{"guid": "ussr:f035979a-5c53-4574-9f90-efb17c974868", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:3.US.351.2016.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 351/2016", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 351/2016 z 13. 9. 2016", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 13. septembra 2016, sp. zn. III. ÚS 351/2016, ECLI:SK:USSR:2016:3.US.351.2016.2", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Jana Baricová", "sudca_id": 1070, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/jana-baricova-1070", "datum_vydania": "2016-09-13", "forma": "Nález", "povaha": ["právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia", "právo porušené bolo", "rozhodnutie zrušuje a vec vracia na ďalšie konanie", "nevyhovuje"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "III.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46", "nazov": "čl. 46 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-1", "nazov": "čl. 20 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-20"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-1", "nazov": "čl. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-1"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "nazov": "Dodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-20", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-1", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/f035979a-5c53-4574-9f90-efb17c974868", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.351.2016.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.351.2016.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.351.2016.2/text", "citacie_n": 23, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\nIII. ÚS 351/2016-49\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 13. septembra\n2016 predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti Feiglerov dom, a. s.,\nDorastenecká 10082/46, Bratislava, zastúpenej advokátskou kanceláriou SKLEGAL, s. r. o.,\nMostová 2, Bratislava, v mene ktorej koná konateľ a advokát JUDr. Milan Banas, ktorou\nnamieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky, práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd a čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd postupom Krajského súdu v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn.\n2 S 176/2015 a jeho uznesením č. k. 2 S 176/2015-83 z 21. decembra 2015, a takto\nrozhodol:\n1. Základné právo obchodnej spoločnosti Feiglerov dom, a. s., vlastniť majetok podľa\nčl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46\nods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a právo na pokojné užívanie\nmajetku podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd uznesením Krajského súdu v Bratislave č. k. 2 S 176/2015-83\nz 21. decembra 2015 p o r u š e n é b o l o .\n\n2. Uznesenie Krajského súdu v Bratislave č. k. 2 S 176/2015-83 z 21. decembra 2015\nz r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.\n3. Krajský súd v Bratislave j e\n\np o v i n n ý uhradiť obchodnej spoločnosti\n\nFeiglerov dom, a. s., trovy konania v sume 454,74 € (slovom štyristopäťdesiatštyri eur\na sedemdesiatštyri centov) na účet advokátskej kancelárie SKLEGAL s. r. o., Mostová 2,\nBratislava, v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.\n4. Vo zvyšnej časti sťažnosti obchodnej spoločnosti Feiglerov dom, a. s.,\nnevyhovuje.\nOdôvodnenie:\nI.\n1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením\nč. k. III. ÚS 351/2016-11 z 31. mája 2016 podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady\nSlovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,\no konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon\no ústavnom súde“) prijal na ďalšie konanie sťažnosť spoločnosti Feiglerov dom, a. s.\n(ďalej len „sťažovateľka“, v citáciách aj „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojich\nzákladných práv podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), čl. 6\nods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)\na porušenie čl. 20 ods. 1 ústavy v spojení s čl. 1 Dodatkového protokolu k dohovoru (ďalej\nlen ,,dodatkový protokol“) postupom Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“)\nv konaní vedenom podsp. zn. 2 S 176/2015 a jeho uznesením z 21. decembra 2015.\n2. Sťažovateľka v sťažnosti uvádza, že je stavebníčkou stavby „Prestavba bytového\ndomu,\n\n“, o ktorej umiestnení v územnom konaní rozhodla mestská\n\nčasť Bratislava - Ružinov rozhodnutím sp. zn. SÚ-2009/21577/6495-3/Hor/Pix zo 17. júna\n2009 (ďalej len „územné rozhodnutie“) a ako stavbu „Nadstavba a prístavba objektu -\n\n2\n\nbytový dom na\nčasť\n\nBratislava\n\n“ v stavebnom konaní ju povolila mestská\n-\n\nStaré\n\nMesto\n\nrozhodnutím\n\nsp.\n\nzn.\n\n591/42341/2014/STA/Ors\n\nz 29. septembra 2014 (ďalej len „stavebné rozhodnutie“). Po právoplatnosti stavebného\nrozhodnutia stavebníčka začala s realizáciou stavby.\n3. Žalobou doručenou krajskému súdu 10. augusta 2015 sa tretia osoba, spoločnosť\n,\n\n(ďalej len „žalobkyňa“), domáhala\n\npreskúmania zákonností stavebného rozhodnutia namietajúc, že jej ako subjektu, ktorý mal\nbyť účastníkom dotknutého stavebného konania, nebolo stavebné rozhodnutie riadne\ndoručené, a súčasne žiadala odloženie vykonateľnosti tohto rozhodnutia.\n4. Krajský súd sťažnosťou napadnutým uznesením uložil mestskej časti Bratislava Staré Mesto (ďalej len „stavebný úrad“) povinnosť žalobkyni stavebné rozhodnutie v lehote\n20 dní doručiť a zároveň odložil vykonateľnosť tohto rozhodnutia.\n5. Krajský súd, ako vyplýva z jeho rozhodnutia, sa v tomto štádiu konania zaoberal\nvýlučne otázkami kľúčovými pre aplikáciu § 250b ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku\n(ďalej len „OSP“), t. j. najmä statusom žalobkyne ako opomenutého účastníka. Uviedol,\nže túto otázku posudzoval bez toho, aby si vyžiadal administratívny spis vo veci, považujúc\nza dostatočné podklady skutočnosti tvrdené žalobkyňou v jej žalobe, napadnutého\nstavebného rozhodnutia a územného rozhodnutia. Dospel k záveru, že žalobkyňa splnila\npodmienky účastníctva v stavebnom konaní a napadnuté rozhodnutie mu malo byť doručené\ndo vlastných rúk, čo vyvodil tiež zo skutočnosti, že pôvodný vlastník nehnuteľností\n(spoločnosť\n\n) (bez uvedenia vzťahu k sťažovateľke\n\nalebo žalobkyni, pozn.) bol účastníkom územného konania a územné rozhodnutie mu bolo\ndoručované do vlastných rúk.\n6. K spôsobu doručovania, keď stavebný úrad v stavebnom konaní zvolil\ndoručovanie verejnou vyhláškou, krajský súd uviedol: „Nie je možné tolerovať, aby\nstavebný úrad (z pohľadu práv účastníka je irelevantné, že išlo o dva stavebné úrady)\nohľadne tej istej stavby a bez podstatnej zmeny okolností, raz doručoval písomnosti\n\n3\n\ndo vlastných rúk a inokedy použil verejnú vyhlášku, o ktorej sa prakticky nikto nikdy\nnedozvie, pretože správny orgán písomnosť vyvesí iba na svojej úradnej tabuli a ešte\nna úradnej tabuli na svojej internetovej stránke, pričom nemožno reálne očakávať, že\núčastníci konania budú tieto pravidelne navštevovať. Povinnosťou správneho orgánu je\npostupovať tak, aby sa o veci (písomnosti) dozvedel čo najväčší počet účastníkov a nie, aby\no nej nikto nevedel, resp. sa o nej dozvedel len nepatrný počet účastníkov. Ak by v danej\nveci aj boli splnené podmienky pre doručovanie verejnou vyhláškou (avšak tieto splnené\nneboli), žalovaný mal v zmysle zásady zákonnosti a transparentnosti zverejniť písomnosť\nnapr. na dočasnej úradnej tabuli na mieste stavby, čo by viac zabezpečilo dostupnosť\ndoručovanej písomnosti.“ Dospel k záveru, že v danej veci neboli splnené podmienky\npre doručovanie stavebného rozhodnutia verejnou vyhláškou.\n7. Ako dôvod, pre ktorý vyhovel návrhu žalobkyne na odklad vykonateľnosti podľa\n§ 250c ods. 1 OSP, krajský súd uviedol, že žalobkyňa poukázala na viaceré nedostatky\npri uskutočňovaní stavby (okrem iného namietala opomenutie tienenia susedných\nnezastavaných parciel) s tým, že neodloženie vykonateľnosti stavebného rozhodnutia\n„by malo za následok dokončenie stavby, čím by žalobcom namietané nedostatky stratili\nde facto svoju relevanciu a došlo by k neposkytnutiu spravodlivej ochrany jeho právam\npred nepriaznivými účinkami formálne právoplatného rozhodnutia žalovaného. Žalobcovi\nby v dôsledku pokračujúceho výkonu napadnutého rozhodnutia vznikla závažná ujma. Ak by\nstavebník stavbu celkom dokončil, ďalšie konanie by bolo zrejme zbytočné a bolo by možné\nhovoriť o tom, že neskorá spravodlivosť nie je spravodlivosťou.“.\n8. Podľa sťažovateľky krajský súd týmto uzneseným porušil jej základné právo\nna súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a právo na spravodlivé súdne\nkonanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, a to tým, že nepostupoval nestranne a nezávisle,\nv konaní pridržal a rozhodol na základe tvrdení žalobkyne, ktoré sťažovateľka označila\nza nepravdivé a účelové, pričom tieto nekonfrontoval s obsahom správnych spisov, ktoré si\nvôbec nevyžiadal. Vydaním uznesenia krajský súd tak poskytol ochranu výlučne právom\nchránených záujmov žalobkyne, ktorá jej v podstate ani neprináleží.\n\n4\n\n9. Sťažovateľka poukázala na to, že hoci predmetné uznesenie krajského súdu nie je\nmeritórnym rozhodnutím, zasahuje do jej základných práv a slobôd. Zdôraznila, že okrem\niného sa krajský súd pred vydaním uznesenia vôbec nezaoberal dopadom odkladu\nvykonateľnosti staveného rozhodnutia. Krajský súd mal podľa jej názoru zisťovať,\nči poskytnutie takejto ochrany práv a právom chráneným záujmom žalobkyne nedôjde\nk zásahu do práv sťažovateľky, ktorá, ako vyplýva z uznesenia krajského súdu, bola\núčastníčkou konania pred ním vedeným. Tým, že krajský súd nedal sťažovateľke žiadnu\nmožnosť vyjadriť sa k návrhu žalobkyne na odklad vykonateľnosti pred jeho povolením,\nmal sa dopustiť porušenia jej práv podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru.\n10. Vo vzťahu k namietanému porušeniu základného práva na ochranu vlastníctva\npodľa čl. 20 ods. 1 ústavy v spojení s čl. 1 dodatkového protokolu sťažovateľka uviedla,\nže krajskému súdu mohlo byť vzhľadom na uplynutú dobu od právoplatnosti stavebného\nrozhodnutia zrejmé, že v čase jeho rozhodovania už na stavbe budú vykonané rozsiahle\nstavebné práce, konkrétne „je stavba pred dokončením hrubej stavby a 27 z 28 bytových\njednotiek, ktoré sa v stavbe nachádzajú bolo už predaných klientom... V prípade, ak stavba\nostane v takomto stave, hrozia škody v dôsledku poveternostných vplyvov a staticky\nnezabezpečených prvkov nielen na samotnej stavbe, ale môžu spôsobiť škodu na zdraví\na majetku tretích osôb, vrátane majetku spoločnosti\n\n.“\n\n11. Považujúc za to, že uznesenie krajského súdu vykazuje znaky nezákonného\nrozhodnutia a jeho ďalší výkon, vzniká sťažovateľke reálne väčšia ujma, než aká môže\nteoreticky vzniknúť iným subjektom, podala sťažovateľka súčasne so sťažnosťou aj návrh\nna nariadenie dočasného opatrenia podľa § 52 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej\nrepubliky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní\npred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon\no ústavnom súde“), ktorým by ústavný súd odložil vykonateľnosť uznesenia vo výroku,\nktorým krajský súd odložil vykonateľnosť stavebného rozhodnutia, a to až do rozhodnutia\no jej sťažnosti. Zdôraznila, že ďalší výkon uznesenia bude mať vzhľadom na zastavenú\nvýstavbu stavby „Nadstavba a prístavba objektu - bytový dom, na\n“ nepriaznivé až deštrukčné následky. Dodala, že vydaním navrhovaného\n\n5\n\ndočasného opatrenia nehrozí tretím osobám vznik žiadnej ujmy, a to ani žalobkyni, ale bude\nposkytnutá ochrana majetku, života a zdravia aj tretím osobám.\n12. Zastavenie projektu a stavebných prác v poslednom štádiu realizácie projektu ako\nnásledok napadnutého uznesenia má podľa sťažovateľky až likvidačný účinok a zároveň\nje spôsobilé podstatne ovplyvniť jej povesť a jej meno na relevantnom trhu, keďže\nv konečnom dôsledku môže byť vnímaná ako neseriózna a nedôveryhodná. Je preto toho\nnázoru, že porušenie jej práv na súdnu a inú právnu ochranu a práva pokojne užívať majetok\nje takej povahy, že je namieste poskytnutie primeraného finančného zadosťučinenia\n(§ 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde), ktoré si vo výške 50 000 € súčasne uplatnila.\n13. Na základe uvedeného sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd jej sťažnosť prijal\nna ďalšie konanie, v ktorom nálezom rozhodne, že:\n„Základné práva sťažovateľky na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 Ústavy\nSlovenskej republiky, jej základné právo vlastniť majetok a nakladať s ním podľa čl. 20\nods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a jeho práva pokojne užívať svoj majetok podľa čl. 1\nDodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd\nuznesením Krajského súdu v Bratislave č. k. 2S 176/2015-83 z 21. decembra 2015 porušené\nboli.\nÚstavný súd Slovenskej republiky zrušuje uznesenie Krajského súdu v Bratislave\nč. 2 S 176/2015-83 z 21. decembra 2015 a vec mu vracia na ďalšie konanie.\nÚstavný súd Slovenskej republiky priznáva sťažovateľke primerané finančné\nzadosťučinenie v sume 50.000 EUR (päťdesiattisíc eur), ktoré je Krajský súd v Bratislave\npovinný vyplatiť do dvoch mesiacov po právoplatnosti tohto nálezu.\nÚstavný súd Slovenskej republiky ukladá Krajskému súdu v Bratislave povinnosť\nuhradiť sťažovateľke trovy konania pred Ústavným súdom Slovenskej republiky do 7 dní\nodo dňa právoplatnosti tohto nálezu.“\n14. Súčasne sťažovateľka požiadala o vydanie uznesenia, ktorým „Ústavný súd\nSlovenskej republiky odkladá vykonateľnosť uznesenia Krajského súdu v Bratislave\nč. 2 S 176/2015-83 o preskúmaní zákonnosti postupu a rozhodnutia Mestskej časti\n\n6\n\nBratislava - Staré Mesto č. 591/42341/2014/STA/Ors zo dňa 29.09.2014 a o postupe\npodľa § 250b ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších\npredpisov a to v časti jeho výroku, ktorým Krajský súd v Bratislave odložil vykonateľnosť\nnapadnutého rozhodnutia č. 591/42341/2014/STA/Ors zo dňa 29.09.2014.“\nII.\n15. Na výzvu ústavného súdu podľa § 29 ods. 3 zákona o ústavnom súde predložil\npredseda krajského súdu 21. júna 2016 vyjadrenie krajského súdu k sťažnosti.\n16. Krajský súd sa vo svojom vyjadrení v prvom rade zaoberal otázkou naplnenia\nzákonných požiadaviek pre postup podľa § 250b ods. 2 OSP. Poukázal na to, že „žaloba\nžalobcu\n\nbola podaná na súd dňa 10.08.2015 s tvrdením, že tomuto\n\núčastníkovi správneho konania nebolo doručené rozhodnutie žalovaného: Mestskej časti\nBratislava - Staré Mesto. Nesporne pritom ide o osobu, ktorej svedčí vlastnícke právo\nk nehnuteľnostiam bezprostredne susediacim s povoľovanou stavbou, ktorá bola povolená\nnapadnutým rozhodnutím žalovaného č. 591/42341/2014/STA/Ors zo dňa 29.09.2014.“.\nNásledne sa krajský súd vo svojom vyjadrení k podanej sťažnosti sťažovateľky proti\nnapadnutému uzneseniu vo výroku o odklade vykonateľnosti stavebného rozhodnutia\nvenoval otázke doručovania v stavebnom konaní, porovnávajúc pritom právnu úpravu\ndoručovania verejnou vyhláškou v zákone č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny\nporiadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „správny poriadok“) a v zákone\nč. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení\nneskorších predpisov (ďalej len „stavebný zákon“). Skonštatoval, že „Nie je možné\ntolerovať, aby stavebný úrad (z pohľadu práv účastníka je irelevantné, že išlo o dva\nstavebné úrady) ohľadne tej istej stavby a bez podstatnej zmeny okolností, raz doručoval\npísomnosti do vlastných rúk a inokedy použil verejnú vyhlášku, o ktorej sa prakticky nikto\nnikdy nedozvie.“.\n17. Krajský súd bol toho názoru, že dodržal zákonný postup, keď pred vydaním\nrozhodnutia vyzval žalovaného na vyjadrenie sa k žalobe a tiež na predloženie\n\n7\n\nadministratívneho spisu. Žalovaný ostal v konaní pasívny a až po doručení predmetného\nuznesenia krajskému súdu oznámil doručenie stavebného povolenia žalobcovi 15. januára\n2016. Vo vzťahu k vyjadreniu sťažovateľky ako pribratého účastníka v konaní\npred krajským súdom krajský súd uviedol, že sťažovateľku na vyjadrenie sa k žalobe,\nresp. jej doplneniu nevyzýval, pretože táto povinnosť súdu zo zákona nevyplýva. Dodal,\nže ako pribratý účastník sťažovateľka vedela o konaní a jeho obsahu, poznala obsah\nrozhodnutia, ako aj administratívny spis, pričom sa vo veci nijako nevyjadrila.\n18. K námietkam sťažovateľky pre porušenie jej označených práv sa krajský súd\nvyjadril poukazom na to, že jej prvým podaním vo veci „bol až návrh na zrušenie\nsťažnosťou napadnutého uznesenia, ktorý súd doručil žalobcovi, z ktorého vyjadrenia sa\ndozvedel, že vo veci už prebieha odvolacie konanie na základe odvolania žalobcu zo dňa\n28.01.2016 proti preskúmavanému rozhodnutiu, keďže žalovaný splnil svoju povinnosť\nvyplývajúcu mu z napadnutého uznesenia a doručil dňa 15.01.2016 stavebné povolenie\nžalobcovi do vlastných rúk. Stavebné povolenie teda nie je právoplatné, keďže začalo\nodvolacie konanie a dôvody nezákonnosti skúma odvolací orgán nadriadený žalovanému.\nZa týchto okolností by stavebník mohol pokračovať v stavbe až po rozhodnutí odvolacieho\norgánu o podanom odvolání a preto sa súdu nezdala relevantná otázka rozhodovať\no návrhu na zrušenie predmetného uznesenia. Samotné konanie o preskúmanie zákonnosti\nrozhodnutia žalovaného č. 591/42341/2014/STA/Ors zo dňa 29.09.2014 bude zastavené,\nkeďže ide o prvostupňové rozhodnutie, ktoré samo osebe nepodlieha preskúmaniu.“.\n19. Krajský súd sa k svojmu rozhodnutiu odložiť vykonateľnosť stavebného\nrozhodnutia podľa § 250b ods. 2 OSP vyjadril konštatovaním, že «Je zrejmé, že v prípade\nstavieb je vždy obtiažne posúdiť zásah, ktorý vznikne odložením vykonateľnosti stavebného\npovolenia. Nepochybne tento zásah zasiahne do práv stavebníka, na ktorého sa však\nsamotný žalobca obrátil už pri zistení vykonávania stavebných prác s tým, že sa bude\ndomáhať ochrany svojich práv, čoho dôkazom je aj podanie, či už na stavebný úrad,\nprokuratúru a napokon aj na súd. Napriek tejto vedomosti stavebník nepodal súdu vo veci\nvyjadrenie, evidentne staval ďalej a tak sa natíska otázka, aký význam by malo pre žalobcu\ndoručenie stavebného povolenia a využitie svojich práv účastníka konania v situácii\n\n8\n\ndokončenej, prípadne aj skolaudovanej stavby. Na Slovensku nie je neobvyklý názor, že „čo\nsa postaví, to sa už nezbúra“, čo dokazuje neefektívny systém pri odstraňovaní čiernych\nstavieb… Je zrejmé, že odklad vykonateľnosti v stavebných veciach je veľmi rozporuplnou\na háklivou záležitosťou, ktorú zákon bližšie neupravuje, pričom v tomto smere už boli úvahy\naj o zodpovednosti žalobcu za škody spôsobené nepravdivými resp. nedôvodnými\ntvrdeniami, na ktorých bol založený odklad vykonateľnosti správneho rozhodnutia.».\n20. S poukazom na uvedené krajský súd označil sťažnosť za nedôvodnú a navrhol\nústavnému súdu vysloviť, že v nej označené základné práva sťažovateľky jeho postupom\na uznesením č. k. 2 S 176/2015-83 z 21. decembra 2015 porušené neboli.\n21. K vyjadreniu krajského súdu podala navrhovateľka vyjadrenie, v ktorom najmä\nreagovala na argumentáciu krajského súdu týkajúcu sa doručovania verejnou vyhláškou.\nPoukázala na to, že keďže nie je výslovne upravené, aký počet účastníkov konania\npredstavuje „veľký počet účastníkov konania“, sú rozdiely v prístupe správnych orgánov\nk spôsobu doručovania. Spochybnila najmä úvahu o tom, že stavebný úrad v tunajšej veci\nporušil precedenčný princíp poukazom na vlastné tvrdenie krajského súdu, keď tento\npoukázal na prax stavebných úradov, z ktorých niektoré pod pojmom „veľký počet\núčastníkov konania“ rozumejú viac ako 20 účastníkov, iné viac ako 30 účastníkov, čím\nkrajský súd vlastne spochybňuje vlastné tvrdenie o precedenčnej zásade.\n22. Následne vo vzťahu k potrebe identifikovať účastníkov konania, ktorým bolo\nrozhodnutie doručované verejnou vyhláškou, sťažovateľka túto požiadavku krajského súdu\nnamietla poukazom na vyhlášku Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky\n(ďalej len „ministerstvo životného prostredia“), ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia\nstavebného zákona. Táto totiž takúto identifikáciu v prípade stavby s veľkým počtom\núčastníkov stavebného konania nevyžaduje; ustanovuje, že zoznam účastníkov sa neuvádza.\nPoukázala tiež na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší\nsúd“) vo veci sp. zn. 3 Sžo 172/2010 z 9. novembra 2010, ktorý riešil doručovanie verejnou\nvyhláškou, a uviedol, že „Verejná vyhláška je formou verejného oznámenia určitého\nprávneho úkonu. Pri tomto spôsobe doručovania reálne nejde o odovzdanie písomnosti\n\n9\n\núčastníkovi konania, ale o to, že kvalifikovaným zverejnením obsahu konkrétneho právneho\núkonu správneho orgánu vznikajú právne následky. Ako vyplýva z § 26 ods. 1 správneho\nporiadku, doručenie verejnou vyhláškou je možné aj v prípade, ak účastníci, alebo ich pobyt\nnie je správnym orgánom známi, alebo pokiaľ to ustanovuje osobitný zákon. Z toho potom\nlogicky vyplýva, je obsahom verejnej vyhlášky nemusia byť nevyhnutne presne označení\nvšetci účastníci správneho konania.“.\n23. V neposlednom rade reagovala sťažovateľka aj na krajským súdom tvrdenú\npasivitu stavebného úradu v konaní pred krajským súdom, keď uviedla, že stavebný úrad\nupozornil krajský súd, že spisový materiál sa (v danom čase) nachádzal na okresnej\nprokuratúre, ktorá z podnetu\n\n, preskúmavala postup stavebného\n\núradu. Spochybnila teda záver o pasivite stavebného úradu ako odporcu v konaní\npred všeobecným súdom, keďže, naopak, bola toho názoru, že krajský súd si mohol spis\nzapožičať od okresnej prokuratúry a až na jeho základe si urobiť záver o zmene v počte\núčastníkov stavebného konania oproti územnému konaniu vo veci totožnej stavby.\n24. Skutočnosť, že krajský súd nepovažoval za potrebné sťažovateľku vyzvať\nna vyjadrenie sa k žalobe a jej doplneniu, pretože táto povinnosť všeobecnému súdu\nnevyplývala zo zákona, označila sťažovateľka za pochybenie súdu. Sťažovateľka bola totiž\nnapadnutým uznesením priamo dotknutá, odložením vykonateľnosti rozhodnutia bola ako\n„obchodná spoločnosť realizujúca nadstavbu a prístavbu objektu národnej kultúrnej\npamiatky prinútený[a] z hodiny na hodinu zastaviť stavebné práce v štádiu ukončovania\nhrubej stavby a poslať domov viac ako 20 robotníkov. Súčasne musel[a] so stavom\na konkrétnym dopadom Uznesenia oboznámiť 28 klientov, ktorí si v predmetnej stavbe\nkúpili byty.“. Zároveň označila za absurdné, že krajský súd na jednej strane uvádza, že\nnebolo potrebné sťažovateľku vyzývať na vyjadrenie sa, no na druhej strane ju obviňuje\nz nečinnosti.\n25. Podľa sťažovateľky teda krajský súd neodôvodnil opodstatnenosť napadnutého\nuznesenia, osobitne nepreukázal opodstatnenosť vydania rozhodnutia o odložení\n\n10\n\nvykonateľnosti stavebného povolenia, preto zotrvala na svojom návrhu obsiahnutom v jej\nsťažnosti.\n26. Uznesením č. k. III. ÚS 351/2016-34 zo 7. júla 2016 ústavný súd rozhodol\no návrhu spoločnosti\n\n,\n\n, doručenom 28. júna\n\n2016 na pristúpenie do tunajšieho konania v postavení vedľajšieho účastníka tak, že jej\nvstup do konania nepripustil.\n27. Ústavný súd podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom súde so súhlasom\núčastníkov upustil v danej veci od verejného ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru,\nže od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.\nIII.\nIII.1 K namietanému porušeniu základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46\nods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru\n28. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy sa každý môže domáhať zákonom ustanoveným\npostupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde.\n29. Podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť\nbola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.\n30. Ústavný súd vo vzťahu k čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru už uviedol,\nže formuláciou uvedenou v čl. 46 ods. 1 ústavy ústavodarca v základnom právnom predpise\nSlovenskej republiky vyjadril zhodu zámerov vo sfére práva na súdnu ochranu s právnym\nrežimom súdnej ochrany podľa dohovoru (II. ÚS 71/97). Z uvedeného dôvodu preto\nv obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (IV. ÚS 195/07).\n\n11\n\n31. Ústavný súd nie je zásadne oprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory\nvšeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu vo veci\nsamej, ani preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi bol náležite zistený skutkový\nstav a aké skutkové a právne závery zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil. Úloha\nústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie\na aplikácie s ústavou, prípadne medzinárodnými zmluvami o ľudských právach\na základných slobodách (m. m. II. ÚS 1/95, II. ÚS 21/96, I. ÚS 4/00, I. ÚS 17/01).\n32. Z tohto postavenia ústavného súdu vyplýva, že môže preskúmavať také\nrozhodnutie všeobecných súdov, ak v konaní, ktoré mu predchádzalo, alebo samotným\nrozhodnutím došlo k porušeniu základného práva alebo slobody. Skutkové a právne závery\nvšeobecného súdu môžu byť teda predmetom kontroly zo strany ústavného súdu vtedy,\nak by vyvodené závery boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného\nhľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by mali za následok porušenie\nzákladného práva alebo slobody (m. m. I. ÚS 37/95, II. ÚS 58/98, I. ÚS 5/00, I. ÚS 17/01).\n33. Podstata základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy\n(resp. podľa čl. 36 ods. 1 listiny) spočíva v oprávnení každého domáhať sa ochrany svojich\npráv na súde. Tomuto oprávneniu zodpovedá povinnosť súdu nezávisle a nestranne vo veci\nkonať tak, aby bola právu, porušenie ktorého sa namieta, poskytnutá ochrana v medziach\nzákonov, ktoré tento článok ústavy o základnom práve na súdnu ochranu vykonávajú (čl. 46\nods. 4 ústavy v spojení s čl. 51 ods. 1 ústavy). Táto povinnosť všeobecných súdov\nvzhľadom na ich postavenie ako primárnych ochrancov ústavnosti a vzhľadom\nna povinnosť Slovenskej republiky rešpektovať medzinárodné záväzky vyplývajúce\nz medzinárodných zmlúv o ochrane ľudských práv a základných slobôd (pozri napr.\nIII. ÚS 79/02) zahŕňa zároveň požiadavku rešpektovania procesných garancií spravodlivého\nsúdneho konania vyplývajúcich z čl. 6 dohovoru v súlade s judikatúrou Európskeho súdu\npre ľudské práva.\n\n12\n\n34. Tieto zásady týkajúce sa vzťahu ústavného súdu a všeobecných súdov pri\nochrane ústavnosti, ktoré možno vyvodiť z doterajšej konštantnej judikatúry ústavného\nsúdu, boli relevantné aj pri rozhodovaní v danej veci.\n35. Sťažovateľka tvrdí, že jej v sťažnosti označené práva boli porušené tým, že\npred vydaním napadnutého uznesenia „skúmal predovšetkým iba to, či sa so spoločnosťou\nako žalobcom malo konať ako s účastníkom a či sa s ním tak i konalo\na na základe záverov, ku ktorým dospel výlučne na základe tvrdení spoločnosti\n, vyhovel návrhom spoločnosti\n\n“, pričom nepostupoval nezávisle\n\na nestranne s cieľom zabezpečiť spravodlivú ochranu práv a oprávnených záujmov\núčastníkov konania. Najmä sa krajský súd „vôbec nezaoberal skutočnosťou, ako dôjde jeho\nvydaním k zásahu do práv Sťažovateľa, pričom mal predpokladať a aj zistiť, či nedošlo\nk zásadnej zmene okolností od vydania stavebného rozhodnutia do vydania napadnutého\nrozhodnutia. Zákonné ustanovenie síce vyžaduje (§ 250c OSP) skúmať hroziacu závažnú\nujmu v danom kontexte závažnú ujmu, ktorá hrozí spoločnosti\n\n, ale pokiaľ\n\nsa zasahuje do práv tretích osôb a je tu nebezpečenstvo, že od vydania Stavebného\npovolenia do vydania napadnutého Uznesenia nastali zmeny, Odporca okolnosti týchto\nzmien mal zisťovať a teda mal Sťažovateľa vypočuť. Odporca však Sťažovateľovi nedal\nžiadnu šancu uplatniť svoje právo na súdnu ochranu, hoci sa ho vydanie napadnutého\nrozhodnutia nepochybne dotýkalo. Podľa OSP sa síce krajský súd mohol rozhodnúť\no odložení vykonateľnosti právoplatného Stavebného povolenia, ale vzhľadom na uvedené\nokolnosti mal zisťovať, či sa tým nedotkne ústavou zaručených práv Sťažovateľa.“.\n36. Krajský súd sa v napadnutom uznesení, ako aj vo svojom vyjadrení zaoberal\nnajmä dôvodmi, pre ktoré sa rozhodol podľa § 250b ods. 2 OSP uložiť správnemu orgánu\npovinnosť doručiť stavebné rozhodnutie žalobcovi do vlastných rúk, a prečo nepovažoval\nza dostačujúce jeho doručenie verejnou vyhláškou. Výrok, ktorým vykonateľnosť\nnapadnutého rozhodnutia odložil, odôvodnil tým, že v zmysle § 250b ods. 2 OSP zvážil\nvšetky okolnosti týkajúce sa odkladu vykonateľnosti napadnutého stavebného rozhodnutia\na „odložil jeho vykonateľnosť aj s poukazom na § 250c ods. 1 O.s.p., podľa ktorého môže\npredseda senátu na žiadosť účastníka uznesením vykonateľnosť rozhodnutia odložiť, ak by\n\n13\n\nokamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia hrozila závažná ujma. Žalobca v konaní\npoukázal na viaceré nedostatky pri uskutočňovaní stavby spôsobené predovšetkým\nskutočnosťou, že posudok v stavebnom konaní sa nezaoberal problematikou tienenia\nsusedných nezastavaných parciel ako aj tým, že žalovaný nedodržal podmienku uvedenú\nv svetlotechnickej norme STN 730580-1 v znení zmeny 2, ktorou je vytvorenie dostatočného\ndenného osvetlenia budov na dočasne nezastavaných stavebných parcelách. V napadnutom\nrozhodnutí tiež absentuje úprava podrobností, ktoré majú byť určené v zmysle § 66 ods. 4\npísm. f) stavebného zákona. Neodloženie vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia by malo\nza následok dokončenie stavby, čím by žalobcom namietané nedostatky stratili de facto\nsvoju relevanciu a došlo by k neposkytnutiu spravodlivej ochrany jeho právam\npred nepriaznivými účinkami formálne právoplatného rozhodnutia žalovaného. Žalobcovi\nby v dôsledku pokračujúceho výkonu napadnutého rozhodnutia vznikla závažná ujma. Ak by\nstavebník stavbu celkom dokončil, ďalšie konanie by bolo zrejme zbytočné a bolo by možné\nhovoriť o tom, že neskorá spravodlivosť nie je spravodlivosťou.“.\n37. Ako z príloh sťažnosti vrátane napadnutého uznesenia vyplýva, účastníkom\nkonania o umiestnení predmetnej stavby bol právny predchodca žalobcu, ktorému\núzemné rozhodnutie bolo doručené do vlastných rúk (čo je jeden z argumentov,\npre ktorý ako žalobca, tak aj krajský súd považovali doručenie verejnou vyhláškou\nza nepostačujúce). Územné rozhodnutie – rozhodnutie mestskej časti Bratislava - Ružinov\nsp. zn. SÚ-2009/21577/6495-3/Hor/Pix zo 17. júna 2009 obsahovalo aj posúdenie dopadov\numiesťovanej stavby z hľadiska tienenia, resp. presvetlenia, keď toto nebolo namietané\nv konaní, samo rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť bez toho, že by bolo napadnuté\nodvolaním. Na túto skutočnosť ústavný súd poukázal už v uznesení o prijatí sťažnosti\nsťažovateľky.\n38. Hoci krajský súd rozsiahle odôvodnil svoje rozhodnutie o tom, že stavebné\nrozhodnutie bolo nesprávne doručované, ak ho stavebný úrad doručoval verejnou\nvyhláškou, bez administratívneho spisu mohol len ťažko posúdiť, či a ako stavebný úrad\nso žalobcom konal, keďže tento bol v stavebnom rozhodnutí nepriamo označený ako jeden\nz vlastníkov „pozemku a stavby na ňom – parc. č.\n\n14\n\n, register\n\n,\n\nk. ú.\n\n“. Správny súd totiž v rámci konania o žalobe opomenutého účastníka\n\notázku, či žalobca je alebo nie je opomenutý účastník, šetrí ako otázku predbežnú.\nSkutočnosť, či mal byť žalobca účastníkom správneho konania (v zmysle správneho\nporiadku, resp. osobitného právneho predpisu), a charakter rozhodnutia, ktoré žalobca\nžalobou napáda, správny súd zisťuje predovšetkým z obsahu administratívneho spisu, ako aj\nnapr. dopytom na správny orgán.\n39. Nemožno sa pritom stotožniť ani s názorom krajského súdu o neúčinnosti\ndoručovania verejnou vyhláškou. Doručovanie písomností verejnou vyhláškou predstavuje\nv správnom konaní, ako aj v stavebnom konaní štandardný spôsob doručovania umožňujúci\nprimeraným spôsobom riešiť napätie medzi povinnosťou orgánu verejnej správy oznámiť\noprávneným subjektom relevantné údaje v konaní a požiadavkou zabezpečiť plynulý\npriebeh konania s elimináciou rizika jeho zablokovania v dôsledku objektívnej alebo\nsubjektívnej nemožnosti doručenia veľkému počtu osôb v primeranom časovom rozpätí\nalebo v dôsledku absencie aktuálnych údajov o mieste ich pobytu (PL. ÚS 22/06).\n40. Okrem toho zo zákonnej definície opomenutého účastníka aj z rozhodovacej\nčinnosti najvyššieho súdu je zrejmé, že postavenie opomenutého účastníka nepatrí tej osobe,\ns ktorou síce orgán verejnej správy nekonal ako s účastníkom administratívneho konania,\nhoci jej takéto postavenie inak patrilo, avšak vo veci vydané meritórne alebo konečné\nrozhodnutie, resp. opatrenie nebolo v zmysle osobitnej právnej úpravy doručované\njednotlivo do vlastných rúk, ale bolo oznamované verejnou vyhláškou (porovnaj napr.\nuznesenie najvyššieho súdu sp. zn. 2 Sžp 19/2011 z 30. marca 2012). Porušenie svojich\nprocesných práv môže totiž takáto osoba namietať buď v inštančnom administratívnom\npostupe, ak je tento prípustný, alebo v rámci všeobecnej správnej žaloby.\n41. Pokiaľ ide o rozhodnutie krajského sudu o odklade vykonateľnosti, ako vyplýva\nz napadnutého uznesenia, no najmä z vyjadrenia krajského súdu, krajský súd rozhodol tak\ntiež po úvahe, že orgány stavebného dozoru si neplnia svoje povinnosti, v dôsledku čoho\n„čo sa postaví, to sa nezbúra“, čomu krajský súd zrejme svojím rozhodnutím zamýšľal\npredísť. Súčasne vo vyjadrení poukázal na prípad rozstavaného polyfunkčného komplexu\n\n15\n\n, keď po právoplatnosti územného rozhodnutia bolo\nrozhodnuté o povolení odkladu vykonateľnosti (uznesenie Krajského súdu v Bratislave\nč. k. 3 S 14/2009-54 z 23. marca 2009, rozsudok Krajského súdu v Bratislave\nč. k. 3 S 14/2009-69 z 24. marca 2009), kde tiež poznamenal, že „Dôvodnosť argumentov\nžaloby a návrhu na odklad vykonateľnosti bola očakávateľná, keďže jedným zo žalobcov bol\nsudca ústavného súdu“.\n42. Ústavný súd sa s týmto názorom krajského súdu nemôže stotožniť, a to osobitne\nvo svetle podaného vyjadrenia krajského súdu, z ktorého vyplýva, že motiváciou pre odklad\nvykonateľnosti napadnutého stavebného rozhodnutia bola prevencia možného zlyhania\norgánov stavebného dohľadu pri odstraňovaní následkov výstavby v rozpore so zákonom\na nie teda akútna potreba ochrany práv a právom chránených záujmov žalobcu ako vyžaduje\n§ 250b ods. 2 OSP a § 250c ods. 1 OSP. Táto skutočnosť nie je z napadnutého uznesenia\nzrejmá, ako ani protiúvaha o možnom rozsahu škôd na rozostavanej stavbe, keď by bolo\nmožné parafrázovať: „čo raz navlhne, to len ťažko sanovať.“\n43. Na tomto mieste ústavný súd dodáva, že bolo pochybením krajského súdu, ak si\ntúto skutočnosť osvojil ako dôvod na odklad vykonateľnosti, pričom sa opieral tiež o právne\nnázory a závery uvedené vo veci rozostavaného polyfunkčného komplexu\nvedenej na krajskom súde pod sp. zn. 3 S 14/2009, táto skutočnosť\nz jeho uznesenia nevyplýva.\n44. Vzhľadom na ponechaný časový rámec na vyjadrenie sa k žalobe a návrhu\nna odklad vykonateľnosti je nekonzistentné aj vyjadrenie krajského súdu o pasivite\nsťažovateľky. Ako ústavný súd z pripojeného spisu krajského súdu zistil, uznesenie\nč. k. 2 S 176/2015-78 z 30. novembra 2015 o pribratí sťažovateľky do konania ako\núčastníčky jej bolo doručené 9. decembra 2015 a už 21. decembra 2015 bolo vydané\nnapadnuté\n\nrozhodnutie.\n\nNie\n\nje\n\ncelkom\n\nzrejmé,\n\nktoré\n\nvšetky\n\ndokumenty\n\nboli\n\nk doručovanému uzneseniu pripojené. Ústavný sú podotýka, že žaloba na krajský súd\nnapadla 10. augusta 2015, teda nemožno povedať, že by krajský súd o návrhu rozhodoval\nurgentne, a nemohol preto poskytnúť sťažovateľke primeranú lehotu na možné vyjadrenie.\n\n16\n\nTakisto mal krajský súd dostatok časového priestoru zabezpečiť administratívny spis\nnapríklad jeho zapožičaním si od okresnej prokuratúry, ktorá v danom čase vo veci totožnej\nstavby viedla vlastné konanie.\n45. Právny záver krajského súdu o neúčinnom doručovaní verejnou vyhláškou\na nevyhnutnosti odkladu vykonateľnosti stavebného rozhodnutia neobstojí z dôvodu\nnedostatočného\n\nposúdenia\n\nskutkového\n\nstavu\n\nveci\n\na\n\nnedostatočného\n\na\n\nlogicky\n\nnekoherentného odôvodnenia. Uvedené dôvody krajského súdu nekorešpondujú s jeho\npostupom. Hoci zákon v prípade konania podľa § 250b ods. 2 OSP výslovne neukladá\nrozhodovať po zadovážení administratívneho spisu, je zrejmé, že osobitne v danom prípade\nnebolo možné bez administratívneho spisu odôvodnenosť žaloby opomenutého účastníka\nnáležite posúdiť. Krajský súd svojím rozhodnutím ignoroval okolnosti prípadu, o ktorých sa\nsám vyjadril ako o zakaždým problematických z hľadiska ochrany práv a právom\nchránených záujmov dotknutých subjektov (stavebníka – sťažovateľky, ako žalobcu ako\núčastníka konania).\n46. Postupom, ktorý predchádzal vydaniu napadnutého uznesenia krajského súdu\na ktorý mal tiež dopad na odôvodnenie jednotlivých výrokov poznačené najmä absenciou\nadministratívneho spisu, ktorá oslabila dôveryhodnosť záverov krajského súdu, tento porušil\nzákladné právo sťažovateľky na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a jej právo\nna spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ktorých reálne uplatnenie,\nzabezpečenie a realizácia vyžadujú, aby súd náležite odôvodnil skutočnosti, ktoré považuje\nza preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení\ndôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, jasne\na výstižne vysvetlil, pričom dbá na jeho presvedčivosť. Závery krajského súdu sú tak\nvzhľadom na všetky okolnosti a špecifiká prerokúvaného prípadu nedostatočne odôvodnené\na jeho rozhodnutie trpí arbitrárnosťou a je ústavne neudržateľné.\n47. Ústavný súd preto skonštatoval porušenie označených práv sťažovateľky podľa\nčl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru, tak ako to je uvedené v bode 1 výroku tohto\nnálezu. Ústavný súd zároveň toto uznesenie krajského súdu zrušil a vrátil na ďalšie konanie.\n\n17\n\nTým sa otvára priestor na to, aby sa krajský súd sám nanovo vyrovnal s ochranou\noznačeného základného práva hmotného charakteru, pričom je viazaný tu vyslovenými\nprávnymi názormi.\nIII.2 K namietanému porušeniu základného práva vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1\nústavy v spojení s čl. 1 dodatkového protokolu\n48. V súvislosti s namietaným porušením základného práva podľa čl. 20 ods. 1\nústavy ústavný súd poukazuje na svoju stabilizovanú judikatúru (napr. II. ÚS 78/05,\nIV. ÚS 301/07), ktorej súčasťou je aj právny názor, že všeobecný súd zásadne nemôže byť\nsekundárnym porušovateľom základných práv a slobôd hmotného charakteru, ak toto\nporušenie nevyplýva z toho, že všeobecný súd súčasne porušil ústavnoprocesné princípy\nvyplývajúce z čl. 46 až čl. 48 ústavy, resp. čl. 6 ods. 1 dohovoru. O prípadnom porušení\ntýchto práv by bolo možné uvažovať zásadne len vtedy, ak by zo strany všeobecného súdu\nprimárne došlo k porušeniu niektorého zo základných práv, resp. ústavnoprocesných\nprincípov vyjadrených v čl. 46 až čl. 48 ústavy, resp. v spojení s ich porušením\n(IV. ÚS 326/07). Medzi takéto práva nepochybne patrí aj základné právo podľa čl. 20\nústavy.\n49. Keďže ústavný súd dospel k záveru, že krajský súd porušil základné právo\nsťažovateľky na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ústavy, zaoberal sa ďalej aj\notázkou, či toto malo dopad na realizáciu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti – stavbe,\nktorej realizácia bola v dôsledku napadnutého rozhodnutia pozastavená.\n50. Zistenia arbitrárnosti a zjavnej neodôvodnenosti napadnutého rozhodnutia\nkrajského súdu viedli ústavný súd k záveru, že ním bolo porušené nielen základné právo\nsťažovateľky na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a právo na spravodlivé súdne\nkonanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ale v príčinnej súvislosti s nimi aj základné právo\nvlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 ústavy a právo na ochranu majetku čl. 1 dodatkového\nprotokolu (bod 1 výroku nálezu).\n\n18\n\nIV.\n51. Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím\nrozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli\nporušené práva alebo slobody podľa odseku 1 (čl. 127 ods. 1 ústavy, pozn.), a zruší také\nrozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1\n(čl. 127 ods. 1 ústavy, pozn.) vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten,\nkto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. Ústavný súd môže zároveň vec vrátiť\nna ďalšie konanie, zakázať pokračovanie v porušovaní základných práv a slobôd alebo\nľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, alebo\nak to je možné, prikázať, aby ten, kto porušil práva alebo slobody podľa odseku 1 (čl. 127\nods. 1 ústavy, pozn.), obnovil stav pred porušením.\n52. Keďže ústavný súd rozhodol, že uznesením krajského súdu č. k. 2 S 176/2015-83\nz 21. decembra 2015 došlo k porušeniu základného práva sťažovateľky podľa čl. 46 ods. 1\nústavy v spojení s čl. 6 ods. 1 dohovoru, ústavný súd toto uznesenie zrušil (čl. 127 ods. 2\nústavy v spojení s § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde) a vec mu vrátil na ďalšie konanie\n[čl. 127 ods. 2 v spojení s § 56 ods. 3 písm. b) zákona o ústavnom súde], v ktorom bude\nkrajský súd viazaný právnymi názormi ústavného súdu vyslovenými v tomto náleze [§ 56\nods. 6 zákona o ústavnom súde (bod 2 výroku tohto nálezu)].\n53. Úlohou krajského súdu bude v ďalšom priebehu konania rozhodnúť o návrhu\nžalobcu v konaní pred ním takým spôsobom, ktorý bude ústavne konformný a tiež v súlade\ns právnymi názormi ústavného súdu vyslovenými v tomto náleze.\nV.\n54. Ústavný súd rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľky, ktoré jej vznikli\nv dôsledku právneho zastúpenia v konaní o jej sťažnosti advokátskou kanceláriou\nSKLEGAL, s. r. o. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže\n\n19\n\nv odôvodnených prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému\núčastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.\n55. Ústavný súd pri rozhodovaní o priznaní trov konania vychádzal z priemernej\nmesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za I. polrok 2015, ktorá\nbola 858 €.\n56. Úhradu priznal za tri úkony právnej služby vykonané v roku 2016 (prevzatie,\nprípravu zastúpenia a podanie sťažnosti a vyjadrenie z 1. júla 2016) v súlade s § 1 ods. 3,\n§ 11 ods. 3 a § 13a ods. 1 písm. a) a c) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej\nrepubliky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych\nslužieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“), a to za každý úkon po 143 €,\nt. j. spolu v sume 429 €, čo spolu s režijným paušálom trikrát po 8,58 € (§ 16 ods. 3\nvyhlášky) predstavuje sumu 454,74 €. Keďže sťažovateľka nepredložila doklad o registrácii\nsvojho právneho zástupcu ako platcu DPH, ústavný súd priznanú náhradu trov právneho\nzastúpenia o jej sumu nenavýšil.\n57. Priznanú úhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právneho\nzástupcu sťažovateľky (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 263 ods. 1 Civilného\nsporového poriadku) v lehote uvedenej v bode 3 výroku tohto nálezu.\nVI.\n58. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým\nvyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané\nfinančné zadosťučinenie.\n59. Ústavný súd podľa svojej stabilnej judikatúry môže priznať primerané finančné\nzadosťučinenie. Pri rozhodovaní o primeranom finančnom zadosťučinení vychádza\nzo záujmu ochrany ústavnosti a zo zásad spravodlivosti, o ktoré sa opiera Európsky súd\n\n20\n\npre ľudské práva, keď priznáva spravodlivé zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru\naplikovaného na konkrétne okolnosti prípadu.\n60. Ústavný súd pri rozhodovaní o primeranom finančnom zadosťučinení vzal\ndo úvahy najmä charakter predmetu konania, závažnosť porušenia základných práv\nsťažovateľky, ako aj všetky okolnosti prípadu.\n61. Sťažovateľka požadovala priznať finančné zadosťučinenie v sume 50 000 €, ktoré\nodôvodnila tým, že „Zastavenie projektu a stavebných prác ako nutný dôsledok\nnapadnutého Uznesenia v poslednom štádiu realizácie projektu má na Sťažovateľa\naž likvidačný účinok (v podobe možných sankcií od dodávateľa stavby, klientov\nSťažovateľa) a zároveň je spôsobilé podstatne ovplyvniť povesť Sťažovateľa a jeho meno\nna predmetnom trhu, keďže v konečnom dôsledku môže byť Sťažovateľ vnímaný ako\nneseriózny a nedôveryhodný subjekt, ktorý napriek deklarovanému termínu ukončenia\nprojektu, nebol schopný tento dodržať. V oblasti výstavby rezidenčných projektov, kedy\nklienti vstupujú do zmluvného vzťahu s developerom v čase, kedy je ich budúci byt ešte len\nvo výstavbe, je dôveryhodnosť a serióznosť osoby developera nevyhnutným predpokladom\npre úspešnosť jeho projektu.“.\n62. Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany\nporušeného základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo\nspôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen deklaráciu\nporušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez porušovania základného práva\n(IV. ÚS 210/04).\n63. V tomto prípade s prihliadnutím na okolnosti veci však ústavný súd považoval\nvýrok o porušení základného práva sťažovateľky podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a jej práva\npodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a tiež základného práva podľa čl. 20 ods. 1 ústavy a právo\nna ochranu majetku podľa čl. 1 dodatkového protokolu, ako aj výrok, ktorým zrušil\nuznesenie krajského súdu, za dostatočnú ochranu jej práv, a pokiaľ ide o priznanie\nfinančného zadosťučinenia, sťažnosti nevyhovel (bod 4 výroku rozhodnutia).\n\n21\n\n64. Ústavný súd dodáva, že uznesením č. k. III. ÚS 351/2016-11 z 31. mája 2016\nodložil vykonateľnosť uznesenia krajského súdu, čím boli jeho negatívne účinky\nobmedzené.\n65. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie\nje prípustný opravný prostriedok, nadobudne toto rozhodnutie právoplatnosť dňom jeho\ndoručenia účastníkom konania.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 13. septembra 2016\n\n22", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "konanie pred ústavným súdom-podmienky konania pred ústavným súdom", "účastník konania-vedľajší účastník konania", "arbitrárnosť", "vykonateľnosť-odklad", "rozhodnutie-odôvodnenie"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "2S/176/2015", "guid": null, "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:f192b98a-a811-44fd-9763-0c08ce3802e0", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 326/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 326/07 z 13. 12. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-12-13", "citacie_n": 284, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f192b98a-a811-44fd-9763-0c08ce3802e0"}, {"guid": "ussr:d1bee8bd-88ce-49f3-9fbe-e2139e3e15b9", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 301/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 301/07 z 6. 12. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-12-06", "citacie_n": 258, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d1bee8bd-88ce-49f3-9fbe-e2139e3e15b9"}, {"guid": "ussr:2078851b-b411-4e29-b196-af64d738b1cb", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 195/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 195/07 z 31. 8. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-08-31", "citacie_n": 1812, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2078851b-b411-4e29-b196-af64d738b1cb"}, {"guid": "ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 78/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 78/05 z 16. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-16", "citacie_n": 13331, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a"}, {"guid": "ussr:cd486cb1-7248-4290-851f-aba788212e7a", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 210/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 210/04 z 15. 12. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-12-15", "citacie_n": 3328, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:cd486cb1-7248-4290-851f-aba788212e7a"}, {"guid": "ussr:3c6105df-de89-481a-b436-7669fb034459", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 79/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 79/02 z 21. 8. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-08-21", "citacie_n": 480, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3c6105df-de89-481a-b436-7669fb034459"}, {"guid": "ussr:fb62a029-a738-4485-9f41-c7ee37143e6e", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 17/01", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 17/01 z 19. 4. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-04-19", "citacie_n": 5942, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fb62a029-a738-4485-9f41-c7ee37143e6e"}, {"guid": "ussr:6298aa59-ade8-42c4-a4be-6fb1bac48db1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2000:1.US.5.2000.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 5/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 5/00 z 13. 7. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-07-13", "citacie_n": 2100, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2000:1.US.5.2000.1"}, {"guid": "ussr:eb9fd407-8be4-4e7b-b83c-79903e3503af", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.58.1998.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 58/98", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 58/98 z 13. 1. 1999", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1999-01-13", "citacie_n": 1462, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.58.1998.1"}, {"guid": "ussr:2115fe63-2931-418d-8fd9-44b09da4b2a4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.71.1997.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 71/97", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 71/97 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 3317, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.71.1997.1"}, {"guid": "ussr:8c89c393-acbf-4a5b-9bfc-62402e14e2f3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 21/96", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 21/96 z 16. 5. 1996", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1996-05-16", "citacie_n": 5297, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1"}, {"guid": "ussr:dd1d1e00-2a17-46d9-862f-9ce231e7d7f1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.37.1995.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 37/95", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 37/95 z 20. 12. 1995", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1995-12-20", "citacie_n": 1495, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.37.1995.1"}, {"guid": "ussr:28847603-cec4-43ed-995d-610a124baadf", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 1/95", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 1/95 z 10. 1. 1995", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1995-01-10", "citacie_n": 4173, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:14fcaf0a-f699-4204-858e-937a4ae9ace1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:2.US.612.2025.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 612/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 612/2025 z 13. 11. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-11-13", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:2.US.612.2025.1"}, {"guid": "129fd5a9-4c8c-46bf-8b31-3a8cf9e6085b:fcc0f6fa-75e0-4159-90dc-d58e635c6c3c", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2025:5023200150.1", "spisova_znacka": "1Svk/12/2024", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 1Svk/12/2024 z 26. 6. 2025", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2025-06-26", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2025:5023200150.1"}, {"guid": "82ead457-2088-4323-bebf-dbd3d1520a77:40525887-945e-462b-8b3a-7da566f906eb", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2025:5022200602.1", "spisova_znacka": "1Svk/28/2024", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 1Svk/28/2024 z 26. 6. 2025", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2025-06-26", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2025:5022200602.1"}, {"guid": "9f3ad89a-6ea6-4889-8d45-8d986eb83450:0d163d32-95ed-4222-afeb-1a77f43a8419", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2026:1020201695.1", "spisova_znacka": "BA-2S/278/2020", "nazov": "Uznesenie Správneho súdu v Bratislave sp. zn. BA-2S/278/2020 z 27. 1. 2026", "sud": "Správny súd v Bratislave", "datum_vydania": "2026-01-27", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2026:1020201695.1"}, {"guid": "ba073bb7-cf6b-434a-8e60-3f9ad3722eb4:a20f7d40-befe-4fe0-824a-b0ed75b2bce7", "ecli": "ECLI:SK:SpSKE:2025:0924100268.1", "spisova_znacka": "6S/26/2024", "nazov": "Uznesenie Správneho súdu v Košiciach sp. zn. 6S/26/2024 z 26. 11. 2025", "sud": "Správny súd v Košiciach", "datum_vydania": "2025-11-26", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSKE:2025:0924100268.1"}, {"guid": "b3c15836-26df-4295-8834-63fa6c725e46:544bc9ce-829e-47f7-bc53-e105b993b8fd", "ecli": "ECLI:SK:SpSBB:2025:5023200150.2", "spisova_znacka": "ZA-30S/39/2023", "nazov": "Uznesenie Správneho súdu v Banskej Bystrici sp. zn. ZA-30S/39/2023 z 28. 8. 2025", "sud": "Správny súd v Banskej Bystrici", "datum_vydania": "2025-08-28", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBB:2025:5023200150.2"}, {"guid": "b5dde641-18a2-4622-8816-02de0aba20b1:830c52a6-9138-41cf-ba52-a2fdcf66d28d", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2024:1022200492.1", "spisova_znacka": "BA-6S/77/2022", "nazov": "Uznesenie Správneho súdu v Bratislave sp. zn. BA-6S/77/2022 z 19. 12. 2024", "sud": "Správny súd v Bratislave", "datum_vydania": "2024-12-19", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2024:1022200492.1"}, {"guid": "33e57a65-59d9-4187-930f-dc328769123e:34bcd540-a69c-4f1f-8bdd-5a2c2144a672", "ecli": "ECLI:SK:SpSBB:2024:5023200150.1", "spisova_znacka": "ZA-30S/39/2023", "nazov": "Uznesenie Správneho súdu v Banskej Bystrici sp. zn. ZA-30S/39/2023 z 23. 1. 2024", "sud": "Správny súd v Banskej Bystrici", "datum_vydania": "2024-01-23", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBB:2024:5023200150.1"}, {"guid": "17c13094-bf68-4fc0-bac0-669a24b8aee0:cb810216-3926-456f-affd-1700b405de5e", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2020:1019201100.2", "spisova_znacka": "5S/175/2019", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 5S/175/2019 z 13. 4. 2020", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2020-04-13", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2020:1019201100.2"}, {"guid": "3b7afe1c-50c8-4896-94d8-5fba82fd8919:8bc47b5e-ebd9-4253-9b11-28f1f60334e4", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2019:1018201793.1", "spisova_znacka": "6S/222/2018", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 6S/222/2018 z 21. 5. 2019", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2019-05-21", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2019:1018201793.1"}, {"guid": "605aef83-784c-4285-b237-952d8b31d4cf:646b48bc-e108-4ceb-8f28-b00f7bbf245a", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2019:1018201799.1", "spisova_znacka": "6S/223/2018", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 6S/223/2018 z 21. 5. 2019", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2019-05-21", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2019:1018201799.1"}, {"guid": "3c9394d2-9bab-4add-88fe-81f45db2618d:44f575f0-1341-4cd4-bee2-5597cf678eb7", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2019:1018201797.1", "spisova_znacka": "1S/192/2018", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 1S/192/2018 z 1. 5. 2019", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2019-05-01", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2019:1018201797.1"}, {"guid": "b96dfb6b-e04e-4782-ad20-bbb77543713a:d34ddfeb-0a71-4209-82b1-5dd3991175b0", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2019:1018201794.1", "spisova_znacka": "1S/191/2018", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 1S/191/2018 z 1. 5. 2019", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2019-05-01", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2019:1018201794.1"}, {"guid": "33a1dd16-5591-44ea-af71-001c2d044ea9:3f483650-5d92-4cf9-9985-cd7bc6387d64", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2019:1018201800.1", "spisova_znacka": "1S/193/2018", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 1S/193/2018 z 1. 5. 2019", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2019-05-01", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2019:1018201800.1"}, {"guid": "8b83f9f8-30e1-461a-961e-dd37f71166aa:387225bf-0589-48f1-bdce-13f8c1a046f8", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2019:1018201795.3", "spisova_znacka": "2S/222/2018", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 2S/222/2018 z 1. 4. 2019", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2019-04-01", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2019:1018201795.3"}, {"guid": "8b83f9f8-30e1-461a-961e-dd37f71166aa:c66444a8-f571-4f96-9a09-3cc209737b87", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2019:1018201795.3", "spisova_znacka": "2S/222/2018", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 2S/222/2018 z 1. 4. 2019", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2019-04-01", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2019:1018201795.3"}, {"guid": "8b83f9f8-30e1-461a-961e-dd37f71166aa:42a41b04-dcc5-4e1f-a1ba-3ad85db83ea9", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2019:1018201795.3", "spisova_znacka": "2S/222/2018", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 2S/222/2018 z 1. 4. 2019", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2019-04-01", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2019:1018201795.3"}, {"guid": "8b83f9f8-30e1-461a-961e-dd37f71166aa:92703efb-c384-4bf2-882e-70065ebf73a1", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2019:1018201795.3", "spisova_znacka": "2S/222/2018", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 2S/222/2018 z 1. 4. 2019", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2019-04-01", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2019:1018201795.3"}, {"guid": "4b7d95ba-fbb6-4df2-ba6e-303c48fd4e43:ed8ff70c-4bea-49ba-87a7-d69fc7a5eb96", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2019:1018201796.3", "spisova_znacka": "2S/223/2018", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 2S/223/2018 z 20. 3. 2019", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2019-03-20", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2019:1018201796.3"}, {"guid": "4b7d95ba-fbb6-4df2-ba6e-303c48fd4e43:0accbc9d-5186-4c2d-8a07-64d22f9916fc", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2019:1018201796.3", "spisova_znacka": "2S/223/2018", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 2S/223/2018 z 20. 3. 2019", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2019-03-20", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2019:1018201796.3"}, {"guid": "4b7d95ba-fbb6-4df2-ba6e-303c48fd4e43:7d107dc8-bfb0-4c3d-a1c1-b8f7858eb98a", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2019:1018201796.3", "spisova_znacka": "2S/223/2018", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 2S/223/2018 z 20. 3. 2019", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2019-03-20", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2019:1018201796.3"}, {"guid": "4b7d95ba-fbb6-4df2-ba6e-303c48fd4e43:b230fc50-7ad7-4bd3-b335-1eef1af690da", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2019:1018201796.3", "spisova_znacka": "2S/223/2018", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 2S/223/2018 z 20. 3. 2019", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2019-03-20", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2019:1018201796.3"}, {"guid": "4afcd40d-8691-4579-9b83-e30f98fb2720:29ac5c6a-f843-4ab6-bda7-3773a0e8645d", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2017:1015201330.4", "spisova_znacka": "2S/176/2015", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 2S/176/2015 z 7. 2. 2017", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2017-02-07", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2017:1015201330.4"}]}