{"guid": "ussr:5ac9fa70-2e2f-4b85-b36c-c0df0fd1bb99", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:3.US.392.2016.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 392/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 392/2016 z 21. 6. 2016", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 21. júna 2016, sp. zn. III. ÚS 392/2016, ECLI:SK:USSR:2016:3.US.392.2016.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Sergej Kohut", "sudca_id": 1079, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/sergej-kohut-1079", "datum_vydania": "2016-06-21", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "III.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-1", "nazov": "čl. 20 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-20"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-35.odsek-1", "nazov": "čl. 35 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-35.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-35"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-2", "nazov": "čl. 46 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-47.odsek-3", "nazov": "čl. 47 ods. 3 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-47.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-47"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-1.odsek-1", "nazov": "čl. 1 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-1.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-1"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-2.odsek-2", "nazov": "čl. 2 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-2.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-2"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-152.odsek-4", "nazov": "čl. 152 ods. 4 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-152.odsek-4", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-152"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-13.odsek-1", "nazov": "čl. 13 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-13.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-13"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 35 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 35 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 35 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 1 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 1 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 1 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 2 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 2 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 2 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 152 ods. 4", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 152 ods. 4", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 152 ods. 4", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 13 ods. 1 písm. a", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 13 ods. 1 písm. a", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 13 ods. 1 písm. a", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-20", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-35", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-47", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-1", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-2", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-152", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-13", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/5ac9fa70-2e2f-4b85-b36c-c0df0fd1bb99", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.392.2016.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.392.2016.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.392.2016.1/text", "citacie_n": 5, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nIII. ÚS 392/2016-38\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 21. júna 2016\npredbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti SLOVUNITED s. r. o., Špitálska 27,\nBratislava,\n\nzastúpenej\n\nVajnorská 100/A,\n\nobchodnou\n\nBratislava,\n\nčl. 13 ods. 1 písm. a),\n\npre\n\nspoločnosťou\nnamietané\n\nčl. 20 ods. 1,\n\nčl. 35 ods. 1,\n\nSEMANČÍN POLÁČEK s. r. o.,\n\nporušenie\n\nčl. 1 ods. 1,\n\nčl. 46 ods. 1\n\na\n\n2,\n\nčl. 2 ods. 2,\nčl. 47 ods. 3\n\na čl. 152 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských\npráv\n\na základných\n\nslobôd\n\nuznesením\n\nNajvyššieho\n\nsúdu\n\nSlovenskej\n\nrepubliky\n\nsp. zn. 1 Sžf 15/2015 z 9. novembra 2015 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť obchodnej spoločnosti SLOVUNITED s. r. o. o d m i e t a ako zjavne\nneopodstatnenú.\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavnému\n\nsúdu\n\nSlovenskej\n\nrepubliky\n\n(ďalej\n\nlen\n\n„ústavný\n\nsúd“)\n\nbola\n\n29. februára 2016 doručená a podaním doručeným 18. marca 2016 doplnená sťažnosť\nobchodnej spoločnosti SLOVUNITED s. r. o. (ďalej len „sťažovateľ“) pre namietané\n\nporušenie\n\nčl. 1 ods. 1,\n\nčl. 2 ods. 2,\n\nčl. 13 ods. 1 písm. a),\n\nčl. 20 ods. 1,\n\nčl. 35 ods. 1,\n\nčl. 46 ods. 1 a 2, čl. 47 ods. 3 a čl. 152 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len\n„ústava“) a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len\n„dohovor“) uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“)\nsp. zn. 1 Sžf 15/2015 z 9. novembra 2015 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“).\nZo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľ sa v konaní pred všeobecnými\nsúdmi (krajským súdom ako prvostupňovým rozhodujúcim o žalobe v správnom súdnictve\na najvyšším súdom ako odvolacím) žalobou domáhal, aby súdy uložili Úradu pre reguláciu\nsieťových odvetví (ďalej len „úrad“) povinnosť doručiť sťažovateľovi rozhodnutie úradu\nč. 0024/2014/E z 28. novembra 2013 (ďalej len „cenové rozhodnutie“) vydané na základe\nzákona č. 250/2012 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach v znení neskorších predpisov\n(ďalej len „zákon o regulácii v sieťových odvetviach“), ktorým boli pre regulovaný subjekt\nStredoslovenská energetika – Distribúcia, a. s., schválené tarify za prístup do distribučnej\nsústavy a distribúciu elektriny a podmienky ich uplatnenia.\nKrajský súd konanie o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia úradu zastavil.\nNajvyšší súd rozhodnutie krajského súdu potvrdil, čo sťažovateľ napáda podanou\nsťažnosťou.\nNosnou argumentačnou líniou sťažovateľa v podanej sťažnosti je nesúhlas\nso závermi všeobecných súdov, ktorými tieto zastali názor, že zákon o regulácii v sieťových\nodvetviach „upravuje okruh možných účastníkov cenového konania, čo znamená, že v tomto\nprípade nie je možné subsidiárne aplikovať ustanovenia Správneho poriadku [zákon\nč. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej\nlen „Správny poriadok“), pozn.] a považovať sťažovateľa za účastníka cenového konania.\nSúd prvého stupňa vyzdvihol potrebu zúženého okruhu účastníkov cenového konania\ns odôvodnením, že aplikáciou ustanovenia o účastníctve podľa Správneho poriadku by\nmusel Úrad konať s neprimerane veľkým počtom účastníkov konania“.\n\n2\n\nV ostatnej časti sťažnosti sťažovateľ z takto formulovaného predmetu odvodzuje\nzásah do označených práv nedoručením mu vyjadrenia úradu k podanej žalobe, nestotožňuje\nsa s podľa jeho názoru mylnou a účelovou interpretáciou rozhodnutí ústavného súdu na\nposudzovanú vec a napadnuté rozhodnutie považuje za nepreskúmateľné, pretože najmä:\na) všeobecné súdy ignorovali aplikáciu ustanovení Správneho poriadku na zákon\no regulácii v sieťových odvetviach – podľa názoru sťažovateľa „Najvyšší súd sa\nžiadnym spôsobom nevysporiadal so zásadným argumentom sťažovateľa, podľa\nktorého z ust. § 41 ods. 1 a ods. 2 Zákona o regulácii vyplýva, že na konanie\no cenovej regulácii sa vzťahujú ustanovenia o účastníctve podľa Správneho\nporiadku, nakoľko ich zákonodarca z aplikácie nevylúčil.“,\nb) všeobecné súdy svojím postupom ignorovali zámer zákonodarcu – podľa názoru\nsťažovateľa „Najvyšší súd sa vôbec nevysporiadal so zámerom zákonodarcu,\nktorý nevylúčil aplikáciu Správneho poriadku na účastníctvo v Zákone\no regulácii. Zákonodarca pri tom vyslovene takúto aplikáciu vylúčil pri iných\nustanoveniach Zákona o regulácii.“,\nc) argumentácia najvyššieho súdu je nedôvodná – podľa vyjadrenia sťažovateľa\n„Sťažovateľ považuje argument Najvyššieho súdu o veľkom počte účastníkov\ncenového konania za absolútne neprípustný a rozporný s objektívnym právom,\nktoré vo viacerých prípadoch pripúšťa, ba priam ráta s veľkým počtom\núčastníkov konania. Ako príklad konaní s veľkým počtom účastníkov sťažovateľ\nuvádza konanie o líniových stavbách, územné konanie o umiestnení stavby podľa\nzákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný\nzákon) alebo konanie o obnove pamiatkového fondu podľa zákona č. 49/2002 Z.\nz. o ochrane pamiatkového fondu v znení neskorších predpisov. V žiadnom\nz uvedených konaní nedochádza k opomenutiu účastníkov konania, ale konanie\nprebehne štandardným spôsobom nanajvýš s pozmenenou formou doručovania\n(verejnou vyhláškou).“,\nd) všeobecné súdy vo veci ignorovali potrebu uplatnenia ústavne konformného\nvýkladu.\n\n3\n\nSťažovateľ je toho názoru, že:\na) podľa dikcie § 14 Správneho poriadku účastníkom konania je ten, o koho\nprávach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach sa má konať alebo\nkoho práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti môžu byť rozhodnutím\npriamo dotknuté,\nb) podľa dikcie § 14 ods. 3 zákona o regulácii v sieťových odvetviach „účastníkom\ncenového konania je regulovaný subjekt, ktorý predložil návrh ceny. V prípade,\nak sa začalo cenové konanie na podnet úradu, účastníkom konania je regulovaný\nsubjekt, ktorého má úrad v úmysle cenovo regulovať“,\nc) „Vyššie uvedená definícia nemá a ani nemôže mať za následok zúženie okruhu\núčastníkov, ktorý je upravený v § 14 ods. 1 Správneho poriadku, nakoľko\naplikáciu správneho poriadku nevylučuje.“,\nd) ďalej „Vzťah Zákona o regulácii a Správneho poriadku je upravený v § 41\nZákona o regulácii. Podľa ustanovenia § 41 ods. 1 uvedeného zákona na konanie\npodľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní okrem (a)\n§ 33 ods. 2, ak sa v konaní vychádzalo iba z podkladov predložených účastníkom\nkonania a zároveň sa účastníkovi konania vyhovelo v plnom rozsahu, (b) § 62 až\n68 a 71 až 80, ak ide o cenové konanie, ak tento zákon neustanovuje inak.“,\ne) a ďalej „Citované ustanovenie špecifikuje tie ustanovenia Správneho poriadku,\nktoré sa na konanie podľa Zákona o regulácii nevzťahujú. Sťažovateľ v tejto\nsúvislosti zdôrazňuje, že ust. § 14 Správneho poriadku upravujúce účastníkov\nkonania sa v tomto zozname nenachádza, a teda sa na konanie podľa Zákona\no regulácii vzťahuje v plnej miere.“,\nf) a navyše «zásada subsidiarity Správneho poriadku sa aplikuje aj na prípady,\nkedy „osobitná právna úprava nerieši osobitný druh správneho konania v plnom\nrozsahu.“ a tiež „... v prípadoch, keď to z osobitného právneho predpisu\nexplicitne nevyplýva“ (Potash, P., Hašanová, J., Zákon o správnom konaní\n(správny poriadok). Komentár. C. H. Beck, Praha. 2012, str. 3).»,\na keďže je podľa názoru sťažovateľa tiež splnená podmienka dikcie zákona, že\n„Cenové rozhodnutie priamo upravuje práva a povinnosti sťažovateľa, nakoľko mu priamo\n\n4\n\nukladá povinnosť platiť platbu za prístup do distribučnej sústavy.“, zasahuje napadnuté\nrozhodnutie do sťažovateľových práv.\nUvedeným sťažovateľ zdôvodňuje zásah do práva na súdnu ochranu podľa\nčl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru\na po odôvodnení základného argumentu sťažnostnej logiky z tohto základu sťažovateľ\nodvodzuje porušenie ďalších článkov ústavy od zásahu do vlastníckeho práva sťažovateľa\ncez porušenie čl. 13 ods. 1 písm. a) ústavy až po jej základné piliere, čl. 1 a čl. 2 ústavy\na neopomína ani podľa jeho názoru nedostatočnú kvalitu osobitného zákona.\nNa základe uvedeného sťažovateľ v petite žiada, aby ústavný súd nálezom vyslovil,\nže uznesením najvyššieho súdu sp. zn. 1 Sžf 15/2015 z 9. novembra 2015 boli porušené\nv záhlaví tejto sťažnosti označené práva, aby napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil\nnajvyššiemu súdu na ďalšie konanie a aby sťažovateľovi priznal primerané finančné\nzadosťučinenie vo výške 20 000 € a náhradu trov právneho zastúpenia.\nII.\nPodľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.\nPodľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak\no ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nPodľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania\npred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.\nÚstavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním\n\n5\n\na o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom\nsúde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti\nnavrhovateľa.\nPri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené\nv ustanovení § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.\nPodľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd\nprávomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo\nnávrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene, môže\nústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.\nÚstavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.\nO zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti (návrhu) pritom možno hovoriť vtedy,\nak namietaným postupom orgánu štátu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného\npráva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej\nsúvislosti medzi namietaným rozhodnutím alebo iným označeným postupom orgánu štátu\na základným právom alebo slobodou, ktorých porušenie sa namietalo, prípadne z iných\ndôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať tú, pri predbežnom\nprerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného\npráva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie\n(napr. I. ÚS 66/98, III. ÚS 168/05, IV. ÚS 136/05, I. ÚS 453/2011).\nPodľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom\nsvojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom\nna inom orgáne Slovenskej republiky.\nPodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru má každý právo na to, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo\no oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.\n\n6\n\nÚstavný súd v súlade so svojou ustálenou judikatúrou konštatuje, že obsahom\nzákladného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru sú obdobné\nzáruky, že vec bude spravodlivo prerokovaná nezávislým a nestranným súdom postupom\nustanoveným zákonom. Z uvedeného dôvodu v týchto právach nemožno vidieť podstatnú\nodlišnosť (II. ÚS 27/07).\nPodľa § 14 Správneho poriadku účastníkom konania je ten, o koho právach, právom\nchránených záujmoch alebo povinnostiach sa má konať alebo koho práva, právom chránené\nzáujmy alebo povinnosti môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté; účastníkom konania je aj\nten, kto tvrdí, že môže byť rozhodnutím vo svojich právach, právom chránených záujmoch\nalebo povinnostiach priamo dotknutý, a to až do času, kým sa preukáže opak.\nPodľa § 14 ods. 3 zákona o regulácii v sieťových odvetviach účastníkom cenového\nkonania je regulovaný subjekt, ktorý predložil návrh ceny. Ak sa začalo cenové konanie na\npodnet úradu, je účastníkom konania regulovaný subjekt, ktorého má úrad v úmysle cenovo\nregulovať.\nPodľa § 41ods. 1 zákona o regulácii v sieťových odvetviach na konanie podľa tohto\nzákona sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní okrem\na) § 33 ods. 2, ak sa v konaní vychádzalo iba z podkladov predložených účastníkom\nkonania a zároveň sa účastníkovi konania vyhovelo v plnom rozsahu,\nb) § 62 až § 68 a § 71 až § 80, ak ide o cenové konanie, ak tento zákon neustanovuje\ninak.\nSťažovateľ sa pred všeobecnými súdmi domáhal doručenia cenového rozhodnutia na\nzáklade tvrdenia, že cenové rozhodnutie priamo zasahuje do jeho práv a povinností,\n„nakoľko mu priamo ukladá povinnosť platiť platbu za prístup do distribučnej sústavy“.\nŤažiskom odôvodnenia zamietavých rozhodnutí všeobecných súdov v sťažovateľovej\nveci bola otázka posúdenia účastníctva sťažovateľa v cenovom konaní.\n\n7\n\nKrajský súd zastal názor, že § 14 ods. 3 zákona o regulácii v sieťových odvetviach\nupravuje ako lex specialis účastníctvo v cenovom konaní reštriktívne vo vzťahu k § 14\nSprávneho poriadku. V odôvodnení rozhodnutia poukázal na subsidiárny charakter\nSprávneho poriadku vo vzťahu k zákonu o regulácii v sieťových odvetviach, najmä\nna komplexnosť úpravy účastníctva v zákone o regulácii v sieťových odvetviach. Z toho\nvyvodil, že okruh účastníkov konania v lex specialis nie je možné rozšíriť o ustanovenia\nzákona lex generalis. Na základe uvedeného zastal názor, že úmyslom zákonodarcu bolo\nzúženie okruhu účastníkov konania, čo podporil úvahou, že v opačnom prípade by do úvahy\nspadalo nespočetné množstvo účastníkov konania, s ktorými by sa vo veci muselo konať.\nS takým názorom sťažovateľ nesúhlasil a bránil svoj záujem prostredníctvom\nodvolania. Najvyšší súd v napadnutom rozhodnutí jednak dospel k záveru, že prípadné\ndoručovanie vyjadrenia úradu k žalobe sťažovateľa nemalo zásadný vplyv na rozhodnutie\no nej (krajským súdom bolo konanie po odôvodnení sporného postavenia účastníka\nzastavené, pretože žaloba bola považovaná za podanú neoprávnenou osobou), a tiež\nk záveru, že vo veciach upravených osobitnými zákonmi je potrebné postupovať prednostne\npodľa osobitných predpisov, a len vtedy, ak osobitné predpisy neobsahujú potrebnú úpravu\nna riešenie určitej procesnej otázky, možno použiť príslušné ustanovenie Správneho\nporiadku.\nS uvedeným sťažovateľ opäť nesúhlasil a bráni svoje záujmy prostredníctvom tejto\nsťažnosti.\nV tejto súvislosti ústavný súd pripomína, že súčasťou jeho stabilizovanej judikatúry\nje aj doktrína možných zásahov ústavného súdu do rozhodovacej činnosti všeobecných\nsúdov vo veciach patriacich do ich právomoci. Predovšetkým ústavný súd pripomína, že je\nnezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti (čl. 124 ústavy). Vo vzťahu k všeobecným\nsúdom nie je prieskumným súdom ani riadnou či mimoriadnou opravnou inštanciou (m. m.\nI. ÚS 19/02, I. ÚS 31/05) a nemá zásadne ani oprávnenie preskúmavať, či v konaní pred\nvšeobecnými súdmi bol alebo nebol náležite zistený skutkový stav a aké právne závery\nzo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil (m. m. II. ÚS 21/96, II. ÚS 134/09). Ústavný\n\n8\n\nsúd v tejto súvislosti vo svojej judikatúre konštantne zdôrazňuje, že pri uplatňovaní svojej\nprávomoci nemôže zastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha\ninterpretácia a aplikácia zákonov. Sú to teda všeobecné súdy, ktorým prislúcha chrániť\nprincípy spravodlivého procesu na zákonnej úrovni. Táto ochrana sa prejavuje aj v tom, že\nvšeobecný súd odpovedá na konkrétne námietky účastníka konania, keď jasne\na zrozumiteľne dá odpoveď na všetky kľúčové právne a skutkovo relevantné otázky\nsúvisiace s predmetom súdnej ochrany. Ústavný súd už opakovane uviedol (napr.\nII. ÚS 13/01, I. ÚS 241/07), že ochrana ústavou prípadne dohovorom garantovaných práv\na slobôd (resp. ústavnosti ako takej) nie je zverená len ústavnému súdu, ale aj všeobecným\nsúdom, ktorých sudcovia sú pri rozhodovaní viazaní ústavou, ústavným zákonom,\nmedzinárodnou zmluvou podľa čl. 7 ods. 2 a 5 ústavy a zákonom (čl. 144 ods. 1 ústavy).\nV súvislosti\n\nso\n\nsťažnosťami\n\nnamietajúcimi\n\nporušenie\n\nzákladných\n\npráv\n\na slobôd\n\nrozhodnutiami všeobecných súdov už ústavný súd opakovane uviedol, že jeho úloha pri\nrozhodovaní o sťažnosti pre porušenie práva na súdnu ochranu rozhodnutím súdu sa\nobmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov súdnej interpretácie a aplikácie zákonných\npredpisov s ústavou alebo medzinárodnou zmluvou o ľudských právach a základných\nslobodách najmä v tom smere, či závery všeobecných súdov sú dostatočne odôvodnené,\nresp. či nie sú arbitrárne s priamym dopadom na niektoré zo základných ľudských práv\n(napr. I. ÚS 19/02, I. ÚS 27/04, I. ÚS 74/05, I. ÚS 241/07).\nÚstavnému súdu v zásade neprislúcha hodnotiť správnosť právneho záveru\nvšeobecného súdu v konkrétnej právnej veci ani výklad zákona, ktorý v konkrétnej veci\naplikoval. Sťažovateľ však túto stabilizovanú judikatúru ústavného súdu opomína\na sťažnosť uplatnil ako ďalší opravný prostriedok v systéme všeobecného súdnictva. Účel\nsťažnosti je však v porovnaní s opravnými prostriedkami v systéme všeobecného súdnictva\ndiametrálne odlišný, keďže táto sleduje výlučne ochranu základných práv a slobôd.\nVšeobecné súdy, ako je už uvedené, sťažovateľovi zdôvodnili, z akých dôvodov\npovažovali subsidiárnu aplikáciu ustanovení Správneho poriadku o účastníkoch konania\nza neprípustnú. Skutočnosť, že sťažovateľ sa s právnym názorom všeobecných súdov\nnestotožňuje, nemôže sama osebe viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo\n\n9\n\narbitrárnosti tohto názoru a nezakladá ani oprávnenie ústavného súdu nahradiť tento právny\nnázor svojím vlastným (m. m. II. ÚS 134/09, I. ÚS 417/08).\nAni\n\nz hľadiska\n\nuplatnenej\n\nargumentácie\n\nnemôže\n\nústavný\n\nsúd\n\nprisvedčiť\n\nsťažovateľovi. Sťažovateľ sa v prejednávanej veci domáha subsidiárnej aplikácie ustanovení\no účastníkoch konania podľa Správneho poriadku (lex generalis) na ustanovenia\no účastníkoch (cenového) konania podľa zákona o regulácii v sieťových odvetviach\n(lex specialis).\nPodľa názoru ústavného súdu bola všeobecnými súdmi prejednávaná vec z hľadiska\nzmyslu a účelu právnej úpravy, ako aj z hľadiska legislatívnej techniky (resp. tvorby práva\nv širšom kontexte) vyhodnotená ústavne konformne. Podľa názoru všeobecných súdov\nustanovenie § 14 ods. 3 zákona o regulácii v sieťových odvetviach upravuje účastníctvo\nv cenovom konaní reštriktívne voči § 14 Správneho poriadku. Uvedené podopreli úvahou\no zmysle naplnenia postavenia účastníka v cenovom konaní, podľa ktorej nie je účelné\ndo cenového konania priberať de facto neobmedzený, a tým aj neurčitý (v zmysle\nobjektívnej neurčiteľnosti) počet subjektov, s ktorou sa sťažovateľ nestotožnil. Z uvedeného\ndôvodu a aj kvôli prednosti aplikácie špeciálnej právnej úpravy aplikovali všeobecné súdy\nna prejednávanú vec ustanovenia rýdzo lex specialis.\nSťažovateľovi je nutné vytknúť nesprávne pochopenie subsidiárneho charakteru\nSprávneho poriadku vo vzťahu k osobitným zákonom. Subsidiárne použitie Správneho\nporiadku nemá ani podľa názoru ústavného súdu za cieľ dopĺňať úpravu lex specialis v tom\nsmere, že výkladom začne spätne pôsobiť proti zúžene upravenému okruhu účastníkov\nkonania v špeciálnom zákone tak, že znova bezvýnimočne rozšíri v špeciálnom zákone\nzužujúco upravený okruh účastníkov konania na úroveň lex generalis. Z tohto pohľadu by\núprava špeciálneho zákona stratila opodstatnenie a vôbec by ju nebolo potrebné vydať.\nZa ďalšie názor ústavného súdu podporuje aj koncepcia úpravy účastníkov cenového\nkonania v § 14 ods. 3 zákona o regulácii v sieťových odvetviach. Okruh účastníkov\ncenového konania je v predmetnom ustanovení upravený taxatívnou enumeráciou. Navyše,\n\n10\n\nz hľadiska legislatívnej techniky nejde o vymedzenie „niektorých ustanovení o účastníkoch\n(cenového) konania“, ale o prostý výpočet účastníkov konania. Na prvý pohľad preto nič\nnesignalizuje potrebu dopĺňať „niektoré ustanovenia o účastníkoch (cenového) konania“\nsubsidiárnou aplikáciou Správneho poriadku. Na predostretej veci nič nemení ani\nustanovenie § 41 ods. 1 zákona o regulácii v sieťových odvetviach, ktorý vylučuje\nsubsidiárne použitie taxatívne určených ustanovení Správneho poriadku vo vzťahu\nk cenovému konaniu (podľa logiky sťažovateľa z dôvodu, že § 14 Správneho poriadku sa\nv ustanovení § 41 ods. 1 zákona o regulácii v sieťových odvetviach nenachádza, je plne\naplikovateľný na cenové konanie). Čisto z formálneho uhla pohľadu sa totiž subsidiárna\naplikácia Správneho poriadku nejaví byť žiaducou v prípade úplnej (komplexnej) úpravy\nurčitej procesnej otázky v osobitnom (špeciálnom) predpise, naopak, môže byť žiaducou\nv prípade úpravy neúplnej (úpravy „niektorých ustanovení o...“) počítajúcej s jej doplnením.\nZ hľadiska odopretia zjavnej nespravodlivosti však nie je vylúčené aj príliš formalistický\nprístup materiálne korigovať, čo však všeobecné súdy v posudzovanom prípade\nneopomenuli a sťažovateľovi vysvetlili, že výklad, ktorý od nich požaduje, by aplikačne\ndospel k zrejmej absurdnosti a z akého dôvodu by k takej situácii došlo, a preto\nna posudzovanú vec subsidiárne Správny poriadok aplikovať odmietli.\nV okolnostiach prípadu ústavný súd hodnotí úvahu všeobecných súdov za ústavne\nakceptovateľnú a primerane argumentačne zdôvodnenú, pričom jej nechýba racionalita.\nNapadnuté rozhodnutie preto nemožno považovať za svojvoľné či arbitrárne. Z uvedených\ndôvodov neprichádzalo do úvahy, aby ústavný súd sťažnosť prijal na ďalšie konanie.\nTej totiž chýbala ústavnoprávna relevancia, ktorá by takýto postup a rozhodnutie ústavného\nsúdu odôvodňovala.\nKeďže ústavný súd nezistil žiadnu príčinnú súvislosť medzi napadnutým\nrozhodnutím najvyššieho súdu a namietaným porušením práva zaručeného čl. 46 ods. 1\nústavy, a keďže argumentácia uvedená v sťažnosti smerovala primárne k vysloveniu\nporušenia tohto článku, predloženú sťažnosť odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom\nsúde z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.\n\n11\n\nK namietanému porušeniu čl. 1 ods. 1 a čl. 2 ods. 2 ústavy je potrebné uviesť, že ich\naplikácia sa v individuálnych sťažnostiach viaže na vyslovenie porušenia individuálne\nurčeného základného práva alebo slobody sťažovateľa (v tomto prípade čl. 46 ods. 1\nústavy). Keďže ústavný súd nezistil žiadnu príčinnú súvislosť medzi napadnutým\nrozhodnutím najvyššieho súdu a čl. 46 ods. 1 ústavy, požiadavka na vyslovenie porušenia\nčl. 1 ods. 1 a čl. 2 ods. 2 ústavy je v súlade s doterajšou rozhodovacou činnosťou ústavného\nsúdu zjavne neopodstatnená (I. ÚS 34/96).\nObdobne pristupoval ústavný súd aj k posúdeniu namietaného porušenia ostatných\nčlánkov ústavy [čl. 13 ods. 1 písm. a), čl. 20 ods. 1, čl. 35 ods. 1, čl. 46 ods. 2, čl. 47 ods. 3,\nčl. 152 ods. 4], keďže sťažovateľ ich porušenie v sťažnostnej logike odvodzuje od porušenia\nčl. 46 ods. 1 ústavy, a predloženú sťažnosť odmietol v tejto časti tiež podľa § 25 ods. 2\nzákona o ústavnom súde z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.\nKeďže sťažnosť bola odmietnutá ako celok, rozhodovanie o ďalších návrhoch\nsťažovateľa v uvedenej veci (zrušenie napadnutého uznesenia, vrátenie veci na ďalšie\nkonanie, priznanie primeraného finančného zadosťučinenia a náhrada trov konania) stratilo\nopodstatnenie, preto sa nimi ústavný súd už nezaoberal.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 21. júna 2016\n\n12", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "legislatíva, legislatívna činnosť, normotvorba", "správne súdnictvo-rozhodovanie o žalobách proti rozhodnutiam správnych orgánov", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na prístup k súdu", "subsidiarita", "lex generalis, lex specialis", "interpretácia právnych noriem", "aplikácia právnych noriem"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:7a24a1dd-0597-4e08-9fed-153433e73d41", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 453/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 453/2011 z 23. 11. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-11-23", "citacie_n": 217, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7a24a1dd-0597-4e08-9fed-153433e73d41"}, {"guid": "ussr:78299d69-af2e-4df7-8526-94eb4e38aeb4", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 417/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 417/08 z 9. 12. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-12-09", "citacie_n": 160, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:78299d69-af2e-4df7-8526-94eb4e38aeb4"}, {"guid": "ussr:2336e028-df60-4327-805d-0b05c7695255", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 134/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 134/09 z 2. 4. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-04-02", "citacie_n": 665, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2336e028-df60-4327-805d-0b05c7695255"}, {"guid": "ussr:b30419c0-ff2f-44ff-94da-195ad6f1d9f6", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 241/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 241/07 z 18. 9. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-09-18", "citacie_n": 3093, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b30419c0-ff2f-44ff-94da-195ad6f1d9f6"}, {"guid": "ussr:816e5011-ea3c-4d47-9b59-1027d0a555f1", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 27/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 27/07 z 29. 3. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-03-29", "citacie_n": 673, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:816e5011-ea3c-4d47-9b59-1027d0a555f1"}, {"guid": "ussr:8b0d780f-6628-41eb-a3b0-adbad48e400c", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 168/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 168/05 z 9. 6. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-06-09", "citacie_n": 1886, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8b0d780f-6628-41eb-a3b0-adbad48e400c"}, {"guid": "ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 136/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 136/05 z 11. 5. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-05-11", "citacie_n": 3751, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74"}, {"guid": "ussr:988c75d3-8c92-4f8a-b943-c14a1e63d0c9", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 74/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 74/05 z 28. 4. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-04-28", "citacie_n": 2139, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:988c75d3-8c92-4f8a-b943-c14a1e63d0c9"}, {"guid": "ussr:1e646382-f770-4cca-bf55-8923a2f809f6", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 31/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 31/05 z 1. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-01", "citacie_n": 1062, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1e646382-f770-4cca-bf55-8923a2f809f6"}, {"guid": "ussr:ee20d469-9f07-4316-b495-2fcb4d48e455", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 27/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 27/04 z 11. 2. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-02-11", "citacie_n": 2330, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ee20d469-9f07-4316-b495-2fcb4d48e455"}, {"guid": "ussr:6ed023e1-d357-433b-aef9-406487857e73", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 19/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 19/02 z 13. 3. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-03-13", "citacie_n": 3382, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6ed023e1-d357-433b-aef9-406487857e73"}, {"guid": "ussr:4365ea3f-7810-4806-a09b-888aded6bf64", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 13/01", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 13/01 z 14. 2. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-02-14", "citacie_n": 1105, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4365ea3f-7810-4806-a09b-888aded6bf64"}, {"guid": "ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 66/98", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 66/98 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 7731, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640"}, {"guid": "ussr:e72e134c-4274-4898-af5c-b083d2f1815e", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.34.1996.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 34/96", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 34/96 z 31. 10. 1996", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1996-10-31", "citacie_n": 112, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.34.1996.1"}, {"guid": "ussr:8c89c393-acbf-4a5b-9bfc-62402e14e2f3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 21/96", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 21/96 z 16. 5. 1996", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1996-05-16", "citacie_n": 5297, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:ecb8a838-380c-4f8a-b3b0-ba055cfed50f", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:3.US.465.2016.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 465/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 465/2016 z 7. 7. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-07-07", "citacie_n": 54, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.465.2016.1"}, {"guid": "40a0244f-bdd1-4bd2-ae64-b7ec20cbf21f:f31df1d3-4276-411c-9c3a-4dbcebdbe853", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2017:4014200593.1", "spisova_znacka": "1Sžf/93/2015", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžf/93/2015 z 13. 2. 2017", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2017-02-13", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2017:4014200593.1"}, {"guid": "8f0045df-ce2e-4183-981a-1b96aef508ca:cb1a7b53-847e-4690-94a1-5eb8fa3c76d9", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2025:1021201076.1", "spisova_znacka": "6Svk/6/2025", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 6Svk/6/2025 z 30. 6. 2025", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2025-06-30", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2025:1021201076.1"}, {"guid": "d03f1cef-2b60-4687-8f85-f9b47279a01b:4f0501f3-7711-42ae-b494-9b664b7f9476", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2020:1014200075.3", "spisova_znacka": "2S/10/2014", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 2S/10/2014 z 4. 2. 2020", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2020-02-04", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2020:1014200075.3"}, {"guid": "d03f1cef-2b60-4687-8f85-f9b47279a01b:2ec7c46c-0109-4824-8130-3f76a11ddf3f", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2020:1014200075.3", "spisova_znacka": "2S/10/2014", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 2S/10/2014 z 4. 2. 2020", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2020-02-04", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2020:1014200075.3"}]}