{"guid": "ussr:32ddb02f-2a01-4797-b5e4-19313f71d71f", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:3.US.288.2016.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 288/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 288/2016 z 11. 5. 2016", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 11. mája 2016, sp. zn. III. ÚS 288/2016, ECLI:SK:USSR:2016:3.US.288.2016.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Sergej Kohut", "sudca_id": 1079, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/sergej-kohut-1079", "datum_vydania": "2016-05-11", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "III.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/32ddb02f-2a01-4797-b5e4-19313f71d71f", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.288.2016.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.288.2016.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.288.2016.1/text", "citacie_n": 159, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nIII. ÚS 288/2016-16\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 11. mája 2016\npredbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti HITECH, spol. s r. o., Humenné,\nJasenov 224/10, zastúpenej advokátom JUDr. Milanom Slebodníkom, advokátska\nkancelária, Štúrova 20, Košice, vo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu\nochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivé súdne\nkonanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd\nrozsudkom Krajského súdu v Prešove č. k. 5 Co 176/2014-102 z 25. júna 2015 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť obchodnej spoločnosti HITECH, spol. s. r. o., Humenné o d m i e t a ako\nzjavne neopodstatnenú.\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 29. septembra\n2015 doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti HITECH, spol. s r. o., Humenné, Jasenov\n224/10 (ďalej len „sťažovateľka“), vo veci namietaného porušenia základného práva na\nsúdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva\nna spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\n\na základných slobôd (ďalej len „dohovor“) rozsudkom Krajského súdu v Prešove (ďalej len\n„krajský súd“) č. k. 5 Co 176/2014-102 z 25. júna 2015, ktorou žiada vydať tento nález:\n„Základné právo sťažovateľa na súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 Ústavy SR\na právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd, rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. 5 Co/176/2014-102\nzo dňa 25.06.2015 porušené bolo.\nÚstavný súd Slovenskej republiky zrušuje rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn.\n5 Co/176/2014-102 zo dňa 25.06.2015 a vracia vec Krajskému súdu v Prešove na ďalšie\nkonanie.\nSťažovateľom priznáva náhradu trov konania v sume 355,73 €..., ktorú je Krajský\nsúd v Prešove povinný zaplatiť na účet JUDr. Milana Slebodníka... v lehote 2 mesiacov\nod doručenia tohto nálezu.“\nAko zo sťažnosti doručenej ústavnému súdu a jej príloh vyplynulo, sťažovateľka bola\nako žalobkyňa účastníčkou konania pred Okresným súdom Humenné (ďalej len „okresný\nsúd“) sp. zn. 11 C 264/2013, v ktorom sa domáhala proti\n\n(ďalej len\n\n„žalovaný“) určenia, že je výlučnou vlastníčkou nehnuteľnosti – viacúčelového skladu\nstojaceho na parc. č. 814 v k. ú.\n\nzapísaného na\n\n(ďalej len\n\n„nehnuteľnosť“). Sťažovateľka bola totiž pôvodne vlastníkom tejto nehnuteľnosti,\nvlastnícke právo k nej však previedla žalovanému zmluvou o zabezpečení záväzku\nprevodom práva z 30. januára 2003 (ďalej len „zmluva o zabezpečení záväzku prevodom\npráva“) na zabezpečenie pôžičky 1 000 000 Sk poskytnutej jej žalovaným. Zmluva\no zabezpečení záväzku prevodom práva obsahuje uznanie dlhu zo zmluvy o pôžičke\nz 13. júna 2001 (čl. I) a dohodu o splatnosti pôžičky do 5. februára 2003 (čl. II). Zmluvné\nstrany sa v nej dohodli, že „pokiaľ dlžník splatí svoj dlh riadne a včas, t. j. najneskôr dňa\n05. 02. 2003 zanikne tento zabezpečovací prevod práva k nehnuteľnostiam a dlžník opäť\nnadobudne svoje vlastnícke právo“, a tiež že „v prípade nesplatenia dlhu dlžníkom,\nprevádza sa vlastnícke právo k nehnuteľnosti budove kravínu postaveného na parcele KN\n814 zapísaný na\n\nv kat. území\n\nv celosti na veriteľa\n\n(čl. IV).\n\n2\n\n“\n\nŽalovaný zmluvu o zabezpečení záväzku prevodom práva podpísal 31. januára 2003\na konateľ sťažovateľky uznal svoj podpis za vlastný 3. februára 2003 (teda iba niekoľko dní\npred splatnosťou pôžičky). Podľa názoru sťažovateľky to svedčí o tom, že v tom čase\nmuselo byť zrejmé, či bude možné pohľadávku žalovaného splniť riadne a včas alebo nie.\nZámerom žalovaného bolo navodiť so zákonom súladné správanie, avšak tak, aby bol\ndosiahnutý výsledok právnou normou nepredvídaný a nežiaduci. Z časovej súslednosti\nzmlúv je zrejmé, že zmluva o zabezpečení záväzku prevodom práva nesledovala naplnenie\njej podpornej funkcie, a preto je pre rozpor s účelom zákona, resp. pre jeho obchádzanie,\nneplatná.\nKonateľ sťažovateľky v priebehu konania uviedol, že na rekonštrukciu nehnuteľnosti\na vykupovanie pozemkov v rámci hospodárskeho dvora potreboval peniaze, a preto si\npožičal od žalovaného 700 000 Sk s 10 % mesačným úrokom. Sumu 700 000 Sk mu\nžalovaný odovzdal v hotovosti v roku 2002. Najprv malo ísť o pôžičku so splatnosťou iba\nniekoľko mesiacov, neskôr z toho bolo dlhšie obdobie, a preto došlo k uzatvoreniu zmluvy\no zabezpečení záväzku prevodom práva k nehnuteľnosti. Po roku a pol (v roku 2004)\nkonateľ sťažovateľky žalobcovi vrátil sumu 1 000 000 Sk, avšak k spätnému prevodu\nvlastníctva k nehnuteľnosti napriek tomu nedošlo. Sťažovateľka predložila v priebehu\nkonania potvrdenie o vrátení pôžičky z 3. marca 2004 podpísané žalovaným, z obsahu\nktorého vyplýva, že 3. marca 2004 bola uhradená celá dlžná suma z pôžičky uzatvorenej\n13. júna 2001, a preto Správu katastra\n\nžiada, aby obnovila zápis vlastníctva\n\nsťažovateľky (ďalej len „potvrdenie z 3. marca 2004“).\nŽalovaný sa bránil tým, že dôvodom uzatvorenia zmluvy o zabezpečení záväzku\nprevodom práva bolo iba zabezpečenie poskytnutej pôžičky. Od roku 2003 je\ndobromyseľným držiteľom nehnuteľnosti až dosiaľ. Žalobca do podania žaloby túto\nskutočnosť nespochybňoval. Ako dobromyseľný držiteľ preto splnil podmienky pre\nvydržanie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti. Zmluvu o zabezpečení záväzku prevodom\npráva pripravovala sťažovateľka. Vrátenie pôžičky žalovaný poprel a poprel aj to, že\npodpísal potvrdenie z 3. marca 2004. Ďalej uviedol, že sťažovateľka nehnuteľnosť užívala\ndo roku 2004, potom ju užívať prestala. Žalovaný v roku 2004 vydražil pozemky v areáli,\nod toho času platil aj daň z nehnuteľnosti, predmet sporu rekonštruoval (strechu, fasádu aj\n\n3\n\ninteriér), sťažovateľka ho za celý ten čas nekontaktovala ani sa nedomáhala práva, ktoré si\nuplatnila žalobou.\nOkresný súd rozsudkom č. k. 11 C 264/2013-67 z 2. júna 2014 žalobu sťažovateľky\nzamietol a žalovanému náhradu trov konania nepriznal. Bol toho názoru, že v konaní bolo\npreukázané uzatvorenie zmluvy o pôžičke a jej poskytnutie, ako aj uzatvorenie zmluvy\no zabezpečení záväzku prevodom práva k nehnuteľnosti.\nVo vzťahu k potvrdeniu z 3. marca 2004 okresný súd konštatoval, že ide o súkromnú\nlistinu, ktorej pravosť žalovaný poprel, v dôsledku čoho dôkazné bremeno o jej pravosti\nbola povinná znášať sťažovateľka, a keďže dôkazné bremeno na túto otázku neuniesla,\nvychádzal okresný súd z toho, že sťažovateľka (pri nepredložení iných dôkazov na otázku\nvrátenia pôžičky) vrátenie pôžičky v konaní nepreukázala. Pri tomto závere prihliadol\nokresný súd aj na to, že Daňový úrad\n\nokresnému súdu oznámil, že sťažovateľka\n\nnepodala daňové priznanie k dani z príjmov právnických osôb za roky 2004 až 2013, a teda\nňou tvrdené vrátenie pôžičky nebolo preukázané ani z daňových priznaní. Navyše, v konaní\nnebolo preukázané, že by sťažovateľka požiadala Správu katastra\n\nna základe\n\npotvrdenia z 3. marca 2004 o výmaz zápisu zabezpečovacieho prevodu práva; preukázané\nnebolo ani to, že sťažovateľka by po dni tvrdeného splnenia dlhu žiadala žalovaného\no vrátenie nehnuteľnosti.\nPrávne vec posúdil podľa § 553 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení\nk 30. januáru 2003 (ďalej len „Občiansky zákonník“). Túto právnu úpravu vyložil tak, že\nprávo prevedené zabezpečovacím prevodom práva má povahu práva prevedeného\ns rozväzovacou podmienkou, že zabezpečený dlh sa splní; len čo dlžník svoj dlh splní,\nzaniká aj zabezpečenie záväzku prevodom práva a dlžník opäť nadobúda právo prevedené\nna veriteľa. Okresný súd preto uzavrel, že vzhľadom na to, že sťažovateľka nepreukázala\nsplnenie dlhu, rozväzovacia podmienka sa nenaplnila a vlastníkom nehnuteľnosti sa nestala.\nPokiaľ sťažovateľka tvrdila, že zmluva o zabezpečení záväzku prevodom práva je\nabsolútne neplatná, okresný súd sťažovateľkou tvrdené (a ani iné) dôvody jej absolútnej\nneplatnosti nezistil. Pokiaľ bol podpis na nej uznaný sťažovateľkou za vlastný 2. februára\n2003, žalovaný zmluvu podpísal 31. januára 2003 a sťažovateľka sa zaviazala dlh\nžalovanému vrátiť už 5. februára 2003, táto okolnosť nemá vplyv na posúdenie jej platnosti,\n\n4\n\npretože takto si to zmluvné strany výslovne dohodli. Zmluva o zabezpečení záväzku\nprevodom práva bola zmluvnými stranami uzatvorená v súlade s v tom čase účinnou\nprávnou úpravou, slobodne, vážne, neobchádzala žiadne ustanovenia zákona, bola\nzachovaná primeranosť pomeru výšky pôžičky a hodnoty na zabezpečenie záväzku\nprevedenej nehnuteľnosti, nešlo o časovú tieseň ani zneužitie práva.\nV závere odôvodnenia rozhodnutia okresný súd uviedol, že sa stotožňuje s názorom\nžalovaného, že v zmysle § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka nadobudol vlastnícke právo\nk nehnuteľnosti „aj na základe vydržania“, pretože ako oprávnený držiteľ nehnuteľnosti\ntúto užíval a vydržacia lehota uplynula 30. januára 2013. Účelom inštitútu vydržania je\nuviesť do súladu dlhodobý faktický stav so stavom právnym a žalovaný nepochybne\nvec užíval a niekoľkonásobne ju zhodnotil bez toho, aby mu sťažovateľka riadne poskytnutú\npôžičku vrátila.\nProti rozsudku okresného súdu podala sťažovateľka odvolanie z dôvodu, že okresný\nsúd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam [§ 205\nods. 2 písm. d) Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“)] a vec nesprávne právne\nposúdil [§ 205 ods. 2 písm. f) OSP]. Argumentovala tým, že v zmysle ustálenej súdnej\npraxe absolútne neplatnou je zmluva o zabezpečení záväzku prevodom práva, ak je v nej\ndojednaná tzv. prepadná klauzula, t. j. ak obsahuje dojednanie, podľa ktorého ak dlžník dlh\nnesplní, stáva sa trvale vlastníkom veci veriteľ. Tak to bolo aj v prípade sťažovateľky.\nNavyše už len zo skutočnosti, že podľa zmluvy uzatvorenej medzi účastníkmi konania mala\nnehnuteľnosť „prepadnúť“ žalovanému po troch dňoch od podpisu zmluvy o zabezpečení\nzáväzku prevodom práva, je zrejmé, že zmluva sledovala účel nehnuteľnosť nadobudnúť,\na nie domôcť sa zabezpečenej pohľadávky. Takáto zmluva obchádza zákon a je v rozpore\ns dobrými mravmi. Zmluva o zabezpečení záväzku prevodom práva navyše neobsahuje ani\npodstatné náležitosti, keď v nej nie je dostatočne určito uvedený spôsob, ktorým sa má\nnaplniť jej uhradzovacia funkcia. Neobstojí ani záver okresného súdu, podľa ktorého išlo\no dlhodobú pôžičku, keď z výsledkov vykonaného dokazovania takýto záver nevyplýva,\nnaopak, je zrejmé, že úroky z pôžičky 300 000 Sk mali patriť žalovanému za 20 mesiacov\ntrvania pôžičky. Navyše, zo znaleckého posudku, ktorý je súčasťou spisu, vyplýva, že\nhodnota nehnuteľnosti k 20. novembru 2001 bola 1 327 661,81 Sk, teda neprimeraná\nhodnote zabezpečovanej pohľadávky. Pokiaľ okresný súd argumentuje tým, že sťažovateľka\n\n5\n\nnepožiadala kataster o zápis spätného prevodu, stalo sa tak preto, že potvrdenie z 3. marca\n2004 neobsahovalo úradne osvedčený podpis žalovaného, čo sťažovateľka v čase jeho\nvystavenia nevedela. Žalovaný nemohol vlastnícke právo k nehnuteľnosti nadobudnúť ani\nvydržaním, pretože je vylúčené, aby dobromyseľným držiteľom bol ten, komu nesvedčí\nnadobúdací titul. Pokiaľ okresný súd dospel k záveru, že sťažovateľka mala znášať dôkazné\nbremeno na otázku pravosti potvrdenia z 3. marca 2004, tento záver neobstojí, je založený\nna rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 Cdo 199/2005 uverejnenom\nv časopise Zo súdnej praxe č. 14/2010, ktoré rieši rozdiely v dôkaznej sile verejnej\na súkromnej listiny, avšak nerieši otázku prechodu dôkazného bremena. V tomto prípade\nbol povinný preukázať, že potvrdenie z 3. marca 2004 nie je pravé, žalovaný.\nŽalovaný vo vyjadrení k podanému odvolaniu sťažovateľky poukázal na to, že\nokresný súd citlivo a zároveň správne vyhodnotil otázku dobrých mravov, pretože korektív\ndobrých mravov nesmie byť na ujmu princípu právnej istoty a nesmie oslabovať subjektívne\npráva účastníka. Zmluvné strany v predmetnej zmluve nedohodli tzv. „prepadnú klauzulu“.\nSťažovateľka žalovaného od roku 2004, keď z nehnuteľnosti odišiel, nijako nekontaktovala,\nnepodala žiadny návrh na Správu katastra\n\ns cieľom dosiahnuť spätný zápis.\n\nSťažovateľka sa nesprávala ako vlastník, neprejavila snahu získať späť nehnuteľnosť. Jej\npasivita po 3. marci 2004, keď mala údajne splatiť celý dlh, ju sama usvedčuje, že\npredložená listina nie je hodnoverná. Skutočný vlastník, navyše v ťaživej ekonomickej\nsituácií, by svoje majetkové právo nezanedbal a nenechal viac ako desať rokov\nnepovšimnuté.\nO podanom odvolaní sťažovateľky rozhodol krajský súd rozsudkom č. k.\n5 Co 176/2014-102 z 25. júna 2015 tak, že rozsudok okresného súdu ako vecne správny\npotvrdil a žalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.\nRozsudok okresného súdu č. k. 11 C 264/2013-67 z 2. júna 2014 v spojení\ns rozsudkom krajského súdu č. k. 5 Co 176/2014-102 z 25. júna 2015 nadobudol\nprávoplatnosť 30. júla 2015.\nSťažovateľka sťažnosť doručenú ústavnému súdu na porušenie základného práva\nna súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa\n\n6\n\nčl. 6 ods. 1 dohovoru rozsudkom krajského súdu č. k. 5 Co 176/2014-102 z 25. júna 2015\nodôvodnila tým, že skutkové a právne závery rozsudku krajského súdu sú zjavne\nneodôvodnené a arbitrárne. Sťažovateľka v sťažnosti zopakovala svoju argumentáciu\nobsiahnutú v jej odvolaní proti rozsudku okresného súdu a poukázala na to, že krajský súd\nsa stotožnil s právnym názorom okresného súdu, podľa ktorého žalovaný nadobudol\nnehnuteľnosť vydržaním, avšak nezaoberal sa otázkou platnosti zmluvy o zabezpečení\nzáväzku prevodom práva z dôvodu, že aj v prípade, ak by bola zmluva neplatná, išlo by\no riadny titul na vstup do držby a ospravedlniteľný omyl na strane žalovaného. Tento názor\nvšak v kontexte okolností veci sťažovateľky neobstojí, pretože dobromyseľnosť žalovaného\nvylučuje to, že žalovaný vedel o nedovolenosti úkonu a jeho rozpore s dobrými mravmi\n(vedel, že koná bezprávne). Sťažovateľka poukázala v tejto súvislosti na rozhodnutie\nNajvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 30 Cdo 1685/2014 z 28. mája 2014, ktoré sa\nzaoberá neplatnosťou zmluvy o zabezpečení záväzku prevodom práva uzatvorenou v čase,\nkeď bola právna úprava v Českej republike i Slovenskej republike obdobná, a dospieva\nk záveru, podľa ktorého nie je dobromyseľný veriteľ, ktorý v zmluve o zabezpečení záväzku\nprevodom práva dojedná prepadnú klauzulu, a to už len preto, že zabezpečovací prevod\npráva je zabezpečovací inštitút a nemôže plniť súčasne rolu nadobudnutia vlastníckeho\npráva. Pokiaľ krajský súd dospel k opačnému záveru, jeho rozhodnutie je krajne arbitrárne.\nII.\nPodľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak\no ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nÚstavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona\nNárodnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu\nSlovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších\n\n7\n\npredpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti\nnavrhovateľa.\nPodľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnom\nprerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých\nprerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,\nneprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy\npodané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.\nÚstavný súd predbežne prerokoval sťažnosť sťažovateľky podľa § 25 ods. 1 zákona\no ústavnom súde a skúmal, či neexistujú dôvody na jej odmietnutie podľa § 25 ods. 2\nzákona o ústavnom súde.\nPodľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom\nsvojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom\nna inom orgáne Slovenskej republiky.\nPodľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru každý má právo, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo\noprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.\nAko z podanej sťažnosti vyplýva, sťažovateľka tvrdí, že k porušeniu ňou označených\npráv malo dôjsť rozsudkom krajského súdu č. k. 5 Co 176/2014-102 z 25. júna 2015 preto,\nže skutkové a právne závery v ňom obsiahnuté sú zjavne neodôvodnené a arbitrárne, a to\nz dôvodov rozvedených v sťažnosti sťažovateľky.\nKrajský súd rozsudok č. k. 5 Co 176/2014-102 z 25. júna 2015 odôvodnil takto:\n„Nesprávne právne posúdenie veci podľa ustanovenia § 205 ods. 2 písm. f) O. s. p.,\nktoré tiež napáda žalobca vo svojom odvolaní, je spôsobilým odvolacím dôvodom vtedy, ak\ndôjde k omylu súdu pri aplikácií práva na zistený skutkový stav.\n\n8\n\nZa mylnú aplikáciu práva sa považuje použitie iného právneho predpisu, ako sa mal\nsprávne použiť alebo síce správna aplikácia právneho predpisu, ale jeho nesprávny výklad.\nV prejednávanej veci odvolací súd zistil, že rozsudok súdu prvého stupňa, čo\ndo zistenia súdu prvého stupňa vychádzal z toho, že žalovaný nehnuteľnosť vydržal,\nvychádza zo správneho skutkového a právneho záveru, preto odvolanie žalobcu nie je\ndôvodné.\nSúd prvého stupňa žalobcom produkované dôkazy na preukázanie jeho skutkových\ntvrdení hodnotil v súlade s kritériami uvedenými v ustanovení § 132 až § 135 O. s. p. a jeho\nhodnotenie a skutkový záver čo do vydržania vlastníckeho práva žalovaným si osvojuje\ni odvolací súd.\nZ vykonaného dokazovania súdu prvého stupňa vyplýva, že žalobca so žalovaným\nuzatvorili ústnu zmluvu o pôžičke, na základe ktorej, žalobca prevzal od žalovaného sumu\n700 000,- Sk a dohodnutý úrok predstavoval sumu 300 000,-Sk za obdobie od poskytnutia\npôžičky do uzavretia zmluvy o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva, t j. spolu\n1 000 000,-Sk.\nŽalobca predložil písomne potvrdenie zo dňa 03. 03. 2004, z ktorého obsahu vyplýva,\nže k 3. 3. 2004 bola uhradená celá dlžná suma z pôžičky, ktorú dňa 13. 6. 2001\nposkytol firme HITECH spol. s r.o. a preto žiada správu katastra\n\naby\n\nobnovila vlastnícke právo k budove kravína postaveného na parcele KN 814 zapísaného\nna\n\nkat. úz.\n\nv prospech pôvodného vlastníka, t.j. firmy HITECH, spol.\n\ns r.o.\nZásadám formálnej logiky podľa názoru odvolacieho súdu zodpovedá názor súdu\nprvého stupňa, že žalobca nepreukázal v konaní, že dlžnú sumu uhradil, pretože, už ako je\nvyššie uvedené, žalovaný pravosť súkromnej listiny poprel. Žalobca túto skutočnosť ani\niným spôsobom nepreukázal a naopak, ako podporný dokaz pre súd slúži sprava Daňového\núradu\n\nv zmysle ktorej, žalovaný nepodal daňové priznanie za rok 2004 až 2012.\n\nSúd tak nemohol z daňových priznaní zistiť, či táto daňová operácia - vrátenie pôžičky,\nmohla byť reálna. Z obsahu prednesu účastníkov konania, najmä žalobcu, však vyplýva, že\nžalobca je nečinný, ako firma a to už od roku 2004 doposiaľ.\nV konaní nebolo skutočne preukázané, aby žalobca požiadal príslušný kataster\nnehnuteľností o výmaz dočasného práva, pričom žalobca tak neurobil ani do skončenia\n\n9\n\nkonania na odvolacom súde. Žalobca síce v odvolaní tvrdí, že tak neurobil z dôvodu, že\nnemal overený podpis žalovaného a tento znova nechcel listinu podpísať, nič mu však\nnebránilo podať žalobu skôr alebo podať inú žalobu.\nOdvolací súd sa stotožňuje s právnym názorom súdu prvého stupňa, že zo strany\nžalovaného došlo k nadobudnutiu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, teda budove kravína\nnachádzajúcej sa v okrese\n\nObci\n\nkat. úz.\n\nzapísanej na\n\nako viac účelový sklad stojaci na parcele č. 814 v podiele 1/1 vydržaním.\nPodľa ustanovenia § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka, sa oprávnený držiteľ stáva\nvlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu 3 rokov, ak ide o hnuteľnosť\na po dobu 10 rokov ak ide o nehnuteľnosť.\nPre nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním sa musia splniť zákonné\npredpoklady a to oprávnená držba, uplynutie vydržacej doby a spôsobilý predmet\nvydržania. Tieto musia byť splnené kumulatívne. Ak nie je splnená čo i len jedna z nich,\nnedochádza k vydržaniu.\nDržiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou, alebo kto vykonáva právo pre\nseba (§ 129 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti\ndobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri\npochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená (§ 130 ods. 1 Občianskeho\nzákonníka).\nČo sa týka držby, ide o fakticky stav, pri ktorom má držiteľ vec vo svojej moci. Užíva\nju a požíva plody a úžitky z nej, disponuje ňou, prípadne vykonáva činnosť, ktorá pripúšťa\ntrvalý alebo opätovný výkon.\nZ ustálenej judikatúry (napr. R 8/1993) vyplýva, že tvrdenie držiteľa, že mu vec patrí\na že s ňou nakladá ako s vlastnou, musí byť podložené konkrétnymi okolnosťami, z ktorých\nmožno usúdiť, že toto presvedčenie držiteľa bolo po celú vydržaciu dobu dôvodné.\nNeoprávnený je ten držiteľ, ktorý so zreteľom na všetky okolnosti nie je\ndobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí. Dobromyseľnosť držby zaniká\nv momente, keď sa držiteľ oboznámil so skutočnosťami, ktoré objektívne boli spôsobilé\nvyvolať pochybnosť o tom, že mu vec patrí.\nOprávnená držbu sa teda zakladá na omyle držiteľa, ktorý sa domnieva, že je\nvlastníkom\n\ndržanej\n\nveci.\n\nOmyl\n\ndržiteľa\n\n10\n\nmusí\n\nbyť\n\nospravedlniteľný.\n\nTakýmto\n\nospravedlniteľným omylom je omyl, ku ktorému došlo napriek tomu, že mýliaci sa\npostupoval s veľkou mierou opatrnosti, ktorú možno so zreteľom na okolnosti toho ktorého\nprípadu od každého vyžadovať. Iba omyl, ktorý presahuje rámec bežného posudzovania veci\nje neospravedlniteľný.\nŽalovaný tvrdil, že od r. 2003, keď sa previedlo vlastníctvo, bol celú dobu\ndobromyseľným držiteľom na základe zmluvy, tento stav trvá až doposiaľ a nikdy žalobca\ndo podania žaloby túto skutočnosť nespochybňoval.\nŽalobca naopak namietal, že žalovaný nemohol nadobudnúť vlastnícke právo\nk nehnuteľnosti vydržaním, pretože je vylúčené aby bol oprávneným držiteľom\nnehnuteľnosti na základe právneho úkonu, ktorý je absolútne neplatný z dôvodu neurčitosti,\nnedovolenosti a hlavne rozporu s dobrými mravmi.\nZ výsledkov vykonaného dokazovania vyplýva, že medzi účastníkmi konania došlo\nk uzavretiu zmluvy o pôžičke ústnou formou dňa 13. 06. 2001. Žalovaný požičal žalobcovi\nsumu 700.000 Sk a žiadal vrátiť sumu 1.000.000 Sk.\nSpis Správy katastra\n\nV-88/03, obsahuje originál zmluvy o zabezpečovacom\n\nprevode vlastníctva k nehnuteľnostiam a vyhlásenie dlžníkov o uznaní dlhu, ktorá bola\nuzavretá dňa 30.01.2003 medzi veriteľom\na dlžníkom HITECH, s. r. o. Humenné, so sídlom v\n\nktorou sa dlžník zaviazal, že\n\ndlh vo výške 1 000 000,-Sk bude veriteľovi zaplatený najneskôr do 5.2.2003. Okrem iného,\ndlžník vyhlásil, že touto zmluvou o zabezpečovacom prevode práva, prevádza svoje\nvlastnícke právo k nehnuteľnostiam a to budovy kravina postavené na parcele KN-814\nzapísané na L V č.\n\nkat. úz.\n\nv prospech veriteľa\n\nv zmysle ustanovení § 553 Občianskeho zákonníka\n, ako zabezpečenie pohľadávky veriteľa podľa\n\nzmluvy a pôžičke zo dňa 13.6.2001. Taktiež sa zmluvné strany dohodli, že pokiaľ dlžník\nsplatí svoj dlh riadne a včas. t.j. najneskôr dňa 5.2.2003, zanikne tento zabezpečovací\nprevod práva k nehnuteľnostiam a dlžník opäť nadobudne svoje vlastnícke právo, taktiež sa\ndohodli, že v prípade nesplatenia dlhu dlžníkom, prevádza sa vlastnícke právo\nk nehnuteľnostiam vyššie uvedeným, na\n\n.\n\nSúčasťou spisu je aj znalecký posudok, č. 144/2001 znalca\nzo dňa 20. 11. 2001, v zmysle ktorého, posudok bol vypracovaný ako podklad pre zriadenie\n\n11\n\nzáložného práva k nehnuteľnostiam a cena určená znalcom, nehnuteľnosti kravín na\nparcele KN 814 bez pozemku ku dňu 20.11.2001 bola 1 327 766,81 Sk.\nPodľa predloženého\n\n, vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti je\n\nna základe Zmluvy o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva\nč. V-88/2003 zo dňa 30.1.2003.\nTeda žalobca mal uhradiť žalovanému dlh riadne a včas najneskôr dňa 05. 02. 2003.\nSúd prvého stupňa počítal začiatok vydržacej lehoty po 30. 01. 2003. Odvolací súd má za\nto, že vydržacia lehota mohla začať plynúť najskôr dňa 06. 02. 2003, teda deň nasledujúci\npo tom, čo žalobca neuhradil dlžnú sumu žalovanému. Bez ohľadu na to, či to bolo 30. 01.\n2003 alebo 06. 02. 2003, do 28. 10. 2013, keď žalobca podal žalobu, 10-ročná vydržacia\nlehota podľa ustanovenia § 134 Občianskeho zákonníka uplynula. Čo sa týka nehnuteľnosti,\nktorá je predmetom konania, ide o spôsobilý predmet vydržania. To, že by nehnuteľnosť\nnebola spôsobilým predmetom vydržania ani žiadna zo strán nenamietala. Zásadne však\nnamietal žalobca, že zo strany žalovaného nemôže ísť o oprávnenú držbu.\nŽalobca namietal, že žalovaný nemohol nadobudnúť vlastnícke právo k nehnuteľnosti\nvydržaním, pretože je vylúčené, aby bol oprávneným držiteľom nehnuteľnosti na základe\nprávneho úkonu, ktorý je absolútne neplatný z dôvodu neurčitosti, nedovolenosti u hlavne\nrozporu s dobrými mravmi.\nV tejto súvislosti odvolací sud poukazuje na judikatúru Najvyššieho súdu SR napr.\nrozsudok sp. zn. 5Cdo 260/2008 zo dňa 10.12.2008, z ktorého vyplýva, že pri posudzovaní\noprávnenosti držby treba vychádzať zo zásady, že jej predpokladom je presvedčenie\nnadobúdateľa, že nekoná bezprávne, ak si určitú vec prisvojuje. Ide o psychický stav o jeho\nvnútorné presvedčenie, ktoré sa prejavuje aj navonok a z ktorého možno vyvodiť, že sa\ndôvodne považuje za vlastníka veci. Oprávnená držba sa nemusí nevyhnutne opierať\no existujúci právny dôvod. Stačí, ak tu bol i domnelý právny dôvod (titulus putativus), teda\nide o to, aby držiteľ bol so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu taký právny\ntitul svedčí.\nŽalobca nepoprel, že nepodal návrh na spätný zápis vlastníckeho práva do katastra\nnehnuteľností. Bránil sa, že nemal osvedčený podpis žalovaného podľa osobitných\npredpisov. Zároveň, že žalobu nepodal skôr, lebo v období r. 2004 a 2005 mu to právnikmi\nnebolo odporúčané. V tom čase prevládal názor, že zmluva o zabezpečovacom prevode\n\n12\n\npráva, tak ako ju uzavrel žalobca so žalovaným, je platná. Až neskôr dospela judikatúra\nk iným záverom, o čom sa mal žalobca dozvedieť približne pred 2 rokmi. Preto v r. 2013\npodal žalobný návrh (odvolanie č. l. 74 spisu).\nZ vyššie uvedeného jednoznačne vyplýva, že si žalobca protirečí sám. V období\nr. 2004 a 2005 dokonca až do r. 2011 mal za to, že zmluva o zabezpečovacom prevode\npráva, tak ako ju uzavrel so žalovaným, je platná. A napriek tomu, že neskôr mala dospieť\njudikatúra k iným záverom, o čom sa dozvedel približne pred 2 rokmi, teda zrejme v čase,\nkeď podal žalobu, spochybňuje dobromyseľnosť žalovaného, ktorý mal vedieť, že táto\nzmluva o zabezpečovacom prevode práva, tak ako ju uzavrel so žalobcom, je neplatná,\ndokonca v rozpore s dobrými mravmi.\nOpakom ovládania veci držiteľom tak ako to vyplýva z ustálenej judikatúry je\nnečinnosť vlastníka (rozsudok NS SR 5 Cdo/87/2010), nečinnosť tak hojí najmä vady, alebo\nnedostatok nadobúdaného titulu. V prípade, že by bola zmluva neplatná, tak ako tvrdí\nžalobca, o ktorej nemohol nadobúdateľ vedieť (nevedel o tom ani žalobca), alebo ak tu\nvýnimočne titul vôbec nie je a nadobúdateľ je so zreteľom na všetky okolnosti\ndobromyseľný, že tu titulu je, stáva sa nadobúdateľ veci jej oprávneným držiteľom a pri\nsplnení ďalších podmienok ju vydrží.\nPravidlám formálnej logiky zodpovedá aj názor sudu prvého stupňa, ktorý vyslovil\nv dôvodoch rozsudku, že účelom inštitútu vydržania je uviesť do súladu dlhodobý fakticky\nstav so stavom právnym. Nehnuteľnosť mala byť žalovaným aj niekoľkonásobne\nzhodnotená. Uvedené by zrejme žalovaný nerealizoval, pokiaľ by mal pochybnosti o svojom\nvlastníckom práve.\nOdvolací súd teda zhodne s názorom súdu prvého stupňa má za to, že žalovaný\nnadobudol vlastnícke právo vydržaním pri splnení všetkých podmienok, ktoré vyžaduje ust.\n§ 134 Občianskeho zákonníka, ale nie dňa 30. 01. 2013, ale dňa 06. 02. 2013.\nK nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v okrese\nzapísanej na\n\nv Obci\n\nkat. úz.\n\nako viac účelový sklad stojaci na parcele č. 814 v podiele 1/1, teda\n\ntak ako je zapísaný na liste vlastníctva.\nSúd prvého stupňa teda správne rozhodol pokiaľ žalobu zamietol.\nOdvolací\n\nsúd\n\nsa\n\nnezaoberal\n\notázkou\n\nplatnosti\n\nči\n\nneplatnosti\n\nzmluvy\n\no zabezpečovacom prevode vlastníckeho pravá k nehnuteľnostiam, ktorá bola uzavretá dňa\n\n13\n\n30.01.2003 z dôvodu, že aj v prípade pokiaľ táto zmluva by bola neplatná, tak ako to\npopísal odvolací súd vyššie, išlo by o riadny titul na vstup do držby a ospravedlniteľný omyl\nna strane žalovaného.\nPreto odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa podľa ustanovenia § 219 O. s. p.\nako vecne správny potvrdil.“\nO zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť predovšetkým vtedy, ak\nnamietaným postupom orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu toho základného\npráva, ktoré označil sťažovateľ, pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi\noznačeným postupom tohto orgánu a základným právom, ktorého porušenie sa namietalo,\nale aj vtedy, ak v konaní pred orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia alebo\nprocesný stav, ktoré vylučujú, aby tento orgán porušoval uvedené základné právo, pretože\nuvedená situácia alebo stav takúto možnosť reálne nepripúšťajú (IV. ÚS 16/04, II. ÚS 1/05,\nII. ÚS 20/05, IV. ÚS 50/05 a IV. ÚS 288/05).\nÚstavný súd uznáva, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie\npodľa čl. 46 ods. 1 ústavy je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho\nrozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo\nrelevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov\na obranou proti takému uplatneniu. Všeobecný súd však nemusí dať odpoveď na všetky\notázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam,\nprípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby\nzachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie\nrozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ\nrozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo\núčastníka na spravodlivý proces (IV. ÚS 115/03).\nÚstavný súd s poukazom na obsah citovaného odôvodnenia rozsudku krajského súdu\ndospel k záveru, že krajský súd dal jasnú a zrozumiteľnú odpoveď na všetky právne\na skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, ktoré sťažovateľka\nv konaní (a osobitne v odvolaní proti rozsudku okresného súdu) nastolila. Rozsudok\n\n14\n\nkrajského súdu vysvetľuje, z akých dôvodov krajský súd rozsudok okresného súdu ako\nvecne správny potvrdil. Vysvetľuje, z akých dôvodov považoval za naplnené predpoklady\nvydržania vlastníckeho práva k nehnuteľnosti žalovaným, ako aj to, prečo sa bližšie\nnezaoberal argumentáciou sťažovateľky o dôvodoch absolútnej neplatnosti zmluvy\no zabezpečení záväzku prevodom práva. Krajský súd nenechal bez povšimnutia ani\nnámietku sťažovateľky, podľa ktorej žalovaný nemohol byť dobromyseľný, pretože\nuzatváral zmluvu, ktorá bola absolútne neplatná pre rozpor so zákonom, a vysvetlil, z akých\ndôvodov názor sťažovateľky neobstojí.\nÚstavný súd konštatuje, že krajský súd sa dostatočne zaoberal argumentmi\nsťažovateľky, ktoré mali pre vec podstatný význam a ktoré boli nastolené v priebehu\nkonania či v podanom odvolaní. Odôvodnenie rozhodnutia krajského súdu preto spĺňa\nvšetky požiadavky vyplývajúce zo základného práva na súdnu ochranu a spravodlivý proces\nvo vzťahu k odôvodneniu súdneho rozhodnutia.\nPodľa ustálenej judikatúry ústavného súdu je dôvodom na odmietnutie sťažnosti pre\njej zjavnú neopodstatnenosť absencia priamej súvislosti medzi označeným základným\nprávom alebo slobodou na jednej strane a namietaným rozhodnutím alebo iným zásahom\norgánu štátu do takéhoto práva alebo slobody na strane druhej, ako aj nezistenie žiadnej\nmožnosti porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol\nposúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (obdobne napr. III. ÚS 263/03, II. ÚS 98/06,\nIII. ÚS 300/06).\nÚstavný súd považuje za potrebné tiež pripomenúť, že nie je zásadne oprávnený\npreskúmavať a posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade\na uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu, ani preskúmavať, či v konaní pred\nvšeobecnými súdmi bol alebo nebol náležite zistený skutkový stav a aké skutkové a právne\nzávery zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil. Z rozdelenia súdnej moci v ústave\nmedzi ústavný súd a všeobecné súdy totiž vyplýva, že ústavný súd nie je opravnou\ninštanciou vo veciach patriacich do právomoci všeobecných súdov (napr. I. ÚS 19/02,\nIII. ÚS 151/05, III. ÚS 344/06).\n\n15\n\nÚloha ústavného súdu sa vymedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto\ninterpretácie a aplikácie s ústavou, prípadne medzinárodnými zmluvami o ľudských právach\na základných slobodách. Z tohto postavenia ústavného súdu vyplýva, že môže preskúmavať\nrozhodnutie všeobecného súdu v prípade, ak v konaní, ktoré mu predchádzalo, alebo\nsamotným rozhodnutím došlo k porušeniu základného práva alebo slobody. Skutkové\na právne závery všeobecného súdu môžu byť teda predmetom kontroly zo strany ústavného\nsúdu vtedy, ak by vyvodené závery boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak\nz ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by mali za následok\nporušenie základného práva alebo slobody. Ústavný súd poukazuje i na skutočnosť, že nie\nje a ani nemôže byť súdom skutkovým, t. j. jeho úlohou nie je nahrádzať činnosť\nvšeobecných súdov.\nÚstavný súd je toho názoru, že v prípade sťažovateľky nemožno považovať závery\nrozsudku krajského súdu za také, ktoré by boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak\nz ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by mali za následok\nporušenie sťažovateľkou označených základných práv alebo slobôd.\nAko zo sťažovateľkou podanej sťažnosti ústavnému súdu vyplýva, arbitrárnosť\na neudržateľnosť rozhodnutia krajského súdu má byť daná jednak tým, že krajský súd\ndospel k záveru o splnení podmienok vydržania na strane žalovaného, a jednak tým, že sa\nnezaoberal dôvodmi absolútnej neplatnosti zmluvy o zabezpečení záväzku prevodom práva.\nZo skutkových okolností veci sťažovateľky vyplýva, že s podanou žalobou mohla\nuspieť iba v prípade, ak by zmluva o zabezpečení záväzku prevodom práva bola absolútne\nneplatným právnym úkonom a súčasne by na strane žalovaného neboli splnené podmienky\nvydržania vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, alebo v prípade, ak by sťažovateľka\npreukázala riadne splnenie dlhu. Posúdenie splnenia podmienok vydržania žalovaným,\nv situácii, keď vydržacia lehota nepochybne uplynula a počas jej plynutia si sťažovateľka\npráva k nehnuteľnosti u žalovaného neuplatňovala (ani sama netvrdila opak), sa odvíjalo od\nposúdenia dobromyseľnosti žalovaného pri vstupe do držby a počas držby nehnuteľnosti\n(samotná držba nehnuteľnosti žalovaným nebola spochybnená ani sťažovateľkou). V týchto\n\n16\n\nsúvislostiach sa žiada poznamenať, že neobstojí názor sťažovateľky produkovaný\nv priebehu konania o nesprávnom vyhodnotení dôkazného bremena vo vzťahu k pravosti\npotvrdenia z 3. marca 2004. Právna teória v zhode s názorom Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky sp. zn. 2 Cdo 199/2005 uverejnenom v časopise Zo súdnej praxe č. 14/2010,\nna ktorý poukázala i sama sťažovateľka, dospela k záveru o presune dôkazného bremena\npravosti súkromnej listiny v prípade jej spochybnenia druhým účastníkom konania\nna predkladateľa takejto listiny. Ak preto okresný súd dospel k záveru, podľa ktorého\nsťažovateľka dôkazné bremeno o pravosti tejto listiny neuniesla, jeho záver je v zhode\nso súdnou praxou i právnou teóriou. V situácii, keď týmto potvrdením z 3. marca 2004 a ani\niným dôkazom nebolo preukázané riadne splnenie dlhu sťažovateľkou žalovanému, malo to\nza následok nielen nepreukázanie splnenia dlhu, ale i to, že táto sťažovateľkou tvrdená\nokolnosť nemala žiaden vplyv na plynutie vydržacej lehoty. Ostalo teda skutočne zaoberať\nsa iba tým, či žalovaný bol so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu\nnehnuteľnosť patrí, najmä s ohľadom na jeho sťažovateľkou tvrdenú nedobromyseľnosť pri\nvstupe do držby.\nPodľa § 129 ods. 1 Občianskeho zákonníka držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako\ns vlastnou alebo kto vykonáva právo pre seba.\nPodľa § 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak je držiteľ so zreteľom na všetky\nokolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným.\nPri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená.\nPodľa § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom\nveci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať\nrokov, ak ide o nehnuteľnosť.\nPrávna úprava zabezpečenia záväzku prevodom práva bola zmenená s účinnosťou\nod 1. januára 2008 zákonom č. 568/2007 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 527/2002\nZ. z. o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 323/1992\nZb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov\n\n17\n\na o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „novela“). Podľa ňou zavedeného\nprechodného ustanovenia § 879j Občianskeho zákonníka ustanoveniami novely sa spravujú\naj právne vzťahy vzniknuté pred 1. januárom 2008; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj\nnároky z nich vzniknuté pred 1. januárom 2008 sa však posudzujú podľa doterajších\npredpisov.\nZ citovaného ustanovenia je zrejmé, že právny vzťah založený zmluvou\no zabezpečení záväzku prevodom práva bolo potrebné posúdiť podľa ustanovenia § 553\nObčianskeho zákonníka v znení do 30. decembra 2007.\nPodľa § 553 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka v znení do 30. decembra 2007\nsplnenie záväzku sa môže zabezpečiť prevodom práva dlžníka v prospech veriteľa\n(zabezpečovací prevod práva); zmluva o zabezpečovacom prevode práva sa musí uzavrieť\npísomne.\nDôvodom nedobromyseľnosti žalovaného pri vstupe do držby mala byť neurčitosť,\nale najmä nedovolenosť uzatvorenia zmluvy s takým obsahom, aký napokon zmluva mala.\nTak ako na to poukázal i krajský súd (a uznala to ostatne i samotná sťažovateľka), slovenská\njudikatúra k otázke dojednania prepadnutia nehnuteľnosti, ktorá bola predmetom\nzabezpečovacieho prevodu vlastníckeho práva, nebola jednotná. Preto aj pokiaľ bola vôľa\nzmluvných strán, ktorá napokon našla vyjadrenie v zmluve, taká, že v prípade riadneho\nnesplnenia dlhu nadobúda vlastnícke právo „natrvalo“ veriteľ a veriteľ sa takýmto\nustanovením počas mnohých rokov riadil, nemožno iba preto dospieť k záveru o jeho\nnedobromyseľnosti. Na tom nič nemôže zmeniť ani jednoznačnejšia súdna prax v Českej\nrepublike, ani názor vyslovený k tejto otázke Najvyšším súdom Českej republiky\nv rozhodnutí sp. zn. 30 Cdo 1685/2014 z 28. mája 2014 (hoci reprezentujúci v Českej\nrepublike prevažujúci prístup, ako to naznačuje aj sťažovateľkou spracovaný prehľad\njudikatúry v prílohe jej odvolania proti rozsudku okresného súdu), na ktoré poukazuje\nsťažovateľka. Tak ako to konštatoval krajský súd, pokiaľ samotná sťažovateľka považovala\nsúdnu prax pred podaním svojej žaloby za nejasnú a otázku prístupov k dojednaniu\nprepadného zálohu za jasne nevyriešenú, nie je možné rovnaké sťažovateľkou tvrdené\n\n18\n\nvnímanie tejto otázky žalovaným pričítať žalovanému na ťarchu, najmä ak nie je sporné, že\ndo nehnuteľnosti investoval, čo by zjavne neurobil, pokiaľ by sa necítil jej skutočným\nvlastníkom. Predpokladom vydržania je presvedčenie nadobúdateľa, že nekoná bezprávne,\nak si určitú vec prisvojuje. Ide o psychický stav, o jeho vnútorné presvedčenie, ktoré sa\nprejavuje aj navonok a z ktorého možno vyvodiť, že sa dôvodne považuje za vlastníka veci.\nHoci vo všeobecnosti je zrejmé, že zabezpečovací titul nemôže byť súčasne titulom\nnadobudnutia vlastníckeho práva, v prípade sťažovateľky a žalovaného bolo potrebné\nzohľadniť konkrétne okolnosti tejto veci, tak ako to urobil i krajský súd.\nZáver krajského súdu o tom, že žalovaný nadobudol vlastnícke právo vydržaním pri\nsplnení všetkých podmienok, ktoré vyžaduje ustanovenie § 134 Občianskeho zákonníka\nk 6. februáru 2013, preto nemožno považovať za taký, ktorý by bol zjavne neodôvodnený\nalebo arbitrárny, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľný a neudržateľný, a zároveň\nby mal za následok porušenie sťažovateľkou označených základných práv alebo slobôd.\nNemožno dospieť k záveru, že krajský súd svojím rozhodnutím umožnil priechod zjavnej\nnespravodlivosti formalistickým aplikovaním právnej úpravy.\nZ týchto dôvodov ústavný súd sťažnosť smerujúcu proti porušeniu základného práva\nna súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa\nčl. 6 ods. 1 dohovoru odmietol podľa § 25 zákona o ústavnom súde z dôvodu zjavnej\nneopodstatnenosti.\nÚstavný súd tak nezistil, že by relevancia námietok sťažovateľky smerujúcich proti\nnapadnutému rozsudku krajského súdu v kontexte posúdenia možného porušenia\nsťažovateľkou označených ustanovení ústavy umožnila dospieť k záveru, ktorý by\nodôvodňoval vyslovenie porušenia uvedených práv.\nIba to, že sťažovateľka sa s názorom krajského súdu vyjadreným v napadnutom\nrozsudku nestotožňuje, ešte nemôže zakladať splnenie podmienok prijateľnosti jej sťažnosti.\n\n19\n\nÚstavný súd sťažnosť sťažovateľky odmietol podľa § 25 ods.2 zákona o ústavnom\nsúde z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.\nZ uvedených dôvodov rozhodol ústavný súd tak, ako to je uvedené vo výrokovej\nčasti tohto rozhodnutia.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 11. mája 2016\n\n20", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "vlastníctvo", "dokazovanie-dôkazné bremeno", "vydržanie"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:f33e7b49-4f96-4bed-bf2b-fef8d3893e1f", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 300/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 300/06 z 4. 1. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-01-04", "citacie_n": 1922, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f33e7b49-4f96-4bed-bf2b-fef8d3893e1f"}, {"guid": "ussr:4eeafda3-d890-4455-94b6-36a37ad6c249", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 344/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 344/06 z 3. 11. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-11-03", "citacie_n": 378, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4eeafda3-d890-4455-94b6-36a37ad6c249"}, {"guid": "ussr:da51ba19-bf75-496d-81a9-ea6318a727bd", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 98/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 98/06 z 5. 4. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-04-05", "citacie_n": 1866, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:da51ba19-bf75-496d-81a9-ea6318a727bd"}, {"guid": "ussr:75dd40d6-2fa6-4c18-b208-5653a0ec3b7d", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 288/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 288/05 z 13. 12. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-12-13", "citacie_n": 1777, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:75dd40d6-2fa6-4c18-b208-5653a0ec3b7d"}, {"guid": "ussr:0af974cc-4bf7-40fa-b0fd-d6198b03f88b", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 151/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 151/05 z 18. 5. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-05-18", "citacie_n": 997, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0af974cc-4bf7-40fa-b0fd-d6198b03f88b"}, {"guid": "ussr:e728d97f-595e-412c-878c-042ec2d9bd82", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 50/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 50/05 z 23. 2. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-02-23", "citacie_n": 306, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e728d97f-595e-412c-878c-042ec2d9bd82"}, {"guid": "ussr:332bb6dc-9ead-4da0-982f-ce72f4c389bf", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 20/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 20/05 z 26. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-26", "citacie_n": 1749, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:332bb6dc-9ead-4da0-982f-ce72f4c389bf"}, {"guid": "ussr:5ef19834-e37b-4d51-8c72-05f31057a0ea", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 1/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 1/05 z 5. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-05", "citacie_n": 2095, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5ef19834-e37b-4d51-8c72-05f31057a0ea"}, {"guid": "ussr:58c096c4-a5e6-425b-b9e4-fd2c8a14fd54", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 16/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 16/04 z 30. 1. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-01-30", "citacie_n": 1955, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:58c096c4-a5e6-425b-b9e4-fd2c8a14fd54"}, {"guid": "ussr:83783f26-2ce9-416d-84fd-f09755b033cb", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 263/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 263/03 z 3. 12. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-12-03", "citacie_n": 1667, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:83783f26-2ce9-416d-84fd-f09755b033cb"}, {"guid": "ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 115/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/03 z 3. 7. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-07-03", "citacie_n": 11296, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c"}, {"guid": "ussr:6ed023e1-d357-433b-aef9-406487857e73", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 19/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 19/02 z 13. 3. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-03-13", "citacie_n": 3382, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6ed023e1-d357-433b-aef9-406487857e73"}, {"guid": "89d9fc86-2ce0-4c41-b2fa-5bf1bbad09a3:fe229eda-d221-4023-81c9-8f1771477a0d", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2015:8313215982.2", "spisova_znacka": "5Co/176/2014", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 5Co/176/2014 z 24. 6. 2015", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2015-06-24", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2015:8313215982.2"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:cb86c49b-5bb1-4e8e-94ef-43b2f6fe9a9f", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:2.US.431.2026.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 431/2026", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 431/2026 z 31. 8. 2026", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2026-08-31", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:2.US.431.2026.1"}, {"guid": "ussr:9c9f1aae-9115-4a9e-b5a5-014c15126a5a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:1.US.427.2026.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 427/2026", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 427/2026 z 31. 7. 2026", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2026-07-31", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:1.US.427.2026.1"}, {"guid": "ussr:2037dbec-363e-4ba4-8e57-1f44abca7882", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:1.US.347.2026.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 347/2026", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 347/2026 z 9. 6. 2026", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2026-06-09", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:1.US.347.2026.1"}, {"guid": "ussr:6a997dbd-68c7-4d86-bc6a-32edb8a3ddc8", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:1.US.352.2026.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 352/2026", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 352/2026 z 9. 6. 2026", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2026-06-09", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:1.US.352.2026.1"}, {"guid": "ussr:3c098596-3d3d-4461-a237-01a7e3381d9a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:4.US.315.2026.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 315/2026", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 315/2026 z 2. 6. 2026", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2026-06-02", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:4.US.315.2026.1"}, {"guid": "ussr:1f3c2021-3bc8-4d7c-9994-56ed3a56462c", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:1.US.257.2026.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 257/2026", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 257/2026 z 7. 5. 2026", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2026-05-07", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:1.US.257.2026.1"}, {"guid": "ussr:7a2ac5e8-2874-4fc5-a3c2-71692952e70d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:4.US.235.2026.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 235/2026", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 235/2026 z 23. 4. 2026", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2026-04-23", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:4.US.235.2026.1"}, {"guid": "ussr:fc5d97d3-0790-4516-8ea6-9ffc8fe5e6ff", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:1.US.29.2026.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 29/2026", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 29/2026 z 29. 1. 2026", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2026-01-29", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:1.US.29.2026.1"}, {"guid": "ussr:fa9980f8-5d7a-438e-be4b-30a1abb16400", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:1.US.18.2026.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 18/2026", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 18/2026 z 9. 1. 2026", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2026-01-09", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:1.US.18.2026.1"}, {"guid": "ussr:e233719f-ea88-4ffd-a249-f5bfb51d5411", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:3.US.600.2025.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 600/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 600/2025 z 21. 10. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-10-21", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:3.US.600.2025.1"}, {"guid": "ussr:942c3af6-e691-4118-aa80-40b59db09ed5", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:4.US.524.2025.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 524/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 524/2025 z 14. 10. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-10-14", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:4.US.524.2025.1"}, {"guid": "ussr:9682859c-b69a-44d9-a951-f6ba19c7753b", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:1.US.579.2025.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 579/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 579/2025 z 1. 10. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-10-01", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:1.US.579.2025.1"}, {"guid": "ussr:0049d25b-8f84-4307-be12-087581b90cbc", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:4.US.511.2025.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 511/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 511/2025 z 30. 9. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-09-30", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:4.US.511.2025.1"}, {"guid": "ussr:ab20aea8-286e-4f43-a642-0aee4e81d8ce", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:4.US.466.2025.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 466/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 466/2025 z 16. 9. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-09-16", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:4.US.466.2025.1"}, {"guid": "ussr:dd20e546-f573-472d-adce-1a9d9e78e4fa", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:4.US.395.2025.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 395/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 395/2025 z 7. 8. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-08-07", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:4.US.395.2025.1"}, {"guid": "ussr:abc1ffbf-1958-4b21-bfbd-208eb63e21e0", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:3.US.506.2024.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 506/2024", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 506/2024 z 17. 7. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-07-17", "citacie_n": 9, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:3.US.506.2024.1"}, {"guid": "ussr:08f1a980-cbaf-4e11-b873-5b5340b52a2c", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:1.US.373.2025.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 373/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 373/2025 z 12. 6. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-06-12", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:1.US.373.2025.1"}, {"guid": "ussr:9b1631cf-d949-4f77-9a9a-c677a56ff2a8", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:1.US.319.2025.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 319/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 319/2025 z 29. 5. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-05-29", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:1.US.319.2025.1"}, {"guid": "ussr:bf06a9d1-8c2f-4c49-9638-a6b3eeb3e58d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:1.US.304.2025.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 304/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 304/2025 z 7. 5. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-05-07", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:1.US.304.2025.1"}, {"guid": "ussr:ae36234e-af81-4314-be57-95d2f162fe7d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:1.US.272.2025.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 272/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 272/2025 z 23. 4. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-04-23", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:1.US.272.2025.1"}, {"guid": "ussr:a0d9c636-df5d-417f-8dba-e4687ac95a25", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:1.US.107.2025.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 107/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 107/2025 z 27. 2. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-02-27", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:1.US.107.2025.1"}, {"guid": "ussr:c0d87584-9a65-4fcc-87c5-d9cac97b98ab", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:1.US.102.2025.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 102/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 102/2025 z 13. 2. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-02-13", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:1.US.102.2025.1"}, {"guid": "ussr:37a8cbe4-215d-4e2a-b3e5-302c96641119", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:1.US.3.2025.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 3/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 3/2025 z 16. 1. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-01-16", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:1.US.3.2025.1"}, {"guid": "ussr:07c1628e-e7df-4669-9849-74870eb3b025", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:1.US.712.2024.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 712/2024", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 712/2024 z 19. 12. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-12-19", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:1.US.712.2024.1"}, {"guid": "ussr:80499ce8-b690-4dd6-ad24-d24412e7b982", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:1.US.709.2024.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 709/2024", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 709/2024 z 19. 12. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-12-19", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:1.US.709.2024.1"}, {"guid": "ussr:5dac0c0c-a0bc-4963-86dc-3c752ad93e6d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:1.US.667.2024.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 667/2024", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 667/2024 z 27. 11. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-11-27", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:1.US.667.2024.1"}, {"guid": "ussr:42f9c78d-287e-43dd-9295-89cfc05fcd97", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:1.US.664.2024.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 664/2024", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 664/2024 z 21. 11. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-11-21", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:1.US.664.2024.1"}, {"guid": "ussr:2af89f54-6719-4c1d-8253-b5273a89cb41", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:1.US.551.2024.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 551/2024", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 551/2024 z 2. 10. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-10-02", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:1.US.551.2024.1"}, {"guid": "ussr:92036d00-4d5c-447c-bb15-2aebbd8ee924", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:1.US.555.2024.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 555/2024", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 555/2024 z 2. 10. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-10-02", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:1.US.555.2024.1"}, {"guid": "ussr:e978c90d-5621-47df-980c-278e59d0c188", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:4.US.458.2024.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 458/2024", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 458/2024 z 24. 9. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-09-24", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:4.US.458.2024.1"}]}