{"guid": "ussr:2b995169-204b-4bba-a1bf-1586d4a381d7", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:3.US.399.2016.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 399/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 399/2016 z 21. 6. 2016", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 21. júna 2016, sp. zn. III. ÚS 399/2016, ECLI:SK:USSR:2016:3.US.399.2016.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Rudolf Tkáčik", "sudca_id": 1080, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/rudolf-tkacik-1080", "datum_vydania": "2016-06-21", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "III.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/2b995169-204b-4bba-a1bf-1586d4a381d7", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.399.2016.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.399.2016.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.399.2016.1/text", "citacie_n": 19, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nIII. ÚS 399/2016-15\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 21. júna 2016\npredbežne prerokoval sťažnosť\n\n,\n\nzastúpeného spoločnosťou Fridrich Paľko, s. r. o., Grösslingová 4, Bratislava, v mene\nktorej koná konateľ a advokát doc. JUDr. Branislav Fridrich, PhD., vo veci namietaného\nporušenia základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej\nrepubliky a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane\nľudských\n\npráv\n\na základných\n\nslobôd\n\nrozsudkom\n\nKrajského\n\nsúdu\n\nv\n\nTrnave\n\nsp. zn. 9 Co 240/2013 z 19. decembra 2013 a uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky sp. zn. 3 Cdo 165/2014 zo 17. marca 2015 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť\n\no d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.\nOdôvodnenie:\nI.\n\nÚstavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 16. júna 2015\ndoručená sťažnosť\n\n(ďalej len\n\n„sťažovateľ“), vo veci namietaného základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1\nÚstavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie\npodľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len\n\n„dohovor“)\n\nrozsudkom\n\nKrajského\n\nsúdu\n\nv\n\nTrnave\n\n(ďalej\n\nlen\n\n„krajský\n\nsúd“)\n\nsp. zn. 9 Co 240/2013 z 19. decembra 2013 (ďalej len „napadnutý rozsudok krajského\nsúdu“) a uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“)\nsp. zn. 3 Cdo 165/2014 zo 17. marca 2015 (ďalej len „napadnuté uznesenie najvyššieho\nsúdu“).\nZ obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že na Okresnom súde Galanta (ďalej\nlen „okresný súd“) sťažovateľ podal návrh na zaplatenie sumy 79 399,85 € z titulu\nmimoriadneho zvýšenia náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia v dôsledku choroby\nz povolania. Okresný súd rozsudkom sp. zn. 17 C 251/2010 z 26. marca 2013 návrh\nsťažovateľa zamietol stotožniac sa s tvrdeniami odporcu o premlčaní ním uplatneného práva\nna mimoriadne zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia. Zároveň okresný\nsúd v odôvodnení svojho rozhodnutia konštatoval, že v prípade sťažovateľa nejde o prípad\nhodný mimoriadneho zreteľa. Sťažovateľ podal proti označenému rozsudku okresného súdu\nodvolanie. Krajský súd napadnutým rozsudkom potvrdil odvolaním napadnutý rozsudok\nokresného súdu s tým, že vznesenú námietku premlčania uplatneného nároku posúdil taktiež\nako\n\nopodstatnenú,\n\npretože\n\nnárok\n\nna mimoriadne\n\nzvýšenie\n\nnáhrady\n\nza sťaženie\n\nspoločenského uplatnenia nebol uplatnený v dvojročnej subjektívnej lehote od vystavenia\nposudku na základné bodové ohodnotenie.\nSťažovateľ proti napadnutému rozsudku krajského súdu podal dovolanie, o ktorom\nrozhodol najvyšší súd napadnutým uznesením tak, že ho odmietol ako procesne neprípustné.\nPodľa sťažovateľa súdy zúčastnené na rozhodovaní v jeho veci nesprávne posúdili\nvznesenú námietku premlčania, čo malo za následok porušenie základného práva na súdnu\nochranu zaručeného čl. 46 ústavy a práva na spravodlivý súdny proces zaručeného v čl. 6\nods. 1 dohovoru.\nKrajský súd sa podľa sťažovateľa v otázke premlčania nároku stotožnil s arbitrárnym\nvýkladom okresného súdu týkajúcim sa § 7 ods. 3 vyhlášky ministerstiev zdravotníctva\na spravodlivosti, Štátneho úradu sociálneho zabezpečenia a Ústrednej rady odborov\n2\n\nč. 32/1965 Zb. o odškodňovaní bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia v znení\nneskorších predpisov (ďalej len „vyhláška č. 32/1965 Zb.“) a neakceptoval tvrdenie\nsťažovateľa, že nárok na mimoriadne zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia nie je\nmožné premlčať, pretože vzniká až na základe rozhodnutia súdu, ktoré je vo vzťahu\nk existencii dôvodov na vznik nároku konštitutívne výrokom o existencii prípadu hodného\nosobitného zreteľa v čase rozhodovania súdu.\nSťažovateľ poukázal aj na to, že krajský súd námietku premlčania žalovaného\nposúdil nesprávne a odlišne ako v inom obdobnom prípade zamestnanca s rovnakou\nchorobou z povolania toho istého zamestnávateľa v rozsudku sp. zn. 23 Co 261/2011\nz 30. apríla 2012, v ktorom konštatoval, že až do pozitívneho rozhodnutia súdu o nároku\ntzn. mimoriadneho zvýšenia odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia a bolesť\nneexistuje subjektívne právo poškodeného na primerané zvýšenie uvedeného nároku,\na preto nemôže dôjsť ani k premlčaniu uvedeného nároku. V súlade s čl. 12 ods. 1 druhou\nvetou ústavy sťažovateľ očakával, že krajský súd vyhodnotí vznesenú námietku premlčania\naj v jeho veci ako nenáležitú a bez právnych účinkov.\nSúdy zúčastnené na rozhodovaní v tejto veci podľa sťažovateľa na zodpovedanie\npodstatnej otázky, a to aké účinky má rozhodnutie súdu na základe § 7 ods. 3 vyhlášky\nč. 32/1965 Zb., aplikovali nesprávny výklad tohto ustanovenia, ktorý je v rozpore s právnou\nteóriou a právnymi princípmi.\nV napadnutom rozsudku krajský súd uviedol, že poškodený sa o škode na zdraví\nspočívajúcej v sťažení spoločenského uplatnenia dozvie v momente, keď je jeho zdravotný\nstav po skončení liečby natoľko ustálený, že je zistiteľné, či a v akom rozsahu došlo\nk sťaženiu jeho spoločenského uplatnenia v živote a v spoločnosti, a keď je objektívne\nmožné vykonať hodnotenie, pričom tento moment považoval za začiatok plynutia\npremlčacej doby pre uplatnenie mimoriadneho zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia.\nV tejto súvislosti sťažovateľ uviedol, že krajský súd podľa neho opomína a absolútne sa\nnevysporiadava so základným predpokladom pre priznanie mimoriadneho zvýšenia náhrady\nza sťaženie spoločenského uplatnenia, ktorým je podľa § 7 ods. 3 vyhlášky č. 32/1965 Zb.\n3\n\nzistenie prípadu hodného osobitného zreteľa, t. j. nerozlišuje medzi nárokom na mimoriadne\nzvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia a tzv. základným nárokom\nna odškodnenie.\nSťažovateľ poukázal na to, že predmetom konania pred okresným súdom je\nspravodlivé finančné zadosťučinenie – mimoriadne zvýšenie odškodnenia za sťaženie\nspoločenského uplatnenia vzhľadom na výnimočný charakter jeho prípadu podľa § 7 ods. 3\nvyhlášky č. 32/1965 Zb. Podľa sťažovateľa základný nárok na odškodnenie za sťaženie\nspoločenského uplatnenia na základe priznaného bodového hodnotenia z posudku právo\nna úhradu zvýšeného odškodného za sťaženie spoločenského uplatnenia podľa § 6 ods. 2\nvyhlášky č. 32/1965 Zb. a mimoriadne zvýšenie odškodnenia, resp. náhrady za sťaženie\nspoločenského uplatnenia sú separátne, oddelené plnenia, ktoré sú samostatne uplatniteľné\nv rámci občianskeho súdneho konania.\nTvrdenie súdov zúčastnených na rozhodovaní v predmetnej veci, že uplatnený nárok\ntvorí nedeliteľný celok, je nezmyselné a nemá oporu v platnom právnom poriadku.\nSťažovateľ na účely podloženia svojej argumentácie poukázal na rozhodnutie najvyššieho\nsúdu vo veci sp. zn. 7 Sžso 56/2008, v ktorom tento súd na strane 6 uviedol:\n„Mimoriadne zvýšenie odškodnenia, vyplatené na základe rozhodnutí súdov, je iným\nnárokom, ktorý so základným nárokom na odškodnenie nemožno zamieňať, pretože\nrozhodovanie súdu na základe § 7 ods. 3 vyhlášky je rozhodovaním súdu o inom nároku,\nvyplývajúceho z choroby z povolania.“\nSťažovateľ považuje za absurdný argument, podľa ktorého právo poškodeného\nuplatniť nárok na zvýšenie odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia podľa § 7\nods. 3 vyhlášky č. 32/1965 Zb. na súde vzniká okamihom, keď sa poškodený dozvedel\no škode a o tom, kto za škodu zodpovedá, a ak uvedené právo nevykoná, plynutím času sa\npremlčí.\nV § 7 ods. 3 vyhlášky č. 32/1965 Zb. je podľa sťažovateľa explicitne vyjadrený\nzámer normotvorcu zvyšovať výšku náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia\nv prípadoch hodných osobitného zreteľa nezávisle od limitov ustanovených v § 7 ods. 2\n4\n\ntejto vyhlášky kreovaním osobitného plnenia – mimoriadneho odškodnenia za sťaženie\nspoločenského uplatnenia a navyše môže dôjsť aj k opätovnej aplikácii § 7 ods. 3 uvedenej\nvyhlášky v prípade, ak choroba vyvolá nové následky na zdraví poškodeného.\nV preskúmavanom konaní boli súdy zúčastnené na rozhodovaní v tejto veci podľa\nsťažovateľa povinné zisťovať a konštitutívne rozhodnúť o otázke, či následky choroby\nz povolania u neho predstavujú prípad hodný osobitného zreteľa, a v prípade, ak by dospeli\nk pozitívnemu záveru o tejto otázke, mali by zaviazať žalovaného na náhradu mimoriadneho\nodškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia.\nSúd však pri rozhodovaní o mimoriadnom zvýšení odškodnenia za sťaženie\nspoločenského uplatnenia konštatovanie o zistení prípadu hodného osobitného zreteľa\nnevykonáva samostatným výrokom. Rozhodnutie je inkorporované do rozhodnutia\nna plnenie – mimoriadneho zvýšenia náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia.\nSťažovateľ ani nemôže požadovať určenie tohto stavu, t. j. podať žalobu v zmysle § 80\nods. c) zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov\n(ďalej aj „OSP“), pretože môže žalovať priamo plnenie, a teda v súlade s konštantnou\njudikatúrou nemá naliehavý právny záujem na tomto určení.\nPodaným návrhom sa sťažovateľ v konaní domáha podľa § 7 ods. 3 vyhlášky\nč. 32/1965 Zb. zvýšenia základnej sumy odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia,\nt. j. rozhodnutia právnej otázky, o ktorej je oprávnený rozhodnúť len všeobecný súd, pričom\njeho rozhodnutie je podľa sťažovateľa konštitutívnym aktom aplikácie práva (pozri\nrozhodnutie najvyššieho súdu sp. zn. 3 Cdo 23/96 z 30. septembra 1996, judikát č. 53/1997,\nzošit č. 5\n\n̶ 6, s. 169), ktorý konštituuje novú právnu situáciu a pôsobí ex nunc.\n\nPodľa sťažovateľa je jednoznačné, že až do pozitívneho rozhodnutia súdu o podanom\nnávrhu neexistuje subjektívne právo sťažovateľa na zaplatenie zvýšenej náhrady za sťaženie\nspoločenského uplatnenia, a preto pred rozhodnutím súdu o tomto nároku nemôže dôjsť ani\nk premlčaniu takého práva.\n\n5\n\nPodľa sťažovateľa argumentácia krajského súdu uvedená v jeho napadnutom\nrozsudku nedáva odpoveď na skutočnosť, že sťažovateľ nemal a do právoplatného\npozitívneho rozhodnutia všeobecného súdu o jeho návrhu nemá právo na primerané\nzvýšenie odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia nad sumu podľa § 7 ods. 1 a 2\nvyhlášky č. 32/1965 Zb., na základe ktorého by mohol vyzvať odporcu na dobrovoľné\nplnenie povinnosti pred podaním svojho návrhu, resp. vyzvať odporcu na uzatvorenie\nmimosúdnej dohody alebo súdneho zmieru, t. j. nemá majetkové právo podliehajúce\npremlčaniu.\nPodľa sťažovateľa právny názor krajského súdu, podľa ktorého za deň počiatku\nplynutia subjektívnej premlčacej lehoty v zmysle § 106 Občianskeho zákonníka považuje\ndeň ustálenia zdravotného stavu poškodeného, keď už možno objektívne urobiť bodové\nhodnotenie, je relevantná výlučne k vystaveniu posudku na základné bodové hodnotenie\nsťaženia spoločenského uplatnenia a náhrady za bolesť ako dávok úrazového poistenia.\nK otázke premlčania sťažovateľ poukazuje na právny názor Okresného súdu Galanta\nv obdobnom konaní vedenom pod sp. zn. 15 C 174/2008 vyslovený v jeho rozhodnutí\nzo 6. júla 2010, podľa ktorého „nie je možné sa stotožniť s názorom odporcu,\nže navrhovateľ si svoj uplatnený nárok na mimoriadne zvýšenie sťaženia spoločenského\nuplatnenia uplatňuje v zmysle posudkov z rokov 1986 a 2000 a to z toho dôvodu, že z týchto\nposudkov môže byť odvodzovaný nárok navrhovateľa na základné odškodnenie za sťaženie\nspoločenského uplatnenia, pričom v prípadoch posudzovania nároku na mimoriadne\nzvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia tieto posudky sú iba dôkazným prostriedkom\npreukazujúcim existenciu choroby z povolania... Taktiež súd vo veci zaujal stanovisko,\nže nie je možné sa stotožniť s argumentáciou odporcu, pretože v prípade progresujúcej\nchoroby z povolania tak, ako je tomu v prípade navrhovateľa, nie je možné jednoznačne\nurčiť časový bod, od ktorého by bolo možné v zmysle argumentácie odporcu počítať\nplynutie premlčacej lehoty, pretože od vypracovania posudkov z rokov 1986 a 2000\ndochádza v zmysle vykonaného dokazovania ako to vyplýva aj z najčerstvejšej prepúšťacej\nsprávy k vzniku stále nových prejavov choroby navrhovateľa.“.\n\n6\n\nKrajský súd tým, že nerozhodol o zamietnutí vznesenej námietky premlčania,\nnerešpektoval podľa sťažovateľa ani judikatúru najvyššieho súdu (rozhodnutie najvyššieho\nsúdu sp. zn. 3 Cdo 23/96 z 30. septembra 1996, judikát č. 53/1997, zošit č. 5 ̶ 6, s. 169).\nVýklad právnych predpisov, ktorý krajský súd použil, je podľa sťažovateľa z právneho\nhľadiska absolútne nesprávny a z celospoločenského hľadiska s poukazom na účel uvedenej\nprávnej úpravy neprijateľný.\nSťažovateľ poukázal na to, že § 7 ods. 3 vyhlášky č. 32/1965 Zb. priznáva len\nmožnosť priznať zvýšenie odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia rozhodnutím\nsúdu, t. j. právo na zvýšenie odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia nie je\nnárokovateľné, čo potvrdzuje aj jediné kritérium, ktoré je pri jeho priznaní zohľadňované,\na síce fakt, že ide o prípad hodný osobitného zreteľa. Ustanovenie § 7 ods. 3 vyhlášky\nč. 32/1965 Zb. predstavuje prostriedok na odstránenie tvrdosti zákona.\nSťažovateľ poukázal na to, že na základe zákona má iba „právo na možnosť“\nzvýšenia odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia súdom, t. j. podľa neho nejde\no právo v pravom zmysle, pretože nositeľom právneho nároku sa stane až na základe úvahy\na pozitívneho rozhodnutia súdu.\nV danom prípade uplatnením námietky premlčania podľa sťažovateľa nemôže\ndôjsť k zániku nároku patriaceho k obsahu práva na primerané zvýšenie odškodnenia\nza sťaženie spoločenského uplatnenia nad sumu ustanovenú v § 7 ods. 1 a ods. 2 vyhlášky\nč. 32/1965 Zb., pretože takýto právny nárok ešte nevznikol a vznikne až konštituovaním\nzodpovedajúceho práva (a to rozhodnutím súdu).\nSťažovateľ vo vzťahu k napadnutému uzneseniu najvyššieho súdu namietal, že\nprípustnosť jeho dovolania bola založená na dôvode podľa § 237 písm. f OSP, t. j. že\npostupom krajského súdu došlo k odňatiu možnosti konať pred súdom, ako aj nesprávnemu\nprávnemu posúdeniu veci a najvyšší súd tým, že odmietol dovolanie sťažovateľa, mal\npodľa názoru sťažovateľa porušiť jeho označené práva.\n\n7\n\nNa základe uvedeného sťažovateľ ústavný súd požiadal, aby vydal nález, v ktorom\nvysloví, že krajský súd napadnutým rozsudkom a najvyšší súd napadnutým uznesením\nporušil jeho označené práva, uvedené rozhodnutia krajského súdu a najvyššieho súdu zruší\na vec vráti krajskému súdu a ďalšie konanie, prizná mu primerané finančné zadosťučinenie\nv sume 1 000 €, ako aj náhradu trov konania.\nII.\nPodľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nÚstavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním\na o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom\nsúde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti\nnavrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého\nnávrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde\nnebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,\nna prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom\npredpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne\nneoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom\nprerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť\naj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.\nZ citovaného § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde vyplýva, že úlohou ústavného súdu\npri predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne neopodstatnená.\nV súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú sťažnosť ide\nvtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným rozhodnutím príslušného orgánu\n8\n\nverejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil\nsťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom alebo\nrozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou,\nporušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú\nsťažnosť preto možno považovať takú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd\nnezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť\nktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98, tiež napr. I. ÚS 4/00,\nII. ÚS 101/03, IV. ÚS 136/05, III. ÚS 198/07).\nZo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ namieta porušenie označených práv napadnutým\nrozsudkom krajského súdu a napadnutým uznesením najvyššieho súdu.\nÚstavný súd vo vzťahu k splneniu procesných podmienok prípustnosti sťažnosti\nsmerujúcej proti napadnutému rozsudku odvolacieho súdu bral do úvahy neskoršie\nnapadnuté uznesenie najvyššieho súdu v dovolacom konaní, ktorým dovolanie sťažovateľa\nodmietol, a preto nepovažoval v súlade s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva\n(ďalej len „ESĽP“) sťažnosť v tejto časti za oneskorenú, pretože lehota na podanie sťažnosti\nvo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského súdu je v prípadoch procesného rozhodnutia\ndovolacieho súdu považovaná za zachovanú (pozri rozsudok ESĽP z 12. 11. 2002 vo veci\nZvolský a Zvolská verzus Česká republika, sťažnosť č. 46129/99, body 51, 53 a 54).\nV takýchto prípadoch sa potom lehota určená v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde počíta\nod právoplatnosti procesného rozhodnutia dovolacieho súdu.\nÚstavný súd preto predloženú sťažnosť v časti namietajúcej napadnutý rozsudok\nkrajského súdu ako súdu odvolacieho nepovažoval za oneskorene podanú, a to aj vzhľadom\nna skutkovú okolnosť včasnosti sťažnosti v časti namietajúcej napadnuté uznesenie\nnajvyššieho súdu ako súdu dovolacieho.\n1. Podstata námietok sťažovateľa vo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského súdu\nspočíva v tvrdení, podľa ktorého súdy zúčastnené na rozhodovaní v jeho veci nesprávne\naplikovali § 7 ods. 3 vyhlášky č. 32/1965 Zb. v spojení s § 106 Občianskeho zákonníka, keď\njeho právo na priznanie mimoriadneho odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia\n9\n\nposúdili ako premlčané s tým, že ako začiatok plynutia premlčacej lehoty uvedeného nároku\npovažovali okamih, keď sa po zistení choroby z povolania ustálil zdravotný stav\npoškodeného natoľko, že bolo známe, či a v akom rozsahu došlo k sťaženiu spoločenského\nuplatnenia, t. j. za začiatok plynutia premlčacej lehoty považovali deň ustálenia zdravotného\nstavu poškodeného, keď je možné objektívne urobiť bodové ohodnotenie sťaženia\nspoločenského uplatnenia. Podľa názoru sťažovateľa je premlčanie práva na priznanie\nmimoriadneho odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia vylúčené, pretože\nzačiatok plynutia premlčacej doby je v tomto prípade možné viazať len na rozhodnutie\nvšeobecného súdu o ňom, ktoré má konštitutívne účinky pre vznik tohto nároku.\nÚstavný súd preskúmal obsah odôvodnenia napadnutého rozsudku krajského súdu,\nv ktorom tento súd v podstatnom uviedol:\n„Krajský súd v Trnave ako súd odvolací... dospel k záveru, že rozhodnutie súdu\nprvého stupňa je dôvodné potvrdiť...\nPredmetom konania na súde prvého stupňa bolo rozhodovanie o nároku žalobcu\nna mimoriadne zvýšenie odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia... titulom\nchoroby z povolania...\nZákladnou otázkou, ktorú bolo v prejednávanej veci potrebné vyriešiť je, či nárok\nuplatnený žalobcom na mimoriadne zvýšenie odškodnenia za sťaženie spoločenského\nuplatnenia je, alebo nie je premlčaný.\nPremlčaním sa rozumie kvalifikované plynutie času, v dôsledku ktorého nárok (súdnu\nvymáhateľnosť) možno odvrátiť námietkou premlčania. Inštitút premlčania má pobádať\noprávnený subjekt k tomu, aby pod sankciou premlčania uplatnil svoje právo v lehotách\nna príslušných orgánoch a aby tak donekonečna neodďaľoval požiadavku splnenia\nod povinného subjektu. Zmyslom tohto inštitútu je zvýšenie istoty v právnych vzťahoch, a to\naj prípadne za cenu straty vynútiteľnosti práva. Použitie námietky premlčania účastníkom\nv súdnom konaní, má za následok zánik nároku patriaceho k obsahu práva, t. j. zánik jeho\nsúdnej vymáhateľnosti, v dôsledku čoho nemožno premlčané právo oprávnenému súdne\npriznať.\nPremlčateľnosť majetkových práv je zásadne pravidlom (§ 100 ods. 1 OZ), z ktorého\nsú stanovené v § 100 ods. 2 a 3 výnimky v prospech niektorých výslovne menovaných\n10\n\nmajetkových práv. Nárok žalobcu na priznanie mimoriadneho zvýšenia odškodnenia\nza sťaženie spoločenského uplatnenia v zmysle ust. § 7 ods. 3 vyhl. č. 32/1965 Zb.\nv dôsledku zistenej choroby z povolania, predstavuje nárok na náhradu škody na zdraví\na jeho vyjadrenie peňažným ekvivalentom spôsobuje, že ide o právo majetkovej povahy.\nAko také podlieha premlčaniu, a to v lehote podľa § 106 ods. 1 OZ, podľa ktorého sa právo\nna náhradu škody premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom,\nkto za ňu zodpovedá. Právo na náhradu škody na zdraví pritom zákonodarca nelimituje\nobjektívnou premlčacou dobou podľa ust. § 106 ods. 2 OZ. Pre uplatnenie nároku\nna náhradu škody na zdraví, ktorým nárokom je aj nárok na priznanie mimoriadneho\nzvýšenia odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia, je teda rozhodujúca\nsubjektívna dvojročná premlčacia doba, ktorá začína plynúť od okamihu, kedy\nsa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. Poškodený sa o škode určitého\ndruhu dozvie až vtedy, keď spozná jej rozsah do takej miery, aby mohol svoj nárok presne\nvyčísliť a uplatniť na súde.\nOdškodnenie za sťaženie spoločenského uplatnenia je právo majetkovej povahy,\nnáhradou tzv. nemateriálnej ujmy a má slúžiť na to, aby si postihnutý mohol obstarať\nnáhradné pôžitky na vyrovnanie prežitých a prežívaných utrpení, strasti a obmedzovania\nv živote. Ide o nárok na náhradu škody na zdraví a jeho vyjadrenie peňažným ekvivalentom\nspôsobuje, že ide o právo majetkovej povahy. Ak obsahom nároku je požiadavka\nna zaplatenie peňažnej sumy, potom princíp právnej istoty vylučuje, aby plynutiu času\nneboli priznané žiadne právne účinky. Pokiaľ ide o posúdenie začiatku behu premlčacej\ndoby u nároku na mimoriadne zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia v zmysle ust. § 7\nods. 3 vyhl. č. 32/1965 Zb., tak v danom prípade je rozhodujúcim okamžik, kedy sa\npo liečení choroby z povolania ustálil zdravotný stav poškodeného natoľko, že bolo známe,\nči a v akom rozsahu došlo k sťaženiu spoločenského uplatnenia (§ 9 ods. 1 vyhlášky\nč. 32/1965 Zb.).\nK sťaženiu spoločenského uplatnenia dochádza, ak následkom úrazu alebo iného\npoškodenia na zdraví, pripadne zhoršením ich následkov, nastanú v zdravotnom stave\npoškodeného také zmeny, ktoré majú preukázateľne nepriaznivé dôsledky pre jeho životné\núkony. Následky sťaženia spoločenského uplatnenia sa môžu prejaviť nielen naraz, ale\nmôžu sa prejavovať aj postupne, pričom nie všetky môžu byť vopred predvídateľné.\n11\n\nČi a aké zmeny v zdravotnom stave nastali, je možné zistiť, ak je možné považovať\nzdravotný stav poškodeného za ustálený, teda v dobe, kedy je možné vykonať jeho\nposúdenie. Sťaženie spoločenského uplatnenia teda vzniká až v tejto dobe. Pri určení výšky\nnáhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia sa vychádza z celkového počtu bodov,\nktorým sa sťaženie spoločenského uplatnenia ohodnotilo v lekárskom posudku.\nO škode spočívajúcej v sťažení spoločenského uplatnenie sa poškodený dozvie\nv dobe, kedy možno objektívne vykonať ohodnotenie bolestného a sťaženia spoločenského\nuplatnenia, lebo až vtedy má poškodený k dispozícii skutkové okolnosti, z ktorých možno\nškodu zistiť. Podľa ust. § 9 ods.1 vyhl. č. 32/1965 Zb. sa posúdenie bolestného a sťaženia\nspoločenského uplatnenia vykoná hneď, ako je možné považovať zdravotný stav\npoškodeného za ustálený.\nZa deň, kedy sa poškodený dozvie o nároku na mimoriadne zvýšenie sťaženia\nspoločenského uplatnenia, s prihliadnutím na to, že už predtým vedel kto za ňu zodpovedá,\nv zmysle § 106 Občianskeho zákonníka je potrebné považovať deň, kedy sú preukázateľné\nnepriaznivé trvalé následky pre životné úkony poškodeného a to pre jeho životné\na spoločenské uplatnenie, t. j. kedy došlo k ustáleniu zdravotného stavu navrhovateľa a kedy\nje možné objektívne urobiť bodové ohodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia.\nPoškodenému totiž môže vzniknúť i ďalší nárok na náhradu za sťaženie spoločenského\nuplatnenia a to z dôvodu neskoršieho zhoršenia už ustáleného zdravotného stavu\n(pozri R 9/1986).\nS uvedenými závermi korešponduje i konštantná súdna judikatúra. Najvyšší súd SR\nvo svojom rozsudku sp. zn. M Cdo 37/2000 pod R 68/2003 uzavrel, že za deň zistenia bolesti\nnemožno bez ďalšieho považovať deň ukončenia práceneschopnosti poškodeného, ani deň\nvyhotovenia posudku o bolestnom, ale okamih (deň) ustálenia zdravotného stavu\npoškodeného.\nObdobne argumentoval i Najvyšší súd ČR v rozsudku sp. zn. 25Cdo 1256/2006, kde\nuzavrel, že o škode spočívajúcej v sťažení spoločenského uplatnenia sa poškodený dozvie\nv čase, keď možno objektívne urobiť bodové ohodnotenie sťaženia jeho spoločenského\nuplatnenia, keďže až vtedy má k dispozícii skutkové okolnosti, z ktorých možno škodu,\nresp. jej rozsah zistiť. Posúdenie otázky, kedy sa zdravotný stav poškodeného ustálil, závisí\nod vyjadrenia lekára.\n12\n\nI z vyššie citovanej konštantnej judikatúry vyplýva, že za deň, kedy sa poškodený\ndozvie o škode z titulu bolesti alebo sťaženia spoločenského uplatnenia a teda za deň\npočiatku plynutia dvojročnej subjektívnej premlčacej lehoty v zmysle § 106 Občianskeho\nzákonníka, je nevyhnutné považovať deň ustálenia zdravotného stavu poškodeného, kedy už\nmožno objektívne urobiť bodové ohodnotenie, ktoré závisí od vyjadrenia lekára.\nLekár kliniky pracovného lekárstva vo vypracovanom odbornom posudku zo dňa\n26.10.2012 uviedol, že následky choroby z povolania a jej progresia boli v zmysle\naktuálnych legislatívnych možnosti zohľadnené pri stanovení základného bodového\nohodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia, pričom sa brali do úvahy symptómy, ktoré\nsúvisia s chronickou intoxikáciou CS2.\nPrvostupňový súd dôsledne pri svojom rozhodovaní postupoval, keď začatie plynutia\npremlčacej lehoty pre uplatnenie práva na priznanie mimoriadneho zvýšenia odškodnenia\nza sťaženie spoločenského uplatnenia viazal na vyhotovenie lekárskych posudkov o sťažení\nspoločenského uplatnenia t. j. odo dňa 20.1.1989 a odo dňa 20.2.2001. Na základe\nzákladného bodového ohodnotenia posudkovým lekárom v roku 1989 a v roku 2001 bolo\nžalobcovi priznané odškodnenie. Zvýšenie bodového ohodnotenia v zmysle ust. § 7 ods. 3\nvyhl. č. 32/1965 Zb. v dôsledku zistenej choroby z povolania na súde si žalobca uplatnil\nnávrhom doručeným súdu dňa 06.08.2010. Vzhľadom na márne uplynutie dvojročnej\npremlčacej lehoty súd prvého stupňa žalobu pre premlčanie práva žalobcu zamietol.\nV súvislosti s uvedenou skutočnosťou prvostupňový súd správne právne posúdil otázku\npremlčania nároku žalobcu na priznanie mimoriadneho zvýšenia odškodnenia za sťaženie\nspoločenského uplatnenia, iné počítanie lehoty totiž neprichádzalo do úvahy a žalobcom\nnavrhovaná interpretácia o jeho nepremlčateľnosti neprichádza do úvahy preto, že ide\no právo majetkovej povahy.\nPodľa § 219 ods. 1 OSP odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne\nsprávne.\nOdvolací súd konštatuje, že odôvodnenie prvostupňového rozhodnutia je dostatočné,\nlogické, presvedčivé a právne správne, obsahuje odpovede na všetky relevantné právne\notázky v konaní vznesené a bolo vykonané aj dokazovanie plne v súlade s procesnými\nzásadami formulovanými v OSP, čim súd prvého stupňa na základe vykonaných dôkazov\n\n13\n\ndospel k zisteniu pravdivého obrazu skutkového stavu a na tomto základe dospel k správnym\nprávnym záverom.\nZ uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako\nvecne správny podľa ustan. § 219 ods. 1 OSP potvrdil.“\nZ odôvodnenia napadnutého rozsudku krajského súdu vyplýva, že v predmetnej veci\nsúd uplatnený nárok sťažovateľa zamietol z dôvodu premlčania. Krajský súd odôvodnenie\nnapadnutého rozsudku založil na ustálenej judikatúre všeobecných súdov, ktoré sťaženie\nspoločenského uplatnenia považujú za majetkové právo viazané na konkrétnu osobu, ktoré\nsa premlčuje, pretože jeho obsahom je peňažná satisfakcia, ktorá je priznávaná na základe\nnemajetkovej roviny. Práve obsah uvedeného nároku je určujúci, resp. definuje právo\nna sťaženie spoločenského uplatnenia ako právo majetkovej povahy, ktoré sa premlčuje.\nPrávo na mimoriadne zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia má podľa\nuvedenej judikatúry obdobne charakter majetkového práva, ktoré sa premlčuje, pričom\npre začiatok plynutia premlčacej lehoty je rozhodujúci okamih ustálenia zdravotného stavu\npoškodeného, t. j. vykonania bodového ohodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia.\nV prípade, ak neskôr dôjde k „dobodovaniu“ zdravotného stavu poškodeného v dôsledku\njeho zhoršenia, je pre ďalšie uplatnenie nároku na mimoriadne sťaženie spoločenského\nuplatnenia z hľadiska premlčania rozhodujúci tento okamih „dobodovania“ (napr. rozsudok\nnajvyššieho súdu sp. zn. 4 Cdo 152/2010, sp. zn. 5 Cdo 104/2011, rozsudky Krajského súdu\nv Trnave sp. zn. 11 Co 72/2012, sp. zn. 9 Co 290/2013, sp. zn. 11 Co 153/2013, sp. zn.\n9 Co 240/2013, rozsudky Krajského súdu v Nitre sp. zn. 7 Co 228/2007, sp. zn.\n9 Co 249/2009).\nSťažovateľ vo svojej argumentácii poukázal na názor vyslovený v rozsudku\nkrajského súdu sp. zn. 23 Co 261/2001 z 30. apríla 20012, ktorým tento súd rozhodoval\no nároku na zvýšenie mimoriadneho odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia,\navšak uplatnenom v dôsledku neskoršieho zhoršenia zdravotného stavu poškodeného, t. j.\nv dôsledku „dobodovania zdravotného stavu“, podľa ktorého k premlčaniu nároku\nna priznanie zvýšenia mimoriadneho odškodnenia sťaženia spoločenského uplatnenia\nnemôže dôjsť. K uvedenému ústavný súd poznamenáva, že takýto právny názor vyjadrený\n14\n\nv rozsudku krajského súdu vo veci sp. zn. 23 Co 261/2001 týkajúci sa možnosti premlčania\nnároku na priznanie mimoriadneho odškodnenia sťaženia spoločenského uplatnenia\nje v rámci judikatúry ojedinelý a pre rozhodnutie v predmetnej veci nebol podstatný.\nSťažovateľ taktiež poukázal na rozsudok najvyššieho súdu sp. zn. 7 Sžso 56/2008\nz 19. novembra 2008, ktorého predmetom bol nárok na priznanie odškodnenia za sťaženie\nspoločenského uplatnenia v prípade, v ktorom u poškodeného došlo postupom času\nk zhoršeniu pôvodného zdravotného stavu, pričom ako podstatná sa v tomto konaní riešila\notázka možnosti súdu pri rozhodovaní podľa § 7 ods. 2 vyhlášky č. 32/1965 Zb. znížiť\nzákladné odškodnenie sťaženia spoločenského uplatnenia o výšku už poškodenému\npriznaného mimoriadneho zvýšenia za sťaženie spoločenského uplatnenia, a najvyšší súd\ndospel k záveru, že ide o dva samostatné nároky vyplývajúce z choroby z povolania. V tejto\nsúvislosti ústavný súd poznamenáva, že uvedený záver najvyššieho súdu vôbec nepopiera\nprávne závery krajského súdu uvedené v jeho napadnutom rozsudku.\nV súvislosti so svojou argumentáciou týkajúcou sa konštitutívnych účinkov\nrozhodnutia súdu o priznaní mimoriadneho odškodnenia za sťaženie spoločenského\nuplatnenia sa sťažovateľ odvolal na rozsudok najvyššieho súdu sp. zn. 3 Cdo 23/96\nz 30. septembra 1996, v ktorom uvedený súd konštatoval v súvislosti s riešením otázky\npriznania úrokov z omeškania, že povinnosť zaplatiť súdom priznaný nárok na mimoriadne\nodškodnenie za sťaženie spoločenského uplatnenia môže vzniknúť až na základe súdneho\nrozhodnutia, v ktorom je určená doba splnenia tohto nároku. Ústavný súd konštatuje, že\npredmetné rozhodnutie najvyššieho súdu sa nezaoberá otázkou premlčania nároku, ale\notázkou vzniku splatnosti priznanej náhrady a s tým súvisiacich úrokov z omeškania, a preto\njeho argumentáciu nemožno považovať za právne relevantnú.\nÚstavný súd sa z obsahu napadnutého rozsudku presvedčil, že krajský súd sa\nnámietkami sťažovateľa zaoberal v rozsahu, ktorý postačuje na konštatovanie, že sťažovateľ\nv tomto konaní dostal odpoveď na všetky podstatné okolnosti prípadu. V tejto súvislosti už\nústavný súd uviedol, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené\núčastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne\n15\n\ndostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Preto odôvodnenie rozhodnutia\nvšeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia,\npostačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka\nna súdnu ochranu, resp. právo na spravodlivé súdne konanie (m. m. IV. ÚS 112/05,\nI. ÚS 117/05). Z ústavnoprávneho hľadiska preto niet žiadneho dôvodu, aby sa\nspochybňovali závery napadnutého rozhodnutia, ktoré sú dostatočne odôvodnené a majú\noporu vo vykonanom dokazovaní.\nS ohľadom na uvedené ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti\nsťažovateľa v tejto časti podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde dospel k záveru,\nže z predloženej sťažnosti nevyplýva nič, čo by svedčilo o zjavnej neodôvodnenosti alebo\narbitrárnosti záverov vyvodených krajským súdom v jeho napadnutom rozsudku, a teda\no porušení základného práva na súdnu ochranu sťažovateľa podľa čl. 46 ústavy, ako aj\npráva podľa čl. 6 dohovoru, preto sťažnosť sťažovateľa v tejto časti odmietol z dôvodu jej\nzjavnej neopodstatnenosti podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde.\n2. Sťažovateľ v sťažnosti ďalej namietal aj porušenie označených práv napadnutým\nuznesením\n\nnajvyššieho\n\nsúdu.\n\nPodstatou\n\nsťažnosti\n\nje\n\nnespokojnosť\n\nsťažovateľa\n\ns napadnutým uznesením najvyššieho súdu ako súdu dovolacieho, ktorým najvyšší súd\ndovolanie odmietol. Sťažovateľ v ňom vidí porušenie svojho základného práva na súdnu\nochranu podľa čl. 46 ods. 1 a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.\nÚstavný súd úvodom považuje za potrebné pripomenúť, že nie je zásadne oprávnený\npreskúmavať a posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade\na uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu, ani preskúmavať, či v konaní pred\nvšeobecnými súdmi bol alebo nebol náležite zistený skutkový stav a aké skutkové a právne\nzávery zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil. Z rozdelenia súdnej moci v ústave\nmedzi ústavný súd a všeobecné súdy totiž vyplýva, že ústavný súd nie je opravnou\ninštanciou vo veciach patriacich do právomoci všeobecných súdov (napr. I. ÚS 19/02,\nIII. ÚS 151/05, III. ÚS 344/06).\n\n16\n\nÚloha ústavného súdu sa vymedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto\ninterpretácie a aplikácie s ústavou, prípadne medzinárodnými zmluvami o ľudských právach\na základných slobodách. Z tohto postavenia ústavného súdu vyplýva, že môže preskúmavať\nrozhodnutie všeobecného súdu v prípade, ak v konaní, ktoré mu predchádzalo, alebo\nsamotným rozhodnutím došlo k porušeniu základného práva alebo slobody. Skutkové\na právne závery všeobecného súdu môžu byť teda predmetom kontroly zo strany ústavného\nsúdu vtedy, ak by vyvodené závery boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak\nz ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by mali za následok\nporušenie základného práva alebo slobody (mutatis mutandis I. ÚS 13/00).\n\nÚstavný súd konštatuje, že z odôvodnenia napadnutého uznesenia najvyššieho súdu\nvyplýva, že dôvodom odmietnutia dovolania bola skutočnosť, že najvyšší súd sa nestotožnil\ns názorom sťažovateľa týkajúcim sa prípustnosti ich dovolania z dôvodu podľa § 237\npísm. f) OSP, čo aj primeraným spôsobom odôvodnil. Vzhľadom na to, že sťažovateľ\nv dovolaní okrem uvedeného namietaného dôvodu prípustnosti dovolania uvádzal ďalej len\ndôvody dovolania podľa § 241 ods. 2 písm. c) OSP, ktoré samy osebe nezakladajú\nprípustnosť dovolania, najvyšší súd v odôvodnení svojho rozhodnutia po preskúmaní veci\nkonštatoval nemožnosť vyvodiť prípustnosť dovolania zo žiadneho ustanovenia\nObčianskeho súdneho poriadku, preto dovolanie odmietol.\n\nÚstavný súd opakovane judikoval, že pokiaľ preskúmanie postupu alebo rozhodnutia\norgánu štátu v rámci predbežného prerokovania nesignalizuje možnosť porušenia\nzákladného práva alebo slobody sťažovateľa, reálnosť ktorej by bolo potrebné preskúmať\npo prijatí sťažnosti na ďalšie konanie (napr. I. ÚS 66/98, II. ÚS 101/03, I. ÚS 27/04,\nI. ÚS 25/05), je možné sťažnosť odmietnuť ako zjavne neopodstatnenú.\nÚstavný súd po preskúmaní napadnutého uznesenia najvyššieho súdu dospel\nk záveru, že ho možno považovať za ústavne akceptovateľné. Ústavný súd konštatuje,\nže odôvodnenie\n\nnapadnutého\n\nrozhodnutia\n\nnajvyššieho\n\nsúdu\n\nnemožno\n\npovažovať\n\nza arbitrárne ani za svojvoľné alebo za nepreskúmateľné. Toto odôvodnenie poskytuje\n17\n\ndostatočný základ pre jeho výrok. Úvahy najvyššieho súdu sú zrozumiteľné a dostatočne\nlogické, vychádzajúce z namietaných vád uvedených v dovolaní a relevantných\nnoriem procesného práva, ktorých účel a význam nepopierajú. Ústavný súd tiež nezistil, že\nby relevancia námietok sťažovateľa smerujúcich proti napadnutému uzneseniu najvyššieho\nsúdu z hľadiska posúdenia možného porušenia jeho základného práva podľa čl. 46 ods. 1\nústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru umožnila dospieť k záveru, ktorý by\nodôvodňoval vyslovenie porušenia uvedených práv. Z uvedeného dôvodu sťažnosť\nsťažovateľa aj v tejto časti odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde pre zjavnú\nneopodstatnenosť.\nV nadväznosti na odmietnutie sťažnosti ústavný súd už o ďalších požiadavkách\nsťažovateľa nerozhodoval.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 21. júna 2016\n\n18", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "premlčanie-premlčanie v občianskom práve", "náhrada nemajetkovej ujmy", "práca, pracovný pomer-choroba z povolania"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 198/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 198/07 z 17. 7. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-07-17", "citacie_n": 5043, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98"}, {"guid": "ussr:4eeafda3-d890-4455-94b6-36a37ad6c249", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 344/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 344/06 z 3. 11. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-11-03", "citacie_n": 378, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4eeafda3-d890-4455-94b6-36a37ad6c249"}, {"guid": "ussr:3663265d-d776-4398-b252-5a8d7d0cb719", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 117/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 117/05 z 22. 6. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-06-22", "citacie_n": 2919, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3663265d-d776-4398-b252-5a8d7d0cb719"}, {"guid": "ussr:0af974cc-4bf7-40fa-b0fd-d6198b03f88b", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 151/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 151/05 z 18. 5. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-05-18", "citacie_n": 997, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0af974cc-4bf7-40fa-b0fd-d6198b03f88b"}, {"guid": "ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 136/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 136/05 z 11. 5. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-05-11", "citacie_n": 3751, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74"}, {"guid": "ussr:33a2cbd6-0211-46c3-8f59-3aeceed8b516", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 112/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 112/05 z 20. 4. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-04-20", "citacie_n": 1888, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:33a2cbd6-0211-46c3-8f59-3aeceed8b516"}, {"guid": "ussr:18f89268-1d8f-4728-92a3-79ba81d62f0e", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 25/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 25/05 z 10. 2. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-02-10", "citacie_n": 431, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:18f89268-1d8f-4728-92a3-79ba81d62f0e"}, {"guid": "ussr:ee20d469-9f07-4316-b495-2fcb4d48e455", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 27/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 27/04 z 11. 2. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-02-11", "citacie_n": 2330, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ee20d469-9f07-4316-b495-2fcb4d48e455"}, {"guid": "ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 101/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 101/03 z 28. 5. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-05-28", "citacie_n": 3896, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba"}, {"guid": "ussr:6ed023e1-d357-433b-aef9-406487857e73", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 19/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 19/02 z 13. 3. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-03-13", "citacie_n": 3382, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6ed023e1-d357-433b-aef9-406487857e73"}, {"guid": "ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 13/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 13/00 z 9. 7. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-07-09", "citacie_n": 6910, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647"}, {"guid": "ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 66/98", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 66/98 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 7731, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640"}, {"guid": "c3f55060-022d-4528-a534-032e9743cf58:9f651479-785a-4461-81be-910f1b12ea00", "ecli": "ECLI:SK:KSNR:2013:4211214216.1", "spisova_znacka": "9Co/240/2013", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Nitra sp. zn. 9Co/240/2013 z 30. 10. 2013", "sud": "Krajský súd Nitra", "datum_vydania": "2013-10-30", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2013:4211214216.1"}, {"guid": "8578ec5e-334e-45e2-8f53-70993c867588:fb363e03-2a1e-4a88-be46-62b1847429ad", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2013:2312221362.1", "spisova_znacka": "9Co/290/2013", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 9Co/290/2013 z 14. 10. 2013", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2013-10-14", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2013:2312221362.1"}, {"guid": "bdddb876-d201-4744-b4c5-5880537cfe14:24ce3c88-34b0-471f-949e-f464f2f484cf", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2013:5109201567.3", "spisova_znacka": "11Co/153/2013", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Žilina sp. zn. 11Co/153/2013 z 15. 9. 2013", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2013-09-15", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2013:5109201567.3"}, {"guid": "8c9842e9-a6a3-4806-857e-bdcfc0217f49:ea588ea7-5e8e-4f4d-bdb0-3527afe95f4d", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2013:7206207985.1", "spisova_znacka": "11Co/72/2012", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 11Co/72/2012 z 29. 1. 2013", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2013-01-29", "citacie_n": 11, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2013:7206207985.1"}, {"guid": "d6b429cb-89db-4bd1-afbd-860b6d1a49a7:d9f61988-6f35-423f-a973-a4927ff3a0a9", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2012:2309210640.2", "spisova_znacka": "23Co/261/2011", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 23Co/261/2011 z 29. 4. 2012", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2012-04-29", "citacie_n": 11, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2012:2309210640.2"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:7749c093-4a24-4df1-86ec-f508927bb3b3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:3.US.515.2025.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 515/2025", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 515/2025 z 31. 3. 2026", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2026-03-31", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:3.US.515.2025.1"}, {"guid": "fedb9948-1bcc-4339-9c6f-a94cdac2443c:5a8dd787-b281-4705-b012-29afcc734a36", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2023:7114200239.1", "spisova_znacka": "2Cdo/302/2021", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo/302/2021 z 26. 10. 2023", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2023-10-26", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2023:7114200239.1"}, {"guid": "76535db2-3fd5-4208-a44f-5d8e77b51615:cdb72eb8-dbd4-4d18-824c-baf8c98e6f48", "ecli": "ECLI:SK:SpSBB:2025:5021200554.1", "spisova_znacka": "ZA-15Sa/27/2021", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Banskej Bystrici sp. zn. ZA-15Sa/27/2021 z 5. 2. 2025", "sud": "Správny súd v Banskej Bystrici", "datum_vydania": "2025-02-05", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBB:2025:5021200554.1"}, {"guid": "25a407bb-dd17-48e1-939c-4645e21dd470:978e8e83-ee67-4f4b-80fb-e2c6b3f23cd8", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2026:1222200010.1", "spisova_znacka": "6Co/85/2024", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 6Co/85/2024 z 29. 4. 2026", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2026-04-29", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2026:1222200010.1"}, {"guid": "efab4e02-ffa5-41f6-9759-9a3be7997f23:a03d0843-1062-4bcb-ba1a-45ce4a824032", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2026:7623204330.1", "spisova_znacka": "2Co/88/2024", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 2Co/88/2024 z 26. 2. 2026", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2026-02-26", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2026:7623204330.1"}, {"guid": "4c8bc0b8-59a4-4685-a227-403dcb474134:367debbd-5144-4130-9b39-d2bc888c5e60", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2025:5119200450.1", "spisova_znacka": "10Co/135/2024", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 10Co/135/2024 z 30. 1. 2025", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2025-01-30", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2025:5119200450.1"}, {"guid": "f90b7b38-70ef-4855-9f55-683a94ca599f:06cbc194-01b7-44db-921a-29d6a22d5fab", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2024:8818203558.1", "spisova_znacka": "25Co/35/2023", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 25Co/35/2023 z 8. 10. 2024", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2024-10-08", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2024:8818203558.1"}, {"guid": "65621982-199f-4421-ba3a-084588b7da46:4486465e-8afa-42a5-9ab7-c9e767a6dffc", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2024:1216214832.1", "spisova_znacka": "6Co/99/2023", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 6Co/99/2023 z 26. 6. 2024", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2024-06-26", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2024:1216214832.1"}, {"guid": "03ea72d3-9796-4381-9163-415bca53108f:d0d5c4c1-00f3-4428-b1df-0d2f2e05247f", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2021:7114200239.2", "spisova_znacka": "1Co/276/2019", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 1Co/276/2019 z 25. 5. 2021", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2021-05-25", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2021:7114200239.2"}, {"guid": "03ea72d3-9796-4381-9163-415bca53108f:7c22278c-06b9-494b-957e-44477ee3b3e0", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2021:7114200239.2", "spisova_znacka": "1Co/276/2019", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 1Co/276/2019 z 25. 5. 2021", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2021-05-25", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2021:7114200239.2"}, {"guid": "03ea72d3-9796-4381-9163-415bca53108f:9f514dc3-d2bb-4736-8695-4a6094a85547", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2021:7114200239.2", "spisova_znacka": "1Co/276/2019", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 1Co/276/2019 z 25. 5. 2021", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2021-05-25", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2021:7114200239.2"}, {"guid": "b41da335-001c-427c-a862-61c986d2c848:1671e94b-1870-4243-a298-9524bf82abcc", "ecli": "ECLI:SK:KSNR:2021:4117221738.2", "spisova_znacka": "25Co/94/2020", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Nitra sp. zn. 25Co/94/2020 z 23. 3. 2021", "sud": "Krajský súd Nitra", "datum_vydania": "2021-03-23", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2021:4117221738.2"}, {"guid": "b41da335-001c-427c-a862-61c986d2c848:413b6b67-4bc0-443b-8cc4-9ff6618b81a1", "ecli": "ECLI:SK:KSNR:2021:4117221738.2", "spisova_znacka": "25Co/94/2020", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Nitra sp. zn. 25Co/94/2020 z 23. 3. 2021", "sud": "Krajský súd Nitra", "datum_vydania": "2021-03-23", "citacie_n": 11, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2021:4117221738.2"}, {"guid": "0062cb55-bf3c-4a56-98f1-62af4cdea6f9:1e91507e-812a-47fc-b4f7-35afdfef4ebd", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2019:2114225344.1", "spisova_znacka": "9Co/78/2019", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 9Co/78/2019 z 28. 10. 2019", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2019-10-28", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2019:2114225344.1"}, {"guid": "50edfaef-7f08-4eab-9f81-e0424b962583:a3166d52-9ef9-4608-ba5e-e4ae0f97cba7", "ecli": "ECLI:SK:OSRS:2026:6922201796.8", "spisova_znacka": "12C/50/2022", "nazov": "Rozsudok Okresného súdu Rimavská Sobota sp. zn. 12C/50/2022 z 12. 2. 2026", "sud": "Okresný súd Rimavská Sobota", "datum_vydania": "2026-02-12", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSRS:2026:6922201796.8"}, {"guid": "ba40b88a-4b06-49dc-821c-9f7a547e0f3a:3b910cf0-2e5f-4610-823e-b1b41c9df066", "ecli": "ECLI:SK:OSLM:2025:5624202967.5", "spisova_znacka": "21C/64/2024", "nazov": "Rozsudok Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp. zn. 21C/64/2024 z 24. 4. 2025", "sud": "Okresný súd Liptovský Mikuláš", "datum_vydania": "2025-04-24", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSLM:2025:5624202967.5"}, {"guid": "96447917-c133-4e76-a2d7-9984a851ebb8:81ebba42-75fd-4c56-a12f-082fb98c6d5a", "ecli": "ECLI:SK:OSVT:2025:8818203558.19", "spisova_znacka": "5C/51/2018", "nazov": "Rozsudok Okresného súdu Vranov nad Topľou sp. zn. 5C/51/2018 z 15. 4. 2025", "sud": "Okresný súd Vranov nad Topľou", "datum_vydania": "2025-04-15", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSVT:2025:8818203558.19"}, {"guid": "d609ece3-e94c-42a9-9a45-8874d7096d01:1ad8ef34-a2c9-4468-8abf-ae1ca2323cae", "ecli": "ECLI:SK:OSNR:2025:6123396541.12", "spisova_znacka": "53C/48/2023", "nazov": "Rozsudok Okresného súdu Nitra sp. zn. 53C/48/2023 z 9. 4. 2025", "sud": "Okresný súd Nitra", "datum_vydania": "2025-04-09", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSNR:2025:6123396541.12"}, {"guid": "b250150d-f342-4c67-bf02-0afa3546ecd4:92907f98-5001-49fa-9eb4-59a8fb36c6e3", "ecli": "ECLI:SK:OSZA:2024:5119200450.13", "spisova_znacka": "27C/3/2019", "nazov": "Rozsudok Okresného súdu Žilina sp. zn. 27C/3/2019 z 12. 6. 2024", "sud": "Okresný súd Žilina", "datum_vydania": "2024-06-12", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSZA:2024:5119200450.13"}]}