{"guid": "ussr:b16aeb98-de21-4033-86eb-893650dfc9c5", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:3.US.301.2016.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 301/2016", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 301/2016 z 4. 10. 2016", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 4. októbra 2016, sp. zn. III. ÚS 301/2016, ECLI:SK:USSR:2016:3.US.301.2016.2", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Rudolf Tkáčik", "sudca_id": 1080, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/rudolf-tkacik-1080", "datum_vydania": "2016-10-04", "forma": "Nález", "povaha": ["právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "prikazuje konať bez zbytočných prieťahov", "priznáva primerané finančné zadosťučinenie", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "III.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/b16aeb98-de21-4033-86eb-893650dfc9c5", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.301.2016.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.301.2016.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.301.2016.2/text", "citacie_n": 3, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\n\nIII. ÚS 301/2016-24\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 4. októbra 2016 v senáte\nzloženom z predsedníčky Jany Baricovej a zo sudcov Sergeja Kohuta a Rudolfa Tkáčika\nprerokoval sťažnosť\n\n,\n\n, zastúpeného\n\nJUDr. Stanislavom Jakubčíkom, advokátska\n\nkancelária, Kutlíkova 17, Bratislava,\n\npre namietané porušenie jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných\nprieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie jeho\nzáležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd postupom Okresného súdu Piešťany v konaní vedenom pod sp. zn.\n4 C 86/2008 a takto\nrozhodol:\n1. Základné právo\n\nna prerokovanie veci bez zbytočných\n\nprieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie jeho\nzáležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd postupom Okresného súdu Piešťany v konaní vedenom pod sp. zn.\n4 C 86/2008 p o r u š e n é b o l o .\n\n2. Okresnému súdu Piešťany p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom pod sp. zn. 4 C\n86/2008 konal bez zbytočných prieťahov.\n3.\n\np r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 2 200 €\n\n(slovom dvetisícdvesto eur), ktoré j e Okresný súd Piešťany p o v i n n ý zaplatiť mu\ndo dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.\n4. Okresný súd Piešťany j e p o v i n n ý uhradiť\n\ntrovy\n\nprávneho zastúpenia v sume 363,79 € (slovom tristošesťdesiattri eur a sedemdesiatdeväť\ncentov) na účet jeho právneho zástupcu JUDr. Stanislava Jakubčíka, advokátska kancelária,\nKutlíkova 17, Bratislava, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením č. k.\nIII. ÚS 301/2016-11 z 11. mája 2016 prijal na ďalšie konanie sťažnosť\n,\n\n(ďalej len „sťažovateľ“), podľa § 25 ods. 3 zákona\n\nNárodnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu\nSlovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“), ktorou namietal porušenie základného\npráva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej\nrepubliky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote\npodľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len\n„dohovor“) postupom Okresného súdu Piešťany (ďalej len „okresný súd“) v konaní\nvedenom pod sp. zn. 4 C 86/2008 (ďalej aj „napadnuté konanie“).\nSťažovateľ v sťažnosti uviedol, že v napadnutom konaní vedenom pred okresným\nsúdom, v ktorom je sťažovateľ v procesnej pozícii navrhovateľa, „o určenie vlastníckeho\npráva k nehnuteľnosti“ dochádza k zbytočným prieťahom. Poukázal na to, že „Návrh\nna určenie neplatnosti notárskeho osvedčenia o dedičstve a určenia vlastníckeho práva\nk nehnuteľnosti bola na Okresný súd Piešťany doručená dňa 20.03.2000, pričom vec bola\n\n2\n\nvedená pod sp. zn. 4C/55/2000. Z hľadiska miestnej príslušnosti v konaní došlo dňa\n01.01.2005 k zrušeniu Okresného súdu Piešťany a vec bola postúpená na Okresný súd\nTrnava, na ktorom bola vedená pod sp. zn. PN- 4C/55/2000. Následne po opätovnom\nzriadení, resp. obnovení Okresného súdu Piešťany bola vec vrátená na Okresný súd\nPiešťany a konaniu bola pridelená spisová značka 4C/86/2008. V priebehu súdneho\nkonania navrhovateľ vykonal zmenu návrhu na začatie konania a po pripustení zmeny\nnávrhu na začatie konania sa navrhovateľ v súčasnej dobe domáha určenia vlastníckeho\npráva k nehnuteľnosti.“.\nSťažovateľ konštatoval, že odo dňa začatia konania uplynulo už viac ako 16 rokov,\nkonanie nebolo ukončené meritórnym rozhodnutím, nejde o právne zložitú vec, okruh\núčastníkov konania je úplný a v rámci dokazovania boli vykonané všetky navrhnuté dôkazy.\nSťažovateľ poukázal aj na to, že predsedníčka okresného súdu na základe jeho sťažnosti\nna prieťahy v konaní konštatovala opodstatnenosť sťažnosti a za vzniknuté prieťahy sa\nsťažovateľovi ospravedlnila. Sťažovateľ upozornil tiež na postupné úmrtia jednotlivých\núčastníkov konania z dôvodu ich vyššieho veku, ktorých na strane odporcu ku dňu podania\nsťažnosti vystupuje celkovo 35. Uviedol, že „V dôsledku uvedených skutočností bol\nsťažovateľ opakovane nútený podávať návrh na pripustenie zmeny žalobného návrhu a tým\npádom dochádza k dodatočnému predlžovaniu súdneho konania. S tým súvisiacim\nprerušovaním súdneho konania sa zároveň zvyšuje pravdepodobnosť úmrtia ďalších\núčastníkov konania, a to tak na strane odporcu ako aj na strane navrhovateľa...\nKonanie pred Okresným súdom Piešťany sa na jednej strane síce týka fakticky\nzložitej veci, avšak jej skutková zložitosť vyplýva z veľkého počtu účastníkov konania\nna strane odporcu, ktorý je zapríčinený výlučne prieťahmi zo strany Okresného súdu\nPiešťany, ktoré viedli k postupnému neúmernému narastaniu počtu účastníkov konania\nna strane odporcu...“.\nNa základe uvedených skutočností sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd v náleze\nvyslovil, že okresný súd v napadnutom konaní porušil jeho základné právo podľa čl. 48\nods. 2 ústavy a právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, aby prikázal okresnému súdu vo veci\nkonať bez zbytočných prieťahov a zaplatiť sťažovateľovi finančné zadosťučinenie v sume\n10 000 €, ako aj náhradu trov právneho zastúpenia.\n3\n\nNa výzvu ústavného súdu sa podaním sp. zn. Spr 379/16 z 23. júna 2016 doručeným\nústavnému súdu 4. júla 2016 vyjadrila k sťažnosti predsedníčka okresného súdu, v ktorom\nuviedla chronologický prehľad jednotlivých úkonov okresného súdu a k obsahu sťažnosti\nkonštatovala:\n„Pôvodne sa navrhovateľ domáhal určenia neplatnosti notárskeho osvedčenia\no určení vlastníckeho práva odporcu v 1. rade. Po viacerých zmenách návrhu, naposledy\nsúd dňa 25.9.2014 pripustil zmenu návrhu tak, že jedenástimi výrokmi sa má určiť, ktoré\nnehnuteľnosti patria do dedičstva po 11 rôznych poručiteľoch a jedným výrokom má určiť\npodielové spoluvlastníctvo nehnuteľnosti vo vzťahu k 36 osobám.\nSkutková a právna zložitosť sporu spočíva v tom, že aktuálne je na strane odporcov\n35 osôb a predmetom konania je 12 rôznych výrokov...\nPrekážky v postupe konania podľa § 107 a nasl. O.s.p. predstavujú skutočnosti, že\nviacero odporcov zomrelo a konanie z toho dôvodu bolo viac krát prerušené\ndo právoplatného skončenia dedičského konania, nakoľko bez prejednania dedičstva nebolo\nmožné vo veci týkajúcej sa nehnuteľností pokračovať.\nDlhšie obdobia medzi jednotlivými úkonmi sú potom objektívne podmienené\nmnožstvom vecí v senáte sudcu, ktorý má aktuálne 1.250 vecí v pojednávacej agende, ktoré\nmnožstvo mu objektívne neumožňuje konať vo všetkých pridelených veciach plynulo a bez\nprieťahov.\nNa záver si dovoľujem poukázať na existenciu systémových nedostatkov v oblasti\nvýkonu spravodlivosti vo vzťahu k dlhodobému nedostatočnému obsadeniu tunajšieho súdu\nväčším počtom sudcov, ktoré vedenie súdu či konajúci sudca nemôžu ovplyvniť nástrojmi,\nktorými by samy disponovali na vyriešenie tzv. objektívnych okolností prieťahov v konaní.\nTáto skutočnosť bola zohľadnená i schválenou novelou zákona o sídlach a obvodoch súdov,\nkde s účinnosťou od 1.5.2013 bol z obvodu tunajšieho súdu odčlenený územný obvod okresu\nHlohovec, čo len z časti prispelo k zníženiu nápadu nových vecí, avšak tunajší súd naďalej\ndokončuje aj všetky veci prevzaté z Okresného súdu Trnava od roku 1997 patriace\nk územnému obvodu okresu Hlohovec.\nSúčasne si dovoľujem poukázať na rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu ČR, č. k.\n16 Kss 9/2013-91 z 20.03.2014, kde disciplinárny senát uznal pri hodnotení prieťahov\n\n4\n\nv konaniach z hľadiska porušenia povinností sudcu a jeho prípadného disciplinárneho\nprevinenia, že činnosť každého sudcu má svoje limity a po nikom nemožno požadovať, aby\nsa nie krátkodobo, ale trvale, pracovne prepínal, vystavoval sa nezvládnuteľným stresom\na v prospech nadštandardného plnenia pracovných úloh dlhodobo úplne potláčal svoj\nsúkromný život. Sudca preto nemôže byť uznaný disciplinárne zodpovedným za to, že je\ndlhodobo značne vyťažený a v dôsledku toho jednoducho nie je schopný robiť všetky\npotrebné úkony bezodkladne tak, ako by zodpovedalo potrebám každého jednotlivého\nkonania a najmä záujmom účastníkov na čo možno najrýchlejšom rozhodnutí vo veci.“\nPredsedníčka okresného súdu zároveň vo vyjadrení vyslovila súhlas s upustením\nod ústneho pojednávania v konaní o prijatej sťažnosti v zmysle § 30 ods. 2 zákona\no ústavnom súde.\nK vyjadreniu predsedníčky okresného súdu zaujal na základe výzvy ústavného súdu\nstanovisko aj právny zástupca sťažovateľa. Tento vo svojom podaní doručenom ústavnému\nsúdu 9. augusta 2016 okrem iného uviedol:\n„Naďalej v tejto právnej veci zotrvávame a v plnom rozsahu sa pridržiavame\npodanej ústavnej sťažnosti doručenej Ústavnému súdu Slovenskej republiky dňa\n27.04.2016. Máme za to, že v dôsledku neúmerného a neprimeraného predlžovania\nprebiehajúceho súdneho konania zo strany Okresného súdu Piešťany dochádza žiaľ k\npostupnému umieraniu účastníkov konania na strane odporcov z dôvodu ich vyššieho veku,\nktorý má v súčasnej dobe už aj samotný sťažovateľ narodený v roku 1940. Pritom vec mohla\na podľa názoru sťažovateľa aj mala byť meritórne rozhodnutá už po 05.10.2015, kedy\nnavrhovateľ odstránil vady návrhu a odpadli tak akékoľvek zákonné alebo faktické prekážky\nna to, aby Okresný súd vo veci konal a rozhodol. Zároveň sa však domnievame, že v prípade\nak podľa názoru vo veci konajúceho zákonného sudcu petit návrhu naďalej obsahoval\nmatematickú nepresnosť, nie je to dôvod na odloženie vydania meritórneho rozhodnutia, ale\nje povinnosťou súdu vydať rozhodnutie vo veci samej, bez ohľadu na ďalšiu súčinnosť strán,\na to aj v prípade ak by musel súd rozhodnúť prípadným zamietnutím podaného návrhu.\nV opačnom prípade dochádza zo strany Okresného súdu Piešťany k odopretiu\nspravodlivosti vo vzťahu k sťažovateľovi a k porušeniu práva sťažovateľa na prerokovanie\nveci bez zbytočných prieťahov.\n5\n\nAj z prehľadu úkonov uvedených vo vyjadrení Okresného súdu Piešťany je zrejmé, že\nv období od 05.10.2015 do 25.02.2016 Okresný súd Piešťany vo veci nevykonal žiaden\núkon, pričom celá vec s ohľadom na právny stav mohla byť meritórne rozhodnutá. Vďaka\nuvedenej nečinnosti Okresného súdu Piešťany vo vymedzenom období došlo opäť k úmrtiu\njedného z účastníkov konania, a to konkrétne odporkyni v 3. rade, v dôsledku čoho Okresný\nsúd Piešťany opätovne pristúpil k prerušeniu konania do právoplatného skončenia\ndedičského konania po odporkyni v 3. rade. Máme za to, že ak by v období po 05.10.2015\ndošlo k vydaniu meritórneho rozhodnutia Okresného súdu Piešťany v tejto právnej veci,\nzabránilo by sa tak k ďalšiemu nadbytočnému a neprimeranému predlžovaniu súdneho\nkonania.\nNestotožňujeme sa s názorom Okresného súdu Piešťany, že sudca objektívne nemôže\nkonať vo všetkých pridelených veciach plynulo pre početnosť právnych vecí v pojednávacej\nagende, a v tomto smere opäť pripomíname priebeh doterajších pojednávaní v tejto právnej\nveci, keď zákonný sudca bez otvorenia pojednávania a začatia protokolácie najskôr takmer\n2 hodiny vedie diskusiu s prítomnými a až následných niekoľko posledných minút zákonný\nsudca otvorí pojednávanie a snaží sa nájsť zámienku na odročenie veci. Obdobne tomu tak\nbolo aj na skôr zmieňovanom pojednávaní dňa 12.12.2014 keď zákonný sudca rozhodol\no odročení na neurčito za účelom opätovného doručovania uznesenia o pripustení zmeny\npetitu odporcom, ktorí sú v konaní zastúpení splnomocnencom\n, tak ako sme uviedli v podanej ústavnej sťažnosti.“\nPrávny zástupca sťažovateľa zároveň v stanovisku vyslovil súhlas s upustením\nod ústneho pojednávania v konaní o prijatej sťažnosti v zmysle § 30 ods. 2 zákona\no ústavnom súde.\nÚstavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom\nsúde upustil od ústneho pojednávania v danej veci, pretože po oboznámení sa s ich\nvyjadreniami, ako aj s obsahom súdneho spisu dospel k názoru, že od tohto pojednávania\nnemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.\nII.\n\n6\n\nÚstavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nSťažovateľ sa svojou sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia základného práva\npodľa čl. 48 ods. 2 ústavy, podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne\nprerokovala bez zbytočných prieťahov. Zároveň namieta aj porušenie čl. 6 ods. 1 dohovoru,\npodľa ktorého každý má právo, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej\nlehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom. K namietanému\nporušeniu sťažovateľom označených práv malo dôjsť postupom okresného súdu\nv napadnutom konaní.\nÚstavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných\nprieťahov garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu\npre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo\nna prejednanie záležitosti v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť\nzásadnú odlišnosť (napr. II. ÚS 55/98, I. ÚS 132/03, IV. ÚS 105/07, IV. ÚS 90/2010).\nÚstavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného\npráva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru vychádza zo svojej\nustálenej judikatúry, v súlade s ktorou účelom základného práva na prerokovanie veci\nbez zbytočných prieťahov (i práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote) je\nodstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia\nvšeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby\ndomáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až\nprávoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý\nznamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu (m. m.\nIV. ÚS 221/04, IV. ÚS 365/04).\n\n7\n\nZákladnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup\nv súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník\nobrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.\nTáto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z čl. 17 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný\nsporový poriadok (ďalej len „CSP“), ktorý určuje, že súd postupuje v konaní tak, aby vec\nbola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná\nhospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb, ďalej\nz § 157 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd postupuje v konaní tak, aby sa mohlo rozhodnúť\nrýchlo a hospodárne, spravidla na jedinom pojednávaní s prihliadnutím na povahu konania\n(obdobne predtým § 6, § 100 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku účinného do 30. júna\n2016).\nPri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní,\na tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1\ndohovoru, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (III. ÚS 111/02,\nIV. ÚS 74/02, III. ÚS 142/03) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická\nzložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho konania (2) a postup\nsamotného súdu (3). V súlade s judikatúrou ESĽP v rámci prvého kritéria ústavný súd\nprihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam\npre sťažovateľa (I. ÚS 19/00, II. ÚS 32/02). Podľa uvedených kritérií posudzoval ústavný\nsúd aj sťažnosť sťažovateľa.\n1. Pokiaľ ide o kritérium zložitosti veci, ústavný súd konštatuje, že po právnej\nstránke ide o návrh na určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, ktoré patrí k štandardnej\nrozhodovacej činnosti súdov. Čo sa týka skutkovej stránky, ústavný súd konštatuje, že\nfaktická zložitosť veci v konaní pred okresným súdom vyplýva z veľkého počtu účastníkov\nna strane odporcov a aj z rozsiahlosti petitu (12 výrokov), čo nepochybne prispelo\nk predĺženiu konania.\n2. Správanie účastníkov konania je druhým kritériom pri rozhodovaní o tom,\nči v konaní pred súdom došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného\n\n8\n\npráva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva\nna prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Pri hodnotení podľa\ntohto kritéria ústavný súd zistil jednu okolnosť, ktorú zohľadnil na ťarchu účastníkov\nkonania pri posudzovaní otázky, či a z akých dôvodov došlo v napadnutom konaní\nk zbytočným prieťahom. V súvislosti s tým ústavný súd poukazuje na skutočnosť, že\nokresný súd výzvou zo 7. februára 2001 vyzval sťažovateľa na zaslanie ocenenia spornej\nparcely a na doplnenie označenia odporcov v lehote 10 dní. Uvedená výzva bola\nsťažovateľovi doručená 6. marca 2001, avšak sťažovateľ na ňu reagoval až na základe\nurgencie okresného súdu z 1. augusta 2001, a to písomným podaním doručeným okresnému\nsúdu 14. augusta 2001. Sťažovateľ v tomto prípade reagoval na výzvu súdu oneskorene,\npričom jeho nečinnosť trvala takmer 5 mesiacov. Ústavný súd však konštatuje, že uvedená\nnečinnosť účastníka z hľadiska posudzovania vzniku zbytočných prieťahov v napadnutom\nkonaní je takmer zanedbateľná v porovnaní s rozsahom a počtom úsekov nečinnosti súdu\npopísaných v nasledujúcom bode.\n3. Napokon ústavný súd hodnotil postup okresného súdu z hľadiska existencie\nzbytočných prieťahov v doterajšom priebehu konania a zistil, že z obsahu predloženého\nsúdneho spisu a z prehľadu jednotlivých úkonov okresného súdu vyplývajú viaceré dlhšie\nobdobia medzi jednotlivými úkonmi súdu. Návrh na začatie konania bol doručený\nokresnému súdu 20. marca 2000 a prvým relevantným úkonom súdu týkajúcim sa\nprejednania veci bola žiadosť o zapožičanie spisu sp. zn. N 132/97-Nz 327/97 od notárky\n, žiadosť o zaslanie výpisu z pozemkovej knihy od Okresného úradu\nPiešťany, katastrálneho odboru a žiadosť navrhovateľovi o zaslanie ocenenia spornej\nparcely, ako aj o doplnenie označenia odporcov, všetko zo 7. februára 2001. V tomto\nprípade bol okresný súd nečinný približne 10 a pol mesiaca. Dňa 14. augusta 2001 bolo\nokresnému súdu doručené písomné podanie sťažovateľa na základe výzvy a urgencie súdu.\nSúd následne 12. novembra 2001, teda takmer po 3 mesiacoch nečinnosti, vyzval\nsťažovateľa ako navrhovateľa na zaplatenie súdneho poplatku a odporcov na vyjadrenie\nk návrhu. Dňa 24. októbra 2003 bolo okresnému súdu doručené vybavenie dožiadania\nz Českej republiky a následne až 28. októbra 2004 (po pridelení spisu inému sudcovi\n13. februára 2004) bol nariadený termín pojednávania. Súd bol teda nečinný takmer\n\n9\n\n12 mesiacov. Okresný súd Trnava (na ktorý bola vec postúpená z dôvodu zrušenia\nOkresného\n\nsúdu\n\nPiešťany)\n\nuznesením\n\nz 23.\n\nfebruára\n\n2005\n\nprerušil\n\nkonanie\n\ndo právoplatného skončenia konania o dedičstve po poručiteľovi (odporcovi v 10. rade)\n. Okresnému súdu Trnava už 2. novembra 2005 bolo doručené\noznámenie jedného z odporcov\n\n, že konanie o dedičstve týkajúce sa pána\n\nbolo ukončené. Z obsahu súdneho spisu vyplýva, že osvedčenie\no dedičstve po pánovi\n\nnadobudlo účinky právoplatného uznesenia\n\no dedičstve 21. decembra 2005. Od tohto dátumu (hoci na uvedenú skutočnosť bol Okresný\nsúd Trnava upozorňovaný už skôr) do ďalšieho úkonu Okresného súdu Trnava (predloženie\nspisu odvolaciemu súdu 13. októbra 2006) bol Okresný súd Trnava nečinný necelých\n10 mesiacov. Dňa 4. júna 2007 bol Okresnému súdu Trnava doručený návrh sťažovateľa\nna zmenu účastníkov konania a návrh na zmenu petitu. O uvedenom návrhu Okresný súd\nPiešťany (po jeho opätovnom zriadení a prechode príslušnej agendy z Okresného súdu\nTrnava) rozhodol uznesením z 3. októbra 2008. V tomto prípade trvala nečinnosť súdu\n16 mesiacov. Je síce pravdou, že počas tohto obdobia došlo k prechodu príslušnej agendy\nz Okresného súdu Trnava na opätovne zriadený Okresný súd Piešťany, ale to nie je\ndôvodom na to, aby došlo k takej dlhej nečinnosti súdu. V období od 18. septembra 2009\ndo 20. novembra 2009 bol súdny spis podľa vyjadrenia okresného súdu z dôvodu\npráceneschopnosti zákonného sudcu pridelený\n\n. Vo veci nebol\n\nv tomto období vykonaný žiadny úkon a zákonný sudca nariadil termín pojednávania\n26. január 2010. Súd bol teda nečinný vyše 4 mesiace. Dňa 23. septembra 2010 bol súdny\nspis pridelený zákonnej sudkyni\n\nz dôvodu odchodu zákonného\n\nsudcu na stáž na Krajský súd v Trnave. Dňa 15. marca 2011 súd vyzýval spoločného\nzástupcu odporcov na oznámenie, či ho právni nástupcovia odporkyne v 15. rade\nnesplnomocnili na zastupovanie v konaní. Ústavný súd v súvislosti s uvedenou výzvou\nkonštatuje nesústredenosť v práci okresného súdu, keďže z obsahu súdneho spisu vyplýva,\nže spoločný zástupca odporcov\n\nuž v apríli 2010 predložil okresnému\n\nsúdu splnomocnenia, ktorými ho právni nástupcovia odporkyne v 15. rade splnomocnili\nna zastupovanie v konaní. Pôvodný zákonný sudca po opätovnom pridelení spisu nariadil\npojednávanie 25. augusta 2011. Z uvedeného vyplýva, že okresný súd bol nečinný (okrem\njedného neefektívneho úkonu) od 23. septembra 2010 do 25. augusta 2011, teda vyše\n\n10\n\n11 mesiacov. Dňa 11. októbra 2012 vydal okresný súd uznesenie, ktorým pripustil zmenu\nžalobného návrhu. Uvedené uznesenie doručil účastníkom, resp. ich zástupcom v októbri\n2012, okrem p.\n\n(dediča po pôvodnej odporkyni vo 4. rade), ktorému bolo\n\nnesústredenosťou činnosti súdu uznesenie doručené až 8. júla 2013. Predmetná chyba\nv doručovaní bola odstránená až na pokyn sudcu z 23. mája 2013, keď zároveň nariadil\ntermín pojednávania. V tomto prípade nečinnosť súdu trvala približne 7 mesiacov.\nDňa 26. septembra 2013 bol zrušený termín nariadeného pojednávania, nový termín\npojednávania bol nariadený až 4. marca 2014, teda súd bol nečinný vyše 5 mesiacov.\nDňa 12. decembra 2014 okresný súd odročil pojednávanie na neurčito z dôvodu potreby\nvyžiadania vyjadrenia od odporcov k zmenenému návrhu. Následne po doručení\npredmetných vyjadrení okresný súd 2. apríla 2015 nariadil termín pojednávania.\nDňa 14. apríla 2015 a 18. mája 2015 došlo k zmene termínu pojednávania, ktoré sa napokon\nuskutočnilo 28. augusta 2015. Ústavný súd poukazuje na § 119 ods. 1 v príslušnom čase\nplatného a účinného zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v platnom znení\n(ďalej aj „OSP“), podľa ktorého pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov.\nZ obsahu spisu vyplýva, že uznesenie o pripustení zmeny žalobného návrhu z 25. septembra\n2014 spolu s návrhom na zmenu žaloby boli doručené účastníkom konania, resp. ich\nzástupcom, a toto nadobudlo právoplatnosť 6. októbra 2014. Okresný súd po odročení\npojednávania 12. decembra 2014 opätovne doručoval väčšine odporcov (aj tým, ktorí sú\nspoločne zastúpení\n\n) uznesenie o pripustení zmeny žalobného návrhu\n\nz 25. septembra 2014 spolu s výzvou, aby sa k zmenenému návrhu písomne vyjadrili.\nV súvislosti s tým sa ústavný súd stotožňuje s argumentáciou sťažovateľa, že je postačujúce\ndoručenie uznesenia o pripustení zmeny žalobného návrhu a návrhu na zmenu\nsplnomocnenému zástupcovi účastníkov a nie je potrebné tieto listiny osobitne doručovať\nkaždému z odporcov, aj keď je zastúpený spoločným zástupcom. Takýto postup okresného\nsúdu nemá oporu v ustanoveniach v tom čase platného a účinného Občianskeho súdneho\nporiadku. Podľa § 28 ods. 2 OSP splnomocnenie udelené pre celé konanie nemožno\nobmedziť. Zástupca, ktorému bolo toto splnomocnenie udelené, je oprávnený na všetky\núkony, ktoré môže v konaní urobiť účastník. Podľa § 29a ods. 1 tretej vety OSP spoločný\nzástupca má rovnaké procesné postavenie ako splnomocnenec. Na základe uvedeného\ndospel ústavný súd k záveru, že pojednávanie 12. decembra 2014 nebolo odročené\n\n11\n\nz dôležitých dôvodov a činnosť okresného súdu sa vyznačovala až do konania\nnasledujúceho pojednávania 28. augusta 2015 neefektívnosťou, keďže nesmerovala\nk odstráneniu právnej neistoty účastníkov. Takýto stav trval vyše 8 a pol mesiaca. Okresný\nsúd bol nečinný tiež od doručenia odpovede sťažovateľa 5. októbra 2015 na základe výzvy\nsúdu do 25. februára 2016, kedy bolo vydané uznesenie o prerušení konania, teda vyše\n4 a pol mesiaca. Proti uzneseniu o prerušení konania bolo podané odvolanie, o ktorom\nzatiaľ nebolo rozhodnuté.\nNa základe uvedených skutočností predstavuje celková doba nečinnosti súdu,\nprípadne neefektívnej činnosti súdu približne 7 rokov a 7 mesiacov.\nPokiaľ ide o obranu okresného súdu spočívajúcu v argumentácii o množstve vecí,\nktoré má konajúci sudca v pojednávacej agende, a o nedostatočnom obsadení okresného\nsúdu väčším počtom sudcov, ústavný súd poukazuje na svoju ustálenú judikatúru, podľa\nktorej nadmerné množstvo vecí, v ktorých štát musí zabezpečiť konanie, ako aj skutočnosť,\nže Slovenská republika nevie alebo nemôže v čase konania zabezpečiť primeraný počet\nsudcov alebo ďalších pracovníkov na súde, ktorý oprávnený subjekt požiadal o odstránenie\nsvojej právnej neistoty, nemôžu byť dôvodom na zmarenie uplatnenia práva\nna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a v konečnom dôsledku nezbavujú štát\nzodpovednosti za pomalé konanie spôsobujúce zbytočné prieťahy v súdnom konaní\n(I. ÚS 35/03, II. ÚS 52/99).\nVychádzajúc z uvedeného ústavný súd dospel k záveru, že doterajším postupom\nokresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 4 C 86/2008 došlo k zbytočným prieťahom,\na tým aj k porušeniu základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných\nprieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej\nlehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.\nÚstavný súd na základe svojho zistenia, že postupom okresného súdu došlo\nk porušeniu označených práv sťažovateľa, mu prikázal, aby v konaní vedenom\npod sp. zn. 4 C 86/2008 konal bez zbytočných prieťahov, pretože označená vec nebola\nv čase rozhodovania ústavného súdu o sťažnosti sťažovateľa právoplatne skončená.\n\n12\n\nIII.\nPodľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie\nsťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné\nzadosťučinenie.\nPodľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeraného\nfinančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho\ndomáha.\nPodľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaní\nprimeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,\nje povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia\nústavného súdu.\nSťažovateľ v sťažnosti žiadal o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia\nv sume 10 000 €, čo odôvodnil nemajetkovou ujmou spočívajúcou v psychickej ujme,\nv pocitoch neistoty spôsobených mu dlhodobou neschopnosťou súdu súvisle pokračovať\nv konaní a riadne a včas rozhodnúť.\nCieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného\nzákladného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý\nvyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen deklaráciu porušenia, prípadne príkaz\nna ďalšie konanie bez porušovania základného práva (IV. ÚS 210/04).\nPri určení primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal zo zásad\nspravodlivosti aplikovaných ESĽP, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41\ndohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.\n\n13\n\nVzhľadom na doterajšiu dĺžku konania vedeného okresným súdom, ako aj na jeho\nneodôvodnenú nečinnosť a neefektívnu činnosť v trvaní približne 7 rokov a 7 mesiacov,\nberúc do úvahy predmet konania na okresnom súde, správanie účastníkov, skutkovú\nzložitosť veci, ako aj všetky okolnosti daného prípadu, ústavný súd považoval priznanie\nsumy 2 200 € pre sťažovateľa za primerané finančné zadosťučinenie podľa § 56 ods. 4\nzákona o ústavnom súde.\nÚstavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľa, ktoré mu\nvznikli v dôsledku právneho zastúpenia pred ústavným súdom. Právny zástupca sťažovateľa\nsi uplatnil trovy konania, ktoré vyčíslil v celkovej sume 363,79 €.\nÚstavný súd priznal sťažovateľovi trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia\nadvokátom pozostávajúce z odmeny advokáta, a vychádzal pritom z vyhlášky Ministerstva\nspravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov\nza poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“).\nPodľa § 11 ods. 3 v spojení s § 1 ods. 3 vyhlášky je odmena advokáta (základná tarifa)\nv konaní pred ústavným súdom za jeden úkon právnej služby 1/6 z výpočtového základu.\nSťažovateľom uplatnená suma trov konania neprevyšuje sumu vypočítanú ústavným\nsúdom, preto ústavný súd priznal sťažovateľovi úhradu trov konania v požadovanej sume.\nPriznanú úhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný uhradiť na účet\nprávneho zástupcu sťažovateľa (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 263 ods. 1\nCSP) v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.\nVzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je\nprípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho\ndoručenia účastníkom konania.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 4. októbra 2016\n\n14", "vazby": {"registre": ["prieťahy", "prieťahy v konaní", "vlastníctvo-úprava vlastníckych vzťahov", "prieťahy v konaní-neefektívny postup", "vlastníctvo-úprava vlastníckych vzťahov", "prieťahy v konaní-nečinnosť"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "4C/86/2008", "guid": null, "vztah": "porusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:d16ff1c4-d222-4bf0-ae53-71a25eac4769", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 90/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 90/2010 z 8. 4. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-04-08", "citacie_n": 1062, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d16ff1c4-d222-4bf0-ae53-71a25eac4769"}, {"guid": "ussr:5ab478f1-e467-42f4-aa5a-0a6f1c0255de", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 105/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 105/07 z 2. 8. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-08-02", "citacie_n": 1198, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5ab478f1-e467-42f4-aa5a-0a6f1c0255de"}, {"guid": "ussr:9dfeb45d-2c35-4905-9a8f-e22debfe3e33", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 365/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 365/04 z 23. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-23", "citacie_n": 800, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:9dfeb45d-2c35-4905-9a8f-e22debfe3e33"}, {"guid": "ussr:cd486cb1-7248-4290-851f-aba788212e7a", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 210/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 210/04 z 15. 12. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-12-15", "citacie_n": 3328, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:cd486cb1-7248-4290-851f-aba788212e7a"}, {"guid": "ussr:a6f316a0-28e6-4663-a6d2-d8ee36c0e8fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 221/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 221/04 z 10. 11. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-11-10", "citacie_n": 3834, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a6f316a0-28e6-4663-a6d2-d8ee36c0e8fe"}, {"guid": "ussr:bfbce88e-dc5b-4e7d-a4c1-f20edf3495ce", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 132/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 132/03 z 23. 3. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-03-23", "citacie_n": 2755, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bfbce88e-dc5b-4e7d-a4c1-f20edf3495ce"}, {"guid": "ussr:82a23cfa-41ba-433b-b120-38d2c3ed3b2e", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 142/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 142/03 z 21. 8. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-08-21", "citacie_n": 2064, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:82a23cfa-41ba-433b-b120-38d2c3ed3b2e"}, {"guid": "ussr:6555e0d0-bdd2-4e96-8c09-afe167d15415", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 35/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 35/03 z 2. 7. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-07-02", "citacie_n": 187, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6555e0d0-bdd2-4e96-8c09-afe167d15415"}, {"guid": "ussr:2c22f85c-cc09-4d49-90fc-769ac6580998", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 74/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 74/02 z 4. 4. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-04-04", "citacie_n": 3381, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2c22f85c-cc09-4d49-90fc-769ac6580998"}, {"guid": "ussr:0597db0e-534b-4454-adb7-b2da48c44767", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 111/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 111/02 z 6. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-06", "citacie_n": 3435, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0597db0e-534b-4454-adb7-b2da48c44767"}, {"guid": "ussr:7683ba13-f53e-4632-8406-ded7b9bd5a96", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 32/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 32/02 z 12. 7. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-07-12", "citacie_n": 3990, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7683ba13-f53e-4632-8406-ded7b9bd5a96"}, {"guid": "ussr:55b749c9-53c1-4efd-987c-b413a079fc71", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 55/98", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 55/98 z 18. 10. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-10-18", "citacie_n": 4873, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:55b749c9-53c1-4efd-987c-b413a079fc71"}, {"guid": "ussr:0ad657ff-4121-454d-b6bd-ff91080680e0", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2000:1.US.19.2000.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 19/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 19/00 z 23. 11. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-11-23", "citacie_n": 3954, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2000:1.US.19.2000.1"}, {"guid": "ussr:d5bed51b-fced-45cb-8363-1fc57a55991a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.52.1999.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 52/99", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 52/99 z 8. 9. 1999", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1999-09-08", "citacie_n": 469, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.52.1999.1"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:6833c993-3a30-4b49-a134-4c301e233c5e", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:4.US.130.2021.2", "spisova_znacka": "IV. ÚS 130/2021", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 130/2021 z 27. 4. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-04-27", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:4.US.130.2021.2"}, {"guid": "ussr:e83d7fe4-8b7c-4f6b-8e69-5f602903cd5e", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:4.US.250.2020.2", "spisova_znacka": "IV. ÚS 250/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 250/2020 z 25. 8. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-08-25", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.250.2020.2"}, {"guid": "ussr:46198fef-749e-4ea0-ac00-e02b05d24980", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:4.US.325.2020.2", "spisova_znacka": "IV. ÚS 325/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 325/2020 z 25. 8. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-08-25", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.325.2020.2"}]}