{"guid": "ussr:11228862-0ad3-4c8d-ae27-4c3db1330972", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:3.US.34.2016.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 34/2016", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 34/2016 z 12. 4. 2016", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 12. apríla 2016, sp. zn. III. ÚS 34/2016, ECLI:SK:USSR:2016:3.US.34.2016.2", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2016-04-12", "forma": "Nález", "povaha": ["rozhodnutie zrušuje"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o preskúmaní rozhodnutia vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "III.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2004/357/#clanok-10.odsek-3", "nazov": "čl. 10 ods. 3 zákona č. 357/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/357/#clanok-10.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/357-2004/clanok-10"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2004/357#clanok-10"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/11228862-0ad3-4c8d-ae27-4c3db1330972", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.34.2016.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.34.2016.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.34.2016.2/text", "citacie_n": 9, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\nIII. ÚS 34/2016-41\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 12. apríla 2016 v senáte\nzloženom z predsedníčky Jany Baricovej a zo sudcov Sergeja Kohuta a Rudolfa Tkáčika\nvo veci návrhu\n\n,\n\n, zastúpeného advokátkou\n\nJUDr. Martinou Tekeliovou, advokátska kancelária, Bijacovce 180, na preskúmanie\nrozhodnutia\n\nObecného\n\nzastupiteľstva\n\nZlatá\n\nBaňa\n\nschváleného\n\nuznesením\n\nz 26. novembra 2015 vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov\npodľa ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií\nverejných funkcionárov v znení ústavného zákona č. 545/2005 Z. z. takto\nrozhodol:\n1. Rozhodnutie Obecného zastupiteľstva Zlatá Baňa schválené uznesením\nz 26. novembra 2015 vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov\npodľa ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií\nverejných funkcionárov v znení ústavného zákona č. 545/2005 Z. z. z r u š u j e .\n2. Vo zvyšnej časti návrhu\n\n, nevyhovuje.\n\nOdôvodnenie:\nI.\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bol\n16. decembra 2015 doručený návrh\n\n,\n\n(ďalej\n\nlen „navrhovateľ“), na preskúmanie rozhodnutia Obecného zastupiteľstva Zlatá Baňa (ďalej\nlen „obecné zastupiteľstvo“) schváleného uznesením z 26. novembra 2015 vo veci ochrany\nverejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov schváleného podľa ústavného zákona\nč. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov\nv znení ústavného zákona č. 545/2005 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa ústavný zákon\nč. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov\n(ďalej len „ústavný zákon o ochrane verejného záujmu“). Z navrhovaného petitu\nani z obsahu príloh návrhu nemožno ustáliť žiadne číselné označenie uvedeného uznesenia\nobecného zastupiteľstva.\nZ predloženého návrhu a jeho príloh vyplýva, že výrokom napadnutého rozhodnutia\nobecné zastupiteľstvo vyslovilo, že navrhovateľ ako starosta obce Zlatá Baňa „porušil\npovinnosť podať písomné oznámenie spôsobom podľa čl. 7 ods. 5 písm. a) ústavného\nzákona č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných\nfunkcionárov v lehote ustanovenej v čl. 7 ods. 1 ústavného zákona č. 357/2004 Z. z.\no ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov, a tým porušil čl. 7\nods. 1 ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií\nverejných funkcionárov a za toto konanie sa ukladá starostovi obce\n, bytom\n\n, pokuta podľa čl. 9 ods. 10 písm. a)\n\nústavného zákona v sume zodpovedajúcej jeho mesačnému platu, t. j. vo výške 1.404,80,- €\n(slovom: jedentisícštyristoštyri eur a osemdesiat centov), ktorú je povinný uhradiť do 15 dní\nodo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia\n“.\n\n2\n\nNavrhovateľ uvádza, že funkciu starostu obce Zlatá Baňa vykonával vo funkčnom\nobdobí 2010 – 2014, pričom vo voľbách do orgánov samosprávy obcí konaných v roku\n2014 bol opätovne do tejto funkcie zvolený a jej výkonu sa ujal na ustanovujúcom zasadnutí\nobecného zastupiteľstva 15. decembra 2014.\nPo uskutočnenom konaní podľa ústavného zákona o ochrane verejného záujmu\nobecné\n\nzastupiteľstvo\n\nna\n\nzasadnutí\n\n26.\n\nnovembra\n\n2015\n\nschválilo\n\nuznesenie,\n\nktorého obsahom je napadnuté rozhodnutie. Navrhovateľ udáva, že ako starosta obce využil\nproti tomuto uzneseniu svoje sistačné právo, pričom «rozhodnutie nebolo potvrdené\nzákonom predpísaným postupom podľa § 13 ods. 8 zákona o obecnom zriadení.\nNapriek uvedenému, mi bola Zastupiteľstvom priamo na jeho rokovaní\ndňa 01.12.2015 doručená príloha k zápisnici zo dňa 26.11.2015, ktorá bola vyhotovená\nnásledne po konaní zasadnutia zastupiteľstva dňa 26.11.2015, a ktorá bola zastupiteľstvom\noznačená a poňatá ako „Rozhodnutie vo veci porušenia povinnosti podľa čl. 7 ods. 1\nústavného zákona“.\nDoručenie tejto následne, po rokovaní Zastupiteľstva 26.11.2015 vyhotovenej prílohy\nnespochybňujem. Avšak týmto postupom Zastupiteľstva sa už samotné konanie vo veci\nochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov podľa čl. 9 ústavného zákona\nvyznačuje zmätočnosťou a nepreskúmateľnosťou.».\nNavrhovateľ nadväzne s poukazom na čl. 9 ods. 5 ústavného zákon o ochrane\nverejného záujmu a na § 11 zákona Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom\nzriadení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o obecnom zriadení“) argumentuje,\nže „vytváranie a prejavovanie vôle poslancami kedykoľvek mimo zasadania obecného\nzastupiteľstva regulovaného zákonom, nie je a nemôže byť vytvorením a prejavením vôle\nobecného zastupiteľstva“. Preto „je nepochybné, že príloha zápisnice zo zasadnutia\nobecného zastupiteľstva z 26.11.2015, ktorá mi bola doručená dňa 01.12.2015,\nktorá ako celok nebola vôbec predmetom rozhodovacej činnosti Zastupiteľstva a bola\nvyhotovená až následne po zasadnutí Zastupiteľstva konaného dňa 26.11.2015 je vo svojej\npodstate ničotným právnym aktom, keďže neprejavuje vôľu žiadneho orgánu verejnej\n\n3\n\nsprávy, in concreto Zastupiteľstva, ktoré môže vôľu vytvoriť i prejaviť len na svojom\nzasadnutí“.\nPodľa\n\nnavrhovateľa\n\nje\n\nnapadnuté\n\nrozhodnutie\n\n„absolútne\n\nzmätočné\n\na nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, a to z viacerých príčin.\nZároveň sa Rozhodnutie zo dňa 26.11.2015 zakladá na nesprávnom skutkovom\nposúdení veci a nesprávnom právnom posúdení veci, tak ako vyplýva z ustálenej judikatúry\nÚstavného súdu SR vo veciach preskúmania rozhodnutí podľa ústavného zákona.“.\nNavrhovateľ v prvom rade namieta, že „rozhodnutie, ktoré bolo predmetom\nuznášania sa Zastupiteľstva na jeho zasadnutí 26.11.2015... obsahuje z povinných\nobsahových náležitostí rozhodnutia podľa ústavného zákona len Výrok...“. Okrem výroku\nteda „nebolo predmetom rozhodovacej činnosti Zastupiteľstva nič, čo by ma v súlade\ns princípmi materiálneho právneho štátu malo presvedčiť o správnosti a opodstatnenosti\ntakéhoto rozhodnutia a poučiť ma o možnosti brániť sa pred nezávislým a nestranným\nsúdom“. Rozhodnutie, ktoré mu bolo doručené 1. decembra 2015, „je domnelým právnym\naktom a bolo vyhotovené až následne jedným z poslancov Zastupiteľstva. Zastupiteľstvo sa\nteda na doručenom Zdanlivom rozhodnutí vôbec neuznieslo“ a je „ničotným právnym\naktom.“.\nNavrhovateľ\n\nnamieta\n\naj\n\nvadu\n\nv doručovaní\n\nnapadnutého\n\nrozhodnutia,\n\npretože „doručené mi bolo iba Zdanlivé rozhodnutie, a to priamo na rokovaní\nzastupiteľstva dňa 01.12.2015. Rozhodnutie Zastupiteľstva prijaté na zasadnutí 26.11.2015\nmi nikdy nebolo doručené do vlastných rúk... O jeho obsahu som sa dozvedel iba\nz rokovania zastupiteľstva z dňa 26.11.2015 a zo zápisnice z tohto zasadnutia.“.\nVýznamnou námietkou navrhovateľa je kritika, podľa ktorej „z napadnutého\nRozhodnutia nie je zrejmé, aké protiprávne konanie sa mi vlastne pripisuje a za aké\nprotiprávne konanie som Zastupiteľstvom sankcionovaný“. Totiž, „zastupiteľstvo vôbec\nv Rozhodnutí neuviedlo, čím som sa dopustil... protiprávneho konania, t. z. za aké obdobie\n\n4\n\na v akom termíne som sa mal dopustiť opomenutia svojej povinnosti podľa čl. 7 ods. 1\nústavného zákona“.\nNesprávna je podľa navrhovateľa aj suma uloženej pokuty. Navrhovateľ predkladá\nk svojmu návrhu fotokópiu osobného mzdového listu, z ktorej vyplýva, že jeho hrubá\nmzda za rok 2014 predstavovala 16 481,78 €, z čoho jedna dvanástina je 1 373,48 €,\nnie 1 404,80 €.\nNavrhovateľ podľa vlastného tvrdenia neporušil povinnosť uloženú čl. 7 ods. 1\nústavného zákona o ochrane verejného záujmu. Poukazuje na skutočnosť, že oznámenie\nza kalendárny rok 2013 podľa uvedeného ustanovenia podal do 30 dní odo dňa ujatia sa\nfunkcie starostu obce Zlatá Baňa. Za kalendárny rok 2013 však podal oznámenie podľa čl. 7\nods. 1 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu aj v lehote do 31. marca 2014.\nNa podporu týchto tvrdení predkladá dôkazy (komunikácia s komisiou obecného\nzastupiteľstva na ochranu verejného záujmu, fotokópia knihy došlej pošty obecného úradu\nobce Zlatá Baňa). V nadväznosti na to poukazuje na čl. 7 ods. 3 ústavného zákona o ochrane\nverejného záujmu.\nV závere návrhu navrhovateľ žiada zrušenie napadnutého rozhodnutia a priznanie\nnáhrady trov konania.\n2. Ústavný súd uznesením č. k. III ÚS 34/2016-17 z 19. januára 2016 prijal\npodľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii\nÚstavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení\nneskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) návrh navrhovateľa na ďalšie\nkonanie.\n3. Ústavný súd 12. februára 2016 vyzval obecné zastupiteľstvo na vyjadrenie sa\nk vecnej stránke prijatého návrhu.\n\n5\n\n4. K návrhu navrhovateľa sa obecné zastupiteľstvo vyjadrilo podaním doručeným\nústavnému súdu 4. marca 2016. K tvrdeniu navrhovateľa o ničotnosti napadnutého\nrozhodnutia dôvodí, že zasadnutiu konanému 26. novembra 2015 sa navrhovateľ „snažil\nvšemožne zabrániť... starosta v rozpore so zákonom toto obecné zastupiteľstvo nezvolal,...\nOZ nebol sprístupnený vstup do budovy Obecného úradu za účelom rokovania OZ, nebola\nposkytnutá materiálna ani technická vybavenosť, a nebola prítomná pracovníčka Obecného\núradu, ani iná náhradná osoba, ktorá zvyčajne zapisuje zápisnicu z rokovania OZ. Preto\nbol prepis konania OZ vyhotovovaný osobou, ktorá nemá skúsenosti a praktické zručnosti\ns vyhotovovaním zápisnice. Avšak máme zato, že starosta neuniesol dôkazné bremeno,\nkeď tvrdí že okrem výroku nebol zvyšok Rozhodnutia predmetom rokovania OZ. Naopak,\nako je aj v zápisnici uvedené, na predmetnom rokovaní boli prečítané zápisnice z komisie\nOZ na ochranu verejného záujmu..., listy starostu adresované tejto komisii, list adresovaný\npredsedovi komisie, ustanovenia ústavného zákona ktoré pojednávajú o povinnostiach\nverejných funkcionárov.“. Citujúc zo zápisnice z predmetného zasadnutia obecné\nzastupiteľstvo konštatuje, že „na rokovaní OZ dňa 26.11.2015 odznel celý text, spolu\ns výrokom, odôvodnením a poučením, ktorý bol schválený ako Rozhodnutie, a ktorý bol\nstarostovi doručený ako Rozhodnutie podľa ústavného zákona. OZ pri jeho schvaľovaní\nriadne prejavilo vôľu tak, ako to požaduje ústavný zákon v čl. 9 ods. 6. Rozhodnutie bolo\nv celom svojom obsahu predmetom rokovania OZ a následného hlasovania, o čom je\naj vyhotovený audiovizuálny záznam a zvukový záznam.“.\nK doručeniu\n\nrozhodnutia\n\nnavrhovateľovi\n\nobecné\n\nzastupiteľstvo\n\nuvádza,\n\nže „Rozhodnutie, podpísané všetkými poslancami prítomnými pri rozhodovaní o ňom bolo\ndoručené starostovi, ako to sám tvrdí, dňa 01.12.2015, spolu s prepisom z rokovania OZ,\npriamo na rokovaní OZ do vlastných rúk pred zrakom prítomnej verejnosti.“.\nZa neopodstatnenú považuje obecné zastupiteľstvo aj námietku navrhovateľa,\npodľa ktorej z rozhodnutia nie je zrejmé, aké protiprávne konanie sa mu pripisuje. Obecné\nzastupiteľstvo cituje výrok napadnutého rozhodnutia a následne predkladá citáciu z jeho\nodôvodnenia, podľa ktorej „keďže sa funkcie ujal v roku 2014, oznámenie podľa čl. 7\nústavného zákona mali byť podané za predchádzajúci kalendárny rok, t. j. 2013“.\n\n6\n\nK navrhovateľovej kritike sumy uloženej sankcie obecné zastupiteľstvo uvádza,\nže „pri jej určovaní vychádzalo zo všeobecne záväzných predpisov Slovenskej republiky\na dostupných informácií. Tu je nutné opäť poznamenať prístup starostu obce počas celého\npriebehu konania, kedy nespolupracoval, odmietal sprístupňovať požadované materiály,\nako aj priestory obecného úradu.“. Odkazujúc na ustanovenia právnych predpisov\nregulujúcich plat starostu obce obecné zastupiteľstvo rekapituluje vlastné uznesenia,\nktorými v priebehu rokov 2013 a 2014 určovalo navrhovateľovi plat. Nadväzne dôvodí,\nže «starostom namietaný rozdiel, vo výške 1/12 ročného platu vznikol pravdepodobne tak,\nako to vyplýva z rozpravy na zasadnutí OZ konanom dňa 22.05.2014, kde v zápisnici je\nuvedený výrok neznámej osoby, ale z kontextu zápisnice, zrejme výrok starostu,\nže „vyplácané som mal 1.230,- Eur“. Toto však nemá oporu v žiadnom rozhodnutí orgánu,\nktorý plat starostu... určuje.».\nK zásadnej námietke navrhovateľa, podľa ktorej si svoje povinnosti podľa ústavného\nzákona o ochrane verejného záujmu riadne splnil, obecné zastupiteľstvo konštatuje,\nže „v súlade s čl. 9 ods. 4 vykonalo dokazovanie, za účelom zistenia skutkového stavu.\nZa týmto účelom si vyžiadalo vyjadrenie starostu obce, ako aj komisie OZ a s týmito\ntvrdeniami sa vysporiadalo v odôvodnení Rozhodnutia.“. Podľa obecného zastupiteľstva sú\nvyjadrenia navrhovateľa v návrhu týkajúce sa určenia dňa, kedy podal oznámenie\npodľa čl. 7 ods. 1 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu, „značne zmätočné.\nAk aj komisii OZ adresoval starosta oznámenie podľa ústavného zákona za rok 2013\nv jednom z týchto dátumov a preto si, ako sám tvrdí splnil svoju povinnosť a OZ ho nemôže\nsankcionovať za to, že samé opomenulo zriadiť komisiu OZ, toto OZ nijako nespochybnilo.\nAvšak OZ vychádzalo z nasledovného. Starosta je povinný podľa čl. 7 ods. 5\npísm. a ústavného zákona adresovať oznámenie komisii OZ (aj keď nevylučujeme\nže prostredníctvom obecného úradu) a iba v prípade že tak urobil a bol znovu zvolený\ndo funkcie, nemá povinnosť oznámenie podať do 30 dní od kedy sa ujal funkcie.\nKeďže komisia v roku 2014 zriadená nebola, starosta si svoju povinnosť splniť nemohol.\nAvšak nie je pravda, že by bol zato sankcionovaný. Tu ale starostovi neodpadla povinnosť\npodľa čl. 7 ods. 1 ústavného zákona dať oznámenie do 30 dní odo dňa kedy sa ujal verejnej\nfunkcie... starostovi sa nekladie za vinu, že nepodal oznámenie za rok 2013 do 31.03.2014,\n\n7\n\nkeďže tak nemohol urobiť nie pre vlastné pochybenie. Ako je v Rozhodnutí uvedené,\nstarosta mal povinnosť dať oznámenie do 30 dní od kedy sa funkcie ujal, a keďže to\nnesplnil, porušil povinnosť podľa ústavného zákona.“.\nObecné zastupiteľstvo opätovne konštatuje, že z dôvodov navrhovateľovho návrhu\nvyplýva, že „v argumentácii si starosta sám odporuje, raz tvrdí že oznámenie za rok 2013\npodal v januári 2014, následne vo februári 2014, a napokon aj v januári 2015. Na jednej\nstrane poukazuje, že si splnil povinnosť podať oznámenia do 14.01.2015, čo má dokazovať\ndošlá pošta, na strane druhej tvrdí, že túto povinnosť nesplnil, lebo ju nemal a oznámenia\npodal v roku 2014. A napokon, ako ešte uvedieme, tieto argumenty nevedel v konaní\npreukázať a samotnú došlú poštu ani oznámenia v konaní nepredložil.“.\nObecné zastupiteľstvo zdôrazňuje, že „spôsob, ktorým môže OZ náležite zistiť\nskutkový stav je do značnej miery obmedzený a bez výnimky závislý od spolupráce starostu\nobce... Starosta vo svojom vyjadrení svoje tvrdenia ničím nepodložil, nepriložil kópiu došlej\npošty, ani nevedel preukázať doručenie komunikácie s komisiou OZ. Za účelom\ndokazovania OZ prijalo na svojom rokovaní dňa 25.08.2015 uznesenie..., podľa ktorého sa\nmali z dôkazných prostriedkov (kópia došlej pošty, oznámenia podané starostom obce\npodľa ústavného zákona a iné) vykonať dôkazy, aby bol náležite zistený skutkový stav.\nOkrem spomínaných vyjadrení starostu obce, iné materiály neboli poslancom doručené\na preto mohli vychádzať iba z vyjadrení starostu a zápisníc komisie OZ. Starosta sa\npri tvrdení o tom že oznámenie podal odvoláva na došlú poštu. Tú si... vyžiadalo aj OZ,\navšak došlá pošta, resp. jej kópia nebola OZ sprístupnená... Týmto bolo znemožnené\nobecnému zastupiteľstvu vykonať tento dôkazný prostriedok. Je nutné poukázať na to,\nže kópia došlej pošty, ktorú majú poslanci OZ teraz k dispozícii, nesie znaky vonkajšieho\nzásahu. Myslíme si že je v rozpore s princípmi právneho štátu, aby verejný funkcionár bol\npri objasňovaní skutočností potrebných na náležité posúdenie vecí nečinný, prípadne\naktívne bránil riadnemu chodu orgánov (OZ a jeho komisii) a následne prostriedky\nprocesnej obrany uplatnil až v konaní pred Ústavným súdom, po tom, ako bolo v konaní\npodľa ústavného zákona rozhodnuté.“.\n\n8\n\nObecné zastupiteľstvo vo svojom vyjadrení uvádza, že komisiu na ochranu verejného\nzáujmu zriadilo od 4. januára 2015, pričom odvtedy až do 26. novembra 2015 „sa konalo 5\nzasadaní komisie OZ, pričom o všetkých boli vopred starosta a Obecný úrad v Zlatej Bani\noboznámení. Ani v jednom prípade pri zasadaní komisie jej nebolo doručené oznámenie\nza rok 2013, čo preukázala zápisnicami z konania komisie OZ. Komisii bolo doručené\noznámenie podľa ústavného zákona za rok 2014, avšak nie za rok 2013 ako sa to starostovi\nvyčíta v Rozhodnutí. Komisia OZ prostredníctvom svojho predsedu žiadala starostu obce,\nnech sa vyjadrí, či oznámenie v zmysle ústavného zákona za rok 2013 podal. Komisia\nvo svojej správe pre OZ skonštatovala, že starosta obce jej odpoveď neposkytol. Starosta\ntvrdí, že komisii reakciu na žiadosť o vyjadrenie sa k podaniu oznámení dal... na jej\nrokovaní 10.08.2015. Tu sa obecné zastupiteľstvo stotožnilo s tvrdeniami komisie, že takéto\nvyjadrenie nedostala, keďže z jej zápisníc a vyjadrenia svedkov je zrejmé, že komisii nebola\ndoručená žiadna listina a jej doručenie starosta nevie nijako preukázať. Starosta obce\nvo svojej reakcii zo dňa 28.07.2015 na už začaté konanie vo veci ochrany verejného\nzáujmu... tvrdil, že oznámenia v zmysle tohto ústavného zákona riadne a včas podal.\nNásledne v liste zo dňa 02.09.2015... adresovanom komisii na ochranu verejného záujmu\ntvrdí, že podané oznámenie obsahuje oznámenia podľa ústavného zákona za rok 2014\na bolo doručené ku dňu 14.01.2015. Čo je v rozpore s tvrdením v návrhu na konanie\npred Ústavným súdom. Tu obecné zastupiteľstvo sa nestotožnilo s tvrdeniami starostu,\nkeďže údajné oznámenie, ktoré mal podať nebolo aj napriek výzve komisii nikdy doručené\na starosta nepreukázal ani jeho doručenie obecnému úradu. Bola povinnosť starostu,\naby podložil svoje tvrdenie a preukázal splnenie tejto povinnosti. Starosta robil všetko\npreto, aby zmaril preskúmanie oznámení komisiou, ako jej to vyplýva z ústavného zákona.\nStarosta obce jej opakovane zamedzil prístup do miestností obecného úradu nereagoval\nna jej výzvy a nespolupracoval s ňou. Taktiež sa nemôžeme stotožniť s tvrdením, že v obci,\nkde činnosť obecného úradu riadi starosta obce, obecný úrad tvorí iba sekretárka starostu,\nnenesie starosta zodpovednosť za to, že dokument, ktorý údajne mal dôjsť do došlej pošty\nnebol komisii doručený.“.\nObecné zastupiteľstvo navrhuje, aby ústavný súd napadnuté rozhodnutie potvrdil\na „zamietol návrh navrhovateľa na náhradu trov konania“.\n\n9\n\n5. Ústavný súd zaslal 10. marca 2016 vyjadrenie obecného zastupiteľstva právnej\nzástupkyni navrhovateľa s možnosťou zaujať k nemu stanovisko.\nNavrhovateľ\n\nprostredníctvom\n\nprávnej\n\nzástupkyne\n\ndoručil\n\nústavnému\n\nsúdu\n\n23. marca 2016 stanovisko, v ktorom k tvrdenej ničotnosti napadnutého rozhodnutia\nnavrhovateľ udáva, že „vyjadrenie Zastupiteľstva má povahu ospravedlnenia svojho\nnezákonného a ústavne nekonformného konania. Vyjadrenia, ktoré majú takto liberovať\npostup Zastupiteľstva... sú právne irelevantné.\nTakýto zmätočný postup Zastupiteľstva zasahuje neprimerane do princípu právnej\nistoty osoby voči ktorej Zastupiteľstvo konanie vedie...“.\nNavrhovateľ uvádza, že aj z audiovizuálneho záznamu, na ktorý odkazuje obecné\nzastupiteľstvo, vyplýva, že „predmetom uznášania sa – hlasovania, ako vonkajšieho\nfinálneho\n\nprejavu vôle\n\nkolektívneho orgánu,\n\nZastupiteľstva\n\nna jeho zasadnutí\n\ndňa 26.11.2015 neboli všetky povinné obsahové náležitosti rozhodnutia kogentne\npožadované čl. 9 ods. 6 ústavného zákona...“.\nPokiaľ\n\nide\n\nako aj nesprávneho\n\no spochybnenie\nskutkového\n\narbitrárnosti\n\na právneho\n\nposúdenia\n\nnapadnutého\nveci\n\nzo\n\nrozhodnutia,\n\nstrany\n\nobecného\n\nzastupiteľstva, navrhovateľ zotrváva na argumentácii obsiahnutej v jeho návrhu.\nK sume uloženej pokuty navrhovateľ dôvodí, že „akékoľvek dodatočné dovysvetlenie\nvýrokovej časti rozhodnutia mimo odôvodnenia rozhodnutia je právne bezvýznamné.\nRovnako vyjadrenie Zastupiteľstva v danej veci má povahu ospravedlnenia svojho\nnezákonného určenia pokuty, čo je v danej veci nutné považovať za irelevantné.“.\nNapokon navrhovateľ konštatuje, že aj obecným zastupiteľstvom prednesený\n„faktický opis krokov predchádzajúcich vydaniu Rozhodnutia vo viacerých smeroch\nodporuje reálnemu priebehu udalostí, tak ako ich Navrhovateľ označil a preukázal v návrhu\nna preskúmanie rozhodnutia“.\n\n10\n\nNavrhovateľ zotrváva na svojich návrhoch v plnom rozsahu a uplatnený nárok\nna náhradu trov konania rozširuje o náhradu úkonu právnej služby spočívajúceho\nvo vypracovaní stanoviska k vyjadreniu obecného zastupiteľstva.\nII.\nPodľa čl. 2 ods. 1 písm. o) ústavného zákona o ochrane verejného záujmu sa tento\nústavný zákon vzťahuje aj na funkcie starostov obcí.\nPodľa čl. 3 ods. 1 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu verejný funkcionár\nje na účely tohto ústavného zákona každý, kto vykonáva funkciu uvedenú v čl. 2 ods. 1.\nPodľa čl. 7 ods. 1 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu verejný funkcionár\nje povinný do 30 dní odo dňa, keď sa ujal výkonu verejnej funkcie, a počas jej výkonu vždy\ndo 31. marca podať písomné oznámenie za predchádzajúci kalendárny rok, v ktorom uvedie,\na) či spĺňa podmienky nezlučiteľnosti výkonu funkcie verejného funkcionára\ns výkonom iných funkcií, zamestnaní alebo činností podľa čl. 5 ods. 1 a 2,\nb) aké zamestnanie vykonáva v pracovnom pomere, obdobnom pracovnom vzťahu\nalebo štátnozamestnaneckom pomere a akú podnikateľskú činnosť vykonáva popri výkone\nfunkcie verejného funkcionára,\nc) aké má funkcie v štátnych orgánoch, v orgánoch územnej samosprávy, v orgánoch\nprávnických osôb vykonávajúcich podnikateľskú činnosť a v orgánoch iných právnických\nosôb; taktiež uvedie, z ktorých uvádzaných funkcií má príjem, funkčné alebo iné požitky,\nd) svoje príjmy dosiahnuté v uplynulom kalendárnom roku z výkonu funkcie\nverejného\n\nfunkcionára\n\na\n\nz\n\nvýkonu\n\niných\n\nfunkcií,\n\nzamestnaní alebo činností,\n\nv ktorých vykonávaní verejný funkcionár pokračuje aj po ujatí sa výkonu funkcie verejného\nfunkcionára,\ne) svoje majetkové pomery a majetkové pomery manžela a neplnoletých detí,\nktorí s ním žijú v domácnosti, vrátane osobných údajov v rozsahu titul, meno, priezvisko\na adresa trvalého pobytu.\n\n11\n\nPodľa čl. 7 ods. 3 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu ak je verejný\nfunkcionár zvolený alebo vymenovaný do inej verejnej funkcie alebo je opätovne zvolený\nalebo vymenovaný do tej istej verejnej funkcie a podal v kalendárnom roku oznámenie\npodľa odseku 1, nie je povinný ho podať opätovne.\nPodľa čl. 7 ods. 5 písm. a) prvej vety ústavného zákona o ochrane verejného záujmu\noznámenie podľa odseku 1 podáva starosta obce komisii obecného zastupiteľstva.\nPodľa čl. 9 ods. 1 písm. b) ústavného zákona o ochrane verejného záujmu konanie\no návrhu vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov vykonáva\nobecné zastupiteľstvo, ak ide o verejných funkcionárov uvedených v čl. 2 ods. 1 písm. o)\na p), t. j. aj vtedy, ak ide o starostu obce.\nPodľa čl. 9 ods. 6 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu ak sa v konaní\npreukázalo, že verejný funkcionár nesplnil alebo porušil povinnosť alebo obmedzenie\nustanovené týmto ústavným zákonom alebo zákonom, alebo v oznámení podľa čl. 7\nalebo čl. 8 uviedol neúplné alebo nepravdivé údaje, rozhodnutie obsahuje výrok,\nv ktorom sa uvedie, v čom je konanie alebo opomenutie verejného funkcionára v rozpore\ns týmto ústavným zákonom alebo zákonom, odôvodnenie a poučenie o opravnom\nprostriedku. Rozhodnutie obsahuje aj povinnosť zaplatiť pokutu podľa odseku 10.\nPodľa čl. 10 ods. 3 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu proti rozhodnutiu\norgánu podľa čl. 9 ods. 1 písm. b) až d) môže dotknutý verejný funkcionár do 15 dní\nod doručenia rozhodnutia, ktorým bola vyslovená strata mandátu alebo funkcie\nalebo ktorým bola uložená pokuta, podať návrh na preskúmanie rozhodnutia na Ústavný súd\nSlovenskej republiky. Podanie návrhu má odkladný účinok. Ústavný súd Slovenskej\nrepubliky rozhodne o tomto návrhu do 60 dní odo dňa jeho doručenia. Konanie\no preskúmaní takého rozhodnutia pred Ústavným súdom Slovenskej republiky upravujú\nustanovenia zákona. Rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky je konečné okrem\nrozhodnutia podľa čl. 12 ods. 2.\n\n12\n\nCitované ustanovenie čl. 10 ods. 3 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu\nzakladajú právomoc ústavného súdu rozhodnúť o návrhu navrhovateľa na preskúmanie\nnapadnutého rozhodnutia obecného zastupiteľstva. Podrobnosti o konaní v zmysle štvrtej\nvety citovaného čl. 10 ods. 3 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu upravuje zákon\no ústavnom súde v ustanoveniach § 73a a § 73b.\nPodľa § 73b ods. 2 zákona o ústavnom súde o návrhu koná a rozhoduje senát\nústavného súdu na neverejnom zasadnutí.\nPodľa § 73b ods. 3 zákona o ústavnom súde ak senát ústavného súdu zistí, že konanie\nverejného funkcionára je v rozpore s ústavným zákonom, rozhodnutie orgánu svojím\nuznesením potvrdí. V opačnom prípade napadnuté rozhodnutie orgánu senát ústavného súdu\nnálezom zruší.\nPodľa § 73b ods. 4 zákona o ústavnom súde rozhodnutie ústavného súdu je konečné.\n1. Charakter námietok prednesených navrhovateľom v jeho návrhu vedie ústavný súd\nk potrebe ponajprv zdôrazniť, že jeho vlastný postoj k rozsahu prieskumnej právomoci\nplynúcej z citovaných ustanovení ústavného zákona o ochrane verejného záujmu a zákona\no ústavnom\n\nsúde\n\nsa\n\nod\n\npočiatku\n\njej\n\nuplatňovania\n\npostupne\n\nvyvíjal.\n\nDosiaľ\n\nnajhmatateľnejším vyvrcholením tohto vývoja je zjednocovacie stanovisko pléna ústavného\nsúdu č. k. Plz. ÚS 1/2016-12 z 3. februára 2016, ktorého výrok sa síce vzťahuje na otázku\nparciálnu (oprávnenie ústavného súdu preskúmať aj správnosť výšky pokuty uloženej\nverejnému funkcionárovi), jeho odôvodnenie však predstavuje ilustratívny dokumentárny\nprehľad názorového vývoja a v konečnom dôsledku i zreteľného posunu v uvažovaní\nústavného súdu.\nK uvedenému zjednocovaciemu stanovisku hodno pridať aj odkaz na ďalšie názory\nústavného súdu o charaktere a rozsahu jeho prieskumu v konaní o ochrane verejného\nzáujmu.\n\n13\n\nPred tým, ako ústavný súd pristúpi k posúdeniu, či sa dotknutý verejný funkcionár\ndopustil konania, ktoré je v rozpore s ústavným zákonom o ochrane verejného záujmu, musí\nprioritne posúdiť, či je preskúmateľné (čo sa týka formy) samotné rozhodnutie príslušného\norgánu verejnej moci (I. ÚS 356/08, II. ÚS 404/2014).\nZ postavenia ústavného súdu ako nezávislého súdneho orgánu ochrany ústavnosti\n[čl. 124 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“)] taktiež vyplýva, že musí\npri uplatňovaní svojej právomoci brať zreteľ aj na dodržiavanie procesných zásad\nzaručujúcich právo na spravodlivý proces garantované čl. 46 a nasledujúcich ústavy\n(IV. ÚS 1/07).\nZhrnúc uvedené možno uzavrieť, že ústavný súd v konaní (o preskúmaní rozhodnutia\nvo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov) nemôže posúdiť,\nči sa dotknutý verejný funkcionár dopustil konania, ktoré je v rozpore s ústavným zákonom\no ochrane verejného záujmu, bez toho, aby najskôr posúdil, či je preskúmateľné (čo sa týka\nformy) samotné rozhodnutie príslušného orgánu verejnej moci (v danom prípade obecného\nzastupiteľstva).\nNa podklade stručnej rekapitulácie vybraných názorov ústavného súdu možno\nkonštatovať, že doktrinálny postoj založený na doslovnom výklade § 73b ods. 3 zákona\no ústavnom súde je v súčasnosti potrebné považovať za prekonaný.\nV perspektíve dialektického náhľadu na vlastnú stabilizovanú judikatúru v konaní\no ochrane verejného záujmu ústavný súd nechce a ani nemôže skĺznuť do pozície\nakademických polemík s dôvodnosťou popísaného záberu jeho prieskumnej právomoci.\nÚlohou inkorporovanou v tomto náleze je poskytnúť žiadanú právnu ochranu hmotným\nprávam navrhovateľa, o ktorých rozhodovalo obecné zastupiteľstvo. Pri tom je ústavný súd\npovinný dôsledne chrániť právnu istotu navrhovateľa konkretizovanú v legitímnych\nočakávaniach odvíjajúcich sa v podstatnej miere aj od rekapitulovanej judikatúry.\n\n14\n\n2. Vo veci sp. zn. I. ÚS 356/08 už ústavný súd uviedol, že skutkové vymedzenie\nvytýkaného porušenia musí byť v rozhodnutí uvedené natoľko dostatočne a presne, aby ho\nnebolo možné dodatočne zamieňať za dôvod iný, ktorý v čase rozhodovania nebol „v hre“.\nZároveň potom platí, že dodatočné (do)vysvetlenie skutočného dôvodu je právne\nbezvýznamné.\nVýrok rozhodnutia (o čom a ako rozhodol) tvorí jeho jadro, a preto musí byť zásadne\npresný, konkrétny a správny (III. ÚS 662/2014).\nZodpovednosť\n\npodľa\n\nústavného\n\nzákona\n\no ochrane\n\nverejného\n\nzáujmu\n\nje\n\nzodpovednosťou verejnoprávnou (III. ÚS 132/2015), čo sa okrem iného prejavuje\naj v požiadavke\n\ntakej\n\nformulácie\n\nvýroku\n\nmeritórneho\n\nrozhodnutia,\n\nktorá bráni\n\nzameniteľnosti sankcionovaného skutku. Nejde o požiadavku samoúčelnú či akademickú.\nNaopak, má významné procesné a v konečnom dôsledku i hmotnoprávne dopady\nna páchateľa skutku (napr. pri skúmaní procesnej prekážky rei iudicatae brániacej dvojitému\npotrestaniu za ten istý skutok).\nAj čl. 9 ods. 6 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu vyžaduje, aby výrok\nrozhodnutia obecného zastupiteľstva uviedol, v čom je konanie alebo opomenutie\nnavrhovateľa v rozpore s týmto ústavným zákonom alebo zákonom.\nVýrok rozhodnutia atakovaného navrhovateľom, ktoré je citované v naratívnej časti\nodôvodnenia tohto nálezu, vôbec neobsahuje tzv. skutkovú vetu, teda dostatočne konkrétny\na nezameniteľný popis konania (alebo nekonania), ktoré sa navrhovateľovi kladie za vinu.\nIba výrok rozhodnutia (enunciát) je právne záväzný. Akékoľvek dovysvetlenia obecného\nzastupiteľstva, či už v odôvodnení rozhodnutia alebo v jeho vyjadrení k návrhu\nnavrhovateľa, sú z analyzovaného hľadiska irelevantné.\nZ výroku napadnutého rozhodnutia podľa zistenia ústavného súdu nevyplýva,\naké (ne)konanie navrhovateľa považovalo obecné zastupiteľstvo za porušenie povinnosti\n„podať písomné oznámenie spôsobom podľa čl. 7 ods. 5 písm. a) ústavného zákona\n\n15\n\nč. 357/2004 Z. z...“ a v ktorej „lehote ustanovenej v Čl. 7 ods. 1 ústavného zákona\nč. 357/2004 Z. z.“ požadované oznámenie navrhovateľ nepodal. Ústavná norma v čl. 7\nods. 1 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu totiž reguluje dva termíny\nprichádzajúce v prípade konkrétneho navrhovateľa do úvahy (do 31. marca, resp.\ndo 30 dní...). Napadnuté rozhodnutie sa v dôsledku zistených nedostatkov dostáva\ndo pozície nepreskúmateľnosti na úrovni samotného výroku, čo je neprípustné.\nVýrok rozhodnutia obecného zastupiteľstva je vnútorne rozporný. Nie je možné\nz neho jednoznačne ustáliť, či sa navrhovateľovi vytýka porušenie povinnosti vyplývajúcej\nz čl. 7 ods. 1alebo z čl. 7 ods. 5 písm. a) ústavného zákona o ochrane verejného záujmu.\nPrvé ustanovenie ukladá verejnému funkcionárovi povinnosť podať oznámenie v stanovenej\nlehote, kým ustanovenie druhé určuje orgán obecného zastupiteľstva (komisia), ktorému je\npotrebné oznámenie adresovať. Hoci vzťah oboch ustanovení možno hodnotiť ako vzťah\nrealizačnej normy [čl. 7 ods. 5 písm. a)] k norme ukladajúcej základnú hmotnoprávnu\npovinnosť (čl. 7 ods. 1), v navrhovateľovej kauze bola naznačená distinkcia podstatná.\nObecné zastupiteľstvo si totiž neujasnilo, či navrhovateľ vôbec podal oznámenie podľa čl. 7\nods. 1 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu v tam určenej lehote. Až prípadná\nkladná odpoveď na túto otázku mohla viesť ku skúmaniu splnenia povinnosti plynúcej\nz čl. 7 ods. 5 písm. a) ústavného zákona o ochrane verejného záujmu. Výrok napadnutého\nrozhodnutia viní navrhovateľa z toho, že žiadané oznámenie nepodal „spôsobom\npodľa Čl. 7 ods. 5 písm. a)“, ale súčasne aj z toho, že toto oznámenie nepodal „v lehote\nustanovenej v Čl. 7 ods. 1“. Ak teda navrhovateľ údajne podal oznámenie oneskorene\nalebo ho vôbec nepodal (porušenie čl. 7 ods. 1), potom by bolo irelevantné skúmať,\nči oznámenie adresoval komisii obecného zastupiteľstva určenej na jeho doručenie\n[porušenie čl. 7 ods. 5 písm. a)]. Pri súčasnej, už kritizovanej absencii skutkovej vety bráni\ntakto formulovaný výrok napadnutého rozhodnutia jednoznačnej identifikácii eventuálneho\nprotiústavného skutku navrhovateľa.\n3. Ďalšie námietky navrhovateľa prednesené v jeho návrhu ústavný súd nepovažoval\nza potrebné meritórne vyhodnotiť, pretože zistené nedostatky formulácie výroku\nnapadnutého rozhodnutia obecného zastupiteľstva samy osebe postačujú na jeho zrušenie.\n\n16\n\nZávery ústavného súdu o ďalších námietkach by tak nemali podstatný vplyv na zrušujúci\nvýrok tohto nálezu. Navyše, niektoré námietky navrhovateľa sa v dôsledku konštatovaných\nnedostatkov výroku rozhodnutia obecného zastupiteľstva samy stávajú z vecného pohľadu\nnepreskúmateľnými (napr. námietka, že navrhovateľ všetky povinnosti vyplývajúce z čl. 7\nústavného zákona\n\no ochrane verejného záujmu splnil, námietka\n\nnedostatočnosti\n\nodôvodnenia rozhodnutia).\nÚstavou garantované základné právo na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46\nústavy premietnuté pri ochrane práva do ustanoveného postupu vymedzeného podľa povahy\nveci príslušným procesným poriadkom (a v okolnostiach daného prípadu upravených v čl. 9\nústavného zákona) je svojou povahou i významom základným predpokladom spravodlivého\nprocesu. Preto zároveň predstavuje aj základnú podmienku ústavne konformného\nrozhodnutia.\n4. Na základe uvedených skutočností ústavný súd konštatuje, že v posudzovanom\nkonaní vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov neboli vo vzťahu\nk navrhovateľovi dodržané princípy spravodlivého procesu tým, že obecné zastupiteľstvo\nsvoje rozhodnutie sformulovalo zmätočným a nepreskúmateľným spôsobom. Vzhľadom\nna to je potrebné napadnuté rozhodnutie považovať za rozporné s týmito ústavnými\nprincípmi a ako také aj za arbitrárne.\nPretože ústavný súd je oprávnený iba potvrdiť alebo zrušiť rozhodnutie obecného\nzastupiteľstva z 26. novembra 2015 (§ 73b ods. 3 zákona o ústavnom súde), na základe\nuž uvedeného zrušil toto rozhodnutie (bod 1 výroku tohto nálezu), pričom zároveň platí,\nže toto rozhodnutie je konečné (§ 73b ods. 4 zákona o ústavnom súde).\nIII.\nNavrhovateľ žiadal priznať proti obci Zlatá Baňa náhradu trov konania\npred ústavným súdom, ktorej sumu vyčíslila jeho právna zástupkyňa sumou 448,02 €. Trovy\nprávneho zastúpenia právna zástupkyňa bližšie špecifikovala ako odmenu za dva úkony\n\n17\n\nprávnej služby vykonané v roku 2015 (prevzatie a príprava zastúpenia, podanie návrhu)\na za jeden úkon v roku 2016 (písomné stanovisko k vyjadreniu obecného zastupiteľstva).\nK takto vypočítanej sume odmeny prirátala zodpovedajúci režijný paušál.\nPodľa § 36 ods. 1 zákona o ústavnom súde trovy konania pred ústavným súdom,\nktoré vzniknú účastníkovi konania, uhrádza účastník konania zo svojho.\nPodľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených\nprípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania,\naby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.\nZ citovaných ustanovení zákona o ústavnom súde vyplýva zásada, že (aj úspešný)\núčastník konania pred ústavným súdom uhrádza trovy tohto konania zo svojho.\nIba v odôvodnených prípadoch je ústavný súd oprávnený uložiť niektorému účastníkovi\nkonania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.\nV posudzovanej veci ústavný súd „odôvodnenosť“ významnú pre aplikáciu § 36\nods. 2 zákona o ústavnom súde nezistil.\nZ podkladov, ktoré mal ústavný súd k dispozícii, predovšetkým z príloh návrhu,\nako aj z príloh vyjadrenia obecného zastupiteľstva bez pochybností vyplýva, že navrhovateľ\nneposkytoval obecnému zastupiteľstvu v priebehu konania o ochrane verejného záujmu\npotrebnú súčinnosť. Z odpovedí, ktoré doručoval obecnému zastupiteľstvu na základe\nvýziev na vyjadrenie sa k veci samej, nevyplýva, že by odkazovali na prílohy preukazujúce\nskutočnosti významné pre rozhodnutie obecného zastupiteľstva v merite. Ústavný súd tak\nnepovažuje za preukázané, že podania navrhovateľa adresované obecnému zastupiteľstvu\ntakéto dôležité prílohy skutočne obsahovali. Navrhovateľ sa nezúčastňoval zasadnutí\npríslušnej komisie obecného zastupiteľstva, dokonca v niektorých prípadoch nesprístupnil\npriestory obecného úradu na účel zasadnutí kompetentných orgánov. Globálne skutkové\npozadie priebehu predmetného konania signalizuje hlbokú nespoluprácu oboch orgánov\nsamosprávy obce Zlatá Baňa. Na tomto stave sa navrhovateľ ako starosta obce zjavne\n\n18\n\nnemalou mierou podieľal. Naopak, poskytovaním požadovanej súčinnosti by bol\nnepochybne vytvoril dostatočný procesný priestor na to, aby obecné zastupiteľstvo\nna základe dôkladného zistenia skutkového stavu veci eventuálne konanie proti nemu aj\nzastavilo podľa čl. 9 ods. 12 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu.\nZa daných okolností ústavný súd nepovažoval za spravodlivé priznať navrhovateľovi\nnárok\n\nna\n\nnáhradu\n\ntrov\n\nkonania,\n\nkeďže\n\nv dôsledku\n\nskutočností\n\npopísaných\n\nv predchádzajúcom odseku je účelnosť takto vynaložených trov s ohľadom na spôsob\nvyužitia\n\nnavrhovateľom\n\nuplatnených\n\nprostriedkov\n\nprávnej\n\nochrany\n\nv základoch\n\nspochybnená. Ústavný súd tak v tejto časti návrhu navrhovateľa nevyhovel (bod 2 výroku\ntohto nálezu).\nVzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je\nprípustný opravný prostriedok, je pod právoplatnosťou nálezu uvedenou vo výroku tohto\nrozhodnutia potrebné rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 12. apríla 2016\n\n19", "vazby": {"registre": ["konanie podľa § 73a zč. 38/1993", "verejný záujem, spoločenský záujem", "obec-starosta", "obec-obecné zastupiteľstvo"], "ustanovenia": ["čl. 10 ods. 3 úst. zák. č. 357/2004 Z. z."]}, "cituje": [{"guid": "ussr:5b465010-a0d6-4b8b-9f03-3f255742526a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:3.US.132.2015.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 132/2015", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 132/2015 z 30. 6. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-06-30", "citacie_n": 9, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:3.US.132.2015.2"}, {"guid": "ussr:66262443-73bb-437f-8f27-f3204f7d239b", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 404/2014", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 404/2014 z 15. 1. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-01-15", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:66262443-73bb-437f-8f27-f3204f7d239b"}, {"guid": "ussr:cdc9dc2f-193c-4e75-8c42-641d8565d827", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 356/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 356/08 z 10. 12. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-12-10", "citacie_n": 23, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:cdc9dc2f-193c-4e75-8c42-641d8565d827"}, {"guid": "ussr:cb0b68ca-a66e-4ab4-b48b-f4621ee131e7", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 1/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 1/07 z 17. 5. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-05-17", "citacie_n": 335, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:cb0b68ca-a66e-4ab4-b48b-f4621ee131e7"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:52465911-bbc9-4f58-a3cf-ae412c722600", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:4.US.51.2021.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 51/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 51/2021 z 26. 1. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-01-26", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:4.US.51.2021.1"}, {"guid": "ussr:be1da0d6-6a1f-47b2-ad71-ea8ad67ac3be", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:4.US.486.2020.2", "spisova_znacka": "IV. ÚS 486/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 486/2020 z 18. 11. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-11-18", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.486.2020.2"}, {"guid": "ussr:cc56c643-7a08-41ec-91be-b288f81e0169", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:4.US.182.2020.2", "spisova_znacka": "IV. ÚS 182/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 182/2020 z 10. 6. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-06-10", "citacie_n": 8, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.182.2020.2"}, {"guid": "ussr:cdb5ba78-ed15-4abd-b216-3a35fb5ac393", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:2.US.7.2020.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 7/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 7/2020 z 16. 1. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-01-16", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.7.2020.1"}, {"guid": "ussr:162f9f54-86a3-4beb-aa76-659854a2929c", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:2.US.315.2018.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 315/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 315/2018 z 13. 12. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-12-13", "citacie_n": 62, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:2.US.315.2018.1"}, {"guid": "ussr:ca48d73b-f383-4f18-9fd4-a6e20c610857", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:2.US.448.2018.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 448/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 448/2018 z 19. 9. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-09-19", "citacie_n": 14, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.448.2018.1"}, {"guid": "ussr:bd2cd49d-5ff2-48c1-b108-58d303fe8fa7", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:2.US.542.2017.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 542/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 542/2017 z 20. 12. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-12-20", "citacie_n": 12, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.542.2017.1"}, {"guid": "ussr:0bef49c8-cdf9-4acc-a867-5211ca8cc0d6", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:1.US.386.2017.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 386/2017", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 386/2017 z 31. 8. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-08-31", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:1.US.386.2017.1"}, {"guid": "ussr:5bd9decd-41f9-45dd-b02e-41e74150d656", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:3.US.360.2017.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 360/2017", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 360/2017 z 3. 7. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-07-03", "citacie_n": 9, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.360.2017.2"}]}