146-b18b-774f6dc6b069", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 59/2014", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 59/2014 z 29. 1. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-01-29", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bcc8724e-a6e0-4146-b18b-774f6dc6b069"}, {"guid": "ussr:e76c3111-e334-414f-8fb8-014b924fbda7", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 519/2012", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 519/2012 z 24. 7. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-07-24", "citacie_n": 24, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e76c3111-e334-414f-8fb8-014b924fbda7"}, {"guid": "ussr:27f2733e-c7c8-4a4a-8800-5c73d65842ba", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 410/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 410/2011 z 19. 10. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-10-19", "citacie_n": 18, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:27f2733e-c7c8-4a4a-8800-5c73d65842ba"}, {"guid": "ussr:7f43083e-4b0a-482c-840d-a21cd745c982", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 195/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 195/2010 z 19. 5. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-05-19", "citacie_n": 330, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7f43083e-4b0a-482c-840d-a21cd745c982"}, {"guid": "ussr:9771905a-4feb-426c-bb65-633bb357b443", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 415/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 415/09 z 10. 12. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-12-10", "citacie_n": 248, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:9771905a-4feb-426c-bb65-633bb357b443"}, {"guid": "ussr:33bda040-90a6-495b-981e-26b6cf913620", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 355/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 355/09 z 8. 10. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-10-08", "citacie_n": 327, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:33bda040-90a6-495b-981e-26b6cf913620"}, {"guid": "ussr:c90667ad-79a8-488c-82aa-fc593f5fa6fa", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 250/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 250/08 z 12. 8. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-08-12", "citacie_n": 10, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c90667ad-79a8-488c-82aa-fc593f5fa6fa"}, {"guid": "ussr:00ed0795-7850-4917-b764-3ab4f8ae46b1", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 155/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 155/08 z 2. 4. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-04-02", "citacie_n": 601, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:00ed0795-7850-4917-b764-3ab4f8ae46b1"}, {"guid": "ussr:7d155005-167b-4905-af60-639823f8e4bb", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 307/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 307/06 z 20. 9. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-09-20", "citacie_n": 781, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7d155005-167b-4905-af60-639823f8e4bb"}, {"guid": "ussr:c5a54d17-505f-47e9-af9a-0d4fd49e9aa2", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 109/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 109/06 z 29. 3. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-03-29", "citacie_n": 115, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c5a54d17-505f-47e9-af9a-0d4fd49e9aa2"}, {"guid": "ussr:816f977c-0403-4b41-aff5-a4a03c281a9a", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 355/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 355/05 z 14. 12. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-12-14", "citacie_n": 254, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:816f977c-0403-4b41-aff5-a4a03c281a9a"}, {"guid": "ussr:e540c0cf-5c47-4b51-add9-d64143396288", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 163/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 163/05 z 8. 6. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-06-08", "citacie_n": 636, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e540c0cf-5c47-4b51-add9-d64143396288"}, {"guid": "ussr:e68ba244-def6-440c-81da-5feb103ec39c", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 19/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 19/05 z 26. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-26", "citacie_n": 1191, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e68ba244-def6-440c-81da-5feb103ec39c"}, {"guid": "ussr:0ad63eed-cfa9-47b3-a259-932a9b146ac1", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 2/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 2/05 z 11. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-11", "citacie_n": 1189, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0ad63eed-cfa9-47b3-a259-932a9b146ac1"}, {"guid": "ussr:168ca06e-3754-4d7c-b580-c18d36e2c65c", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 267/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 267/04 z 17. 12. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-12-17", "citacie_n": 82, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:168ca06e-3754-4d7c-b580-c18d36e2c65c"}, {"guid": "ussr:87c2ae42-8324-43d8-a5f4-e9e8bf7aa329", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 156/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 156/04 z 14. 9. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-09-14", "citacie_n": 82, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:87c2ae42-8324-43d8-a5f4-e9e8bf7aa329"}, {"guid": "ussr:8f60de0e-cbe0-4ed3-878d-d9bc36448c23", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 128/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 128/04 z 16. 4. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-04-16", "citacie_n": 632, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8f60de0e-cbe0-4ed3-878d-d9bc36448c23"}, {"guid": "ussr:1f915f09-371f-45cd-99a3-48436912e50d", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 35/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 35/04 z 12. 2. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-02-12", "citacie_n": 75, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1f915f09-371f-45cd-99a3-48436912e50d"}, {"guid": "ussr:6de76074-7817-47aa-9878-11a1726a8ca1", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 33/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 33/04 z 4. 2. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-02-04", "citacie_n": 638, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6de76074-7817-47aa-9878-11a1726a8ca1"}, {"guid": "ussr:b70788e6-08fa-4a80-be48-57044d9e7c73", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 235/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 235/03 z 17. 12. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-12-17", "citacie_n": 181, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b70788e6-08fa-4a80-be48-57044d9e7c73"}, {"guid": "ussr:89851db3-e8c4-4f27-b63d-cbb99648e5fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 236/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 236/03 z 17. 12. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-12-17", "citacie_n": 334, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:89851db3-e8c4-4f27-b63d-cbb99648e5fe"}, {"guid": "ussr:0199e831-aefe-4f17-861d-b3f938aea7a8", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 148/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 148/03 z 27. 8. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-08-27", "citacie_n": 313, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0199e831-aefe-4f17-861d-b3f938aea7a8"}, {"guid": "ussr:02540481-a652-4ee1-a6db-4ed263d14e47", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 79/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 79/03 z 9. 4. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-04-09", "citacie_n": 296, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:02540481-a652-4ee1-a6db-4ed263d14e47"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:6ec16319-c4d8-4707-ad93-2f65a8d55c31", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:2.US.657.2024.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 657/2024", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 657/2024 z 18. 12. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-12-18", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:2.US.657.2024.1"}, {"guid": "ussr:08ce562e-ed10-4263-a9a4-629e96464dc1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:4.US.634.2024.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 634/2024", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 634/2024 z 17. 12. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-12-17", "citacie_n": 10, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:4.US.634.2024.1"}, {"guid": "ussr:4bcb4875-0473-44fe-bf21-2b4a586108b2", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:2.US.508.2017.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 508/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 508/2017 z 3. 8. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-08-03", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.508.2017.1"}, {"guid": "ussr:a4d0142d-b86a-4f81-a58b-6aafd6d8a739", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.586.2016.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 586/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 586/2016 z 21. 9. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-09-21", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.586.2016.1"}, {"guid": "ussr:c67e3d76-08f6-4ebc-ba97-19778c0bc0d1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.587.2016.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 587/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 587/2016 z 21. 9. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-09-21", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.587.2016.1"}]}