{"guid": "ussr:7d786ac1-03df-4301-afb8-a595f9ea76cc", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:3.US.288.2015.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 288/2015", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 288/2015 z 25. 11. 2015", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 25. novembra 2015, sp. zn. III. ÚS 288/2015, ECLI:SK:USSR:2016:3.US.288.2015.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Ivetta Macejková", "sudca_id": 1090, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/ivetta-macejkova-1090", "datum_vydania": "2015-11-25", "forma": "Nález", "povaha": ["právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "rozhodnutie zrušuje a vec vracia na ďalšie konanie"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "III.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-1", "nazov": "čl. 20 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-20"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/23/#clanok-36.odsek-1", "nazov": "čl. 36 ods. 1 zákona č. 23/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/23/#clanok-36.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/23-1991/clanok-36"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-20", "/SK/ZZ/1991/23#clanok-36", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/7d786ac1-03df-4301-afb8-a595f9ea76cc", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.288.2015.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.288.2015.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.288.2015.1/text", "citacie_n": 541, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\n\nV mene Slovenskej republiky\n\nIII. ÚS 288/2015-57\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 25. novembra 2015\nv senáte zloženom z predsedu senátu Rudolfa Tkáčika a zo sudkýň Jany Baricovej a Ivetty\nMacejkovej (sudkyňa spravodajkyňa) v konaní o sťažnosti\n\n,\n\n, zastúpenej advokátom JUDr. Ivanom Husárom, Advokátska\nkancelária, Vojenská 14, Košice, ktorou namietala porušenie svojich základných práv podľa\nčl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd a základného práva podľa čl. 36 ods. 1\nListiny základných práv a slobôd rozsudkom Krajského súdu v Košiciach sp. zn.\n5 Co 82/2013 z 13. júna 2013 a uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.\n3 Cdo 384/2013 z 2. decembra 2014, takto\nrozhodol:\n\n1. Základné právo\n\nna ochranu vlastníckeho práva podľa\n\nčl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy\n\nSlovenskej republiky a čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, ako aj jej právo na\nspravodlivé súdne konanie zaručené čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd rozsudkom Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 5 Co 82/2013 z 13. júna\n2013 p o r u š e n é b o l o .\n2. Rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 5 Co 82/2013 z 13. júna 2013\nz r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.\n3.\n\npriznáva náhradu trov právneho zastúpenia v sume 533,60 €\n\n(slovom päťstotridsaťtri eur a šesťdesiat centov), ktorú\n\nje\n\nKrajský súd v Košiciach\n\np o v i n n ý zaplatiť na účet jej právneho zástupcu JUDr. Ivana Husára, Advokátska\nkancelária, Vojenská 14, Košice, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.\n4. Vo zvyšnej časti sťažnosti n e v y h o v u j e .\n\nOdôvodnenie:\nI.\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 2. februára\n2015 doručená sťažnosť\n\n,\n\n(ďalej len\n\n„sťažovateľka“), ktorou namietala porušenie svojich základných práv podľa čl. 20 ods. 1\na čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), práva podľa čl. 6 ods. 1\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)\na základného práva podľa čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“)\nrozsudkom Krajského súdu v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 5 Co 82/2013\nz 13. júna 2013 a uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší\nsúd“) sp. zn. 3 Cdo 384/2013 z 2. decembra 2014.\n2. Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľka je v procesnom postavení\nžalovanej účastníčkou konania vedeného na Okresnom súde Košice II (ďalej len „okresný\nsúd“) pod sp. zn. 16 C 250/2011 o určenie vecí patriacich do podielového spoluvlastníctva.\n\n2\n\nŽalobca sa v označenom konaní domáhal proti sťažovateľke ako žalovanej, ktorá\nbola v katastri nehnuteľností zapísaná ako výlučný vlastník nehnuteľnosti (bytu\nnachádzajúceho sa na\n\nv Košiciach), určenia, že predmetný byt vrátane\n\npodielu priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a pozemku patrí\ndo podielového spoluvlastníctva účastníkov v podiele 1/2.\nOkresný súd rozsudkom sp. zn. 16 C 250/2011 zo 4. decembra 2012 žalobe vyhovel\na určil, že predmetný byt patrí do podielového spoluvlastníctva žalobcu a žalovanej\nsťažovateľky v podiele 1/2.\nSťažovateľka v tejto súvislosti uviedla, že okresný súd: „Vychádzal z toho, že\núčastníci konania sa bližšie poznali a od roku 2004 žili spolu ako druh a družka. Dňa\n23.7.2004 uzavrela iba sama sťažovateľka kúpnu zmluvu na sporný byt na základe ktorej\nbola ako jediná zapísaná ako výlučná vlastníčka uvedeného bytu v KN. V konaní bolo\nnesporné, že žalobca sa finančne podieľal na úhrade kúpnej ceny a bol ručiteľom úveru,\nktorý sťažovateľka čerpala na kúpu uvedeného bytu. K podaniu žalobného návrhu došlo\nnásledne potom, čo sa účastníci konania rozišli a sťažovateľka sa od žalobcu odsťahovala.\nNa základe uvedených skutkových zistení súd prvého stupňa dospel k záveru, že bolo\nvôľou účastníkov konania založiť podielové spoluvlastníctvo k spornému bytu. Zároveň na\npodklade uvedeného skutkového zistenia následne súd prvého stupňa bez akéhokoľvek\nbližšieho právneho zdôvodnenia vychádzal z toho, že účastníci konania sa stali podielovými\nspoluvlastníkmi sporného bytu aj keď kúpnu zmluvu uzavrela iba sťažovateľka a iba ona\nbola zapísaná v príslušnom KN zapísaná ako výlučná vlastnícka sporného bytu\na neexistovala žiadna písomná zmluva o podielovom spoluvlastníctve ani dohoda o tom, že\nsťažovateľka v budúcnosti prevedie nejaký podiel k spornej nehnuteľnosti na žalobcu.\nNásledne sa súd prvého stupňa zaoberal už iba otázkou výšky spoluvlastníckeho\npodielu žalobcu k spornému bytu kde aplikoval právny názor, že k určeniu výšky\nspoluvlastníckeho podielu dochádza najčastejšie dohodou spoluvlastníkov. ...“\nProti rozsudku okresného súdu sp. zn. 16 C 250/2011 zo 4. decembra 2012 podali\nsťažovateľka aj žalobca odvolania, o ktorých rozhodol krajský súd rozsudkom sp. zn.\n5 Co 82/2013 z 13. júna 2013 tak, že napadnutý rozsudok okresného súdu potvrdil.\nSťažovateľka v tejto súvislosti uvádza: „Z pohľadu právneho posúdenia Krajský súd\n3\n\nk námietkam sťažovateľky uviedol iba stručne to, že podľa jeho názoru zmluvu\no spoluvlastníctve možno uzatvoriť aj samostatne pred predmetným úkonom, keďže pre ňu\nzákon nevyžaduje žiadnu osobitnú formu, ohľadom výšky spoluvlastníckeho podielu.“\nSťažovateľka podala proti rozsudku krajského súdu sp. zn. 5 Co 82/2013 z 13. júna\n2013 dovolanie. Najvyšší súd uznesením sp. zn. 3 Cdo 384/2013 z 2. decembra 2014\ndovolanie odmietol ako procesne neprípustné. Sťažovateľka uviedla, že označené uznesenie\nnajvyššieho súdu jej bolo doručené 13. januára 2015.\n3. Sťažovateľka v sťažnosti uvádza: „Základným dôvodom podania tejto Ústavnej\nsťažnosti je najmä tá skutočnosť, že KS Košice vykonal aplikáciu ust. § 46 ods. 2 a § 132\nods. 1 Občianskeho zákonníka takým spôsobom, že poprel význam, účel a základné princípy\nplatiace pre vznik podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam a vniesol tak závažný\nprvok nepredvídateľnosti a právnej neistoty do oblasti nadobúdania podielového\nspoluvlastníctva pre akýkoľvek subjekt práva... V zmysle predmetného ustanovenia\nObčianskeho zákonníka je nesporné, že zmluvné prevody nehnuteľností musia mať pod\nsankciou neplatnosti písomnú formu čo následne povinne skúma aj príslušný katastrálny\núrad pri rozhodovaní o návrhoch na povolenie vkladu.\nNeexistuje absolútne žiadny dôvod a ani žiadne ustanovenie Občianskeho zákonníka\nči iného právneho predpisu ktorý by uvedené pravidlo potrebnosti písomnej zmluvy\nvylučoval pre nadobúdanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti.\n...\nAj keď to nie je v odôvodnení napádaného rozsudku KS Košice výslovne uvedené\nvychádzal tak KS Košice (ale aj súd prvého stupňa) pri právnom posúdení veci nepochybne\nz rozsudku NS č. R 16/1983 v zmysle ktorého pre posúdenie vzniku podielového\nspoluvlastníctva k domu alebo inej stavbe postavenej spoločnou činnosťou viacerých osôb\nje rozhodujúca dohoda uzavretá medzi nimi o založení spoluvlastníckych vzťahov. Táto\ndohoda nemusí byť písomná. Nie je potrebné, aby sa v nej účastníci vopred dohodli\no veľkosti spoluvlastníckych podielov pred dokončením stavby. Z obsahu dohody musí však\nbyť zrejmé, že účastníci chceli založiť podielové spoluvlastníctvo k stavbe napríklad tým, že\nveľkosť podielov bude závisieť od miery akou sa jednotliví účastníci dohody pričinili na\n\n4\n\npostavení stavby. Ak podiely spoluvlastníkov neboli dohodnuté inak, sú rovnaké (ust. §137\nods. 2 OZ).\nTo, že právny názor úplne najpodstatnejší pre správne posúdenie prejednávaného\nprípadu vychádza z uvedeného rozhodnutia vyplýva z odôvodnenia rozsudku OS Košice II\nako aj z odôvodnenia napádaného rozsudku KS Košice.\nV nami prejednávanom prípade však nešlo o takýto spôsob nadobudnutia\nspoluvlastníckeho práva k nehnuteľnosti. Účastníci konania spoločnou činnosťou\nnepostavili byt ktorý je predmetom konania a teda v našom prípade nešlo o nadobudnutie\nvlastníckeho práva k bytu na základe výstavby - teda nešlo o originárny spôsob\nnadobudnutia vlastníctva na základe inej právnej skutočnosti. Z uvedeného dôvodu preto\nani nebolo možné v súlade s platným právom prejednávaný prípad posudzovať podľa vyššie\nuvedeného právneho názoru vyplývajúceho z rozhodnutia NS č. R 16/1983. Napriek tejto\nskutočnosti Krajský súd Košice aplikoval na zistený skutkový stav uvedený právny názor\nčím došlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu celej veci a k popretiu významu a účelu ust.\n§ 46 ods. 2 Občianskeho zákonníka.\n...\nPovedané inými slovami napádané rozhodnutie Krajského súdu vychádza z právneho\nnázoru, že neplatí zásada povinnej písomnej zmluvy pre derivatívne nadobudnutie\nspoluvlastníckeho práva k nehnuteľnosti v prípade zmluvného prevodu nakoľko postačuje\nohľadom tejto veci aj ústna dohoda.\nTakisto je potrebné uviesť, že napadaný rozsudok Krajského súdu ma\nnespochybniteľne povahu deklaratórneho rozhodnutia. Teda iba potvrdzuje (deklaruje) už\nexistujúce hmotné práva a povinnosti. Povedané inými slovami spoluvlastnícke právo\núčastníkov konania k spornému bytu tu podľa názoru súdov existovalo od počiatku (od\nokamihu uzavretia a následného zavkladovania kúpnej zmluvy do KN ) a uvedenú okolnosť\nKrajský súd Košice v rozsudku iba deklaroval... Aj z tohto pohľadu je napádané rozhodnutie\nKS Košice ústavne neudržateľné nakoľko je jasné, že platné právo (ust. § 46 ods. 2\nObčianskeho zákonníka) vyžaduje pre nadobudnutie vlastníctva k nehnuteľnosti zmluvou\npísomnú formu a preto ak takáto písomná zmluva neexistovala (čo nebolo ani sporné)\nnemohli súdy deklarovať opak a určiť žalobcu za podielového spoluvlastníka nehnuteľnosti.\n...\n\n5\n\nVzhľadom na vyššie uvedené je preto podľa názoru sťažovateľky nesporné, že\nnapádané rozhodnutie KS Košice je Ústavnoprávne neudržateľné nakoľko odporuje čl. 46\nods. 1 Ústavy SR, čl. 36 ods. 1 Listiny ako aj čl. 6 ods. 1 Dohovoru a súčasne aj článku 20\nods. 1 Ústavy SR z dôvodu, že:\na)\n\nKrajský súd založil svoje rozhodnutie na takom výklade ustanovenia § 46\n\nods. 2 a § 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka v zmysle ktorého neplatí zásada povinnej\npísomnej zmluvy pre derívatívne nadobudnutie spoluvlastníckeho práva k nehnuteľnosti\nv prípade zmluvného prevodu nakoľko postačuje ohľadom tejto veci aj ústna dohoda čím\npoprel význam a účel uvedených ustanovení.\nb)\n\nNapádané rozhodnutie Krajského súdu sa odchýlilo od konštantnej\n\nrozhodovacej praxe súdov v identických veciach bez toho aby Krajský súd akýmkoľvek\nspôsobom vysvetlil prečo v prejednávanom prípade postupoval v rozpore so zaužívanou\npraxou v dôsledku čoho Krajský súdu Košice nekonal v súlade s princípom právnej istoty\nv zmysle čl. 1 ods. 1 Ústavy SR a z uvedeného dôvodu porušil v konečnom dôsledku aj právo\núčastníka súdneho konania na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR.\nc)\n\nNapadnuté rozhodnutie Krajského súdu je arbitrárne, nakoľko súd neskúmal\n\na nedával ústavne konformné odpovede na právne a skutkovo relevantné námietky\nsťažovateľky uvedené počas konania (potrebnosť existencie písomnej zmluvy pre\nnadobudnutie\n\nspoluvlastníctva\n\nk\n\nnehnuteľnosti\n\nderivatívnym\n\nspôsobom),\n\npričom\n\nv odôvodnení napadnutého rozhodnutia ani jednoznačne zrozumiteľne neuviedol, prečo tak\nneurobil, čo tiež znamená, že súd jasne a zrozumiteľne neodôvodnil svoje rozhodnutie (viď\nvyššie judikatúra k bodu 2.2.)\nv dôsledku čoho došlo k porušeniu práva sťažovateľky na spravodlivé súdne konanie\ngarantované čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, čl. 36 ods. 1 Listiny ako aj čl. 6 ods. 1 Dohovoru\na súčasne aj k porušeniu práva sťažovateľky na vlastnenie majetku (nakoľko prišla o 1/2\nspoluvlastníckeho práva k svojmu bytu) garantovaného článku 20 ods. 1 Ústavy SR.\nIdentické dôvody a závery platia aj pre napádané uznesenie NS SR nakoľko ani\nNS SR nezjednal v uvedenom prípade nápravu a to napriek skutočnosti, že jednou\nzo základných úloh NS SR v podmienkach právneho poriadku SR je nepochybne\nzabezpečovanie jednotného výkladu práva zo strany súdov nižšieho stupňa. Aj z uvedeného\ndôvodu právny názor NS prezentovaný v odôvodnení napadaného uznesenia NS o tom, že\n\n6\n\nNS SR nemohol nedať prednosť ústavnému princípu právnej istoty, pred ústavným právom\nna spravodlivý súdny proces je ústavnoprávne neudržateľný. Len z takýchto formálnych\ndôvodov nemožno uprednostniť taký výklad práva v dôsledku ktorého sa ponechá v platnosti\nrozhodnutie ktoré je zjavne neústavné a porušujúce právo na spravodlivý proces ako aj\nprincíp právnej istoty.“\n4. Na základe uvedeného sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd nálezom takto\nrozhodol:\n„1. Základné právo na súdnu ochranu a spravodlivý proces sťažovateľky\ngarantované čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, čl. 36 ods. 1 Listiny\nzákladných práv a slobôd a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd ako aj základné právo sťažovateľky na vlastnenie majetku garantované\nv článku 20 ods. 1 Ústavy SR rozsudkom Krajského súdu Košice zo dňa 13.06.2013, č. k.\n5 Co/82/2013-193 a uznesením Najvyššieho súdu SR zo dňa 2.12.2014, č. konania\n3 Cdo 384/2013 porušené bolo.\n2. Uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 2.12.2014, č. konania 3 Cdo 384/2013\na rozsudok Krajského súdu Košice zo dňa 13.6.2013 , č. k. 4 Cob 83/2009-806 (správne má\nbyť č. k. 5 Co/82/2013-193, pozn.) sa zrušujú a vec sa vracia Krajskému súdu Košice na\nďalšie konanie.\n3. Najvyšší súd SR a Krajský súd Košice sú povinní spoločne a nerozdielne nahradiť\nsťažovateľke trovy konania vo výške 355,73 € do 15 dní od právoplatnosti tohto nálezu na\núčet jeho právneho zástupcu.“\n5. Ústavný súd uznesením č. k. III. ÚS 288/2015-18 z 10. júna 2015 prijal sťažnosť\nsťažovateľky na ďalšie konanie.\n6. Na výzvu ústavného súdu sa k predmetu konania pred ústavným súdom vyjadril\npredseda krajského súdu, ktorý v podaní doručenom ústavnému súdu 24. júla 2015 uviedol:\n«Na posúdenie otázky vzniku podielového spoluvlastníctva k veci (aj nehnuteľnej veci, teda\naj bytu) je rozhodujúca dohoda medzi nimi (účastníkmi), obsahom ktorej je založenie\nspoluvlastníckych vzťahov.\n\n7\n\nNa uzavretie takejto dohody sa vzťahujú všeobecné ustanovenia § 34 a nasl. OZ\no právnych úkonoch. Zákon na jej uzavretie „nepredpisuje“ žiadnu konkrétnu formu, preto\nmôže byť dohoda uskutočnená buď výslovne (za použitia slov) tak, že sa slová prednesú\nústne (ústna forma) alebo sa zaznamenajú písomne (písomná forma) alebo tiež iným než\nvýslovným spôsobom (konkludentne), ktorý nevzbudzuje pochybnosti o tom, čo chceli\núčastníci prejaviť (viď § 35 ods. 1 OZ).\nČi už je takýto právny úkon urobený v tej alebo onej forme, na jeho platnosť sa\nvyžaduje splnenie požiadaviek určitosti a zrozumiteľnosti ustanovených zákonom (viď § 37\nOZ).\nZ obsahového hľadiska musí byť z dohody zrejmé, že účastníci tohto právneho úkonu\nsa aj s prihliadnutím na ďalšie okolnosti vopred dohodli (teda skôr než došlo ku kúpe bytu)\nna založení podielového spoluvlastníctva k bytu. Ak sa však účastníci dohodli na uvedenej\npodstate tohto úkonu, teda na tom, že žalobca je podielový spoluvlastník (k) bytu, prípadná\nabsencia ostatných dojednaní, ktoré sa spravidla vyskytujú v dohodách a vzniku\npodielového spoluvlastníctva k bytu (napr. o výške spoluvlastníckeho podielu, či\no spoločnom užívaní bytu) nemá za následok neplatnosť predmetnej dohody (viď R-NS ČR\n22 Cdo 1174/2001).\nAj v ďalšom rozhodnutí NS ČR z 27.8.2003 sp. zn. 22 Cdo 1456/2003 sa konštatuje,\nže pre posúdenie vzniku podielového spoluvlastníctva k veci (aj nehnuteľnej) je rozhodujúca\ndohoda uzatvorená medzi účastníkmi o založení spoluvlastníckych vzťahov, ktorá nemusí\nbyť písomná.\nPodľa nášho názoru rozhodnutie krajského súdu nevykazuje znaky arbitrárnosti.\nPre objektívne posúdenie ústavnej sťažnosti odporúčame zabezpečiť na nahliadnutie\nspis Okresného súdu Košice II sp. zn. 16 C 250/2011.»\nV závere podania krajský súd oznámil, že súhlasí s rozhodnutím bez nariadenia\npojednávania.\n7. Ústavný súd po prijatí sťažnosti vyzval aj predsedníčku najvyššieho súdu, aby sa\nvyjadrila k prijatej sťažnosti, ako aj k tomu, či trvá na tom, aby sa vo veci konalo ústne\npojednávanie.\n\n8\n\nPredsedníčka najvyššieho súdu na výzvu ústavného súdu reagovala podaním\nzo 16. júla 2015, doručeným ústavnému súdu 27. júla 2015, v ktorom poukázala na\nzákonom ustanovené podmienky prípustnosti dovolania podľa ustanovenia § 237\nObčianskeho\n\nsúdneho\n\nporiadku\n\n(ďalej\n\naj „OSP“)\n\npokiaľ\n\nide\n\no namietanú\n\nnepreskúmateľnosť rozhodnutia nižšieho súdu, a v tomto smere poukázala tiež na\nrelevantnú judikatúru najvyššieho súdu a ústavného súdu.\nPredsedníčka najvyššieho súdu v závere podania uviedla, že súhlasí s upustením\nod ústneho pojednávania.\n8. Ústavnému súdu boli 24. augusta 2015 v predmetnej veci doručené vyjadrenia\nsťažovateľky, ktoré predložila osobitnými podaniami k vyjadreniu krajského súdu\na k vyjadreniu najvyššieho súdu.\n\nUvedenými vyjadreniami sťažovateľka opätovne\n\npoukázala na svoje doterajšie tvrdenia a v závere predložila vyčíslenie trov konania.\nSťažovateľka uviedla, že súhlasí s rozhodnutím ústavného súdu bez nariadenia\npojednávania.\n9. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania upustil podľa § 30 ods. 2 zákona\nNárodnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu\nSlovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) od ústneho pojednávania v danej veci,\npretože po oboznámení sa s ich vyjadreniami, ako aj s obsahom súdneho spisu dospel\nk názoru, že od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.\nII.\n10. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany\nústavnosti.\n11. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\n\n9\n\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n12. Podľa čl. 131 ods. 2 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach podľa čl. 127\nústavy v trojčlenných senátoch. Senát sa uznáša nadpolovičnou väčšinou svojich členov.\n13. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených\nprípadoch uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému\núčastníkovi konania jeho trovy.\n14. Podľa § 56 ods. 1 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd sťažnosti vyhovie,\nv náleze vysloví, ktoré základné právo alebo sloboda a ktoré ustanovenie ústavy, ústavného\nzákona alebo medzinárodnej zmluvy sa porušili, a akým právoplatným rozhodnutím,\nopatrením alebo iným zásahom sa základné právo alebo sloboda porušili.\nPodľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde ak sa základné právo alebo sloboda\nporušili rozhodnutím alebo opatrením, ústavný súd také rozhodnutie alebo opatrenie zruší.\nPodľa § 56 ods. 3 písm. b) zákona o ústavnom súde ak ústavný súd sťažnosti\nvyhovie, môže vrátiť vec na ďalšie konanie.\n15. Podľa § 46 Občianskeho zákonníka\n(1) Písomnú formu musia mať zmluvy o prevodoch nehnuteľností, ako aj iné zmluvy,\npre ktoré to vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov.\n(2) Pre uzavretie zmluvy písomnou formou stačí, ak dôjde k písomnému návrhu\na k jeho písomnému prijatiu. Ak ide o zmluvu o prevode nehnuteľnosti, musia byť prejavy\núčastníkov na tej istej listine.\n16. Podľa § 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka vlastníctvo veci možno nadobudnúť\nkúpnou, darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na\nzáklade iných skutočností ustanovených zákonom.\nPodľa § 133 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak sa prevádza nehnuteľná vec na\nzáklade zmluvy, nadobúda sa vlastníctvo vkladom do katastra nehnuteľností podľa\nosobitných predpisov, ak osobitný zákon neustanovuje inak.\n\n10\n\n17. Podľa čl. 20 ods. 1 ústavy každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo\nvšetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Majetok nadobudnutý v rozpore\ns právnym poriadkom ochranu nepožíva. Dedenie sa zaručuje.\n18. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným\npostupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených\nzákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.\n19. Podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť\nbola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo\no oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.\n20. Podľa čl. 36 ods. 1 listiny každý sa môže domáhať ustanoveným postupom\nsvojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v určených prípadoch na inom orgáne.\n21. Podstatou sťažnosti sťažovateľky je namietané porušenie označených základných\npráv sťažovateľky rozsudkom krajského súdu sp. zn. 5 Co 82/2013 z 13. júna 2013\na uznesením najvyššieho súdu sp. zn. 3 Cdo 384/2013 z 2. decembra 2014.\nSťažovateľka namieta arbitrárnosť rozsudku krajského súdu, ktorý podľa jej názoru\nnedal odpovede\n\nna relevantné námietky sťažovateľky uvedené počas konania,\n\npredovšetkým\n- ústavne nesúladným spôsobom interpretoval ustanovenia § 46 ods. 2 a § 132 ods. 1\nObčianskeho zákonníka, nezaoberal sa zákonnou požiadavkou obligatórnej písomnej formy\nzmlúv týkajúcich sa prevodu nehnuteľností,\n- svoj právny názor o vzniku a platnosti ústnej dohody medzi účastníkmi o vzniku\npodielového spoluvlastníctva k bytu založil na judikatúre, ktorá sa týkala vzniku\npodielového spoluvlastníctva k domu alebo inej stavbe postavenej spoločnou činnosťou\nviacerých osôb, čo však nekorešponduje so skutkovým a právnym stavom v danej veci;\nkrajský súd sa odklonil od konštantnej rozhodovacej praxe súdov v obdobných veciach.\n\n11\n\nPorušenie označených základných práv uznesením najvyššieho súdu sťažovateľka\nvidí v tom, že najvyšší súd v predmetnom uznesení o dovolaní neodstránil pochybenia\nsúdov nižšieho stupňa a nevykonal nápravu, ale namietaným uznesením odmietol dovolanie\nako procesne neprípustné.\n22. Vzhľadom na obsah ústavnej sťažnosti ústavný súd preskúmal namietané\nuznesenie\n\nkrajského\n\nsúdu\n\na najvyššieho\n\nsúdu\n\nv spojení\n\ns týmto\n\nrozhodnutiam\n\npredchádzajúcim rozsudkom okresného súdu sp. zn. 16 C 250/2011 zo 4. decembra 2012.\n23. Okresný súd uvedeným rozsudkom rozhodol, že predmetný byt vrátane podielu\nna spoločných častiach a zariadeniach domu patrí do podielového spoluvlastníctva žalobcu\na sťažovateľky v podiele 1/2, a účastníkom nepriznal náhradu trov konania.\nOkresný súd v odôvodnení rozsudku v podstatnom uviedol: „Dňa 23.7.2004 bola\nuzavretá kúpna zmluva, podľa ktorej žalovaná nadobudla do výlučného vlastníctva byt\n...\nVykonaným dokazovaním súd má za preukázané a medzi účastníkmi konania bolo\nnesporné, že predmetná nehnuteľnosť ... bola nadobudnutá na základe kúpnej zmluvy zo\ndňa 23.7.2004 za cenu 1.000.000,-Sk, teda ešte pred uzavretím manželstva účastníkov\nkonania. Časť kúpnej ceny poskytol žalobca a to vo výške 400.000,-Sk, o čom svedčí výpis\nzo žalobcovho účtu... v čase keď sa vykonávali prípravy na kúpu bytu. Ďalšiu časť kúpnej\nceny zložila žalovaná vo výške 200.000,-Sk a na zvyšnú časť kúpnej ceny žalovaná zobrala\nhypotekárny úver vo výške 400.000,-Sk. Žalobca v zmluve o hypotekárnom úvere vystupuje\nv postavení spoludlžníka.\nŽalobca odvodzuje svoje spoluvlastnícke právo k predmetnému bytu od dohody\núčastníkov konania. Zo správania žalobcu je zrejmé, že jeho úmyslom bolo nadobudnutie\nspoluvlastníctva k bytu čo dokazuje samotný jeho vklad na kúpu bytu vo výške 400.000,-Sk,\norganizovanie rekonštrukčných prác, objednanie, montáž a zaplatenie výmeny plastových\nokien bytu v hodnote 34.924,-Sk, pričom sa od žalovanej nikdy nedomáhal vrátenia takto\nposkytnutých finančných prostriedkov. Ani žalovaná sa nepokúšala o prípadné vrátenie\nvkladu, a ďalších investícií, čo nasvedčuje existencii dohody o spoluvlastníctve. V prípade,\nak by žalobcovi nesvedčilo spoluvlastnícke právo k bytu, ktoré naopak preukázal aj\nfinančným vkladom pri nadobudnutí nehnuteľnosti či zhodnotením nehnuteľnosti nie\n12\n\nv nepatrnej výške, vzniklo by mu právo na vrátenie vkladu, či na vydanie bezdôvodného\nobohatenia v zmysle § 451 Obč. zák., čo však žalobca nikdy netvrdil ani nežiadal a správal\nsa k nehnuteľnosti ako k aj jemu patriacej. Pritom preukázanie daru finančných\nprostriedkov v prospech žalovanej od žalobcu nebolo preukázané. Konanie účastníkov\nkonania nepochybne svedčí o ich úmysle založiť podielové spoluvlastníctvo k predmetnej\nnehnuteľnosti.\nO tom, že ide o spoluvlastníctvo svedčia aj svedecké výpovede svedkov...“\nPo uvedení stručného obsahu výpovedí svedkov okresný súd uviedol:\n„Ďalej sa súd zaoberal otázkou, v akom rozsahu sú účastníci spoluvlastníkmi\npredmetného bytu. Vychádzal z toho, že k určeniu výšky spoluvlastníckeho podielu\ndochádza najčastejšie dohodou spoluvlastníkov. Takáto dohoda môže byť súčasťou zmluvy,\nna základe ktorej pri prevode vlastníctva vzniká podielové spoluvlastníctvo. Zmluvu o\nspoluvlastníctve však možno uzavrieť aj samostatne pred predmetným úkonom, keďže zákon\npre ňu nevyžaduje žiadnu osobitnú formu. Preto môže byť platne uzavretá ústne i\nkonkludentne a nie je potrebné, aby sa jej účastníci vopred dohodli aj o číselnom vyjadrení\nspoluvlastníckych podielov.\nKeďže niet dostatočne presvedčivého dôkazu o obsahu dohody o výške\nspoluvlastníckych podielov, platí podľa ustanovenia § 137 ods. 2 Obč. zák. právna\ndomnienka, že podiely spoluvlastníkov sú rovnaké.\nS poukazom na vyššie uvedené súd žalobe vyhovel a určil, že predmetná\nnehnuteľnosť patrí do podielového spoluvlastníctva oboch účastníkov konania a to rovným\ndielom.“\n24. Krajský súd napadnutým uznesením sp. zn. 5 Co 82/2013 z 13. júna 2013\nrozhodol tak, že potvrdil rozsudok okresného súdu sp. zn. 16 C 250/2011 zo 4. decembra\n2012 a k predmetu v podstatnom uviedol:\n„Súd (okresný súd, pozn.) použil správny právny predpis, správne ho i vyložil\n(z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil správne závery o právach\na povinnostiach účastníkov konania), takže ani tento odvolací dôvod nie je daný a na vecnej\nsprávnosti napadnutého rozsudku, nič nemenia ani skutočnosti uvedené v odvolaní.\n\n13\n\nK dôvodom uvedeným v rozsudku je treba poznamenať a odvolací súd zdôrazňuje, že\nzmluvu o spoluvlastníctve možno uzavrieť aj samostatne pred predmetným úkonom, keďže\nzákon pre ňu nevyžaduje žiadnu osobitnú formu, ohľadne určenia výšky spoluvlastníckeho\npodielu k predmetnému bytu, lebo nepochybne zistil, že po získaní peňazí z predaja bytu na\nHumenskej ulici žalobca mal dávať asi 400 000,- Sk a svedkyňa, t.j... - matka žalovanej,\nmala uviesť v konaní a aj uviedla, že oni dali, t.j. starí rodičia žalovanej 200 000,-Sk, avšak\nsi nepamätala presný dátum a peniaze mali slúžiť ešte na kúpu bytu na Humenskej ulici,\ntúto svedeckú výpoveď nemohol súd akceptovať a ako tendenčnú ju tak aj vyhodnotil.\nSvedok\n\ntiež vypovedal, že byt na\n\npredal o zníženú hodnotu za\n\nmilión Sk, jednania ohľadom kúpnej ceny so žalovanou nerobil, kúpna zmluva znela na\nmeno žalovanej, ale žalobca mu to vysvetľoval tak, že má vo výhľade nájomný byt\na nemohol by tento kúpiť, lebo by mu nebol pridelený iný nájomný byt v čase, keď sa\nuzatvárala kúpno-predajná zmluva, účastníci konania ešte neboli manželia, ale sa chceli\nbrať a práve zháňali byt. Toto v podstate potvrdil, t.j. že ide o spoločný byt aj svedok...\nZ uvedeného je zrejmé, že ak neboli ponúknuté iné dôkazy a súd prvého stupňa\nvyhodnotil dôkazy podľa § 132 O. s. p., už nebolo možné vzhľadom na vykonávanie\nodvolacieho konania bez opakovania dôkazov zisťovať iný, resp. doteraz nezistený skutkový\nstav vo veci.\nNaopak doteraz zistený skutkový stav má oporu vo vykonaných dôkazoch a iné\nskutočnosti neboli zistené z obsahu spisu. ...\nOdvolacie dôvody tak žalobcu, čo do výroku o náhrade trov konania aj čo do veci\nsamej v odvolaní žalovanej nie sú opodstatnené a nie sú relevantné, odvolací súd rozsudok\nsúdu prvého stupňa potvrdil ako vecne správny podľa § 219 ods. 1, 2 O. s. p.“\n25. Najvyšší súd v namietanom uznesení sp. zn. 3 Cdo 384/2013 z 2. decembra 2014,\nktorým odmietol dovolanie proti uvedenému rozsudku krajského súdu, uviedol:\n„Pri zvažovaní dôsledkov zistených procesných nesprávností treba mať vždy na\nzreteli, že dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok, ktorý smeruje proti už\nprávoplatnému rozhodnutiu, vykazujúcemu atribúty záväznosti a nezmeniteľnosti (§ 159\nods. 1 O.s.p.). Z tohto hľadiska dochádza v dovolacom konaní v istom zmysle k stretu dvoch\nzákladných práv (resp. ústavných princípov). Ide jednak o právo na spravodlivý súdny\n\n14\n\nproces (tiež v nadväznosti na požiadavku odôvodnenia rozhodnutia súdu v súlade s § 157\nods. 1 a 2 O.s.p.), jednak o zásadu právnej istoty ako súčasti právneho štátu podľa čl. 1\nods. 1 ústavy. Vzhľadom na princíp právnej istoty vyplývajúci z čl. 1 ods. 1 ústavy, ktorý do\nurčitej miery obmedzuje právo na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 a 4 ústavy, treba\nrozhodujúce otázky v dovolacom konaní posúdiť aj z pohľadu vzájomného vzťahu oboch\ntýchto ustanovení. Daná procesná situácia musí byť totiž vyriešená z pohľadu oboch\ndotknutých ústavných článkov tak, aby boli zachované označené ústavné práva (porovnaj\nI. ÚS 252/05 a aktuálne tiež IV. ÚS 481/2011).\nV prejednávanej veci najvyšší súd nemohol brať na zreteľ len žalovanou\nzdôrazňované právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, ale musel dbať o to, aby zachoval\nústavnoprávne relevantnú rovnováhu medzi týmto právom a ústavným princípom právnej\nistoty, ktorý bol vyjadrený právoplatnými rozhodnutiami súdov nižších stupňov. Dovolací\nsúd pri riešení otázky prípustnosti podaného dovolania nemohol nedať prednosť ústavnému\nprincípu právnej istoty, lebo namietaný nedostatok odôvodnenia rozhodnutí nevykazoval\nznaky odňatia možnosti konať pred súdom (§ 237 písm. f/ O.s.p.). Dovolaním napadnuté\nrozhodnutie [odôvodnenie ktorého nemožno posudzovať izolovane od odôvodnenia\nprvostupňového rozhodnutia (II. ÚS 78/05, III. ÚS 264/08, IV. ÚS 372/08), lebo\nprvostupňové a odvolacie konanie z hľadiska predmetu konania tvoria jeden celok], uvádza\nv primeranom rozsahu skutkový stav, ktorý považoval odvolací súd za rozhodujúci, obsah\nodvolania, ako aj právne predpisy, z ktorých odvolací súd vyvodil svoje právne názory. Za\nvadu konania v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. v žiadnom prípade nemožno považovať to, že\nodvolací súd neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv žalovanej.\n...\nSo zreteľom na vyššie uvedené dovolací súd uzatvára, že i keby dovolaním napadnuté\nrozhodnutie odvolacieho súdu bolo prípadne nepreskúmateľné (dovolací súd sa touto\notázkou nezaoberal), nemohlo by to založiť prípustnosť dovolania, lebo nepreskúmateľnosť\nrozhodnutia súdu nie je vada konania uvedená v § 237 O.s.p.\n...\nDovolateľka tiež tvrdí, že napadnutý rozsudok odvolacieho súdu (a tiež ním\npotvrdený prvostupňový rozsudok) spočívajú na nesprávnom právnom posúdení veci.\n\n15\n\nPrávnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje\nprávne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. Nesprávne\nprávne posúdenie veci je síce relevantný dovolací dôvod (viď § 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.)\nvtom zmysle, že ho možno uplatniť v procesné prípustnom dovolaní, samo nesprávne právne\nposúdenie veci ale prípustnosť dovolania nezakladá (viď tiež R 54/2012 a viaceré\nrozhodnutia najvyššieho súdu, napríklad sp. zn. 1 Cdo 62/2010, 2 Cdo 97/2010,\n3 Cdo 53/201L 4 Cdo 68/201, 5 Cdo 44/2011, 6 Cdo 41/2011 a 7 Cdo 26/2010). Nejde totiž\no vadu konania uvedenú v § 237 O.s.p., ani znak (atribút, stránku) rozhodnutia, ktorý by bol\nuvedený v ustanovení § 238 O.s.p. ako zakladajúci prípustnosť dovolania.\nVzhľadom na to, že prípustnosť dovolania žalovanej nevyplýva z § 238 O.s.p.,\nnepreukázala sa opodstatnenosť argumentácie žalovanej o dôvode zakladajúcom\nprípustnosť dovolania podľa § 237 písm. f/ O.s.p. a v dovolacom konaní nevyšli najavo ani\niné vady vymenované v § 237 O.s.p., odmietol najvyšší súd dovolanie žalovanej ako\nprocesné neprípustné (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p.).“\n26. Ústavný súd už vo vzťahu k čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru uviedol,\nže formuláciou uvedenou v čl. 46 ods. 1 ústavy ústavodarca v základnom právnom predpise\nSlovenskej republiky vyjadril zhodu zámerov vo sfére práva na súdnu ochranu s právnym\nrežimom súdnej ochrany podľa dohovoru. Z uvedeného dôvodu preto v obsahu týchto práv\nnemožno vidieť zásadnú odlišnosť.\n27. Podľa konštantnej judikatúry úlohou ústavného súdu nie je zastupovať všeobecné\nsúdy, ktorým predovšetkým prislúcha interpretácia a aplikácia zákonov. Úloha ústavného\nsúdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti takejto interpretácie a aplikácie s ústavou,\nprípadne ľudskoprávnou medzinárodnou zmluvou. Posúdenie skutkovej otázky všeobecným\nsúdom by sa mohlo stať predmetom prípadnej kritiky zo strany ústavného súdu len\nv prípade, ak by závery, ktoré všeobecný súd zo zisteného skutkového stavu vyvodil, boli\nzjavne neodôvodnené alebo arbitrárne (I. ÚS 17/01). Ústavný súd považuje za protiústavné\naj arbitrárne tie rozhodnutia, ktorých odôvodnenie je úplne odchylné od veci samej alebo\naj extrémne nelogické so zreteľom na preukázané skutkové a právne skutočnosti\n(IV. ÚS 150/03, I. ÚS 301/06).\n\n16\n\n28. Ústavný súd ďalej poukazuje na svoju ustálenú judikatúru, podľa ktorej\ndo obsahu základného práva na súdnu ochranu patrí aj právo každého na to, aby sa v jeho\nveci rozhodovalo podľa relevantnej právnej normy, ktorá môže mať základ v platnom\nprávnom poriadku Slovenskej republiky alebo v takých medzinárodných zmluvách, ktoré\nSlovenská republika ratifikovala a boli vyhlásené spôsobom, ktorý predpisuje zákon\n(IV. ÚS 77/02). Každý má právo, aby sa v jeho veci vykonal ústavne súladný výklad\naplikovanej právnej normy. Z toho vyplýva, že k reálnemu poskytnutiu súdnej ochrany\ndôjde len vtedy, ak sa na zistený stav veci použije ústavne súladne interpretovaná, platná\na účinná právna norma (II. ÚS 250/2011).\n29. Ústavnosť konaní pred orgánom verejnej moci predpokladá aj to, že orgán\nverejnej moci, pred ktorým sa takéto konania uskutočňujú, koná zásadne nestranne,\nnezávisle a s využitím všetkých zákonom ustanovených prostriedkov na dosiahnutie účelu\npredmetného konania. Ústavný súd v tomto smere osobitne pripomína objektivitu takého\npostupu orgánu verejnej moci (mutatis mutandis II. ÚS 9/00, II. ÚS 143/02).\nLen objektívnym postupom sa v rozhodovacom procese vylučuje svojvôľa, ktorej\nnebezpečenstvo spočíva v potenciálnom uplatnení ničím (objektívne) nepodloženej úvahy\norgánu verejnej moci bez akýchkoľvek objektívnych limitov, ktoré sú v podmienkach\nprávneho štátu okrem iného garantované zákonnými spôsobmi zisťovania skutkového\nzákladu pre rozhodnutie.\nObjektívny postup orgánu verejnej moci sa musí prejaviť jednak vo využití všetkých\ndostupných a pritom legálnych zdrojov zisťovania skutkového základu pre rozhodnutie,\nale aj v tom, že takéto rozhodnutie obsahuje (musí obsahovať) aj odôvodnenie, ktoré\npreukázateľne vychádza z týchto objektívnych postupov a ich uplatnenia v súlade\ns procesnými predpismi (I. ÚS 211/2012).\n30. Uvedené východiská boli povinné dodržiavať v konaní a pri rozhodovaní aj\nvšeobecné súdy rozhodujúce v predmetnej veci, a preto bolo úlohou ústavného súdu\nposúdiť, či ich skutočne rešpektovali, a to v takej miere, ktorá je z ústavného hľadiska\nakceptovateľná a udržateľná.\n\n17\n\nK namietanému porušeniu základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46\nods. 1 ústavy a čl. 36 ods. 1 listiny, ako aj práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru rozsudkom\nkrajského súdu sp. zn. 5 Co 82/2013 z 13. júna 2013\n31. Z citovaného rozsudku krajského súdu je zrejmé, že sa stotožnil s odôvodnením\nokresného súdu, ktorý poukázal na finančný vklad žalobcu pri nadobúdaní nehnuteľnosti, na\nzhodnocovaní nehnuteľnosti a na to, že konanie účastníkov, ako aj závery vyplývajúce\nz výpovedí\n\nsvedkov\n\nmali\n\nsvedčiť\n\no úmysle\n\nzaložiť\n\npodielové\n\nspoluvlastníctvo\n\nk nehnuteľnosti. Nad rámec argumentácie okresného súdu zdôraznil, že podľa právneho\nnázoru krajského súdu je možné uzavrieť dohodu o spoluvlastníctve aj samostatne, pred\nuzatvorením zmluvy o prevode nehnuteľnosti.\n32. Krajský súd však neuviedol žiadne relevantné ustanovenia právnych predpisov,\nktoré by umožňovali vznik podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti takýmto\nspôsobom, t. j. ústnou dohodou pred uzatvorením zmluvy o prevode nehnuteľnosti a bez\nzápisu podielového spoluvlastníctva do katastra nehnuteľností. Odkaz na § 132 ods. 1\nObčianskeho zákonníka, ktorý všeobecne definuje možnosti nadobúdania vlastníckeho\npráva k veciam, prípadne na § 137 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, ktorý upravuje pojem\n„podiel“, na ktoré je navyše poukázané len v rozsudku okresného súdu, nie je v tomto\nprípade dostatočný vzhľadom na skutočnosť, že predmetom prevodu bola v danom prípade\nnehnuteľnosť  byt, na nadobudnutie vlastníctva ktorého sa vzťahujú osobitné podmienky\n[§ 46, § 133 ods. 2, § 588 a nasl. Občianskeho zákonníka, zákon Národnej rady Slovenskej\nrepubliky č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv\nk nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov]. Právna úprava\nSlovenskej republiky jednoznačne upravuje podmienky prevodu vlastníckeho práva\nk bytom, pričom krajský súd sa s podmienkami prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti\nzmluvou v kontexte okolností danej veci vôbec nezaoberal.\nPokiaľ krajský súd vo svojom vyjadrení z 24. augusta 2015 poukazuje na judikatúru,\nústavný súd k tejto argumentácii uvádza, že označené súdne rozhodnutia nepredstavujú\nustálenú judikatúru týkajúcu sa nadobúdania spoluvlastníckeho podielu k bytu zmluvou.\n\n18\n\nUvedené rozsudky Najvyššieho súdu Českej republiky sa síce týkajú určenia vlastníckeho\npráva k nehnuteľnosti, rozsudok sp. zn. 22 Cdo 1174/2001 z 5. novembra 2002 sa týka\nnávrhu na určenie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti vzniknutej výstavbou ako\nvlastníctva k novo vzniknutej veci (t. j. originárny spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva\nk nehnuteľnosti) a druhé označené uznesenie sp. zn. 22 Cdo 1456/2003 z 27. augusta 2003\nsa vzťahuje na nadobúdanie podielového spoluvlastníctva k hnuteľným veciam a vymáhanie\npeňažných prostriedkov investovaných do nehnuteľnosti. Vzťahujú sa teda na odlišný\nskutkový a právny stav, ako to je v prerokúvanej veci.\nV predmetnej veci na rozdiel od označeného rozhodnutia Najvyššieho súdu Českej\nrepubliky sp. zn. 22 Cdo 1174/2001 z 5. novembra 2002 nejde o situáciu tzv. originárneho\nnadobudnutia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, ale naopak, o derivatívny spôsob\nnadobudnutia vlastníckeho práva jeho prevodom od predchádzajúceho vlastníka.\n33. Pokiaľ ide o odôvodnenie rozhodnutia, vzhľadom na preukázané skutkové\nokolnosti veci sa javí ako extrémne nelogický záver krajského súdu o úmysle žalobcu stať\nsa spoluvlastníkom nehnuteľnosti, keď aj samotný žalobca súhlasil s tým, aby sa napriek\njeho finančným investíciám výlučnou vlastníčkou nehnuteľnosti stala sťažovateľka, čo\npotvrdila aj výpoveď svedka\n\n, ktorú krajský súd sám uvádza (na s. 7\n\nrozsudku krajského súdu sa uvádza, že svedok vypovedal, že „kúpna zmluva znela na meno\nžalovanej, ale žalobca mu to vysvetľoval tak, že má vo výhľade nájomný byt a nemohol by\ntento kúpiť, lebo by mu nebol pridelený iný nájomný byt v čase, keď sa uzatvárala kúpnopredajná zmluva...“).\n34. Akceptovanie výkladu krajského súdu by v konečnom dôsledku znamenalo, že\nktokoľvek, kto poskytol tretej osobe peňažné prostriedky (či už darom, pôžičkou, alebo\núverom), aby nadobudla vlastnícke právo k nehnuteľnosti prevodom, by sa mohol súdnou\ncestou úspešne domáhať vydania rozhodnutia o jeho spoluvlastníctve k tejto nehnuteľnosti\nlen z tohto titulu. Takýto výklad nielenže nenachádza oporu v právnom poriadku Slovenskej\nrepubliky, ale prieči sa zmyslu a účelu striktnej právnej úpravy nadobúdania vlastníckeho\npráva k nehnuteľnostiam, bytom derivatívnym spôsobom, písomnou zmluvou, za zákonom\nustanovených podmienok a vkladom do katastra nehnuteľností.\n\n19\n\nPoskytnutie peňažných prostriedkov tretej osobe na nadobudnutie nehnuteľnosti,\nprípadne zhodnocovanie nehnuteľnosti tretej osoby je zásadne považované za investíciu do\ncudzieho majetku a môže byť právnym titulom na prípadné vymáhanie poskytnutých\nprostriedkov ako bezdôvodného obohatenia, zásadne však samo osebe nepredstavuje právny\ntitul na nadobudnutie spoluvlastníctva k nehnuteľnosti.\n35. Ústavný súd konštatuje, že závery krajského súdu nie sú dostatočne odôvodnené,\npretože krajský súd nezohľadnil všetky okolnosti a špecifiká prerokúvaného prípadu,\nz namietaného rozsudku krajského súdu nie je zrejmé, akými právnymi predpismi sa súd\npri rozhodovaní v merite veci riadil, a vzhľadom na to nie je možné ani zistiť úvahu súdu pri\naplikácii zisteného skutkového stavu na relevantnú právnu úpravu.\nKrajský súd neposkytol sťažovateľke dostatočnú ochranu jej základného práva\nupraveného v čl. 46 ods. 1 ústavy najmä z toho dôvodu, že interpretoval príslušné\nustanovenia Občianskeho zákonníka o nadobúdaní vlastníckeho práva k nehnuteľnosti,\nk bytu, natoľko extrémne, že svojím rozhodnutím vybočil z medzí ústavnosti.\nNa základe uvedených skutočností ústavný súd rozhodol, že rozsudkom krajského\nsúdu sp. zn. 5 Co 82/2013 z 13. júna 2013 došlo k porušeniu základného práva sťažovateľky\npodľa čl. 46 ods. 1 ústavy, čl. 36 ods. 1 listiny, ako aj práva uvedeného v čl. 6 ods. 1\ndohovoru (bod 1 výroku tohto nálezu).\nK namietanému porušeniu základného práva na ochranu vlastníctva podľa\nčl. 20 ods. 1 ústavy rozsudkom krajského súdu sp. zn. 5 Co 82/2013 z 13. júna 2013\n36. Vo vzťahu k zásahu do základného práva sťažovateľky podľa čl. 20 ods. 1 ústavy\nústavný súd uvádza, že obsah pojmu majetok tvoria nielen veci, ale aj práva a pohľadávky\n(m. m. II. ÚS 31/04). Keďže ústavný súd vyslovil, že rozsudkom krajského súdu bolo\nporušené základné právo sťažovateľky na súdnu ochranu, zaoberal sa aj otázkou, či z tohto\nporušenia nevyplynul aj zásah do základného práva sťažovateľky vlastniť a pokojne užívať\nmajetok (I. ÚS 640/2014).\n37. Pri tomto skúmaní ústavný súd, vychádzajúc z toho, že krajský súd ústavne\nneakceptovateľným rozsudkom porušil základné právo sťažovateľky na súdnu ochranu,\n20\n\ndospel k záveru, že tým zasiahol aj do jej základného práva podľa čl. 20 ods. 1 ústavy.\nV dôsledku potvrdzujúceho rozsudku krajského súdu totiž sťažovateľke bola odňatá časť jej\nmajetku, ktorá patrila do jej výlučného vlastníctva. Predmet svojho majetku takto\nsťažovateľka nemohla pokojne užívať, keďže podľa ústavne neakceptovateľného záveru\nkrajského súdu mala predmetný byt nadobudnúť zmluvou platnej len v časti. Vychádzajúc\nz týchto záverov, ústavný súd vyslovil aj porušenie základného práva sťažovateľky vlastniť\nmajetok podľa čl. 20 ods. 1 ústavy rozsudkom krajského súdu sp. zn. 5 Co 82/2013\nz 13. júna 2013 (bod 1 výroku nálezu).\nK namietanému porušeniu základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 20\nods. 1, čl. 46 ods. 1 ústavy, čl. 36 ods. 1 listiny a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru\nuznesením najvyššieho súdu sp. zn. 3 Cdo 384/2013 z 2. decembra 2014\n38. V zmysle konštantnej judikatúry ústavného súdu je na skúmanie prípustnosti\nnávrhu na začatie súdneho konania, jeho opodstatnenosti, dodržania zákonných lehôt,\noprávnenosti navrhovateľa takýto návrh podať, právomoci o ňom konať a rozhodnúť, či\nsplnenia iných zákonom ustanovených náležitostí zásadne príslušný orgán, ktorý rozhoduje\no merite návrhu – inými slovami, právomoc konať o veci, ktorej sa návrh týka, v sebe\nobsahuje právomoc skúmať to, či návrh zodpovedá tým podmienkam, ktoré pre konanie\no ňom ustanovuje príslušný procesný kódex. Ingerencia ústavného súdu do výkonu tejto\nprávomoci všeobecných súdov je opodstatnená len v prípade jeho nezlučiteľnosti s ústavou\nalebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou (I. ÚS 74/02, I. ÚS 115/02, I. ÚS 46/03).\nV tejto súvislosti ústavný súd konštatuje, že otázka posúdenia, či sú, alebo nie sú splnené\npodmienky, za ktorých sa môže uskutočniť dovolacie konanie, patrí do výlučnej právomoci\nnajvyššieho súdu, nie do právomoci ústavného súdu. Otázka posúdenia prípustnosti\ndovolania je otázkou zákonnosti a jej riešenie samo osebe nemôže viesť k záveru o porušení\noznačených práv sťažovateľa (mutatis mutandis IV. ÚS 35/02, II. ÚS 324/2010).\n39. Ústavný súd už v minulosti konštatoval, že základné právo na spravodlivé súdne\nkonanie podľa čl. 46 ods. 1 ústavy nemôže všeobecný súd porušiť, ak koná vo veci v súlade\ns procesno-právnymi predpismi upravujúcimi postupy v občianskoprávnom konaní (m. m.\n\n21\n\nII. ÚS 182/2010, III. ÚS 25/2011). Podľa názoru ústavného súdu je postup najvyššieho súdu\nv sťažovateľkinom prípade v súlade s procesno-právnou úpravou (v danom prípade\ns Občianskym súdnym poriadkom), keď po zistení, že nie je daný žiaden z dôvodov podľa\n§ 237 a § 238 OSP, dovolací súd napadnutým uznesením sťažovateľkino dovolanie\nodmietol pre neprípustnosť (III. ÚS 539/2011).\n40. Obsahovým základom práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1\nústavy nie je záruka, že rozhodnutie súdu bude spĺňať očakávania a predstavy účastníka\nkonania. Podstatou je, aby postup súdu bol v súlade so zákonom, aby bol ústavne\nakceptovateľný a aby jeho rozhodnutie bolo možné kvalifikovať ako zákonné,\npreskúmateľné a nearbitrárne. V opačnom prípade nemá ústavný súd dôvod zasahovať do\npostupu a rozhodnutí súdov, a tak vyslovovať porušenie základných práv (obdobne napr.\nI. ÚS 50/04, III. ÚS 162/05, I. ÚS 16/2012).\n41. Ústavný súd konštatuje, že odôvodnenie napadnutého uznesenia najvyššieho súdu\ndostatočne objasňuje skutkový a právny základ rozhodnutia, pričom spôsob odôvodnenia\nuznesenia nie je v rozpore so zárukami vyplývajúcimi zo základného práva na súdnu\nochranu a nemožno mu vyčítať arbitrárnosť. Ústavný súd preto sťažnosti sťažovateľky\nv časti namietajúcej porušenie jej základných práv podľa čl. 20 ods. 1, čl. 46 ods. 1 ústavy,\nčl. 36 ods. 1 listiny a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru rozhodnutím najvyššieho súdu\no dovolaní nevyhovel (bod 4 výroku).\nIII.\n42. Ak\n\nústavný\n\nsúd\n\nsťažnosti\n\nvyhovie\n\na\n\nsvojím\n\nrozhodnutím\n\nvysloví,\n\nže právoplatným rozhodnutím boli porušené základné práva, tak zruší takéto rozhodnutie\n(čl. 127 ods. 2 ústavy a § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde) a vec môže vrátiť na ďalšie\nkonanie [čl. 127 ods. 2 ústavy a § 56 ods. 3 písm. b) zákona o ústavnom súde]. V danom\nprípade na ochranu základného práva sťažovateľky bolo potrebné nielen označené\nuznesenie krajského súdu zrušiť, ale aj vrátiť vec na ďalšie konanie. V ďalšom postupe bude\nkrajský súd v súlade s § 56 ods. 6 a 7 zákona o ústavnom súde viazaný právnym názorom\nústavného súdu vysloveným v tomto náleze (bod 2 výroku).\n22\n\n43. Ústavný súd napokon rozhodol podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde\no úhrade trov konania sťažovateľky, ktoré vznikli v súvislosti s právnym zastupovaním\nsťažovateľky ústavným súdom ustanoveným advokátom. Ústavný súd pri rozhodovaní\no priznaní úhrady trov konania priznal úspešnej sťažovateľke úhradu trov konania vo výške\n533,60 € s DPH za tri úkony právnej služby (prevzatie a prípravu zastúpenia, podanie\nz 2. februára 2015, podanie z 24. augusta 2015) v súlade s § 1 ods. 3, § 11 ods. 3, § 14\nods. 1 písm. a) a b) a § 18 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky\nč. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb\nv znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“). Odmena za jeden úkon právnej služby\nv roku 2015 predstavuje sumu 139,83 € a režijný paušál 8,39 €. Ústavný súd priznal\nsťažovateľke trovy konania v celkovej sume 444,66 € plus DPH, t. j. celkom 533,60 €.\nVzhľadom na uvedené ústavný súd o uplatnených trovách konania sťažovateľky\nrozhodol tak, ako to je uvedené v bode 3 výroku tohto nálezu.\n44. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu\nnie je prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho\ndoručenia účastníkom konania.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\n\nV Košiciach 25. novembra 2015\n\n23", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "konanie-splnenie podmienok konania", "spoluvlastníctvo-podielové", "spoluvlastníctvo-podielové", "aplikácia právnych noriem-ústavne nesúladná", "byt", "výklad (interpretácia)-extrémny"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "5Co/82/2013", "guid": null, "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:804b7a08-b819-4f47-b5fd-e1debfb81878", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 211/2012", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 211/2012 z 11. 12. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-12-11", "citacie_n": 42, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:804b7a08-b819-4f47-b5fd-e1debfb81878"}, {"guid": "ussr:3b4d5e2e-52bd-4a26-9ede-1bd04f9b42a9", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 16/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 16/2012 z 11. 1. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-01-11", "citacie_n": 25, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3b4d5e2e-52bd-4a26-9ede-1bd04f9b42a9"}, {"guid": "ussr:9ad188bf-0c6a-4642-b88f-163dfbf364e6", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 539/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 539/2011 z 13. 12. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-12-13", "citacie_n": 8, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:9ad188bf-0c6a-4642-b88f-163dfbf364e6"}, {"guid": "ussr:90782b7a-24c9-4be8-95fe-fd941210db22", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 250/2011", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 250/2011 z 8. 12. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-12-08", "citacie_n": 172, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:90782b7a-24c9-4be8-95fe-fd941210db22"}, {"guid": "ussr:9d2a82a2-9c97-41ef-8ceb-0f05121074e4", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 481/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 481/2011 z 10. 11. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-11-10", "citacie_n": 423, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:9d2a82a2-9c97-41ef-8ceb-0f05121074e4"}, {"guid": "ussr:3f20375e-4898-4fe8-a9cd-60ff0d9a2f26", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 25/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 25/2011 z 18. 1. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-01-18", "citacie_n": 11, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3f20375e-4898-4fe8-a9cd-60ff0d9a2f26"}, {"guid": "ussr:e2432065-546d-402f-a96a-435d811ab52c", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 324/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 324/2010 z 8. 7. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-07-08", "citacie_n": 741, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e2432065-546d-402f-a96a-435d811ab52c"}, {"guid": "ussr:1891ba2b-5a8f-48cd-8406-7f49fbd58ce0", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 182/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 182/2010 z 8. 4. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-04-08", "citacie_n": 11, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1891ba2b-5a8f-48cd-8406-7f49fbd58ce0"}, {"guid": "ussr:4c4b579d-af2f-467d-ae87-4f1a5d9893c2", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 372/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 372/08 z 20. 11. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-11-20", "citacie_n": 3469, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4c4b579d-af2f-467d-ae87-4f1a5d9893c2"}, {"guid": "ussr:f3bfb878-d5fe-40b9-93e5-c816f83fefbe", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 264/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 264/08 z 3. 9. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-09-03", "citacie_n": 3148, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f3bfb878-d5fe-40b9-93e5-c816f83fefbe"}, {"guid": "ussr:e4bddb8c-e526-423f-8c3e-68b777c9ded1", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 301/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 301/06 z 4. 10. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-10-04", "citacie_n": 1940, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e4bddb8c-e526-423f-8c3e-68b777c9ded1"}, {"guid": "ussr:48bbb5a3-740a-455f-869e-56bdb5bd2f5a", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 252/05", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 252/05 z 22. 3. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-03-22", "citacie_n": 318, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:48bbb5a3-740a-455f-869e-56bdb5bd2f5a"}, {"guid": "ussr:988268c0-64f0-4764-84d3-e5c8e6e5a3b0", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 162/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 162/05 z 1. 6. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-06-01", "citacie_n": 904, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:988268c0-64f0-4764-84d3-e5c8e6e5a3b0"}, {"guid": "ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 78/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 78/05 z 16. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-16", "citacie_n": 13331, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a"}, {"guid": "ussr:08d607bd-eb00-4d78-9e99-b13baa4bd8ea", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 31/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 31/04 z 17. 12. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-12-17", "citacie_n": 1532, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:08d607bd-eb00-4d78-9e99-b13baa4bd8ea"}, {"guid": "ussr:35a0a9f7-32ab-4d77-83af-0b45912d57b9", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 50/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 50/04 z 3. 3. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-03-03", "citacie_n": 8434, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:35a0a9f7-32ab-4d77-83af-0b45912d57b9"}, {"guid": "ussr:5efa628a-bf20-442b-8f57-49769d3bcbe7", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 150/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 150/03 z 27. 8. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-08-27", "citacie_n": 1938, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5efa628a-bf20-442b-8f57-49769d3bcbe7"}, {"guid": "ussr:e5868c74-94ee-453a-ae7c-7d7eb250eeac", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 46/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 46/03 z 5. 3. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-03-05", "citacie_n": 101, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e5868c74-94ee-453a-ae7c-7d7eb250eeac"}, {"guid": "ussr:aaae9e7a-db73-4721-bbad-518685f8e3fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 77/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 77/02 z 27. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-27", "citacie_n": 2547, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:aaae9e7a-db73-4721-bbad-518685f8e3fe"}, {"guid": "ussr:0ae817d4-f096-45df-88b8-4342e2971727", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 143/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 143/02 z 5. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-05", "citacie_n": 1175, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0ae817d4-f096-45df-88b8-4342e2971727"}, {"guid": "ussr:1c7111fe-e1df-4a1f-9892-b46bb67d1327", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 115/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 115/02 z 17. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-17", "citacie_n": 3472, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1c7111fe-e1df-4a1f-9892-b46bb67d1327"}, {"guid": "ussr:2c2c7dfb-145b-4dfd-ba62-a3b465e6b49d", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 35/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 35/02 z 10. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-10", "citacie_n": 1066, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2c2c7dfb-145b-4dfd-ba62-a3b465e6b49d"}, {"guid": "ussr:6ba7b7d6-41c6-4658-9e3e-d0f8fdd721e0", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 74/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 74/02 z 10. 7. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-07-10", "citacie_n": 168, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6ba7b7d6-41c6-4658-9e3e-d0f8fdd721e0"}, {"guid": "ussr:fb62a029-a738-4485-9f41-c7ee37143e6e", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 17/01", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 17/01 z 19. 4. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-04-19", "citacie_n": 5942, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fb62a029-a738-4485-9f41-c7ee37143e6e"}, {"guid": "ussr:fb2204aa-9ade-423c-85bb-7a3aa7273786", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.9.2000.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 9/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 9/00 z 27. 4. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-04-27", "citacie_n": 523, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.9.2000.1"}, {"guid": "b8d2a4f2-90e4-4829-b163-0e6ea471294c:f842a5df-05e2-4c2d-94c9-af9ee1b4a8d8", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2013:7211220721.1", "spisova_znacka": "5Co/82/2013", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 5Co/82/2013 z 12. 6. 2013", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2013-06-12", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2013:7211220721.1"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:cefb5e78-206b-4fc1-ada3-8dd5e789643e", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:1.US.171.2021.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 171/2021", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 171/2021 z 12. 1. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-01-12", "citacie_n": 34, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:1.US.171.2021.1"}, {"guid": "ussr:d08fb93a-8da6-4438-9acb-d2907e13eafa", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:2.US.504.2020.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 504/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 504/2020 z 5. 11. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-11-05", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.504.2020.1"}, {"guid": "ussr:7db9f0a2-abc1-4cbe-91d8-b345293719ff", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:4.US.113.2019.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 113/2019", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 113/2019 z 13. 3. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-03-13", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.113.2019.1"}, {"guid": "ussr:fe2c773e-4279-4682-92b4-ff84031af695", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:2.US.250.2019.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 250/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 250/2019 z 12. 9. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-09-12", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:2.US.250.2019.1"}, {"guid": "ussr:1f54779d-7a33-4165-bb32-edf70ec1b590", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:2.US.7.2019.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 7/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 7/2019 z 10. 1. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-01-10", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:2.US.7.2019.1"}, {"guid": "ussr:85270a63-9cd6-4d84-929d-69ce50e82c21", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:4.US.433.2018.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 433/2018", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 433/2018 z 29. 11. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-11-29", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:4.US.433.2018.1"}, {"guid": "ussr:3bcf6b14-8854-440c-ae8d-9a882d92aff0", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:1.US.191.2018.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 191/2018", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 191/2018 z 28. 11. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-11-28", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:1.US.191.2018.1"}, {"guid": "ussr:49234c06-5036-4735-92cd-4c563bd1722a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:4.US.279.2018.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 279/2018", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 279/2018 z 16. 11. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-11-16", "citacie_n": 92, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:4.US.279.2018.1"}, {"guid": "ussr:714b35d6-147c-4662-bdac-fb266bdb695f", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:2.US.322.2018.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 322/2018", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 322/2018 z 17. 10. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-10-17", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:2.US.322.2018.1"}, {"guid": "ussr:d05228d8-a057-4f00-a13b-26cb815d00a6", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:4.US.352.2018.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 352/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 352/2018 z 31. 5. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-05-31", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:4.US.352.2018.1"}, {"guid": "ussr:db0e7238-3302-43a2-ac9e-562cde1ffd4a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:4.US.49.2018.2", "spisova_znacka": "IV. ÚS 49/2018", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 49/2018 z 16. 5. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-05-16", "citacie_n": 9, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:4.US.49.2018.2"}, {"guid": "ussr:db72fc49-c17e-47ef-b241-9080f45d2066", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:4.US.254.2018.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 254/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 254/2018 z 19. 4. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-04-19", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:4.US.254.2018.1"}, {"guid": "ussr:823c6cae-e619-4438-8f04-f5e97bb8c224", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:4.US.193.2018.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 193/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 193/2018 z 8. 3. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-03-08", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:4.US.193.2018.1"}, {"guid": "ussr:6a4f706b-20f9-40cd-8f0a-f1ec0d135c0d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:4.US.88.2018.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 88/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 88/2018 z 1. 2. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-02-01", "citacie_n": 96, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:4.US.88.2018.1"}, {"guid": "ussr:35fc5146-3b64-400f-8f6b-600c06fcf78a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:2.US.728.2017.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 728/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 728/2017 z 20. 12. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-12-20", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.728.2017.1"}, {"guid": "ussr:b2d44f3d-04ab-451d-bfac-5ded9bb9e910", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:2.US.723.2017.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 723/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 723/2017 z 20. 12. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-12-20", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.723.2017.1"}, {"guid": "ussr:9eab3e7a-45f4-45cb-abbf-b58ce15b8675", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:1.US.640.2017.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 640/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 640/2017 z 12. 12. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-12-12", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:1.US.640.2017.1"}, {"guid": "ussr:35348568-1ed1-4663-b1fb-a3b482a8a7b5", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:3.US.684.2017.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 684/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 684/2017 z 7. 11. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-11-07", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.684.2017.1"}, {"guid": "ussr:f2771b00-a1f0-4caf-98e7-b247471d9793", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:1.US.481.2017.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 481/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 481/2017 z 9. 10. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-10-09", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:1.US.481.2017.1"}, {"guid": "ussr:ab2967ca-7d3e-45c6-b481-24293f20ec70", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:2.US.587.2017.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 587/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 587/2017 z 5. 10. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-10-05", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.587.2017.1"}, {"guid": "ussr:5bbb6cb5-5578-450c-b53d-8f130a9d5aae", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:3.US.596.2017.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 596/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 596/2017 z 28. 9. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-09-28", "citacie_n": 60, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.596.2017.1"}, {"guid": "ussr:34386695-e11a-4c79-afc9-435d9c5e4312", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:3.US.566.2017.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 566/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 566/2017 z 20. 9. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-09-20", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.566.2017.1"}, {"guid": "ussr:2e6d4de1-af1d-4b7f-8563-fc808a4b7467", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:3.US.517.2017.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 517/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 517/2017 z 12. 9. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-09-12", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.517.2017.1"}, {"guid": "ussr:92c20417-f1f3-4710-95cb-3e6192127708", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:3.US.529.2017.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 529/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 529/2017 z 12. 9. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-09-12", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.529.2017.1"}, {"guid": "ussr:502061d9-f012-4b16-a562-ea7a5315d138", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:3.US.550.2017.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 550/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 550/2017 z 12. 9. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-09-12", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.550.2017.1"}, {"guid": "ussr:480b54c8-8ec1-4750-9f7c-1e9f0b7151cd", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:2.US.451.2017.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 451/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 451/2017 z 6. 7. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-07-06", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.451.2017.1"}, {"guid": "ussr:d6d920d1-dcc3-4946-9022-8f89b730617a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:3.US.408.2017.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 408/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 408/2017 z 12. 6. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-06-12", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.408.2017.1"}, {"guid": "ussr:648ccbd0-bc54-4802-93d1-e6dfb9718142", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:3.US.428.2017.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 428/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 428/2017 z 12. 6. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-06-12", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.428.2017.1"}, {"guid": "ussr:19484cab-fe06-45ac-8216-1856b294f72e", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:3.US.300.2017.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 300/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 300/2017 z 25. 4. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-04-25", "citacie_n": 18, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.300.2017.1"}, {"guid": "ussr:57c6b90b-638e-42f3-946c-bdd96005ef05", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:3.US.270.2017.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 270/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 270/2017 z 19. 4. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-04-19", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.270.2017.1"}]}