{"guid": "ussr:427edc3a-b9c0-484a-aa1b-34aa0f5b3249", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:3.US.396.2015.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 396/2015", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 396/2015 z 1. 12. 2015", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 1. decembra 2015, sp. zn. III. ÚS 396/2015, ECLI:SK:USSR:2016:3.US.396.2015.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Jana Baricová", "sudca_id": 1070, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/jana-baricova-1070", "datum_vydania": "2015-12-01", "forma": "Nález", "povaha": ["nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "rozhodnutie zrušuje a vec vracia na ďalšie konanie", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "III.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-8", "nazov": "čl. 8 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-8", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-8"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-19.odsek-2", "nazov": "čl. 19 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-19.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-19"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-19.odsek-3", "nazov": "čl. 19 ods. 3 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-19.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-19"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-21", "nazov": "čl. 21 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-21", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-21"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-22", "nazov": "čl. 22 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-22", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-22"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 8", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 8", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 8", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 19 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 19 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 19 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 19 ods. 3", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 19 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 19 ods. 3", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 21", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 21", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 21", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 22", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 22", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 22", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/209#clanok-8", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-19", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-21", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-22", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/427edc3a-b9c0-484a-aa1b-34aa0f5b3249", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.396.2015.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.396.2015.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.396.2015.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\nIII. ÚS 396/2015-47\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 1. decembra 2015\npredbežne prerokoval sťažnosť\n\n,\n\n,\n\nzastúpeného advokátskou kanceláriou IKRÉNYI & REHÁK, s. r. o., Šoltésovej 2,\nBratislava, v mene ktorej koná prokurista a advokát JUDr. Viktor Ewerling, PhD., ktorou\nnamieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky,\nčl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a porušenie a čl. 19\nods. 2 a 3, čl. 21 a čl. 22 Ústavy Slovenskej republiky, čl. 8 Dohovoru o ochrane ľudských\npráv\n\na základných\n\nslobôd\n\nrozsudkom\n\nNajvyššieho\n\nsúdu\n\nSlovenskej\n\nrepubliky\n\nsp. zn. 10 Sžz 5/2014 z 10. decembra 2014, a takto\nrozhodol:\n1. Základné právo\n\nna súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy\n\nSlovenskej republiky a právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky sp. zn. 10 Sžz 5/2014 z 10. decembra 2014 p o r u š e n é b o l i .\n2. Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 10 Sžz 5/2014\nz 10. decembra 2014 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.\n\n3. Najvyšší súd Slovenskej republiky j e p o v i n n ý\nuhradiť trovy konania v sume 355,73 € (slovom tristopäťdesiatpäť eur a sedemdesiattri\ncentov) na účet advokátskej kancelárie IKRÉNYI & REHÁK, s. r. o., Šoltésovej 2,\nBratislava, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.\n4. Vo zvyšnej časti sťažnosti\n\nnevyhovuje.\nOdôvodnenie:\nI.\n\nÚstavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 25. marca 2015\ndoručená sťažnosť\n\n(ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie\n\nsvojich základných práv podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej\nlen „ústava“) čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej\nlen „dohovor“) a porušenie čl. 19 ods. 2 a 3, čl. 21 a čl. 22 Ústavy Slovenskej republiky,\nčl. 8 dohovoru rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší\nsúd“) sp. zn. 10 Sžz 5/2014 z 10. decembra 2014.\nZo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ sa v konaní v správnom súdnictve domáhal\nochrany pred nezákonným zásahom Protimonopolného úradu Slovenskej republiky (ďalej\nlen „úrad“). Najvyšší súd označeným rozsudkom návrh podľa § 250v Občianskeho súdneho\nporiadku (ďalej aj „OSP“) bez meritórneho preskúmania zamietol ako neprípustný\nz dôvodu, že bol podaný bez vyčerpania prostriedku, ktorého použitie umožňuje osobitný\npredpis, t. j. sťažnosť podľa zákona č. 9/2010 Z. z. o sťažnostiach v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „zákon o sťažnostiach“). Proti rozhodnutiu najvyššieho súdu o návrhu\nna ochranu pred nezákonným zásahom opravný prostriedok nie je prípustný.\nSťažovateľ namietal, že týmto rozsudkom boli porušené jeho práva, „a to právo\nna ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného života podľa článku 8\nDohovoru, právo na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného života\npodľa článku 19 ods. 2 a 3, článku 21 a článku 22 Ústavy, právo na spravodlivý proces\n\n2\n\npodľa článku 6 ods. 1 Dohovoru a právo na súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1\nÚstavy“.\nZ popisu skutkového stavu predchádzajúcemu podaniu návrhu podľa § 250v OSP\nvyplýva, že úrad vykonal 4. februára 2014 v priestoroch zamestnávateľa sťažovateľa,\nspoločnosti\n\n, inšpekciu v zmysle § 22 ods. 1 písm. a) a ods. 3 zákona\n\nč. 136/2001 Z. z. o ochrane hospodárskej súťaže a o zmene a doplnení zákona Slovenskej\nnárodnej rady č. 347/1990 Zb. o organizácii ministerstiev a ostatných ústredných orgánov\nštátnej správy Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov v súvislosti\ns prešetrovaním\n\nvo\n\nveci\n\nmožných\n\ndohôd\n\nobmedzujúcich\n\nhospodársku\n\nsúťaž\n\nprostredníctvom údajného koluzívneho správania určitých podnikateľov vo verejných\nobstarávaniach so zameraním na určité projekty. Poverení zamestnanci úradu si počas\ninšpekcie mali pod hrozbou sankcií vymieniť prístup do súkromného počítača sťažovateľa,\na to aj napriek tomu, že ich na súkromnú povahu počítača upozornil a vyjadril nesúhlas\ns prezeraním jeho obsahu. «PMU vo vzťahu k Sťažovateľovi nevydal žiadne rozhodnutie\na nezískal súhlas súdu, ktoré by v zmysle ZOHS umožňovali vykonanie zásahu do jeho\nsúkromnej sféry obsiahnutej v súkromnom zariadení... PMU Sťažovateľovi nepredložil\nPoverenia, neposkytol Sťažovateľovi žiadne poučenia o jeho právach, nespísal s ním žiadnu\nzápisnicu a neumožnil mu ani vyjadriť sa k zápisnici spísanej so Zamestnávateľom\n(„Zápisnica“). PMU tieto kópie dát uchováva neznámym spôsobom v neznámych\npriestoroch PMU, bez existencie akéhokoľvek právneho rámca.»\nNásledne 6. marca 2014 sťažovateľ podal na najvyššom súde návrh podľa § 250v\nOSP, ktorým sa domáhal ochrany pred opísaným nezákonným zásahom a o ktorom najvyšší\nsúd rozhodol označeným rozsudkom.\nZ pripojeného rozsudku najvyššieho súdu vyplýva, že s poukazom na § 250v ods. 3\na 4 OSP vyhodnotil, že „návrh nie je prípustný, ak navrhovateľ nevyčerpal prostriedky,\nktorých použitie umožňuje osobitný predpis, alebo ak sa navrhovateľ domáha len určenia,\nže zásah bol alebo je nezákonný. Návrh musí byť podaný do 30 dní odo dňa, keď sa osoba\ndotknutá zásahom o ňom dozvedela, najneskôr však do jedného roka odo dňa, keď k nemu\ndošlo.\n3\n\nZákonná\n\npovinnosť\n\nvyužiť\n\nprostriedky,\n\nktorých\n\npoužitie\n\numožňuje\n\nzákon\n\nako predpoklad prípustnosti konania o návrhu v konaní o nezákonnom zásahu,\nje legitímnym právnym inštitútom, ktorý nie je samoúčelný, ale jeho cieľom je realizovať\nprincíp, na ktorom je založená existencia správneho súdnictva ako garanta ochrany\nverejných subjektívnych práv fyzických a právnických osôb, ak tieto neposkytujú orgány\nverejnej správy samotné. Ochrana spomenutých práv súdmi má však vo vzťahu k ochrane\nposkytovanej orgánmi verejnej správy subsidiárny charakter a teda sa uplatní až potom,\nčo zo strany orgánov verejnej správy k ochrane alebo náprave porušených práv nedošlo.\nTakáto úloha súdov, ktorá je výrazom princípu oddelenia moci súdnej od moci výkonnej\na znamená nezasahovanie, ale ani nenahrádzanie vecných kompetencií orgánov verejnej\nsprávy, ale jej kontrolu nezávislou súdnou mocou, vyplýva z ústavou garantovaného\npostavenia správneho súdnictva.\nPovinnosť skúmať splnenie uvedenej podmienky vyplýva pre súd konajúci o návrhu\nna konanie o nezákonnom zásahu orgánu verejnej správy zo všeobecnej povinnosti súdov\n„prihliadať kedykoľvek za konania na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať\nvo veci“ v zmysle § 103 v spojení s ust. § 246c ods. 1 OSP.“.\nNa podporu svojich záverov najvyšší súd ďalej poukázal na právne názory jednak\nnajvyššieho súdu vyslovené v rozhodnutiach o iných veciach návrhov na ochranu\nproti nezákonnému zásahu, resp. na ochranu proti nečinnosti (sp. zn. 5 Sžz 1/2009\na sp. zn. 4 Sžz l/2013), ako aj rozhodnutia ústavného súdu (I. ÚS 74/05-18, IV. ÚS 428/0933, III. ÚS 317/04, I. ÚS 74/05-18, III. ÚS 78/2010) a tiež rozsudok Európskeho súdu\npre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) vo veci sťažnosti č. 97/11 Delta Pekárny proti Českej\nrepublike z 2. 10. 2014.\nPo skonštatovaní, že sťažovateľ nevyčerpal prostriedky, ktorých použitie umožňuje\nosobitný predpis, sa najvyšší súd sústredil len na tento dôvod zamietnutia návrhu\nsťažovateľa.\nSťažovateľ je toho názoru, že najvyšší súd vec meritórne neprerokoval,\na s odôvodnením, že sťažovateľ nevyčerpal prostriedky, ktorých použitie mu umožňuje\nosobitný predpis, „došlo k odmietnutiu reálneho, včasného a efektívneho prístupu k súdu,\n4\n\nzamedzeniu realizácie práva na súdnu ochranu a súčasne, odmietnutím poskytnutia účinnej\nsúdnej kontroly ako jednej zo základných procesných garancií pri danom druhu zásahu\ndo súkromia, aj k porušeniu práva na ochranu pred neoprávneným zasahovaním\ndo súkromia vo viacerých jeho aspektoch...“\nNa základe argumentácie uvedenej v sťažnosti sťažovateľ žiada, aby ústavný súd\npo prijatí sťažnosti na ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:\n„1. Právo Sťažovateľa na rešpektovanie súkromného života podľa článku 8\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, právo na ochranu\npred neoprávneným zasahovaním do súkromného života podľa článku 19 ods. 2 a 3,\nčlánku 21 a článku 22 Ústavy Slovenskej republiky, právo na spravodlivý proces\npodľa článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a právo\nna súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky rozsudkom\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky z 10. decembra 2014, sp. zn. 10Sžz/5/2014 porušené\nbolo.\n2. Zrušuje sa rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 10. decembra 2014,\nsp. zn. 10Sžz/5/2014, a vec sa vracia Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky, aby v nej\nznovu konal a rozhodol.\n3. Najvyšší súd Slovenskej republiky je povinný nahradiť Sťažovateľovi trovy\nprávneho zastúpenia k rukám právneho zástupcu do 30 dní od právoplatnosti tohto nálezu.“\nÚstavný súd na neverejnom zasadnutí senátu 18. augusta 2015 predbežne prerokoval\nsťažnosť sťažovateľa podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním\na o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom\nsúde“) a konštatoval, že spĺňa náležitosti ustanovené v § 20 a § 50 zákona o ústavnom súde\nnezistiac procesné prekážky, ktoré by podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde bránili\njej prijatiu na ďalšie konanie, a preto ju toho istého dňa uznesením č. k. III. ÚS 396/2015-25\nprijal na ďalšie konanie.\n\n5\n\nÚstavný súd po prijatí sťažnosti vyzval aj predsedníčku najvyššieho súdu, aby sa\nvyjadrila k prijatej sťažnosti, ako aj k tomu, či trvá na tom, aby sa vo veci konalo ústne\npojednávanie.\nNajvyšší súd na výzvu ústavného súdu predložil svoje vyjadrenie k sťažnosti.\nUviedol, že odôvodnenie napadnutého rozsudku je dostatočne podrobné, jasné a zodpovedá\npožiadavkám kladeným na odôvodnenie súdneho rozhodnutia v zmysle judikatúry ESĽP\n(napríklad vo veci Garcia Ruiz v. Španielsko, rozsudok z 21. 1. 1999 týkajúci sa sťažnosti\nč. 30544/196).\n\nPreto\n\nnemožno\n\npodľa\n\nnajvyššieho\n\nsúdu\n\nakceptovať\n\nnámietku\n\nnepreskúmateľnosti a arbitrárnosti rozsudku.\nVo vzťahu k sťažovateľovej námietke vylúčenia podania sťažnosti ako efektívneho\nprostriedku možnej nápravy poukázal najvyšší súd na uznesenie ústavného súdu\nč. k. IV. ÚS 428/09-33, zastávajúc názor, že aj vzhľadom na postoj dotknutého správneho\norgánu (úradu) v konaní ani táto námietka sťažovateľa neobstojí. Toto tvrdenie sťažovateľa\nspochybnil poukazom na poznámku (bod 82) uvedenú vo vyjadrení odporcu\nz 30. septembra 2014, že „v prípade námietok úrad uvedie tieto námietky do zápisnice\na tieto môžu byť riešené v prípadnom správnom konaní....“, čo by malo za následok\npovinnosť založenia administratívneho spisu orgánom verejnej správy o riešení\nnezákonnosti tvrdeného zásahu. V tomto duchu bol v rozhodnutí zmienený aj rozsudok\nESĽP z októbra 2014 o veci Delta Pekárny, z odôvodnenia ktorého nebolo možné vyvodiť\nzáver o vylúčení povinnosti vnútroštátneho súdu skúmať splnenie podmienky predbežného\nprerokovania nárokov z tvrdenej nezákonnosti inšpekcie ani o prípadnej neprimeranosti\ntakejto podmienky vnútroštátneho práva, ako naznačuje sťažovateľ.\nPodľa najvyššieho súdu neobstojí ani námietka sťažovateľa, v ktorej poukazuje\nna iné dve rozhodnutia najvyššieho súdu (sp. zn. 3 Sžz 1/2011 a sp. zn. 4 Sžz 1/2013),\nv ktorých podľa tvrdenia sťažovateľa „súd neskúmal, či bola sťažnosť podaná, považoval\nžaloby za prípustné“. Podľa najvyššieho súdu „bez toho, aby bolo potrebné zachádzať\ndo podrobnej analýzy uvedených rozhodnutí, nemožno z takého procesného postupu\ndotknutých senátov, keď sa v konkrétnych veciach otázkou splnenia podmienok konania\n\n6\n\nnezaoberali, vyvodiť záver o nezákonnom postupe senátu konajúceho v predmetnej veci tým,\nže sa touto otázkou zaoberal a vyvodil z nej príslušné závery“.\nĎalej najvyšší súd poukázal na obsah rozsiahleho odôvodnenia rozhodnutia\ns poukazom na skutočnosť, že v tomto štádiu vychádzajúc z princípu viazanosti súdu\nrozsudkom po jeho vyhlásení (§ 156 ods. 4 OSP) už neprislúcha akokoľvek dodatočne\ndoplňovať, objasňovať ani prípadne meniť argumentáciu v ňom uvedenú.\nZ uvedených dôvodov navrhol, aby ústavný súd podanej sťažnosti nevyhovel.\nPredsedníčka najvyššieho súdu v závere uviedla, že súhlasí s upustením od ústneho\npojednávania.\nSťažovateľ vo svojom písomnom vyjadrení na vyjadrenie najvyššieho súdu taktiež\nsúhlasil s upustením od ústneho pojednávania a vyslovil svoj nesúhlas s týmto vyjadrením\na zotrvajúc na dôvodoch svojej sťažnosti zastáva názor, že najvyšší súd sa vo svojom\nvyjadrení nevysporiadal s namietaným porušením ústavných práv sťažovateľa.\nÚstavný súd so súhlasom účastníkov konania upustil podľa § 30 ods. 2 zákona\no ústavnom súde v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa\ns obsahom sťažnosti, s vyjadrením najvyššieho súdu, ktorý vo veci rozhodoval, replikou\nsťažovateľa k vyjadreniu najvyššieho súdu, ako aj s obsahom napadnutého rozsudku\na vyžiadaného spisu najvyššieho súdu vedeného pod sp. zn. 10 Sžz 5/2014 dospel k názoru,\nže od tohto ústneho pojednávania ďalšie objasnenie veci očakávať nemožno.\nII.\nPodľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.\nÚstavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\n\n7\n\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nÚstavný súd nie je súdom vyššej inštancie rozhodujúcim o opravných prostriedkoch\nv rámci sústavy všeobecných súdov. Ústavný súd nie je zásadne oprávnený preskúmavať\na posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov\nviedli k rozhodnutiu, ani preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi bol alebo nebol\nnáležite zistený skutkový stav, a aké skutkové a právne závery zo skutkového stavu\nvšeobecný súd vyvodil. Úloha ústavného súdu sa vymedzuje na kontrolu zlučiteľnosti\núčinkov takejto interpretácie a aplikácie s ústavou, prípadne medzinárodnými zmluvami\no ľudských právach a základných slobodách. Z tohto postavenia ústavného súdu vyplýva,\nže rozhodnutie všeobecného súdu môže preskúmavať v prípade, ak v konaní, ktoré mu\npredchádzalo, alebo samotným rozhodnutím došlo k porušeniu základného práva alebo\nslobody. Skutkové a právne závery všeobecného súdu môžu byť teda predmetom kontroly\nzo strany ústavného súdu vtedy, ak by vyvodené závery boli zjavne neodôvodnené\nalebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň\nby mali za následok porušenie základného práva alebo slobody (mutatis mutandis\nI. ÚS 13/00, I. ÚS 17/01, III. ÚS 268/05). Ústavný súd tiež nie je ani orgánom oprávneným\nzjednocovať právne názory všeobecných súdov (I. ÚS 199/07, II. ÚS 273/08,\nIV. ÚS 331/09); v konkrétnych prípadoch posudzuje ústavný súd len ich ústavnú\nakceptovateľnosť (III. ÚS 313/2010).\nPodľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom\nsvojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom\nna inom orgáne Slovenskej republiky.\nPodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo\no oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu. Rozsudok musí byť vyhlásený\nverejne, ale tlač a verejnosť môžu byť vylúčené buď po dobu celého, alebo časti procesu\nv záujme mravnosti, verejného poriadku alebo národnej bezpečnosti v demokratickej\n8\n\nspoločnosti, alebo keď to vyžadujú záujmy maloletých alebo ochrana súkromného života\núčastníkov alebo, v rozsahu považovanom súdom za úplne nevyhnutný, pokiaľ by,\nvzhľadom na osobitné okolnosti, verejnosť konania mohla byť na ujmu záujmom\nspoločnosti.\nPodľa čl. 19 ods. 2 ústavy každý má právo na ochranu pred neoprávneným\nzasahovaním do súkromného a rodinného života.\nPodľa čl. 19 ods. 3 ústavy každý má právo na ochranu pred neoprávneným\nzhromažďovaním, zverejňovaním alebo iným zneužívaním údajov o svojej osobe.\nPodľa čl. 21 ods. 1 ústavy obydlie je nedotknuteľné. Nie je dovolené doň vstúpiť\nbez súhlasu toho, kto v ňom býva.\nPodľa čl. 21 ods. 2 ústavy domová prehliadka je prípustná len v súvislosti s trestným\nkonaním, a to na písomný a odôvodnený príkaz sudcu. Spôsob vykonania domovej\nprehliadky ustanoví zákon.\nPodľa čl. 21 ods. 3 ústavy iné zásahy do nedotknuteľnosti obydlia možno zákonom\ndovoliť iba vtedy, keď je to v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu života,\nzdravia alebo majetku osôb, na ochranu práv a slobôd iných alebo na odvrátenie závažného\nohrozenia verejného poriadku. Ak sa obydlie používa aj na podnikanie alebo vykonávanie\ninej hospodárskej činnosti, takéto zásahy môžu byť zákonom dovolené aj vtedy, keď je to\nnevyhnutné na plnenie úloh verejnej správy.\nPodľa čl. 22 ods. 1 ústavy listové tajomstvo, tajomstvo dopravovaných správ a iných\npísomností a ochrana osobných údajov sa zaručujú.\nPodľa čl. 22 ods. 2 ústavy nikto nesmie porušiť listové tajomstvo ani tajomstvo iných\npísomností a záznamov, či už uchovávaných v súkromí, alebo zasielaných poštou, alebo\niným spôsobom; výnimkou sú prípady, ktoré ustanoví zákon. Rovnako sa zaručuje\ntajomstvo správ podávaných telefónom, telegrafom alebo iným podobným zariadením.\n\n9\n\nPodľa čl. 8 ods. 1 dohovoru každý má právo na rešpektovanie svojho súkromného\na rodinného života, obydlia a korešpondencie.\nPodľa čl. 8 ods. 2 dohovoru štátny orgán nemôže do výkonu tohto práva zasahovať\nokrem prípadov, keď je to v súlade so zákonom a nevyhnutné v demokratickej spoločnosti\nv záujme národnej bezpečnosti, verejnej bezpečnosti, hospodárskeho blahobytu krajiny,\npredchádzania nepokojom a zločinnosti, ochrany zdravia alebo morálky alebo ochrany práv\na slobôd iných.\nPodstata základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy spočíva\nv tom, že každý sa môže domáhať ochrany svojich práv na súde. Tomuto oprávneniu\nzodpovedá povinnosť súdu nezávisle a nestranne vo veci konať tak, aby bola právu, ktorého\nporušenie sa namieta, poskytnutá ochrana v medziach zákonov, ktoré tento článok ústavy\no základnom práve na súdnu ochranu vykonávajú (čl. 46 ods. 4 ústavy v spojení s čl. 51\nústavy). Do obsahu základného práva na súdnu a inú právnu ochranu patrí aj právo každého\nna to, aby sa v jeho veci rozhodovalo podľa relevantnej právnej normy, ktorá môže mať\nzáklad v platnom právnom poriadku Slovenskej republiky alebo v takých medzinárodných\nzmluvách, ktoré Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom, ktorý\npredpisuje zákon (IV. ÚS 77/02). Súčasne má každý právo na to, aby sa v jeho veci vykonal\nústavne súladný výklad aplikovanej právnej normy, ktorý predpokladá použitie ústavne\nsúladne interpretovanej platnej a účinnej normy na zistený stav veci.\nVšeobecný súd, a teda aj správny súd musí vykladať a používať ustanovenia na vec\nsa vzťahujúcich zákonných predpisov v súlade s účelom základného práva na súdnu\nochranu. Aplikáciou a výkladom týchto ustanovení nemožno toto ani iné základné práva\nobmedziť spôsobom zasahujúcim do ich podstaty a zmyslu. Z tohto hľadiska musí\nvšeobecný súd pri výklade a aplikácii príslušných právnych predpisov prihliadať\nna spravodlivú rovnováhu pri poskytovaní ochrany uplatňovaným právam a oprávneným\nzáujmom účastníkov konania (obdobne napr. III. ÚS 271/05, III. ÚS 78/07). Princíp\nspravodlivosti a požiadavka materiálnej ochrany práv sú totiž v rámci koncepcie\nmateriálneho právneho štátu podstatnými a neopomenuteľnými atribútmi právnej ochrany\n(predovšetkým súdnej).\n10\n\nČlánok 6 ods. 1 dohovoru obdobne ako čl. 46 ústavy zahŕňa právo na súd, do ktorého\npatrí právo na prístup k súdu. K nemu sa pridávajú záruky ustanovené čl. 6 ods. 1 dohovoru,\npokiaľ ide o organizáciu a zloženie súdu a vedenie konania. To všetko v súhrne zakladá\nprávo na spravodlivé prejednanie veci (rozhodnutie ESĽP z 21. februára 1975, séria A,\nč. 18, s. 18, § 36). Právo na spravodlivé prerokovanie veci zahŕňa v sebe princíp rovnosti\nzbraní, princíp kontradiktórnosti konania, právo byť prítomný na pojednávaní, právo\nna odôvodnenie\n\nsúdneho\n\nrozhodnutia\n\na\n\niné\n\npožiadavky\n\nspravodlivého\n\nprocesu\n\n(III. ÚS 199/08).\nPodstata námietok sťažovateľa spočíva v jeho nesúhlase s právnym názorom\nnajvyššieho súdu, podľa ktorého mal sťažovateľ pred podaním návrhu na súd možnosť\ndomáhať sa nápravy tvrdeného porušenia sťažnosťou podľa zákona o sťažnostiach,\na tak nevyužil efektívny právny prostriedok nápravy, ktorý mu právny poriadok poskytoval.\nRozsudok najvyššieho súdu tak podľa sťažovateľa vychádzal z formalistického výkladu\naplikovanej procesnoprávnej úpravy s priamym dosahom na právo na prístup k súdu.\nÚstavný súd vychádzajúc z obsahu napadnutého rozsudku najvyššieho súdu\nzistil, že najvyšší súd vo veci rozhodol po tom, ako na pojednávaní nariadenom\nna 19. november 2014 preveril „okolnosti podstatné pre posúdenie splnenia podmienok\nprípustnosti návrhu na konanie vyplývajúce z príslušných ustanovení OSP upravujúcich\npostup súdu pre konanie o návrhu na ochranu pred nezákonným zásahom orgánu verejnej\nsprávy“. Na tomto pojednávaní „Zástupca navrhovateľa zopakoval argumenty vzťahujúce\nk tejto otázke obsahovo zhodne tak ako vyplývali z predložených podaní, zástupkyňa\nodporcu potvrdila, že sťažnosť navrhovateľa na postup Úradu nebola podaná, rozhodnutie\no prípustnosti návrhu ponechala na rozhodnutie súdu.“.\nNajvyšší súd riešil ako kľúčovú otázku v konaní požiadavku § 250v ods. 3 prvú vetu\nOSP, t. j. požiadavku vyčerpania prostriedkov, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis.\nV tu prejednávanej veci najvyšší súd dospel k záveru, že týmto prostriedkom je sťažnosť\npodľa § 3 a nasl. zákona o sťažnostiach. Bol toho názoru, že je nutné trvať na uplatnení\ntohto inštitútu, ktorý je z dôvodu jeho účelu okrem Občianskeho súdneho poriadku\n\n11\n\n(v prípade konaní proti nečinnosti orgánu verejnej správy alebo jeho zásahu) upravený\naj v iných parciálnych zákonných úpravách a nemožno na jeho vyžadovanie rezignovať.\nNajvyšší súd z obsahu predložených písomných podaní, ako aj „z výsluchov\nsplnomocnených zástupcov“ zistil, že sťažovateľ možnosť ochrany svojich práv, o ktorých\ntvrdil, že boli poškodené pri výkone inšpekcie 4. februára 2014, relevantným spôsobom\nnevyužil. Podľa záverov najvyššieho súdu nesplnil teda podmienku vyžadovanú zákonom\nako predpoklad prípustnosti konania v zmysle § 250v ods. 3 OSP, preto „aj s poukazom\nna citovanú judikatúru, keďže súd nezistil žiaden relevantný dôvod, aby sa od nej odchýlil\n(napríklad zásadná zmena právneho prostredia, zistenie odlišného skutkového stavu alebo\nprijatie protichodného zjednocovacieho stanoviska)“, najvyšší súd návrh sťažovateľa\nako neprípustný v súlade s ustanovenia § 250v ods. 4 OSP in fine zamietol.\nÚstavný súd ako nezávislý súdny orgán ochrany ústavnosti je garantom ústavnosti\na súčasne súdnym orgánom, ktorý je povinný chrániť dodržiavanie a rešpektovanie ústavy\nvšetkými orgánmi verejnej moci vrátane všeobecných súdov. Dodržiavanie ústavy orgánmi\nverejnej moci však nemožno vzťahovať len na strohé rešpektovanie jej jednotlivých\nčlánkov. Generálna interpretačná a realizačná klauzula ustanovuje, že výklad a uplatňovanie\nústavných zákonov, zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov musí\nbyť v súlade s ústavou (čl. 152 ods. 4 ústavy). Výklad každej právnej normy (právneho\npredpisu) musí byť konformný s ústavou ako základným zákonom štátu s najvyššou\nprávnou silou. V prípade, že vec pripúšťa rôzny výklad, orgán aplikujúci právo je\nv konkrétnej veci povinný uprednostniť ústavne konformný výklad (I. ÚS 351/2013).\nTieto zásady o povinnosti ústavne súladného výkladu aplikovanej právnej normy sa\nvzťahujú v celom rozsahu aj na procesný postup všeobecných súdov podľa ustanovení\nObčianskeho súdneho poriadku, ktorý je vlastne predpisom upravujúcim podmienky\na podrobnosti o výkone základného práva na súdnu ochranu vydaným na základe čl. 46\nods. 4 ústavy.\nPodľa § 250v ods. 3 OSP nie je návrh prípustný, ak navrhovateľ nevyčerpal\nprostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis, alebo ak sa navrhovateľ domáha\n\n12\n\nlen určenia, že zásah bol alebo je nezákonný. Návrh musí byť podaný do 30 dní odo dňa,\nkeď sa osoba dotknutá zásahom o ňom dozvedela, najneskôr však do jedného roka odo dňa,\nkeď k nemu došlo.\nÚstavný súd po preskúmaní obsahu napadnutého rozsudku najvyššieho súdu dospel\nk záveru, že najvyšší súd v okolnostiach danej veci vyložil aplikovanú právnu normu\no neprípustnosti návrhu na ochranu pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy\n(t. j. § 250v ods. 3 OSP) striktne formalisticky, vôbec neprihliadol na ústavný rozmer\nzákladného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 a 2 ústavy zaručujúci prístup k súdu\nna preskúmanie rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy, ktoré sa dotýkajú\nzákladných práv a slobôd.\nNajvyšší súd sa pomerne podrobne a rozsiahlo venoval samotnej požiadavke\nvyčerpania prostriedkov nápravy podľa osobitného predpisu vo všeobecnej rovine. Úplne\nvšak opomenul uviesť, prečo dospel k záveru, že sťažnosť podľa zákona o sťažnostiach\nje v prípade konania o návrhu sťažovateľa podľa § 250v OSP účinným prostriedkom\nnápravy. Účinnosť je totiž kľúčovým pojmom, s ktorým sa súd pri posudzovaní návrhu proti\nnezákonnému zásahu orgánu verejnej správy musí vysporiadať. Nestačí pritom,\nako to urobil najvyšší súd, demonštrovať dôležitosť požiadavky § 250v ods. 3 OSP,\nale treba ju skúmať vždy osobitne.\nPokiaľ ide o možnosť a právo vzniesť námietky kedykoľvek počas kontroly,\no ktorých by správny musel viesť samostatný spis – ako uvádza najvyšší súd vo svojom\nvyjadrení k sťažnosti sťažovateľa, ústavný súd považuje za potrebné upozorniť,\nže sťažovateľ vznesenie námietok tvrdí, rovnako aj to, že námietky neboli zanesené\ndo zápisnice ani sa nimi správny orgán nezaoberal. Posúdenie týchto tvrdení účastníkov\nkonania pred súdom je však namieste až po tom, ako najvyšší súd dospeje k záveru,\nže návrh sťažovateľa nie je neprípustný (§ 250v ods. 3 OSP).\nÚstavný súd si je vedomý svojej predchádzajúcej judikatúry (najmä IV. ÚS 428/09,\nII. ÚS 758/2014), podľa ktorej bol právny názor, že sťažnosť podľa zákona o sťažnostiach\nje efektívnym právnym prostriedkom nápravy nezákonného zásahu orgánu verejnej správy\n\n13\n\ndo práv alebo právom chránených záujmov fyzických osôb alebo právnických osôb,\nvyhodnotený ako ústavne udržateľný.\nUvedený prístup však nemožno považovať za automaticky aplikovateľný v každom\nprípade bez toho, aby všeobecný súd aplikujúci toto zákonné obmedzenie prístupu k súdu\nnezohľadnil, či v konkrétnych okolnostiach bolo daným právnym prostriedkom možné\nnápravu nezákonného stavu aj materiálne dosiahnuť. V opačnom prípade by zamietnutím\nnávrhu podľa § 250v OSP došlo k ústavne neakceptovateľnému zásahu do obsahu\nzákladného práva podľa čl. 46 ods. 1 a 2 ústavy. Najvyšší súd sám prešiel názorovým\nvývojom od striktného výkladu citovaného ustanovenia po požiadavku výkladu podmienky\nprípustnosti návrhu na konanie o ochrane pred nezákonným zásahom orgánu verejnej\nsprávy v ustanovení § 250v ods. 3 OSP v zmysle čl. 152 ods. 4 ústavy v spojení s čl. 46\nods. 1 ústavy tak, aby sa vzájomne nevylučovali (rozsudky najvyššieho súdu vo veciach\nsp. zn. 3 Sžn 1/2009, sp. zn. 3Sžz 1/2011, sp. zn. 5 Sžnz 1/2015). Ani v súčasnosti nie je\nmožné skonštatovať jednotnosť v aplikácii § 250v ods. 3 OSP, avšak je zrejmý posun\nk individuálnemu skúmaniu návrhov. Treba tiež prihliadať na časový aspekt konania\no sťažnosti podľa zákona o sťažnostiach v pomere k zákonným požiadavkám kladeným\nna súd v správnom súdnictve konajúci o návrhu podľa § 250v OSP a potrebu\nčo najrýchlejšieho odstránenia potenciálne nezákonného stavu.\nÚstavný súd poukazuje na nedávne nálezy v obdobných veciach, nález\nsp. zn. III. ÚS 375/2015, v ktorom vyslovil porušenie základného práva na súdnu ochranu\npodľa čl. 46 ods. 1 a 2 ústavy a právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1\ndohovoru rozsudkom najvyššieho súdu sp. zn. 1 Sžz/3/2014 zo 14. októbra 2014 a na nález\nsp. zn. III. ÚS 376/2015, ktorým vyslovil porušenie základného práva na súdnu ochranu\npodľa čl. 46 ods. 1 a 2 ústavy a právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1\ndohovoru rozsudkom najvyššieho súdu sp. zn. 1 Sžz 1/2014 zo 14. októbra 2014. Najvyšší\nsúd, ako aj ústavný súd v označených veciach rozhodli na obdobných skutkových\na právnych záveroch ako v tu prejednávanej veci.\nV súvislosti s hodnotením, či ten ktorý právny prostriedok nápravy je efektívny,\nvychádza ústavný súd z kritérií ustálených judikatúrou ESĽP, medzi ktoré patrí požiadavka\n14\n\nprípustnosti, požiadavka adekvátnosti a požiadavka praktickej účinnosti prostriedku nápravy\n(bližšie Kmec, J., Kosař, D., Kratochvíl, J., Bobek, M. Evropská úmluva o lidských\nprávech. Komentář. 1. Vydání. Praha : C. H. Beck, 2012, 192 s.), pričom podľa názoru\nústavného súdu najmä poslednú z týchto požiadaviek sťažnosť podľa zákona o sťažnostiach\nv danom prípade nespĺňala, čo bolo zjavné už pred vydaním napadnutého rozsudku\npredovšetkým z písomných stanovísk napadnutých orgánov verejnej správy ̶ Finančného\nriaditeľstva Slovenskej republiky a Kriminálneho úradu finančnej správy k návrhu\ndoručenému najvyššiemu súdu.\nÚstavný súd zároveň poukazuje na to, že v posledných rokoch práve pod vplyvom\njudikatúry ESĽP upúšťa vo svojej rozhodovacej činnosti (napr. I. ÚS 60/2011,\nII. ÚS 513/2011, IV. ÚS 144/2011, III. ÚS 115/2013) od názoru, že sťažnosť podľa zákona\no sťažnostiach možno vždy považovať za efektívny prostriedok nápravy nezákonných\nzásahov orgánov verejnej správy, prípadne nečinnosti orgánov verejnej správy, ktorá je\nv podobe nekonania orgánu verejnej správy obdobou nezákonného zásahu do zaručených\npráv. Aj preto napriek nevyužitiu sťažnosti podľa zákona o sťažnostiach rozsudok\nnajvyššieho súdu, ktorým bol návrh zamietnutý len z dôvodu\n\nneprípustnosti\n\na bez meritórneho preskúmania prednesených námietok, materiálne zasiahol do obsahu\npráva na prístup k súdu zaručeného čl. 46 ods. 1 a 2 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru.\nZ uvedených dôvodov ústavný súd vyslovil porušenie základného práva na súdnu\nochranu podľa čl. 46 ods. 1 a 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, tak ako to\nvyplýva z prvého bodu výrokovej časti tohto rozhodnutia. Námietku nedostatočného\nodôvodnenia napadnutého rozsudku ústavný súd nepovažoval za právne relevantnú, keďže\nnajvyšší súd svoje právne úvahy odôvodnil relatívne podrobne, pri výklade a aplikácii\nrelevantnej procesnoprávnej normy však nezohľadnil ústavné požiadavky zaručené\noznačenými právami podľa ústavy a dohovoru.\nIII.\nPodľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím\nvysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva\n\n15\n\nalebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ústavný\nsúd môže zároveň vec vrátiť na ďalšie konanie.\nPodľa § 56 ods. 2 prvej vety zákona o ústavnom súde ak sa základné právo alebo\nsloboda porušili rozhodnutím alebo opatrením, ústavný súd také rozhodnutie alebo\nopatrenie zruší.\nPodľa § 56 ods. 3 písm. b) zákona o ústavnom súde ak ústavný súd sťažnosti\nvyhovie, môže vrátiť vec na ďalšie konanie.\nKeďže napadnutým rozsudkom došlo k porušeniu základného práva na súdnu\nochranu podľa čl. 46 ods. 1 a 2 ústavy, ako aj práva na spravodlivé súdne konanie podľa\nčl. 6 ods. 1 dohovoru (bod 1 výroku tohto nálezu), ústavný súd v nadväznosti\nna to napadnutý rozsudok najvyššieho súdu sp. zn. 10 Sžz 5/2014 z 10. decembra 2014\nzrušil a vec vrátil najvyššiemu súdu na ďalšie konanie podľa čl. 127 ods. 2 ústavy a § 56\nzákona o ústavnom súde (bod 2 výroku tohto nálezu).\nPovinnosťou najvyššieho súdu bude odstrániť vytýkané nedostatky a rešpektovať\nrelevantné ústavné princípy, teda v danom prípade návrh na začatie konania o ochrane\npred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy na základe ústavne súladného výkladu\nprocesnoprávnych ustanovení meritórne prerokovať, zaujať stanovisko k právne\nrelevantným otázkam a vo veci opätovne rozhodnúť, rešpektujúc obsah a zmysel práv\nzaručených čl. 46 ods. 1 a 2 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru.\nPodľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených\nprípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania,\naby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.\nSťažovateľ si v podaní z 25. marca 2015 uplatnil náhradu trov právneho zastúpenia\nbez jej vyčíslenia.\nOdmena za 1 úkon právnej služby v roku 2015, kedy boli úkony – prevzatie\na príprava zastúpenia a písomné podanie vo veci samej (sťažnosť) – vykonané, bola\n16\n\nv zmysle § 1 ods. 3 a § 11 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky\nč. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb\nv znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“) určená na sumu 139,83 € a paušálna\nnáhrada za 1 úkon právnej služby v zmysle § 16 ods. 3 vyhlášky na sumu 8,39 €.\nÚstavný súd vzhliadol za dôvodné sťažovateľovi priznať úhradu trov právneho\nzastúpenia za obidva vyúčtované úkony právnych služieb vykonané v roku 2015,\na to aj spolu s daňou z pridanej hodnoty podľa § 18 ods. 3 vyhlášky. Preto porušovateľa\nzákladného\n\npráva\n\nústavný\n\nsúd\n\nzaviazal\n\nna\n\nzaplatenie\n\núhrady\n\ntrov\n\nprávneho\n\nzastúpenia v sume 355,73 €, ktorá pozostáva z odmeny za vykonané právne úkony v sume\n2 x 139,83 €, paušálnej náhrady nákladov v sume 2 x 8,39 € a dane z pridanej hodnoty\nv sume 59,23 €, tak ako to vyplýva z bodu 3 výrokovej časti tohto nálezu.\nIV.\nPokiaľ ide o namietané porušenie práva na ochranu súkromia podľa čl. 19 ods. 2, 3,\nčl. 21 a čl. 22 ústavy, v spojení s čl. 8 dohovoru ústavný súd konštatuje, že ochranu týchto\npráv poskytuje v prvom rade všeobecný súd v konaní v správnom súdnictve – keďže\nk tvrdenému porušeniu citovaných práv malo dôjsť práve postupom správneho orgánu,\nktorý je predmetom konania podľa § 250v OSP.\nPodľa § 7 ods. 2 OSP v občianskom súdnom konaní súdy preskúmavajú aj zákonnosť\nrozhodnutí orgánov verejnej správy a zákonnosť opatrení alebo iných zásahov orgánov\nverejnej moci. Ak sa rozhodnutie alebo postup orgánu verejnej správy dotýka niektorého\nzo základných práv a slobôd, nesmie byť jeho preskúmanie z právomoci všeobecných súdov\nvylúčené. Túto právomoc všeobecného súdu nemožno nahradiť konaním pred ústavným\nsúdom. Ústavou daná právomoc totiž neumožňuje ústavnému súdu nahrádzať rozhodovaciu\nčinnosť (právomoc) všeobecných súdov, ak je založená zákonom alebo na základe zákona.\nÚstava ani zákon o ústavnom súde nepripúšťajú, aby si sťažovatelia ako účastníci konania\nzvolili medzi súdnymi orgánmi ochrany porušených základných práv a slobôd, naopak,\nčl. 127 ods. 1 ústavy jednoznačne požaduje vyčerpanie všetkých sťažovateľom dostupných\nprostriedkov nápravy.\n\n17\n\nÚstavný súd preto sťažnosti v tejto časti nevyhovel, tak ako to vyplýva z posledného\nbodu výrokovej časti tohto nálezu.\nVzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je\nprípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho\ndoručenia účastníkom konania.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 1. decembra 2015\n\n18", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "konanie pred ústavným súdom-podmienky konania pred ústavným súdom", "konanie-splnenie podmienok konania", "správne súdnictvo-konanie o ochrane pred nezákonným zásahom", "konanie pred ústavným súdom-vyčerpanie prostriedkov nápravy", "návrh-zamietnutie", "právomoc-právomoc všeobecného súdu", "výklad (interpretácia)-formalistický", "rozhodnutie-opravné"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "10Sžz/5/2014", "guid": "b4bd8c0c-8c2a-4fc7-82d3-d320c045f6bc:22e30e83-24e3-4142-a4ab-45b18a231002", "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:72fae480-2ae1-4f14-b736-6a20735a2760", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:3.US.376.2015.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 376/2015", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 376/2015 z 27. 10. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-10-27", "citacie_n": 9, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:3.US.376.2015.2"}, {"guid": "ussr:2ef8c2f5-e3cc-44db-9543-401b53e673c4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:3.US.375.2015.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 375/2015", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 375/2015 z 20. 10. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-10-20", "citacie_n": 18, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:3.US.375.2015.2"}, {"guid": "ussr:ee6e0033-427a-4bad-987f-7485dd92ea04", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 758/2014", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 758/2014 z 6. 11. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-11-06", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ee6e0033-427a-4bad-987f-7485dd92ea04"}, {"guid": "ussr:e14a4056-c36f-4315-84fd-48d1619a00aa", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 351/2013", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 351/2013 z 2. 10. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-10-02", "citacie_n": 37, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e14a4056-c36f-4315-84fd-48d1619a00aa"}, {"guid": "ussr:2ed00a60-27c4-4550-a60e-3ca28f6e2bc8", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 115/2013", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 115/2013 z 18. 6. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-06-18", "citacie_n": 8, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2ed00a60-27c4-4550-a60e-3ca28f6e2bc8"}, {"guid": "ussr:8ab0235c-a2d5-421f-b65c-a78fda6fd766", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 513/2011", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 513/2011 z 20. 3. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-03-20", "citacie_n": 26, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8ab0235c-a2d5-421f-b65c-a78fda6fd766"}, {"guid": "ussr:6532f47f-a5c0-469a-9890-99b9e01c8454", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 144/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 144/2011 z 15. 4. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-04-15", "citacie_n": 15, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6532f47f-a5c0-469a-9890-99b9e01c8454"}, {"guid": "ussr:f4551dac-3afa-43d3-9e3c-2fa2583b3473", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 60/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 60/2011 z 23. 2. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-02-23", "citacie_n": 12, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f4551dac-3afa-43d3-9e3c-2fa2583b3473"}, {"guid": "ussr:22c39752-f707-414f-8afe-f2ea2e3d5feb", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 313/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 313/2010 z 25. 8. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-08-25", "citacie_n": 22, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:22c39752-f707-414f-8afe-f2ea2e3d5feb"}, {"guid": "ussr:323745fc-9b51-4b71-acf0-1111f221b23c", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 78/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 78/2010 z 18. 2. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-02-18", "citacie_n": 24, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:323745fc-9b51-4b71-acf0-1111f221b23c"}, {"guid": "ussr:fed12845-0c38-4b9c-a491-b0db57ef4ef7", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 428/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 428/09 z 16. 12. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-12-16", "citacie_n": 68, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fed12845-0c38-4b9c-a491-b0db57ef4ef7"}, {"guid": "ussr:d03a8d2d-6185-4045-b597-94b693185d7b", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 331/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 331/09 z 1. 10. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-10-01", "citacie_n": 117, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d03a8d2d-6185-4045-b597-94b693185d7b"}, {"guid": "ussr:80854d00-546c-48e8-9c1b-0ad3bf854400", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 199/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 199/08 z 12. 8. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-08-12", "citacie_n": 255, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:80854d00-546c-48e8-9c1b-0ad3bf854400"}, {"guid": "ussr:8a5548a1-d22b-4097-a4ab-b57d4d499b30", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 273/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 273/08 z 25. 6. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-06-25", "citacie_n": 140, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8a5548a1-d22b-4097-a4ab-b57d4d499b30"}, {"guid": "ussr:03951bb3-a7c6-4ccc-84d7-2c914963015a", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 199/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 199/07 z 18. 10. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-10-18", "citacie_n": 361, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:03951bb3-a7c6-4ccc-84d7-2c914963015a"}, {"guid": "ussr:bb9a73b6-8594-4cd1-a91c-143e6041f61f", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 78/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 78/07 z 12. 4. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-04-12", "citacie_n": 953, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bb9a73b6-8594-4cd1-a91c-143e6041f61f"}, {"guid": "ussr:18007d03-ec1a-42de-9cef-68e58d7fefdf", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 271/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 271/05 z 5. 10. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-10-05", "citacie_n": 714, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:18007d03-ec1a-42de-9cef-68e58d7fefdf"}, {"guid": "ussr:5dc4917d-5aa7-4fea-b867-3f8dfb38d0e9", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 268/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 268/05 z 29. 9. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-09-29", "citacie_n": 505, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5dc4917d-5aa7-4fea-b867-3f8dfb38d0e9"}, {"guid": "ussr:988c75d3-8c92-4f8a-b943-c14a1e63d0c9", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 74/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 74/05 z 28. 4. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-04-28", "citacie_n": 2139, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:988c75d3-8c92-4f8a-b943-c14a1e63d0c9"}, {"guid": "ussr:6f5d62f2-3adb-480e-b718-532d1aea7feb", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 317/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 317/04 z 21. 10. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-10-21", "citacie_n": 65, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6f5d62f2-3adb-480e-b718-532d1aea7feb"}, {"guid": "ussr:aaae9e7a-db73-4721-bbad-518685f8e3fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 77/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 77/02 z 27. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-27", "citacie_n": 2547, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:aaae9e7a-db73-4721-bbad-518685f8e3fe"}, {"guid": "ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 13/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 13/00 z 9. 7. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-07-09", "citacie_n": 6910, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647"}, {"guid": "ussr:fb62a029-a738-4485-9f41-c7ee37143e6e", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 17/01", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 17/01 z 19. 4. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-04-19", "citacie_n": 5942, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fb62a029-a738-4485-9f41-c7ee37143e6e"}], "citovane_v": []}