{"guid": "ussr:324fb7c8-3afb-46dc-bff5-fbabfab62605", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:3.US.318.2016.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 318/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 318/2016 z 17. 5. 2016", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 17. mája 2016, sp. zn. III. ÚS 318/2016, ECLI:SK:USSR:2016:3.US.318.2016.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2016-05-17", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "III.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-12.odsek-1", "nazov": "čl. 12 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-12.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-12"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-39.odsek-1", "nazov": "čl. 39 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-39.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-39"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-14", "nazov": "čl. 14 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-14", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-14"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 12 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 12 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 12 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 12 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 12 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 12 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 12 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 12 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 12 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 39 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 39 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 39 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 39 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 39 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 39 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 14", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 14", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 14", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 39 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 39 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 39 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 14", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 14", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 14", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 14", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 14", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 14", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-12", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-39", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-14", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/324fb7c8-3afb-46dc-bff5-fbabfab62605", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.318.2016.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.318.2016.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.318.2016.1/text", "citacie_n": 1, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\n\nIII. ÚS 318/2016-17\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 17. mája 2016 predbežne\nprerokoval sťažnosť\n\n, zastúpeného advokátom\n\nJUDr. Tomášom Pukajom, advokátska kancelária, Radlinského 1729, Dolný Kubín, vo veci\nnamietaného porušenia základného práva na primerané hmotné zabezpečenie v starobe\na pri nespôsobilosti na prácu podľa čl. 39 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, čl. 12 Ústavy\nSlovenskej republiky a práva podľa čl. 14 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd postupom a rozhodnutím Sociálnej poisťovne č. 520 922 0630 0 z 21. novembra\n2013, rozsudkom Krajského súdu v Žiline č. k. 24 Sd 1/2014-40 z 11. marca 2014,\nrozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 So 68/2014 z 12. mája 2015\na uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 Sdo 15/2015 z 21. októbra\n2015 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť\n\nodmieta.\n\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 7. januára 2016\ndoručená sťažnosť\n\n(ďalej len „sťažovateľ“),\n\nvo veci namietaného porušenia základného práva na primerané hmotné zabezpečenie\nv starobe a pri nespôsobilosti na prácu podľa čl. 39 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky\n(ďalej len „ústava“), čl. 12 ústavy a práva podľa čl. 14 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom a rozhodnutím Sociálnej poisťovne\nč. 520 922 0630 0 z 21. novembra 2013, rozsudkom Krajského súdu v Žiline (ďalej len\n„krajský súd“) č. k. 24 Sd 1/2014-40 z 11. marca 2014, rozsudkom Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. 1 So 68/2014 z 12. mája 2015\na uznesením najvyššieho súdu sp. zn. 2 Sdo 15/2015 z 21. októbra 2015, ktorou žiada vydať\ntento nález:\n„1. Základné právo sťažovateľa\n, občan SR na rovnosť v právach podľa čl. 12 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky postupom Sociálnej poisťovne, Krajského súdu Žilina a Najvyššieho\nsúdu Slovenskej republiky porušené bolo.\n2. Základné právo sťažovateľa\n, občan SR právo na primerané hmotné zabezpečenie v starobe\na pri nespôsobilosti na prácu podľa čl. 39 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky postupom\nSociálnej poisťovne, Krajského súdu Žilina a Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\nporušené bolo.\n3. Právo sťažovateľa I\n, občan SR právo zákaz diskriminácie podľa čl. 14 Dohovoru o ochrane ľudských\npráv a základných slobôd postupom Sociálnej poisťovne, Krajského súdu Žilina\na Najvyššieho súdu Slovenskej republiky porušené bolo.\n4. Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 21. 10. 2015 sp. zn.\n2 Sdo 15/2015, rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 12. 05. 2015,\nsp. zn. 1 So 68/2014, rozhodnutie Krajského súd Žilina zo dňa 11. marca 2014\n\n2\n\nsp. zn. 24 Sd 1/2014 a rozhodnutie Sociálnej poisťovne č. 520 922 06300 zo dňa 21. 11.\n2013 sa zrušujú a Sociálnej poisťovni sa prikazuje opätovne rozhodnúť o návrhu\nsťažovateľa o priznanie invalidného dôchodku.\n5. Sociálna poisťovňa je povinná uhradiť sťažovateľovi\ntrovy konania v sume 303,16 €...“\nAko zo sťažnosti doručenej ústavnému súdu a jej príloh vyplynulo, sťažovateľ\nžiadosťou z 3. októbra 2010 požiadal Sociálnu poisťovňu o starobný dôchodok, ktorý žiadal\npriznať od 22. septembra 2007. Pretože sťažovateľ splnil podmienky nároku na starobný\ndôchodok podľa § 65 ods. 1 a 2 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení\nneskorších predpisov (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“) v spojení s § 274 ods. 1\na § 14 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov\n(ďalej len „zákon o sociálnom zabezpečení“), bol mu priznaný starobný dôchodok\nod 22. septembra 2007 rozhodnutím Sociálnej poisťovne č. 520922 0630 zo 16. novembra\n2012. Stalo sa tak v súlade so skorším rozsudkom najvyššieho súdu sp. zn. 7 So 138/2011\nz 15. augusta 2012. O starobnom dôchodku bolo potom rozhodnuté aj ďalšími\nrozhodnutiami Sociálnej poisťovne zo 4. júla 2013 a 3. septembra 2013.\nSťažovateľ požiadal Sociálnu poisťovňu žiadosťou z 26. júna 2012 o invalidný\ndôchodok. Z posudku posudkového lekára sociálneho poistenia pobočky Sociálnej\npoisťovne v Dolnom Kubíne z 26. júna 2012 vyplynulo, že sťažovateľ je invalidný\npodľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení s mierou poklesu schopnosti vykonávať\nzárobkovú činnosť v porovnaní so zdravou fyzickou osobou 75 %, pričom dátum vzniku\ninvalidity bol určený 30. decembrom 2011.\nO\n\ntejto\n\nžiadosti\n\nsťažovateľa\n\nSociálna\n\npoisťovňa\n\nrozhodla\n\nrozhodnutím\n\nč. 520 922 0630 0 z 21. novembra 2013 tak, že s poukazom na § 70 a § 71 zákona\no sociálnom poistení žiadosť sťažovateľa o invalidný dôchodok zamietla. V odôvodnení\nrozhodnutia Sociálna poisťovňa s odkazom na skorší rozsudok krajského súdu\nč. k. 24 Sd 15/2013-89 z 30. septembra 2013, ktorým boli zrušené jej predchádzajúce\nrozhodnutia č. 520 922 0630 0 z 27. decembra 2012 a 7. februára 2013 a vec bola vrátená\n\n3\n\nSociálnej poisťovni na ďalšie konanie s tým, že Sociálna poisťovňa je povinná svoje\nrozhodnutie riadne odôvodniť a vysporiadať sa s námietkami sťažovateľa, uviedla:\n„V priebehu preskúmavacieho konania ste uviedli, že žiadate, aby Sociálna\npoisťovňa pri posúdení Vašich dôchodkových nárokoch postupovala v súlade s § 82 ods. 1\na 5 zákona, a aby Vám bol vypočítaný invalidný dôchodok a tento bol porovnaný\nso starobným dôchodkom. Ďalej uvádzate, že Vám mala byť daná možnosť výberu, a aby\nVám bol priznaný vyšší z dôchodkov a tak si vyberiete ten dôchodok, ktorý Vám bude\nvyhovovať. Zároveň ste žiadali, aby bol invalidný dôchodok vypočítaný za celé obdobie\npoistenia. S takto vyslovenými námietkami, ktoré ste uviedli v rámci preskúmavacieho\nkonania sa Sociálna poisťovňa nestotožňuje...\nPodľa § 70 ods. 1 zákona poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal\ninvalidným, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 zákona a ku dňu\nvzniku invalidity nesplnil podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný\npredčasný starobný dôchodok.\nZ dôvodu, že ku dnu vzniku invalidity, k 30. decembru 2011 ste poberateľom\nstarobného dôchodku, ktorý Vám bol priznaný od 22. septembra 2007, vzhľadom na vyššie\nuvedené ustanovenia zákona nie je možné priznať Vám invalidný dôchodok a preto Vašu\nžiadosť zamietame.“\nProti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne č. 520 922 0630 0 z 21. novembra 2013 podal\nsťažovateľ na krajskom súde opravný prostriedok. S poukazom na § 81 a § 82 zákona\no sociálnom poistení uviedol, že v zmysle zákona o sociálnom poistení mala Sociálna\npoisťovňa\n\ninvalidný\n\ndôchodok\n\nvypočítať,\n\nporovnať\n\nobidva\n\ndôchodky\n\n(starobný\n\ns invalidným) a ten, ktorý je vyšší, následne vyplácať. Napriek tomu sa Sociálna poisťovňa\nznovu pridržiava § 70 a § 71 zákona o sociálnom poistení a s právami sťažovateľa, ktoré sú\nuvedené v § 81 ods. 2 a 5 zákona o sociálnom poistení, sa nestotožňuje. Sťažovateľ pripojil\nsvoj výpočet invalidného dôchodku a žiadal vydať rozhodnutie o priznaní invalidného\ndôchodku.\nNa pojednávaní 11. marca 2014 sťažovateľ doplnil, že invalidný dôchodok by mal\nbyť vyšší ako starobný, pretože sa počíta podľa iného vzorca, a poukázal na to, že „krátenie\n\n4\n\nv zmysle medzinárodného Dohovoru č. 128 čl. 33 tak, ako u ostatných poistencov, ktorí si\nnevymáhali svoj starobný a invalidný dôchodok prostredníctvom súdov, tak im to krátené\nnebolo a nevidí dôvod, prečo by mal byť vrátený dôchodok skupine, ktorá si súdnou cestou\nvymáhala svoje práva, resp. svoj starobný dôchodok“. Ďalej sťažovateľ uviedol, že\nrozhodnutím Sociálnej poisťovne č. 520 922 0630 0 zo 4. júla 2013 mu bol priznaný\nstarobný dôchodok 10 951 Sk mesačne, valorizovaný od 1. januára 2013 na 453,80 €\nmesačne od 22. septembra 2007 (deň dovŕšenia 55 rokov veku). Proti tomuto rozhodnutiu\nSociálnej poisťovne podal opravný prostriedok, pretože nesúhlasí s jeho výškou a ani s tým,\nže mu nebol priznaný príplatok za štátnu službu. Pokiaľ Sociálna poisťovňa vydala ďalšie\nrozhodnutie 3. septembra 2013 č. 520 922 0630 0, ktorým mu bol od 1. januára 2011\nzvýšený starobný dôchodok na 449,80 €, zvýšený ďalej od 1. januára 2012 na sumu\n464,70 € a od 1. januára 2013 na sumu 475,90 € mesačne, aj proti tomuto rozhodnutiu podal\nopravný prostriedok vzhľadom na dôvody, pre ktoré napadol rozhodnutie odporkyne\nzo 4. júla 2013.\nKrajský súd rozsudkom č. k. 24 Sd 1/2014-40 z 11. marca 2014 napadnuté\nrozhodnutie Sociálnej poisťovne potvrdil, pretože dospel k záveru, že bolo vydané v súlade\nso zákonom, a účastníkom náhradu trov konania nepriznal. V odôvodnení rozhodnutia\nkrajský súd zhrnul skutkový stav veci, odcitoval ustanovenie § 70 ods. 1 zákona\no sociálnom poistení a uviedol:\n„... vznik nároku na invalidný dôchodok zákon viaže u poistenca na splnenie troch\npodmienok. 1) poistenec musí byť invalidný, 2) musí získať potrebný počet rokov\ndôchodkového poistenia (§ 72) a 3) ku dňu vzniku invalidity nesmie splniť podmienky\nnároku na starobný dôchodok, alebo nemôže mať priznaný predčasný starobný dôchodok.\nZ obsahu administratívneho spisu odporkyne mal súd preukázané, že navrhovateľ,\n, odpracoval viac ako 20 rokov v zamestnaní zaradenom do I. pracovnej\nkategórie, resp. do I. kategórie funkcii, a preto sa na neho vzťahuje § 274 ods. 1 zákona\no sociálnom poistení, čo znamená, že ak vo zvýhodnenom zaradení v zamestnaní\nzo zvýhodnenej pracovnej kategórie splnil podmienky pre vznik nároku na starobný\ndôchodok dovŕšením 55 rokov veku, potom v súlade s § 21 ods. 1 písm. c) zákona\no sociálnom zabezpečení v spojení s § 274 ods. 1 zákona o sociálnom poistení má nárok\n\n5\n\nna skorší odchod do dôchodku bez ohľadu na skutočnosť, že splnil podmienky nároku\nna výsluhový dôchodok a vek 55 rokov dosiahol až za účinností zákona o sociálnom\npoistení.\nNebolo sporné v posudzovanej veci, že navrhovateľovi vznikol nárok na starobný\ndôchodok dovŕšením 55. roku veku dňa 22. 9. 2007.\nZ administratívneho spisu ďalej vyplýva, že rozhodnutím odporkyne č. 520 922 0630\n0 zo dňa 4.7.2013 bol navrhovateľovi podľa § 65, § 274 a § 82 ods. 2 zákona č. 461/2003\nZ. z. o sociálnom poistení od 22. 9. 2007 priznaný starobný dôchodok v sume 10 951 Sk\nmesačne, valorizovaný od 1. 1. 2013 na sumu 453,80 € mesačne, a to od 22. 9. 2007, kedy\ndovŕšil 55 rokov veku. Ďalším rozhodnutím odporkyne č. 520 922 0630 0 zo dňa 3. 9. 2013\nbol navrhovateľovi podľa § 66 ods. 3 a § 82 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení\nv znení neskorších predpisov od 1.1.2011 zvýšený starobný dôchodok na sumu 449,80 €\nmesačne, zvýšený od 1.12012 na sumu 464,70 € mesačne a od 1.1.2013 na sumu 475,90 €\nmesačne.\nZ posudku posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka\nDolný Kubín zo dňa 26. 6. 2012 vyplýva, že invalidita navrhovateľa vznikla od 30. 12. 2011.\nOpakovane krajský súd poukazuje na skutočnosť, že nárok navrhovateľa na starobný\ndôchodok vznikol už 22. 9. 2007. Ku dňu vzniku invalidity teda navrhovateľ splnil\npodmienky nároku na starobný dôchodok.\nVzhľadom na vyššie uvedené, keďže navrhovateľ nesplnil všetky zákonom stanovené\npodmienky nároku na invalidný dôchodok podľa ust. § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z.\no sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, odporkyňa postupovala správne, keď\njeho žiadosť o invalidný dôchodok napadnutým rozhodnutím zamietla. Je pritom\nirelevantné, že odporkyňa predchádzajúcimi rozhodnutiami č. 520 922 0630 0 zo dňa\n31. 12. 2010 v spojení so zmenovými rozhodnutiami č. 520 922 0630 0 zo dňa 8. 4. 2011\na č. 520 922 0630 0 zo dňa 12. 4. 2011 zamietla žiadosť navrhovateľa o starobný dôchodok\ns odôvodnením, že do 22. 9. 2007 nesplnil podmienky nároku na starobný dôchodok podľa\n§ 65 ods. 1 a § 274 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení\nneskorších predpisov, ktorá boli rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.\n7So/138/2011 zo dňa 15.82012 zrušené a vec bola vrátená odporkyni na ďalšie konanie.“\n\n6\n\nO odvolaní sťažovateľa (v ktorom opätovne poukázal na potrebu aplikácie § 81\na § 82 zákona o sociálnom poistení) proti rozsudku krajského súdu č. k. 24 Sd 1/2014-40\nz 11. marca 2014 rozhodol najvyšší súd rozsudkom sp. zn. 1 So 68/2014 z 12. mája 2015\ntak, že rozsudok krajského súdu ako vecne správny potvrdil a účastníkom náhradu trov\nkonania nepriznal. Najvyšší súd v odôvodnení svojho rozhodnutia rovnako poukázal na § 70\nods. 1 zákona o sociálnom poistení a vo vzťahu k tvrdeniu sťažovateľa o potrebe aplikácie\n§ 81 a § 82 zákona o sociálnom poistení o súbehu nárokov na dôchodkové dávky uviedol:\n„Obdobne ako krajský súd, tak aj odvolací súd musí konštatovať, že navrhovateľ\nnesplnil jednu z troch podmienok na vznik nároku na invalidný dôchodok stanovených\nv ustanovení § 70 ods. 1 zákona o sociálnom postení, keďže ku dňu vzniku invalidity\n(30.12.2011) spĺňal podmienky nároku na starobný dôchodok.\nNavrhovateľ v konaní poukazoval na ust § 81 zákona o sociálnom poistení, v ktorom\nje upravený postup pri súbehu nárokov na výplatu dôchodkových dávok. V danom prípade\nje však tento postup podľa citovaného ustanovenia neaplikovateľný, nakoľko k súbehu\ndôchodkových dávok ani nedošlo. Súbeh dôchodkových dávok vylúčilo ustanovenie § 70\nods. 1 zákona o sociálnom poistení, ktorý upravuje podmienky vzniku nároku na invalidný\ndôchodok.“\nRozsudok krajského súdu č. k. 24 Sd 1/2014-40 z 11. marca 2014 v spojení\ns rozsudkom najvyššieho súdu sp. zn. 1 So 68/2014 z 12. mája 2015 nadobudol\nprávoplatnosť 15. júna 2015.\nProti rozsudku najvyššieho súdu sp. zn. 1 So 68/2014 z 12. mája 2015 podal\nsťažovateľ dovolanie, o ktorom najvyšší súd rozhodol uznesením sp. zn. 2 Sdo 15/2015\nz 21. októbra 2015 tak, že konanie zastavil [podľa § 104 ods. 1 v spojení s § 246c\nObčianskeho súdneho poriadku (ďalej aj „OSP“) pre nedostatok právomoci] a žiadnemu\nz účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania. Dospel totiž k záveru, že dovolanie\nv správnom súdnictve neprichádza do úvahy.\nUznesenie najvyššieho súdu sp. zn. 2 Sdo 15/2015 z 21. októbra 2015 nadobudlo\nprávoplatnosť 6. novembra 2015.\n\n7\n\nSťažovateľ sťažnosť doručenú ústavnému súdu na porušenie základného práva\nna primerané hmotné zabezpečenie v starobe a pri nespôsobilosti na prácu podľa čl. 39\nods. 1 ústavy, čl. 12 ústavy a čl. 14 dohovoru postupom a rozhodnutím Sociálnej poisťovne\nč. 520 922 0630 0 z 21. novembra 2013, rozsudkom krajského súdu č. k. 24 Sd 1/2014-40\nz 11. marca 2014, rozsudkom najvyššieho súdu sp. zn. 1 So 68/2014 z 12. mája 2015\na uznesením najvyššieho súdu sp. zn. 2 Sdo 15/2015 z 21. októbra 2015 odôvodnil tým,\nže Sociálna poisťovňa i všeobecné súdy jeho vec nesprávne právne posúdili a potlačili\nústavný princíp rovnosti pred zákonom, diskriminácie a zvýhodňovania určitých skupín\nľudí. Je presvedčený, že spĺňa všetky tri podmienky ustanovené § 70 ods. 1 zákona\no sociálnom poistení, pretože žiadosť o invalidný dôchodok podal pred tým, ako mu bol\npriznaný starobný dôchodok. V čase podania žiadosti o priznanie invalidného dôchodku\nnebol sťažovateľ poberateľom starobného dôchodku ani predčasného starobného dôchodku.\nNie je významné, že vznik invalidity bol stanovený k 30. decembru 2011. Podľa § 81 ods. 1\nzákona o sociálnom zabezpečení v prípade, ak sú súčasne splnené podmienky nároku na\nvýplatu starobného aj invalidného dôchodku, vypláca sa v plnej sume z týchto dávok tá,\nktorá je vyššia, a z dôchodkovej dávky, ktorá je nižšia, sa vypláca polovica. Výšky dávok\nbola preto Sociálna poisťovňa povinná prepočítať. Sťažovateľ počas celej doby\ndôchodkového poistenia, resp. jeho zamestnávateľ odvádzal odvody nielen na starobné\npoistenie, ale aj invalidné poistenie, pričom ide o dva samostatné typy poistenia.\nU sťažovateľa nastali obidve udalosti, pre ktoré sú tieto poistenia zriadené – dosiahol\ndôchodkový vek a stal sa i invalidným, niet preto dôvodu, aby mu neboli obidve dávky\nvyplácané. Aj Sociálna poisťovňa požaduje odvody na starobné poistenie a invalidné\npoistenie súbežne. Pokiaľ za tejto situácie Sociálna poisťovňa odmieta vyplácať dávky\nz dvoch poistných udalostí, na ktoré má sťažovateľ nárok, dochádza k diskriminácii\nsťažovateľa. Je znevýhodnený oproti iným invalidným dôchodcom s rovnakou mierou\npoklesu zárobkových schopností, stratil všetky benefity, ktoré priznáva zákon invalidným\ndôchodcom (porušenie čl. 12 ústavy). Sťažovateľovi bolo takto odopreté právo\nna primerané hmotné zabezpečenie v starobe a pri nespôsobilosti na prácu, hoci nemôže\nvykonávať akýkoľvek druh práce (porušenie čl. 39 ods. 1 ústavy). Sociálna poisťovňa\npriznáva určitej skupine obyvateľstva invalidné dôchodky a inej skupine nepriznáva napriek\ntomu, že sťažovateľ bol pre tento prípad poistený a napriek vzniku invalidity (porušenie\n\n8\n\nčl. 14 dohovoru). Sťažovateľ zároveň skonštatoval, že sťažnosť ústavnému súdu podáva\nvčas, pretože ju podáva v dvojmesačnej zákonnej lehote počítanej od právoplatnosti\nuznesenia najvyššieho súdu sp. zn. 2 Sdo 15/2015 z 21. októbra 2015, ktoré mu bolo\ndoručené 6. novembra 2015.\nII.\nPodľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nÚstavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona\nNárodnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu\nSlovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti\nnavrhovateľa.\nPodľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnom\nprerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých\nprerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,\nneprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy\npodané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.\nÚstavný súd predbežne prerokoval sťažnosť sťažovateľa podľa § 25 ods. 1 zákona\no ústavnom súde a skúmal, či neexistujú dôvody na jej odmietnutie podľa § 25 ods. 2\nzákona o ústavnom súde.\nPodľa čl. 39 ods. 1 ústavy občania majú právo na primerané hmotné zabezpečenie\nv starobe a pri nespôsobilosti na prácu, ako aj pri strate živiteľa.\n\n9\n\nPodľa čl. 12 ods. 1 ústavy ľudia sú slobodní a rovní v dôstojnosti i v právach.\nZákladné práva a slobody sú neodňateľné, nescudziteľné, nepremlčateľné a nezrušiteľné.\nPodľa čl. 14 dohovoru užívanie práv a slobôd priznaných týmto dohovorom sa musí\nzabezpečiť bez diskriminácie založenej na akomkoľvek dôvode, ako je pohlavie, rasa, farba\npleti, jazyk, náboženstvo, politické alebo iné zmýšľanie, národnostný alebo sociálny pôvod,\npríslušnosť k národnostnej menšine, majetok, rod alebo iné postavenie.\nAko vyplýva zo sťažnosti sťažovateľa, citované ustanovenia ústavy a dohovoru mali\nbyť porušené rozhodnutím Sociálnej poisťovne č. 520 922 0630 0 z 21. novembra 2013,\nrozsudkom krajského súdu č. k. 24 Sd 1/2014-40 z 11. marca 2014, rozsudkom najvyššieho\nsúdu sp. zn. 1 So 68/2014 z 12. mája 2015 a uznesením najvyššieho súdu sp. zn.\n2 Sdo 15/2015 z 21. októbra 2015.\nZ čl. 127 ods. 1 ústavy vyplýva, že ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach týkajúcich\nsa porušenia základných práv a slobôd vtedy, ak o ochrane týchto práv a slobôd\nnerozhoduje iný súd. Namietané porušenie niektorého zo základných práv alebo slobôd teda\nnezakladá automaticky aj právomoc ústavného súdu na konanie o nich. Pokiaľ ústavný súd\npri predbežnom prerokovaní sťažnosti zistí, že ochrany toho základného práva alebo\nslobody, porušenie ktorých sťažovateľ namieta, sa sťažovateľ môže domôcť využitím jemu\ndostupných a aj účinných právnych prostriedkov nápravy pred iným súdom, musí takúto\nsťažnosť ústavný súd odmietnuť z dôvodu nedostatku svojej právomoci na jej prerokovanie\n(napr. I. ÚS 103/02).\nJedným zo základných pojmových znakov ústavnej sťažnosti ako prostriedku\nochrany ústavou zaručených základných práv a slobôd je jej subsidiarita.\nZmyslom a účelom uvedeného princípu subsidiarity je to, že ochrana ústavnosti\nnie je a ani podľa povahy veci nemôže byť výlučne úlohou ústavného súdu, ale úlohou\nvšetkých orgánov verejnej moci v rámci im zverených kompetencií. Všeobecné súdy, ktoré\nsú v občianskom súdnom konaní povinné vykladať a aplikovať príslušné zákony\nna konkrétny prípad v súlade s ústavou alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou\n\n10\n\npodľa čl. 7 ods. 5 ústavy, sú primárne zodpovedné aj za dodržiavanie tých práv\na základných slobôd, ktoré ústava alebo medzinárodná zmluva dotknutým fyzickým osobám\nzaručuje. Ústavný súd predstavuje v tejto súvislosti ultima ratio inštitucionálny\nmechanizmus, ktorý nasleduje až v prípade nefunkčnosti všetkých ostatných orgánov\nverejnej moci, ktoré sa na ochrane ústavnosti podieľajú. Opačný záver by znamenal\npopieranie princípu subsidiarity právomoci ústavného súdu podľa zásad uvedených v § 53\nods. 1 zákona ústavnom súde. Zásada subsidiarity reflektuje okrem iného aj princíp\nminimalizácie zásahov ústavného súdu do právomoci všeobecných súdov, ktorých\nrozhodnutia sú v konaní o sťažnosti preskúmavané (IV. ÚS 303/04).\nÚstavný súd sa najprv zaoberal tou časťou sťažnosti, ktorá smeruje proti rozhodnutiu\nSociálnej poisťovne č. 520 922 0630 0 z 21. novembra 2013 a rozsudku krajského súdu\nč. k. 24 Sd 1/2014-40 z 11. marca 2014. Pri jej preskúmavaní v súlade s princípom\nsubsidiarity svojej právomoci ústavný súd skúmal, či sú splnené podmienky konania\npred ním o tejto časti sťažnosti sťažovateľa, a dospel k záveru, že vzhľadom na princíp\nsubsidiarity vyplývajúci z čl. 127 ústavy je vylúčená právomoc ústavného súdu meritórne\nkonať a rozhodovať o sťažovateľom uplatnených námietkach porušenia jeho základných\npráv týmto rozhodnutím Sociálnej poisťovne a krajského súdu, pretože preskúmavanie\npostupu Sociálnej poisťovne v rámci konania o opravných prostriedkoch zveruje Občiansky\nsúdny poriadok v tomto prípade krajskému súdu a preskúmavanie rozhodnutia krajského\nsúdu odvolaciemu súdu. Krajský súd o podanom opravnom prostriedku sťažovateľa\nrozhodol rozsudkom č. k. 24 Sd 1/2014-40 z 11. marca 2014 a o odvolaní proti tomuto jeho\nrozhodnutiu rozhodol najvyšší súd rozsudkom sp. zn. 1 So 68/2014 z 12. mája 2015.\nKrajský súd bol teda súdom, ktorému patrila právomoc posúdiť, či opravný prostriedok\nsťažovateľa proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne bol dôvodný, a rozhodnúť o ňom.\nObdobne najvyššiemu súdu patrila takáto právomoc vo vzťahu k odvolaniu sťažovateľa\nproti rozhodnutiu krajského súdu.\nPreto sťažnosť sťažovateľa vo vzťahu k rozhodnutiu Sociálnej poisťovne\nč. 520 922 0630 0 z 21. novembra 2013 a rozsudku krajského súdu č. k. 24 Sd 1/2014-40\nz 11. marca 2014 odmietol ústavný súd podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde\npre nedostatok právomoci.\n11\n\nÚstavný súd sa ďalej zaoberal posúdením včasnosti sťažnosti smerujúcej proti\nrozsudku najvyššieho súdu sp. zn. 1 So 68/2014 z 12. mája 2015, ktorý nadobudol\nprávoplatnosť ešte 15. júna 2015. Sťažovateľ včasnosť sťažnosti odvodzoval od doručenia\nrozhodnutia o ním podanom dovolaní (uznesenia najvyššieho súdu sp. zn. 2 Sdo 15/2015\nz 21. októbra 2015), vychádzal z toho, že v prípade podania dovolania proti rozhodnutiu\nodvolacieho súdu lehota na podanie sťažnosti ústavnému súdu bude považovaná\nza zachovanú aj vo vzťahu k právoplatnému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak bude podaná\nvčas proti rozhodnutiu dovolacieho súdu. Ako však z rozhodovacej praxe ústavného súdu\nvyplýva, tento princíp platí iba v prípade, ak dovolanie možno v okolnostiach vecí\npovažovať za účinný prostriedok nápravy (napr. II. ÚS 249/2014).\nNajvyšší súd uznesenie sp. zn. 2 Sdo 15/2015 z 21. októbra 2015 odôvodnil takto:\n«Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ to\nzákon pripúšťa. (§ 236 ods. 1 O. s. p.).\nDovolanie je mimoriadnym opravným prostriedkom podľa tretej hlavy štvrtej časti\nObčianskeho súdneho poriadku. Vychádzajúc z citovanej právnej úpravy Občianskeho\nsúdneho poriadku ustanovujúcej správne súdnictvo vyplýva, že proti rozhodnutiu\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky opravný prostriedok nie je prípustný, teda\nvychádzajúc zo znenia právnej normy upravujúcej prípustnosť opravného prostriedku proti\nrozhodnutiu najvyššieho súdu je zrejmé, že proti rozhodnutiu najvyššieho súdu nie je\nprípustný tak riadny ako aj mimoriadny opravný prostriedok a súčasne zo žiadneho\nustanovenia piatej časti Občianskeho súdneho poriadku ustanovujúcej správne súdnictvo\nnevyplýva prípustnosť dovolania proti rozhodnutiu najvyššieho súdu v správnom súdnictve.\nZ uvedeného plynie záver, že najvyšší súd v správnom súdnictve nie je dovolacím súdom\na teda ako súd dovolací nemá právomoc konať. S poukazom na uvedené dôvody\nneprípustnosť dovolania je prekážkou ďalšieho konania v danej veci pred najvyšším súdom.\nVzhľadom k uvedenému Najvyšší súd Slovenskej republiky v zmysle § 104 ods. 1\nv spojení s § 246c O. s. p. konanie vo veci zastavil, keďže nemal právomoc konať vo veci\nsamej.\nPre úplnosť najvyšší súd poukazuje na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej\nrepubliky zo dňa 16. februára 2010, číslo II. ÚS 65/2010 k prípustnosti dovolania\n\n12\n\nv správnom súdnictve. V jeho publikovanom znení Ústavný súd Slovenskej republiky\nakceptuje výklad Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, podľa ktorého je dovolanie proti\nprávoplatnému rozhodnutiu súdu podľa V. časti Občianskeho súdneho poriadku\nneprípustné, ako súladný so základným právom na súdnu ochranu.\nV odôvodnení uznesenia sa zaoberal aj nálezom Ústavného sódu Slovenskej\nrepubliky sp. zn. IV. ÚS 283/07, ktorým bol na určitý čas vyjadrený opačný právny názor\nna prípustnosť dovolania.\nÚstavný súd nálezom sp. zn. IV. ÚS 283/07 zrušil uznesenie najvyššieho súdu\no odmietnutí dovolania dôvodiac, že tzv. zmätočné dovolacie dôvody sa vzťahujú aj\nna súdne rozhodnutia vydané podľa V. časti Občianskeho súdneho poriadku. Argumentácia\nIV. senátu ústavného súdu bola založená na texte záhlavia ustanovenia § 237 O. s. p.,\npodľa ktorého je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak sú\nnaplnené zmätočné dôvody.\nTýmto nálezom ústavný súd nepochybne autoritatívne dal na vedomie nielen\nkonkrétnemu sťažovateľovi vo veci sp. zn. IV. ÚS 283/07, že jeho sťažnosť bola úspešná, ale\nzároveň (prostredníctvom internetu) tým oznamoval aj eventuálnym sťažovateľom,\nže do budúcna môžu podať dovolanie zo zmätočných dôvodov proti rozhodnutiu správneho\nsúdu v prípade, ak sa tieto budú kryť s dôvodmi ústavnoprávnymi. Zároveň tým aj\nnajvyššiemu súdu naznačil, aby zmenil koncepciu prípustnosti dovolania v správnych\nveciach.\nÚstavný súd v uznesení zo 16. februára 2010, číslo II. ÚS 65/2010, ale uviedol,\nže otázka prípustnosti dovolania v správnom súdnictve mala byť pôvodne predmetom\nkonania o zjednotení právnych názorov. Z rozpravy pléna ústavného súdu však vyplynulo,\nže citovaný nález ústavného súdu bol ojedinelým, v inak konštantnej judikatúre ústavného\nsúdu akceptujúcej neprípustnosť dovolania v správnych veciach, a preto nie je nevyhnutné\nvyužiť procedúru zjednocovania právnych názorov. Napokon aj štvrtý senát akceptoval\nuvedený právny názor v náleze sp. zn. IV. ÚS 208/08 a v uznesení sp. zn. IV. ÚS 274/09.\nÚstavný súd Slovenskej republiky v doterajšej judikatúre vyslovil právny záver,\npodľa ktorého „niet žiadnych právnych pochýb o skutočnosti, že dovolanie je v správnom\nsúdnictve neprípustné“ (II. ÚS 87/09, IV. ÚS 208/08).\n\n13\n\nÚstavný súd taktiež vylúčil možnosť, že by zastavením dovolacieho konania z dôvodu\nneprípustnosti dovolania mohlo dôjsť k odmietnutia spravodlivosti s poukazom na to, že:\n„v civilnom dovolacom konaní dohliada najvyšší súd prostredníctvom inštitútu dovolania\nna procesnú čistotu, a jednotnosť rozhodovania v súdnych konaniach, ktorých podstatou je\nv zásade spor o súkromné právo prerokúvaný od začiatku na všeobecnom súde, oproti tomu\nje správne súdnictvo preskúmavaním zákonnosti rozhodnutí orgánov verejnej správy, teda\norgánov inej ako súdnej sústavy. Už správne súdnictvo je kontrolou inej sústavy, a tak\nzákonodarca nepovažoval za rozumné a účelné, aby kontrola verejnej správy bola ešte\nkontrolovaná prostredníctvom inštitútu dovolania. Okrem toho správne súdnictvo nemusí\nbyť zjednocované prostredníctvom dovolania, pretože druhostupňové rozhodovanie\nnajvyššieho súdu v správnom súdnictve i túto funkciu plní. V danej súvislosti nesmie byť\nmätúce, že správne a civilné súdnictvo sú zhodou historických okolností obsiahnuté\nv jednom procesnom kódexe“ (IV. ÚS 208/08).\nPodanie dovolania v správnom súdnictve preto ani s poukazom na uznesenie\nIV. ÚS 283/07 neprichádza do úvahy.\nV dôsledku tohto právneho názoru ústavného súdu nedošlo k zmene v rozhodovacej\nčinnosti najvyššieho súdu, a preto bolo konanie vo veci zastavené pre nedostatok\npodmienok konania.»\nÚstavný súd preskúmal ústavnú akceptovateľnosť tohto právneho názoru najvyššieho\nsúdu a dospel k záveru, že tento názor nie je v rozpore s obsahom a účelom právnej úpravy\ndovolania.\nO zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť predovšetkým vtedy,\nak namietaným postupom orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu toho základného\npráva, ktoré označil sťažovateľ, pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi\noznačeným postupom tohto orgánu a základným právom, ktorého porušenie sa namietalo,\nale aj vtedy, ak v konaní pred orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia alebo\nprocesný stav, ktoré vylučujú, aby tento orgán porušoval uvedené základné právo, pretože\nuvedená situácia alebo stav takúto možnosť reálne nepripúšťajú (IV. ÚS 16/04, II. ÚS 1/05,\nII. ÚS 20/05, IV. ÚS 50/05 a IV. ÚS 288/05).\n\n14\n\nAko z obsahu rozhodnutia najvyššieho súdu o dovolaní sťažovateľa vyplýva,\nnajvyšší súd jasne a zrozumiteľne vysvetlil, z akých dôvodov dovolacie konanie zastavil.\nNa druhej strane ani sťažovateľ v sťažnosti doručenej ústavnému súdu nepriniesol žiadne\nkonkrétne argumenty, pre ktoré by toto svojou procesné rozhodnutie najvyššieho súdu\nnemalo obstáť.\nPodľa ustálenej judikatúry ústavného súdu je dôvodom na odmietnutie sťažnosti pre\njej zjavnú neopodstatnenosť absencia priamej súvislosti medzi označeným základným\nprávom alebo slobodou na jednej strane a namietaným rozhodnutím alebo iným zásahom\norgánu štátu do takéhoto práva alebo slobody na strane druhej, ako aj nezistenie žiadnej\nmožnosti porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol\nposúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (obdobne napr. III. ÚS 263/03, II. ÚS 98/06,\nIII. ÚS 300/06).\nÚstavný súd považuje za potrebné tiež pripomenúť, že nie je zásadne oprávnený\npreskúmavať a posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade\na uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu, ani preskúmavať, či v konaní pred\nvšeobecnými súdmi bol alebo nebol náležite zistený skutkový stav a aké skutkové a právne\nzávery zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil. Z rozdelenia súdnej moci v ústave\nmedzi ústavný súd a všeobecné súdy totiž vyplýva, že ústavný súd nie je opravnou\ninštanciou vo veciach patriacich do právomoci všeobecných súdov (napr. I. ÚS 19/02,\nIII. ÚS 151/05, III. ÚS 344/06).\nÚloha ústavného súdu sa vymedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto\ninterpretácie a aplikácie s ústavou, prípadne medzinárodnými zmluvami o ľudských právach\na základných slobodách. Z tohto postavenia ústavného súdu vyplýva, že môže preskúmavať\nrozhodnutie všeobecného súdu v prípade, ak v konaní, ktoré mu predchádzalo, alebo\nsamotným rozhodnutím došlo k porušeniu základného práva alebo slobody. Skutkové\na právne závery všeobecného súdu môžu byť teda predmetom kontroly zo strany ústavného\nsúdu vtedy, ak by vyvodené závery boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak\nz ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by mali za následok\nporušenie základného práva alebo slobody. Ústavný súd poukazuje i na skutočnosť, že nie\n15\n\nje a ani nemôže byť súdom skutkovým, t. j. jeho úlohou nie je nahrádzať činnosť\nvšeobecných súdov.\nÚstavný súd je toho názoru, že v prípade sťažovateľa nemožno považovať závery\nuznesenia najvyššieho súdu za také, ktoré by boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne,\na tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by mali\nza následok porušenie sťažovateľom označených základných práv alebo slobôd.\nNaopak, tento právny názor v ňom vyslovený je súčasťou stabilnej rozhodovacej praxe\n(okrem rozhodnutí, na ktoré poukázal najvyšší súd v odôvodnení svojho rozhodnutia,\nnapr. aj II. ÚS 87/2016).\nÚstavný súd preto sťažnosť sťažovateľa smerujúcu proti uzneseniu najvyššieho súdu\nsp. zn. 2 Sdo 15/2015 z 21. októbra 2015 podľa § 25 zákona o ústavnom súde odmietol\npre zjavnú neopodstatnenosť.\nOstalo tak posúdiť splnenie podmienok na podanie ústavnej sťažnosti proti rozsudku\nnajvyššieho súdu sp. zn. 1 So 68/2014 z 12. mája 2015, a to v situácii, keď z uznesenia\nnajvyššieho súdu sp. zn. 2 Sdo 15/2015 z 21. októbra 2015 vyplýva, že konanie o dovolaní\nsťažovateľa bolo najvyšším súdom zastavené pre nedostatok právomoci a zároveň\nsprávnosť tohto záveru nie je ústavne spochybniteľná.\nPodľa § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde sťažnosť možno podať v lehote dvoch\nmesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom\nzásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ\nmohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť.\nÚstavný súd pri svojej rozhodovacej činnosti opakovane vyslovil právny názor, že\nsťažnosť podľa čl. 127 ústavy nie je časovo neobmedzeným právnym prostriedkom ochrany\nzákladných práv a slobôd (I. ÚS 33/02, II. ÚS 29/02, III. ÚS 62/02). Jednou zo zákonných\npodmienok jej prijatia na ďalšie konanie je jej podanie v lehote dvoch mesiacov\nod právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu.\nTáto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol\n\n16\n\no opatrení alebo inom zásahu dozvedieť (§ 53 ods. 3 zákona o ústavom súde). Nedodržanie\ntejto lehoty je zákonom ustanoveným dôvodom na odmietnutie sťažnosti ako podanej\noneskorene (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde). Vzhľadom na uvedené sa ústavný súd\npri predbežnom prerokovaní sťažnosti musel zaoberať aj otázkou, či sťažnosť proti\nrozsudku najvyššieho súdu sp. zn. 1 So 68/2014 z 12. mája 2015 bola podaná včas.\nV tejto súvislosti je zároveň potrebné pripomenúť, že ustanovenie o lehote\nna podanie sťažnosti je ustanovením kogentným, to znamená, že ústavný súd nemôže\nzmeškanie tejto lehoty odpustiť alebo ju predĺžiť (pozri napr. m. m. I. ÚS 64/03,\nI. ÚS 188/03, IV. ÚS 14/03, II. ÚS 330/06).\nLehota dvoch mesiacov na podanie sťažnosti ústavnému súdu podľa § 53 ods. 3\nzákona o ústavnom súde by mala podľa názoru ústavného súdu vyjadrovať dobu, ktorá je\npostačujúca na uplatnenie účinnej ústavnej ochrany sťažovateľom a zároveň rešpektuje aj\nprincíp právnej istoty (m. m. III. ÚS 186/02, IV. ÚS 287/09).\nÚstavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti vo vzťahu k rozsudku\nnajvyššieho súdu sp. zn. 1 So 68/2014 z 12. mája 2015 dospel k záveru, že táto je podaná\noneskorene. Rozsudok najvyššieho súdu sp. zn. 1 So 68/2014 z 12. mája 2015 nadobudol\nprávoplatnosť ešte 15. júna 2015 a sťažovateľ podal sťažnosť ústavnému súdu 7. januára\n2016. Lehota na podanie sťažnosti ústavnému súdu proti tomuto rozhodnutiu uplynula\n15. augusta 2015.\nNeobstojí totiž názor sťažovateľa, ktorý začiatok plynutia lehoty na podanie\nsťažnosti ústavnému súdu spája s dňom doručenia uznesenia najvyššieho súdu sp. zn.\n2 Sdo 15/2015 z 21. októbra 2015 dôvodiac, že musel využiť všetky prostriedky nápravy,\nktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje.\nHoci ústavný súd v prípadoch súbežne podanej sťažnosti a dovolania, t. j. keď\nsťažovatelia podali vo svojich právnych veciach dovolanie ešte pred tým, ako doručili\nústavnému súdu sťažnosť podľa čl. 127 ods. 1 ústavy, a tým vytvorili stav „dvojkoľajnosti\nkonania“, konštatoval, že uplatnenie právomoci dovolacieho súdu v daných veciach\n\n17\n\npredchádza uplatneniu právomoci ústavného súdu a z tohto dôvodu je i lehota na podanie\nsťažnosti ústavnému súdu zachovaná, ak bude táto podaná proti rozhodnutiu odvolacieho\ni dovolacieho súdu v zákonom ustanovenej lehote počítanej od doručenia dovolacieho\nrozhodnutia sťažovateľovi, tento záver na danú vec nemožno aplikovať.\nDovolanie podané sťažovateľom v tejto veci nebolo totiž spôsobilé vytvoriť stav\n„dvojkoľajnosti konania“ z dôvodu nedostatku právomoci najvyššieho súdu konať o tomto\ndovolaní. Najvyšší súd nemohol uplatniť svoju právomoc pred právomocou ústavného súdu\nvzhľadom na to, že v správnom súdnictve nie je dovolacím súdom. Dovolanie podané\nsťažovateľom nebolo najvyšším súdom odmietnuté ako neprípustné v zmysle § 243 ods. 5\nv spojení s § 218 ods. 1 písm. c) OSP, ale konanie o dovolaní bolo zastavené s poukazom\nna § 104 ods. 1 OSP v spojení s § 246c ods. 1 OSP z dôvodu, že v správnom súdnictve\ndovolanie proti rozhodnutiu najvyššieho súdu neprichádza do úvahy, a teda dovolanie\nsťažovateľa nebolo účinným prostriedkom nápravy.\nPokiaľ teda v správnom súdnictve nie je najvyšší súd dovolacím súdom a o dovolaní\nnemôže najvyšší súd z dôvodu nedostatku právomoci konať a rozhodovať, nemožno ani\npodanie dovolania považovať za opravný prostriedok spôsobilý zabezpečiť ochranu práv\nsťažovateľa (napr. II. ÚS 249/2014).\nÚstavný súd preto odmietol podľa § 25 zákona o ústavnom súde sťažnosť\nsťažovateľa v časti smerujúcej proti rozsudku najvyššieho súdu sp. zn. 1 So 68/2014\nz 12. mája 2015 podľa § 25 zákona o ústavnom súde ako oneskorenú.\nÚstavný súd považuje však za potrebné napriek uvedenému konštatovať, že výklad\ndotknutého ustanovenia § 70 ods. 1 zákona o sociálnom poistení Sociálnou poisťovňou\ni správnymi súdmi nemožno považovať za taký, ktorý by poprel zmysel a účel tohto\nustanovenia. Napadnuté rozhodnutia rešpektovali existenciu tohto ustanovenia v právnom\nporiadku, ktorá je prejavom vôle zákonodarcu. Nebolo rozhodujúce, kedy sťažovateľ\npožiadal o invalidný dôchodok (či sa tak stalo pred tým, ako mu bol priznaný starobný\ndôchodok), pretože ako vyplýva zo znenia ustanovenia § 70 ods. 1 zákona o sociálnom\npoistení, tretia podmienka vzniku nároku na invalidný dôchodok je formulovaná tak,\n\n18\n\nže žiadateľ nespĺňa ku dňu vzniku invalidity podmienky nároku na starobný dôchodok,\nresp. mu k tomuto dňu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok. Podmienky nároku\nna starobný dôchodok splnil sťažovateľ (22. septembra 2007) a dňom vzniku invalidity\nje 30. december 2011.\nPokiaľ ide o presvedčenie sťažovateľa o nespravodlivosti a neústavnosti zákonnej\núpravy dôchodkového a invalidného poistenia, jej ústavnosť nemôže ústavný súd\nposudzovať v konaní o sťažnosti (čl. 127 ústavy), ale iba v osobitnom konaní [čl. 125 ods. 1\npísm. a) ústavy] so zákonom vymedzeným okruhom navrhovateľov (konanie o súlade\nzákonov s ústavou, ústavnými zákonmi a s medzinárodnými zmluvami, s ktorými vyslovila\nsúhlas Národná rada Slovenskej republiky a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom\nustanoveným zákonom právnych predpisov s ústavou).\nZ uvedených dôvodov rozhodol ústavný súd tak, ako to je uvedené vo výrokovej\nčasti tohto rozhodnutia.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 17. mája 2016\n\n19", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia iných org.", "preskúmanie rozhodnutia súdov", "dôchodok-invalidný", "dôchodok-starobný", "sociálna poisťovňa", "konanie pred ústavným súdom-lehota na podanie", "konanie pred ústavným súdom-vyčerpanie prostriedkov nápravy", "správne súdnictvo", "dovolanie-prípustnosť", "rovnosť, rovnoprávnosť-v dôstojnosti a právach", "práva a slobody – hospodárske, sociálne a kultúrne práva-právo na primerané hmotné zabezpečenie", "diskriminácia-zákaz"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:62be93e8-919a-4c25-8102-61aa48e0cb63", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.87.2016.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 87/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 87/2016 z 4. 2. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-02-04", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.87.2016.1"}, {"guid": "ussr:795d2caf-9885-4498-a9ea-53c240f94ad9", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 249/2014", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 249/2014 z 6. 5. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-05-06", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:795d2caf-9885-4498-a9ea-53c240f94ad9"}, {"guid": "ussr:b258d8be-3ce6-4374-9261-8baeff3d183b", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 65/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 65/2010 z 27. 10. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-10-27", "citacie_n": 644, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b258d8be-3ce6-4374-9261-8baeff3d183b"}, {"guid": "ussr:29d4778e-b29c-4a00-a1f3-db0bfdef6240", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 208/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 208/08 z 1. 10. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-10-01", "citacie_n": 116, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:29d4778e-b29c-4a00-a1f3-db0bfdef6240"}, {"guid": "ussr:0aacb398-0bf8-49b0-9606-b097bc57f13b", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 287/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 287/09 z 19. 8. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-08-19", "citacie_n": 18, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0aacb398-0bf8-49b0-9606-b097bc57f13b"}, {"guid": "ussr:7eb37505-d539-45df-8da7-e777753f8777", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 274/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 274/09 z 7. 8. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-08-07", "citacie_n": 68, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7eb37505-d539-45df-8da7-e777753f8777"}, {"guid": "ussr:fc4e83c1-7f8e-40fc-b6d5-dac6684ced5c", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 87/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 87/09 z 24. 2. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-02-24", "citacie_n": 107, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fc4e83c1-7f8e-40fc-b6d5-dac6684ced5c"}, {"guid": "ussr:4835a1e7-a981-4b28-b42a-fd7acabca853", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 283/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 283/07 z 17. 4. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-04-17", "citacie_n": 72, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4835a1e7-a981-4b28-b42a-fd7acabca853"}, {"guid": "ussr:f33e7b49-4f96-4bed-bf2b-fef8d3893e1f", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 300/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 300/06 z 4. 1. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-01-04", "citacie_n": 1922, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f33e7b49-4f96-4bed-bf2b-fef8d3893e1f"}, {"guid": "ussr:4eeafda3-d890-4455-94b6-36a37ad6c249", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 344/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 344/06 z 3. 11. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-11-03", "citacie_n": 378, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4eeafda3-d890-4455-94b6-36a37ad6c249"}, {"guid": "ussr:f03771cd-66e8-41f8-993b-6ce9666ffed0", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 330/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 330/06 z 25. 10. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-10-25", "citacie_n": 46, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f03771cd-66e8-41f8-993b-6ce9666ffed0"}, {"guid": "ussr:da51ba19-bf75-496d-81a9-ea6318a727bd", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 98/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 98/06 z 5. 4. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-04-05", "citacie_n": 1866, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:da51ba19-bf75-496d-81a9-ea6318a727bd"}, {"guid": "ussr:75dd40d6-2fa6-4c18-b208-5653a0ec3b7d", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 288/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 288/05 z 13. 12. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-12-13", "citacie_n": 1777, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:75dd40d6-2fa6-4c18-b208-5653a0ec3b7d"}, {"guid": "ussr:0af974cc-4bf7-40fa-b0fd-d6198b03f88b", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 151/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 151/05 z 18. 5. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-05-18", "citacie_n": 997, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0af974cc-4bf7-40fa-b0fd-d6198b03f88b"}, {"guid": "ussr:e728d97f-595e-412c-878c-042ec2d9bd82", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 50/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 50/05 z 23. 2. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-02-23", "citacie_n": 306, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e728d97f-595e-412c-878c-042ec2d9bd82"}, {"guid": "ussr:332bb6dc-9ead-4da0-982f-ce72f4c389bf", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 20/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 20/05 z 26. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-26", "citacie_n": 1749, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:332bb6dc-9ead-4da0-982f-ce72f4c389bf"}, {"guid": "ussr:5ef19834-e37b-4d51-8c72-05f31057a0ea", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 1/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 1/05 z 5. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-05", "citacie_n": 2095, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5ef19834-e37b-4d51-8c72-05f31057a0ea"}, {"guid": "ussr:0081dcc6-8002-4a07-9cb9-c7cbf17d56c4", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 303/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 303/04 z 6. 10. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-10-06", "citacie_n": 1554, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0081dcc6-8002-4a07-9cb9-c7cbf17d56c4"}, {"guid": "ussr:58c096c4-a5e6-425b-b9e4-fd2c8a14fd54", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 16/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 16/04 z 30. 1. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-01-30", "citacie_n": 1955, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:58c096c4-a5e6-425b-b9e4-fd2c8a14fd54"}, {"guid": "ussr:83783f26-2ce9-416d-84fd-f09755b033cb", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 263/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 263/03 z 3. 12. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-12-03", "citacie_n": 1667, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:83783f26-2ce9-416d-84fd-f09755b033cb"}, {"guid": "ussr:a06cf2b3-f623-443c-ad9a-58ca62360dcc", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 188/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 188/03 z 22. 10. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-10-22", "citacie_n": 463, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a06cf2b3-f623-443c-ad9a-58ca62360dcc"}, {"guid": "ussr:81b75ca0-77a6-42fa-9697-00c4815fb803", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 64/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 64/03 z 26. 3. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-03-26", "citacie_n": 486, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:81b75ca0-77a6-42fa-9697-00c4815fb803"}, {"guid": "ussr:321d1948-5916-40c1-98d3-fa84b3a76d62", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 186/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 186/02 z 21. 3. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-03-21", "citacie_n": 85, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:321d1948-5916-40c1-98d3-fa84b3a76d62"}, {"guid": "ussr:b19b656f-8d59-445a-8909-6118f753174d", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 14/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 14/03 z 22. 1. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-01-22", "citacie_n": 1463, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b19b656f-8d59-445a-8909-6118f753174d"}, {"guid": "ussr:58da22c8-d6ec-484d-8cd9-068558793798", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 103/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 103/02 z 7. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-07", "citacie_n": 1520, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:58da22c8-d6ec-484d-8cd9-068558793798"}, {"guid": "ussr:3f676b80-5aaf-4531-8579-9c68b687536a", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 62/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 62/02 z 16. 5. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-05-16", "citacie_n": 240, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3f676b80-5aaf-4531-8579-9c68b687536a"}, {"guid": "ussr:0986d414-ea7b-49f6-99ac-bf6cf8a2eca2", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 33/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 33/02 z 3. 4. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-04-03", "citacie_n": 506, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0986d414-ea7b-49f6-99ac-bf6cf8a2eca2"}, {"guid": "ussr:ad7e3cf7-60a9-4ba7-b336-ba2e1265c1ad", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 29/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 29/02 z 27. 3. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-03-27", "citacie_n": 525, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ad7e3cf7-60a9-4ba7-b336-ba2e1265c1ad"}, {"guid": "ussr:6ed023e1-d357-433b-aef9-406487857e73", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 19/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 19/02 z 13. 3. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-03-13", "citacie_n": 3382, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6ed023e1-d357-433b-aef9-406487857e73"}, {"guid": "5605ae1b-5a6b-410d-9ec1-890cdc8c8b4f:7881b0c9-6b04-4ed6-8a55-4eaa1706c82b", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2014:5014200001.1", "spisova_znacka": "24Sd/1/2014", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 24Sd/1/2014 z 10. 3. 2014", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2014-03-10", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2014:5014200001.1"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:9e075161-3c73-4401-a77e-fecd5ae4c0c2", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:3.US.213.2018.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 213/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 213/2018 z 5. 6. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-06-05", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.213.2018.1"}]}