{"guid": "ussr:6388e41e-d41c-4178-a48c-c49f3cc9d95f", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:3.US.363.2016.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 363/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 363/2016 z 31. 5. 2016", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 31. mája 2016, sp. zn. III. ÚS 363/2016, ECLI:SK:USSR:2016:3.US.363.2016.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Rudolf Tkáčik", "sudca_id": 1080, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/rudolf-tkacik-1080", "datum_vydania": "2016-05-31", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "III.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/6388e41e-d41c-4178-a48c-c49f3cc9d95f", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.363.2016.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.363.2016.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.363.2016.1/text", "citacie_n": 2, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nIII. ÚS 363/2016-50\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 31. mája 2016\npredbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti AUTO - AZ s. r. o., Pekárska 11,\nTrnava\n\na sťažnosť\n\nobchodnej\n\nspoločnosti\n\nWALTZ\n\nPROPERTIES\n\nLIMITED,\n\nThrongmorton street 29, Londýn, Veľká Británia, zastúpené Advokátskou kanceláriou\nRELEVANS s. r. o., Dvořákovo nábrežie 8/A, Bratislava, v mene ktorej koná konateľ\na advokát JUDr. Alexander Kadela, vo veci namietaného porušenia základného práva\nna súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivé\nsúdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd\nuznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 Cdo 309/2012 z 29. apríla 2015\na takto\nrozhodol:\n1. Sťažnosť obchodnej spoločnosti AUTO - AZ s. r. o. o d m i e t a ako zjavne\nneopodstatnenú.\n2. Sťažnosť obchodnej spoločnosti WALTZ PROPERTIES LIMITED o d m i e t a\nako podanú zjavne neoprávnenou osobou.\n\nOdôvodnenie:\n\nI.\nÚstavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 13. apríla 2016\ndoručená sťažnosť obchodnej spoločnosti AUTO - AZ s. r. o., Pekárska 11, Trnava (ďalej\nlen „sťažovateľka AUTO - AZ s. r. o.“), a obchodnej spoločnosti WALTZ PROPERTIES\nLIMITED, Throngmorton street 29, Londýn, Veľká Británia (ďalej len „sťažovateľka\nWALTZ PROPERTIES LIMITED“, spolu ďalej aj ,,sťažovateľky“), vo veci namietaného\nporušenia základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej\nrepubliky (ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. 6 Cdo 309/2012\nz 29. apríla 2015 (ďalej len „napadnuté uznesenie“).\nZ obsahu sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka AUTO - AZ s. r. o. bola v procesnom\npostavení žalobcu účastníkom konania o náhradu škody nesprávnym úradným postupom\nMinisterstva životného prostredia Slovenskej republiky v konaní vedenom pred Okresným\nsúdom Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) pod sp. zn. 19 C 53/2007. Okresný súd\nv označenom konaní rozhodol rozsudkom z 8. novembra 2010, ktorým žalobu sťažovateľky\nAUTO - AZ s. r. o. zamietol a doplňujúcim rozsudkom z 9. novembra 2010 rozhodol\no zastavení konania v časti o zaplatenie sumy 1 357 688,14 € z dôvodu späťvzatia návrhu.\nO trovách konania rozhodol okresný súd uznesením z 9. novembra 2010. Sťažovateľka\nAUTO - AZ s. r. o. proti označenému rozsudku, doplňujúcemu rozsudku a uzneseniu\no trovách konania súdu prvého stupňa podala odvolanie, o ktorom rozhodol Krajský súd\nv Bratislave rozsudkom sp. zn. 3 Co 70/2011, 3 Co 71/2011, 3 Co 72/2011 (ďalej len\n„rozsudok krajského súdu“), ktorým zastavil konanie v časti o zaplatenie sumy\n1 357 688,14 € a doplňujúci rozsudok okresného súdu zrušil. Ďalším výrokom rozsudok\nsúdu prvého stupňa zmenil tak, že žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu\n2 040 460 € s príslušenstvom a zároveň uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni aj náhradu trov\nkonania v sume 74 085,59 €, zrušil uznesenie súdu prvého stupňa o náhrade trov štátu a vec\nv tejto časti vrátil na ďalšie konanie. Žalovaná podala dovolanie proti výroku rozsudku\nkrajského súdu, ktorým bol zmenený rozsudok prvého stupňa, ako aj proti výroku, ktorým\njej bolo uložená povinnosť zaplatiť sťažovateľke náhradu trov konania, a žiadala ho v tejto\n2\n\nčasti rozsudok zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. O dovolaní žalovanej rozhodol najvyšší\nsúd napadnutým uznesením tak, že dovolaniu vyhovel v plnom rozsahu.\nSťažovateľky AUTO - AZ s. r. o. a WALTZ PROPERTIES LIMITED namietajú, že\nnajvyšší súd napadnutým uznesením porušil ich označené práva. Argumentujú a poskytujú\nsvoj právny pohľad na vec, z ktorého vyvodzujú porušenie svojich označených práv\nnapadnutým uznesením. Napadnuté uznesenie považujú za arbitrárne a tvrdia, že závery\nnajvyššieho súdu, na ktorých sú založené výroky napadnutého uznesenia, sú nesprávne. Ide\npredovšetkým o záver najvyššieho súdu, ktorým posúdil rozhodnutie o námietkach vydané\nžalovanou. Sťažovateľky v tomto smere tvrdili, že ide nulitný paakt z dôvodu res iudicata,\nnajvyšší súd dospel k záveru, že predmetné rozhodnutie žalovaného nezakladá nulitu, ale\niba nezákonnosť rozhodnutia. Sťažovateľky ďalej tvrdia, že záver najvyššieho súdu, že\nsťažovateľka AUTO - AZ s. r. o. nemá právo na náhradu škody z titulu nezákonného\nrozhodnutia, je nadbytočný, pretože sťažovateľka AUTO - AZ s. r. o. si uplatnila nárok\nz titulu nesprávneho úradného postupu a predmetné rozhodnutie o námietkach vydané\nžalovanou považuje len „za jednu epizódu v rámci nesprávneho úradného postupu“\nžalovanej. V nadväznosti na to považuje za nesprávny aj záver najvyššieho súdu\no neexistencii práva sťažovateľky AUTO - AZ s. r. o. na náhradu škody z titulu\nnesprávneho úradného postupu.\nPodľa názoru sťažovateliek skutkové a právne závery uvedené v napadnutom\nuznesení najvyššieho súdu sú z ústavného hľadiska neudržateľné a majú za následok\nporušenie ich označených práv, preto sťažovateľka AUTO - AZ s. r. o. a sťažovateľka\nWALTZ PROPERTIES LIMITED navrhla, aby ústavný súd rozhodol nálezom, v ktorom\nvysloví porušenie ich označených práv, napadnuté uznesenie zruší a vec vráti na ďalšie\nkonanie a prizná náhradu trov konania.\n\nII.\n3\n\nPodľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak\no ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nPodľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom\nsvojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom\nna inom orgáne Slovenskej republiky.\nPodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo\no oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.\nÚstavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním\na o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,zákon o ústavnom\nsúde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti\nnavrhovateľa. Cieľom predbežného prerokovania každého návrhu (vrátane sťažnosti\nnamietajúcej porušenie základných práv a slobôd) je rozhodnúť o prijatí návrhu na ďalšie\nkonanie alebo o jeho odmietnutí, a teda vylúčení z ďalšieho konania pred ústavným súdom\nzo zákonom ustanovených dôvodov. Pri predbežnom prerokovaní návrhu takto ústavný súd\nskúmal, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na\nďalšie konanie. Podľa tohto zákonného ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých\nprerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané\nzákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj\nnávrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť\nuznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je\nzjavne neopodstatnený.\n1. Sťažnosť vo vzťahu k sťažovateľke WALTZ PROPERTIES LIMITED ústavný\nsúd považoval v súlade so stabilnou judikatúrou (III. ÚS 41/00, I. ÚS 43/98, II. ÚS 128/95)\n\n4\n\nza sťažnosť podanú zjavne neoprávnenou osobou, pretože z napadnutého uznesenia\nnajvyššieho súdu vyplýva, že označená spoločnosť nebola účastníkom napadnutého\nkonania, preto sa už nemôže domáhať vyslovenia porušenia vlastných práv v napadnutom\nkonaní pred ústavným súdom. Z tohto dôvodu ústavný súd sťažnosť sťažovateľky WALTZ\nPROPERTIES LIMITED odmietol ako podanú zjavne neoprávnenou osobou.\n2. O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti v zmysle judikatúry ústavného súdu možno\nhovoriť vtedy, keď namietaným postupom orgánom štátu (súdu) nemohlo vôbec dôjsť\nk porušeniu toho základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď\npre nedostatok\n\nvzájomnej\n\npríčinnej\n\nsúvislosti\n\nmedzi\n\nnamietaným\n\nrozhodnutím\n\na základným právom alebo slobodou, ktorých porušenie sa namietalo, alebo z iných\ndôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť možno preto považovať tú, pri predbežnom\nprerokovaní ktorej ústavný súd nezistí žiadnu možnosť porušenia označeného základného\npráva alebo slobody, ktorej reálnosť by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie\n(napr. II. ÚS 101/03, IV. ÚS 136/05, I. ÚS 426/08).\nÚstavný súd sa vychádzajúc z uvedeného pri predbežnom prerokovaní sťažnosti,\nktorá smeruje proti napadnutému uzneseniu najvyššieho súdu, zaoberal bližšie otázkou, či\nsťažnosť sťažovateľky AUTO - AZ s. r. o. nie je zjavne neopodstatnená. Súčasťou\nstabilizovanej judikatúry ústavného súdu je aj doktrína možných zásahov ústavného súdu\ndo rozhodovacej činnosti všeobecných súdov vo veciach patriacich do ich právomoci.\nÚstavný súd predovšetkým pripomína, že je nezávislým súdnym orgánom ochrany\nústavnosti (čl. 124 ústavy). Vo vzťahu k všeobecným súdom nie je prieskumným súdom ani\nriadnou či mimoriadnou opravnou inštanciou (m. m. I. ÚS 19/02, I. ÚS 31/05) a nemá\nzásadne ani oprávnenie preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi bol alebo nebol\nnáležite zistený skutkový stav a aké právne závery zo skutkového stavu všeobecný súd\nvyvodil (m. m. II. ÚS 21/96, II. ÚS 134/09). Ústavný súd v tejto súvislosti vo svojej\njudikatúre konštantne zdôrazňuje, že pri uplatňovaní svojej právomoci nemôže zastupovať\nvšeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha interpretácia a aplikácia zákonov. Sú to\nteda všeobecné súdy, ktorým prislúcha chrániť princípy spravodlivého procesu na zákonnej\núrovni. Táto ochrana sa prejavuje aj v tom, že všeobecný súd odpovedá na konkrétne\nnámietky účastníka konania, keď jasne a zrozumiteľne dá odpoveď na všetky kľúčové\n5\n\nprávne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany. Ústavný súd\nuž opakovane uviedol (napr. II. ÚS 13/01, I. ÚS 241/07), že ochrana ústavou prípadne\ndohovorom garantovaných práv a slobôd (resp. ústavnosti ako takej) nie je zverená\nlen ústavnému súdu, ale aj všeobecným súdom, ktorých sudcovia sú pri rozhodovaní viazaní\nústavou, ústavným zákonom, medzinárodnou zmluvou podľa čl. 7 ods. 2 a 5 ústavy\na zákonom (čl. 144 ods. 1 ústavy).\nV súvislosti so sťažnosťami namietajúcimi porušenie základných práv a slobôd\nrozhodnutiami všeobecných súdov už ústavný súd opakovane uviedol, že jeho úloha\npri rozhodovaní o sťažnosti pre porušenie základného práva na súdnu ochranu rozhodnutím\nsúdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov súdnej interpretácie a aplikácie\nzákonných predpisov s ústavou alebo medzinárodnou zmluvou o ľudských právach\na základných slobodách najmä v tom smere, či závery všeobecných súdov sú dostatočne\nodôvodnené, resp. či nie sú arbitrárne s priamym dopadom na niektoré zo základných práv\na slobôd (napr. I. ÚS 19/02, I. ÚS 27/04, I. ÚS 74/05, I. ÚS 241/07). Uvedené rovnako platí\naj pre namietané porušenie práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.\nFormuláciou uvedenou v čl. 46 ods. 1 ústavy totiž ústavodarca v základnom právnom\npredpise Slovenskej republiky vyjadril zhodu zámerov vo sfére práva na súdnu ochranu\ns právnym režimom súdnej ochrany podľa dohovoru. Z uvedeného dôvodu preto v obsahu\ntýchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (obdobne napr. II. ÚS 71/97, IV. ÚS 195/07,\nIII. ÚS 24/2010).\nPodstatná námietka sťažovateľky AUTO - AZ s. r. o. spočíva v tvrdenom zásahu\nnajvyššieho súdu do základného práva na súdnu ochranu, práva na spravodlivé súdne\nkonanie, ktorého sa mal dopustiť tým, že na jej právnu argumentáciu uplatnenú v priebehu\nkonania a v odvolaní nereagoval ústavne konformným spôsobom, keď zrušil zmeňujúci\nrozsudok krajského súdu. Sťažovateľka AUTO - AZ s. r. o. zároveň namieta aj arbitrárnosť\nnapadnutého uznesenia najvyššieho súdu založenú na jej názore, že jeho právne závery,\nna ktorých je založené rozhodnutie, sú nesprávne.\nOdôvodnenie rozhodnutí všeobecných súdov je častým predmetom posudzovania\nv rozhodovacej činnosti ústavného súdu a aj štrasburských orgánov ochrany práv, z čoho\nrezultuje pomerne bohatá judikatúra k jeho významu z pohľadu práva na súdnu ochranu\n6\n\npodľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1\ndohovoru. V odôvodnení rozhodnutia všeobecný súd odpovedá na konkrétne námietky\núčastníka konania, keď jasne a zrozumiteľne dá odpoveď na všetky kľúčové právne\na skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany. Ústavný súd\npripomína, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom\nkonania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú\nskutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu\nuvádzaných účastníkmi konania (I. ÚS 241/07). Rovnako Európsky súd pre ľudské práva\n(ďalej len ,,ESĽP“) pripomenul, že súdne rozhodnutia musia v dostatočnej miere uvádzať\ndôvody, na ktorých sa zakladajú (García Ruiz c. Španielsku z 21. 1. 1999). Judikatúra ESĽP\nteda nevyžaduje, aby na každý argument strany bola daná odpoveď v odôvodnení\nrozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa\nšpecifická odpoveď práve na tento argument (Georiadis c. Grécko z 29. 5. 1997, Higgins\nc. Francúzsko z 19. 2. 1998). Z práva na spravodlivú súdnu ochranu vyplýva aj povinnosť\nsúdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a návrhmi na vykonanie dôkazov\nstrán s výhradou, že majú význam pre rozhodnutie (Kraska c. Švajčiarsko z 29. 4. 1993,\nII. ÚS 410/06).\nVychádzajúc z mantinelov možných zásahov ústavného súdu do rozhodovacej\nčinnosti všeobecných súdov sa ústavný súd oboznámil s tou časťou odôvodnenia\nnamietaného rozsudku najvyššieho súdu, ktorá bola pre posúdenie dôvodnosti sťažnosti\npodstatná. Kľúčový záver najvyššieho súdu, s ktorým sťažovateľka AUTO - AZ s. r. o.\nnesúhlasí, sa týka povahy rozhodnutia o vznesení námietok po nástupe účinkov fiktívneho\nrozhodnutia tzv. tichého súhlasu. Najvyšší súd v podstatnom na odôvodnenie svojho\nuznesenia uviedol:\n«Posúdenie otázky, či za nesprávny úradný postup ako predpoklad zodpovednosti žalovanej\nza Škodu možno považovať to, že aj po nástupe účinkov tzv. tichého súhlasu MŽP pokračovalo\nv konaní, vyžadovalo zaujať stanovisko k záveru odvolacieho súdu o nulite Rozhodnutia o vznesení\nnámietok. Ak by totiž o nulitu nešlo, nesprávny postup označeného orgánu by nemohol mať\nza následok zodpovednosť žalovanej za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom, ale len\nprípadnú zodpovednosť za nezákonné rozhodnutie. Podľa záverov rozhodovacej praxe súdov\n7\n\nzodpovednosť štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom pokrýva tie prípady vzniku\nškôd, ktoré boli vyvolané inou činnosťou štátnych orgánov než rozhodovacou (por. Zo správy NS\nČSSR z 30. 1 1 . 1977, sp. zn. Plsf 3/77 - R 35/1977). Nesprávnym úradným postupom je porušenie\npravidiel predpísaných právnymi normami pre počínanie štátneho orgánu pri jeho činnosti, a to\nnajmä takej, ktorá nevedie k vydaniu rozhodnutia. Ak sa nesprávnosti alebo vady v postupe orgánu\nštátu prejavia v obsahu rozhodnutia, môžu mat1 za následok iba zodpovednosť štátu za Škodu\nspôsobenú nezákonným rozhodnutím.\nPodľa názoru dovolacieho súdu Rozhodnutie o vznesení námietok nemožno považovať\nza nulitné, teda za paakt. V právnom poriadku SR chýba všeobecné zákonné vymedzenie pojmu\nnutita správneho rozhodnutia, resp. vymedzenie vád, ktoré nulitu (ničotnosť) správneho aktu\nspôsobujú. Judikatúra i teória správneho práva zhodne uvádzajú, že o paakt, ako správny akt, ktorý\nnevyvoláva zamýšľané účinky, ide vtedy, ak sú jeho vady tak zásadné a zrejmé, že na neho „nemožno\nhľadieť“ ako na správny akt. Môže ísť napr. o nedostatok právneho podkladu na základe, ktorého sa\nrozhodovalo, nedostatok právomoc správneho orgánu, najťažšie vady v príslušnosti správneho\norgánu, omyl v osobe adresáta a právna alebo faktická nemožnosť realizácie rozhodnutia (por. Soňa\nKošičiarová, Správny poriadok - Komentár s novelou účinnou od 1. I. 2004, Heuréka, 2004, str.\n191). V predmetnej veci o žiaden z takýchto prípadov nejde. Najmä nemožno mať pochybnosti, že\nMŽP bolo príslušným a zároveň jediným orgánom majúcim právomoc rozhodnúť o vznesení\nnámietok podľa Nariadenia. Rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu Českej republiky z 27. U.\n2003 í. j. 6 A 118/2000 - 83 o vyslovení ničotnosti správneho aktu, ktorého sa dovolávala žalobkyňa,\nnie je v právnom prostredí SR použiteľné, pretože vychádzalo z právnej úpravy platnej v Českej\nrepublike, ktorá takéto rozhodnutie (o vyslovení ničotnosti správneho rozhodnutia) výslovne\numožňovala a ktorá zároveň zákonnou úpravou nepriamo rozšírila chápanie ničotnosti správneho\naktu tak, že ním je rozhodnutie trpiace vadami, bez toho, aby tieto vady bližšie špecifikovala (§ 76 od.\n2 zákona č. 150/2002 Sb. - soudní řád správni)- V SR naopak dôvodová správa práve k aplikácii\nzákona č. 514/2003 (§ 6 ods. 4) výslovne označuje za ničotné také rozhodnutie, ktoré je vydané\norgánom nad rámec jeho určených právomocí. Preto ani právny názor odvolacieho súdu o existencii\nnesprávneho úradného postupu MŽP, ako základného predpokladu zodpovednosti žalovanej,\nspočívajúceho v tom, že aj po nástupe účinkov ,tzv. tichého súhlasu tento orgán pokračoval v konaní,\nnebol správny. Prípadná vada v postupe tohto orgánu (prekážka rei iudicata) nespôsobujúca nulitu\n\n8\n\nrozhodnutia, sa totiž mohla prejaviť v obsahu rozhodnutia, ktorého zákonnosť by mohla byť\npreskúmavaná súdom len za podmienok stanovených zákonom.\nV dôsledku tohto nesprávneho právneho záveru odvolací súd nezaujal žiadne stanovisko\nk právnemu záveru súdu prvého stupňa, že žalobkyňa nepodala proti Rozhodnutiu o vznesení\nnámietok žiaden opravný prostriedok a ani správnu Žalobu, a že týmto rozhodnutím sú súdy viazané.\nDovolací súd k tomu poznamenáva, že j keď v zmysle § 74 ods. 2 písm. f) zákona o odpadoch v znení\ndo 30. 6. 2006 (v znení platnom v čase vydania rozhodnutia) predmetné rozhodnutie nebolo\nrozhodnutím podľa zákona c. 71/1967 Zb. o správnom konaní, nepochybne sa týkalo individuálnych\npráv žalobkyne, preto bolo napadnuteľné správnou žalobou podľa piatej časti O. s. p. Len v takomto\nkonaní by súd mohol preskúmavať jeho správnosť z hľadiska aplikácie relevantného práva\n(Nariadenia a zákona o odpadoch), teda jeho zákonnosť. Okrem toho nemožno prehliadnuť, že\nžalobkyňa v žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody (č. 1. 15) sa domáhala\nnáhrady škody, ktorá jej mala byť spôsobená nezákonným rozhodnutím (rozhodnutiami), a nie\nnesprávnym úradným postupom. Nesprávneho úradného postupu sa začala dovolávať až v súdnom\nkonaní, v ktorom vyčítala MŽP pokračovanie v konaní aj po fikcii tichého súhlasu, hoci sama sa\nrozhodla počkať na rozhodnutie tohto orgánu a nespokojnosť sním začala vyjadrovať a jeho nulity sa\ndovolávať, až keď sa dozvedela o jeho obsahu.»\nPredmetné rozhodnutie najvyššieho súdu obsahuje podľa názoru ústavného súdu\ndostatok skutkových a právnych záverov, pričom ústavný súd nezistil, že by jeho výklad\na závery boli svojvoľné alebo zjavne neodôvodnené a nevyplýva z nich ani taká aplikácia\npríslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím\nich podstaty a zmyslu. Skutočnosť, že sťažovateľka AUTO - AZ s. r. o. sa s názorom\nnajvyššieho súdu nestotožňuje, nepostačuje sama osebe na prijatie záveru o zjavnej\nneodôvodnenosti alebo arbitrárnosti napadnutého rozhodnutia. Aj stabilná rozhodovacia\nčinnosť ústavného súdu (II. ÚS 4/94, II. ÚS 3/97, I. ÚS 204/2010) rešpektuje názor, podľa\nktorého nemožno právo na súdnu ochranu stotožňovať s procesným úspechom, z čoho\nvyplýva, že všeobecný súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom\núčastníkov konania vrátane ich dôvodov a námietok. V zmysle svojej judikatúry považuje\nústavný súd za protiústavné aj arbitrárne tie rozhodnutia, ktorých odôvodnenie je úplne\n\n9\n\nodchylné od veci samej, alebo aj extrémne nelogické so zreteľom na preukázané skutkové\na právne skutočnosti (IV. ÚS 150/03, I. ÚS 301/06).\nÚstavný súd sa v tomto ohľade stotožňuje s najvyšším súdom prezentovaným\nprávnym názorom, podľa ktorého v okolnostiach veci nemožno považovať neskoršie\nrozhodnutie správneho orgánu o vznesení námietok za paakt. V konaní bolo preukázané, že\nsprávny orgán konal na základe žiadosti sťažovateľky AUTO - AZ s. r. o. Sama\nsťažovateľka neakceptovala, respektíve neriadila sa tzv. tichým súhlasom, ktoré podľa jej\nnázoru zakladalo prekážku res iudicata, a čakala na písomné rozhodnutie správneho orgánu\n(v zmysle argumentácie sťažovateľky akékoľvek ďalšie rozhodnutie správneho orgánu by\nbolo paktom, pozn.), teda argumentácia sťažovateľky v konaní bola tendenčná\na nekonzistentná. Ďalej bolo nesporné, že bolo v právomoci správneho orgánu rozhodnúť\no žiadosti sťažovateľky. Vychádzajúc z uvedeného je právny záver najvyššieho súdu o tom,\nže rozhodnutie o vznesení námietok nemožno považovať za paakt, ústavne akceptovateľný.\nV nadväznosti na tento záver je obdobne ústavne akceptovateľný aj záver najvyššieho súdu,\nže sťažovateľke nevznikol nárok na náhradu škody v súvislosti s nesprávnym úradným\npostupom, keďže postup správneho orgánu bol zavŕšený vydaním rozhodnutia, ktoré\nv okolnostiach prípadu mohlo byť zaťažené prekážkou res iudicata, a preto mohlo byť\npreskúmateľné súdom v správnom súdnictve, čo sťažovateľka nevyužila.\nÚstavný súd sa z obsahu napadnutého uznesenia presvedčil, že najvyšší súd sa\nnámietkami sťažovateľky AUTO - AZ s. r. o. zaoberal v rozsahu, ktorý postačuje\nna konštatovanie, že sťažovateľka v tomto konaní dostala odpoveď na všetky podstatné\nokolnosti prípadu. V tejto súvislosti už ústavný súd uviedol, že všeobecný súd nemusí dať\nodpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec\npodstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia.\nPreto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový\na právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne\nrealizované základné právo účastníka na súdnu ochranu, resp. právo na spravodlivé súdne\nkonanie (m. m. IV. ÚS 112/05, I. ÚS 117/05). Z ústavnoprávneho hľadiska preto niet\nžiadneho dôvodu, aby sa spochybňovali závery napadnutého rozhodnutia, ktoré sú\ndostatočne odôvodnené a majú oporu vo vykonanom dokazovaní.\n10\n\nÚstavný súd v závere poznamenáva, že dôvody napadnutého uznesenia najvyššieho\nsúdu sú zrozumiteľné a dostatočne logické, vychádzajúce zo skutkových okolností prípadu\na relevantných právnych noriem.\nVychádzajúc z uvedeného je ústavný súd toho názoru, že niet žiadnej spojitosti\nmedzi posudzovaným rozhodnutím najvyššieho súdu a namietaným porušením základného\npráva sťažovateľky AUTO - AZ s. r. o. podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1\ndohovoru. S prihliadnutím na odôvodnenosť napadnutého uznesenia, ako aj s poukazom\nna to, že obsahom základného práva na súdnu ochranu (ako aj práva na spravodlivé súdne\nkonanie) nie je právo na rozhodnutie v súlade s právnym názorom účastníka súdneho\nkonania, resp. právo na úspech v konaní (obdobne napr. II. ÚS 218/02, III. ÚS 198/07,\nII. ÚS 229/07, I. ÚS 265/07, III. ÚS 139/08), ústavný súd sťažnosť sťažovateľky AUTO\n-AZ s. r. o. odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu jej zjavnej\nneopodstatnenosti.\nV súvislosti s povahou napadnutého rozhodnutia najvyššieho súdu ústavný súd\ndodáva, že ide o kasačné rozhodnutie, a nie konečné rozhodnutie vo veci samej, preto\nsťažovateľka bude môcť v ďalšom konaní predostrieť svoj právny pohľad na vec.\nKeďže došlo k odmietnutiu sťažnosti, ústavný súd sa nezaoberal ďalšími návrhmi\nsťažovateľky AUTO - AZ s. r. o. (návrh na zrušenie uznesenia najvyššieho súdu, vrátenie\nveci na ďalšie konanie, náhrada trov konania), pretože tieto sú viazané na to, že ústavný súd\nsťažnosti vyhovie.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 31. mája 2016\n\n11", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "dovolanie-dovolacie konanie", "správne konanie", "rozhodnutie-zákonnosť", "náhrada škody (ujma)-majetková ujma", "rozhodnutie-nulitné", "rozhodnutie-procesnej povahy"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:00436408-9de7-431b-a178-16533368aec8", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 24/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 24/2010 z 29. 6. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-06-29", "citacie_n": 1557, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:00436408-9de7-431b-a178-16533368aec8"}, {"guid": "ussr:de3c1100-062c-48a8-b9ec-747311ddd322", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 204/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 204/2010 z 27. 5. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-05-27", "citacie_n": 1515, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:de3c1100-062c-48a8-b9ec-747311ddd322"}, {"guid": "ussr:2336e028-df60-4327-805d-0b05c7695255", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 134/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 134/09 z 2. 4. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-04-02", "citacie_n": 665, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2336e028-df60-4327-805d-0b05c7695255"}, {"guid": "ussr:e522a647-ace0-44bd-8783-51dfdf26212d", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 426/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 426/08 z 10. 12. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-12-10", "citacie_n": 100, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e522a647-ace0-44bd-8783-51dfdf26212d"}, {"guid": "ussr:b30419c0-ff2f-44ff-94da-195ad6f1d9f6", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 241/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 241/07 z 18. 9. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-09-18", "citacie_n": 3093, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b30419c0-ff2f-44ff-94da-195ad6f1d9f6"}, {"guid": "ussr:05db828b-63d2-4901-b31d-5f01100e0558", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 139/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 139/08 z 29. 4. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-04-29", "citacie_n": 1218, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:05db828b-63d2-4901-b31d-5f01100e0558"}, {"guid": "ussr:17a82aa6-7f0c-4e1a-95f8-cba07ba7941f", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 265/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 265/07 z 13. 12. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-12-13", "citacie_n": 1207, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:17a82aa6-7f0c-4e1a-95f8-cba07ba7941f"}, {"guid": "ussr:4ea9b363-a5f2-45b5-ac14-c9ab308833db", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 229/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 229/07 z 20. 11. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-11-20", "citacie_n": 536, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4ea9b363-a5f2-45b5-ac14-c9ab308833db"}, {"guid": "ussr:2078851b-b411-4e29-b196-af64d738b1cb", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 195/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 195/07 z 31. 8. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-08-31", "citacie_n": 1812, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2078851b-b411-4e29-b196-af64d738b1cb"}, {"guid": "ussr:b1fbdbce-ce27-4984-bbc0-9c2d371368a7", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 410/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 410/06 z 2. 8. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-08-02", "citacie_n": 1608, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b1fbdbce-ce27-4984-bbc0-9c2d371368a7"}, {"guid": "ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 198/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 198/07 z 17. 7. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-07-17", "citacie_n": 5043, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98"}, {"guid": "ussr:e4bddb8c-e526-423f-8c3e-68b777c9ded1", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 301/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 301/06 z 4. 10. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-10-04", "citacie_n": 1940, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e4bddb8c-e526-423f-8c3e-68b777c9ded1"}, {"guid": "ussr:3663265d-d776-4398-b252-5a8d7d0cb719", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 117/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 117/05 z 22. 6. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-06-22", "citacie_n": 2919, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3663265d-d776-4398-b252-5a8d7d0cb719"}, {"guid": "ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 136/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 136/05 z 11. 5. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-05-11", "citacie_n": 3751, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74"}, {"guid": "ussr:988c75d3-8c92-4f8a-b943-c14a1e63d0c9", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 74/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 74/05 z 28. 4. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-04-28", "citacie_n": 2139, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:988c75d3-8c92-4f8a-b943-c14a1e63d0c9"}, {"guid": "ussr:33a2cbd6-0211-46c3-8f59-3aeceed8b516", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 112/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 112/05 z 20. 4. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-04-20", "citacie_n": 1888, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:33a2cbd6-0211-46c3-8f59-3aeceed8b516"}, {"guid": "ussr:1e646382-f770-4cca-bf55-8923a2f809f6", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 31/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 31/05 z 1. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-01", "citacie_n": 1062, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1e646382-f770-4cca-bf55-8923a2f809f6"}, {"guid": "ussr:ee20d469-9f07-4316-b495-2fcb4d48e455", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 27/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 27/04 z 11. 2. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-02-11", "citacie_n": 2330, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ee20d469-9f07-4316-b495-2fcb4d48e455"}, {"guid": "ussr:5efa628a-bf20-442b-8f57-49769d3bcbe7", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 150/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 150/03 z 27. 8. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-08-27", "citacie_n": 1938, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5efa628a-bf20-442b-8f57-49769d3bcbe7"}, {"guid": "ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 101/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 101/03 z 28. 5. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-05-28", "citacie_n": 3896, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba"}, {"guid": "ussr:caacb035-758e-405e-9948-22e1d16b5169", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 218/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 218/02 z 13. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-13", "citacie_n": 1576, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:caacb035-758e-405e-9948-22e1d16b5169"}, {"guid": "ussr:6ed023e1-d357-433b-aef9-406487857e73", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 19/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 19/02 z 13. 3. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-03-13", "citacie_n": 3382, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6ed023e1-d357-433b-aef9-406487857e73"}, {"guid": "ussr:4365ea3f-7810-4806-a09b-888aded6bf64", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 13/01", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 13/01 z 14. 2. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-02-14", "citacie_n": 1105, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4365ea3f-7810-4806-a09b-888aded6bf64"}, {"guid": "ussr:2115fe63-2931-418d-8fd9-44b09da4b2a4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.71.1997.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 71/97", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 71/97 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 3317, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.71.1997.1"}, {"guid": "ussr:5f655cc6-4ee4-4dcd-8bdd-c7b22fd2ef2b", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.43.1998.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 43/98", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 43/98 z 3. 6. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-06-03", "citacie_n": 36, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.43.1998.1"}, {"guid": "ussr:1348e0f0-0a30-4c1e-b170-7364e546ca39", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 3/97", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 3/97 z 19. 3. 1997", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1997-03-19", "citacie_n": 8205, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1"}, {"guid": "ussr:8c89c393-acbf-4a5b-9bfc-62402e14e2f3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 21/96", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 21/96 z 16. 5. 1996", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1996-05-16", "citacie_n": 5297, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1"}, {"guid": "ussr:ebd1f8fa-1943-4248-ae01-05048db7bf01", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.128.1995.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 128/95", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 128/95 z 10. 10. 1995", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1995-10-10", "citacie_n": 84, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.128.1995.1"}, {"guid": "ussr:04aa9885-e68b-4e56-852c-6f781caab876", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.4.1994.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 4/94", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 4/94 z 19. 1. 1994", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1994-01-19", "citacie_n": 2720, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.4.1994.1"}, {"guid": "23ab2875-5134-47b7-812f-9dfb0fbb603b:64c1ccfd-460e-4a04-83b9-2c1e9c98d294", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2011:8108228293.1", "spisova_znacka": "3Co/72/2011", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 3Co/72/2011 z 15. 11. 2011", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2011-11-15", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2011:8108228293.1"}], "citovane_v": [{"guid": "e4684bd4-8e75-4ec9-8ebf-fe8321232356:61dcd07a-50f3-4114-bc06-15d64ce0d9b5", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2017:6610214605.1", "spisova_znacka": "13Co/586/2016", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 13Co/586/2016 z 18. 12. 2017", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2017-12-18", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2017:6610214605.1"}, {"guid": "e4684bd4-8e75-4ec9-8ebf-fe8321232356:eca3c765-9f65-49bf-bab6-13529b97d879", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2017:6610214605.1", "spisova_znacka": "13Co/586/2016", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 13Co/586/2016 z 18. 12. 2017", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2017-12-18", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2017:6610214605.1"}]}