{"guid": "ussr:58220b58-0541-4f2a-b26d-11f5e9ab38b9", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:3.US.282.2016.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 282/2016", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 282/2016 z 17. 8. 2016", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 17. augusta 2016, sp. zn. III. ÚS 282/2016, ECLI:SK:USSR:2016:3.US.282.2016.2", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Jana Baricová", "sudca_id": 1070, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/jana-baricova-1070", "datum_vydania": "2016-08-17", "forma": "Nález", "povaha": ["právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "prikazuje konať bez zbytočných prieťahov", "priznáva primerané finančné zadosťučinenie", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "III.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/58220b58-0541-4f2a-b26d-11f5e9ab38b9", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.282.2016.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.282.2016.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.282.2016.2/text", "citacie_n": 1, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\nIII. ÚS 282/2016-27\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 17. augusta 2016\nv senáte zloženom z predsedníčky Jany Baricovej a zo sudcov Sergeja Kohuta a Rudolfa\nTkáčika v konaní o sťažnosti\n\n,\n\nzastúpeného advokátom\n\nJUDr. Jánom Vajdom, Hviezdoslavovo námestie 201, Námestovo, ktorou namieta porušenie\nsvojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2\nÚstavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote\npodľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom\nOkresného súdu Trnava v konaní vedenom pod sp. zn. 17 C 2/2000, takto\nrozhodol:\n\n1. Základné právo\n\nna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov\n\npodľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie jeho záležitosti\nv primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ohrane ľudských práv a základných\nslobôd postupom Okresného súdu Trnava v konaní vedenom pod sp. zn. 17 C 2/2000\nporušené boli.\n2. Okresnému súdu Trnava\n\np r i k a z u j e , aby v konaní vedenom pod sp. zn.\n\n17 C 2/2000 konal bez zbytočných prieťahov.\n\n3.\n\np r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 2 000 € (slovom\n\ndvetisíc eur), ktoré j e Okresný súd Trnava p o v i n n ý vyplatiť mu do dvoch mesiacov\nod právoplatnosti tohto rozhodnutia.\n4. Okresný súd Trnava j e p o v i n n ý uhradiť\n\ntrovy konania\n\nv sume 296,44 € (slovom dvestodeväťdesiatšesť eur a štyridsaťštyri centov) na účet jeho\nprávneho zástupcu JUDr. Jána Vajdu, Hviezdoslavovo námestie 201, Námestovo, do dvoch\nmesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.\n\nOdôvodnenie:\nI.\n1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením sp. zn.\nIII. ÚS 282/2016 z 3. mája 2016 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej\nrepubliky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní\npred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon\no ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť\n\n(ďalej len „sťažovateľ“,\n\nv citáciách aj „navrhovateľ“), ktorou namieta porušenie svojho základného práva\nna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej\nrepubliky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote\npodľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len\n„dohovor“) postupom Okresného súdu Trnava (ďalej aj „okresný súd“) v konaní vedenom\npod sp. zn. 17 C 2/2000 (ďalej aj „napadnuté konanie“).\n2. Zo sťažnosti vyplýva, že napadnuté konanie začalo podaním návrhu\nna vyporiadanie\n\nbezpodielového\n\nspoluvlastníctva\n\nmanželov\n\n30.\n\ndecembra\n\n1999\n\nna okresnom súde, kde je vedené pod sp. zn. 17 C 2/2000.\n3. Sťažovateľ uvádza, že ku dňu podania sťažnosti ústavnému súdu nebolo napadnuté\nkonanie právoplatne skončené.\n\n2\n\n4. Sťažovateľ v nadväznosti na to navrhuje, aby ústavný súd podľa čl. 127 ústavy\nvyslovil, že postupom okresného súdu v napadnutom konaní bolo porušené jeho základné\nprávo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právo\nna prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, zároveň\nnavrhuje prikázať okresnému súdu konať v napadnutom konaní bez zbytočných prieťahov.\nNapokon sa domáha priznania finančného zadosťučinenia v sume 15 000 € a úhrady trov\nkonania.\n5. Okresný súd sa na základe výzvy ústavného súdu vyjadril k sťažnosti prípisom\nsp. zn. 1 SprV/387/2016 (doručeným ústavnému súdu 23. júna 2016), v ktorom sa okrem\niného uvádza:\n„K prieťahom v konaní prispel svojim správaním aj navrhovateľ, ktorý svoj návrh\nzo dňa 30.12.1999 na vyporiadanie BSM riadne neodôvodnil, neuviedol v ňom všetky veci\ntvoriace masu BSM, ktoré nakoniec žiadal vyporiadať, neopísal všetky skutočnosti medzi\núčastníkmi sporné. Navrhovateľ s podaným návrhom nepredložil plnomocenstvo pre svojho\nprávneho zástupcu, ktoré súd musel následne vyžiadať, doručené bolo až dňa 29.3.2000,\nnezaplatil s podaným návrhom súdny poplatok za návrh, tento bol navrhovateľom zaplatený\naž dňa 25.4.2001.\nZ písomných podaní právneho zástupcu navrhovateľa vyplýva, že okrem\nopakovaných písomných žiadostí o určenie termínu pojednávania (v niektorých prípadoch\npodávaných aj v prípade zrejmej objektívnej nemožnosti vytýčenia pojednávania napr.\nz dôvodu prebiehajúceho znaleckého dokazovania), tento nepodával vo veci konštruktívne\npísomné vyjadrenia, v snahe dosiahnuť skoré rozhodnutie vo veci. Za celé konanie podal\nvo veci iba písomné vyjadrenia týkajúce sa ustálenia masy BSM, a to: vyjadrenie zo dňa\n30.112000 - vyjadrenie k vyjadreniu odporkyne k návrhu, vyjadrenie zo dňa 18.9.2001\n-špecifikácia masy BSM, vyjadrenie zo dňa 31.10.2001 - zoznam vecí patriacich do BSM,\nvyjadrenie zo dňa 7.6.2002, vyjadrenie zo dňa 15.11.2002, vyjadrenie zo dňa 1.10.2003,\nďalej odvolanie voči uzneseniu o prerušení konania zo dňa 25.10.2006, odvolanie voči\nrozsudku, vyjadrenie k odvolaniu odporkyne, vyjadrenie doručené súdu dňa 16.10.2015\nohľadom prevodu podielu odporkyne na nehnuteľnosti, a nakoniec odvolania doručené\nsúdu 11.12.2015 Napriek opakovaným výzvam súdu na vyjadrenie sa k veci, či vyjadrenie\n\n3\n\nsa k znaleckým posudkom, sa právny zástupca navrhovateľa vyjadril iba jedenkrát jednou\nvetou k znaleckému posudku\n\n, že proti nemu navrhovateľ nemá námietky,\n\nk ostatným znaleckým posudkom sa vôbec nevyjadril. Právny zástupca navrhovateľa tiež\nna výzvy súdu reagoval až s niekoľkomesačným meškaním (napr. na výzvu súdu\nna pojednávaní dňa 15.11.2001 - nereagoval, na výzvu súdu z 28.1.2002, ktorú prevzal dňa\n2.2.2002 reagoval až podaním zo dňa 25.6.2002, na výzvu súdu zo dňa 23.7.2002, ktorú\nprevzal dňa 30.8.2002 reagoval až podaním zo dňa 25.11.2002, na výzvu súdu\nna pojednávaní dňa 3.7.2003 reagoval až podaním doručeným súdu dňa 6.10.2003,\nna výzvy súdu zo dňa 19.3.2007, 16.7.2007, 17.9.2007 na vyjadrenie sa k návrhu\nna prerušenie konania nereagoval vôbec, na výzvu súdu na vyjadrenie sa k odvolaniu\nodporkyne, ktorú prevzal dňa 7.5.2013, reagoval až podaním doručeným súdu dňa\n23.7.2013, na výzvu súdu na pojednávaní dňa 1.4 2015 sa nevyjadril, na výzvu súdu\nna pojednávaní dňa 20.5.2015 zaslať otázky na znalcov nereagoval). Navrhovateľ tiež\nneposkytol potrebnú súčinnosť ustanovenému znalcovi\n\n, pre\n\nvčasné podanie znaleckého posudku (ako to vyplýva z oznámenia znalca). Pre rozhodnutie\nvo veci vyporiadania BSM je nevyhnutná súčinnosť zo strany účastníkov konania, pretože\nlen oni môžu prispieť k určeniu masy BSM, tvrdiť skutočnosti, navrhovať a predkladať\ndôkazy potrebné pre včasné a správne vyporiadanie BSM. V sťažnosti navrhovateľ uvádza\nže odporkyňa sa vyhýbala pojednávaniam, účelovo naťahuje konanie, sama užíva vecí\npatriace do BSM, teda je zrejmé že prieťahy spôsobujú v danom prípade samotní účastníci,\npričom súd nemôže ovplyvniť skutočnosti ako neustále menenie právnych zástupcov,\nneposkytnutie súčinnosti účastníkmi konania znalcom, nedodržiavanie lehôt na vyjadrenie\nsa k výzvam súdu, resp. nereagovanie na opakované výzvy súdu, či obštrukcie v konaní.“\n6. Ďalej okresný súd vo vyjadrení k sťažnosti uvádza:\n„Od prevzatia spisu v septembri 2014 terajšia zákonná sudkyňa vo veci nariadila\npojednávanie 5 krát - prvé pojednávanie bolo zmarené z dôvodov na strane odporkyne,\nštyrikrát sa pojednávalo vo veci samej, pričom na pojednávaniach sudkyňa postupovala\nso znalosťou veci, efektívne, s úmyslom vec čo najskôr prejednať a rozhodnúť.\nNavrhovateľ v ústavnej sťažnosti namieta že pojednávania, ktoré sudkyňa viedla\nv trvaní 1 až 2 hodiny boli nedostatočné vzhľadom na masu BSM - z obsahu spisu je pritom\n\n4\n\nzrejmé, že pojednávanie dňa 14.1.2015 prebiehalo od 10,00 hod. do 12,25 hod. (t.j. 2,25\nhod), pojednávanie dňa 20.2.2015 trvalo o 9,00 hod. do 10:55 hod. (t.j. 1,55 hod),\npojednávanie dňa 1.4.2015 trvalo od 9,00 hod. do 10:05 hod. (t.j. 1,05 hod.), pojednávanie\ndňa 20.5.2015 trvalo od 9,00 hod. do 9:40 hod. (t.j. 40 minút); v predmetnej veci tak\nsudkyňou boli vedené pojednávania vo viac ako nadštandardnej dĺžke, pričom na každom\nz pojednávaní boli účastníci súdom opakovane vyzývaní na zaujatie stanovísk, predkladanie\ndôkazov s cieľom urýchliť takýmto spôsobom postup v konaní, pričom na výzvy súdu nebolo\nzo strany navrhovateľa adekvátne reagované.“\n7. Ústavný súd z predloženého spisu okresného súdu vedeného pod sp. zn.\n17 C 2/2000 zistil, že vo veci až dosiaľ boli vo vzťahu k predmetu sťažnosti vykonané tieto\nrelevantné procesné úkony:\n- 30. december 1999 – na okresný súd bol doručený návrh sťažovateľa\nna vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov,\n- 21. január 2000 – okresný súd vyzval právneho zástupcu sťažovateľa na doloženie\nsplnomocnenia, ktoré bolo okresnému súdu predložené až 29. marca 2000,\n- 20. september 2000 – okresný súd zaslal vyjadrenie odporkyne k návrhu\nsťažovateľovi na zaujatie stanoviska, pričom napriek tomu, že právny zástupca sťažovateľa\nho prevzal 6. októbra 2000, stanovisko bolo okresnému súdu doručené až 5. decembra 2000,\n- 19. február 2001 – okresný súd vyzval sťažovateľa na zaplatenie súdneho poplatku,\nčo sťažovateľ realizoval až 25. apríla 2001,\n- 7. august 2001 – uskutočnilo sa pojednávanie, rovnako ako dve ďalšie v termínoch\n25. septembra 2001 a 15. novembra 2001,\n- 28. január 2002 – okresný súd zaslal právnemu zástupcovi sťažovateľa výzvu\nna vyjadrenie, ktorú právny zástupca sťažovateľa prevzal 2. februára 2002, no vyjadrenie\nbolo okresnému súdu doručené až 25. júna 2002,\n- 23. júl 2002, 3. júl 2003 – okresný súd zaslal výzvy sťažovateľovi, z ktorých prvú\nprevzal 30. augusta 2002, no reagoval na ňu až podaním doručeným okresnému súdu\n25. novembra 2002 a na druhú výzvu z 3. júla 2003 odpovedal podaním doručeným\nokresnému súdu až 6. októbra 2003,\n\n5\n\n- 18. marec 2004 až 16. február 2006 – okresný súd uzneseniami ustanovil vo veci\nsúdnych znalcov z odboru (stavebníctvo, elektrotechnika, bytové zariadenie, cestná\ndoprava), ktorým uložil vypracovať znalecké posudky; súčasťou uznesení bolo aj\nstanovenie povinnosti účastníkom konania zložiť preddavky na uskutočnenie znaleckého\ndokazovania,\n- 13. jún 2006 – okresný súd predložil Krajskému súdu v Trnave (ďalej len „krajský\nsúd“) na rozhodnutie uznesenia okresného súdu č. k. 17 C 2/2000-319 a č. k. 17 C 2/2000320 o podanom odvolaní sťažovateľa proti povinnosti zložiť preddavky na znalecké\ndokazovanie. Uznesením krajského súdu č. k. 23 Co/249,250/2006-372 z 26. októbra 2006\nbolo podané odvolanie z dôvodu oneskorenosti odmietnuté,\n- 15. marec 2007 – právna zástupkyňa odporkyne navrhla prerušenie napadnutého\nkonania do právoplatného skončenia konania vo veci vedenej pod sp. zn. 28 C 32/2007,\nv ktorej sa domáha určenia, „že rodinný dom s. č. 364 patrí do BSM účastníkov v 6/8inách“,\n- 22. jún 2007 – okresný súd pripojil k veci súvisiaci spis vedený pod sp. zn.\n28 C 32/2007 a výzvami zo 16. júla 2007 a opakovane zo 17. septembra 2007 žiadal\nsťažovateľa, aby sa k návrhu na prerušenie konania vyjadril, čo však sťažovateľ napriek\nhrozbe uloženia poriadkovej pokuty nerealizoval,\n- 5. október 2007 – okresný súd uznesením podľa § 109 ods. 2 písm. c) Občianskeho\nsúdneho poriadku (ďalej aj „OSP“) v znení platnom do 1. júla 2016 rozhodol o prerušení\nnapadnutého konania do právoplatného skončenia konania vedeného pod sp. zn.\n28 C 32/2007. Po podaní odvolania sťažovateľom krajský súd uznesením sp. zn.\n9 Co 243/2007 z 22. februára 2008 napadnuté uznesenie okresného súdu potvrdil\n(právoplatnosť nadobudlo 4. apríla 2008),\n- 8. december 2008 až 13. december 2012 – okresný súd opakovanými dopytmi\nzisťoval stav konania vedeného pod sp. zn. 28 C 32/2007,\n- 28. február 2013 – okresný súd na pojednávaní rozsudkom rozhodol v merite veci,\n- 9. september 2013 – okresný súd predložil vec na rozhodnutie o podaných\nodvolaniach krajskému súdu, ktorý napadnutý rozsudok okresného súdu z 28. februára 2013\nuznesením č. k. 10 Co 205/2013-488 z 25. júna 2014 pre jeho nedostatky zrušil a vec mu\nvrátil 28. augusta 2014 na ďalšie konanie,\n\n6\n\n- 18. jún 2014 – po odchode zákonnej sudkyne do dôchodku bola vec na základe\nopatrenia pridelená novej zákonnej sudkyni,\n- 14. január 2015, 20. február 2015, 1. apríl 2015 – okresný súd uskutočnil\npojednávania vo veci,\n- 20. máj 2015 – uskutočnené pojednávanie bolo odročené pre účely ďalšieho\nznaleckého dokazovania,\n- 16. október 2015 – právny zástupca sťažovateľa okresnému súdu oznámil,\nže v súvislosti s prevodom podielu odporkyne na nehnuteľnosť, ktorá je predmetom\nnapadnutého konania (rodinný dom), podal na ňu trestné oznámenie,\n- 16. november 2015 – okresný súd uzneseniami uložil súdnym znalcom doplniť,\nresp. vypracovať znalecké posudky pre účely stanovenia všeobecnej hodnoty hnuteľných\nvecí tvoriacich BSM a taktiež stanovenia hodnoty investícií vynaložených odporkyňou\ndo rodinného domu č. 364 v období po zániku BSM,\n- 11. december 2015 – okresnému súdu bolo doručené odvolanie sťažovateľa proti\nuzneseniu zo 16. novembra 2015 v časti výrokov o povinnosti zložiť preddavky na znalecké\ndokazovanie,\n- 9. máj 2016 – okresný súd vyzval ustanovených znalcov na predloženie znaleckých\nposudkov, pričom ustanovení znalci\n\na\n\nznalecké\n\nposudky okresnému súdu predložili 25. mája 2016 a 9. júna 2016,\n- 13. jún 2016 – okresný súd nariadil termín pojednávania na 13. september 2016.\n8. K vyjadreniu okresného súdu k sťažnosti doručenému ústavnému súdu 23. júna\n2016 sťažovateľ stanovisko nezaujal.\n9. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona\no ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru,\nže od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.\n\n7\n\nII.\n10. Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak\no ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n11. Sťažovateľ sa sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva\npodľa čl. 48 ods. 2 ústavy, podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne\nprerokovala bez zbytočných prieťahov a súčasne sa domáha aj vyslovenia porušenia jeho\npráva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, podľa ktorého každý má právo na to, aby jeho záležitosť\nbola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.\n12. Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného\npráva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru vychádza zo svojej\nustálenej judikatúry, v súlade s ktorou účelom základného práva na prerokovanie veci bez\nzbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba\ndomáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa\nprávna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty\ndochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným\nspôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím\nsúdu (m. m. IV. ÚS 221/04).\n13. Základnou povinnosťou súdu je preto zabezpečiť taký procesný postup v súdnom\nkonaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník konania\nobrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.\n14. Pokiaľ ústavný súd v ďalšom texte poukazuje na Občiansky súdny poriadok, ide\no znenie platné do 1. júla 2016.\n\n8\n\n15. Povinnosť súdu vyplývajúca z § 6 OSP súdom prikazuje, aby v súčinnosti\nso všetkými účastníkmi konania postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná,\nďalej z § 100 ods. 1 prvej vety OSP, podľa ktorej len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom\nsúd i bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.\n16. Sudca je podľa § 117 ods. 1 druhej vety OSP povinný robiť vhodné opatrenia,\naby sa zabezpečilo splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov. Ďalšia\nvýznamná povinnosť pre sudcu vyplýva z § 119 ods. 1 OSP, podľa ktorého sa pojednávanie\nmôže odročiť len z dôležitých dôvodov, a z § 119 ods. 4 OSP, ak súd zistí, že existuje\ndôležitý dôvod na odročenie pojednávania, bez zbytočného odkladu informuje tých, ktorí\nboli predvolaní alebo upovedomení. Súd spravidla uvedie deň, kedy sa bude konať nové\npojednávanie, a dôvod na odročenie sa uvedie v zápisnici alebo poznamená v spise.\n17. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní mohlo dôjsť k zbytočným\nprieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ústavný súd\nv súlade so svojou doterajšou judikatúrou (III. ÚS 111/02, IV. ÚS 74/02, III. ÚS 142/03)\nzohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd\nrozhoduje (I), správanie účastníka súdneho konania (II) a postup samotného súdu (III).\nZa súčasť prvého kritéria sa považuje aj povaha prerokúvanej veci.\n18. Predmetom konania pred okresným súdom je vyporiadanie BSM. Ústavný súd\nuznáva, že takéto spory môžu byť skutkovo zložitejšie a svojou povahou náročné na\ndokazovanie, pretože treba nielen zistiť okruh vecí patriacich do zaniknutého BSM\núčastníkov konania, ale aj ich hodnotu ku dňu jeho zániku a zároveň zohľadniť aj viacero\nskutočností, ktoré vyplývajú z § 150 Občianskeho zákonníka, najmä pokiaľ ide\no komplexnosť vyporiadania tohto majetkového spoločenstva. Faktická zložitosť veci bola\nv tomto konaní vyvolaná najmä nutnosťou nariadenia znaleckého dokazovania na účel\nurčenia všeobecnej hodnoty nehnuteľností a vecí hnuteľných patriacich do BSM. Podľa\nnázoru ústavného súdu preskúmavané konanie nie je právne zložité, pričom existuje\ndostatočné množstvo stabilizovanej judikatúry všeobecných súdov, ktorá obsahuje aj\njednoznačnú metodiku postupu a prerokovania uvedených majetkových sporov, takže pri\n\n9\n\nefektívnejšom a sústredenejšom postupe mohol okresný súd v napadnutom konaní\npostupovať plynulejšie.\n19. Ďalším kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či v napadnutom konaní\ndošlo k zbytočným prieťahom, bolo správanie sťažovateľa ako účastníka súdneho konania\nv procesnom postavení navrhovateľa. Ústavný súd konštatuje, že sťažovateľ má podiel\nna spomalení priebehu napadnutého konania, čo bolo zohľadnené pri ustálení sumy\nfinančného zadosťučinenia. Dôvodom\n\nuvedeného konštatovania bola skutočnosť,\n\nže sťažovateľ svoj návrh dostatočne neodôvodnil a v priebehu napadnutého konania\nopakovane adekvátne nereagoval na výzvy okresného súdu, resp. reagoval na ne\ns neprimeraným časovým odstupom a v jednom prípade na výzvu okresného súdu\nnereagoval vôbec.\n20. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v napadnutom\nkonaní a konštatuje, že napriek veľkému počtu vykonaných procesných úkonov\nv doterajšom\n\npriebehu\n\nje\n\nnapadnuté\n\nkonanie\n\npoznačené\n\nneefektívnosťou\n\na nesústredenosťou.\n21. Za neefektívnu činnosť okresného súdu v napadnutom konaní je podľa názoru\nústavného súdu potrebné vyhodnotiť jeho postup v súvislosti so zabezpečením znaleckého\ndokazovania. Ústavný súd pripúšťa, že v okolnostiach danej veci bolo náročné zabezpečiť\nvšetky znalecké posudky od ustanovených znalcov z viacerých odborov (oceňovania\nnehnuteľností, bytového zariadenia a z odborov elektrotechniky a cestnej dopravy), čo ale\nna druhej strane nemôže ospravedlniť stav, v ktorom sa napadnuté konanie nachádza v čase\nrozhodovania o sťažnosti ústavným súdom.\n22. Ústavný súd v súvislosti s posudzovaním efektivity napadnutého konania\nupriamuje pozornosť na svoju doterajšiu judikatúru, podľa ktorej nielen nečinnosť, ale aj\nneefektívna (nesústredená) činnosť všeobecného súdu môže zapríčiniť porušenie ústavou\nzaručeného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, a to v prípade, ak\nnesmerovala k odstráneniu právnej neistoty týkajúcej sa tých práv, kvôli ktorým sa\n\n10\n\nsťažovateľ obrátil na všeobecný súd, aby o jeho veci rozhodol (obdobne napr. III. ÚS 90/07,\nIII. ÚS 109/07, I. ÚS 7/2011). Ústavný súd poukazuje aj na svoju ďalšiu štandardnú\njudikatúru, podľa ktorej všeobecný súd vzhľadom na jeho povinnosť organizovať procesný\npostup v súdnom konaní tak, aby čo najskôr odstránil stav právnej neistoty, kvôli ktorému\nsa naň osoba obrátila so žiadosťou o rozhodnutie, zodpovedá za adekvátne a účelné využitie\nprocesných prostriedkov, ktoré mu na tento účel zveruje (vrátane poriadkových opatrení\nv zmysle § 53 OSP) aj vo vzťahu k súdnemu znalcovi. Všeobecný súd v rozsahu svojej\nprávomoci nesie zodpovednosť aj za zabezpečenie efektívneho postupu znalca pri\nvypracovaní znaleckého posudku (napr. III. ÚS 56/02, IV. ÚS 327/2013).\n23. Neefektívny postup vytkol okresnému súdu aj krajský súd v uznesení sp. zn.\n10 Co 205/2013 z 25. júna 2014, ktorým\n\nzrušil meritórny rozsudok okresného súdu\n\nz 28. februára 2013 a v odôvodnení okrem iného uviedol:\n„Súd prvého stupňa v prejednávanej veci pochybil tým, že pri založení vyporiadania\nv časti hnuteľných vecí napadnutým rozsudkom ešte na záveroch znaleckých posudkov\nspred viacerých rokov a navrhovateľovom zozname vecí patriacich do BSM z roku 2003 (z\nčasu bezmála 10 rokov predchádzajúceho rozhodnutiu) prakticky žiadne dokazovanie\nnevykonal na otázku existencie vecí majúcich sa takto vysporiadať k času jeho\nrozhodovania (hoci z tvrdení účastníkov aj na ostatnom pojednávaní vyplynulo, že masu\nBSM nepovažujú za ustálenú) a ich aktuálneho držiteľa. Ako už bolo totiž spomenuté vyššie,\nexistencia vecí aj v čase rozhodovania súdu bola (a je) rozhodujúcou z hľadiska možnosti\nvyporiadať tieto veci alebo už len (v rámci tzv. širšieho vyporiadania) hodnoty takto z masy\nvyvedených vecí (s ich samozrejmým pripísaním na vrub toho účastníka, ktorý príslušnú vec\nužíval a prípadne ešte pred vyporiadaním ju aj určitým spôsobom realizoval) na vrub jej\ndoterajšieho užívateľa (čo inak prakticky má význam len v prípade prikázania veci tomu\nz manželov, ktorý ju pred vyporiadaním neužíval). Ďalším pochybením potom bolo,\nže väčšina hnuteľných vecí nebola dostatočne identifikovaná (napr. traktor aspoň typom\na výrobcom)\n\na niektoré\n\nveci\n\nboli\n\noznačené\n\nidenticky\n\n(napr.\n\nviaceré\n\nstolíky),\n\nčo nezodpovedalo požiadavke na zabránenie možnosti vzájomnej zámeny týchto vecí. ...\nSúdu prvého stupňa bolo treba vytknúť i to, že z odôvodnenia rozsudku nevyplýva\nako prišiel k záveru o dostatočnej solventnosti navrhovateľa (rozumej spôsobilosti tohto\n\n11\n\núčastníka učiniť zadosť povinnosti uloženej mu napadnutým rozsudkom vyplatiť odporkyni\nna vyrovnanie sumu presahujúcu 6-tisíc eur), zvlášť ak okresným súdom zvolený spôsob\nvyporiadania znamenal i zásadný odklon od ďalšieho pravidla, podľa ktorého\nvyporiadaním by sa mali medzi účastníkov rozdeliť najmä nimi nadobudnuté majetkové\nhodnoty a to či už bez povinnosti na výplatu alebo s minimalizovaním výšku sumy určenej\nna výplatu protistrany v spore. ...\nNeposkytnutie takmer žiadnych konkrétnych vlastných záverov či úvah súdu prvého\nstupňa v predmetnej veci muselo byť i dôvodom, pre ktorý odvolací súd nemal možnosť sa\nani vyjadriť k prípadnej správnosti okresným súdom zvoleného spôsobu rozhodnutia\n(pretože by tu v skutočnosti musel všetky otázky, majúce sa najskôr zodpovedať v konaní\npred súdom prvého stupňa, zodpovedať sám a prakticky tým suplovať všetku činnosť\nokresného súdu).\nVšetky vyššie spomenuté vady tak bránili tomu, aby sa napadnutý rozsudok mohol\nsťať\n\npredmetom\n\nrozhodovania\n\no ňom\n\nodvolacím\n\nsúdom\n\ns konečnou\n\nplatnosťou\n\na odvolaciemu súdu preto neostávalo iné, než o odvolaniach rozhodnúť (podľa § 221 ods. 1\npísm. f/ aj h/ O. s. p. i odseku 2 takého istého ustanovenia) spôsobom podávajúcim sa\nz výroku tohto jeho uznesenia.\nPovinnosťou súdu prvého stupňa tak bude v ďalšom konaní riadiť sa názorom\nodvolacieho súdu, ktorým je podľa § 226 O. s. p. viazaný, bez ďalšieho meškania doplniť\nv naznačenom smere dokazovanie, podľa § 132 O. s. p. náležite zhodnotiť výsledky celého\nkonania a až potom opätovne rozhodnúť o veci, o trovách konania a podľa § 224 ods. 3\nO. s. p. tiež o trovách tohto odvolacieho konania. Ak vec dospeje do takéhoto štádia,\npotrebné je mať samozrejme na zreteli čo najpresnejšiu a najstručnejšiu formuláciu výroku\nrozsudku (kam patrí identifikácie všetkých vecí avšak spôsobom vylučujúcim ich zámenu\ns inými vecami; pri pozemkoch od roku 2010 aj uvedenie registra parcely) a samozrejmou\npovinnosťou súdu prvého stupňa bude nové rozhodnutie vypraviť dostatočne podrobným\na podľa možnosti aj presvedčivým odôvodnením.“\n24. Ústavný súd pri vyhodnocovaní postupu okresného súdu v napadnutom konaní\nokrem už uvedeného prihliadol aj na to, že z ústavnoprávneho hľadiska nemožno\nakceptovať, aby konanie pred všeobecným súdom nebolo ani po takmer 16 rokoch od jeho\n\n12\n\nzačatia právoplatne skončené (napr. IV. ÚS 327/2013, IV. ÚS 67/2014). Na uvedenom\nkonštatovaní nič nemení ani skutočnosť, že napadnuté konanie bolo od 4. apríla 2008\nprávoplatne prerušené, pričom prvým úkonom po skončení prerušenia bolo nariadenie\ntermínu pojednávania na 28. február 2013.\n25. Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd dospel k záveru, že doterajším postupom\nokresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 17 C 2/2000 došlo k zbytočným prieťahom,\na tým aj k porušeniu základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných\nprieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej\nlehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.\nIII.\n26. Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak porušenie základných práv podľa odseku 1 vzniklo\nnečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil,\nvo veci konal.\n27. Vzhľadom na to, že ústavný súd rozhodol, že základné právo sťažovateľa\nna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právo\nna prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru bolo\npostupom okresného súdu porušené, prikázal mu, aby vo veci konal bez zbytočných\nprieťahov, a odstránil tak stav právnej neistoty, v ktorej sa sťažovateľ nachádza.\n28. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým\nvyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané\nfinančné zadosťučinenie.\n29. Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeraného\nfinančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho\ndomáha. Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaní\nprimeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,\n\n13\n\nje povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia\nústavného súdu.\n30. Sťažovateľ sa domáha priznania finančného zadosťučinenia v sume 15 000 €\nz dôvodov uvedených vo svojej sťažnosti, keď poukázal najmä na právnu neistotu\nv súvislosti s doterajšou dĺžkou napadnutého konania.\n31. Cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného\npráva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje\nnielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez pokračujúceho\nporušovania základného práva (IV. ÚS 210/04). Podľa názoru ústavného súdu v tomto\nprípade prichádza do úvahy priznanie finančného zadosťučinenia. Pri určení finančného\nzadosťučinenia ústavný súd vychádza zo zásad spravodlivosti aplikovaných Európskym\nsúdom pre ľudské práva, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru\npriznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.\n32. S prihliadnutím na doterajšiu dĺžku konania okresného súdu vedeného pod sp. zn.\n17 C 2/2000, berúc do úvahy konkrétne okolnosti daného prípadu, predmet konania\n(vyporiadanie BSM), skutočnosť, že sťažovateľ si v konaní neplní dôsledne svoje procesné\npovinnosti zo zákona mu vyplývajúce a neposkytuje súdu dostatočnú súčinnosť [pravdivé\na úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov − § 79 ods. 1, § 101 ods. 1\na § 120 ods. 1 OSP (od 1. 7. 2016 § 132, § 150 a § 470 Civilného sporového poriadku],\na taktiež skutočnosť, že posudzované konanie vo veci nebolo do rozhodnutia ústavného\nsúdu právoplatne skončené, považoval ústavný súd priznanie sumy 2 000 € za primerané\nfinančné zadosťučinenie podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde.\n33. Ústavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľa, ktoré mu\nvznikli v dôsledku právneho zastúpenia v konaní o jeho sťažnosti advokátom JUDr. Jánom\nVajdom. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených\nprípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby\núplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.\n\n14\n\n34. Ústavný súd pri rozhodovaní o priznaní trov konania vychádzal z priemernej\nmesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za I. polrok 2014, ktorá\nbola 839,83 €.\n35. Úhradu priznal za dva úkony právnej služby (prevzatie a prípravu zastúpenia\na podanie sťažnosti) v súlade s § 1 ods. 3, § 11 ods. 3 a § 13a ods. 1 písm. a) a c) vyhlášky\nMinisterstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách\nadvokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len\n„vyhláška“), a to každý úkon po 139,83 €, t. j. spolu 279,66 €, čo spolu s režijným paušálom\n2 x 8,39 € (§ 16 ods. 3 vyhlášky) predstavuje sumu 296,44 €.\n36. Priznanú úhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právneho\nzástupcu sťažovateľa v lehote uvedenej v bode 4 výroku tohto nálezu.\n37. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie\nje prípustný opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou nálezu uvedenou vo výroku\ntohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 17. augusta 2016\n\n15", "vazby": {"registre": ["prieťahy", "konanie pred ústavným súdom-podmienky konania pred ústavným súdom", "vlastníctvo-vysporiadanie"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "17C/2/2000", "guid": null, "vztah": "porusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:ba715211-d02e-4cec-aa5c-d2f296983148", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 67/2014", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 67/2014 z 3. 4. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-04-03", "citacie_n": 10, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ba715211-d02e-4cec-aa5c-d2f296983148"}, {"guid": "ussr:389e81c2-f7ef-49fb-b614-b702811406c5", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 327/2013", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 327/2013 z 15. 8. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-08-15", "citacie_n": 20, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:389e81c2-f7ef-49fb-b614-b702811406c5"}, {"guid": "ussr:2a857736-5945-45b1-82b9-eddc848cb1f1", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 7/2011", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 7/2011 z 9. 3. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-03-09", "citacie_n": 304, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2a857736-5945-45b1-82b9-eddc848cb1f1"}, {"guid": "ussr:caf12bf7-4aad-4303-b015-acce5bed529d", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 90/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 90/07 z 18. 10. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-10-18", "citacie_n": 287, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:caf12bf7-4aad-4303-b015-acce5bed529d"}, {"guid": "ussr:85688566-7be1-4e95-9a5e-a638ca869df3", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 109/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 109/07 z 27. 9. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-09-27", "citacie_n": 203, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:85688566-7be1-4e95-9a5e-a638ca869df3"}, {"guid": "ussr:cd486cb1-7248-4290-851f-aba788212e7a", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 210/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 210/04 z 15. 12. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-12-15", "citacie_n": 3328, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:cd486cb1-7248-4290-851f-aba788212e7a"}, {"guid": "ussr:a6f316a0-28e6-4663-a6d2-d8ee36c0e8fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 221/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 221/04 z 10. 11. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-11-10", "citacie_n": 3834, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a6f316a0-28e6-4663-a6d2-d8ee36c0e8fe"}, {"guid": "ussr:82a23cfa-41ba-433b-b120-38d2c3ed3b2e", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 142/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 142/03 z 21. 8. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-08-21", "citacie_n": 2064, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:82a23cfa-41ba-433b-b120-38d2c3ed3b2e"}, {"guid": "ussr:2c22f85c-cc09-4d49-90fc-769ac6580998", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 74/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 74/02 z 4. 4. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-04-04", "citacie_n": 3381, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2c22f85c-cc09-4d49-90fc-769ac6580998"}, {"guid": "ussr:a0e4c6ee-f7b8-43d5-b049-167f3bb55d59", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 56/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 56/02 z 8. 1. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-01-08", "citacie_n": 66, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a0e4c6ee-f7b8-43d5-b049-167f3bb55d59"}, {"guid": "ussr:0597db0e-534b-4454-adb7-b2da48c44767", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 111/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 111/02 z 6. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-06", "citacie_n": 3435, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0597db0e-534b-4454-adb7-b2da48c44767"}, {"guid": "386799f1-1bfa-4c2e-93f6-b23538709878:65bdc1c6-2d59-44d0-9870-519824defeca", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2014:2013899065.1", "spisova_znacka": "10Co/205/2013", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trnava sp. zn. 10Co/205/2013 z 24. 6. 2014", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2014-06-24", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2014:2013899065.1"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:6a355051-032e-4195-98ff-3906bd776801", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:2.US.662.2017.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 662/2017", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 662/2017 z 17. 1. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-01-17", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.662.2017.1"}]}