{"guid": "ussr:33dcb3d7-8a26-4862-baa3-66bd9740622e", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:3.US.319.2016.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 319/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 319/2016 z 17. 5. 2016", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 17. mája 2016, sp. zn. III. ÚS 319/2016, ECLI:SK:USSR:2016:3.US.319.2016.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Sergej Kohut", "sudca_id": 1079, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/sergej-kohut-1079", "datum_vydania": "2016-05-17", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "III.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/33dcb3d7-8a26-4862-baa3-66bd9740622e", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.319.2016.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.319.2016.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.319.2016.1/text", "citacie_n": 1, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nIII. ÚS 319/2016-17\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 17. mája 2016\npredbežne prerokoval sťažnosť\n\n,\n\n,\n\nzastúpeného advokátom prof. JUDr. Jánom Klučkom, CSc., advokátska kancelária,\nKu potoku 4, Košice, vo veci namietaného porušenia jeho základného práva podľa čl. 46\nods. 1 Ústavy Slovenskej republiky uznesením Krajského súdu v Bratislave sp. zn.\n11 NcC 35/2015 z 30. júna 2015 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť\n\no d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.\nOdôvodnenie:\nI.\n\nÚstavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 20. januára\n2016 doručená sťažnosť\n\n,\n\n(ďalej len\n\n„sťažovateľ“), zastúpeného advokátom prof. JUDr. Jánom Klučkom, CSc., advokátska\nkancelária, Ku potoku 4, Košice, ktorou namieta porušenie svojho základného práva\nna súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“)\nuznesením Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 11 NcC 35/2015\nz 30. júna 2015 (ďalej aj „napadnuté uznesenie“).\n\nSťažovateľ v sťažnosti uviedol, že 16. júla 2014 podal na Okresnom súde Košice II\nako na súde miestne príslušnom žalobu o náhradu škody spôsobenej v dôsledku porušenia\núniového práva Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky. Vec bola vedená na Okresnom\nsúde Košice II pod sp. zn. 16 Cpr 3/2014. Na základe námietky miestnej nepríslušnosti\nOkresného súdu Košice II vznesenej odporcom bola vec 1. apríla 2015 postúpená\nOkresnému súdu Bratislava I ako miestne príslušnému podľa § 84 Občianskeho súdneho\nporiadku (ďalej len „OSP“) a § 105 ods. 1 OSP. Proti postúpeniu podal 22. apríla 2015\nsťažovateľ námietku, v ktorej tvrdil, že na prejednanie jeho návrhu na začatie konania je\npríslušný Okresný súd Košice II. S poukazom na túto námietku Okresný súd Bratislava I\nv zmysle § 105 ods. 3 OSP predložil vec na rozhodnutie o miestnej príslušnosti krajskému\nsúdu, tento svojím uznesením sp. zn. 11 NcC 35/2015 z 30. júna 2015 rozhodol, že\nna prejednanie a rozhodnutie vo veci je miestne príslušný Okresný súd Bratislava I.\nPri zdôvodnení svojho uznesenia krajský súd vychádzal z právnej kvalifikácie skutkových\nokolností prípadu spočívajúcej vtom, že žiadosť sťažovateľa o náhradu škody je potrebné\nposudzovať v zmysle právneho poriadku Slovenskej republiky (zákona č. 315/2001 Z. z.\no Hasičskom a záchrannom zbore v znení neskorších predpisov), ktoré (posúdenie)\npovažoval za rozhodujúce aj pre určenie miestne príslušného súdu.\nSťažovateľ v sťažnosti ústavnému súdu namieta:\n«Krajský súd v Bratislave vo svojom uznesení o určení miestne príslušného súdu\nvychádzal z nesprávnej právnej základne slovenského právneho poriadku nakoľko obsah\nžaloby navrhovateľa vyhodnotil ako „nárok vyplývajúci mu zo štátnej služby príslušníka\nHasičského a záchranného zboru... pri primeranom použití ustanovení Zákonníka práce“.\nDôvodom vzniku sporu medzi žalobcom a Ministerstvom vnútra je však nesprávna\ntranspozícia Smernice 2003/88/ES do slovenského právneho poriadku vo vzťahu\nk príslušníkom hasičského zboru a na ich ujmu. Takýto stav zakladá zodpovednosť\nverejného orgánu Slovenskej republiky a pre postihnuté osoby zakladá právo na náhradu\nškody podľa Zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone\nverejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Miestne\npríslušným na riešenie takýchto sporov je „aj súd v obvode ktorého došlo ku skutočnosti\n\n2\n\nzakladajúcej právo na náhradu škody“ (§ 87 písmeno b) O. s. p.), na ktorý sa žalobca aj\nobrátil (Okresný súd Košice II). Pokiaľ ide o odporcovi námietku podľa ktorej ako\nZákonník práce tak aj Zákon o hasičskom zbore transponujú smernicu 2003/88/ES do\nslovenského právneho poriadku tak, že sa vzťahuje aj na príslušníkov hasičského zboru\ntreba uviesť, že Zákon o hasičskom zbore (ako lex specialis) sa líši od § 96 Zákonníka práce\nktorý zohľadňuje uvedenú Smernicu ES a na ňu nadväzujúcu judikatúru ESD (a túto\nskutočnosť výslovne potvrdzuje vo svojom odseku 2). Zákonník práce sa však v otázke\nprávnej kvalifikácie pohotovosti na príslušníkov hasičského zboru nevzťahuje a takisto §\n193 Zákona o hasičskom zbore (ktorý vymenúva ustanovenia Zákonníka práce ktoré sa\nprimerane použijú na služobný pomer príslušníkov hasičského zboru) medzi nimi neuvádza\n§ 96 Zákonníka práce.»\nSťažovateľ je toho názoru, že výber a použitie neadekvátnej právnej základne\nv konaní a rozhodovaní krajského súdu predstavuje porušenie základného práva na súdnu\nochranu podľa čl. 46 ústavy, proti ktorému neexistuje v systéme všeobecného súdnictva\núčinný právny prostriedok nápravy.\nPoukazujúc na uvedené sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd o jeho sťažnosti\nrozhodol týmto nálezom:\n„1. Základné právo sťažovateľa\n\n, podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej\n\nrepubliky Uznesením Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 11NcC/35/2015 z 30.júna 2015\nporušené bolo.\n2. Uznesenie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 11NcC/35/2015 z 30.júna 2015\nzrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie.\n3. Krajský súd v Bratislave je povinný nahradiť sťažovateľovi trovy konania\npozostávajúce z trov právneho zastúpenia vo výške 303,16 €... a to do dvoch mesiacov\nod právoplatnosti tohto nálezu.“\nII.\nÚstavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\n\n3\n\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak\no ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nPrávomoc ústavného súdu v konaní o ústavnej sťažnosti fyzickej osoby podľa čl. 127\nústavy voči rozhodnutiu či zásahom „všeobecných súdov“ (vrátane krajského súdu) je\nvýlučne založená na jeho prieskume z hľadiska dodržania ústavnoprávnych princípov, t. j. či\nv konaní a rozhodnutí v ňom vydanom (ne)boli dotknuté predpismi ústavného poriadku\nchránené práva alebo slobody fyzickej (právnickej) osoby. To v danom kontexte znamená,\nže ani prípadná vecná nesprávnosť rozhodnutia všeobecného súdu nie je sama osebe\nvýznamná, lebo konanie o sťažnosti nie je pokračovaním konania, v ďalšej inštancii mimo\nrámec všeobecného súdu a ústavnému súdu v ňom zásadne neprislúcha, aby v jeho rámci\nprehodnocoval skutkové a právne závery všeobecného súdu alebo zjednocoval ich\njudikatúru (I. ÚS 76/2015).\nÚstavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona\nNárodnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu\nSlovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti\nnavrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona\no ústavnom súde.\nSťažovateľ v sťažnosti ústavnému súdu vyjadruje nesúhlas s právnym názorom\nodvolacieho súdu vysloveným v uznesení č. k. 11 NcC 35/2015-31 z 30. júna 2015. Ústavný\nsúd konštatuje, že námietke sťažovateľa vo vzťahu k rozhodnutiu krajského súdu chýba\nústavnoprávna dimenzia.\nPredmetom konania na krajskom súde bolo rozhodovanie o námietke navrhovateľa\n(a nesúhlase Okresného súdu Bratislava I) s postúpením veci Okresnému súdu Bratislava I.\n\n4\n\nKrajský súd v namietanom uznesením č. k. 11 NcC 35/2015-31 z 30. júna 2015\nrozhodol, že námietka navrhovateľa a nesúhlas Okresného súdu Bratislava I s postúpením\nveci nie sú dôvodné a na prejednanie a rozhodnutie vo veci je mieste príslušný Okresný súd\nBratislava I.\nV odôvodnení uviedol najmä:\n«Dňa 16.07.2014 bol Okresnému súdu Košice II doručený návrh navrhovateľa\nna začatie konania, ktorým požadoval, aby súd zaviazal odporcu poskytnúť navrhovateľovi\n1095 hodín náhradného voľna do jedného roka od právoplatnosti rozsudku, a in eventum\nzaviazať odporcu povinnosťou zaplatiť peňažnú náhradu vo výške 35% zo sumy, ktorou je\npríslušná časť navrhovateľovho služobného platu za každú hodinu nad zákonom povolený\nlimit do 3 dni od právoplatnosti rozsudku, ako aj náhradu trov konania vzniknutých mu\nuplatnením návrhu cestou súdu.\nDňa 01.04.2015 Okresný súd Košice II v zmysle ust. § 105 ods. 1, 2, § 84 zákona\nč. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v platnom znení (ďalej „O.s.p.“) postúpil vec\nOkresnému súdu Bratislava I ako súdu miestne príslušnému vzhľadom na odporcom\nvznesenú námietku, ktorou namietol miestnu príslušnosť Okresného súdu Košice II, lebo\nv zmysle ust. § 84 O. s. p je na konanie v danej veci miestne príslušným Okresný súd\nBratislava I.\nOkresnému súdu Košice II bolo dňa 11.03.2015, ešte predtým, než tento súd postúpil\nvec Okresnému súdu Bratislava I doručené odporcovo vyjadrenie k návrh na začatie\nkonania, v ktorom odporca namieta nielen príslušnosť súdu, ale i právomoc súdu konať\nv danej veci. Podľa názoru odporcu v danom prípade sa jedná o špecifický\nštátnozamestnanecký prípad, ktorý je typickým vzťahom verejnoprávnym a ktorý nespadá\ndo právomoci civilných súdov. Z daného dôvodu odporca žiadal, aby sa konajúci súd\nv súlade so zásadou hospodárnosti konania s uvedeným návrhom odporcu na zastavenie\nkonania vysporiadal ešte pred ďalším postupom v konaní a aby konanie zastavil pre\nnedostatok právomoci.\nNavrhovateľ v písomnom podaní doručenom súdu dňa 22.04.2015 vyjadril svoj\nnesúhlas s postúpením veci na Okresný súd Bratislava I ako na miestne príslušný súd, a to\nz dôvodu, že navrhovateľ si uplatňuje voči odporcovi nárok na náhradu škody, ku ktorej\n\n5\n\ndošlo pri výkone štátnej služby v Košiciach a v zmysle ust. § 87 písm. b/ O.s.p. je popri\nvšeobecnom súde odporcu na konanie príslušný aj súd v obvode ktorého došlo\nku skutočnosti, ktorá zakladá práva na náhradu škody, v danom prípade je preto miestne\npríslušný Okresný súd Košice II. ...\nKrajský súd v Bratislave podľa § 105 ods. 3 O.s.p. prejednal nesúhlas a námietku\nproti postúpeniu veci a dospel k záveru, že nesúhlas Okresného súdu Bratislava I\na námietku navrhovateľa s postúpením veci treba považovať za nedôvodné. ...\nNavrhovateľ v návrhu na začatie konania svoj uplatnený nárok kvalifikoval ako\nnárok na náhradu škody, ktorá mu mala byť spôsobená tým, že ako hasič v štátnej službe\nodpracuje každý týždeň 7 hodín nad zákonom stanovený a povolený rozsah pracovného\nčasu. V zmysle zásady iura novit curia je pritom povinnosťou súdu uplatnený nárok\npo právnej stránke správne posúdiť bez ohľadu na právny názor účastníka konania.\nKrajský súd v Bratislave sa po oboznámení s obsahom spisu nestotožnil s názorom\nnavrhovateľa a Okresného súdu Bratislava I, že v danom prípad sa jedná o prípad náhrady\nškody, pri ktorom môže účastník uplatniť svoje právo vybrať si medzi všeobecným súdom\nodporcu (§ 85 Zák. práce) a súdom uvedeným v § 87 O. s. p., prípadne aj medzi súdmi,\nktorých príslušnosť vyplýva z niektorého z dôvodov uvedených v § 87 O. s. p..\nV posudzovanom prípade je predmetom konania nárok navrhovateľa na uloženie\npovinnosti odporcu poskytnúť navrhovateľovi 1095 hodín náhradného voľna do jedného\nroka od právoplatnosti rozsudku, a in eventum zaviazať odporcu povinnosťou zaplatiť\nnavrhovateľovi peňažnú náhradu vo výške 35% zo sumy, ktorou je príslušná časť\nnavrhovateľovho služobného platu... Nárok navrhovateľa je nutné skutkovo a právne\nposudzovať ako nárok vyplývajúci mu zo štátnej služby príslušníka Hasičského\na záchranného zboru , ktorý je (vrátane právnych vzťahov súvisiacich so vznikom, zmenami\na so skončením štátnej služby) upravenej v zákone č. 315/2001 Z. z. o Hasičskom\na záchrannom zbore v znení jeho zmien a doplnkov pri primeranom použití ustanovení\nZákonníka práce citovaných v prechodnom ustanovení § 193 ods. 1 zákona č. 315/2001 Z.\nz. (do znenia ktorého boli prebrané právne záväzné akty Európskej únie , vrátane Smernice\nEurópskeho parlamentu a Rady 2003/88/ES zo 4. novembra 2003 o niektorých aspektoch\norganizácie pracovného času).\n\n6\n\nNa základe uvedeného odvolací súd konštatuje, že nárok navrhovateľa je nárokom\nz trvajúcej štátnej služby príslušníka Hasičského a záchranného zboru, pri ktorom je\npodstatným posúdenie, či bol odporca v období troch rokov pred podaním návrhu povinný\nnavrhovateľovi poskytnúť 1.095 hodín náhradného voľna, eventuálne, či mu je za rovnaké\nobdobie povinný doplatiť peňažnú náhradu v doposiaľ riadne neurčenej výške (v návrhu\nuvedenej vo výške 35% zo sumy, ktorou je príslušná časť navrhovateľovho služobného platu\nza každú hodinu nad zákonom povolený limit), ktorý nie je možné právne kvalifikovať ako\nnárok na náhradu škody vzniknutej v príčinnej súvislosti s protiprávnym konaním odporcu.»\nÚstavný súd po dôslednom preskúmaní napadnutého uznesenia krajského súdu\nkonštatuje, že v ňom nie sú žiadne znaky arbitrárnosti, ktoré by nasvedčovali nesprávnosti\nprávnych záverov. Ak krajský súd uzavrel, že predmetom konania je nárok navrhovateľa na\nuloženie povinnosti odporcu poskytnúť navrhovateľovi 1095 hodín náhradného voľna\ndo jedného roka od právoplatnosti rozsudku a vec nie je možné právne kvalifikovať ako\nnárok na náhradu škody vzniknutej v príčinnej súvislosti s protiprávnym konaním odporcu,\na preto postúpenie veci Okresnému súdu Bratislava I ako miestne príslušnému podľa § 84\nOSP Okresným súdom Košice II bolo namieste, pričom svoje rozhodnutie náležite\nodôvodnil a vysporiadal sa so všetkými námietkami sťažovateľa, postupoval ústavne\nkonformne.\nSkutočnosť, že sťažovateľka sa s názorom krajského súdu nestotožňuje, nepostačuje\nna prijatie záveru o zjavnej neodôvodnenosti napadnutého rozhodnutia majúceho\nza následok porušenie základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy.\nÚstavný súd pripomína, že jeho úlohou je ochraňovať ústavnosť (nie „obyčajnú“\nzákonnosť) konania pred všeobecnými súdmi. Preto je povinnosťou ústavného súdu\nrozlišovať medzi prípadmi, keď procesný postup priečiaci sa zákonu zároveň vyústi\ndo protiústavnosti a nespravodlivosti konania ako celku, a prípady, keď určitý procesný\npostup – hoci by ho aj bolo možné osamotene (inkontextuálne) hodnotiť, a to výlučne\nz formálneho pohľadu, ako postup contra legem – protiústavnosť konania nezaloží, tak ako\nto je v danom prípade (m. m. I. ÚS 76/2015).\n\n7\n\nVzhľadom na uvedené ústavný súd sťažnosť sťažovateľa už po jej predbežnom\nprejednaní odmietol ako zjavne neopodstatnenú podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.\nNa rámec uvedeného dáva ústavný súd do pozornosti okresného súdu, že je jeho\npovinnosťou podrobne sa vysporiadať aj s námietkou vecnej príslušnosti vznesenou\nžalovaným.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 17. mája 2016\n\n8", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:a57daa4a-f4ff-4f05-8365-ca1110271682", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:1.US.76.2015.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 76/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 76/2015 z 11. 2. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-02-11", "citacie_n": 52, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:1.US.76.2015.1"}, {"guid": "e670fb1d-ed4c-4302-926b-5ae639047984:b8952b5a-7583-4625-a7c5-24c1f4631da7", "ecli": null, "spisova_znacka": "16Cpr/3/2014", "nazov": "Uznesenie Mestského súdu Bratislava II sp. zn. 16Cpr/3/2014 z 10. 9. 2014", "sud": "Mestský súd Bratislava II", "datum_vydania": "2014-09-10", "citacie_n": 10, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/e670fb1d-ed4c-4302-926b-5ae639047984:b8952b5a-7583-4625-a7c5-24c1f4631da7"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:37dbb1e4-dfc5-4580-b3ba-691b82b29c6c", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:2.US.591.2020.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 591/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 591/2020 z 11. 2. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-02-11", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:2.US.591.2020.1"}]}