{"guid": "ussr:ab009c14-b5cf-4156-a03e-7777e4f286b2", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:3.US.357.2016.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 357/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 357/2016 z 7. 6. 2016", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 7. júna 2016, sp. zn. III. ÚS 357/2016, ECLI:SK:USSR:2016:3.US.357.2016.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Rudolf Tkáčik", "sudca_id": 1080, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/rudolf-tkacik-1080", "datum_vydania": "2016-06-07", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "III.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-2", "nazov": "čl. 46 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-47.odsek-3", "nazov": "čl. 47 ods. 3 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-47.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-47"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-13", "nazov": "čl. 13 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-13", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-13"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 13", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 13", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 13", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-47", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-13", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/ab009c14-b5cf-4156-a03e-7777e4f286b2", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.357.2016.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.357.2016.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.357.2016.1/text", "citacie_n": 41, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\n\nIII. ÚS 357/2016-16\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 7. júna 2016\npredbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti TANOARCH, s. r. o., Podháj 4105,\nBanská Bystrica, právne zastúpenej advokátom JUDr. Eugenom Kostovčíkom, advokátska\nkancelária, Gelnická 1889, Košice, vo veci namietaného porušenia základného práva\nna súdnu ochranu zaručeného čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, základného práva\nna preskúmanie zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy zaručeného čl. 46 ods. 2\nÚstavy Slovenskej republiky, základného práva na rovnosť účastníkov konania zaručeného\nčl. 47 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, práva na spravodlivé súdne konanie zaručeného\nčl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a práva na účinný\nprávny prostriedok nápravy pred národným orgánom zaručeného čl. 13 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\nz 27. novembra 2014 v konaní sp. zn. 5 Sžf 137/2013 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť obchodnej spoločnosti TANOARCH, s. r. o., o d m i e t a\nneopodstatnenú.\n\nako zjavne\n\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 12. marca 2015\ndoručená sťažnosť obchodnej spoločnosti TANOARCH, s. r. o., Podháj 4105, Banská\nBystrica (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojho základného práva\nna súdnu ochranu zaručeného čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len\n„ústava“), základného práva na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy\nzaručeného čl. 46 ods. 2 ústavy, základného práva na rovnosť účastníkov konania\nzaručeného čl. 47 ods. 3 ústavy, práva na spravodlivé súdne konanie zaručeného čl. 6 ods. 1\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a práva\nna účinný právny prostriedok nápravy pred národným orgánom zaručeného čl. 13 dohovoru\nrozsudkom\n\nNajvyššieho súdu\n\nSlovenskej\n\nrepubliky (ďalej len „najvyšší súd“)\n\nz 27. novembra 2014 v konaní sp. zn. 5 Sžf 137/2013.\nZ obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že Daňový úrad Banská Bystrica I (ďalej len\n„daňový\n\núrad“\n\nalebo\n\n„správca\n\ndane“)\n\nnepriznal\n\nsťažovateľovi\n\nrozhodnutím\n\nč. 651/230/35918/08/Simk z 24. júna 2008 uplatnený nadmerný odpočet dane z pridanej\nhodnoty za zdaňovacie obdobie júl 2007 v sume 73 427 058 Sk a určil mu vlastnú daňovú\npovinnosť v sume 102 942 Sk. Sťažovateľ si totiž odpočítal daň z pridanej hodnoty\nz dodávateľskej faktúry od dodávateľa\n\n,\n\n(ďalej len „dodávateľ“), a to za prevod spolumajiteľského podielu (50 %) na základe\nzmluvy o prevode spolumajiteľského podielu č. 050707/TA z 5. júla 2007. Predmetom\nzmluvy bol prevod práva na riešenie k vynálezu pod názvom „spôsob úpravy mastencového\nproduktu s vysokým stupňom čistoty“. Na podklade daňovej kontroly správca dane dospel\nk záveru, že „v predmetnom prípade nedošlo k prevodu práva na riešenie, vrátane práva\nna podanie prihlášky zo spolupôvodcov na prihlasovateľov“, že „zmluva č. 050707/ TA\no prevode spolumajiteľského podielu zo dňa 05.07.2007 je za prevodcu – spoločnosť\npodpísaná\n\nneoprávnenou\n\nosobou“,\n\na\n\nže\n\n„ak...\n\nkaždý\n\nzo spoluprihlasovateľov má právo využívať vynález, spoluprihlasovatelia nemôžu rozhodnúť\n\n2\n\no tom, že patent bude využívať len jeden alebo niektorý zo spoluprihlasovateľov vo výške\nsvojho podielu na riešenie. Spoluprihlasovatelia môžu v praxi využívať technický prínos\nvynálezu /patentu/ ako celku bez ohľadu na svoj podiel na riešenie.“. Na základe toho\nsprávca dane s poukazom na relevantnú právnu úpravu [§ 20 ods. 3 zákona č. 435/2001 Z. z.\no patentoch, dodatkových ochranných osvedčeniach a o zmene a doplnení niektorých\nzákonov (patentový zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „patentový zákon“)]\na na fakt, že aj pred sporným prevodom bol sťažovateľ spolumajiteľom práva na riešenie\n(hoci iba v miere 0,01 %), uzavrel, že „spoločnosť\n\nneprijala službu\n\nna účely svojho podnikania, nakoľko aj pôvodný podiel práva na riešenie spoločnosti\nju oprávňoval využívať vynález ako celok“.\nNa odvolanie sťažovateľa Daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky (ďalej len\n„žalovaný“) rozhodnutím č. I/221/14268-80988/2008/991909-r z 23. októbra 2008\nprvostupňové rozhodnutie správcu dane potvrdilo.\nSťažovateľ preto 10. januára 2009 podal Krajskému súdu v Banskej Bystrici (ďalej\nlen „krajský súd“) žalobu podľa druhej hlavy piatej časti zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky\nsúdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj „Občiansky súdny poriadok“ alebo\n„OSP“). Namietal v nej proti všetkým trom citovaným záverom orgánov daňovej správy,\npoukazujúc na svoje vyjadrenia a podania realizované v daňovom konaní, ako aj na dôkazy\nk nim priložené.\nKrajský súd rozsudkom č. k. 23 S 4/2009-71 z 1. apríla 2009 žalobu sťažovateľa\nzamietol, keďže sa v plnej miere stotožnil so skutkovými i právnymi závermi daňových\norgánov.\nRozsudok krajského súdu napadol odvolaním sťažovateľ, pričom najvyšší súd\nuznesením z 18. mája 2010 v konaní sp. zn. 5 Sžf 88/2009 prerušil konanie\naž do rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie (ďalej len „Súdny dvor“) o predbežnej\notázke podľa čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie.\n\n3\n\nPo rozhodnutí Súdneho dvora o troch položených predbežných otázkach (rozsudok\nvo veci sp. zn. C-504/10 z 27. októbra 2011) najvyšší súd uznesením z 24. novembra 2011\nvo veci sp. zn. 5 Sžf 88/2009 odvolaním napadnutý rozsudok krajského súdu zrušil a vec\nmu vrátil na ďalšie konanie. Dôvodil, že s ohľadom na odpovede Súdneho dvora\nna položené prejudiciálne otázky „aj v prípade, ak vlastník podielu na práve na riešenie má\nuž zo zákona právo využívať vynález v plnom rozsahu, nadobudnutím ďalšieho\nspolumajiteľského podielu sa mení jeho právne postavenie a nadobudnutie ďalšieho\nspolumajiteľského podielu predstavuje prípravnú činnosť, ktorá podlieha DPH. Vzhľadom\nna uvedené, už existujúce zákonné právo platiteľa na autonómne využívanie patentu\nnespôsobuje právnu konzumpciu nadobudnutej služby. Z... rozsudku Súdneho dvora... však\nzároveň vyplýva, že vzniknuté právo na odpočet... nadobúdateľovi... prináleží iba v prípade,\nže neexistujú podvodné alebo zneužívajúce okolnosti smerujúce k získaniu daňovej výhody\na je úlohou súdu zistiť, či výlučným cieľom konania je získanie daňovej výhody,\nbez existencie iného hospodárskeho cieľa...\nKrajský súd v danej veci sa otázkou zneužitia práva... náležite nezaoberal.“.\nKrajský súd po vrátení veci rozsudkom č. k. 23 S 4/2009-199 z 30. apríla 2012\nžalobu sťažovateľa zamietol. Za rozhodujúcu považoval „tú skutočnosť vyplývajúcu\nz výsledkov vykonaného dokazovania v rámci správneho konania, že nebol preukázaný\ndoklad, ktorým by sa preukázalo, že došlo k prevodu práva na riešenie zo spolupôvodcov...\nna spoločnosť\n\n“. Z toho potom podľa názoru krajského súdu\n\nvyplývalo, že „nebola preukázaná existencia zdaniteľného plnenia...“.\nNa odvolanie sťažovateľa najvyšší súd uznesením zo 17. decembra 2012 v konaní\nsp. zn. 5 Sžf 45/2012 rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.\nDospel k záveru, že „krajský súd nerešpektujúc právny názor najvyššieho súdu vyslovený\nv jeho predchádzajúcom zrušujúcom uznesení sa v zmysle rozsudku Súdneho dvora\nEurópskej únie... nevysporiadal sa dostatočne s námietkami žalobkyne uvedenými\nv žalobe.“. Najvyšší súd osobitne sformuloval povinnosť krajského súdu, ktorý „vec znova\nmeritórne prejedná a o nej rozhodne, pričom sa náležite vyporiada aj s námietkami\nžalobkyne ohľadom procesných pochybení správcu dane. Okrem toho sa krajský súd\n4\n\nvo svojom novom rozhodnutí bude musieť vyporiadať aj so závermi vyslovenými Súdnym\ndvorom Európskej únie v rozsudku C-80/11 a C-142/11 (Mahagében)...“.\nKrajský súd následne rozsudkom č. k. 23 S 4/2009-240 zo 7. júna 2013 žalobu\nsťažovateľa zamietol. Dospel k záveru, že „pokiaľ ide o plnenie v súvislosti s prevodom\nna riešenie patentu, tento prevod sledoval získanie daňovej výhody, čo predstavuje zneužitie\npráva“. Poukázal na viaceré súvisiace konanie o preskúmaní zákonnosti rozhodnutí\nvydaných v daňovom konaní, ktoré sa dotýkali iných spoluprihlasovateľov i samotného\nsťažovateľa. Následne uzavrel, že „predmetný vynález nebol zapísaný ako patent, právo\nspojené s uvedeným vynálezom má viacero prihlasovateľov, ktorí sú personálne prepojení.\nVäčšina má sídlo na tej istej adrese, sú zapísané tou istou osobou, personálne prepojení\npredovšetkým cez osobu\n\n, ktorý často vystupuje v spoločnostiach\n\nako konateľ alebo štatutárny orgán. Zmluvy o prevode uzatvorené v rámci prihlasovateľov\nvynálezu nemajú hospodársku realitu, uzatvárajú sa účelovo pre získanie daňovej výhody.\nTakéto zmluvy sú postihnuté vadou – absolútnou neplatnosťou, na ktorú musí súd prihliadať\nz úradnej povinnosti... Nadobudnutie spolumajiteľského podielu, týkajúce sa práva\nna riešenie nesleduje hospodársku činnosť, hlavným cieľom je získanie daňovej výhody.\nPreto potom krajský súd žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol.“.\nK citovanému rozsudku pripojil predseda senátu krajského súdu odlišné stanovisko.\nPodľa neho požiadavka Súdneho dvora, aby vnútroštátny súd vzhľadom na všetky okolnosti\nprejednávanej kauzy určil, či došlo k zneužitiu práva pri uplatňovaní odpočítania dane\nz pridanej hodnoty, znamená, že „vnútroštátnym súdom“ môže byť i správny orgán.\nPreto „ak orgán posudzuje, či došlo alebo nedošlo k zneužitiu práva..., môže tak činiť iba\nten orgán, ktorý rozhoduje vo veci samej a nie orgán (súd), ktorý preskúmava zákonnosť\ntakéhoto rozhodnutia. Mám teda za to, že zmena dôvodov tak či tak zamietajúceho\nrozhodnutia v rámci prieskumného konania, hoci okolnosti a skutočnosti vedúcich k tejto\nzmene neboli vôbec v správnom konaní pertraktované, je hrubým porušením princípov\nsprávneho súdnictva...“.\n\n5\n\nSťažovateľ vo svojom odvolaní namietal, že krajský súd porušil zásadu „iudex ne eat\npetita partium“, keď sa venoval otázke zneužitia práva. Krajský súd mal podľa sťažovateľa\n„skúmať zákonnosť rozhodnutia žalovaného, ktoré bolo založené na právnom závere\nsprávnych orgánov, že prevodom práva došlo k prevodu na to isté riešenie a žalobca ho\nnemôže použiť na účely svojho podnikania. Súd sa konkrétnymi dôvodmi žaloby vôbec\nnezaoberal. Rozsudok odôvodnil len absolútnou neplatnosťou zmlúv o prevode a zneužitím\npráva, teda na argumentoch, ktoré žalovaný netvrdil, ktoré neboli podkladom jeho\nrozhodnutia, neboli dôvodom nepriznania nároku na odpočítanie dane správnymi orgánmi\na z uvedeného dôvodu nemohli byť ani predmetom žaloby.“.\nNa odvolanie sťažovateľa najvyšší súd rozsudkom z 27. novembra 2014 v konaní\nsp. zn. 5 Sžf 137/2013 rozsudok krajského súdu potvrdil. Stotožnil sa s právnymi závermi\nkrajského súdu. Vyjadril nesúhlas s právnymi názormi disentujúceho predsedu senátu\nkrajského súdu, pretože „je predsa úplne štandardný postup, že právnu otázku zneužitia\npráva skúma súd. Najvyšší súd... sa nemôže stotožniť s právnym názorom žalobcu,\nže krajský súd prekročil svoje kompetencie a vybočil z petitu žaloby, keď skúmal otázku\nzneužitia práva. Tu poznamenáva najvyšší súd, že v správnom súdnictve nemožno hovoriť\no porušení zásady iudex ne eat petita partium, pretože správny súd je viazaný len dôvodmi\nžaloby, nie však petitom žaloby... žalobca v odvolaní chybne zamieňa rôzne inštitúty,\ndokazovanie s vyriešením právnej otázky zneužitia práva. Unesenie dôkazného bremena,\nktoré je na bedrách žalobcu ako daňového subjektu, nemá nič spoločné s vyriešením\nprávnej otázky zneužitia práva.“.\nV sťažnosti doručenej ústavnému súdu sťažovateľ po obsiahlej rekapitulácii priebehu\nkonania o jeho žalobe, po citáciách relevantných právnych predpisov i súdnej judikatúry\ndôvodí, že „krajský súd nezákonnou zmenou právneho rámca predmetu daňového sporu\npostupoval v priamom rozpore so znením ustanovení § 247 ods. 1, § 249 ods. 2 a § 250j\nods. 1 O. s. p. Najvyšší súd sa s uvedenou ťažiskovou námietkou sťažovateľa vysporiadal\ntvrdením, že v správnom súdnictve nemožno hovoriť o porušení zásady iudex ne eat petita\npartium. Podľa sťažovateľa tento názor je v zásadnom rozpore s ustálenou judikatúrou\nNajvyššieho súdu SR... súd nemôže preskúmavať správne rozhodnutie nad rámec žalobcom\nv žalobe vymedzeným a rozsahom tvrdení uvedených v žalobe je súd viazaný. Najvyšší súd\n6\n\nSR poprel uplatňovanie uvedenej zásady v správnom súdnictve len púhym oznámením\nsvojho názoru bez toho, aby sa v odôvodnení svojho rozhodnutia vysporiadal so skoršími\nsúdnymi rozhodnutiami v danej veci. Postup všeobecného súdu, ktorý aplikuje určité\nustanovenie zákona bez relevantných dôvodov v rozpore s konštantnou rozhodovacou\npraxou, treba považovať za postup arbitrárny. Takýto postup je zároveň zásahom\ndo princípu právnej istoty ako súčasti právneho štátu... Podľa sťažovateľa súd sa\npri výklade a aplikácii konania podľa druhej hlavy piatej časti O. s. p. natoľko odchýlil\nod znenia príslušných ustanovení O. s. p., že zásadne poprel ich účel a význam...“.\nK právnym záverom najvyššieho súdu sťažovateľ ďalej uvádza, že „súd v súdnom\nkonaní nerieši právnu otázku zneužitia práva ale v zmysle ustanovenia § 244 ods. 2 O. s. p.\nv rozsahu uvedenom v ustanovení § 249 ods. 2 a § 250j ods. 1 O. s. p. preskúmava\nzákonnosť rozhodnutia a postupu daňových orgánov.“. Následne poukazujúc na niektoré\nrozhodnutia Súdneho dvora sťažovateľ zdôrazňuje, že «zamietnutie práva na odpočítanie\ndane je výnimkou z uplatnenia základnej zásady, ktorú predstavuje toto právo, preto je\npovinnosťou príslušných daňových úradov predložiť dostatočné objektívne dôkazy,\nže skutočnosti pre zamietnutie práva na odpočítanie dane z dôvodu zneužitia práva boli\nsplnené a vnútroštátnym súdom prináleží overiť, či dotknuté daňové úrady preukázali\nexistenciu takýchto objektívnych skutočností. To znamená, že „riešenie právnej otázky\nzneužitia práva“ v súdnom konaní je vždy spojené s preskúmavaním zákonnosti rozhodnutia\ndaňového orgánu, pričom musí ísť o rozhodnutie, pri ktorom zamietnutie práva\nna odpočítanie dane je založené na zneužití práva a nie na iných dôvodoch. Ináč povedané,\n„riešeniu právnej otázky zneužitia práva“ v súdnom konaní musí predchádzať dokazovanie\nvykonané daňovými orgánmi v daňovom konaní a ich záver, že došlo k zneužitiu práva.\nZ uvedeného vyplýva, že sťažovateľ si nezamieňa inštitút dokazovania zneužitia práva,\nna ktorý sa vzťahuje dôkazné bremeno daňových orgánov s vyriešením právnej otázky\nzneužitia práva v súdnom konaní.».\nPodľa sťažovateľa „nezákonná zmena právneho rámca predmetu daňového sporu\nviedla aj k porušeniu rovnosti účastníkov konania podľa čl. 47 ods. 3 Ústavy SR. Sťažovateľ\nopätovne poukazuje na to, že správny súd... nemôže dodatočne objasňovať žalobou\nnapadnuté rozhodnutie novými dôvodmi, resp. dodatočne objasňovať žalobou napadnuté\n7\n\nrozhodnutie novými dôvodmi, resp. dodatočne vyhľadávať dôkazy v prospech či neprospech\nniektorej zo strán súdneho sporu. Podstatnou zmenou právneho rámca predmetu daňového\nsporu boli v rozpore s ústavnými princípmi a zákonom zjavne priznané zvýhodnenia\nniekomu, komu v skutočnosti neprináležia a pri správnej aplikácii medzinárodných zmlúv,\nÚstavy Slovenskej republiky a O. s. p. by nemohli byť nikdy priznané...“.\nNapokon sťažovateľ konštatuje, že v správnom súdnictve súd nesmie nahrádzať\n„činnosť správnych orgánov pri zisťovaní skutkového stavu... v konaní podľa druhej hlavy\npiatej časti O. s. p. je pre všeobecný súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase\nvydania napadnutého rozhodnutia. Dokazovanie sa uskutočňuje iba pre účely prieskumu\nnapadnutého rozhodnutia, nie pre účely opätovného posúdenia skutkovej stránky veci,\nktorá tvorila predmet správneho konania... Na strane druhej však z rozsudku krajského\nsúdu, ako aj Najvyššieho súdu SR vyplýva, že súdy skúmanie otázky zneužitia práva\nobmedzili len na prijatie autoritatívneho záveru, že išlo o zneužitie práva. Takýmto\npostupom súdy odňali sťažovateľovi právo vyjadriť sa k novo nastolenému meritu veci\npred daňovými orgánmi a porušili jeho právo na účinné právne prostriedky nápravy\npred národným orgánom podľa čl. 13 Dohovoru.“.\nSťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd po prijatí jeho sťažnosti na ďalšie konanie\nrozhodol vo veci samej nálezom takto:\n„1. Najvyšší súd SR rozsudkom sp. zn. 5 Sžf/137/2013 z 27. novembra 2014 porušil\nzákladné právo sťažovateľa na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 a ods. 2\nÚstavy SR a právo na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských\npráv a základných slobôd.\n2. Najvyšší súd rozsudkom sp. zn. 5 Sžf/137/2013 z 27. novembra 2014 porušil\nzákladné právo sťažovateľa na rovnosť účastníkov v konaní podľa čl. 47 ods. 3 Ústavy SR.\n3. Najvyšší súd rozsudkom sp. zn. 5 Sžf/137/2013 z 27. novembra 2014 porušil právo\nsťažovateľa na účinné právne prostriedky nápravy pred národným orgánom podľa čl. 13\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.\n4. Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 Sžf/137/2013 z 27. novembra 2014 sa\nzrušuje a vec sa vracia na ďalšie konanie a rozhodnutie.\n\n8\n\n5. Sťažovateľovi sa priznáva náhrada trov právneho zastúpenia podľa ustanovenia\n§ 11 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. za dva úkony právnej služby vo výške 279,66 €, 2 x\nrežijný paušál vo výške 16,78 € a DPH 59,29 , spolu 355,73 €.“\nSudkyňa Jana Baricová, ktorá je zároveň predsedníčkou III. senátu ústavného súdu,\nbola uznesením sp. zn. I. ÚS 189/2015 z 29. apríla 2015 vylúčená z výkonu sudcovskej\nfunkcie v predmetnej veci. Na základe čl. III bodu 1 písm. b) platného rozvrhu práce\nústavného súdu vylúčenú predsedníčku III. senátu zastupuje sudca Lajos Mészáros, ktorý je\npredsedom II. senátu ústavného súdu.\nII.\nÚstavný súd podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,\nktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nÚstavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky o konaní pred ním\na o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom\nsúde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti\nnavrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.\nPri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené\nv § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto\nustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc,\nnávrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy\npodané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd\nna predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd\nmôže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.\n\n9\n\nPodľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom\nsvojho práva na nezávislom a nestrannom súde...\nPodľa čl. 46 ods. 2 ústavy kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím\norgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto\nrozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené\npreskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd.\nPodľa čl. 47 ods. 3 ústavy všetci účastníci sú si v konaní podľa odseku 2 rovní.\nPodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch\nalebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.\nPodľa čl. 13 dohovoru každý, koho práva a slobody priznané týmto dohovorom boli\nporušené, musí mať účinné právne prostriedky nápravy pred národným orgánom, aj keď sa\nporušenia dopustili osoby pri plnení úradných povinností.\nPredložená sťažnosť je v podstate založená na jedinej zásadnej námietke.\nPodľa sťažovateľa krajský súd i najvyšší súd porušili pri rozhodovaní o jeho žalobe\npožiadavku\n\nviazanosti\n\nsprávneho\n\nsúdu\n\nrozsahom\n\na dôvodmi\n\nžaloby.\n\nTŕňom\n\nv sťažovateľovom oku je nastolenie otázky zneužitia daňového práva najvyšším súdom,\nčo následne\n\nkrajský\n\nsúd\n\nrešpektoval\n\na na\n\ntomto\n\npodklade\n\nžalobu\n\nzamietol.\n\nPodľa sťažovateľa sa totiž daňové orgány zneužitím práva vôbec nezaoberali. Ak potom\nsúdy pri prieskume ich rozhodnutí týmto inštitútom operovali, zaoberali sa otázkou,\nktorá vôbec nebola predmetom dokazovania v daňovom konaní a takto vlastne nahradili\nobsahové zameranie rozhodovania o nároku sťažovateľa na odpočítanie dane, ktoré malo\nbyť vyhradené orgánom verejnej (daňovej) správy.\n\n10\n\nNa popísanej sťažnostnej námietke sťažovateľ založil petit sťažnosti vo vzťahu\nku porušeniu všetkých označených základných práv a práv garantovaných dohovorom.\nÚstavný súd sa preto nebude v štruktúre svojho odôvodnenia venovať individuálne\njednotlivým základným právam a právam garantovaným dohovorom. Vysporiadaním sa\ns uvedenou zásadnou (a v podstate jedinou) námietkou bude teda reagovať na petit sťažnosti\nv rozsahu všetkých označených práv, ktorých porušenie je namietané.\nZa zjavne neopodstatnenú sťažnosť možno považovať tú sťažnosť, pri predbežnom\nprerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného\npráva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie\n(IV. ÚS 92/04, III. ÚS 168/05, II. ÚS 172/2011).\nÚstavný súd nie je súčasťou systému všeobecných súdov, ale podľa čl. 124 ústavy je\nnezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti. Z tohto ústavného postavenia vyplýva,\nže úlohou ústavného súdu nie je zastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým\nprislúcha interpretácia a aplikácia zákonov. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu\nzlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s ústavou alebo kvalifikovanou\nmedzinárodnou zmluvou o ľudských právach a základných slobodách (napr. I. ÚS 19/02,\nI. ÚS 27/04, I. ÚS 74/05).\nV nadväznosti na to nie je ústavný súd zásadne oprávnený preskúmavať\na posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov\nviedli k rozhodnutiu, ani preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi bol náležite\nzistený skutkový stav a aké skutkové a právne závery zo skutkového stavu všeobecný súd\nvyvodil. Skutkové a právne závery všeobecného súdu môžu byť predmetom kontroly\nzo strany ústavného súdu len vtedy, ak by ním vyvodené závery boli zjavne neodôvodnené\nalebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň\nby mali za následok porušenie základného práva alebo slobody (m. m. I. ÚS 13/00,\nI. ÚS 139/02, III. ÚS 180/02).\n\n11\n\nÚstavný súd po preskúmaní sťažnosti i jej príloh dospel k záveru, že sťažovateľova\nnámietka proti odvolaciemu rozsudku najvyššieho súdu nie je z hľadiska rešpektovania\nzákladných práv a práv podľa dohovoru, ktoré sťažovateľ v petite sťažnosti označil,\ndôvodná.\nV prvom rade je potrebné predoslať, že záver o naplnení skutkovej podstaty zneužitia\npráva, ktorý učiní ktorýkoľvek orgán verejnej moci v individuálnej rozhodovanej veci, je\nvýsledkom právneho hodnotenia ustáleného skutkového stavu.\nK zneužitiu daňového práva sa ťažiskovo vyslovil Súdny dvor (v tom čase Európsky\nsúdny dvor) v známom rozsudku z 21. 2. 2006 vo veci Halifax plc a ďalší\nproti Commisioners of Customs & Excese (C-255/02). Uviedol, že pre záver o zneužití\npráva je nevyhnutné, aby výsledkom dotknutých plnení napriek formálnemu použitiu\npodmienok stanovených relevantnými ustanoveniami bolo získanie daňového zvýhodnenia,\nktorého poskytnutie by bolo v rozpore s cieľom sledovaným týmito ustanoveniami. Okrem\ntoho, zo všetkých objektívnych okolností musí vyplývať, že hlavným účelom dotknutých\nplnení je získanie daňového zvýhodnenia (bod 86).\nNajvyšší správny súd Českej republiky judikoval, že zneužitím práva je situácia,\nkeď niekto spôsobí výkonom svojho subjektívneho práva neodôvodnenú ujmu inému\nalebo spoločnosti; takéto správanie, ktorým sa dosahuje nedovolený výsledok, je len\nzdanlivo dovolené. Výkonu práva, ktorý je vlastne jeho zneužitím, preto súd neposkytne\nochranu (rozsudok č. k. 1 Afs 107/2004-48 z 10. novembra 2005).\nZ rekapitulovaných názorov súdnej judikatúry (mnohokrát opakovanej v ďalších\nrozhodnutia Súdneho dvora i slovenských súdov) jednoznačne vyplýva, že zneužitie práva\nje rýdzo právna kategória, pričom už jej samotné pojmové znaky preukazujú, že záver o ich\nnaplnení nemôže byť výlučne výsledkom objasňovania skutkovej stránky prejednávanej\nveci, ale je výsledkom právneho posúdenia ustáleného skutkového stavu. Preto zneužitie\npráva, ktorému orgán verejnej moci pri realizácii rozhodovacej právomoci venuje\npozornosť, nemôže byť predmetom dokazovania ako právny inštitút. Skutkový stav, ktorý je\n\n12\n\nvýsledkom dokazovania, až následne po svojom ustálení môže byť právne vyhodnotený tak,\nže skutková podstata zneužitia práva bola naplnená.\nPreto ak sťažovateľ kriticky naznačuje, že zneužitie práva v jeho daňovej kauze\nnebolo objektom dôkazných aktivít orgánov daňovej správy, nemožno tomuto aspektu jeho\nkritiky priznať dôvodnosť. Teda fakt, že súdy konajúce v správnom súdnictve konštatovali\nzneužitie práva sťažovateľom, neznamená automaticky záver, že sa zaoberali otázkami,\nktoré neboli predmetom dokazovania v daňovom (správnom) konaní.\nV konaní podľa druhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku sa vskutku\nuplatňuje striktná viazanosť konajúceho súdu dôvodmi podanej žaloby (§ 250j ods. 1 a 2\nOSP). Súdu teda nie je dovolené preskúmavať postup a rozhodnutie v správnom konaní\nz iných hľadísk, než tých, ktoré s primeranou mierou konkrétnosti vyjadril žalobca v jeho\nžalobe. Občiansky súdny poriadok však neustanovuje, že pri vyvracaní dôvodnosti\njednotlivých žalobných dôvodov súd v správnom súdnictve nesmie použiť právnu\nargumentáciu žalobcom v žalobe nespomínanú. Ak súd takto bude postupovať, neznamená\nto, že sa zaoberá dôvodom, ktorý žalobca v žalobe nepredniesol. Pritom od neho nemožno\npožadovať, aby sa vyhýbal vhodnému, priliehavému a zrozumiteľnému pojmosloviu\na relevantnému právnemu inštrumentáriu len preto, lebo ho žalobca v žalobe nespomína.\nRovnaký záver platí aj vo vzťahu medzi argumentáciou správneho orgánu, ktorého postup\na rozhodnutie je predmetom prieskumu, a súdom v správnom súdnictve.\nV sťažovateľovej veci daňové orgány dospeli k záveru o neoprávnenosti uplatnenia\nnadmerného odpočítania dane z pridanej hodnoty na podklade skutkového stavu\nspočívajúceho\n\nv tom,\n\nže\n\nv júli\n\n2007\n\ndošlo\n\nk uzatvoreniu\n\nzmluvy\n\no prevode\n\nspolumajiteľského podielu z dodávateľa na sťažovateľa a v ten istý deň bola vystavená\nzodpovedajúca nadväzujúca faktúra, z ktorej potom sťažovateľ odvodzoval svoj nárok\nna vyplatenie nadmerného odpočtu na dani z pridanej hodnoty. Pritom sťažovateľ už\naj v období pred uzatvorením uvedenej zmluvy bol spoluvlastníkom práva na riešenie,\npretože už vo februári 2007 dvanásť spoluprihlasovateľov (medzi nimi aj sťažovateľ\na dodávateľ) podalo prihlášku k vynálezu podľa patentového zákona.\n\n13\n\nNa rekapitulovaných skutkových zisteniach súdy konajúce o žalobe sťažovateľa nič\nnezmenili a pri odôvodňovaní zamietnutia žaloby z nich vychádzali. Fakt, že krajský súd\ni najvyšší súd vniesli do prejednávanej daňovej kauzy v rámci súdneho prieskumu\nprávoplatného daňového rozhodnutia „nádych“ zneužitia práva v právnom hodnotení\nrelevantných skutočností, nemôže podľa názoru ústavného súdu viesť k záveru,\npodľa ktorého došlo k porušeniu viazanosti správneho súdu žalobnými dôvodmi\nalebo k porušeniu zásady „iudex ne eat petita partium“. Mimochodom k predmetnej zásade\nnajvyšší súd v napadnutom rozsudku výstižne poukázal na jej podstatu reflektujúcu\nkonfiguráciu žalobného petitu, nie dôvodov žaloby. Ústavný súd sa z uvedených dôvodov\nstotožňuje so záverom najvyššieho súdu, podľa ktorého „žalobca v odvolaní chybne\nzamieňa rôzne inštitúty, dokazovanie s vyriešením právnej otázky zneužitia práva“.\nÚstavný súd však neopomína, že žalobný dôvod v konaní o tzv. správnej žalobe\nnemusí vždy spočívať v kritike dokazovania a skutkových záverov orgánov daňovej správy.\nBezpochyby sa môže týkať aj právneho vyhodnotenia zisteného skutkového stavu.\nAni z uvedenej perspektívy však sťažnostnej námietke nemožno priznať úspech,\npretože aj v takom prípade platí, že protiargumenty, na ktorých zamietnutie žaloby správny\nsúd založí, nemusia nevyhnutne spočívať len na konštrukcii dôvodov použitých\nv žalovanom administratívnom rozhodnutí alebo v žalobe žalobcu.\nEšte inak možno ústavnú akceptovateľnosť potvrdzujúceho rozsudku vyjadriť\nna podklade myšlienkovej línie vyjadrenej v dôvodoch sťažnosti samotným sťažovateľom.\nTen rekapituluje, že „žalovaný svoje rozhodnutie založil na tom, že prevodom práva došlo\nk prevodu na to isté riešenie, sťažovateľ ho nemôže použiť na účely svojho podnikania,\npreto neboli splnené podmienky na odpočítanie dane. Sťažovateľ v žalobe namietal,\nže právny záver daňových orgánov založený na tom, že sťažovateľ mohol využívať vynález\nako celok, a teda ide o prevod práva na to isté riešenie, čím došlo k porušeniu ustanovenia\n§ 49 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z. nie je správny a zákonný. Týmto bol účastníkmi\nkonania vymedzený rámec prieskumnej povinnosti súdu a súd mal v medziach žaloby\na podľa ustanovení § 249 ods. 2 a § 250j ods. 1 O. s. p. skúmať zákonnosť rozhodnutia\nžalovaného. Sťažovateľ v žalobe nenamietal a ani nemohol namietať nezákonnosť\n\n14\n\nrozhodnutia žalovaného z dôvodu zneužitia práva, pretože na tomto dôvode nebolo\nrozhodnutie založené.“.\nK citovaným dôvodom ústavný súd udáva, že použitím inštitútu zneužitia práva\nsúdmi v správnom súdnictve nedošlo k prekročeniu rozsahu súdneho prieskumu vytýčeného\nsťažovateľom. Súdy preskúmali žalované daňové rozhodnutie v rozsahu a z dôvodov\nuvedených v žalobe a žalobný dôvod o nesprávnosti a nezákonnosti záveru daňových\norgánov, podľa ktorého neboli splnené podmienky odpočítania dane podľa § 49 ods. 2\nzákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov,\nvyhodnotili ako nedôvodný, lebo podľa ich názoru skutkové okolnosti zistené daňovými\norgánmi napĺňajú skutkovú podstatu zneužitia práva.\nNapokon, ako posledný argument v prospech záveru o ústavnej udržateľnosti\nnapadnutého rozsudku najvyššieho súdu i súdneho prieskumu žalovaného daňového\nrozhodnutia ako celku, ústavný súd pripomína § 250i ods. 3 OSP, podľa ktorého\npri preskúmavaní zákonnosti a postupu správneho orgánu súd prihliadne len na tie vady\nkonania pred správnym orgánom, ktoré mohli mať vplyv na zákonnosť napadnutého\nrozhodnutia. Na citované ustanovenie nadväzujúca judikatúra ustaľuje, že rozhodnutie sa\nnezrušuje preto, aby sa zopakoval proces a odstránili formálne vady, ktoré nemôžu\nprivodiť vecne iné či výhodnejšie rozhodnutie pre účastníka (rozsudok najvyššieho súdu\nzo 17. decembra 2002 vo veci sp. zn. 4 Sž 98-02/02).\nPráve v sťažovateľovej kauze by ním očakávané zrušenie žalovaného daňového\nrozhodnutia súdmi v správnom súdnictve a následné vrátenie veci do štádia daňového\nkonania nemohlo viesť k vecne inému rozhodnutiu daňových orgánov o uplatnenom nároku\nna vrátenie nadmerného odpočtu na dani z pridanej hodnoty, a to práve z dôvodu viazanosti\ndaňových orgánov právnym názorom správnych súdov (§ 250j ods. 7 OSP) o zneužití\ndaňového práva sťažovateľom.\nZ uvedených dôvodov ústavný súd už v rámci predbežného prerokovania sťažnosti\ndospel k záveru o akceptovateľnosti preskúmavaného odvolacieho rozsudku z ústavnoprávnych hľadísk daných požiadavkami základných práv a práv garantovaných dohovorom,\n\n15\n\nktorých porušenie sťažovateľ navrhol vysloviť. Pretože napadnutý rozsudok najvyššieho\nsúdu nesignalizuje svojvôľu ani nedostatočnosť odôvodnenia, ústavný súd nie je oprávnený\nani povinný tieto hodnotenia nahrádzať. Sťažnosť sťažovateľa smerujúca proti odvolaciemu\nrozsudku najvyššieho súdu je preto podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde zjavne\nneopodstatnená.\n3. Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti ako celku bolo už bez právneho významu\nzaoberať sa ďalšími návrhmi sťažovateľa formulovanými v petite jeho sťažnosti (zrušenie\nnapadnutého rozsudku najvyššieho súdu, priznanie nároku na náhradu trov konania).\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 7. júna 2016\n\n16", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "správne súdnictvo", "daň-odpočet dane"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:41248cd5-5b42-40a4-8908-fae114588852", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:1.US.189.2015.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 189/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 189/2015 z 29. 4. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-04-29", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:1.US.189.2015.1"}, {"guid": "ussr:49f67771-2bd2-4db1-a522-54d0c56c4516", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 172/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 172/2011 z 20. 4. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-04-20", "citacie_n": 559, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:49f67771-2bd2-4db1-a522-54d0c56c4516"}, {"guid": "ussr:8b0d780f-6628-41eb-a3b0-adbad48e400c", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 168/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 168/05 z 9. 6. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-06-09", "citacie_n": 1886, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8b0d780f-6628-41eb-a3b0-adbad48e400c"}, {"guid": "ussr:988c75d3-8c92-4f8a-b943-c14a1e63d0c9", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 74/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 74/05 z 28. 4. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-04-28", "citacie_n": 2139, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:988c75d3-8c92-4f8a-b943-c14a1e63d0c9"}, {"guid": "ussr:d4335051-93b3-45f5-aac4-1ad984a09c36", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 92/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 92/04 z 1. 4. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-04-01", "citacie_n": 1285, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d4335051-93b3-45f5-aac4-1ad984a09c36"}, {"guid": "ussr:ee20d469-9f07-4316-b495-2fcb4d48e455", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 27/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 27/04 z 11. 2. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-02-11", "citacie_n": 2330, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ee20d469-9f07-4316-b495-2fcb4d48e455"}, {"guid": "ussr:81a4fe59-3a25-41e7-822a-368cb02790fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 180/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 180/02 z 2. 4. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-04-02", "citacie_n": 2893, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:81a4fe59-3a25-41e7-822a-368cb02790fe"}, {"guid": "ussr:2a594d9b-d92d-4541-b75c-466158568a3c", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 139/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 139/02 z 26. 2. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-02-26", "citacie_n": 3306, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2a594d9b-d92d-4541-b75c-466158568a3c"}, {"guid": "ussr:6ed023e1-d357-433b-aef9-406487857e73", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 19/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 19/02 z 13. 3. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-03-13", "citacie_n": 3382, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6ed023e1-d357-433b-aef9-406487857e73"}, {"guid": "ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 13/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 13/00 z 9. 7. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-07-09", "citacie_n": 6910, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:3d702d4f-33ad-4d0f-9ed7-f7cd1cd1769e", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:1.US.444.2020.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 444/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 444/2020 z 5. 5. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-05-05", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:1.US.444.2020.1"}, {"guid": "ussr:f6fbf032-3533-4b85-a2d9-382dee9514fd", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:2.US.104.2020.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 104/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 104/2020 z 11. 3. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-03-11", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.104.2020.1"}, {"guid": "f2a9d0d8-3a01-46d2-8d9f-869c82c78853:25da95fd-42c1-45e0-91ae-06779eab0c0e", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2019:1015200467.1", "spisova_znacka": "9Sžsk/74/2017", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9Sžsk/74/2017 z 24. 9. 2019", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2019-09-24", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:1015200467.1"}, {"guid": "f2a9d0d8-3a01-46d2-8d9f-869c82c78853:975f0a2b-ca56-4976-9719-d744defa3b18", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2019:1015200467.1", "spisova_znacka": "9Sžsk/74/2017", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9Sžsk/74/2017 z 24. 9. 2019", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2019-09-24", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:1015200467.1"}, {"guid": "2370bbaf-ba61-4ef6-bb1b-b31bc762500e:ea34b4b2-6bd5-4569-8005-168d0385a838", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2019:3017200283.1", "spisova_znacka": "10Sžfk/3/2018", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Sžfk/3/2018 z 30. 7. 2019", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2019-07-30", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:3017200283.1"}, {"guid": "2370bbaf-ba61-4ef6-bb1b-b31bc762500e:7edf4c77-77a5-408d-a641-71ce094baaa4", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2019:3017200283.1", "spisova_znacka": "10Sžfk/3/2018", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Sžfk/3/2018 z 29. 7. 2019", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2019-07-29", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:3017200283.1"}, {"guid": "fc46b2a1-3164-426c-be8b-d2f7245c6e2f:794257a4-ad09-4ec1-b162-28663c9d38ac", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2019:8016200883.1", "spisova_znacka": "10Sžfk/13/2018", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Sžfk/13/2018 z 29. 4. 2019", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2019-04-29", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:8016200883.1"}, {"guid": "f69fef53-d6cc-4fef-a107-e138fb278fd7:972cb0ce-915a-4476-bb92-31bfe521d1cb", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2019:1012206286.1", "spisova_znacka": "2Sžr/176/2016", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžr/176/2016 z 16. 4. 2019", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2019-04-16", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:1012206286.1"}, {"guid": "7ea9d25c-41d9-48f4-9e0e-b070ac663cd3:8df24188-940f-428c-a940-7933bc4fdf4b", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2026:5022200599.1", "spisova_znacka": "6Ssk/76/2025", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 6Ssk/76/2025 z 25. 3. 2026", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2026-03-25", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2026:5022200599.1"}, {"guid": "6fa7a32f-41bd-4ee8-9a16-57b064ec9de9:347787d4-8f48-4f3d-b11c-d569946005d1", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2024:2019200071.2", "spisova_znacka": "4Stk/12/2023", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 4Stk/12/2023 z 30. 7. 2024", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2024-07-30", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2024:2019200071.2"}, {"guid": "1132e355-be50-452a-8016-fab26ea16d91:4fa341db-93b3-4a9c-8a6c-97b2b38f6fbb", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2024:5021200414.1", "spisova_znacka": "4Sfk/57/2023", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 4Sfk/57/2023 z 28. 5. 2024", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2024-05-28", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2024:5021200414.1"}, {"guid": "37c6130e-37ff-40aa-aa96-ea7175b3c9ec:fc01092a-200d-4ad7-b956-2041e933b50d", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2023:1016200284.2", "spisova_znacka": "8Sžfk/54/2017", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 8Sžfk/54/2017 z 24. 8. 2023", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2023-08-24", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2023:1016200284.2"}, {"guid": "16ae600c-f36b-4f3c-bb61-02ed73d41d65:879a8fab-8fb1-4ae1-a444-8596d0c7b79b", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2022:8020200047.1", "spisova_znacka": "9Sžsk/106/2020", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 9Sžsk/106/2020 z 21. 9. 2022", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2022-09-21", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2022:8020200047.1"}, {"guid": "5f31eb88-7009-442a-9088-4997a60cee44:660eca49-0ef9-475c-9fd6-a746945df487", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2022:1016201560.1", "spisova_znacka": "2Usam/2/2020", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 2Usam/2/2020 z 27. 1. 2022", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2022-01-27", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2022:1016201560.1"}, {"guid": "cd1fbdbb-bafc-4b5b-ab07-d1ee1ddc26cc:1e69a75f-cc99-4a77-a662-272913119610", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2021:2018200247.2", "spisova_znacka": "5Sžk/27/2019", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 5Sžk/27/2019 z 27. 10. 2021", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2021-10-27", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2021:2018200247.2"}, {"guid": "079cc8db-94dc-4219-b90e-3e94d2bd5ca8:e8683479-3a6b-45c5-852a-bcbecebee2ae", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2021:1016201348.1", "spisova_znacka": "1Sžk/18/2018", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 1Sžk/18/2018 z 30. 9. 2021", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2021-09-30", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2021:1016201348.1"}, {"guid": "de67927d-ce1b-45a5-8d67-597b2af54e0a:703f4398-d920-4be3-adff-5ffc94bdd642", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2025:1018200706.3", "spisova_znacka": "BA-6S/72/2018", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. BA-6S/72/2018 z 9. 10. 2025", "sud": "Správny súd v Bratislave", "datum_vydania": "2025-10-09", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2025:1018200706.3"}, {"guid": "4abad5df-b198-42da-86bb-ab198516009f:7e125b1a-7e2f-4170-bcdc-b2fb5037b0fd", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2025:1021201688.1", "spisova_znacka": "BA-5S/279/2021", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. BA-5S/279/2021 z 26. 6. 2025", "sud": "Správny súd v Bratislave", "datum_vydania": "2025-06-26", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2025:1021201688.1"}, {"guid": "72998403-627d-4d67-a560-ebc3266dfba0:5b96cdc2-32ee-4740-980f-fca322fcc036", "ecli": "ECLI:SK:SpSBB:2024:5022200599.4", "spisova_znacka": "ZA-30S/247/2022", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Banskej Bystrici sp. zn. ZA-30S/247/2022 z 14. 11. 2024", "sud": "Správny súd v Banskej Bystrici", "datum_vydania": "2024-11-14", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBB:2024:5022200599.4"}, {"guid": "4e264bad-b01a-4d30-bdd7-97ae0aea9ce0:1e1343f3-1627-4c89-9dba-8cd10c967bdf", "ecli": "ECLI:SK:SpSBB:2024:3022200364.4", "spisova_znacka": "TN-11S/103/2022", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Banskej Bystrici sp. zn. TN-11S/103/2022 z 24. 10. 2024", "sud": "Správny súd v Banskej Bystrici", "datum_vydania": "2024-10-24", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBB:2024:3022200364.4"}, {"guid": "80f8bb1b-4181-48bb-b304-7e5a17b33e64:6ba218b9-7ae0-4930-9da9-ad52906947b4", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2026:6124399130.2", "spisova_znacka": "14CoPr/3/2026", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 14CoPr/3/2026 z 29. 9. 2026", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2026-09-29", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2026:6124399130.2"}, {"guid": "494e47c3-8389-4ebc-9f5f-8d13eaab610b:5bf72a75-b4b1-43c6-a49a-5fdd46d200a2", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2026:8123206507.5", "spisova_znacka": "21Co/1/2025", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 21Co/1/2025 z 24. 3. 2026", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2026-03-24", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2026:8123206507.5"}, {"guid": "268055c6-e4fe-4685-8735-ab1865771a53:c16c6dd6-85e9-4097-9efe-06701d3784df", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2026:8111219667.8", "spisova_znacka": "1Co/28/2025", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 1Co/28/2025 z 12. 2. 2026", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2026-02-12", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2026:8111219667.8"}, {"guid": "85237367-3c03-4c34-b424-1e8876707610:d250a6cb-832d-4736-ad4b-f7ae6459c06f", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2024:8720202085.3", "spisova_znacka": "12Co/21/2024", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 12Co/21/2024 z 24. 10. 2024", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2024-10-24", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2024:8720202085.3"}, {"guid": "254cb0de-3a4c-4336-92e7-be333b4b5d32:08ee4e81-5ab9-4ad5-9bdf-1c028ac84937", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2024:8122209610.1", "spisova_znacka": "26Co/1/2024", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 26Co/1/2024 z 22. 10. 2024", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2024-10-22", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2024:8122209610.1"}, {"guid": "dbcaf2c0-f8c7-47bd-8717-3c2cfefb9937:0ba68c14-f44b-4bdf-944d-9a41814d8d54", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2021:8117222911.1", "spisova_znacka": "5Cob/4/2020", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 5Cob/4/2020 z 2. 6. 2021", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2021-06-02", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2021:8117222911.1"}, {"guid": "dbcaf2c0-f8c7-47bd-8717-3c2cfefb9937:918bad9d-c7f4-4196-a8cf-950066686034", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2021:8117222911.1", "spisova_znacka": "5Cob/4/2020", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 5Cob/4/2020 z 2. 6. 2021", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2021-06-02", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2021:8117222911.1"}, {"guid": "4326d9ea-0f9e-4934-b1d8-74f1ad68eb9e:19cb44be-dd00-439a-9f63-d1f9e8541a74", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2021:5019200760.1", "spisova_znacka": "30S/177/2019", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 30S/177/2019 z 19. 4. 2021", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2021-04-19", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2021:5019200760.1"}, {"guid": "4326d9ea-0f9e-4934-b1d8-74f1ad68eb9e:d101416b-95ae-4b6b-b7b4-dd112c859c40", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2021:5019200760.1", "spisova_znacka": "30S/177/2019", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 30S/177/2019 z 19. 4. 2021", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2021-04-19", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2021:5019200760.1"}, {"guid": "f77220f9-873c-4985-b24e-7ad396df8cee:c486509a-765f-4ef2-a61a-54b84a3be775", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2020:1019201652.4", "spisova_znacka": "30Sa/3/2020", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 30Sa/3/2020 z 30. 9. 2020", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2020-09-30", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2020:1019201652.4"}]}