{"guid": "ussr:654bcb9e-d3a6-4cfb-973e-f72516b8a0c2", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:3.US.291.2016.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 291/2016", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 291/2016 z 4. 10. 2016", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 4. októbra 2016, sp. zn. III. ÚS 291/2016, ECLI:SK:USSR:2016:3.US.291.2016.2", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Sergej Kohut", "sudca_id": 1079, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/sergej-kohut-1079", "datum_vydania": "2016-10-04", "forma": "Nález", "povaha": ["nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "III.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-1", "nazov": "čl. 48 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/654bcb9e-d3a6-4cfb-973e-f72516b8a0c2", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.291.2016.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.291.2016.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.291.2016.2/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\nIII. ÚS 291/2016-48\nÚstavný súd Slovenskej republiky na verejnom zasadnutí 4. októbra 2016 v senáte\nzloženom z predsedníčky Jany Baricovej a zo sudcov Sergeja Kohuta a Rudolfa Tkáčika\nv konaní o sťažnosti spoločnosti\n\n,\n\nzastúpenej advokátskou kanceláriou\n, ktorou namieta porušenie svojho základného práva na zákonného\nsudcu podľa čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, základného práva na súdnu ochranu\npodľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivý proces podľa čl. 6\nods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Okresného súdu\nŽilina pod č. k. 18 R 1/2015-522 z 23. novembra 2015, takto\nrozhodol:\nSťažnosti spoločnosti\n\n, nevyhovuje.\nOdôvodnenie:\nI.\n\n1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením č. k.\nIII. ÚS 291/2016-18 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním\na o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom\nsúde“) na ďalšie konanie sťažnosť spoločnosti\n\n(ďalej aj\n\n„sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 1\nÚstavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), základného práva podľa čl. 46 ods. 1\nústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd\n(ďalej len „dohovor“) uznesením Okresného súdu Žilina (ďalej len „okresný súd“) č. k.\n18 R 1/2015-522 z 23. novembra 2015 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“).\n2. Po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie ústavný súd vyzval okresný súd, aby sa\nk prijatej sťažnosti vyjadril a oznámil, či trvá na ústnom pojednávaní pred ústavným súdom.\nPredseda okresného súdu sa vo vyjadrení doručenom ústavnému súdu 18. júla 2016 odvolal\nna vyjadrenie sudcu\n\n(ďalej len\n\n), ktorý napadnuté\n\nrozhodnutie vydal a s ktorým sa v plnom rozsahu stotožňuje. Z priloženého vyjadrenia\nvyplýva, že:\n- postup sťažovateľa je zjavne účelový, pretože sťažnosťou napáda napadnuté\nuznesenie, ktorým došlo ku konverzii reštrukturalizačného konania na konkurzné konanie,\na nie opatrenie predsedu okresného súdu sp. zn. 1 SprR 698/2015 z 29. júna 2015 (ďalej len\n„opatrenie“), ktorým došlo k zmene zákonného sudcu z\nlen\n\n) na\n\n(ďalej\n\n, t. j. že sťažovateľ napáda až rozhodnutie, ktoré je\n\npre neho negatívne, pričom predchádzajúce rozhodnutie\n\n, ktorým bola\n\npovolená reštrukturalizácia sťažovateľa, ponecháva sťažovateľ bez povšimnutia,\n- prípadné zrušenie napadnutého rozhodnutia ústavným súdom nastoľuje právnoteoretickú, ale aj praktickú otázku, či by sa vec vrátila do pôvodného reštrukturalizačného\nkonania, ktoré by však práve vo svetle vyhovujúceho rozhodnutia ústavného súdu bolo\nvydané nezákonným sudcom,\n- časť C.2.2 rozvrhu práce okresného súdu na rok 2015 – výnimky z náhodného\nvýberu pre oblasť konkurzu a reštrukturalizácie (ďalej aj „rozvrh práce“), podľa ktorej „Ak\nnapadne návrh na konkurz (alebo reštrukturalizáciu) a vec nie je právoplatne skončená,\n\n2\n\nnávrh na reštrukturalizáciu (alebo konkurz) a všetky s tým súvisiace procesné návrhy,\nvrátane návrhu na oddĺženie, týkajúce sa toho istého dlžníka sa pridelia jednému a tomu\nistému sudcovi.“, je odzrkadlením zásady jeden dlžník = jeden sudca, ktorá má napomôcť\ncelkovej (odbornej a časovej) efektivite v procese rozhodovania určitého druhu súdnych\nkonaní a zároveň zabrániť špekulatívnym postupom zo strany dlžníkov spočívajúcim\nv snahe vybrať si svojho zákonného sudcu podávaním opakovaných návrhov (a späťvzatí\nnávrhov),\n- citované ustanovenie časti C.2.2 rozvrhu práce okresného súdu bližšie nepojednáva\no tom, „... akou procesnou formou, ako dlho či koľkými rozhodnutiami mal sudca\nrozhodovať v konaní, ktoré predchádzalo aktuálne podanému návrhu na konkurz či\nreštrukturalizáciu“,\n- v čase, keď\n\nvyslovil nesúhlas s postúpením veci z Okresného súdu\n\nBratislava I, t. j. v čase, keď predseda okresného súdu vydal opatrenie o zmene zákonného\nsudcu, nebolo ešte Krajským súdom v Banskej Bystrici (ďalej len „krajský súd“)\nprávoplatne rozhodnuté v konaní vedenom pod sp. zn. 41 Ncb 14/2015 o nepríslušnosti\nokresného súdu, a preto bolo namieste aplikovať výnimku z výnimky z náhodného výberu\npre oblasť konkurzu a reštrukturalizácie podľa časti C.2.2 rozvrhu práce okresného súdu,\n- v prípade, ak by krajský súd v konaní pod sp. zn. 41 Ncb 14/2015 o nepríslušnosti\nokresného súdu rozhodol, že nesúhlas okresného súdu s postúpením veci z Okresného súdu\nBratislava I nie je dôvodný, hrozil by stav, keď o veci jedného dlžníka (sťažovateľa) by\nrozhodoval v konkurznom\n\nkonaní\n\na v reštrukturalizačnom konaní\n\n, čo by bolo v rozpore s časťou C.2.2 rozvrhu práce okresného súdu,\n- sťažovateľ správkyni konkurznej podstaty neposkytoval potrebnú súčinnosť, miera\nuspokojenia veriteľov v prípadnej reštrukturalizácii bola nereálna a v skutočnosti nižšia ako\nv konkurze, veľká časť príjmov sťažovateľa bola odčerpávaná hotovostnými výbermi alebo\npoukazovaná v prospech spriaznených osôb a reštrukturalizačného správcu, čo znižovalo\nmožný výnos veriteľov a sťažovateľ zákonného sudcu v priebehu reštrukturalizačného\nkonania ani raz nenamietol,\n3. Sťažovateľ vo svojom stanovisku k vyjadreniu porušovateľa doručenom\nústavnému súdu 19. augusta 2016 reagoval na jednotlivé argumenty okresného súdu takto:\n\n3\n\n- k tvrdeniu, že sťažnosť sťažovateľa je výsledkom špekulatívneho postupu, pretože\nsťažnosťou nenapáda opatrenie, ale až napadnuté rozhodnutie, ktoré má pre neho negatívne\núčinky, uviedol, že opatrenie je síce rozhodnutím sui generis, no zároveň ide o rozhodnutie\ninternej povahy, ktorým sa upravuje činnosť okresného súdu, pričom ako také neukladá\npovinnosti a nezakladá práva účastníkov konania. Sťažovateľ zároveň uviedol, že keďže\nopatrenia nie sú účastníkom konania žiadnym osobitným spôsobom oznamované, sú\nz dôvodu uvedenému v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde vylúčené z preskúmavania pred\nústavným súdom. Sťažovateľ zároveň uviedol, že „Z hľadiska základných princípov\nprávneho štátu by teda bolo neprimerané požadovať od účastníka konania, aby v každom\nštádiu konania či snáď každý deň kontroloval postup súdu a nahliadaním do spisového\nmateriálu či iným spôsobom zisťoval, či na základe interného pokynu, opatrenia či iného\nrozhodnutia obdobnej povahy nedošlo k porušeniu jeho práv, či vo všeobecnosti k\nporušeniu zákona“,\n- k správnosti aplikácie časti C.2.2 rozvrhu práce okresného súdu uviedol, že nedošlo\nk splneniu podmienok pre aplikáciu časti C.2.2 rozvrhu práce okresného súdu, pretože\nokresný súd v zmysle rozhodnutia krajského súdu, nikdy nebol príslušným súdom na\nprejednanie a rozhodovanie v konkurznom konaní sťažovateľa. Keďže na okresnom súde\nnikdy nebol podaný návrh na začatie konkurzného konania na majetok sťažovateľa,\nv súvislosti s konkurzným konaním nemožno hovoriť o „... právoplatne neskočenej veci\nSťažovateľa“. Z uvedeného dôvodu je podľa názoru sťažovateľa nepodstatné, v akom štádiu\nkonania na krajskom súde o nepríslušnosti okresného súdu došlo zo strany predsedu\nokresného súdu v rámci reštrukturalizačného konania k vydaniu opatrenia,\n- k vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia uviedol, že ak napadnuté rozhodnutie\nbolo vydané nezákonným sudcom, takéto rozhodnutie trpí vadou, ktorú nemožno zhojiť\npoukazom na jeho vecnú správnosť alebo na následky, ktoré jeho prípadným zrušením\nzo strany ústavného súdu mohli nastať. Opačný prístup by totiž umožňoval, aby „...\nv každom jednom prípade rozhodnutia vydaného nezákonným sudcom boli individuálne\nposudzované dôvody na jeho zrušenie, spočívajúce práve v jeho inak správnosti\na zákonnosti, čo je v príkrom rozpore s princípom právnej istoty“.\n\n4\n\n4. Predseda okresného súdu vo svojom vyjadrení uviedol, že na ústnom pojednávaní\npred ústavným súdom trvá. Právny zástupca sťažovateľa navrhoval od ústneho\npojednávania upustiť.\n5. Vzhľadom na to, že predseda okresného súdu na ústnom pojednávaní pred\nústavným súdom trval, ústavný súd vykonal ústne pojednávanie 4. októbra 2016.\nII.\n6. Ústavný súd podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak\no ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n7. Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím\nvysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva\nalebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.\n8. Ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti (čl. 124 ústavy).\nJe teda garantom ústavnosti a súdnym orgánom, ktorý je povinný chrániť dodržiavanie\na rešpektovanie ústavy všetkými orgánmi verejnej moci vrátane všeobecných súdov.\nGenerálna interpretačná a realizačná klauzula ustanovuje, že výklad a uplatňovanie\nústavných zákonov, zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov musí\nbyť v súlade s ústavou (čl. 152 ods. 4 ústavy). Výklad každej právnej normy (právneho\npredpisu) musí byť konformný s ústavou ako základným zákonom štátu s najvyššou\nprávnou silou. V prípade, že vec pripúšťa rôzny výklad, orgán aplikujúci právo je\nv konkrétnej veci povinný uprednostniť ústavne konformný výklad, čo bezozvyšku platí aj\npri interpretácii právnych noriem z oblasti konkurzu a reštrukturalizácie.\n\n5\n\n9. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným\npostupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených\nzákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.\n10. Podľa čl. 48 ods. 1 ústavy nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi.\n11. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo\no oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.\nK namietanému porušeniu základného práva na zákonného sudcu\n12. Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu zákonným sudcom je sudca\n(samosudca alebo člen senátu) miestne, vecne a funkčne príslušného súdu, ktorý má vo veci\nkonať podľa rozvrhu práce prijatého v súlade so zákonom (pozri napr. I. ÚS 8/94,\nII. ÚS 15/96, II. ÚS 43/97, II. ÚS 47/99, III. ÚS 31/01). Ak súd rozhoduje v senáte,\nzákonnými sudcami sú všetci sudcovia určení rozvrhom práce na konanie a rozhodovanie\nv senáte (III. ÚS 46/04). Zásada zákonného sudcu predstavuje v právnom štáte jednu\nzo základných garancií nezávislého a nestranného rozhodovania súdu a sudcu. Táto zásada\nje ústavnou zárukou pre každého účastníka konania, že v jeho veci bude rozhodovať súd\na sudcovia, ktorí sú na to povolaní podľa vopred známych pravidiel, ktoré sú obsahom\nrozvrhov práce upravujúcich prideľovanie súdnych prípadov jednotlivým sudcom tak, aby\nbola zachovaná zásada pevného prideľovania súdnej agendy a aby bol vylúčený (pre rôzne\ndôvody a rozličné účely) výber súdov a sudcov „ad hoc“ (m. m. I. ÚS 239/04,\nIV. ÚS 257/07). Rozhodovanie veci zákonným sudcom (aj súdom) je tak základným\npredpokladom na naplnenie podmienok spravodlivého procesu.\n13. Ústavný súd je toho názoru, že základné právo nebyť odňatý zákonnému sudcovi\nbytostne ovláda celé konanie všeobecného súdu vo veci konkrétneho účastníka.\nRešpektovanie tohto základného práva v individualizovanom súdnom konaní tak\ndeterminuje nielen ústavnú akceptovateľnosť súdneho rozhodnutia ako zásadne inter partes\n\n6\n\nzáväzného právno-aplikačného úsudku konajúceho súdu o predmete konania, ale aj ústavnú\nkvalitu samotného procesného postupu všeobecného súdu tvoreného jednotlivými procesnoprávnymi úkonmi súdu. Naznačuje to už judikovaný právny názor ústavného súdu, podľa\nktorého procesný postup, v ktorom o veci účastníka konania nerozhodol zákonný sudca,\nresp. súd zriadený v súlade so zákonom, je nezlučiteľný s garanciami vyplývajúcimi z čl. 48\nods. 1 ústavy, čl. 38 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd a napokon aj z čl. 6 ods. 1\ndohovoru (III. ÚS 116/06).\n14. Ústavný súd v tejto súvislosti pripomína svoj právny názor, podľa ktorého je\nporušenie základného práva nebyť odňatý svojmu zákonnému sudcovi spravidla relevantné\nvo\n\nvzťahu k\n\nposudzovaniu\n\nústavnej\n\nakceptovateľnosti\n\nmeritórneho\n\nrozhodnutia\n\n(III. ÚS 390/2010), a konštatuje, že napadnuté uznesenie okresného súdu má z hľadiska\nsvojich právnych účinkov nepochybne meritórny charakter a je v zásade konečné.\n15. Podstata sťažnosti sťažovateľa v časti týkajúcej sa porušenia jeho základného\npráva na zákonného sudcu podľa čl. 48 ods. 1 ústavy spočíva v aplikácii časti C.2.2 rozvrhu\npráce okresného súdu, podľa ktorého: „Ak napadne návrh na konkurz (alebo\nreštrukturalizáciu) a vec nie je právoplatne skončená, návrh na reštrukturalizáciu (alebo\nkonkurz) a všetky s tým súvisiace procesné návrhy, vrátane návrhu na oddĺženie, týkajúce\nsa toho istého dlžníka sa pridelia jednému a tomu istému sudcovi.“ Z citovaného\nustanovenia rozvrhu práce je zrejmé, že základným predpokladom pre aplikovanie výnimky\nz náhodného výberu pre oblasť konkurzu a reštrukturalizácie je skutočnosť, aby\nna okresnom súde nebola „právoplatne skončená“ iná konkurzná alebo reštrukturalizačná\nvec týkajúca sa toho istého dlžníka.\n16. Vzhľadom na to, že návrh na vyhlásenie konkurzu na majetok sťažovateľa bol\nna okresný súd postúpený z Okresného súdu Bratislava I, dá sa konštatovať, že konkurzná\nvec sťažovateľa napadla na okresný súd, pričom bola náhodným výberom pomocou\ntechnických prostriedkov pridelená zákonnému sudcovi\nargument sťažovateľa, že\n\n. Následný\n\nvykonal jediný úkon spočívajúci vo vyslovení\n\nnepríslušnosti postúpenia veci na okresný súd, považuje ústavný súd za neopodstatnený.\n\n7\n\nÚstavný súd sa v danej veci stotožňuje s názorom okresného súdu, podľa ktorého časť C.2.2\nrozvrhu práce okresného súdu bližšie nešpecifikuje, „... akou procesnou formou, ako dlho či\nkoľkými rozhodnutiami mal sudca rozhodovať v konaní, ktoré predchádzalo aktuálne\npodanému návrhu na konkurz či reštrukturalizáciu“. Z uvedeného pohľadu tak napadnutie\nkonkurznej veci sťažovateľa na okresný súd (bez ohľadu na ďalší postup v danej veci)\nodôvodňuje aplikáciu výnimky upravenej v časti C.2.2 rozvrhu práce okresného súdu, ktorá\nzodpovedá zásade jeden dlžník = jeden sudca.\n17. Záveru uvedenému pod predchádzajúcim bodom tohto rozhodnutia zodpovedá aj\nskutočnosť, že opatrenie, ktorým došlo k zmene zákonného sudcu z\nna\n\nv reštrukturalizačnej veci sťažovateľa, bolo predsedom\n\nokresného súdu vydané v čase pred právoplatnosťou rozhodnutia krajského súdu pod sp. zn.\n41 Ncb 14/2015 o nepríslušnosti okresného súdu. V čase, keď predseda okresného súdu\nopatrenie vydal, konkurzná vec sťažovateľa na okresnom súde stále prebiehala, v dôsledku\nčoho bola zmena v osobe zákonného sudcu vykonaná v súlade so zákonom č. 757/2004 Z. z.\no súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a na\nzáklade neho vydaného rozvrhu práce.\n18. Ústavný súd poukazuje na svoju predchádzajúcu judikatúru v danej veci, podľa\nktorej ústavnej zásade neodňateľnosti zákonného sudcu, ktorá vyplýva zo základného práva\nna zákonného sudcu, nezodpovedá prípad, ak zákonný sudca senátu, ktorému bola vec\npridelená na prerokovanie a rozhodnutie, bol zmenený bez splnenia zákonných\npredpokladov na vykonanie takejto zmeny neskoršie vydaným rozvrhom práce ako\nriadiacim aktom predsedu súdu (prípadne jeho zmenami a doplneniami) (napr.\nIV. ÚS 479/2013). Keďže časť C.2.2 rozvrhu práce okresného súdu upravujúcu výnimky\nz náhodného výberu pre oblasť konkurzu a reštrukturalizáciu bolo možné aplikovať vtedy,\nak\n\nkonanie,\n\nktoré\n\n„predchádzalo\n\naktuálne\n\npodanému\n\nnávrhu\n\nna\n\nkonkurz\n\nči\n\nreštrukturalizáciu“, pričom v čase vydania opatrenia predsedu okresného súdu konkurzná\nvec sťažovateľa na okresnom súde skutočne prebiehala, aplikáciu výnimky z náhodného\nvýberu podľa časti C.2.2 rozvrhu práce okresného súdu v žiadnom prípade nie je možné\npovažovať za „zmenu bez splnenia zákonných predpokladov“.\n\n8\n\nK namietanému porušeniu základného práva na spravodlivé súdne konanie\n19. Pokiaľ ide o medze zasahovania ústavného súdu do rozhodovacej činnosti\nvšeobecných súdov, ústavný súd vo svojej judikatúre konštantne zdôrazňuje, že mu\nneprislúcha hodnotiť správnosť skutkových záverov či právneho posúdenia veci\nvšeobecnými súdmi, pretože nie je prieskumným súdom, nadriadeným súdom a ani\nochrancom zákonnosti. Súdna moc je v Slovenskej republike rozdelená medzi všeobecné\nsúdy a ústavný súd, čo vyplýva aj z vnútornej štruktúry ústavy (siedma hlava má dva\noddiely, kde prvý upravuje ústavné súdnictvo a druhý všeobecné súdnictvo). Pri uplatňovaní\nsvojej právomoci nezávislého súdneho orgánu ochrany ústavnosti ústavný súd nemôže\nzastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha interpretácia a aplikácia\nzákonov. Sú to teda všeobecné súdy, ktorým prislúcha chrániť princípy spravodlivého\nprocesu na zákonnej úrovni. Úloha ústavného súdu pri rozhodovaní o sťažnosti pre\nporušenie základného práva na súdnu ochranu (práva na spravodlivé súdne konanie)\nrozhodnutím súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov interpretácie a aplikácie\nzákonných predpisov s ústavou alebo medzinárodnou zmluvou o ľudských právach\na základných slobodách najmä v tom smere, či závery všeobecných súdov sú dostatočne\nodôvodnené, či nie sú arbitrárne alebo svojvoľné s priamym dopadom na niektoré\nzo základných práv a slobôd (napr. I. ÚS 19/02, I. ÚS 27/04, I. ÚS 74/05).\n20. Právomoc všeobecných súdov rozhodovať v konkurznom a reštrukturalizačnom\nkonaní vyplýva z čl. 142 ods. 1 ústavy. Podrobnosti o pôsobnosti súdov a konaní pred nimi\naj vo vymedzených veciach ustanoví v zmysle splnomocňovacej ústavnej normy\nzákon (čl. 143 ods. 2 ústavy). Týmto zákonom je zákon č. 7/2005 Z. z. o konkurze\na reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov\n(ďalej len „zákon o konkurze a reštrukturalizácii“), ktorý v rámci tretej časti nazvanej\n,,Reštrukturalizácia“ upravuje v jej ôsmej hlave aj ingerenciu všeobecných súdov v procese\nreštrukturalizácie formou potvrdenia plánu súdom (§ 153 zákona o konkurze\na reštrukturalizácii“) alebo zamietnutia plánu súdom v zákonom ustanovených prípadoch\n[§ 154 ods. 1 písm. a) až d) zákona o konkurze a reštrukturalizácii účinného v čase\n\n9\n\nrozhodovania okresného súdu]. Kým uznesenie o potvrdení plánu súdom obsahuje aj\nrozhodnutie o skončení reštrukturalizácie, dôsledkom právoplatného uznesenia o zamietnutí\nplánu je, že súd jedným uznesením zastaví reštrukturalizačné konanie dlžníka, začne\nkonkurzné konanie voči dlžníkovi a vyhlási na jeho majetok konkurz (§ 154 ods. 3 zákona\no konkurze a reštrukturalizácii). Aj z dôvodu závažnosti dôsledkov zamietnutia plánu\nsúdom zákon o konkurze a reštrukturalizácii počíta v tomto prípade s dvojinštančným\nkonaním, keď proti uzneseniu okresného súdu o zamietnutí plánu pripúšťa právo podať\nodvolanie.\n21. Ústavný súd sa už v rámci svojej rozhodovacej činnosti opakovane vyjadril\nk charakteru\n\nreštrukturalizácie,\n\nako\n\naj\n\nk\n\nrozhodovaniu\n\nvšeobecných\n\nsúdov\n\nv reštrukturalizácii (napr. I. ÚS 200/2011, I. ÚS 311/2014, II. ÚS 455/2012). Nie je sporné,\nže reštrukturalizácia je šetrnejšia než konkurz. Kým konkurz má likvidačný charakter,\npodmienkou čo i len odporučenia reštrukturalizácie správcom je zachovanie aspoň\npodstatnej časti prevádzky podniku dlžníka a predpoklad väčšieho rozsahu uspokojenia\nveriteľov dlžníka ako v prípade vyhlásenia konkurzu [§ 109 ods. 3 písm. c) a d) zákona\no konkurze a reštrukturalizácii]. Reštrukturalizácia chráni dlžníka pred veriteľmi\n(nepripúšťajú sa exekúcie či výkon zabezpečovacích práv [§ 114 ods. 1 písm. b) a c) zákona\no konkurze a reštrukturalizácii], čo však v konečnom dôsledku sleduje záujem všetkých\nveriteľov na vyššom rozsahu uspokojenia ich pohľadávok ako v prípade konkurzu.\n22. Všeobecný súd pritom v reštrukturalizácii vystupuje ako strážca zákonnosti, ale\naj spravodlivosti celého procesu reštrukturalizácie, pričom táto jeho úloha sa završuje\nrozhodovaním o potvrdení alebo zamietnutí plánu. Ústavný súd pritom už vo svojej\nrozhodovacej činnosti zvýraznil požiadavku na spravodlivú rovnováhu pri poskytovaní\nochrany uplatňovaným právam a oprávneným záujmom účastníkov konania (napr.\nIII. ÚS 72/2010), ako aj povinnosť súdu zohľadniť nespravodlivé dôsledky svojho\nrozhodnutia na účastníkov konania (napr. I. ÚS 26/2010). Samozrejme, platí, že obsah\npojmu spravodlivosť je autonómny, a teda rôznymi subjektmi vnímaný odlišne. To isté platí\naj v posudzovanej veci, keď to, čo sa javí spravodlivé sťažovateľovi, sa nemusí javiť\nspravodlivým ostatným veriteľom či dlžníkovi. Nájsť spravodlivú rovnováhu medzi\n\n10\n\noprávnenými záujmami jednotlivých veriteľov v reštrukturalizácii nie je jednoduché. To\nvšak neznamená, že všeobecný súd môže na túto úlohu rezignovať a aprobovať riešenie,\nktoré sa síce javí ako spravodlivé, avšak len vo vzťahu k jednému veriteľovi, prípadne\nviacerým veriteľom, pričom vo vzťahu k ostatným veriteľom (pohľadávok rôznej výšky\na rôznych právnych dôvodov) objektívne nevykazuje črty spravodlivého.\n23. Na účely posúdenia ústavnej súladnosti napadnutého rozhodnutia okresného súdu\naj vo väzbe na citované judikatórne východiská sa ústavný súd oboznámil s odôvodnením\nnapadnutého rozhodnutia. Po preskúmaní napadnutého uznesenia ústavný súd argumentáciu\nsťažovateľa nevyhodnotil ako spôsobilú spochybniť ústavnú udržateľnosť záverov\nokresného súdu. Ústavný súd nezistil, že by okresným súdom aplikovaný postup pri zistení\na hodnotení skutkového stavu veci a pri ustálení právnych záverov mohol zakladať dôvod\nna zásah ústavného súdu do napadnutého rozhodnutia v súlade s jeho právomocami\nustanovenými v čl. 127 ods. 2 ústavy. Ústavný súd nezistil, že by posudzované uznesenie\nokresným súdom bolo svojvoľné alebo v zjavnom vzájomnom rozpore, či urobené\nv zrejmom omyle a v nesúlade s platnou právnou úpravou, či nedostatočne odôvodnené.\nPráve naopak, rozhodnutie okresného súdu sa ústavnému súdu javí byť komplexným\na zodpovedajúcim na všetky právne a skutkové okolnosti daného prípadu.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 4. októbra 2016\n\n11", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na spravodlivý proces", "konkurz a reštrukturalizácia / vyrovnanie-reštrukturalizácia", "konkurz a reštrukturalizácia / vyrovnanie", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na zákonného sudcu", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na spravodlivý proces"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:88d3a4d3-6e2f-433b-8ab5-5cd8bddcb285", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:4. US.479.2013.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 479/2013", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 479/2013 z 25. 11. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-11-25", "citacie_n": 46, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:4. US.479.2013.1"}, {"guid": "ussr:50c85ed7-dc1f-4805-b759-3a18f4306d91", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 311/2014", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 311/2014 z 2. 7. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-07-02", "citacie_n": 14, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:50c85ed7-dc1f-4805-b759-3a18f4306d91"}, {"guid": "ussr:4aef277f-2727-4498-aa8d-b5d1c9209c9b", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 200/2011", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 200/2011 z 7. 12. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-12-07", "citacie_n": 106, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4aef277f-2727-4498-aa8d-b5d1c9209c9b"}, {"guid": "ussr:0cce1a43-a4dd-446c-9007-44243128c172", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 390/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 390/2010 z 13. 4. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-04-13", "citacie_n": 31, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0cce1a43-a4dd-446c-9007-44243128c172"}, {"guid": "ussr:641558ac-f950-4af8-acf1-6f6337aad239", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 26/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 26/2010 z 8. 12. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-12-08", "citacie_n": 413, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:641558ac-f950-4af8-acf1-6f6337aad239"}, {"guid": "ussr:6dc6d16f-0c57-4203-9d72-b14a1913d9b0", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 72/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 72/2010 z 4. 5. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-05-04", "citacie_n": 478, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6dc6d16f-0c57-4203-9d72-b14a1913d9b0"}, {"guid": "ussr:3f1e3e20-4a41-4498-99cd-4447022bb440", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 257/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 257/07 z 18. 10. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-10-18", "citacie_n": 153, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3f1e3e20-4a41-4498-99cd-4447022bb440"}, {"guid": "ussr:c4ac951d-0989-4185-83b5-26716b3d8c97", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 116/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 116/06 z 5. 9. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-09-05", "citacie_n": 825, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c4ac951d-0989-4185-83b5-26716b3d8c97"}, {"guid": "ussr:271b448d-602b-4675-82aa-1e85775203da", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 239/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 239/04 z 26. 10. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-10-26", "citacie_n": 302, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:271b448d-602b-4675-82aa-1e85775203da"}, {"guid": "ussr:988c75d3-8c92-4f8a-b943-c14a1e63d0c9", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 74/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 74/05 z 28. 4. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-04-28", "citacie_n": 2139, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:988c75d3-8c92-4f8a-b943-c14a1e63d0c9"}, {"guid": "ussr:7cfe234a-e75f-4601-8e02-5351dcd19267", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 46/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 46/04 z 20. 4. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-04-20", "citacie_n": 608, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7cfe234a-e75f-4601-8e02-5351dcd19267"}, {"guid": "ussr:ee20d469-9f07-4316-b495-2fcb4d48e455", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 27/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 27/04 z 11. 2. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-02-11", "citacie_n": 2330, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ee20d469-9f07-4316-b495-2fcb4d48e455"}, {"guid": "ussr:6ed023e1-d357-433b-aef9-406487857e73", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 19/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 19/02 z 13. 3. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-03-13", "citacie_n": 3382, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6ed023e1-d357-433b-aef9-406487857e73"}, {"guid": "ussr:88e2e35d-e393-45b1-863d-aaf265013fc3", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 31/01", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 31/01 z 15. 3. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-03-15", "citacie_n": 38, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:88e2e35d-e393-45b1-863d-aaf265013fc3"}, {"guid": "ussr:0f61c62c-11fb-4752-861c-ea24948f7043", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.47.1999.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 47/99", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 47/99 z 9. 6. 1999", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1999-06-09", "citacie_n": 146, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.47.1999.1"}, {"guid": "ussr:a668898b-1a56-4c4a-9456-3bb5f97e57c9", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.43.1997.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 43/97", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 43/97 z 22. 7. 1997", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1997-07-22", "citacie_n": 44, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.43.1997.1"}, {"guid": "ussr:82523e3c-332e-42d4-8b26-afcf9d39513c", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.15.1996.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 15/96", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 15/96 z 3. 4. 1996", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1996-04-03", "citacie_n": 111, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.15.1996.1"}, {"guid": "ussr:f92aa547-198f-4efc-8a31-4bd3ba2322e3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.8.1994.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 8/94", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 8/94 z 28. 2. 1994", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1994-02-28", "citacie_n": 47, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.8.1994.1"}], "citovane_v": []}