{"guid": "ussr:4832d2df-3f4a-4fa6-94ad-a3ed007a4534", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:3.US.341.2015.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 341/2015", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 341/2015 z 17. 8. 2016", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 17. augusta 2016, sp. zn. III. ÚS 341/2015, ECLI:SK:USSR:2016:3.US.341.2015.2", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Rudolf Tkáčik", "sudca_id": 1080, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/rudolf-tkacik-1080", "datum_vydania": "2016-08-17", "forma": "Nález", "povaha": ["právo porušené bolo", "nevyhovuje", "nepriznáva primerané finančné zadosťučinenie", "Kancelárii Ústavného súdu Slovenskej republiky ukladá zaplatiť trovy právneho zastúpenia", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia", "rozhodnutie zrušuje a vec vracia na ďalšie konanie"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "III.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/4832d2df-3f4a-4fa6-94ad-a3ed007a4534", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.341.2015.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.341.2015.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.341.2015.2/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\nIII. ÚS 341/2015-39\nÚstavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky Jany Baricovej\na zo sudcov Sergeja Kohuta a Rudolfa Tkáčika na neverejnom zasadnutí 17. augusta 2016\nprerokoval sťažnosť\n, zastúpeného advokátom\n, vo veci namietaného porušenia jeho základného práva\nna súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivé\nsúdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd\nuznesením Krajského súdu v Trnave sp. zn. 6 Tos 127/2014 z 9. decembra 2014 a takto\nrozhodol:\n1. Základné právo\n\nna súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1\n\nÚstavy Slovenskej republiky uznesením Krajského súdu v Trnave sp. zn. 6 Tos 127/2014\nz 9. decembra 2014 p o r u š e n é b o l o .\n2. Uznesenie Krajského súdu v Trnave sp. zn. 6 Tos 127/2014 z 9. decembra 2014\nz r u š u j e a vec v r a c i a Krajskému súdu v Trnave na ďalšie konanie.\n3.\n\nfinančné zadosťučinenie n e p r i z n á v a .\n\n4. Kancelárii Ústavného súdu Slovenskej republiky u k l a d á zaplatiť trovy\nprávneho zastúpenia\n\nv sume 296,44 € (slovom dvestodeväťdesiatšesť eur\n\na štyridsaťštyri centov) na účet ustanoveného advokáta\nkancelária,\n\n, advokátska\n\n, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.\n\n5. Krajský súd v Trnave j e p o v i n n ý uhradiť štátu trovy právneho zastúpenia\nv sume 296,44 € (slovom dvestodeväťdesiatšesť eur a štyridsaťštyri centov) na účet\nKancelárie Ústavného súdu Slovenskej republiky v tvare\nvedený v Štátnej pokladnici do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto\nrozhodnutia.\n6. Vo zvyšnej časti sťažnosti n e v y h o v u j e .\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením č. k.\nIII. ÚS 341/2015-23 z 1. decembra 2015 podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady\nSlovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,\no konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon\no ústavnom súde“) prijal na ďalšie konanie sťažnosť\n(ďalej len „sťažovateľ“), ktorou\nnamietal porušenie svojho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6\nods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)\nuznesením Krajského súdu v Trnave (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 6 Tos 127/2014\nz 9. decembra 2014 (ďalej aj „napadnuté uznesenie“).\nZ obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ podal 5. marca 2014 návrh\nna povolenie obnovy konania v trestnej veci vedenej na Okresnom súde Trnava (ďalej len\n2\n\n„okresný súd“) pod sp. zn. 5 T 75/2011, pretože mu bol uložený trest odňatia slobody\nna základe aplikácie tzv. asperačnej zásady v zmysle ustanovenia § 41 ods. 2 zákona\nč. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov, a to v celom znení tohto\nustanovenia, ktoré bolo platné účinné v čase ukladania trestu, t. j. že aj za uplatnenia tohto\nustanovenia v časti za bodkočiarkou, ktorá bola na základe nálezu ústavného súdu sp. zn.\nPL. ÚS 106/2011 z 28. novembra 2012 (ďalej len „nález ústavného súdu o asperačnej\nzásade“) vyhlásená za nesúladnú s čl. 1 ústavy.\nOkresný súd svojím uznesením sp. zn. 3 Nt 32/2014 zo 7. apríla 2014 návrh\nna povolenie obnovy konania podľa ustanovenia § 399 ods. 2 Trestného poriadku odmietol.\nSťažovateľ napadol uznesenie okresného súdu sťažnosťou, v ktorej poukazoval jednak\nna nález ústavného súdu o asperačnej zásade, ako aj na naň reflektujúce stanovisko\ntrestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“)\nsp. zn. Tpj 44/2013 z 26. novembra 2013 (ďalej len „stanovisko trestnoprávneho kolégia\nnajvyššieho súdu“) vydaného pre účely zjednotenia výkladu a aplikácie ustanovenia § 394\nods. 1 Trestného poriadku, podľa ktorého „Ak je podaný návrh na povolenie obnovy\nkonania vo veci, ktorá sa skončila právoplatným rozhodnutím, ktorý vychádza\nzo skutočností predpokladaných v ustanovení § 41 ods. 1 zákona č. 38/1993 Z. z.\no organizácii ústavného súdu, je splnenie podmienok konania konštatované už v tomto\nustanovení. Preto súd nemôže skúmať splnenie iných podmienok uvedených v § 394 ods. 1\nTrestného poriadku, ale obnovu konania povolí podľa § 394 ods. 1 Trestného poriadku\nz dôvodu uvedeného v § 41 ods. 1 zákona č. 38/1993 Z.z. v znení neskorších predpisov.“.\nO podanej sťažnosti rozhodol krajský súd napadnutým uznesením, ktorým ju podľa\nustanovenia § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku zamietol. Krajský súd uviedol,\nže predchádzajúci návrh sťažovateľa na obnovu konania, ktorý obsahoval rovnaké\nskutočnosti ako tento jeho návrh, bol uznesením okresného súdu sp. zn. 4 Nt 58/2013\nz 8. augusta 2013 zamietnutý. Krajský súd ďalej konštatoval, že tento návrh sťažovateľa\nuvádza len tie isté skutočnosti ako jeho prvý návrh a tiež to, že stanovisko trestnoprávneho\nkolégia najvyššieho súdu nemožno pre účely povolenia obnovy konania považovať za novú\nskutočnosť alebo dôkaz.\n\n3\n\nSťažovateľ vo svojej sťažnosti podľa čl. 127 ústavy tvrdí, že stanovisko\ntrestnoprávneho kolégia najvyššieho súdu je ďalšou skutočnosťou, ktorá podporuje jeho\npôvodnú argumentáciu, a že krajský súd mal napraviť svoje neudržateľné a nezákonné\nrozhodovanie o jeho prvom návrhu na povolenie obnovy konania. Sťažovateľ preto\npovažuje napadnuté uznesenie krajského súdu za svojvoľné a arbitrárne.\nSťažovateľ na základe uvedenej argumentácie navrhol, aby ústavný súd nálezom\nvyslovil porušenie jeho základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1\nústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutým\nuznesením krajského súdu, toto uznesenie zrušil a vrátil vec krajskému súdu na ďalšie\nkonanie. Sťažovateľ sa taktiež domáha priznania primeraného finančného zadosťučinenia\nv sume 8 000 € z dôvodu pocitu bezmocnosti a frustrácie, ako aj náhrady trov právneho\nzastúpenia.\nKrajský súd vo svojom vyjadrení sp. zn. Spr 31/16 z 22. januára 2016, ktoré bolo\nústavnému súdu doručené 27. januára 2016, odkázal na odôvodnenie napadnutého\nuznesenia. Krajský súd dôvodil, že skutočnosti, ktoré sťažovateľ v tomto svojom návrhu\nna povolenie obnovy konania uviedol, sú totožné so skutočnosťami v zmysle návrhu\nodsúdeného na povolenie obnovy konania, ktorý už bol okresným súdom zamietnutý. Preto\nnavrhol sťažnosť ako nedôvodnú odmietnuť. Súčasne súhlasil s upustením od ústneho\npojednávania.\nSťažovateľ vo svojej replike, ktorá bola ústavnému súdu doručená 10. februára 2016,\nuviedol, že krajský súd vo svojom vyjadrení len prepísal odôvodnenie napadnutého\nuznesenia, ktoré sťažovateľ naďalej považuje za svojvoľné. Sťažovateľ zároveň súhlasil\ns upustením od ústneho pojednávania.\nÚstavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom\nsúde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru, že od neho\nnemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.\n\n4\n\nII.\nÚstavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti (čl. 124 ústavy).\nJe teda garantom ústavnosti a súdnym orgánom, ktorý je povinný chrániť dodržiavanie\na rešpektovanie ústavy všetkými orgánmi verejnej moci vrátane všeobecných súdov.\nÚstavný súd podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nPodľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom\nsvojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom\nna inom orgáne Slovenskej republiky.\nPodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo\no oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.\nPredmetom sťažnosti, ktorú ústavný súd uznesením III. ÚS 341/2015-23\nz 1. decembra 2015 prijal na ďalšie konanie, je posúdenie napadnutého uznesenia krajského\nsúdu vo vzťahu k novému návrhu sťažovateľa na povolenie obnovy konania.\nPrvý návrh sťažovateľa na obnovu konania v jeho trestnej veci, v ktorom poukazoval\nna nálezu ústavného súdu o asperačnej zásade, bol uznesením okresného súdu\nč. k. 4 Nt 58/2013-19 z 8. augusta 2013 zamietnutý. Proti tomuto uzneseniu podal\nsťažovateľ sťažnosť, ktorá bola uznesením krajského súdu sp. zn. 6 Tos 176/2013\nz 31. októbra 2013 zamietnutá. Všeobecné súdy vychádzali z úvahy, že „existencia Nálezu\nÚstavného súdu SR zo dňa 28. 11. 2012 sama osebe nepredstavuje skutočnosť, ktorá by aj\n\n5\n\nv spojení s ustanovením § 41b zákona č. 38/1993 Z. z. zakladala obligatórne povinnosť\nokresného súdu povoliť obnovu konania“. Všeobecné súdy dospeli k záveru, že trest\npôvodne uložený sťažovateľovi je aj za novej právnej situácie zákonný.\nProti tomuto uzneseniu podal sťažovateľ sťažnosť podľa čl. 127 ústavy, v ktorej\nnamietal porušenie svojich práv podľa viacerých článkov ústavy, listiny a dohovoru. Jeho\nsťažnosť podľa čl. 127 ústavy bola uznesením ústavného súdu sp. zn. III. ÚS 264/2014\nz 24. apríla 2014 odmietnutá ako zjavne neopodstatnená. Ústavný súd v danej veci\nkonštatoval, že zistenia krajského súdu nie sú výsledkom svojvôle a že tento komplexne\nzhodnotil všetky skutkové okolnosti relevantné na rozhodovanie. Ďalej uviedol, že\npovoľovaním obnovy konania „ex offo“ by došlo k nadbytočnému, formálnemu\na neúčelnému prehodnocovaniu právoplatných rozhodnutí v trestných veciach, ktoré by boli\nna základe návrhov odsúdených bez ďalšieho preskúmavané, napriek tomu, že už v konaní\no obnove konania je zo všetkých okolností zrejmé, že obnovenie konania nemôže\npre odsúdeného privodiť iný, resp. priaznivejší výsledok.\nNásledne plénum ústavného súdu prijalo 7. mája 2014 zjednocujúce stanovisko\nsp. zn. PLz. ÚS 2/2014 (ďalej aj „zjednocujúce stanovisko ústavného súdu“) v tomto znení:\n„Bod II stanoviska trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.\nTpj 44/2013 z 26. novembra 2013, ktoré súvisí s aplikáciou nálezu Ústavného súdu\nSlovenskej republiky sp. zn. PL. ÚS 106/2011 z 28. decembra 2012 (nález o asperačnej\nzásade), zabezpečuje dotknutým fyzickým osobám plnohodnotnú ochranu ich základných\npráv a slobôd, a preto je v plnom rozsahu aplikovateľný nielen v konaniach\npred všeobecnými súdmi, ale aj v konaniach pred Ústavným súdom Slovenskej republiky.“\nV bode II stanoviska trestnoprávneho kolégia najvyššieho súdu je vyjadrený tento\nprávny názor: „Ak je podaný návrh na povolenie obnovy konania vo veci, ktorá sa skončila\nprávoplatným rozhodnutím, ktorý vychádza len zo skutočností predpokladaných\nv ustanovení § 41b ods. 1 zákona č. 38/1993 Z. z. o organizácii ústavného súdu, je splnenie\npodmienok obnovy konania konštatované už v tomto ustanovení. Preto súd už nemôže\nskúmať splnenie iných podmienok uvedených v § 394 ods. 1 Trestného poriadku, ale obnovu\n\n6\n\nkonania povolí podľa § 394 ods. 1 Trestného poriadku z dôvodu uvedeného v § 41b ods. 1\nzákona č. 38/1993 Z. z. v znení neskorších predpisov.“\nSťažovateľ podal medzičasom nový návrh na povolenie obnovy konania, v ktorom\npoukázal nielen na nález ústavného súdu o asperačnej zásade, ale podľa jeho názoru aj\nna novú skutočnosť, a to stanovisko trestnoprávneho kolégia najvyššieho súdu. Jeho návrh\nna povolenie obnovy konania bol uznesením okresného súdu sp. zn. 3 Nt 32/2014\nzo 7. apríla 2014 odmietnutý. Sťažnosť sťažovateľa proti tomuto uzneseniu bola zamietnutá\nnapadnutým uznesením krajského súdu. Okresný súd i krajský súd zhodne konštatovali,\nže podmienky na povolenie obnovy konania neboli splnené, pretože skutočnosti, ktoré\nsťažovateľ vo svojom návrhu uviedol, sú totožné so skutočnosťami v zmysle jeho prvého\nnávrhu.\nÚstavný súd konštatuje, že záver okresného súdu a krajského súdu o tom, že\nstanovisko trestnoprávneho kolégia najvyššieho súdu nie je možné pre účely povolenia\nobnovy konania považovať za novú skutočnosť, nie je možné z ústavného hľadiska\npovažovať za svojvoľný či arbitrárny. Aj podľa názoru ústavného súdu môžu byť novými\nskutočnosťami iba skutočnosti súdu v pôvodnom konaní neznáme, ktoré však už v dobe\nvydania rozhodnutia existovali a až neskôr vyšli najavo. Nový výklad ustanovenia\nhmotného práva teda nemôže byť novou skutočnosťou, ak v dobe vydania pôvodného\nrozhodnutia neexistoval.\nÚstavný súd však berúc do úvahy už opísané okolnosti prípadu považuje\nza rozhodujúcu skutočnosť, ktorú krajský súd v napadnutom uznesení vôbec nezohľadnil.\nZ pohľadu sťažovateľa bolo novou skutočnosťou, podobne ako v prípade jeho prvého\nnávrhu na povolenie obnovy konania, to, že mu bol uložený trest za použitia neústavnej\nčasti asperačnej zásady. V čase rozhodovania o prvom návrhu sťažovateľa na povolenie\nobnovy konania sa ako na všeobecných, tak aj na ústavnom súde viedla polemika o tom,\nako by mali súdy pristupovať k návrhom na povolenie obnovy konania v súvislosti\ns neústavnou časťou asperačnej zásady. To malo pred všeobecnými súdmi za následok, že\nnávrhy na obnovu konania v súvislosti s neústavnou časťou asperačnej zásady niektoré súdy\n\n7\n\nzamietali a iné zas obnovu konania povoľovali. Ani judikatúra ústavného súdu nebola\nv tomto smere jednotná (porovnaj napr. I. ÚS 673/2013 a IV. ÚS 110/2014). Opísaná\nnázorová polemika však bola po prijatí stanoviska trestnoprávneho kolégia najvyššieho súdu\nz 26. novembra 2013 a predovšetkým po prijatí zjednocujúceho stanoviska pléna ústavného\nsúdu zo 7. mája 2014 ukončená v prospech plnohodnotnej ochrany práv odsúdených\n(sťažovateľov). Uvedené skutočnosti boli krajskému súdu v čase jeho rozhodovania\n(9. decembra 2014) známe a tento ich preto mal s ohľadom na potrebu materiálnej ochrany\nústavnosti v napadnutom uznesení zohľadniť (porovnaj situáciu sťažovateľa v tejto veci\nso situáciou sťažovateľa vo veci sp. zn. IV. ÚS 37/2014, kde bolo o jeho opakovanom\nnávrhu na povolenie obnovy konania rozhodnuté inak, v dôsledku čoho bolo konanie o jeho\nsťažnosti podľa čl. 127 ústavy zastavené). Vo výnimočných okolnostiach daného prípadu\nbolo totiž pri porovnaní situácie sťažovateľa so situáciou iných odsúdených, ktorým bola\nza obdobných okolností obnova konania povolená, potrebné prihliadať na princíp\nspravodlivosti a predovšetkým na to, čo bolo pre sťažovateľa v danej veci v stávke (výška\nnepodmienečného trestu odňatia slobody).\nKeďže krajský súd uvedené úvahy v napadnutom uznesení nezohľadnil, porušil\nprávo sťažovateľa na súdnu a inú právnu ochranu podľa 46 ods. 1 ústavy (bod 1 výroku\ntohto nálezu).\nVo vzťahu k namietanému porušeniu práva sťažovateľa na spravodlivé súdne\nkonanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru ústavný súd poukazuje na doterajšiu judikatúru\nEurópskeho súdu pre ľudské práva, z ktorej možno vyvodiť, že pod ochranu čl. 6 ods. 1\ndohovoru nespadá konanie o mimoriadnych opravných prostriedkoch, za ktoré treba\nbezpochyby považovať aj obnovu konania (IV. ÚS 382/09, m. m. I. ÚS 5/02 A. B.\nv. Slovenská republika, rozsudok zo 4. 3. 2003 a v ňom odkaz na ďalšiu judikatúru), pretože\nrozhodnutia o povolení obnovy konania alebo zamietnutí návrhu na povolenie obnovy\nkonania priamo nesúvisia s rozhodnutím o právach a záväzkoch občianskoprávneho\ncharakteru alebo o oprávnenosti trestného obvinenia proti adresátom práv podľa tohto\nustanovenia dohovoru. Článok 6 ods. 1 dohovoru totiž neobsahuje právo na revíziu súdneho\nkonania [pozri aj Svák, J. Ochrana ľudských práv z pohľadu judikatúry a doktríny\n\n8\n\nštrasburských orgánov ochrany práva. Žilina : 2003, s. 370 – 371, ktorý v tejto súvislosti\npoukazuje na rozhodnutie vo veci Callaghon c. Spojené kráľovstvo z 9. 5. 1985, Décisions\net raports, č. 60 (IV. ÚS 403/09)].\nVzhľadom na uvedené ústavný súd tejto časti sťažnosti sťažovateľa nevyhovel (bod 6\nvýroku tohto nálezu).\nIII.\nAk ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby\npodľa čl. 127 ods. 2 ústavy vysloví, že k porušeniu práva alebo slobody došlo právoplatným\nrozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom, prípadne nečinnosťou, zruší také rozhodnutie,\nopatrenie alebo iný zásah, prípadne prikáže tomu, kto právo alebo slobodu porušil, aby\nvo veci konal. Ústavný súd môže zároveň vec vrátiť na ďalšie konanie, zakázať\npokračovanie v porušovaní základných práv a slobôd alebo ľudských práv a základných\nslobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala\na bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, alebo ak to je možné, prikázať, aby ten,\nkto porušil práva alebo slobody podľa odseku 1, obnovil stav pred porušením.\nS ohľadom na to, že ústavný súd sťažnosti v časti vyhovel a rozhodol, že krajský súd\nnapadnutým uznesením porušil základné právo sťažovateľa podľa čl. 46 ods. 1 ústavy,\nnapadnuté uznesenie krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové\nrozhodnutie podľa § 56 ods. 3 písm. b) zákona o ústavnom súde (bod 2 výroku tohto\nnálezu).\nSťažovateľ ďalej navrhol, aby ústavný súd uložil krajskému súdu povinnosť zaplatiť\nmu aj primerané finančné zadosťučinenie vo výške 8 000 €.\nPodľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie\nsťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa čl. 127 ods. 1 ústavy boli porušené, primerané\n\n9\n\nfinančné zadosťučinenie. Z uvedeného textu ústavy vyplýva, že ústavný súd môže, avšak\nnemusí priznať primerané finančné zadosťučinenie.\nVzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že deklarovanie\nporušenia práva sťažovateľa, zrušenie napadnutého uznesenia a vrátenie veci na ďalšie\nkonanie je pre neho dostatočným zadosťučinením. Ústavný súd preto rozhodol, že finančné\nzadosťučinenie sťažovateľovi nepriznáva (bod 3 výroku tohto nálezu).\nÚstavný súd podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde rozhodol o úhrade trov\nkonania sťažovateľa, ktoré mu vznikli v súvislosti s jeho právnym zastupovaním.\nPodľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených\nprípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania,\naby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.\nÚstavný súd pri rozhodovaní o úhrade trov konania vychádzal z priemernej mesačnej\nmzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za prvý polrok 2014, ktorá bola\n839 €, keďže išlo o úkony právnej služby vykonané v roku 2015. Úhradu priznal\nsťažovateľovi za dva úkony právnej služby (prevzatie a prípravu zastúpenia a podanie\nsťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy) podľa § 13a ods. 1 písm. a) a c) vyhlášky Ministerstva\nspravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov\nza poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“),\na to za každý úkon po 139,83 € [1/6 výpočtového základu (§ 11 ods. 3 vyhlášky)], čo spolu\ns paušálnou náhradou niektorých hotových výdavkov (režijný paušál) za každý úkon\nprávnej služby v sume po 8,39 € [1/100 výpočtového základu (§ 16 ods. 3 vyhlášky)]\npredstavuje sumu 296,44 €. Za tretí úkon (vyjadrenie z 9. februára 2016) ústavný súd\núhradu trov konania sťažovateľovi nepriznal, pretože vzhľadom na obsah tohto podania\ntento úkon relevantným spôsobom neprispel k ďalšiemu objasneniu veci.\nPriznanú úhradu trov konania zaplatí Kancelária Ústavného súdu Slovenskej\nrepubliky (ďalej len „Kancelária ústavného súdu“) na účet právneho zástupcu sťažovateľa.\n\n10\n\nKrajský súd je potom povinný uhradiť trovy právneho zastúpenia sťažovateľa na účet\nKancelárie ústavného súdu (bod 4 a 5 výroku tohto nálezu).\nV zmysle čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu\nnie je prípustný opravný prostriedok, je potrebné pod právoplatnosťou rozhodnutia\nuvedenou vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 17. augusta 2016\n\n11", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "advokát, advokácia-zastúpenie advokátom", "konanie-splnenie podmienok konania", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na súdnu ochranu", "trest-asperačná zásada", "trestné konanie-obnova konania v trestnom konaní", "obnova konania-obnova konania v trestnom konaní"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "6Tos/127/2014", "guid": null, "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:b3abaceb-d1dc-46ff-8468-6207cd9f31c3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:4.US.37.2014.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 37/2014", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 37/2014 z 15. 1. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-01-15", "citacie_n": 8, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:4.US.37.2014.1"}, {"guid": "ussr:4f7e7f6d-a06f-4e7e-85bb-4d360e7b5251", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 110/2014", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 110/2014 z 19. 6. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-06-19", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4f7e7f6d-a06f-4e7e-85bb-4d360e7b5251"}, {"guid": "ussr:87b3a9e2-30d1-4e94-aca2-396def33cbfa", "ecli": null, "spisova_znacka": "PLz. ÚS 2/2014", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PLz. ÚS 2/2014 z 7. 5. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-05-07", "citacie_n": 27, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:87b3a9e2-30d1-4e94-aca2-396def33cbfa"}, {"guid": "ussr:4ef4eac2-b29c-4bf7-b144-53400abfbc44", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 264/2014", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 264/2014 z 24. 4. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-04-24", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4ef4eac2-b29c-4bf7-b144-53400abfbc44"}, {"guid": "ussr:635a46b8-bc87-458b-b802-6393f59349f9", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 673/2013", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 673/2013 z 13. 11. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-11-13", "citacie_n": 13, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:635a46b8-bc87-458b-b802-6393f59349f9"}, {"guid": "ussr:03bf04ea-c6ef-4852-9772-348924db926f", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 106/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 106/2011 z 5. 10. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-10-05", "citacie_n": 797, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:03bf04ea-c6ef-4852-9772-348924db926f"}, {"guid": "ussr:aacb3f19-fb34-42d2-ab53-7745284d716d", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 403/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 403/09 z 13. 11. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-11-13", "citacie_n": 76, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:aacb3f19-fb34-42d2-ab53-7745284d716d"}, {"guid": "ussr:91100dee-9f83-44df-a132-8e0751ce9da4", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 382/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 382/09 z 21. 10. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-10-21", "citacie_n": 112, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:91100dee-9f83-44df-a132-8e0751ce9da4"}, {"guid": "ussr:c397dccb-8c4a-42ea-bc1d-76656f7c11c5", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 5/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 5/02 z 21. 5. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-05-21", "citacie_n": 301, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c397dccb-8c4a-42ea-bc1d-76656f7c11c5"}, {"guid": "7b9b577d-2287-4163-bcc5-59eef4e2b4fa:ad11082a-74cd-4483-8d6a-5e1b7fb59d7b", "ecli": null, "spisova_znacka": "3Nt/32/2014", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Nitra sp. zn. 3Nt/32/2014 z 26. 5. 2014", "sud": "Okresný súd Nitra", "datum_vydania": "2014-05-26", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/7b9b577d-2287-4163-bcc5-59eef4e2b4fa:ad11082a-74cd-4483-8d6a-5e1b7fb59d7b"}, {"guid": "0f92a56f-d67b-47a0-be14-d89220923534:208ea616-eb78-4220-b5b9-844d2603c445", "ecli": null, "spisova_znacka": "4Nt/58/2013", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Levice sp. zn. 4Nt/58/2013 z 14. 10. 2013", "sud": "Okresný súd Levice", "datum_vydania": "2013-10-14", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/0f92a56f-d67b-47a0-be14-d89220923534:208ea616-eb78-4220-b5b9-844d2603c445"}], "citovane_v": []}