{"guid": "ussr:d464ec3e-4841-469e-9783-f9a04be2443b", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:3.US.348.2016.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 348/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 348/2016 z 31. 5. 2016", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 31. mája 2016, sp. zn. III. ÚS 348/2016, ECLI:SK:USSR:2016:3.US.348.2016.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Jana Baricová", "sudca_id": 1070, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/jana-baricova-1070", "datum_vydania": "2016-05-31", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "III.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-1", "nazov": "čl. 20 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-20"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-1.odsek-1", "nazov": "čl. 1 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-1.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-1"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-13", "nazov": "čl. 13 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-13", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-13"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1 ods. 1", "nazov": "Dodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 13", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 13", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 13", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-20", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-1", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-13", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/d464ec3e-4841-469e-9783-f9a04be2443b", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.348.2016.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.348.2016.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.348.2016.1/text", "citacie_n": 4, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nIII. ÚS 348/2016-25\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 31. mája 2016\npredbežne prerokoval sťažnosť\n\n,\n\nzastúpeného advokátkou\n\n,\n\n,\n,\n\npre namietané porušenie jeho základného práva vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky, základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky, základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov\na na vyjadrenie sa ku všetkým vykonávaným dôkazom podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy\nSlovenskej republiky, práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote a na spravodlivé\nsúdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd,\npráva na účinný prostriedok nápravy podľa čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd a práva na ochranu majetku podľa čl. 1 Dodatkového protokolu\nk Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu\nBratislava III v konaní vedenom pod sp. zn. 35 Er 240/04, postupom a uznesením Krajského\nsúdu v Bratislave č. k. 17 CoE 52/2011-33 z 30. marca 2012 a postupom a uznesením\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4 ECdo 9/2013 z 25. marca 2015 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť\n\nodmieta.\n\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavnému\n\nsúdu\n\nSlovenskej\n\nrepubliky\n\n17. septembra 2015 doručená sťažnosť\n\n(ďalej\n\nlen\n\n„ústavný\n\nsúd“)\n\nbola\n\n,\n\n(ďalej len „sťažovateľ“), pre namietané porušenie jeho základného práva vlastniť majetok\npodľa čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), základného práva\nna súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, základného práva na prerokovanie veci\nbez zbytočných prieťahov a na vyjadrenie sa ku všetkým vykonávaným dôkazom\npodľa čl. 48 ods. 2 ústavy, práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote\na na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd (ďalej len „dohovor“), práva na účinný prostriedok nápravy\npodľa čl. 13 dohovoru a práva na ochranu majetku podľa čl. 1 Dodatkového protokolu\nk Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“)\npostupom Okresného súdu Bratislava III (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom\npod sp. zn. 35 Er 240/04, postupom a uznesením Krajského súdu v Bratislave (ďalej\nlen „krajský súd“) č. k. 17 CoE 52/2011-33 z 30. marca 2012 a postupom a uznesením\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. 4 ECdo 9/2013\nz 25. marca 2015.\nZo sťažnosti a z k nej pripojených príloh vyplýva, že v exekučnom konaní začatom\nna základe návrhu sťažovateľa ako oprávneného, ktorým sa proti obchodnej spoločnosti\n(ďalej len „povinná“), domáhal\nvymoženia pohľadávky v sume 16 596,96 € s príslušenstvom na základe exekučného titulu\n– platobného rozkazu okresného súdu č. k. 42 Rob 35/04-13 z 27. januára 2004, ktorý\nnadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť 18. februára 2004 – bol okresnému súdu\n20. augusta 2010 doručený návrh súdneho exekútora na zastavenie exekúcie podľa § 57\nods. 1 písm. g) zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych\nexekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších\nzákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“) odôvodnený tým,\nže „v priebehu exekúcie bol Uznesením Krajského súdu v Bratislave č. k. 8 K/1/04-105\n2\n\nzo dňa 07. 12. 2004, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 04. 10. 2006, vyhlásený konkurz\nna majetok povinného. Uznesením Okresného súdu Bratislava I č. k. 32 Exre/2020/2009,\nktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 24. 5. 2010 súd vymazal povinného z Obchodného\nregistra. Výmazom z Obchodného registra povinný stratil právnu subjektivitu a teda i právo\nbyť účastníkom konania.“.\nNa\n\nzáklade\n\nuvedeného\n\nnávrhu\n\nokresný\n\nsúd\n\nprvým\n\nvýrokom\n\nuznesenia\n\nč. k. 35 Er 240/04-18 zo 14. októbra 2010 (vydaným vyšším súdnym úradníkom) rozhodol,\nže exekúciu vyhlasuje za neprípustnú a túto zastavuje, druhým výrokom sťažovateľovi\nuložil povinnosť zaplatiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie v sume 51,34 € do troch dní\nod právoplatnosti uznesenia a tretím výrokom rozhodol, že žiaden z účastníkov konania\nnemá právo na náhradu trov exekučného konania. Prvý a tretí výrok uvedeného uznesenia\nokresného súdu nadobudli právoplatnosť a vykonateľnosť 23. februára 2011 (kópia tohto\nuznesenia tvorí prílohu sťažnosti, pozn.).\nProti druhému výroku uvedeného uznesenia okresného súdu podal sťažovateľ\nodvolanie „navrhujúc ho zmeniť a náhradu trov exekúcie uložiť zodpovednému subjektu,\nktorým je štát Slovenská republika v zastúpení Ministerstvom spravodlivosti SR, nakoľko\ndôvodom pre zastavenie exekúcie nemohla byť skutočnosť, že povinný bol vymazaný\nz registra, ale že v dôsledku nesprávneho úradného postupu došlo k zrušeniu exekučného\ntitulu a vec bola prevedená do oddelenia 27 Cb/19/2006“.\nKrajský súd napadnutým uznesením uznesenie okresného súdu v napadnutej časti\nzmenil tak, že sťažovateľovi uložil povinnosť zaplatiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie\nv sume 47,26 € do troch dní od právoplatnosti uznesenia, pretože „nebolo preukázané,\nže za trovy potrebné na účelné vymáhanie návrhu možno považovať telekomunikačné\npoplatky a náklady na obálky a založenie spisovej zložky“. Krajský súd zároveň rozhodol,\nže žiaden z účastníkov ani súdny exekútor nemá právo na náhradu trov odvolacieho\nkonania.\n\n3\n\nProti uvedenému uzneseniu krajského súdu podal sťažovateľ dovolanie, v ktorom\nnamietal, že „zo strany prvostupňového súdu ako aj odvolacieho súdu došlo k závažným\nprocesnoprávnym a hmotnoprávnym pochybeniam majúcim za následok porušenie práva\nna spravodlivé súdne konanie (čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd) ako aj porušenie práva rovnosti a diskrimináciou oprávneného zaviazaním\nho zaplatiť exekútorovi trovy exekúcie za ničotné exekučné konanie od jeho počiatku“,\nku ktorému pripojil „diplom k osvedčeniu právnického vzdelania“ pre účely preukázania\n„splnenia podmienky podľa §-241 ods. 1 veta druhá O. s. p.“.\nNajvyšší súd listom sp. zn. 4 Cdo/193/2012 z 26. júla 2012 vrátil spis bez vydania\nrozhodnutia okresnému súdu, „pretože neboli splnené podmienky na predloženie spisu\nNajvyššiemu súdu Slovenskej republiky“, s tým, že „po odstránení uvedených nedostatkov\nspis opäť bude možné predložiť na rozhodnutie Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky“.\nNásledne najvyšší súd napadnutým uznesením dovolanie sťažovateľa odmietol, pretože\n„prípustnosť dovolania v danom prípade nemožno vyvodiť z § 239 O. s. p., nebola\npreukázaná existencia dovolateľom namietanej vady konania v zmysle § 237 písm. f) O. s. p.\na neboli zistené (ani tvrdené) iné vady uvedené v § 237 O. s. p.“.\nSťažovateľ v sťažnosti namieta, že «rozhodnutím o trovách exekúcie možno\npredovšetkým porušiť právo na súdnu ochranu oprávneného (sťažovateľa) v exekučnom\nkonaní“, keďže «nečinnosťou a pasivitou exekútora, nekonajúceho efektívne a s\nurýchlením, nevyužívajúceho dôsledne prostriedky mu dané Exekučným poriadkom vznikla\nsťažovateľovi (oprávnenému) majetková škoda..., majetok povinného mu „ušiel“, takže v\nrámci exekučného konania začatého vydaním mu poverenia na vykonanie exekúcie dňa 4. 3.\n2004 pre sťažovateľa nevymohol ani len 1,- Sk, a to aj napriek tomu, že povinný mal\ndo vyhlásenia konkurzu na jeho majetok dňa 07. 12. 2004 (konanie č. k. 8 K/1/2004\nna Krajskom súde v Bratislave) preukázateľne majetok a aktíva vo forme pohľadávok\na cash flow pochádzajúceho z prenájmu nehnuteľností a pohľadávok z obchodného styku.».\nPodľa názoru sťažovateľa „povinnosťou porušovateľa – Najvyššieho súdu SR – bolo\nvysporiadať sa s rozhodovacou praxou Európskeho súdu pre ľudské práva voči Slovensku\n(vo veci Hudáková a spol. proti Slovensku, 2010, vo veci Trančíková p. Slovensku, 2015),\n4\n\nvyhovieť dovolaniu sťažovateľa v celom rozsahu, dovolaním napadnuté rozhodnutia\nokresného a krajského súdu zrušiť a vec im vrátiť na ďalšie konania a ním vydané\nrozhodnutie riadne a presvedčivo odôvodniť“.\nSťažovateľ tvrdí, že „nemal vedomosť o tomto návrhu exekútora, nemohol sa k nemu\nvyjadriť, a tak... ovplyvniť rozhodnutie exekučného súdu vo svoj prospech (minimálne\nv časti rozhodnutia o trovách exekúcie v jeho prospech, pretože zastavenie exekúcie\nnezapríčinil, teda nespravodlivo nemohol byť zaviazaný k nemožnému plneniu – zaplateniu\ntrov exekúcie exekútorovi... Toto pochybenie okresného súdu nenapravil ani Krajský súd\nv Bratislave vydaním zjavne svojvoľného uznesenia..., ktorým síce uznesenie okresného\nsúdu v napadnutej časti týkajúcej sa náhrady trov súdneho exekútora zmenil..., avšak sa\ndôsledne a ústavne konformne ex offo nevysporiadal s tým, že okresný súd v konaní\nvedenom pod č. k. 25 Er/240/2004 odňal sťažovateľovi možnosť riadne konať pred súdom...,\na teda bol povinný napadnuté uznesenie okresného súdu... zrušiť v celosti, riadne a\nvyčerpávajúco v súlade s ust. §-u 157 ods. 2 O. s. p. a podľa §-u 167 ods. 2 O. s. p.\npresvedčivo a racionálne odôvodniť.“.\nOkrem toho sťažovateľ poukazuje na skutočnosť, že v konaní vedenom okresným\nsúdom pod sp. zn. 35 Er 240/04 „nebol odstránený stav jeho právnej neistoty o výsledok\nexekučného konania... ako celku, keď jeho stav právnej neistoty, bezmocnosti a beznádeje,\nstrádania o výsledok konania ako celku stále trvá už viac ako 11 a ½ roka“, ktorá „dĺžka\nexekučného konania bola a je prehnaná“, čo zakladá porušenie jeho práva „na prejednanie\nveci v primeranej lehote“.\nNa základe uvedeného sťažovateľ v petite žiada, aby ústavný súd nálezom vyslovil,\nže postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 35 Er 240/04 bolo porušené\nzákladné právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48\nods. 2 ústavy a právo na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1\ndohovoru, postupom a uznesením krajského súdu č. k. 17 CoE 52/2011-33 z 30. marca 2012\nbolo porušené základné právo sťažovateľa vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 ústavy,\nzákladné právo na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, základné právo na vyjadrenie\nsa ku všetkým vykonávaným dôkazom podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, právo na spravodlivé\n5\n\nsúdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a právo na ochranu majetku podľa čl. 1\ndodatkového protokolu, postupom a uznesením najvyššieho súdu sp. zn. 4 ECdo 9/2013\nz 25. marca 2015 bolo porušené základné právo sťažovateľa na súdnu ochranu podľa čl. 46\nods. 1 ústavy, právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a právo\nna účinný prostriedok nápravy podľa čl. 13 dohovoru, aby napadnuté uznesenie krajského\nsúdu a napadnuté uznesenie najvyššieho súdu zrušil a vec im vrátil na ďalšie konanie,\na aby sťažovateľovi priznal finančné zadosťučinenie, ako aj náhradu trov právneho\nzastúpenia.\nII.\nPodľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.\nPodľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nPodľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania\npred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.\nPodľa § 20 ods. 4 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.\no organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho\nsudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd\nje viazaný návrhom na začatie konania okrem prípadov výslovne uvedených v tomto\nzákone.\nPodľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd každý návrh predbežne\nprerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa. Pri predbežnom\nprerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v ustanovení § 25\nods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto\n\n6\n\nustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc,\nnávrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy\npodané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd\nna predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd\nmôže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený. Ak ústavný súd navrhovateľa\nna také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.\nPredpokladom úspešného uplatnenia námietky porušenia základných práv a slobôd\nv konaní pred ústavným súdom je splnenie všeobecných a osobitných náležitostí\nvyplývajúcich z § 20 a § 50 zákona o ústavnom súde, ako aj ďalších procesných podmienok\nvyplývajúcich z § 53 zákona o ústavnom súde.\nÚstavný súd v prvom rade konštatuje, že napriek tomu, že sťažovateľ má právnické\nvzdelanie a v konaní pred ním je zastúpený kvalifikovanou právnou zástupkyňou, ktorá\nkoncipovala aj predmetnú sťažnosť, petit v spojení s odôvodnením sťažnosti nie je\nvymedzený jasne, určito a zrozumiteľne, teda takým spôsobom, aby bolo možné\njednoznačne určiť východisko pre rozhodnutie ústavného súdu o danej veci. Sťažnosť\nako celok pôsobí nedostatočne a neurčito, vytvára priestor pre mnohé dohady a dedukcie,\nčo sa pri uplatnení námietky o porušení základných práv v konaní pred ústavným súdom\nzásadne neakceptuje (m. m. III. ÚS 26/2012, III. ÚS 241/2013, III. ÚS 244/2014).\nV tejto súvislosti ústavný súd pripomína, že nedostatky zákonom predpísaných\nnáležitostí vyplývajúce z podania sťažovateľov nie je povinný odstraňovať z úradnej\npovinnosti. Na taký postup slúži inštitút povinného právneho zastúpenia v konaní pred\nústavným súdom a publikovaná judikatúra, z ktorej jednoznačne vyplýva, ako ústavný súd\nposudzuje nedostatok zákonom predpísaných náležitostí podaní účastníkov konania\n(IV. ÚS 409/04, IV. ÚS 168/05, III. ÚS 357/2010, III. ÚS 206/2010, III. ÚS 131/2012,\nIII. ÚS 26/2016 a iné).\nPodľa § 18 ods. 2 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona\nč. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších\npredpisov advokát je povinný pri výkone advokácie dôsledne využívať všetky právne\n\n7\n\nprostriedky, a takto chrániť a presadzovať práva a záujmy klienta. Tieto povinnosti\nadvokáta vylučujú, aby ústavný súd nahradzoval úkony právnej služby, ktoré je povinný\nvykonať advokát tak, aby také úkony boli objektívne spôsobilé vyvolať nielen začatie\nkonania, ale aj prijatie sťažnosti na ďalšie konanie, ak sú na to splnené zákonom ustanovené\npredpoklady.\nSťažovateľ v sťažnosti namieta porušenie:\n- základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48\nods. 2 ústavy a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1\ndohovoru postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 35 Er 240/04,\n- základného práva vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 ústavy, základného práva\nna súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, základného práva na vyjadrenie sa ku všetkým\nvykonávaným dôkazom podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, práva na spravodlivé súdne konanie\npodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a práva na ochranu majetku podľa čl. 1 dodatkového protokolu\npostupom a uznesením krajského súdu č. k. 17 CoE 52/2011-33 z 30. marca 2012 a\n- základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, práva na spravodlivé\nsúdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a práva na účinný prostriedok nápravy\npodľa čl. 13 dohovoru postupom a uznesením najvyššieho súdu sp. zn. 4 ECdo 9/2013\nz 25. marca 2015.\nK námietke porušenia základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci\nbez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie jeho\nzáležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutým postupom\nokresného súdu\nZ ustálenej judikatúry ústavného súdu vyplýva, že podstatou, účelom a cieľom\nzákladného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu\nprávnej neistoty. Ústavný súd preto poskytuje ochranu tomuto základnému právu len vtedy,\nak bola na ústavnom súde uplatnená v čase, keď namietané porušenie tohto práva ešte\nmohlo trvať (napr. I. ÚS 22/01, I. ÚS 77/02, I. ÚS 116/02). Ak v čase doručenia sťažnosti\nústavnému súdu už nemôže dochádzať k namietanému porušovaniu označeného práva,\nústavný súd sťažnosť odmietne ako zjavne neopodstatnenú, pretože konanie o takejto\n8\n\nsťažnosti pred ústavným súdom už nie je spôsobilé naplniť účel ochrany, ktorý ústavný súd\nposkytuje vo vzťahu k základnému právu na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov\npodľa čl. 48 ods. 2 ústavy (m. m. I. ÚS 6/03 a rozhodnutím aj Európskeho súdu pre ľudské\npráva vo veci Miroslav Mazurek proti Slovenskej republike, rozhodnutie o sťažnosti\nč. 16970/05 z 3. 3. 2009).\nPokiaľ ide o exekučné konanie, ústavný súd už v minulosti vyslovil, že úlohou\nokresného súdu, ktorý je v exekučnom konaní exekučným súdom, je „dohliadať“\nna exekučné konanie a v tomto konaní (ako jediný oprávnený) rozhodovať. Exekučný súd\nrozhoduje o návrhoch účastníkov exekučného konania predložených mu exekútorom,\npričom v niektorých prípadoch má vzhľadom na obsah týchto návrhov Exekučným\nporiadkom ustanovenú lehotu na svoje rozhodnutie. Rozhodnutím o tom-ktorom návrhu\núčastníka exekučného konania sa jeho úloha v exekučnom konaní v podstate končí. Dĺžku\ntrvania exekučného konania, ktoré začína doručením návrhu na vykonanie exekúcie\nexekútorovi a pokračuje niektorým zo spôsobov vykonávania exekúcie ustanovených\nvo štvrtej časti Exekučného poriadku, exekučný súd nemá ako ovplyvniť. Pre úplnosť však\ntreba dodať, že pokiaľ ide o odklad, resp. o zastavenie exekúcie, za splnenia podmienok\nustanovených § 56 a § 57 Exekučného poriadku môže exekučný súd v niektorých prípadoch\nrozhodnúť aj bez návrhu (m. m. III. ÚS 68/2013).\nVychádzajúc z uplatnenej argumentácie ústavný súd dospel k názoru, že sťažovateľ\nsa prostredníctvom sťažnosti snaží „dodatočne“ zvrátiť právne následky uznesenia\nokresného súdu č. k. 35 Er 240/04-18 zo 14. októbra 2010 (vydaného vyšším súdnym\núradníkom) o vyhlásení exekúcie za neprípustnú a o jej zastavení z dôvodu straty procesnej\nspôsobilosti povinnej (na ktorej majetok bol uznesením krajského súdu č. k. 8 K 1/04-105\nzo 7. decembra 2004 vyhlásený konkurz a ktorá bola uznesením Okresného súdu\nBratislava I sp. zn. 32 Exre 2020/2009, ktoré nadobudlo právoplatnosť 24. mája 2010,\nvymazaná z obchodného registra), ktoré vzhľadom na to, že sťažovateľ proti nemu nepodal\ndostupný opravný prostriedok – odvolanie, nadobudlo právoplatnosť ešte 23. februára 2011.\n\n9\n\nZ princípu subsidiarity ako jedného zo základných pojmových znakov právomoci\nústavného súdu podľa čl. 127 ods. 1 ústavy vyplýva, že ochranu pred ústavným súdom\nnie je možné využiť súčasne alebo pred inými prostriedkami nápravy, ktoré má sťažovateľ\nk dispozícii. Sťažnosť je prípustná, ak vychádzajúc z okolností konkrétneho prípadu\na napriek vyčerpaniu všetkých prípustných právnych možností nápravy naďalej dochádza\nk porušovaniu základných práv alebo slobôd sťažovateľa (§ 53 ods. 1 zákona o ústavnom\nsúde, m. m. IV. ÚS 21/02).\nAk ústavný súd pokladá podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť\nza neprípustnú, pokiaľ navrhovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne\nprostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho práva poskytuje, tak o to viac musí sťažnosť\nako neprípustnú odmietnuť, ak navrhovateľ ani neuplatnil svoje práva ustanoveným\nspôsobom (m. m. III. ÚS 175/03).\nPodľa názoru ústavného súdu takéto správanie sťažovateľa, ktorý bol o možnosti\npodať riadny opravný prostriedok okresným súdom riadne poučený, odporuje zásade\n„vigilantibus iura scripta sunt“, ktorá vo svojej podstate znemená, že práva patria len\nbdelým (pozorným, ostražitým, opatrným, starostlivým), teda tým, ktorí sa aktívne\nzaujímajú o ochranu a výkon svojich práv a ktorí svoje procesné oprávnenia uplatňujú včas\na s dostatočnou starostlivosťou a predvídavosťou.\nKeďže v okolnostiach daného prípadu bol necelý rok po začatí exekučného konania\nna majetok oprávnenej vyhlásený konkurz, v tejto súvislosti ústavný súd odkazuje\naj na relevantnú judikatúru najvyššieho súdu, ktorý vyslovil:\n„Účelom exekučného aj konkurzného konania je uspokojenie práv veriteľov. Tieto\nkonania však nemôžu prebiehať paralelne. Súbeh právnych predpisov, či už hmotnoprávnej\nalebo procesnoprávnej povahy rieši ustanovenie § 66e ods. 2 ZKV, podľa ktorého zákon\no konkurze a vyrovnaní ma prednosť pred inými právnymi predpismi, ak upravujú tie isté\npráva ako iný predpis. Keďže zákon o konkurze a vyrovnaní ustanovuje, že aj exekučné\nkonanie sa prerušuje ex lege dňom vyhlásenia konkurzu, je irelevantné, v ktorej fáze\nsa exekučné konanie nachádza. Zákon o konkurze a vyrovnaní nešpecifikuje žiadnu fázu\n\n10\n\nexekučného konania, na ktorú by sa účinky vyhláseného konkurzu nevzťahovali\n(rozsudok najvyššieho súdu sp. zn. Obdo V 74/2002 z 1. januára 2005)“.\n„Procesnoprávnym dôsledkom vyhlásenia konkurzu (§ 47 zákona č. 7/2005 Z. z.\no konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov) je skutočnosť,\nže v prerušených konaniach možno pokračovať len na návrh správcu, pričom správca sa\npodaním návrhu na pokračovanie v konaní stáva účastníkom konania namiesto úpadcu.\nObchodná spoločnosť nadobúda spôsobilosť byť účastníkom konania svojim vznikom,\nt. j. momentom zápisu tejto obchodnej spoločnosti do obchodného registra (§ 19 OSP).\nSpôsobilosť byť účastníkom konania v prípade obchodných spoločností spoločnosť zaniká\nku dňu výmazu z obchodného registra (§ 68 ods. 1 OBZ). Vyhlásením konkurzu na majetok\nobchodnej spoločnosti tejto nezaniká spôsobilosť mať práva a povinnosti ale zaniká\njej procesná spôsobilosť, t. j. zaniká jej schopnosť samostatne konať v tom rozsahu, v akom\nmá spôsobilosť vlastnými úkonmi nadobúdať práva a brať na seba povinnosti.\nTáto procesná spôsobilosť prechádza zo zákona na správcu konkurznej podstaty\nustanoveného súdom na základe zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii\na o zmene a doplnení niektorých zákonov. Vyhlásením konkurzu sa zo zákona prerušujú\nvšetky súdne a iné konania, ktoré sa týkajú majetku podliehajúceho konkurzu patriaceho\núpadcovi, a to bez ohľadu na nadobudnutie právoplatnosti rozhodnutia o vyhlásení\nkonkurzu a bez ohľadu na doručenie rozhodnutia. V konaniach možno pokračovať len\nna návrh správcu a podaním návrhu na pokračovanie v konaní sa správca stáva účastníkom\nkonania namiesto úpadcu“ (uznesenie najvyššieho súdu sp. zn. 3 M Cdo 16/2014 z 1. apríla\n2015).\nPreskúmaním prvého výroku uznesenia okresného súdu č. k. 35 Er/240/04-18\nzo 14. októbra 2010 a s ním súvisiaceho odôvodnenia ústavný súd dospel k názoru, že hoci\ns ním sťažovateľ nesúhlasí, práve toto rozhodnutie vyvracia názor, že stav právnej neistoty\nsťažovateľa v napadnutom konaní „ako celku stále trvá už viac ako 11 a ½ roka“.\nNa základe uvedeného zistenia ústavný súd dospel k záveru, že v čase doručenia mu\nsťažnosti bolo o návrhu súdneho exekútora zo strany okresného súdu právoplatne\nrozhodnuté, a teda k namietanému porušeniu základného práva sťažovateľa na prerokovanie\nveci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie jeho\n\n11\n\nzáležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu\nv konaní vedenom pod sp. zn. 35 Er 240/04 už nemohlo reálne dochádzať. Z uvedeného\ndôvodu sťažnosť v tejto časti odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako\nzjavne neopodstatnenú.\nK námietke porušenia základného práva sťažovateľa vlastniť majetok\npodľa čl. 20 ods. 1 ústavy, základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1\nústavy, základného práva na vyjadrenie sa ku všetkým vykonávaným dôkazom\npodľa čl. 48 ods. 2 ústavy, práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1\ndohovoru a práva na ochranu majetku podľa čl. 1 dodatkového protokolu\nnapadnutým postupom a uznesením krajského súdu\nÚstavný súd konštatuje, že vo vzťahu k napadnutému postupu a uzneseniu krajského\nsúdu, ktorým sťažovateľovi uložil povinnosť zaplatiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie\nv sume 47,26 €, pretože „nebolo preukázané, že za trovy potrebné na účelné vymáhanie\nnávrhu možno považovať telekomunikačné poplatky a náklady na obálky a založenie\nspisovej zložky“, sa v celom odôvodnení sťažnosti (približne 18 strán podrobne opisujúcich\npriebeh konaní, ich hodnotenie a vecnú argumentáciu) nenachádza čo i len jediná\ndostatočne konkrétna a určitá ústavnoprávne relevantná námietka, ktorá by mala svedčať v\nprospech záveru o ich porušení.\nÚstavný súd preto opätovne pripomína, že v zmysle svojej konštantnej judikatúry\nnie je zásadne oprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory všeobecného súdu,\nktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu, ani preskúmavať,\nči v konaní pred všeobecnými súdmi bol alebo nebol náležite zistený skutkový stav\na aké skutkové a právne závery zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil. Úloha\nústavného súdu sa vymedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie\na aplikácie s ústavou, prípadne medzinárodnými zmluvami o ľudských právach\na základných slobodách. Z tohto postavenia ústavného súdu vyplýva, že môže preskúmavať\nrozhodnutie všeobecného súdu v prípade, ak v konaní, ktoré mu predchádzalo, alebo\nsamotným rozhodnutím došlo k porušeniu základného práva alebo slobody. Skutkové\n\n12\n\na právne závery všeobecného súdu môžu byť teda predmetom kontroly zo strany ústavného\nsúdu vtedy, ak by vyvodené závery boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak\nz ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by mali za následok\nporušenie základného práva alebo slobody (mutatis mutandis I. ÚS 13/00).\nRozhodovanie o náhrade trov konania je súčasťou súdneho konania, a preto\nvšeobecný súd pri poskytovaní súdnej ochrany podľa čl. 46 ods. 1 ústavy môže postupom,\nktorý nie je v súlade so zákonom (čl. 46 ods. 4 a čl. 51 ods. 1 ústavy), porušiť základné\nprávo účastníka konania na súdnu ochranu (II. ÚS 56/05).\nObsahom práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy je ratione materiae\naj právo na rozhodnutie o trovách konania, resp. o náhrade trov konania v súlade\nso zákonom (Robins c. Spojené kráľovstvo, sťažnosť č. 22410/93, Reports 1997-V). Právo\nna súdnu ochranu a v jeho rámci náhrady trov súdneho konania sa možno domáhať len\nspôsobom a v medziach zákona, ktorý upravuje podmienky na jej priznanie (čl. 51 ods. 1\nústavy).\nÚstavný súd posudzuje problematiku náhrady trov konania zásadne iba v ojedinelých\nprípadoch a k zrušeniu napadnutého rozhodnutia o náhrade trov konania pristupuje len\nza celkom výnimočných okolností (IV. ÚS 248/08, IV. ÚS 182/09). Ústavný súd môže\nzasiahnuť do rozhodnutí všeobecných súdov o trovách konania iba za predpokladu, že by\nrozhodnutím všeobecného súdu došlo k procesnému excesu, ktorý by zakladal zjavný\nrozpor s princípmi spravodlivého súdneho konania.\nKritériom rozhodovania ústavného súdu musí byť v kontexte s konkrétnymi\nokolnosťami prípadu aj intenzita, akou malo byť zasiahnuté do ústavou alebo\nkvalifikovanou medzinárodnou zmluvou zaručených základných práv alebo slobôd,\na v spojitosti s tým zistenie, že v okolnostiach daného prípadu ide o zásah, ktorý zjavne\nviedol k obmedzeniu, resp. odopretiu základných práv alebo slobôd sťažovateľov\n(m. m. II. ÚS 193/06, II. ÚS 210/06, IV. ÚS 238/07, IV. ÚS 62/08, IV. ÚS 362/09,\nIII. ÚS 337/2013).\n\n13\n\nAj preto ústavný súd v prípadoch, keď sťažnosť smeruje proti rozhodnutiu orgánu\nverejnej moci, v ktorom ide zjavne o bagateľnú sumu, poskytuje ústavnoprávnu ochranu\nsťažovateľom len v celkom výnimočných prípadoch, ak nimi predložené sťažnosti\nsignalizujú, že došlo k zásahu do základných práv alebo slobôd v mimoriadne závažnom\nrozsahu (IV. ÚS 414/2010, IV. ÚS 79/2011, IV. ÚS 251/2011)].\nVo veci sťažovateľa však o takýto výnimočný prípad celkom zjavne nejde.\nV tejto súvislosti ústavný súd konštatuje, že úsilie o hľadanie spravodlivosti by\nnemalo spočívať v komplikovanom riešení banalít, ako to je v danom prípade, keď\npredmetom „sporu“ sú trovy exekúcie v sume 47,26 €. Predstava, že by sa ich zaplatenie\nmohlo materiálne dotknúť niektorého z ústavou alebo medzinárodnou zmluvou\ngarantovaných práv sťažovateľa, je absurdná, pretože len náklady spojené s prevzatím\nprávneho zastúpenia a so spísaním a podaním sťažnosti ústavnému súdu mnohonásobne\nprevýšia sumu, ktorá je v okolnostiach daného prípadu pre sťažovateľa „v hre“.\nPreskúmaním napadnutého uznesenia krajského súdu ústavný súd dospel k záveru,\nže krajský súd pri svojom rozhodovaní vychádzal zo skutkových okolností konkrétneho\nprípadu, svoje rozhodnutie odôvodnil zrozumiteľným a dostatočne logickým spôsobom,\nnepopierajúc pritom účel a zmysel aplikovaných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku\n(ďalej len ,,OSP“) a Exekučného poriadku, preto jeho závery možno z ústavnoprávneho\nhľadiska považovať za akceptovateľné a udržateľné.\nSkutočnosť, že sťažovateľ s právnym názorom krajského súdu nesúhlasí, sama osebe\nnemôže viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti tohto názoru\na nezakladá ani oprávnenie ústavného súdu nahradiť právny názor krajského súdu svojím\nvlastným. Všeobecný súd totiž nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym\nnázorom účastníka konania. Procesný postoj účastníka konania zásadne nemôže\nbez ďalšieho dokazovania implikovať povinnosť všeobecného súdu akceptovať jeho návrhy,\nprocesné úkony a obsah opravných prostriedkov a rozhodovať podľa nich. Všeobecný súd\n\n14\n\nje však povinný na tieto procesné úkony primeraným, zrozumiteľným a ústavne\nakceptovateľným spôsobom reagovať v súlade s platným procesným poriadkom, a to aj\npri rešpektovaní druhu civilného procesu, v ktorom účastník konania uplatňuje svoje nároky\nalebo sa bráni proti ich uplatneniu, prípadne štádia civilného procesu (IV. ÚS 329/04,\nII. ÚS 106/05, III. ÚS 32/07, III. ÚS 302/09, III. ÚS 75/2010).\nKeďže pri predbežnom prerokovaní tejto časti sťažnosti, v ktorej sťažovateľ namietal\nporušenie svojho základného práva vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 ústavy, základného\npráva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, základného práva na vyjadrenie sa\nku všetkým vykonávaným dôkazom podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, práva na spravodlivé súdne\nkonanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a práva na ochranu majetku podľa čl. 1 dodatkového\nprotokolu postupom a uznesením krajského súdu č. k. 17 CoE/52/2011-33 z 30. marca\n2012, ústavný súd nezistil žiadnu príčinnú súvislosť, odmietol ju podľa § 25 ods. 2 zákona\no ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.\nK námietke porušenia základného práva sťažovateľa na súdnu ochranu\npodľa čl. 46 ods. 1 ústavy, práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1\ndohovoru a práva na účinný prostriedok nápravy podľa čl. 13 dohovoru napadnutým\npostupom a uznesením najvyššieho súdu\nJe nepochybné, že do obsahu práva na súdnu ochranu patrí aj ochrana, ktorá sa\núčastníkovi konania poskytuje v dovolacom konaní, t. j. v konaní, v ktorom sa na základe\nmimoriadneho opravného prostriedku domáha ochrany pred dovolacím súdom z dôvodov,\nktoré výslovne upravuje procesné právo. Ak účastník konania splní predpoklady\nvyžadované zákonom na poskytnutie ochrany v mimoriadnom opravnom konaní, všeobecný\nsúd mu túto ochranu musí poskytnúť v rozsahu, v akom sa preukáže existencia dôvodu\nna poskytnutie súdnej ochrany v takom konaní (II. ÚS 249/05, III. ÚS 171/06\nIII. ÚS 307/07, III. ÚS 240/09).\nSamotná otázka posúdenia podmienok pre uskutočnenie dovolacieho konania vrátane\nposúdenia otázky prípustnosti dovolania však patrí do výlučnej právomoci najvyššieho súdu\n\n15\n\nako dovolacieho súdu, a nie ústavného súdu. Inými slovami, posúdenie tejto otázky je vecou\nzákonnosti a jej vyriešenie v súlade s ustanoveniami Občianskeho súdneho poriadku, ktoré\nv zmysle čl. 46 ods. 4 ústavy majú ustanovovať podrobnosti o realizácii základného práva\nna súdnu ochranu vyplývajúceho z čl. 46 ods. 1 ústavy, v konečnom dôsledku nemôže viesť\nk záveru o porušení označeného práva sťažovateľa. Pre neprípustnosť dovolania najvyšší\nsúd ani nemá právomoc preskúmavať dôvodnosť dovolania z hľadiska dovolateľom\nnamietaného nesprávneho právneho posúdenia veci.\nTo znamená, že právo na súdnu ochranu sa v občianskoprávnom konaní účinne\nzaručuje len vtedy, ak sú splnené všetky procesné podmienky, za splnenia ktorých\nobčianskoprávny súd môže konať a rozhodnúť o veci samej. Platí to pre všetky štádiá\nkonania pred občianskoprávnym súdom vrátane dovolacích konaní. V dovolacom konaní\nprocesné podmienky upravujú ustanovenia § 236 a nasl. V rámci všeobecnej úpravy\nprípustnosti dovolania proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu z ustanovenia § 237\nods. 1 OSP výslovne vyplýva, že dovolanie je prípustné, len pokiaľ ide o prípady uvedené\nv odseku 1 pod písm. a) až g) tohto zákonného ustanovenia (podľa v súčasnosti účinného\n§ 237 ods. 2 OSP dovolanie podľa odseku 1 nie je prípustné proti rozhodnutiu v exekučnom\nkonaní podľa osobitného predpisu, pozn.). Dovolanie je tiež prípustné proti uzneseniu\nodvolacieho súdu v prípadoch uvedených v § 239 ods. 1 a 2 OSP.\nÚstavný súd konštatuje, že najvyšší súd sa neodmietol zaoberať mimoriadnym\nopravným prostriedkom sťažovateľa, ktorým napadol uznesenie odvolacieho súdu,\njeho dovolanie riadne preskúmal, a to nielen zo zreteľom na uplatnený dovolací dôvod\npodľa § 237 písm. f) OSP, ale aj prípadné ďalšie vady konania podľa § 237 OSP, ktoré však\nnezistil, a keďže prípustnosť dovolania nebolo možné vyvodiť ani z § 239 OSP, následne\nsformuloval svoj právny záver o jeho odmietnutí. Napadnuté uznesenie najvyššieho súdu\npreto (na rozdiel od názoru sťažovateľa) nemožno považovať za svojvoľné alebo zjavne\nneodôvodnené, resp. za také, ktoré by popieralo zmysel práva na spravodlivý súdny proces.\nPodľa názoru ústavného súdu najvyšší súd v napadnutom uznesení zrozumiteľne\na presvedčivo vysvetlil právne závery, ku ktorým dospel, a tie sú z ústavnoprávneho\nhľadiska udržateľné.\n\n16\n\nMožno teda uzavrieť, že napadnutý postup a uznesenie najvyššieho súdu\n4 ECdo 9/2013 z 25. marca 2015 nevykazujú znaky arbitrárnosti a zjavnej nezlučiteľnosti\njeho účinkov s obsahom základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy,\nresp. práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ani práva na účinný\nprostriedok nápravy podľa čl. 13 dohovoru, a keďže v danom prípade neexistuje žiadna\npríčinná súvislosť medzi nimi, ústavný súd sťažnosť aj v tejto časti odmietol podľa § 25\nods. 2 zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.\nVzhľadom na odmietnutie sťažnosti ako celku sa ústavný súd ďalšími požiadavkami\nsťažovateľa nezaoberal, keďže rozhodovanie o nich je podmienené vyslovením porušenia\nzákladného práva alebo slobody, k čomu v tomto prípade nedošlo.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 31. mája 2016\n\n17", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "prieťahy", "exekúcia-trovy exekúcie"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:29b6f8c3-c617-4964-9b2f-da8b5967e8e2", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:3.US.26.2016.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 26/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 26/2016 z 19. 1. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-01-19", "citacie_n": 71, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.26.2016.1"}, {"guid": "ussr:8884512f-73a1-4af0-8459-a278d49d5b00", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 244/2014", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 244/2014 z 1. 4. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-04-01", "citacie_n": 140, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8884512f-73a1-4af0-8459-a278d49d5b00"}, {"guid": "ussr:03a325b2-7e7f-4270-9e18-8d8c5241cfa9", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 337/2013", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 337/2013 z 18. 7. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-07-18", "citacie_n": 15, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:03a325b2-7e7f-4270-9e18-8d8c5241cfa9"}, {"guid": "ussr:f9c5c149-de5a-47c9-9a33-dbbb530b11d6", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 241/2013", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 241/2013 z 11. 6. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-06-11", "citacie_n": 285, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f9c5c149-de5a-47c9-9a33-dbbb530b11d6"}, {"guid": "ussr:9ef79d80-c2b3-4a6a-a101-d2b2e817821a", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 68/2013", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 68/2013 z 5. 2. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-02-05", "citacie_n": 10, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:9ef79d80-c2b3-4a6a-a101-d2b2e817821a"}, {"guid": "ussr:bd4fb047-5e00-482c-8311-9e112a7fcb19", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 131/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 131/2012 z 28. 3. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-03-28", "citacie_n": 127, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bd4fb047-5e00-482c-8311-9e112a7fcb19"}, {"guid": "ussr:718a498f-61ae-4a5d-a410-0b483964c1e8", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 26/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 26/2012 z 17. 1. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-01-17", "citacie_n": 282, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:718a498f-61ae-4a5d-a410-0b483964c1e8"}, {"guid": "ussr:0f495cd1-7302-49d8-91b4-3fe9a11c8754", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 251/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 251/2011 z 16. 6. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-06-16", "citacie_n": 167, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0f495cd1-7302-49d8-91b4-3fe9a11c8754"}, {"guid": "ussr:40a4eea4-bd09-4fcd-bcbd-7230b0b59024", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 79/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 79/2011 z 17. 3. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-03-17", "citacie_n": 191, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:40a4eea4-bd09-4fcd-bcbd-7230b0b59024"}, {"guid": "ussr:02fb581c-e288-4b3a-9a62-27798c266aa5", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 414/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 414/2010 z 9. 11. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-11-09", "citacie_n": 168, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:02fb581c-e288-4b3a-9a62-27798c266aa5"}, {"guid": "ussr:a9a59dba-e4b5-437b-9b71-d0a76f57d012", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 357/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 357/2010 z 5. 10. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-10-05", "citacie_n": 1044, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a9a59dba-e4b5-437b-9b71-d0a76f57d012"}, {"guid": "ussr:fe684aaa-bdf7-49c0-90db-9d96fb5600f5", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 206/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 206/2010 z 18. 5. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-05-18", "citacie_n": 1015, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fe684aaa-bdf7-49c0-90db-9d96fb5600f5"}, {"guid": "ussr:f0f2d06e-8a31-47fc-8232-54afaf61ef03", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 75/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 75/2010 z 18. 2. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-02-18", "citacie_n": 277, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f0f2d06e-8a31-47fc-8232-54afaf61ef03"}, {"guid": "ussr:07134f83-ba39-439a-b539-6f16608a030a", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 302/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 302/09 z 26. 11. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-11-26", "citacie_n": 279, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:07134f83-ba39-439a-b539-6f16608a030a"}, {"guid": "ussr:73a25600-a17a-402f-9e87-317cff34148e", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 362/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 362/09 z 15. 10. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-10-15", "citacie_n": 1155, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:73a25600-a17a-402f-9e87-317cff34148e"}, {"guid": "ussr:1e255092-fb92-4481-94be-58eeb07d3dce", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 240/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 240/09 z 2. 9. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-09-02", "citacie_n": 33, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1e255092-fb92-4481-94be-58eeb07d3dce"}, {"guid": "ussr:f00960f7-cdcb-4e3b-bb3d-9d16c741fc6f", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 182/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 182/09 z 28. 5. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-05-28", "citacie_n": 179, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f00960f7-cdcb-4e3b-bb3d-9d16c741fc6f"}, {"guid": "ussr:48b56799-422f-43c8-a36c-9031d628929f", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 248/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 248/08 z 28. 8. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-08-28", "citacie_n": 621, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:48b56799-422f-43c8-a36c-9031d628929f"}, {"guid": "ussr:13c038d4-a201-43e5-b3bd-6081a18243d2", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 62/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 62/08 z 21. 2. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-02-21", "citacie_n": 1204, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:13c038d4-a201-43e5-b3bd-6081a18243d2"}, {"guid": "ussr:4d4c5783-445a-44b8-883f-424f0308766d", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 307/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 307/07 z 7. 11. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-11-07", "citacie_n": 25, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4d4c5783-445a-44b8-883f-424f0308766d"}, {"guid": "ussr:2d31688e-815f-456e-af47-2b5e2df16c37", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 238/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 238/07 z 27. 9. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-09-27", "citacie_n": 822, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2d31688e-815f-456e-af47-2b5e2df16c37"}, {"guid": "ussr:c3b6ed84-6077-4e0d-b3c0-788821a16354", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 171/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 171/06 z 5. 4. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-04-05", "citacie_n": 656, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c3b6ed84-6077-4e0d-b3c0-788821a16354"}, {"guid": "ussr:a92b424e-8744-440d-a572-975225263580", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 32/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 32/07 z 15. 3. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-03-15", "citacie_n": 881, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a92b424e-8744-440d-a572-975225263580"}, {"guid": "ussr:a0c6c40c-161e-46f1-99be-ab7eaac2e031", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 210/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 210/06 z 14. 6. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-06-14", "citacie_n": 80, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a0c6c40c-161e-46f1-99be-ab7eaac2e031"}, {"guid": "ussr:be4c7e27-32ad-4187-8696-2f8bf5efc02a", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 193/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 193/06 z 8. 6. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-06-08", "citacie_n": 809, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:be4c7e27-32ad-4187-8696-2f8bf5efc02a"}, {"guid": "ussr:1cb4ad8e-94e8-4f71-954f-45e2f402a4cc", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 249/05", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 249/05 z 18. 1. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-01-18", "citacie_n": 199, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1cb4ad8e-94e8-4f71-954f-45e2f402a4cc"}, {"guid": "ussr:d6eef413-f1cd-472a-bc5f-8b32e6ef4587", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 56/05", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 56/05 z 22. 6. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-06-22", "citacie_n": 797, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d6eef413-f1cd-472a-bc5f-8b32e6ef4587"}, {"guid": "ussr:544b7168-b44a-48af-8a8d-0688a3ab87a1", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 168/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 168/05 z 8. 6. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-06-08", "citacie_n": 565, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:544b7168-b44a-48af-8a8d-0688a3ab87a1"}, {"guid": "ussr:3ea42ef5-0b44-464b-bade-102e5a7ff819", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 106/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 106/05 z 20. 4. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-04-20", "citacie_n": 294, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3ea42ef5-0b44-464b-bade-102e5a7ff819"}, {"guid": "ussr:57354d74-ba22-46fd-a114-1af288f327b2", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 409/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 409/04 z 15. 12. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-12-15", "citacie_n": 772, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:57354d74-ba22-46fd-a114-1af288f327b2"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:dfc4c7f7-80d2-4cc0-83a1-7bb0d4a33a33", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:3.US.59.2019.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 59/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 59/2019 z 22. 10. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-10-22", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:3.US.59.2019.1"}, {"guid": "ussr:0730cfc1-6ae0-43ea-9aff-e09bff66715f", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:1.US.215.2019.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 215/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 215/2019 z 4. 6. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-06-04", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:1.US.215.2019.1"}, {"guid": "ussr:0d51f230-70b5-423b-9a1b-5b759b2ea86f", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:3.US.444.2018.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 444/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 444/2018 z 28. 11. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-11-28", "citacie_n": 23, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:3.US.444.2018.1"}, {"guid": "ussr:554feb3d-2670-412e-bb01-fd5a8e9c9d1e", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:3.US.175.2018.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 175/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 175/2018 z 2. 5. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-05-02", "citacie_n": 53, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.175.2018.1"}]}