{"guid": "ussr:41b8c8c0-5b62-4e95-9fb4-234169f7d92c", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:3.US.267.2016.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 267/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 267/2016 z 3. 5. 2016", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 3. mája 2016, sp. zn. III. ÚS 267/2016, ECLI:SK:USSR:2016:3.US.267.2016.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2016-05-03", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "III.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/23/#clanok-8.odsek-2", "nazov": "čl. 8 ods. 2 zákona č. 23/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/23/#clanok-8.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/23-1991/clanok-8"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/23/#clanok-36.odsek-1", "nazov": "čl. 36 ods. 1 zákona č. 23/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/23/#clanok-36.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/23-1991/clanok-36"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 8 ods. 2", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 8 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 8 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1991/23#clanok-8", "/SK/ZZ/1991/23#clanok-36", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/41b8c8c0-5b62-4e95-9fb4-234169f7d92c", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.267.2016.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.267.2016.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.267.2016.1/text", "citacie_n": 1, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nIII. ÚS 267/2016-14\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 3. mája 2016\npredbežne prerokoval sťažnosť\n\n,\n, zastúpeného advokátom\n\n,\n\n, pre namietané porušenie jeho základného práva\n\nna súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 36 ods. 1 Listiny\nzákladných práv a slobôd, práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd a práva podľa čl. 8 ods. 2 Listiny základných\npráv a slobôd uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Tdo 29/2015\nz 9. septembra 2015 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť\n\no d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.\nOdôvodnenie:\nI.\n\nÚstavnému\n\nsúdu\n\nSlovenskej\n\n30. novembra 2015 doručená sťažnosť\n\nrepubliky\n\n(ďalej\n\nlen\n\n„ústavný\n\nsúd“)\n\nbola\n\n,\n(ďalej len „sťažovateľ“), pre namietané\n\nporušenie jeho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej\nrepubliky (ďalej len „ústava“) a čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len\n„listiny“), práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a práva podľa čl. 8 ods. 2 listiny\nuznesením\n\nNajvyššieho\n\nsúdu\n\nSlovenskej\n\nrepubliky\n\n(ďalej\n\nlen\n\n„najvyšší\n\nsúd“)\n\nsp. zn. 3 Tdo 29/2015 z 9. septembra 2015 (ďalej len „uznesenie najvyššieho súdu“).\nZ obsahu sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ bol rozsudkom Okresného súdu Piešťany\nsp. zn. 1 T 166/2011 zo 16. októbra 2011 odsúdený pre obzvlášť závažný zločin podľa\n§ 172 ods. 1, písm. c) a d) a ods. 2 písm. e) Trestného zákona na trest odňatia slobody\nv trvaní 120 mesiacov nepodmienečne. Toto rozhodnutie bolo uznesením Krajského súdu\nv Trnave sp. zn. 6 To 123/2013 z 19. decembra 2013 potvrdené, keď odvolanie sťažovateľa\nbolo zamietnuté.\nDovolaním najvyššieho súdu sp. zn. 3 Tdo 29/2015 z 9. septembra 2015 bola\nsťažnosť sťažovateľa odmietnutá.\nSťažovateľ namietal, že už z vyšetrovacieho spisu vyplýval nedostatočne popísaný\na zistený skutkový stav, poukázal v tejto súvislosti na výpovede\na predovšetkým namietal, že použitím agenta došlo k nezákonnému konaniu, čo\nv konečnom dôsledku malo vplyv na jeho obvinenie a odsúdenie. Tvrdil tiež, že vykonaným\ndokazovaním nebolo preukázané, že by sa dopustil trestného činu v uvedenom rozsahu\nobžaloby. Okrem toho aj určená hodnota zaistených drog nezodpovedala skutočnému stavu\na vlastne nebola preukázaná jej hodnota.\nNa základe toho žiadal, aby ústavný súd vyslovil, že uznesením najvyššieho súdu\nv konaní pod sp. zn. 3 Tdo 29/2015, jeho uznesením z 9. septembra 2015 došlo k porušeniu\njeho ústavných práv podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, porušeniu práv na spravodlivé súdne\nkonanie podľa čl. 8 ods. 2 a čl. 36 ods. 1 listiny a čl. 6 ods. 1 dohovoru, a preto žiadal\nnapadnuté rozhodnutie zrušiť.\n\n2\n\nII.\nPodľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.\nPodľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak\no ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nPodľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania\npred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.\nÚstavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním\na o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom\nsúde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti\nnavrhovateľa.\nPri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené\nv ustanovení § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.\nPodľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd\nprávomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo\nnávrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže\nústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.\nÚstavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.\nPredmetom sťažnosti je námietka porušenia už označených práv sťažovateľa\nz dôvodu absencie popisu konania sťažovateľa v uznesení Prezídia Policajného zboru,\nÚradu boja proti organizovanej kriminalite, odboru Západ, oddelenia vyšetrovania\nsp. zn. ČVS: PPZ-49/Bok-Z-2011 z 19. apríla 2011, ktorým bolo sťažovateľovi vznesené\n\n3\n\nobvinenie. Sťažovateľ ďalej namieta neprípustné iniciatívne konanie agentky polície,\nnezákonnosť použitia agenta Rakúskej republiky, ako aj nesprávne zistenie hodnoty\nzaistených drog.\nÚstavný súd vo svojej konštantnej judikatúre zdôrazňuje, že nie je súčasťou systému\nvšeobecných súdov, ale podľa čl. 124 ústavy je nezávislým súdnym orgánom ochrany\nústavnosti. Vychádzajúc zo svojho ústavného postavenia ústavný súd v zásade nie je\noprávnený preskúmavať a posudzovať skutkové závery a právne názory všeobecného súdu\nvyjadrené v jeho rozhodnutiach. Úlohou ústavného súdu totiž nie je zastupovať všeobecné\nsúdy, ktorým predovšetkým prislúcha interpretácia a aplikácia zákonov. Úloha ústavného\nsúdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie\ns ústavou alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou o ľudských právach a základných\nslobodách. Posúdenie veci všeobecným súdom sa môže stať predmetom kritiky zo strany\nústavného súdu iba v prípade, ak by závery, ktorými sa všeobecný súd vo svojom\nrozhodovaní riadil, boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne. O arbitrárnosti (svojvôli) pri\nvýklade a aplikácii zákonného predpisu všeobecným súdom by bolo možné uvažovať len\nv prípade, ak by sa tento natoľko odchýlil od znenia jeho relevantných ustanovení, že by\nzásadne poprel ich účel a význam (m. m. I. ÚS 115/02, I. ÚS 12/05, I. ÚS 352/06).\nV odôvodnení namietaného uznesenia najvyšší súd okrem iného uviedol:\n«V súvislosti s namietaným dôvodom dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. g/ Trestného\nporiadku (nezákonné použitie rakúskeho agenta) najvyšší súd považuje za potrebné uviesť,\nže uvedenými námietkami, obsiahnutými v dovolaní, sa v priebehu konania podrobne\nzaoberal tak prvostupňový) ako aj odvolací súd, ktorí legitímnosť použitia rakúskych\npríslušníkov Policajného zboru podrobne odôvodnili. V tejto súvislosti dovolací súd\npoukazuje predovšetkým na odôvodnenie rozsudku Okresného súdu Piešťany zo 16. októbra\n2013, sp. zn. 1T 166/2011, s ktorým sa v plno1n rozsahu stotožňuje a v ďalšom naň\nodkazuje.\nPoužitie agenta na odhaľovanie trestnej činnosti je upravené v ustanovení § 117\nods. 1 Trestného poriadku, podľa ktorého agenta možno použiť na odhaľovanie, zisťovanie\na usvedčovanie páchateľov zločinov, korupcie, trestných činov extrémizmu, trestného činu\n\n4\n\nzneužívania právomoci verejného činiteľa alebo trestného činu legalizácie príjmu z trestnej\nčinnosti, pričom jeho použitie je prípustné len vtedy, ak odhaľovanie, zisťovanie\na usvedčovanie páchateľov uvedených trestných činov by bolo iným spôsobom podstatne\nsťažené a získané poznatky odôvodňujú podozrenie, že bol spáchaný trestný čin, alebo má\nbyť spáchaný taký trestný čin.\nV zmysle § 117 ods. 5 Trestného poriadku príkaz na použitie agenta vydáva predseda\nsenátu, pred začatím trestného stíhania alebo v prípravnom konaní sudca pre prípravné\nkonanie na návrh prokurátora, ktorý musí byt' odôvodnený aj skutkovými okolnosťami.\nZ predloženého spisového materiálu je zrejmé, že použitie agenta sa realizovalo\nna základe žiadosti vyšetrovateľa policajného zboru, a to z dôvodu, že polícia disponovala\npoznatkami zo strany rakúskej polície o dodávke omamných a psychotropných látok\nzo Slovenskej do Rakúskej republiky, pričom tieto dodávky mala zabezpečovať osoba\nvystupujúca pod menom\n\n. Z dôvodu preukázania vyššej dôveryhodnosti agenta odbor\n\nšpecializovaných trestných služieb Prezídia Policajného zboru využil možnosť použiť\nna tento účel príslušníka polície iného štátu v súlade s ustanovením § 10 ods. 20 Trestného\nporiadku. Následne prokurátorka Okresnej prokuratúry Piešťany požiadala o vydanie\npríkazu na použitie agenta rakúskej polície, pričom tento príkaz bol sudcom pre prípravné\nkonanie Okresného súdu Trnava daný.\nMožnosť použitia príslušníka policajného zboru iného štátu ako agenta upravuje\nZmluva medzi Slovenskou republikou a Rakúskou republikou o policajnej spolupráci\npodpísaná vo Viedni 13. februára 2004, uverejnená v Zbierke zákonov Slovenskej republiky\npod č. 252/2005.\nUvedená zmluva v článku 10 umožňuje použitie agenta na objasnenie trestných\nčinov, pričom v odsekoch 1 až 6 je upravené použitie agenta jednou zmluvnou stranou\n(napríklad Rakúskou republikou) na výsostnom území druhej zmluvnej strany (na území\nSlovenskej republiky), pričom základným predpokladom na takéto použitie agenta je žiadosť\nzo strany rakúskych justičných orgánov. Tieto ustanovenia sa teda použijú v prípade, ak\nžiadajúca strana (Rakúska republika) vedie vlastné vyšetrovanie na vlastnom území a je\nnutné, aby v záujme objasnenia veci pôsobil agent aj na území požiadanej strany (na území\nSlovenskej republiky), pretože je to nevyhnutné na dôsledné objasnenie veci. Podobne by sa\nuvedené ustanovenia aplikovali aj v prípadoch, ak by vyšetrovanie viedla Slovenská\n\n5\n\nrepublika na svojom území... Na tieto prípady potom nadväzuje aj ustanovenie § 117 ods.\n14 Trestného poriadku, podľa ktorého agent môže plniť svoje úlohy i na území iného štátu.\nO jeho vyslaní do zahraničia po predchádzajúcom súhlase príslušných orgánov štátu...\nV predmetnom prípade však nebolo možné použiť tieto ustanovenia, nakoľko\nv uvedenej trestnej veci išlo o činnosť slovenskej polície, ktorá vyšetrovala trestnú činnosť\npáchanú slovenskými občanmi, na území Slovenskej republiky a za účelom objasňovania\ntejto trestnej činnosti len použila príslušníkov polície Rakúskej republiky ako agentov.\nV posudzovanej veci aj podľa názoru najvyššieho súdu bolo možné aplikovať ustanovenie\nčlánku 10 ods. 7 vyššie uvedenej medzinárodnej zmluvy, podľa ktorého zmluvné strany sú\noprávnené navzájom si poskytovať agentov, ktorí konajú z poverenia a pod vedením\npríslušných orgánov druhej zmluvnej strany. Tento postup je zároveň v súlade aj\ns ustanovením § 10 ods. 20 Trestného poriadku, podľa ktorého agent je príslušník\nPolicajného zboru alebo príslušník polície iného štátu, ktorý na základe príkazu\nprokurátora alebo súdu prispieva k odhaľovaniu, zisťovaniu a usvedčovaniu páchateľov\nzločinu, trestných činov uvedených v treťom diele ôsmej hlavy osobitnej časti Trestného\nzákona (ďalej len „korupcia“), trestného činu zneužívania právomoci verejného činiteľa\na trestného činu legalizácie príjmu z trestnej činnosti.\nS poukazom na vyššie uvedené možno podľa názoru dovolacieho súdu konštatovať,\nže použitie príslušníkov polície Rakúskej republiky ako agentov bolo vykonané v súlade\ns ustanoveniami medzinárodnej zmluvy a Trestného poriadku...\nPodľa § 117 ods. 2 Trestného poriadku konanie agenta musí byť v súlade s účelom\ntohto zákona a musí byť úmerné protiprávnosti konania, na odhaľovaní, zisťovaní alebo\nusvedčovaní ktorého sa zúčastňuje. Agent nesmie iniciatívne navádzať na spáchanie\ntrestného činu; to neplatí, ak ide o korupciu verejného činiteľa alebo zahraničného\nverejného činiteľa a zistené skutočnosti nasvedčujú, že páchateľ by spáchal taký trestný čin\naj vtedy, ak by príkaz na použitie agenta nebol vydaný.\nJe potrebné rozlišovať, či konanie agenta pri objasňovaní trestnej činnosti spadá pod\ntzv. skrytú aktivitu polície, alebo ide už o neprípustnú policajnú provokáciu...\nZa kľúčovú odlišnosť skrytej aktivity polície od policajnej provokácie sa považuje\nskutočnosť, že polícia neiniciuje. t.j. nevytvára u kontaktovanej osoby vôľu spáchať trestný\nčin, ale vytvára pre spáchanie trestného činu vhodné podmienky. Tieto podmienky však\n\n6\n\nnesmú byť mimoriadne, ale objektívne možné v danej situácii obvyklé a musia nastať až\ns časovým odstupom potom, čo páchateľ si osvojil úmysel spáchať trestný čin\na preukázateľne spravil kroky k jeho spáchaniu.\nJe potrebné uviesť, že činnosť agentky vystupujúcej pod menom\n\nbola\n\nod počiatku usmerňovaná prostredníctvom policajných orgánov Slovenskej republiky,\npričom k jej použitiu došlo až po tom, čo polícia disponovala informáciami súvisiacimi\ns osobou vystupujúcou pod menom\n\n, ktorá mala distribuovať drogy.\n\nDovolací súd má za to, že v posudzovanom prípade orgány činné v trestnom konaní\nza účelom odhalenia páchateľa trestnej činnosti a zabezpečenia dôkazov o ich\ntrestnoprávne postihnuteľnom správaní len vytvorili podmienky, ktoré boli v danom prípade\nobvyklé, pričom tieto nastali až po tom, čo si obvinený preukázateľne osvojil úmysel trestný\nčin spáchať.\nAgent nemôže byť osoba, ktorá len pasívne čaká v prostredí, v ktorom sa má\npohybovať. Podstatné pre použitie agenta je, že konanie agenta musí byť v súlade s účelom\nTrestného poriadku a musí byť úmerné protiprávnosti konania, na odhaľovaní, zisťovaní,\nalebo usvedčovaní, ktorého sa zúčastňuje. Skutočnosť, že agent prejavuje záujem o kúpu\ndrogy, že sa s obvineným viackrát stretne, pýta určité množstvo drogy, zisťuje predajnú\ncenu drogy, nie je navádzaním na spáchanie trestnej činnosti ani nezákonnou a aktívnou\nprovokáciou...\nUznesenie vyšetrovateľa..., ktorým bolo vznesené obvinenie\n\npre\n\nobzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo\nprekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. b/, písm. c/,\npísm. d/, ods. 2 písm. e/ Trestného zákona obsahuje všetky náležitosti vyžadované\nustanovením § 206 ods. 3 Trestného poriadku. Z opisu skutku vyplýva, že obvinený\nsi zadovážil od obvineného\n\npsychotropnú látku, ktorú následne\n\nprechovával do uskutočnenia predaja v\n\npričom zo znenia je zrejmé, že obvinený\n\nmu túto psychotropnú látku zabezpečil.\nPodstata skutku je určovaná účasťou obvineného na určitej udalosti popísanej\nv obžalobnom návrhu, z ktorej vzišiel škodlivý následok. Totožnosť skutku je zachovaná, ak\nje zachovaná totožnosť konania alebo následku aspoň čiastočne.\n\n7\n\nTotožnosť skutku neznamená, že musí ísť od začiatku trestného stíhania až do jeho\nskončenia o úplnú zhodu udalostí, o ktorých sa rozhoduje. Vykonávaním dôkazov sa získané\npoznatky o skutočnostiach môžu meniť, niektoré údaje môžu odpadnúť a naopak niektoré\npristúpiť, nesmie sa však zmeniť podstata skutku. Podstata skutku bude zachovaná, ak bude\nzachovaná totožnosť konania alebo následku, prípadne aj ich čiastková zhoda.\nPre zachovanie totožnosti skutku nemajú vplyv zmeny v jednotlivých okolnostiach, ktoré\nskutok individualizujú (čas, miesto, spôsob vykonania, spolupáchatelia...), ak inak totožnosť\nkonania zostala zachovaná.\nV posudzovanej veci na základe výsledkov vykonaného dokazovania prokurátor\nv rámci obžaloby len spresnil konanie vo vzťahu k obvinenému\n\n, avšak\n\nza súčasného zachovania totožnosti skutku...\nAk súd dospel k záveru, že hodnota drogy je spoľahlivo dokázaná použitím určitého\ndôkazného prostriedku a nepovažoval za potrebné v uvedenom smere vykonať ďalšie\ndokazovanie, takáto úvaha súdu nemôže byť skúmaná v jej dôkazno-hodnotiacej podstate.\nOdporovalo by to viazanosti dovolacieho súdu správnosťou a úplnosťou skutkového zistenia\nv zmysle § 371 ods. 1 písm. i/ Trestného poriadku.\nV zmysle uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 2 Tdo 74/2014\nuverejneného v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a súdov Slovenskej republiky\npod č. 120/2014 pri trestnoprávnom postihu výroby, prechovávania a obchodovania\ns omamnými látkam, psychotropnými látkami, jedmi a prekurzormi, okrem neoprávneného\nprechovávania pre vlastnú potrebu. je zohľadnený účel tejto nelegálnej činnosti, resp.\nsúboru na seba nadväzujúcich činností. Tým je majetkový prospech, v konečnom dôsledku\nnedosiahnuteľný bez fyzickej aplikácie dotknutej látky jej koncovými užívateľmi. Rozsah\nčinu pri trestnom čine podľa § 172 Trestného zákona nie je závislý na postavení páchateľa\nako výrobcu, predajcu, alebo na jeho zaradení v reťazci predaja omamnej látky,\npsychotropnej látky, jedu alebo prekurzora (ďalej len droga). Kvantifikácia rozsahu činu\nzodpovedá hodnote drogy pri predaji koncovým užívateľom (konzumentom).\nOkresný súd, ako aj krajský súd teda správne vyhodnotili konanie obvineného\nako obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných\na psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi\nv zmysle § 172 ods. 1 písm. c/, písm. d/, ods. 2 písm. e/ Trestného zákona. Záver o spáchaní\n\n8\n\ntrestného činu vo väčšom rozsahu možno vyvodiť z ustanovenia § 125 ods. 1 Trestného\nzákona, podľa ktorého škodou väčšou sa rozumie suma dosahujúca najmenej desaťnásobok\nmalej škody (pričom malou škodou sa rozumie škoda prevyšujúca 266 Eur). Nakoľko\nv predmetnej veci hodnota zaistenej drogy bola minimálne 9 317 Eur, táto škoda presahuje\ndolnú hranicu škody väčšieho rozsahu, čím obvinený naplnil kvalifikovanú skutkovú\npodstatu trestného činu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo\nprekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi v zmysle § 172 ods. 2 písm. e/ Trestného\nzákona.»\nO zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť vtedy, keď namietaným\npostupom všeobecného súdu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo\nslobody, ktoré označili sťažovatelia, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti\nmedzi označeným postupom všeobecného súdu a základným právom alebo slobodou,\nporušenie ktorých namietali, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť\npreto možno považovať tú sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil\nžiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, ktorej reálnosť by\nmohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (IV. ÚS 92/04, III. ÚS 168/05,\nIV. ÚS 221/05).\nÚstavný súd nie je zásadne oprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory\nvšeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu, ani\npreskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi bol alebo nebol náležite zistený\nskutkový stav, a aké skutkové a právne závery zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil.\nÚloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie\na aplikácie s ústavou, prípadne medzinárodnými zmluvami o ľudských právach\na základných slobodách. Z tohto postavenia ústavného súdu vyplýva, že môže preskúmavať\nrozhodnutie všeobecného súdu v prípade, ak v konaní, ktoré mu predchádzalo, alebo\nsamotným rozhodnutím došlo k porušeniu základného práva alebo slobody. Skutkové\na právne závery všeobecného súdu môžu byť teda predmetom kontroly zo strany ústavného\nsúdu vtedy, ak by vyvodené závery boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak\nz ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by mali za následok\n\n9\n\nporušenie základného práva alebo slobody (mutatis mutandis I. ÚS 13/00, I. ÚS 17/01,\nIII. ÚS 268/05).\nÚstavný súd nevyhodnotil argumentáciu sťažovateľa ako spôsobilú spochybniť\nústavnú udržateľnosť záverov najvyššieho súdu, tiež nezistil, že by aplikácia a výklad\ncitovaných ustanovení Trestného poriadku, ako aj zmluvy medzi Slovenskou republikou\na Rakúskou republikou o policajnej spolupráci podpísanej vo Viedni 13. februára 2004\nuverejnenej v Zbierke zákonov Slovenskej republiky pod č. 252/2005 a s tým súvisiace\nprávne závery najvyššieho súdu mohli zakladať dôvod na zásah ústavného súdu\ndo namietaného uznesenia v súlade s jeho právomocami ustanovenými v čl. 127 ods. 2\nústavy. Rovnako nezistil, že by posudzované uznesenie bolo svojvoľné alebo v zjavnom\nvzájomnom rozpore, či urobené v zrejmom omyle a v nesúlade s platnou právnou úpravou\nči nedostatočne odôvodnené.\nÚstavný súd dospel k záveru, že najvyšší súd vo svojom uznesení veľmi podrobne\na precízne vyhodnotil všetky námietky sťažovateľa obsiahnuté aj v ústavnej sťažnosti,\na preto je podľa názoru ústavného súdu uznesenie najvyššieho súdu z ústavného hľadiska\nakceptovateľné a udržateľné. Na základe uvedených skutočností ústavný súd nezistil medzi\nnapadnutým uznesením takú príčinnú súvislosť s namietaným porušením označených\nzákladných práv sťažovateľa, ktorá by po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie umožnila\nvysloviť ich porušenie.\nVzhľadom na uvedené skutočnosti bolo potrebné sťažnosť odmietnuť podľa § 25\nods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 3. mája 2016\n\n10", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "trestné konanie-trestný poriadok"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:d3adf9b9-93df-42a3-bf9d-46ddfdffb663", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 352/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 352/06 z 10. 1. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-01-10", "citacie_n": 1756, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d3adf9b9-93df-42a3-bf9d-46ddfdffb663"}, {"guid": "ussr:5dc4917d-5aa7-4fea-b867-3f8dfb38d0e9", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 268/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 268/05 z 29. 9. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-09-29", "citacie_n": 505, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5dc4917d-5aa7-4fea-b867-3f8dfb38d0e9"}, {"guid": "ussr:75184475-d660-408d-80e5-38c8490f9fa4", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 221/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 221/05 z 13. 9. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-09-13", "citacie_n": 896, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:75184475-d660-408d-80e5-38c8490f9fa4"}, {"guid": "ussr:8b0d780f-6628-41eb-a3b0-adbad48e400c", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 168/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 168/05 z 9. 6. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-06-09", "citacie_n": 1886, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8b0d780f-6628-41eb-a3b0-adbad48e400c"}, {"guid": "ussr:5e3b95e7-a888-4f82-ab29-9395007102ae", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 12/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 12/05 z 20. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-20", "citacie_n": 2705, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5e3b95e7-a888-4f82-ab29-9395007102ae"}, {"guid": "ussr:d4335051-93b3-45f5-aac4-1ad984a09c36", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 92/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 92/04 z 1. 4. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-04-01", "citacie_n": 1285, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d4335051-93b3-45f5-aac4-1ad984a09c36"}, {"guid": "ussr:1c7111fe-e1df-4a1f-9892-b46bb67d1327", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 115/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 115/02 z 17. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-17", "citacie_n": 3472, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1c7111fe-e1df-4a1f-9892-b46bb67d1327"}, {"guid": "ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 13/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 13/00 z 9. 7. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-07-09", "citacie_n": 6910, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647"}, {"guid": "ussr:fb62a029-a738-4485-9f41-c7ee37143e6e", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 17/01", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 17/01 z 19. 4. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-04-19", "citacie_n": 5942, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fb62a029-a738-4485-9f41-c7ee37143e6e"}, {"guid": "db0bbb39-116f-427a-8d0f-bf8fc842e169:25f17298-5f1b-411f-b87b-007fa0f50a01", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2015:2511010892.1", "spisova_znacka": "3Tdo/29/2015", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Tdo/29/2015 z 8. 9. 2015", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2015-09-08", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2015:2511010892.1"}, {"guid": "e8b7bea6-165b-4039-8272-56504bb209d9:fef9d32e-bda2-4c5a-a693-a3ce50790dfa", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2013:2511010892.3", "spisova_znacka": "6To/123/2013", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trnava sp. zn. 6To/123/2013 z 18. 12. 2013", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2013-12-18", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2013:2511010892.3"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:4b16cf7f-565d-4ba3-853d-7d0442116502", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:4.US.186.2018.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 186/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 186/2018 z 8. 3. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-03-08", "citacie_n": 27, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:4.US.186.2018.1"}]}