{"guid": "ussr:64fdb164-8604-4218-9ee1-78c62f079595", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:3.US.267.2014.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 267/2014", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 267/2014 z 19. 4. 2016", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 19. apríla 2016, sp. zn. III. ÚS 267/2014, ECLI:SK:USSR:2016:3.US.267.2014.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Rudolf Tkáčik", "sudca_id": 1080, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/rudolf-tkacik-1080", "datum_vydania": "2016-04-19", "forma": "Nález", "povaha": ["rozhodnutie zrušuje a vec vracia na ďalšie konanie", "právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "III.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-13", "nazov": "čl. 13 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-13", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-13"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 13", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 13", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 13", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-13", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/64fdb164-8604-4218-9ee1-78c62f079595", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.267.2014.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.267.2014.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.267.2014.1/text", "citacie_n": 15, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\n\nIII. ÚS 267/2014-64\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 19. apríla 2016 v senáte\nzloženom z predsedníčky Jany Baricovej a zo sudcov Sergeja Kohuta a Rudolfa Tkáčika\nprerokoval sťažnosť\n\na\n\n,\n\n,\n\nzastúpených JUDr. Danicou Holováčovou, advokátska kancelária, Poštová 14, Košice,\npre namietané porušenie ich základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46\nods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a práva na účinný prostriedok\nnápravy podľa čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením\nOkresnej prokuratúry Košice I sp. zn. 2 Pv 250/09 z 19. januára 2012 a postupom\nGenerálnej prokuratúry Slovenskej republiky v konaní vedenom pod sp. zn. IV/6 GPt\n176/12-17 a takto\nrozhodol:\n1.\n\nZákladné právo\n\na\n\nna súdnu a inú právnu\n\nochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, ich právo na spravodlivé súdne\nkonanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a ich\nprávo na účinný prostriedok nápravy podľa čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd uznesením Okresnej prokuratúry Košice I sp. zn. 2 Pv 250/09\nz 19. januára 2012 p o r u š e n é b o l i .\n\n2.\n\nUznesenie Okresnej prokuratúry Košice I sp. zn. 2 Pv 250/09 z 19. januára\n\n2012 z r u š u j e a vec v r a c i a Okresnej prokuratúre Košice I na ďalšie konanie.\n3.\n\nOkresná prokuratúra Košice I je p o v i n n á\n\na\n\nuhradiť trovy právneho zastúpenia v sume 332,50 € (slovom tristotridsaťdva\neur a päťdesiat centov) na účet ich právneho zástupcu JUDr. Danice Holováčovej,\nadvokátska kancelária, Poštová 14, Košice, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto\nrozhodnutia.\n4.\n\nVo zvyšnej časti sťažnosti sťažovateľov n e v y h o v u j e .\nOdôvodnenie:\nI.\n\nÚstavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 13. septembra\n2013 doručená sťažnosť\n\na\n\n,\n\n(ďalej len „sťažovatelia“), vo veci namietaného porušenia ich základného práva na súdnu\na inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“)\na práv na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 a na účinný prostriedok nápravy\npodľa čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)\nuzneseniami Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach ČVS: KRP-23/OEK-KE2009 z 19. novembra 2010 a 15. decembra 2011, uznesením Krajskej prokuratúry\nv Košiciach (ďalej len „krajská prokuratúra“) sp. zn. 1 Kpt 864/2010 z 18. januára 2011,\nuznesením\n\nOkresnej\n\nprokuratúry\n\nKošice\n\nI\n\n(ďalej\n\nlen\n\n„okresná\n\nprokuratúra“)\n\nsp. zn. 2 Pv 250/09 z 19. januára 2012 a postupom Generálnej prokuratúry Slovenskej\nrepubliky (ďalej len „generálna prokuratúra“) v konaniach vedených pod sp. zn. IV/3 GPt\n176/12-7, sp. zn. IV/6 GPt 176/12-14 a sp. zn. IV/6 GPt 176/12-17.\n1. Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovatelia ako poškodení podali\ntrestné oznámenie, na základe ktorého bolo príslušným vyšetrovateľom Policajného zboru\nzačaté trestné stíhanie pre trestný čin podvodu podľa § 221 ods. 1 a 4 písm. a) zákona\nč. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov (ďalej len „Trestný zákon“).\nUznesením vyšetrovateľa Policajného zboru ČVS: KRP-23/OEK-KE-2009 z 19. novembra\n\n2\n\n2010 bolo trestné stíhanie podľa § 215 ods. 1 písm. a) a ods. 4 zákona č. 301/2005 Z. z.\nTrestný poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „Trestný poriadok“) zastavené\ns odôvodnením, že je nepochybné, že sa nestal skutok, pre ktorý sa vedie trestné stíhanie.\nO sťažnosti podanej proti uvedenému uzneseniu rozhodla krajská prokuratúra uznesením\nsp. zn. 1/1 KPt 864/2010 z 18. januára 2011, ktorým sťažnosť sťažovateľov ako nedôvodnú\npodľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku zamietla.\nSťažovatelia predmetné uznesenie napadli „podnetom na zrušenie rozhodnutia\nz prípravného konania“, na základe ktorého generálna prokuratúra po preskúmaní veci\nuložila podriadenej prokuratúre pokyn podľa § 6 ods. 1 písm. d) zákona č. 153/2001 Z. z.\no prokuratúre\n\nv znení\n\nneskorších\n\npredpisov\n\n(ďalej\n\nlen\n\n„zákon\n\no prokuratúre“)\n\nna zabezpečenie opätovného začatia trestného stíhania. K zastaveniu vedeného trestného\nstíhania došlo opätovne na základe uznesenia vyšetrovateľa Policajného zboru\nz 15. decembra 2011 s odôvodnením, že sa nestal skutok, pre ktorý sa vedie trestné stíhanie.\nO sťažnosti podanej proti tomuto uzneseniu rozhodla okresná prokuratúra uznesením sp. zn.\n2 Pv 250/09 z 19. januára 2012, ktorým sťažnosť sťažovateľov podľa § 193 ods. 1 písm. c)\nTrestného\n\nporiadku\n\nako\n\nnedôvodnú\n\nzamietla.\n\n„Podnet\n\nna zrušenie\n\nrozhodnutia\n\nz prípravného konania“ z 30. januára 2012, ktorým sťažovatelia uznesenie okresnej\nprokuratúry napadli, krajská prokuratúra listom sp. zn. 1/1 KPt 864/10 zo 4. apríla 2012 ako\nnedôvodný odložila. Ďalší podnet sťažovateľov zo 7. mája 2012 generálna prokuratúra\nposúdila ako opakovaný podnet a svojím listom č. k. IV/3 GPt 176/12-7 z 10. júla 2012\nho bez prijatia prokurátorských opatrení odložila. Podľa § 34 ods. 2 zákona o prokuratúre\npodali sťažovatelia tzv. ďalšie opakované podnety, prvý z 28. februára 2013 a druhý\nz 20. augusta 2013, ktorými sťažovatelia opäť neuspeli, o čom boli listami generálnej\nprokuratúry z 19. apríla 2013 a 26. augusta 2013 aj informovaní.\nV sťažnosti sťažovatelia argumentujú:\n«Sťažovateľ\n\ntvrdil a naďalej tvrdí, že kúpno-predajnú zmluvu na sumu\n\n7.900.000,- Sk podpísal a aj jeho manželka. Výkladový pokladničný doklad ohľadne sumy\n7.900.000,- Sk oni nepodpísali, s manželkou prevzali len sumu 1.900.000,- Sk, ktorú im\nvyplatil\n\nzo\n\ns tým, že zbytok peňazí im mal byť\n\nvyplatený po prepise rodinného domu. Svedok\n3\n\nvypovedal, že v priestoroch\n\nkancelárie bolo sťažovateľom (manželom\n\n) vyplatených 7.900.000,- Sk\n\nv hotovosti, bola o tom spísaná kúpno-predajná zmluva a príjmový doklad.\nUznesením vyšetrovateľky KR PZ zo dňa 21.12.2009 ČVS: KRP-23/OEK-KE-2009\nbol do konania pribratý Ústav súdneho inžinierstva ŽU v Žiline, sekcia kriminalistických\nexpertíz, detašované pracovisko Bratislava na podanie znaleckého posudku z odporu\npísmoznalectva, odvetvia ručného písma. Predmetom skúmania boli sporné podpisy\nsťažovateľov (manželov\n\n) nachádzajúce sa na originály písomnosti Výdavkový\n\npokladničný doklad bez čísla\n\nzo dňa 25.10.2007 vystavený na sumu\n\n7.900.000,- Sk. Záver znaleckého posudku bol taký, že pri analýze sporných podpisov neboli\nzistené žiadne znaky nasvedčujúce falšovaniu podpisov.\nSťažovatelia tvrdili, že doklad na sumu 7.900.000,- Sk nepodpísali, ale na sumu\n1.900.000,-Sk áno. Práve tu je súlad medzi výpoveďou sťažovateľov a znaleckým posudkom.\nZnalecký ústav priberal orgán činný v trestnom konaní a tento upozornil orgán činný\nv trestnom konaní pri skúmaní spornej písomnosti ako celok, že zistil nesprávne znenie\nsedemmilión (správne znenie by malo byť miliónov), (ďalej zistil pohyby v písme S,\npri číslovke 7 v sume 7.900.000,- Sk.\nZ tohto znaleckého posudku vyšli najavo podstatné skutočnosti, ktoré potvrdili to,\nže sa jedná o manipuláciu pri slove sedemmilión deväťstotisíc a to pri písmene „S“, v slove\nmilión a pri číslovke 7. Už na prvý pohľad aj laikovi je zrejmé, že je nesprávne uvedené\nmilión, lebo malo byť miliónov, nevydarené dopisovanie S z 1-ky a z písmena „J“ dopísané\nna „S“. Aj pri číselnom vyjadrení sumy 7.900.000,- Sk je voľným okom viditeľné, že suma\n1.900.000,- Sk je prepisovaná 7.900.000,- Sk, teda číslica 1 na číslicu 7.\nTieto podstatné skutočnosti zodpovedajú tvrdeniam sťažovateľov.\nK predmetnému výdavkovému dokladu vypovedala\n\n, že ona nič\n\nnepozmeňovala a mohla urobiť chybu, keď použila slovo milión namiesto miliónov.\nNemožno prehliadať, že výdavkový doklad nespĺňa podstatné náležitosti, chýba údaj\no tom, kto ho vyhotovil, schválil a zaúčtovanie pod poradovým číslom.\nNapriek tomu vyšetrovateľ PZ uznesením zo dňa 19.11.2010 trestné stíhanie zastavil\ns tým, že je nepochybné, že sa nestal skutok, pre ktorý sa vedie trestné stíhanie.\n\n4\n\nKrajský prokurátor v Košiciach, prokurátor krajskej prokuratúry\nuznesením zo dňa 18.01.2011 zamietol sťažnosť sťažovateľov\n\na\n\npod sp. zn. 1 Kpt 864/2010.\nO tom, že krajský prokurátor rozhodol predčasne a nezákonne svedčí to,\nže Generálny prokurátor SR rozhodnutím pod č. IV/6/GPt7/l 1 uznesenie vyšetrovateľky KR\nPZ v Košiciach zo dňa 19.11.2010 o zastavení trestného stíhania v spojení s uznesením\nprokurátora Krajskej prokuratúry v Košiciach zo dňa 18.01.2011 o zamietnutí sťažnosti\npoškodených zrušil, lebo bolo vydané predčasne a pre rozpory vyplývajúce z dokazovania.\nPo tomto pokyne generálneho prokurátora SR vyšetrovateľka PZ opätovne začala\ndňa 9. mája 2011 trestné stíhanie, pribrala do konania KÚ PZ ako znalca z odboru\nkriminalistiky, odvetvia grafickej diagnostiky na podanie znaleckého posudku. Úlohou\nznaleckého posudku bolo posúdiť, či vo výdavkovom pokladničnom doklade došlo\nk odstraňovaniu, prepisovaniu a neoprávnenému zásahu.\nZáver posudku je taký, že preskúmaním výdavkového pokladničného dokladu neboli\nzistené stopy po ich odstraňovaní a následnom prepisovaní. Metódami a prostriedkami\ngrafickej diagnostiky však nie je možné potvrdiť ani vylúčiť, že došlo k neoprávnenému\nzásahu spočívajúcemu v dopisovaní zápisov, resp. ich segmentov do kolónok pokladničného\ndokladu.\nPodstatou je teda to, že Kriminalistický a expertízny ústav PZ Bratislava, odvetvia\ngrafickej diagnostiky ani nemohol úlohu danú zadávateľom splniť.\nPrávny zástupca sťažovateľov\n\n, nevyvrátil a ani nepotvrdil\n\ntvrdenie sťažovateľov, či na doklade, ktorý oni dostali od\n\nbola\n\nnapísaná suma 7.900.000,- Sk alebo 1.900.000,- Sk, lebo si nepamätal, doklad, ktorý mu\npoškodení dali už nemá, a nepamätal si na neho.\n, spracovateľka znaleckého posudku iba povedala,\nže pri podávaní znaleckého posudku originál dokladu mala.\nSťažovateľom je jasné, že úlohou oboch znaleckých posudkov nebolo zodpovedanie\nrovnakej otázky. Napriek tomu prvý znalecký posudok bez zásahu sťažovateľov upozornil\norgán činný v trestnom konaní na zásah vo výdavkovom pokladničnom doklade, druhý\nznalecký posudok nemohol úlohu splniť.\n\n5\n\nNapriek tomu vyšetrovateľka PZ uznesením zo dňa 15.12.2011 za takto neúplné\nzisteného skutkového stavu veci znovu trestné stíhanie zastavila, lebo je nepochybné, že sa\nnestal skutok, pre ktorý sa vedie trestné stíhanie.\nOkresný prokurátor Košice I. pod sp. zn. 2 Pv 250/09 zo dňa 19.01.2012 sťažnosť\nsťažovateľov proti uzneseniu zo dňa 15.12.2011 o zastavení trestného stíhania zamietol.\nNemožno sa uspokojiť s takýmito rozhodnutiami, keď v žiadnom prípade orgány\nčinné v trestnom konaní nemohli na základe týchto dvoch skupín dôkazov a znaleckých\nposudkov uzavrieť trestnú vec tak, že je nepochybné, že sa nestal skutok, pre ktorý sa vedie\ntrestné stíhanie.\nVyšetrovateľka a dozorujúci prokurátor mali ďalej dôkazmi zisťovať skutkový stav\nveci, konkrétne pribrať do konania znalca, ktorý by vedel splniť úlohu a zodpovedať otázku,\nči vo výdavkovom pokladničnom doklade zo dňa 25.10.2007 boli dopisované, prepisované\na pozmeňované údaje. Ďalej sťažovatelia preukázali, že sumu, ktorú prevzali od\n, t.j. 1.900.000,- Sk aj ihneď zaplatili\n\n, ale\n\nnevedelo predložiť doklad o zaúčtovaní sumy 7.900.000,- Sk, odkiaľ tú sumu\nmali. Bolo potrebné vyžiadať z príslušného daňového úradu daňové priznanie\n, ktoré by potvrdilo, že robili pohyb so sumou 7.900.000,- Sk, lebo\nani výdavkový doklad neobsahuje podstatný údaj, pod akým poradovým číslom bola\nzaúčtovaná položka. Zatiaľ vo veci vykonané dôkazy viac nasvedčujú tvrdeniu sťažovateľov\nako realitnej kancelárie.\nNemožno súhlasiť ani s tým, že podvodný úmysel už pri uzatváraní kúpno-predajnej\nzmluvy musí byť preukázaný a v danom prípade tomu tak nie je, čo tvrdia orgány činné\nv trestnom konaní, lebo práve naopak, keby sa spoľahlivo zistil skutkový stav veci, bol by\npreukázaný, ale určite nemožno v tomto štádiu povedať, že je nepochybné, že sa skutok\nnestal.\nBolo porušené naše právo na spravodlivé a zákonné prejednanie našej veci,\no to viac, že až neskôr dňa 13.04.2012 sme sa dozvedeli, že prokurátor Krajskej\nprokuratúry v Košiciach\n\nje v blízkom príbuzenskom vzťahu s\n\n, ktorý zastupuje\n\n(je strýko jeho\n\nmanželky).\n\n6\n\nNámietku zaujatosti poškodení oznámili dňa 17.04.2012 Krajskej prokuratúre\nv Košiciach, avšak to už bolo po právoplatnom zastavení trestného stíhania, a odložení\npodnetu prokurátorom Krajskej prokuratúry v Košiciach\nAj dozorujúci prokurátor KP Košice\n\n.\nmal povinnosť\n\nbezodkladne oznámiť svoju zaujatosť a žiadať, aby bol z vykonávania úkonov trestného\nkonania vylúčený, lebo na základe blízkeho príbuzenského vzťahu ku právnemu zástupcovi\nmožno mať pochybnosti o nezaujatosti pre jeho pomer\nk prejednávanej veci a k osobám, ktorých sa úkon priamo týka. Námietku zaujatosti je\nstrana povinná vzniesť bez meškania, len čo sa dozvedela o dôvodoch vylúčenia. Poškodení\nsa o dôvodoch vylúčenia dozvedeli až dňa 13.04.2012, ale dozorujúci prokurátor\no svojej zaujatosti a následnej pochybnosti o jeho nezaujatosti vedel\nod začiatku.\nUž v postupe, kedy vstupoval do trestného konania krajský prokurátor\n, keďže podnet vybavuje nadriadený prokurátor, možno mať pochybnosti\no nezaujatosti prokurátora Krajskej prokuratúry v Košiciach\n\n.\n\nÚkon, ktorý vykonala osoba, ktorá mala byť vylúčená, nemôže byť podkladom\nna rozhodnutie v trestnom konaní a pritom nešlo o neodkladný úkon alebo neopakovateľný\núkon.\nOrgány činné v trestnom konaní môžu trestné stíhanie zastaviť, len keď je\nnepochybné, že sa skutok nestal a v danom prípade tomu tak nie je. Iná je už pozícia súdu,\nkde postačuje pre oslobodenie nedostatok dôkazov.\nRozhodnutiam okresnej prokuratúry, krajskej prokuratúry ako aj generálnej\nprokuratúry sťažovatelia vytýkajú nepreskúmateľnosť týchto rozhodnutí z dôvodu\nnedostatočného odôvodnenia. To, že právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia patrí medzi\nzákladné zásady spravodlivého procesu (trestného aj súdneho) jednoznačne vyplýva\nz ustálenej judikatúry ESĽP. Ústavný súd SR už vyslovil, že súčasťou obsahu základného\npráva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie\nrozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo\nrelevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany t. j. s uplatnením nárokov\na obranou proti takémuto uplatneniu. Podľa nášho názoru sa prokuratúry dostatočne\nnevysporiadali so všetkými dôležitými otázkami, ktorý vyvstali v trestnom konaní\n\n7\n\na dostatočne nezodpovedali na všetky relevantné otázky, odôvodňujúce ich rozhodnutia.\nRozhodnutiami okresnej ako aj krajskej prokuratúry došlo k porušeniu práva na\nspravodlivý proces.\nSťažovatelia zdôrazňujú, že generálna ako aj krajská prokuratúra ich podnet\nvybavila formálne bez akéhokoľvek prešetrenia okolností rozhodujúcich v tom, či došlo\nk porušeniu zákona. Oznámenie generálnej prokuratúry a krajskej prokuratúry o odložení\npodnetu, ako aj opakovaného podnetu boli sťažovateľom doručené bež akéhokoľvek\nodôvodnenia.»\nV závere sťažnosti sťažovatelia zdôrazňujú svoje stanovisko, že podľa nich\nna zastavenie trestného stíhania podmienky zásadne splnené neboli, pretože podľa ich\nnázoru nie je nepochybné, že sa skutok nestal, a to už len z toho dôvodu, že aj bežným\nlaickým skúmaním je viditeľné a zrejmé, že sporný výdavkový pokladničný doklad bol\npozmeňovaný dopisovaním, keď zo sumy 1 900 000 Sk bola vytvorená suma 7 900 000 Sk,\nktorú skutočnosť môže podľa sťažovateľov potvrdiť relevantné znalecké skúmanie,\nako aj podporné dôkazy, ktoré napriek ich návrhom v rámci trestného konania vykonané\nneboli.\nSťažovatelia v rámci odôvodnenia svojej sťažnosti uzatvárajú argumentáciu\npoukazom na judikatúru ústavného súdu, podľa ktorej im z podania trestného oznámenia\nsíce nevyplýva subjektívne právo na trestné stíhanie, ale im prislúcha právo, aby orgány\nčinné v trestnom konaní venovali ich trestnému oznámeniu pozornosť zodpovedajúcu\nsvojim zákonným povinnostiam (pozri rozhodnutie sp. zn. IV. ÚS 69/08).\n2. Ústavný súd uznesením č. k. III. ÚS 267/2014-18 z 24. apríla 2014 prijal\npodľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii\nÚstavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení\nneskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) sťažnosť sťažovateľov na ďalšie\nkonanie v časti smerujúcej voči uzneseniu okresnej prokuratúry sp. zn. 2 Pv 250/09\nz 19. januára\n\n2012\n\na voči\n\npostupu\n\ngenerálnej\n\nprokuratúry\n\npod sp. zn. IV/6 GPt 176/12-17. Vo zvyšnej časti sťažnosti odmietol.\n\n8\n\nv konaní\n\nvedenom\n\n3. Generálna prokuratúra vo svojom vyjadrení predloženom ústavnému súdu\n23. júna 2014 predostrela podrobný popis skutkového stavu vyšetrovanej veci\na s tým súvisiaci proces dokazovania vykonaný orgánmi činnými v trestnom konaní, a tiež\nsvoje stanovisko k zákonnosti postupu orgánov činných v trestnom konaní vo veci\nsťažovateľov.\nPodľa vyjadrenia generálnej prokuratúry bolo dotknuté trestné stíhanie začaté\nuznesením príslušného vyšetrovateľa Policajného zboru (ďalej len „vyšetrovateľ“)\nz 26. marca 2009, a to pre zločin podvodu podľa § 221 ods. 1 a 4 písm. a) Trestného\nzákona, ku ktorému malo dôjsť v rámci dohodnutého predaja nehnuteľnosti sťažovateľov,\nkeď podľa obsahu uzavretej kúpnej zmluvy mal kupujúci – špecifikovaná realitná\nspoločnosť – zaplatiť sťažovateľom dohodnutú kúpnu cenu 7 900 000 Sk už pri podpise\nzmluvy, avšak podľa tvrdenia sťažovateľov im bola pri podpise zmluvy v skutočnosti\nvyplatená iba suma 1 900 000 Sk, kde, čo sa týka úhrady zvyšnej čiastky, bola uzavretá\nústna dohoda, že bude sťažovateľom vyplatená až po odpredaji nehnuteľnosti realitnou\nspoločnosťou, pričom však neskôr poverený zástupca realitnej spoločnosti ústnu dohodu\no vyplatení zvyšnej časti kúpnej ceny poprel a odmietol zvyšok sumy sťažovateľom\nvyplatiť.\nVypočutí svedkovia (zamestnanci realitnej spoločnosti) mali v rámci vykonávaného\nvyšetrovania potvrdiť prevzatie celej kúpnej ceny sťažovateľmi, keď mali byť títo\nzamestnanci prítomní pri jej prepočítavaní, odovzdaní a potvrdení jej prevzatia\nvlastnoručným podpisom sťažovateľov na výdavkovom pokladničnom doklade.\nV priebehu vyšetrovania sťažovatelia spochybnili pravosť svojich podpisov\nna predmetnom výdavkovom pokladničnom doklade a z uvedeného dôvodu bol do konania\npribratý Ústav súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline na účel podania znaleckého\nposudku z odboru písmoznalectva, odvetvie ručné písmo. Znalecké skúmanie, ktorému bol\npodrobený sporný výdavkový pokladničný doklad, vydaný pre tieto účely konateľom\nrealitnej spoločnosti, potvrdilo pravosť podpisov sťažovateľov na tejto písomnosti, zároveň\nvšak podľa názoru generálnej prokuratúry upozornilo na „pravdepodobnosť pozmeňovania,\nprepisovania a dopisovania písmen a číslic na spornej písomnosti“, kde súčasne odporučilo\n\n9\n\nkvalifikované preverenie uvedených skutočností znalcami Kriminalistického a expertízneho\nústavu Policajného zboru, odvetvia grafickej diagnostiky v Bratislave. Následne vypočutá\npracovníčka realitnej spoločnosti však poprela, že by na predmetnej písomnosti vykonávala\ntakéto úpravy jej obsahu.\nUznesením vyšetrovateľa bolo 19. novembra 2010 trestné stíhanie zastavené\ns odôvodnením, že sa nestal skutok, pre ktorý sa vedie trestné stíhanie. Tento záver bol\nodôvodnený výpoveďami svedkov a obsahom listinných podkladov, ktoré mali dokazovať,\nže sťažovatelia prevzatie celej kúpnej ceny výslovne deklarovali v podpísanej kúpnej\nzmluve a v čestnom vyhlásení, pričom bola potvrdená pravosť ich podpisov na výdavkovom\npokladničnom doklade, ktorý mal rovnako deklarovať prevzatie celej sumy 7 900 000 Sk.\nSťažnosť sťažovateľov podaná proti predmetnému uzneseniu bola síce zamietnutá\nuznesením krajskej prokuratúry z 18. januára 2011, avšak na základe podaného podnetu\nsťažovateľov skonštatovala generálna prokuratúra „predčasnosť“ zastavenia trestného\nstíhania a podľa pokynov príslušného dozorujúceho prokurátora bolo uznesením\nvyšetrovateľa z 9. mája 2011 opätovne začaté trestné stíhanie a pre účely znaleckého\nskúmania – zistenia „pravdepodobnosti, resp. možného dodatočného pozmenenia\n(prepisovania, dopisovania písmen a číslic) obsahu spornej písomnosti“ pribratý\nKriminalistický a expertízny ústav Policajného zboru v Bratislave, odbor kriminalistika,\nodvetvie grafická diagnostika. Na uvedené účely mala byť konateľom realitnej spoločnosti\nopätovne dobrovoľne vydaná sporná písomnosť, pričom k vydaniu kópie predmetného\npokladničného dokladu boli vyzvaní aj sťažovatelia. Sťažovatelia však požadovanú kópiu\norgánom činným v trestnom konaní nepredložili. V tejto súvislosti bol vypočutý bývalý\nsplnomocnený zástupca sťažovateľov, ktorý uviedol, že po ukončení zastupovania\nsťažovateľov im vrátil všetky listinné materiály týkajúce sa predmetnej veci, pričom\nnevedel uviesť, či sa medzi nimi nachádzala aj kópia spomínaného pokladničného dokladu.\nUviedol tiež, že medzi dokumentmi, ktoré v rámci trestného konania predkladal pre účely\nvyhotovenia grafologického posudku vyšetrovateľovi, spomínaná kópia nebola, keďže\npodľa jeho vyjadrenia „pri grafológii sa vyžaduje len originál písomností, a teda kópia\npredmetného dokladu predkladaná nebola“.\n\n10\n\nZnalecký posudok, ktorý bol pribratým ústavom vypracovaný, obsahoval záver,\nže preskúmaním\n\npredloženého\n\nvýdavkového\n\npokladničného\n\ndokladu\n\nz hľadiska\n\nneoprávneného zásahu do zápisov údajov v kolónkach neboli zistené stopy po ich\nodstraňovaní a následnom prepisovaní. Sťažovatelia po vypracovaní tohto znaleckého\nposudku\n\nspochybnili\n\ntotožnosť\n\nspornej\n\npísomnosti\n\npredloženej\n\nna\n\nskúmanie.\n\nK vypracovanému posudku bola preto vypočutá znalkyňa, ktorá uviedla, že metódami\na prostriedkami grafickej diagnostiky nie je možné potvrdiť ani vylúčiť, že došlo\nk neoprávnenému zásahu spočívajúcemu v dopisovaní zápisov, resp. ich segmentov\ndo kolónok predmetného výdavkového pokladničného dokladu, pričom poznamenala,\n„že túto skutočnosť nie je možné skúmať iným odvetvím ako odvetvím grafickej diagnostiky\nna oddelení skúmania dokumentov Kriminalistického a expertízneho ústavu Policajného\nzboru v Bratislave“. Znalkyňa tiež potvrdila, že predmetom skúmania bol originál spornej\npísomnosti, nie jej kópia.\nGenerálna prokuratúra na tomto mieste vo svojom stanovisku predloženom\nústavnému súdu zdôraznila, že oba v trestnom konaní vyhotovené znalecké posudky „nie je\nmožné posudzovať ako dva rovnaké znalecké posudky s rozdielnymi závermi a na základe\nuvedeného vyvodzovať pochybnosti o konaní vyšetrovateľky Policajného zboru spočívajúce\nv predložení dvoch rozdielnych predmetných písomností, pretože sa jedná o znalecké\nposudky s rôznym zameraním. V prvom prípade išlo o grafologické skúmanie pravosti\npodpisov, v závere ktorého bola vyslovená pravdepodobnosť pozmeňovania, prepisovania\na dopisovania písmen a číslic na spornej písomnosti, ku ktorému sa v druhom prípade\nkvalifikovane vyjadrili znalci z Kriminalistického a expertízneho ústavu Policajného zboru\nv Bratislave, odvetvie grafická diagnostika.“. Po vyhotovení znaleckého posudku z odboru\ngrafickej diagnostiky bolo trestné stíhanie uznesením vyšetrovateľa z 15. decembra 2011\nznovu zastavené s odôvodnením, že sa nestal skutok, pre ktorý sa vedie trestné stíhanie.\nGenerálna prokuratúra bola toho názoru, že v rámci jednotlivých sťažovateľmi\npodaných podnetov o preskúmanie zákonnosti postupu príslušných orgánov činných\nv trestnom konaní v predmetnej trestnej veci sťažovateľov reagovala na všetky relevantné\nskutočnosti majúce vplyv na skutkové a právne posúdenie veci, kde bola osobitná pozornosť\nvenovaná znaleckému posudku z odboru grafickej diagnostiky, ktorého závery podľa názoru\n11\n\ngenerálnej\n\nprokuratúry\n\npreukázali,\n\nže\n\npodozrenia\n\nz pozmeňovania,\n\nprepisovania\n\na dopisovania číslic a písmen v spornej písomnosti vyslovené predchádzajúcim posudkom\nznalcov z odboru písmoznalectva, sa nepotvrdili. Generálna prokuratúra sa tak stotožnila\nso správnosťou postupu a skutkových záverov prijatých vyšetrovateľom tvoriacich oporu\nzáveru, že sa vyšetrovaný skutok nestal, keďže pozmeňovanie výdavkového pokladničného\ndokladu o prevzatí kúpnej ceny sťažovateľmi nebolo potvrdené, pričom zároveň prevzatie\nplnej výšky kúpnej ceny potvrdili výsluchy svedkov – zamestnancov realitnej spoločnosti\na tiež „zápisy v účtovníctve“ tejto spoločnosti.\nNa základe uvedeného generálna prokuratúra v závere stanoviska prezentovala svoj\nnázor, že k namietanému porušeniu označených práv sťažovateľov nedošlo.\n4. Okresná prokuratúra vo svojom vyjadrení doručenom ústavnému súdu 9. júna\n2014 prezentovala v podstate identické argumenty o regulárnosti postupu orgánov činných\nv trestnom konaní v trestnej veci sťažovateľov. Súčasťou obsahu stanoviska okresnej\nprokuratúry a generálnej prokuratúry bol aj súhlas s upustením od ústneho pojednávania\nvo veci samej.\n5. Vo vyjadrení k predmetným stanoviskám okresnej prokuratúry a generálnej\nprokuratúry právna zástupkyňa sťažovateľov v podaní doručenom ústavnému súdu 17. júla\n2014 uviedla, že zotrváva na dôvodoch podanej sťažnosti, a zároveň oznámila,\nže sťažovatelia súhlasia s upustením od ústneho pojednávania v ich veci.\n6. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona\no ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru,\nže od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.\nII.\nPodľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,\n\n12\n\nktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nPodľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom\nsvojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom\nna inom orgáne Slovenskej republiky.\nNie je úlohou ústavného súdu hľadať optimálny postup orgánov činných v trestnom\nkonaní, pretože sám nie je orgánom činným v trestnom konaní, nie je ani týmto orgánom\nnadriadený a nemôže ich nahrádzať v činnosti a určovať, aký postup v konaní trestná vec\nsťažovateľov vyžadovala, ale jeho úlohou je zhodnotiť stav ochrany ľudských práv\nv konkrétnom prípade a aj posúdiť, či konanie zabezpečuje ochranu základných práv\n(III. ÚS 70/01).\nÚstavný súd teda zisťuje, či postup orgánov prokuratúry bol taký, aby poskytol\nsťažovateľom ochranu ich práv spočívajúcu v účinnom vyšetrení relevantných okolností\nveci, s ktorou sa na orgány činné v trestnom konaní obrátili. Nie vždy sa podarí odhaliť\npáchateľa trestného činu, ale orgány činné v trestnom konaní a predovšetkým prokuratúra\nmusia využijúc všetky základné možnosti vyvinúť reálne úsilie na ich odhalenie. Pokiaľ tak\nnepostupujú a vykonávajú formálne úkony, a to i vo veľkom počte, alebo nezabezpečia\nvykonanie úkonov, ktorých potreba je v okolnostiach prípadu zjavná, tak tým porušujú\npráva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a podľa charakteru vyšetrovaného trestného činu i ďalšie\npráva obete trestného činu (III. ÚS 70/01).\nIným orgánom Slovenskej republiky v zmysle citovaného čl. 46 ods. 1 ústavy je\nvo veci ochrany poškodených v trestnom konaní aj prokuratúra, čo vyplýva z ustanovenia\n§ 3 ods. 1 zákona prokuratúre, podľa ktorého prokuratúra chráni práva a zákonom chránené\nzáujmy fyzických osôb, právnických osôb a štátu.\nPodľa § 3 ods. 2 zákona o prokuratúre je povinnosťou prokuratúry v rozsahu svojej\npôsobnosti vo verejnom záujme vykonať opatrenia na predchádzanie porušenia zákonnosti,\nna zistenie a odstránenie porušenia zákonnosti, na obnovu porušených práv a vyvodenie\nzodpovednosti za ich porušenie. Pri výkone svojej pôsobnosti je prokuratúra povinná\n13\n\nvyužívať všetky zákonné prostriedky tak, aby sa bez akýchkoľvek vplyvov zabezpečila\ndôsledná, účinná a rýchla ochrana práv a zákonom chránených záujmov fyzických osôb,\nprávnických osôb a štátu.\nÚstavný súd už vo veci sp. zn. I. ÚS 87/97 uviedol, že podstatou základného práva\nna inú právnu ochranu je umožniť každému reálny prístup k takému orgánu a tomu\nzodpovedajúca povinnosť o veci konať tak, aby nedošlo k porušeniu ústavnoprocesných\nprincípov upravených v druhej hlave siedmom oddiele ústavy.\nObsahom základného práva na inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy\nv spojení s čl. 51 ústavy je, že tejto ochrany sa možno domáhať len v medziach zákonov,\nktoré toto ustanovenie vykonávajú.\nPrávna ochrana poskytovaná policajtom a prokurátorom (§ 10 ods. 1 Trestného\nporiadku) v prípravnom konaní ako fáze trestného konania osobe, ktorá podala trestné\noznámenie a označila sa za poškodenú tvrdeným trestným činom, je práve s ohľadom\nna vzťah čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 51 ods. 1 ústavy podstatne determinovaná legálnym\nkonceptom prípravného konania v trestnom konaní ako celku.\nZ právnej úpravy prípravného konania jednoznačne vyplýva, že jeho cieľom je\ndôkladné vyšetrenie skutkov dôvodne vzbudzujúcich podozrenie z naplnenia skutkovej\npodstaty niektorého z trestných činov. Súčasne však s ohľadom na skutočnosť, že len súd\nrozhoduje o vine a treste za trestné činy (čl. 50 ods. 1 ústavy), možno prípravné konanie\nako súčasť predsúdneho konania (druhá časť Trestného poriadku) vnímať aj ako „filter“\npre rozhodovaciu činnosť súdov v konaní podľa Trestného poriadku. Inými slovami,\ndo štádia súdneho konania (tretia časť Trestného poriadku) sa majú dostať všetky tie trestné\nveci, pri ktorých nebola možnosť uplatnenia trestnoprávnej zodpovednosti vo fáze\nvyšetrovania bez pochybností vylúčená.\nDôkazom identifikovanej koncepcie prípravného konania je okrem mnohých ďalších\nustanovení Trestného poriadku i dôvod zastavenia trestného stíhania uplatnený v konaní\no trestnom oznámení sťažovateľov. Podľa § 215 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku totiž je\ntotiž potrebné zastaviť trestné stíhanie len vtedy, ak je nepochybné, že sa nestal skutok,\n14\n\npre ktorý sa vedie trestné stíhanie. Nemôže teda existovať pochybnosť o tom,\nže vyšetrovaný skutkový dej neprebehol tak, ako bol vymedzený v uznesení o začatí\ntrestného stíhania.\nPopísaná konfigurácia prípravného konania, ktorú zákonodarca všeobecne záväzným\nspôsobom do Trestného poriadku inkorporoval, vytvára podľa názoru ústavného súdu\naj rámce „inej“ právnej ochrany (čl. 46 ods. 1 ústavy) poskytovanej sťažovateľom, ktorí sa\noznačili za poškodených trestným činom podvodu podľa § 221 ods. 1 a 4 písm. a) Trestného\nzákona. Akokoľvek sa totiž môže prima facie javiť, že problematika trestnej zodpovednosti\nje dominantne modelovaná hmotným trestnoprávnym vzťahom medzi štátom a páchateľom\ntrestného činu, v rozhodovacom procese o trestnom čine nemožno pozíciu poškodeného\ndegradovať na úroveň akéhosi pomocného faktoru, ktorého význam spočíva iba v tom, aby\ndo procesu objasňovania trestného činu a zisťovania jeho páchateľa priniesol relevantné\nskutkové poznatky. V trestnom konaní možno podľa vôle zákonodarcu rozhodnúť aj\no nároku poškodeného na náhradu škody, a tým sa subjekt, ktorý je nositeľom tohto nároku,\nstáva integrálnou súčasťou pojmu „subjekt trestného konania“ (§ 10 ods. 11 Trestného\nporiadku) a v nadväznosti na to v štádiu súdneho konania i jeho stranou. Všetky uvedené\nzákonné determinanty postavenia poškodeného v trestnom konaní vytvárajú zároveň\npodstatnú obsahovú náplň jeho základného práva, ktoré mu zaručuje čl. 46 ods. 1 ústavy.\nK namietanému\n\nuzneseniu\n\nokresnej\n\nprokuratúry\n\nsp. zn.\n\n2\n\nPv\n\n250/09\n\nz 19. januára 2012\nÚstavný súd je nezávislým orgánom ochrany ústavnosti (čl. 124 ústavy),\npri uplatnení svojej právomoci podľa čl. 127 ods. 1 ústavy nemôže materiálne nahrádzať\nhodnotenie dôkazov vykonané v individuálne orientovanom právno-aplikačnom procese\ninými orgánmi verejnej moci, ktorých sústava je od ústavného súdnictva oddelená na báze\nústavnej\n\nregulácie.\n\nTomu\n\nzodpovedá\n\naj\n\nstabilne\n\njudikovaný\n\nprávny\n\nnázor,\n\npodľa ktorého skutkové a právne závery všeobecného súdu môžu byť predmetom kontroly\nzo strany ústavného súdu vtedy, ak sú zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne a zároveň by\nmali za následok porušenie základného práva alebo slobody (m. m. I. ÚS 37/95,\nII. ÚS 58/98, I. ÚS 5/00, I. ÚS 17/01). Bez akýchkoľvek pochybností je tento záver\n\n15\n\npoužiteľný aj na vzťah ústavného súdu k iným orgánom verejnej moci, teda aj k orgánom\nprokuratúry.\nA contrario teda ústavný súd výnimočne, za splnenia podmienok uvedených\nv judikatúre\n\ncitovanej\n\nv predchádzajúcom\n\nodseku\n\nmôže\n\nskutkové\n\nzávery\n\na im\n\npredchádzajúci proces objasňovania skutkového stavu podrobiť svojej právomoci\npodľa čl. 127 ods. 1 ústavy, avšak výlučne v rovine kasačného prieskumu, nie v podobe\nnahrádzania vlastnými skutkovými závermi. Inak by ústavný súd v konaní o tzv. ústavnej\nsťažnosti nerešpektoval svoju nielen inštitucionálnu, ale aj kompetenčnú oddelenosť\nod iných orgánov verejnej moci.\nV popísaných rámcoch sa ústavný súd zameral na proces objasňovania skutkového\nstavu veci pri prejednávaní trestného oznámenia sťažovateľov a pri rozhodovaní o ňom.\nNielen zákonná, ale aj ústavná kvalita trestného konania sa totiž podstatným spôsobom\nprejavuje\n\nv hodnotení\n\ndôkazov\n\nkonajúcimi\n\norgánmi\n\nčinnými\n\nv trestnom\n\nkonaní\n\ni všeobecnými súdmi, ktoré musí zodpovedať § 2 ods. 12 Trestného poriadku. Uvedené\nustanovenie upravuje zásadu voľného hodnotenia dôkazov, ktorá napriek pomenovaniu\nnevytvára konajúcim orgánom verejnej moci priestor pre ľubovoľné (svojvoľné) hodnotenie\ndôkazov. Práve prípadná svojvôľa v procese hodnotenia dôkazov je nežiaducim prvkom\nv trestnom konaní, ktorý zakladá nielen rozpor postupu a naň nadväzujúceho rozhodnutia\nso zákonom, ale aj so základným právom na súdnu ochranu a inú právnu ochranu\npodľa čl. 46 ods. 1 ústavy, lebo svojvôľa konajúceho orgánu verejnej moci je hrubým\nnarušením spravodlivostnej kvality a objektivity rozhodovania v trestnom konaní.\nObjektívny postup orgánu verejnej moci sa totiž musí prejaviť aj vo využití všetkých\ndostupných, a pritom legálnych zdrojov zisťovania skutkového základu pre rozhodnutie\n(m. m. I. ÚS 211/2012, III. ÚS 90/2015).\nHodnotenie dôkazov je zložitý myšlienkový proces prebiehajúci v mysli rozhodcu\n(orgánu činného v trestnom konaní alebo sudcu). Preto na účel zabezpečenia jeho\nkontrolovateľnosti vyžaduje zákon v § 176 ods. 2 Trestného poriadku, aby orgán činný\nv trestnom konaní v odôvodnení uznesenia okrem iného uviedol najmä skutočnosti, ktoré sa\npovažujú za dokázané, dôkazy, o ktoré sa skutkové zistenia opierajú, úvahy, ktorými sa\n\n16\n\nspravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, ako aj právne úvahy, na ktorých základe\npodľa príslušných ustanovení zákona posudzoval dokázané skutočnosti.\n1. Pri preverovaní trestného oznámenia sťažovateľov, ktoré viedlo k začatiu trestného\nstíhania, bolo dokazovanie realizované svedeckými výpoveďami, listinnými dôkazmi\na znaleckým dokazovaním. Prvé zastavenie trestného stíhania bolo zvrátené pokynom\ngenerálnej prokuratúry založeným na závere, podľa ktorého „v priebehu trestného stíhania\nnebol náležite zistený skutkový stav vec v zmysle zásady uvedenej v § 2 ods. 10 Trestného\nporiadku... Z výsledkov dokazovania vykonaného v priebehu trestného stíhania vyplývajú\ntaké rozpory, ktoré by mali byť odstránené ešte pred vydaním meritórneho rozhodnutia,\npretože môžu mať podstatný vplyv na posúdenie veci.“. Porušenie § 2 ods. 10 Trestného\nporiadku v predmetnej veci si podľa zdôvodnenia opatrenia generálnej prokuratúry, ktorým\nbol vydaný príkaz opätovne začať trestné stíhanie, vyžiadalo odstránenie rozporov\nvo výpovediach svedkov (\n\na\n\n), ale aj ďalšie znalecké\n\ndokazovanie „za účelom zistenia možného dodatočného pozmenenia obsahu predmetnej\npísomnosti“ (výdavkový pokladničný doklad, pozn., č. l. 312 – 314 vyžiadaného\nvyšetrovacieho spisu).\nPosudzované trestné konanie sa vyznačovalo tým, že v jeho priebehu vyšla najavo\ndôkazná relevancia výdavkového pokladničného dokladu vystaveného spoločnosťou\n, a podpísaného sťažovateľmi. Uvedený doklad bol dôležitým listinným\ndôkazom pri objasňovaní skutkového stavu veci, a to jednak na podklade výpovedí\nsťažovateľov, ale aj v dôsledku v poradí prvého znaleckého posudku, podľa ktorého\n„niektoré zápisy vykazujú znaky nespontánneho rukopisu“ (pričom znalecký posudok\nnásledne celkom konkrétne identifikoval takéto zápisy; tie sa týkali práve číselného zápisu\no zaplatenej sume, ako aj textového zápisu slovne popisujúceho vyplatenú sumu).\nZa daných okolností bolo správne, že orgán činný v trestnom konaní vyžiadal\npo opätovnom začatí trestného stíhania ďalší znalecký posudok, ktorého predmetom mal\nbyť sporný výdavkový pokladničný doklad. Znalecká úloha spočívala v overení, „či\nv rukou písaných zápisoch došlo k pozmeňovaniu ich pôvodného znenia“ (č. l. 343\nvyšetrovacieho spisu). V poradí druhý znalecký posudok na zadanú úlohu odpovedal tak, že\n\n17\n\n„Preskúmaním výdavkového pokladničného dokladu z hľadiska neoprávneného zásahu do\nzápisu v kolónkach neboli zistené stopy po ich odstraňovaní a následnom prepisovaní.\nMetódami a prostriedkami grafickej diagnostiky však nie je možné potvrdiť ani vylúčiť, že\ndošlo k neoprávnenému zásahu spočívajúcemu v dopisovaní zápisov resp. ich segmentov\ndo kolónok pokladničného dokladu.“ (č. l. 346 vyšetrovacieho spisu).\nNa podklade citovaných záverov potom došlo opätovne k zastaveniu trestného\nstíhania, pretože podľa názoru vyšetrovateľky bolo „nepochybné, že sa nestal skutok,\npre ktorý sa vedie trestné stíhanie.“ (č. l. 393 vyšetrovacieho spisu). V odôvodnení\nuznesenia o zastavení trestného stíhania konštatovala, že „ani po opätovnom začatí\ntrestného stíhania... sa nepodarilo zistiť skutočnosti podporujúce tvrdenia poškodených\nosôb. Z kriminalisticko-expertízneho skúmania vykonaného KEÚ PZ v Bratislave vyplynul\nzáver, že preskúmaním výdavkového pokladničného dokladu z hľadiska neoprávneného\nzásahu do zápisov v kolónkach neboli zistené stopy po ich odstraňovaní a následnom\nprepisovaní.“. Vzájomnú súvislosť oboch znaleckých posudkov vyhodnotila vyšetrovateľka\ntak, že „v prvom prípade išlo o grafologické skúmanie pravosti podpisov, v závere\nktorého bola vyslovená pravdepodobnosť pozmeňovania, prepisovania a dopisovania\npísmen a číslic na spornej písomnosti, ku ktorému sa kvalifikovane vyjadrili znalci z KEÚ\nPZ Bratislava, z odboru kriminalistiky, odvetvia grafická diagnostika.“. Následne\nprokurátor okresnej prokuratúry v uznesení o zamietnutí sťažnosti sťažovateľov uviedol,\nže „identickosť uvedených písomných dokladov (kúpna zmluva a výdavkový pokladničný\ndoklad, pozn.) a pravosť podpisov oboch poškodených na nich, bola následne\nobjektivizovaná jednak znaleckým posudkom z odboru písmoznalectva,... a jednak\nznaleckým posudkom z odboru kriminalistiky...“.\nPodľa názoru ústavného súdu sú citované závery orgánov činných v trestnom konaní\nz hľadiska požiadaviek základného práva na inú právnu ochranu sťažovateľov\nneakceptovateľné.\nObsah prvého znaleckého posudku bez akýchkoľvek pochybností vyvracia záver\nvyšetrovateľky, podľa ktorého z neho vyplýva „pravdepodobnosť“ pozmeňovania obsahu\nvýdavkového pokladničného dokladu. Znalec, ktorý vypracoval prvý znalecký posudok\n\n18\n\nna podklade dôkladnej a podrobne graficky dokumentovanej odbornej analýzy (strany 9, 10,\n49 – 51 znaleckého posudku), výslovne konštatoval, že „textový zápis je z pravopisného\nhľadiska nesprávny“, „niektoré zápisy vykazujú znaky nespontánneho rukopisu“,\n«vo vrchnej časti písmena „S“ a v písmene „m“ je prerušený písací pohyb», «v číselnom\nzápise sumy Sk 7. 900 000,- vo vrchnej časti číslici „7“ je písací pohyb prerušený na dvoch\nmiestach». Citované výroky nie sú vyjadrením pravdepodobnosti, ako to vyhodnotila\nvyšetrovateľka, ale zreteľným konštatovaním faktu. Prokurátor okresnej prokuratúry\npri rozhodovaní o sťažnosti sťažovateľov uvedené závery úplne dôkladne nevyhodnotil.\nÚstavný súd považuje za potrebné sa na tomto mieste znovu obrátiť k svojej stabilnej\njudikatúre, podľa ktorej nenahrádza hodnotenie dôkazov a z neho plynúce skutkové závery\norgánov verejnej moci, ktorých rozhodnutia a postupy preskúmava. Súčasne by však\nrezignoval na úlohu zverenú mu ústavodarcom v čl. 127 ods. 1 ústavy (ochrana základných\npráv sťažovateľov), ak by ignoroval skutočnosť, že citované závery znaleckého posudku sa\ndotýkajú práve tých častí rukou písaných údajov na výdavkovom pokladničnom doklade,\nna ktorých bolo založené sťažovateľmi tvrdené poškodenie trestným činom.\nZa problémové z ústavného hľadiska považuje ústavný súd aj hodnotenie oboch\nznaleckých posudkov v ich vzájomnej súvislosti. Je potrebné pripomenúť, že druhý\nznalecký posudok zadanú znaleckú úlohu nezodpovedal. Jeho záverom síce bolo,\nže „Preskúmaním výdavkového pokladničného dokladu z hľadiska neoprávneného zásahu\ndo zápisu v kolónkach neboli zistené stopy po ich odstraňovaní a následnom prepisovaní“,\nvzápätí však znalec vysvetľuje, že takéto stopy zistené neboli, lebo „Metódami\na prostriedkami grafickej diagnostiky však nie je možné potvrdiť ani vylúčiť, že došlo\nk neoprávnenému zásahu spočívajúcemu v dopisovaní zápisov resp. ich segmentov\ndo kolónok pokladničného dokladu.“.\nHodnotenie vzájomnej súvislosti oboch znaleckých posudkov zo strany orgánov\nčinných v trestnom konaní je poznačené silným formalizmom. Ústavný súd zdôrazňuje,\nže znalecký posudok je dôkazný prostriedok, ktorý je objektom hodnotenia zo strany\nkonajúceho orgánu tak, ako aj iné dôkazné prostriedky. Podáva síce odpoveď na odbornú\notázku, ktorú si konajúci orgán verejnej moci objektívne nie je schopný zodpovedať,\n\n19\n\nno hodnotenie informácie z neho plynúcej už nepredstavuje riešenie odborné, ale rýdzo\nprávne.\nFakt, že zo znaleckého posudku vyplýva aj poznatok, ktorého nadobudnutie nebolo\npráve hlavným cieľom znaleckého dokazovania, ešte sám osebe neznamená, že tento\npoznatok je druhoradý či menejcenný. Orgány činné v trestnom konaní sú pri hodnotení\ndôkazov povinné starostlivo zvážiť všetky okolnosti prípadu (§ 2 ods. 12 Trestného\nporiadku), teda aj tie, ktoré vyšli najavo náhodne. Práve takto však orgány činné v trestnom\nkonaní hodnotili v poradí prvý vypracovaný posudok, keď s poukazom na skutočnosť,\nže jeho cieľom bolo overenie pravosti podpisov na listinnom dôkaze, veľmi ľahkovážne\na evidentne\n\naj\n\narbitrárne\n\n(„pravdepodobnosť“)\n\nvyhodnotili\n\npoznatok\n\no iných\n\nneštandardných zápisoch na ňom.\nNa druhej strane odpoveď znalca na zadanú znaleckú úlohu je potrebné vyhodnotiť\nako celok. Len tak možno dospieť k poznatku, ktorý chce znalec orgánu verejnej moci\nodovzdať. Orgány činné v trestnom konaní o oznámení sťažovateľov si však z druhého\nznaleckého posudku zjavne vybrali iba jednu výpoveď znalca, a to, že „neboli zistené stopy“\npo pozmeňovaní. Úplne ignorovali vysvetlenie, ktoré znalec v posudku vzápätí uviedol\n(„nie je možné potvrdiť ani vylúčiť, že došlo k neoprávnenému zásahu“) a ktoré nad všetky\npochybnosti dokazuje, že v tomto prípade znalec nedokázal znaleckú úlohu splniť. Napriek\ntomu zastavenie trestného stíhania orgány činné v trestnom konaní v podstatnej miere\nzaložili práve na tom, že z druhého znaleckého posudku sa nepotvrdili podozrenia\no pozmeňovaní obsahu výdavkového pokladničného dokladu.\nLen doplnkovo v tejto súvislosti ústavný podčiarkuje zreteľný rozdiel vo formálne\ndokumentovanej kvalite prvého znaleckého posudku (51 strán) a druhého znaleckého\nposudku (3 strany), pri ktorom navyše možno vysloviť aj odôvodnené pochybnosti o jeho\nsúlade so zákonom, keďže má obsahovať prílohy umožňujúce jeho preskúmateľnosť [§ 17\nods. 3 písm. e) zákona č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch\na o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov]. Dopočutie\n(pracovníčka ustanoveného znalca), ktorá navyše znalecký\nposudok priamo nespracúvala (č. l. 341 vyšetrovacieho spisu), tieto pochybnosti vôbec\n\n20\n\nneodstraňuje, naopak, vrhá na dôkaznú hodnotu druhého znaleckého posudku ešte\nvýraznejší tieň.\nVšetky popísané nedostatky v hodnotení dôkazov dokazujú podľa názoru ústavného\nsúdu formalizmus pri jednotlivom hodnotení oboch znaleckých posudkov spätý\ns nedovoleným selektívnym prístupom pri hodnotení predmetných znaleckých posudkov\nv ich vzájomnej súvislosti. To ústi do záveru, že orgány činné v trestnom konaní neuvážili\nstarostlivo všetky okolnosti prípadu, tak ako im to prikazuje § 2 ods. 12 Trestného poriadku.\nIntenzitu identifikovanej vady, ktorá dokazuje jej ústavnú relevanciu, zosilňuje už\nnaznačená požiadavka, podľa ktorej vyšetrovateľ alebo prokurátor v prípravnom konaní\nzastavia trestné stíhanie len vtedy, ak je nepochybné, že sa skutok nestal. Dospieť\npri popísaných\n\nnedostatkoch\n\nhodnotenia\n\ndôkazov\n\nv kauze\n\nsťažovateľov\n\nk záveru,\n\npodľa ktorého je naplnená hypotéza podľa § 215 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku, je\narbitrárne. Trestné konanie o oznámení sťažovateľov sa takto dostáva do polohy\nspochybňujúcej jeho objektivitu. Práve prípadná svojvôľa v procese hodnotenia dôkazov je\nnežiaducim prvkom v konaní, ktorý zakladá nielen rozpor postupu a naň nadväzujúceho\nrozhodnutia so zákonom, ale aj so základným právom podľa čl. 46 ods. 1 ústavy,\nlebo svojvôľa konajúceho orgánu verejnej moci je hrubým narušením spravodlivej\nobjektivity a kvality jeho rozhodovania (m. m. III. ÚS 90/2015).\nÚstavný\n\nsúd\n\ndoplnkovo\n\nodkazuje\n\nna\n\nstabilnú\n\nsúdnu\n\njudikatúru,\n\npodľa ktorej „aplikácia § 172 ods. 1 písm. a) TP [teraz § 215 ods. 1 písm. a) Trestného\nporiadku, pozn.] predpokladá, že je nepochybné, že sa nestal skutok, pre ktorý sa vedie\ntrestné stíhanie, čo je prísnejšia podmienka v porovnaní s podmienkou použitia § 226\npísm. a) TP [teraz § 285 písm. a) Trestného poriadku, pozn.], kde stačí, že nie je dokázané,\nže sa skutok stal. Ak o existencii skutku jestvuje pochybnosť vyplývajúca z toho,\nže vo vykonaných dôkazoch sú rozpory, ktoré nemožno odstrániť vykonaním ďalších\ndôkazov, a zistenie, ktoré z odporujúcich si dôkazov sú pravdivé, závisí len od ich\nzhodnotenia, nemôže súd pri predbežnom prejednaní obžaloby zastaviť trestné stíhanie\npodľa § 188 ods. 1 písm. d) TP [teraz § 244 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku, pozn.]\nz dôvodu § 172 ods. 1 písm. a) TP [teraz § 215 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku, pozn.],\n\n21\n\nale musí vec prejednať na hlavnom pojednávaní.“ (rozhodnutie Najvyššieho súdu\nSlovenskej socialistickej republiky z 18. júna 1981 vo veci sp. zn. 4 Tz 25/81).\nObdobne „prokurátor alebo vyšetrovateľ môže zastaviť trestné stíhanie podľa § 172\nods. 1 písm. a) Tr. por. len vtedy, ak je nepochybné, že sa nestal skutok, pre ktorý sa vedie\ntrestné stíhanie. Nestačí teda, že o existencii skutku je pochybnosť vyplývajúca z toho,\nže vo vykonaných dôkazoch sú rozpory, ktoré nemožno odstrániť vykonaním ďalších\ndôkazov a zistenie, ktoré z odporujúcich si dôkazov sú pravdivé, závisí len od ich\nzhodnotenia súdom po ich vykonaní na hlavnom pojednávaní podľa zásad bezprostrednosti\na ústnosti. V takomto prípade nie je prokurátor alebo vyšetrovateľ oprávnený zastaviť\ntrestné stíhanie, ale je povinný podať obžalobu.“ (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej\nsocialistickej republiky zo 17. júna 1976 vo veci sp. zn. 4 Tz 105/76).\nTeda „pre zastavenie trestného stíhania z dôvodu § 172 ods. 1 písm. a) TP [teraz\n§ 215 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku, pozn.] nestačí len zistenie, že o existencii skutku\nsú pochybnosti vyplývajúce z rozporov vo vykonaných dôkazoch, ktoré sa nepodarilo\nodstrániť. Aplikácia tohto ustanovenia predpokladá istotu, že sa nestal skutok, pre ktorý sa\nvedie trestné stíhanie.“ (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 9. novembra\n1994 vo veci sp. zn. 7 Tz 29/94).\nCitované rozhodnutia nepredstavujú pre orgány činné v trestnom konaní len\nsmernicu pre výklad a uplatnenie § 215 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku, teda pre právnu\nstránku ich rozhodovania. Implicitne z nich vyplýva aj požiadavka na veľmi dôslednom\nobjasnení skutkového stavu prejednávanej trestnej veci. Iba v takom prípade totiž možno\ndospieť k istote, že sa skutok nestal. Práve tejto požiadavke neučinili orgány činné\nv trestnom konaní o oznámení sťažovateľov zadosť, preto aj rozhodnutie okresnej\nprokuratúry o zastavení trestného stíhania nemá potrebný skutkový základ. Proces\ndokazovania, ktorý viedol k zastaveniu trestného stíhania, i rozhodnutie právoplatne\nzastavujúce trestné stíhanie sú tak poznačené ústavne relevantnými vadami majúcimi dopad\nna základné právo sťažovateľov na inú právnu ochranu. Ústavný súd preto využil svoju\nprávomoc a vyslovil porušenie základného práva sťažovateľov na inú právnu ochranu\n\n22\n\nzaručeného čl. 46 ods. 1 ústavy uznesením okresnej prokuratúry sp. zn. 2 Pv 250/09\nz 19. januára 2012 (bod 1 výroku tohto nálezu).\n2. Podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť\nbola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch...\nSťažovatelia navrhli vysloviť aj porušenie svojho práva na spravodlivé súdne\nkonanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru predmetným uznesením okresnej prokuratúry.\nÚstavný súd už v minulosti konštatoval, že čl. 6 ods. 1 dohovoru sa týka iba\nrozhodnutí súdov rozhodujúcich o právach občianskej povahy alebo o opodstatnenosti\ntrestného obvinenia osoby, ktorá je účastníkom konania pred súdom (m. m. III. ÚS 206/06).\nOkresná prokuratúra v prípravnom trestnom konaní nemá postavenie súdneho orgánu a jej\nakékoľvek rozhodnutie nie je súdnym rozhodnutím v zmysle čl. 6 ods. 1 dohovoru.\nNevzťahujú sa naň preto ani požiadavky vyplývajúce z práva na odôvodnenie súdneho\nrozhodnutia, ktoré vyvodila judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len\n„ESĽP“) z práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (III. ÚS 2/09).\nJudikované názory však boli vyslovené v konaniach o sťažnostiach fyzických osôb,\nktoré sa dovolávali aplikácie čl. 6 ods. 1 dohovoru v jeho časti o oprávnenosti trestného\nobvinenia. Sťažovatelia však vystupovali v trestnom konaní v pozícii poškodených.\nPodľa stabilnej judikatúry ESĽP možno čl. 6 ods. 1 dohovoru použiť na konanie o trestnom\nobvinení, v rámci ktorého sa uplatňuje občianskoprávny nárok, a to aj v prípade\npotenciálneho konania pred občianskoprávnym súdom. V tejto súvislosti je potrebné zistiť,\nči od uplatnenia občianskoprávneho nároku do skončenia trestného konania bola\nobčianskoprávna časť veci úzko spätá s priebehom trestného konania (rozsudok veľkej\nkomory zo 17. 1. 2002 vo veci Calvelli a Ciglio proti Taliansku, sťažnosť č. 32967/96,\n§ 62), inými slovami, či trestné konanie podmieňuje občianskoprávny nárok (rozsudok\nveľkej komory zo 12. 2. 2004 vo veci Perez proti Francúzsku, sťažnosť č. 47287/99, § 67).\nAby bolo možné článok 6 použiť, potom nevyhnutne musí právo dať stíhať a odsúdiť\npáchateľa úzko súvisieť s uplatnením práva poškodeného podať občianskoprávnu žalobu\n\n23\n\nv súlade s vnútroštátnym právnym poriadkom (rozsudok zo 27. 7. 2004 vo veci Pfleger proti\nČeskej republike, sťažnosť č. 58116/00, § 39).\nV súdenej veci si sťažovatelia po právoplatnosti uznesenia o začatí trestného stíhania\nuplatnili nárok na náhradu škody, každý v sume 102 901,15 € (č. l. 20 a 38 vyšetrovacieho\nspisu). Bez potreby hlbšej analýzy relevantných zákonných právnych noriem ústavný súd\nkonštatuje, že rozhodovanie o nároku na náhradu škody uplatnenom sťažovateľmi\nv preskúmavanom trestnom konaní je podľa § 46 ods. 1 a 3 Trestného poriadku v ďalšej\naplikačnej perspektíve danej väzbou na § 287 Trestného poriadku úzko späté s konaním\no samotnom trestnom obvinení, a to v miere, ktorá umožňuje trestné konanie v tomto jeho\nsegmente (rozhodovanie o nároku na náhradu škody) považovať za rozhodovanie\no občianskych právach alebo záväzkoch v zmysle čl. 6 ods. 1 dohovoru.\nNapokon ústavný súd v súvislosti s faktom, že za porušovateľa svojho práva\nna spravodlivé súdne konanie sťažovatelia označili orgán prokuratúry, ktorý v právnom\nporiadku Slovenskej republiky nemá formálne povahu súdneho orgánu, odkazuje na vlastnú\nstabilnú judikatúru, podľa ktorej kritériom aplikovateľnosti čl. 6 ods. 1 dohovoru je\nmateriálna povaha predmetu konania. Aplikácia uvedeného článku dohovoru prichádza\ndo úvahy iba v prípade, že ide o konanie, v ktorom sa rozhoduje o „občianskych právach\nalebo záväzkoch“, prípadne o „oprávnenosti trestného obvinenia“. Nie je pritom\nrozhodujúce, či v okolnostiach konkrétneho prípadu rozhoduje všeobecný súd alebo iný\norgán verejnej moci, a taktiež nie je rozhodujúca ani povaha zákona, ktorý upravuje\npredmet daného konania, rovnako tak ani povaha strán (účastníkov konania), resp. povaha\nprávneho vzťahu, o ktorý v danej veci ide (IV. ÚS 241/07, II. ÚS 106/2016).\nÚstavný súd na podklade rekapitulovanej judikatúry ESĽP i vlastnej rozhodovacej\npraxe uzatvára, že aplikovateľnosť čl. 6 ods. 1 dohovoru na kritizované uznesenie okresnej\nprokuratúry o zamietnutí opravného prostriedku sťažovateľov proti zastaveniu trestného\nstíhania, v ktorom si uplatňovali nárok na náhradu škody, je daná. S ohľadom na to možno\naj na vec sťažovateľov uplatniť frekventovane judikovaný právny názor ústavného súdu,\npodľa ktorého formuláciou uvedenou v čl. 46 ods. 1 ústavy ústavodarca v základnom\nprávnom predpise Slovenskej republiky vyjadril zhodu zámerov vo sfére práva na súdnu\n\n24\n\nochranu s právnym režimom súdnej ochrany podľa dohovoru (II. ÚS 71/97). Z uvedeného\ndôvodu preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (IV. ÚS 195/07).\nKeďže teda z dôvodov už uvedených ústavný súd dospel k záveru o porušení\nzákladného práva sťažovateľov zaručeného čl. 46 ods. 1 ústavy, musel pristúpiť\naj ku konštatovaniu porušenia práva sťažovateľov na spravodlivé súdne konanie zaručeného\nčl. 6 ods. 1 dohovoru (bod 1 výroku tohto nálezu).\n3. Podľa čl. 13 dohovoru každý, koho práva a slobody priznané týmto dohovorom\nboli porušené, musí mať účinné právne prostriedky nápravy pred národným orgánom,\naj keď sa porušenia dopustili osoby pri plnení úradných povinností.\nUplatňovanie práva vyplývajúceho z čl. 13 dohovoru musí nadväzovať na aspoň\nobhájiteľné tvrdenie (arguable claim) o porušení iného práva chráneného dohovorom (napr.\nrozhodnutie ESĽP vo veci Silver a ostatní proti Spojenému kráľovstvu z 25. 3. 1983).\nČlánok 13 dohovoru sa tak vzťahuje iba na prípady, v ktorých sa jednotlivcovi podarí\npreukázať pravdepodobnosť tvrdenia, že sa stal obeťou porušenia práv garantovaných\ndohovorom (rozsudok z 27. 4. 1988 vo veci Boyle a Rice proti Spojenému kráľovstvu, séria\nA, č. 131).\nZ citovanej judikatúry ESĽP vyplýva zrejmá súvislosť práva zaručeného čl. 13\ndohovoru a s ostatnými právami, ktoré dohovor garantuje. Vzhľadom na to, že ústavný súd\ndospel k záveru o porušení iného práva zaručeného sťažovateľom ustanoveniami dohovoru\n(čl. 6 ods. 1), zároveň konštatuje, že okresná prokuratúra nenaplnila ani obsah práva\nsťažovateľov zaručeného čl. 13 dohovoru.\nOkresná prokuratúra totiž pri preskúmavaní uznesenia vyšetrovateľky o zastavení\ntrestného stíhania odoprela opravnému prostriedku sťažovateľov charakter účinného\nprávneho prostriedku nápravy porušenia práva na spravodlivé súdne konanie. Platí to\naj napriek tomu, že sťažnosť sťažovateľov podaná podľa Trestného poriadku bola\nodôvodnená veľmi stručne a všeobecne. Podľa § 192 ods. 1 Trestného poriadku totiž\npri rozhodovaní o sťažnosti preskúma nadriadený orgán správnosť výrokov napadnutého\nuznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť, ako aj konanie predchádzajúce týmto\n25\n\nvýrokom napadnutého uznesenia. Uvedená prieskumná povinnosť orgánu rozhodujúceho\no sťažnosti nie je procesne determinovaná jej odôvodnením. Právo na účinný prostriedok\nnápravy zaručené čl. 13 dohovoru preto bolo uznesením okresnej prokuratúry porušené\n(bod 1 výroku tohto nálezu).\nK namietanému\n\npostupu\n\ngenerálnej\n\nprokuratúry\n\nv konaní\n\nvedenom\n\npod sp. zn. IV/6 GPt 176/12-17\nPorušenie označených práv postupom generálnej prokuratúry v konaní vedenom\npod sp. zn. IV/6 GPt 176/12-17, ktorý vyústil do oznámenia z 26. augusta 2013 doručeným\nprávnej zástupkyni sťažovateľov, sťažovatelia založili na tvrdení, podľa ktorého „generálna\nprokuratúra ich podnet nevybavila ústavne komfortným spôsobom. Neuviedla žiadne\nskutkové ani právne závery, na základe ktorých dospela k odloženiu podnetu sťažovateľov.“.\nSúčasťou základného práva na inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy je\nnepochybne aj právo dotknutej osoby požiadať o ochranu svojich práv príslušné orgány\nprokuratúry, či už prostredníctvom podnetu alebo opakovaného podnetu (§ 31 ods. 2 a § 34\nods. 2 zákona o prokuratúre), ako aj iným podaním, na ktorého vybavenie sa vzťahuje\nosobitný zákon (napr. § 210 Trestného poriadku v spojení s § 31 ods. 3 zákona\no prokuratúre), pričom tomuto právu zodpovedá povinnosť príslušných orgánov prokuratúry\nzákonom ustanoveným spôsobom sa takýmto podnetom (podaním) zaoberať a o jeho\nvybavení dotknutú osobu vyrozumieť. Súčasťou tohto práva dotknutej osoby nie je\nale právo, aby príslušné orgány prokuratúry jeho podnetu (podaniu) vyhoveli (m. m.\nI. ÚS 40/01, II. ÚS 32/01, II. ÚS 168/03, III. ÚS 133/06, IV. ÚS 261/08).\nPodľa § 36 ods. 1 zákona o prokuratúre podávateľ podnetu môže žiadať\no preskúmanie zákonnosti vybavenia svojho podnetu opakovaným podnetom, ktorý vybaví\nnadriadený prokurátor alebo ním určený prokurátor.\nPodľa § 36 ods. 2 zákona o prokuratúre ďalší opakovaný podnet sa vybavuje iba\nvtedy, ak obsahuje nové skutočnosti alebo ak tak rozhodne nadriadený prokurátor. Ďalším\nopakovaným podnetom sa rozumie v poradí tretí a každý ďalší podnet, v ktorom podávateľ\n\n26\n\npodnetu prejavuje nespokojnosť s vybavením svojich predchádzajúcich podnetov v tej istej\nveci.\nCitované ustanovenia zákona o prokuratúre obsahujú legálnu platformu, na ktorej sa\nrealizuje právna ochrana poskytovaná orgánmi prokuratúry. Preto odpoveď na otázku o ich\ndodržaní v prípade sťažovateľov je s ohľadom na čl. 51 ods. 1 ústavy zároveň odpoveďou\nna otázku, či ich základné právo zaručené čl. 46 ods. 1 ústavy generálna prokuratúra\npri vybavení ich podnetu z 20 augusta 2013 rešpektovala.\nZ chronologického sledu právne významných podaní sťažovateľov vyplýva,\nže najprv 27. decembra 2011 doručili generálnej prokuratúre podanie z 21. decembra 2011\noznačené ako „Preskúmanie postupu orgánov činných v trestnom konaní – podanie\npodnetu“. Následne, 30. januára 2012 adresovali „podnet na zrušenie rozhodnutia\nz prípravného konania v zmysle §§ 363 a nasl. zákona č. 301/2005 Z. z. pre porušenie\nzákona...“ generálnej prokuratúre.\nPrvé z uvedených podaní vyhodnotila generálna prokuratúra ako opakovaný podnet\npodľa § 34 ods. 1 zákona o prokuratúre „na preskúmanie zákonnosti postupu policajta\na prokurátora v trestnej veci vedenej na Krajskom riaditeľstve Policajného zboru\nv Košiciach pod č. KRP-23/OEK-KE-2009, na Okresnej prokuratúre Košice I pod sp. zn.\n2Pv 250/09, na Krajskej prokuratúre Košice sp. zn. 1/1 KPt 864/10“. Toto podanie v režime\nopakovaného podnetu generálna prokuratúra vecne vybavila tak, že ho bez prijatia\nprokurátorských opatrení odložila.\nDruhé podanie, ktorým podľa vyhodnotenia generálnej prokuratúry sťažovatelia\nnamietali „nezákonnosť rozhodnutí vyšetrovateľky KR PZ v Košiciach zo dňa 15.12.2011\na prokurátora Okresnej prokuratúry Košice I zo dňa 19.1.2012“, bolo postúpené „z dôvodu\npríslušnosti na ďalšie konanie Krajskej prokuratúre Košice“. Krajská prokuratúra potom\npodanie vyhodnotila ako podnet a na podklade vecného vysporiadania sa s jeho obsahom ho\nako nedôvodný 4. apríla 2012 (č. k. 1/1 Kpt 864/10-50) odložila.\nNásledne sa sťažovatelia obrátili na generálnu prokuratúru podaním doručeným jej\n10. mája 2012, ktoré ňou bolo vyhodnotené ako „opakovaný podnet podľa § 34 ods. 1\n27\n\nzákona... o prokuratúre... na preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia policajta\na prokurátora v trestnej veci vedenej na Krajskom riaditeľstve Policajného zboru\nv Košiciach pod č. KRP-23/OEK-KE-2009, na Okresnej prokuratúre Košice I pod sp. zn.\n2Pv 250/09, na Krajskej prokuratúre Košice sp. zn. 1/1 KPt 864/10“. Generálna prokuratúra\ntento opakovaný podnet 10. júla 2012 vecne vybavila tak, že ho bez prijatia prokurátorských\nopatrení odložila (č. k. IV/3 GPt 176/12-7).\nSťažovatelia doručili 11. marca 2013 generálnej prokuratúre podanie označené\nako „opakovaný podnet podľa § 31 až 36 zákona o prokuratúre... na prešetrenie postupu\norgánov činných v trestnom konaní vo veci KRPZ ČVS: KRP-23/OEK-KE-2009, v spojení\ns rozhodnutím Okresného prokurátora Košice I., sp. zn.: 2Pv 250/09 zo dňa 19.1.2012\na Krajského prokurátora v Košiciach, sp. zn.: 1 KPt 864/10-50 zo dňa 4.4.2012 a postupu\n(rozhodnutia) Generálnej prokuratúry... č. k. IV/3 GPt 176/12-7 zo dňa 10.7.2012\na na zrušenie právoplatného rozhodnutia v prípravnom konaní“.\nGenerálna prokuratúra oznámila 19. apríla 2013 sťažovateľom (č. k. IV/6 GPt\n176/12-14), že toto podanie vyhodnotila ako „ďalší opakovaný podnet vo veci vedenej\nna Krajskej prokuratúre Košice pod sp. zn. 1/1 KPt 864/10 (na Okresnej prokuratúre\nKošice I pod sp. zn. 2Pv 250/09 a na Krajskom riaditeľstve PZ Košice pod č. KRP-23/OEKKE-2009), ktorý neobsahuje nové, pre právne posúdenie a rozhodnutie veci významné\nskutočnosti, a preto zo strany Generálnej prokuratúry... nebude vybavovaný“.\nNapokon sťažovatelia doručili generálnej prokuratúre 23. augusta 2013 ďalšie svoje\npodanie označené ako „opakovaný podnet podľa § 31 až 36 zákona o prokuratúre...\nna prešetrenie postupu orgánov činných v trestnom konaní vo veci KRPZ ČVS: KRP23/OEK-KE-2009, v spojení s rozhodnutím Okresného prokurátora Košice I., sp. zn.: 2Pv\n250/09 zo dňa 19.01.2012 a Krajského prokurátora v Košiciach, sp. zn.: 1 KPt 864/10-50\nzo dňa 04.04.2012 a postupu (rozhodnutia) Generálnej prokuratúry... č. k. IV/3 GPt 176/127 zo dňa 10.07.2012 a na zrušenie právoplatného rozhodnutia v prípravnom konaní“.\nGenerálna prokuratúra oznámila 26. augusta 2013 sťažovateľom (č. k. IV/6 GPt\n176/12-17), že „ide o opakovaný podnet vo veci vedenej na Krajskej prokuratúre Košice\n\n28\n\npod sp. zn. 1/1 KPt 884/10 (na Okresnej prokuratúre Košice I pod sp. zn. 2 Pv 250/09\na na Krajskom oddelení PZ Košice pod č. KRP-23/OEK-K-2010), ktorý neobsahuje nové,\npre právne posúdenie a rozhodnutie veci významné skutočnosti, a preto zo strany\nGenerálnej prokuratúry... nebude vybavovaný“.\nPostup predchádzajúci tomuto poslednému vybaveniu ich podania sťažovatelia\nv sťažnosti doručenej ústavnému súdu namietajú a v tejto časti bola ich sťažnosť prijatá aj\nna ďalšie konanie.\nÚstavný súd po preskúmaní obsahu rekapitulovaných podaní, ktorými sa sťažovatelia\nna generálnu prokuratúru obracali, dospel k záveru o správnosti záveru generálnej\nprokuratúry, že podanie sťažovateľov z 20. augusta 2013 doručené generálnej prokuratúre\n23. augusta 2013 bolo ďalším opakovaným podnetom podľa § 36 ods. 2 zákona\no prokuratúre.\nSťažovatelia v sťažnosti proti spôsobu, akým generálna prokuratúra ich podanie\nvybavila, dôvodili, že „v bode IV. tohto podnetu uviedli, že zo strany prokuratúry\nako aj polície došlo k porušeniu vyhľadávacej zásady trestného konania. Porušenie tejto\nzásady vidia sťažovatelia v konaní vyšetrovateľky PZ, ktorá po intervencii generálnej\nprokuratúry SR opätovne začala dňa 09.05.2011 trestné stíhanie a následne pribrala\ndo konania KÚ PZ ako znalca... Ustanovením vyššie uvedeného znalca, ktorý nebol\nodborne spôsobilý podať znalecký posudok... sa dopustila vyšetrovateľka PZ porušenia\nvyšetrovacej zásady, lebo neumožnila súdu prijať spravodlivé rozhodnutie.“.\nZ vyžiadaného spisového materiálu generálnej prokuratúry sp. zn. IV/3 GPt 176/12\nústavný súd zistil, že námietka poukazujúca na nespôsobilosť Kriminalistického\na expertízneho ústavu Policajného zboru bola obsiahnutá už v podnete sťažovateľov\ndoručenom generálnej prokuratúre 10. mája 2012. Na strane 3 tohto podnetu sťažovatelia\npo citovaní odpovede ustanoveného znalca na znaleckú otázku explicitne uvádzajú, že\n„Kriminalistický a expertízny ústav PZ Bratislava, odvetvia grafickej diagnostiky ani\nnemohol úlohu danú zadávateľom splniť.“. Následne na strane 4 toho istého podania zasa\nsťažovatelia dôvodia, že „druhý znalecký posudok nemohol úlohu splniť. Napriek tomu\n\n29\n\nvyšetrovateľka PZ uznesením zo dňa 15.12.2011 za takto neúplne zisteného stavu veci znovu\ntrestné stíhanie zastavila...“. V nadväznosti na tieto kritické výhrady potom sťažovatelia\nna tej stej strane podnetu uviedli, že „vyšetrovateľka a dozorujúci prokurátor mali ďalej\ndôkazmi zisťovať skutkový stav veci...“. Napokon na strane 5 tohto podnetu sťažovateľov\ntíto sumarizujú, že „náš opakovaný podnet teda obsahujú nové skutočnosti a to pochybnosť\no nezaujatosti dozorujúeho prokurátora..., záver znaleckého posudku z odboru grafická\ndiagnostika, že tento znalecký ústav ani nemohol úlohu splniť a teda ani pôvodný pokyn GP\nSR splnený nebol“.\nPre generálnu prokuratúru, ale ani pre sťažovateľov totiž námietka spočívajúca\nv kritike záverov v poradí druhého znaleckého posudku v relácii k úrovni zistenia\nskutkového stavu veci, a tým aj k miere dodržania vyšetrovacej zásady v predmetnom\ntrestnom konaní nebola 20. augusta 2013 (podanie doteraz posledného podnetu\nsťažovateľov) nová tak, ako to má na mysli § 36 ods. 2 zákona o prokuratúre. V citovaných\nokolnostiach podľa názoru ústavného súdu nemožno vyhodnotenie posledného podnetu\nsťažovateľov, a tým ani spôsob jeho vybavenia generálnou prokuratúrou hodnotiť ako\nporušujúce základné právo sťažovateľov zaručené čl. 46 ods. 1 ústavy. Rovnaký záver\npotom ústavný súd prijal aj vo vzťahu k namietanému porušeniu práva na spravodlivé súdne\nkonanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a práva na účinný prostriedok nápravy podľa čl. 13\ndohovoru. V tejto časti tak sťažnosti sťažovateľov nevyhovel (bod 4 výroku tohto nálezu).\nIII.\nPodľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím\nvysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva\nalebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.\nVzhľadom na to, že ústavný súd dospel k záveru o porušení základného práva sťažovateľov\ngarantovaného ústavou a ich práv zaručených dohovorom uznesením okresnej prokuratúry\nsp. zn. 2 Pv 250/09 z 19. januára 2012 tak, ako to je uvedené v bode 1 výroku tohto nálezu,\nbolo namieste využiť právomoc podľa čl. 127 ods. 2 ústavy, zrušiť toto uznesenie\no zamietnutí sťažnosti sťažovateľov proti uzneseniu o zastavení trestného stíhania a vec\nvrátiť okresnej prokuratúre na ďalšie konanie (bod 2 výroku tohto nálezu).\n\n30\n\nPodľa § 56 ods. 6 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd právoplatné rozhodnutie,\nopatrenie alebo iný zásah zruší a vec vráti na ďalšie konanie, ten, kto vo veci vydal\nrozhodnutie, rozhodol o opatrení alebo vykonal iný zásah, je povinný vec znova prerokovať\na rozhodnúť. V tomto konaní alebo postupe je viazaný právnym názorom ústavného súdu.\nPo vrátení veci bude potrebné, aby okresná prokuratúra v prvom rade opätovne\nvyhodnotila dosiaľ vykonané dôkazy pri súčasnom dôslednom rešpektovaní zásad trestného\nkonania vyjadrených hlavne v § 2 ods. 10 a 12 Trestného poriadku. Znamená to opätovné\njednotlivé vyhodnotenie oboch znaleckých posudkov predložených v predmetnej veci,\npri ktorom nemožno opomenúť aspekt ich preskúmateľnosti. Dôkladne bude potrebné ešte\nraz vyhodnotiť obsah a závery v poradí prvého znaleckého posudku. Nemožno podceňovať\ntie závery v ňom obsiahnuté, ktoré netvorili súčasť hlavnej zadanej znaleckej úlohy, a to\nhlavne v relácii k záverom druhého znaleckého posudku. Okresná prokuratúra bude\nvychádzať z právneho názoru, že závery v poradí druhého znaleckého posudku vyjadrenie\nk nemu dopočutej znalkyne Kriminalistického a expertízneho ústavu Policajného zboru\nnemožno vnímať ako záväzné v tom zmysle, že niet možnosti ďalšieho znaleckého\nposudzovania sporného výdavkového pokladničného dokladu. Následné vyhodnotenie\ndôkazov v ich vzájomnej súvislosti potom môže otvárať priestor pre úvahy o ďalšom\ndokazovaní zameranom eventuálne aj na účtovnú dokumentáciu ako relevantný dôkazný\nprostriedok. Okresná prokuratúra nemôže opomenúť všetky formulované aspekty prípadu.\nJe potrebné sa s nimi vysporiadať pri opätovnom rozhodovaní o sťažnosti sťažovateľov\npodanej proti uzneseniu vyšetrovateľa o zastavení trestného stíhania. Len takto potom\nmožno spoľahlivo rozhodnúť, či v posudzovanej veci bola správnou aplikácia § 215 ods. 1\npísm. a) Trestného poriadku vzhľadom na stabilizovanú judikatúru o interpretácii tohto\nustanovenia regulujúceho rozhodovanie orgánov činných v trestnom konaní vo fáze\nprípravného konania.\nIV.\nPodľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených\nprípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania,\naby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.\n\n31\n\nSťažovatelia v sťažnostnom petite navrhli priznať im náhradu trov právneho\nzastúpenia, a to v sume 331,13 €. Z vyčíslenia žiadanej sumy vyplýva, že navrhujú\npriznanie náhrady trov za dva úkony právnej služby zvýšenej o daň z pridanej hodnoty.\nÚstavný súd vzhľadom na výsledok meritórneho prerokovania sťažnosti považoval\nza potrebné priznať sťažovateľom náhradu trov konania za dva úkony právnej služby\nposkytnutej\n\nich\n\nprávnou zástupkyňou, a to za\n\nprevzatie\n\na prípravu zastúpenia,\n\nako aj za písomné podanie – sťažnosť. V stanovisku doručenom ústavnému súdu 17. júla\n2014 totiž sťažovatelia prostredníctvom svojej právnej zástupkyne neuviedli žiadne nové\nskutočnosti alebo právne hodnotenia, ktoré by boli spôsobilé podstatne ovplyvniť konečný\núsudok ústavného súdu o predmete konania.\nPri výpočte trov právneho zastúpenia sťažovateľov ústavný súd vychádzal\nz ustanovení § 1 ods. 3, § 11 ods. 3, § 13 ods. 2 a § 14 ods. 1 písm. a) a b) vyhlášky\nMinisterstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách\nadvokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len\n„vyhláška“).\nÚkony právnej služby boli vykonané v roku 2013. Základná tarifa podľa § 11 ods. 3\nvyhlášky je 1/6 z výpočtového základu (§ 1 ods. 3 vyhlášky, t. j. zo sumy 781 € pre úkony\nv roku 2013), čo predstavuje za jeden úkon v roku 2013 odmenu v sume 130,16 € a k tomu\nrežijný paušál za jeden úkon v sume 7,81 €.\nTarifná odmena vo vzťahu k prevzatiu a príprave zastúpenia sťažovateľov,\nako aj k podaniu sťažnosti predstavuje sumu 520,64 €. Podľa § 13 ods. 2 vyhlášky sa však\nzákladná sadzba tarifnej odmeny zníži o 50 %, ak ide o spoločné úkony pri zastupovaní\ndvoch alebo viacerých osôb. Preto náhrada trov právneho zastúpenia tvorená náhradou\ntarifnej odmeny predstavuje v prípade sťažovateľov sumu 260,32 €. K tomu bolo potrebné\npripočítať štyrikrát režijný paušál, teda sumu 31,24 €. Sťažovatelia majú nárok na náhradu\ntrov právneho zastúpenia v sume 291,56 €, ktorú je potrebné zvýšiť o 20 %, pretože\nsťažovatelia preukázali, že ich právna zástupkyňa je registrovaným platiteľom dane\nz pridanej hodnoty. Náhrada trov právneho zastúpenia predstavuje sumu 349,87 €, keďže si\n\n32\n\nvšak sťažovatelia v sťažnostnom petite pre ústavný súd záväznom (§ 20 ods. 4 zákona\no ústavnom súde) uplatnili náhradu trov právneho zastúpenia v sume nižšej, priznal im\nústavný súd požadovanú náhradu len v sume 332,50 €, pričom okresná prokuratúra je ako\nporušovateľ povinná zaplatiť ju (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 ods. 1\nObčianskeho súdneho poriadku) na účet právnej zástupkyne sťažovateľov (bod 3 výroku\ntohto nálezu).\nVzhľadom na znenie čl. 133 ústavy toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom\njeho doručenia účastníkom konania.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 19. apríla 2016\n\n33", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia iných org.", "dokazovanie-hodnotenie dôkazov"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:6a34187d-4609-4016-b683-947b2fe5c4db", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.106.2016.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 106/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 106/2016 z 4. 2. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-02-04", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.106.2016.1"}, {"guid": "ussr:ea48d9c0-f748-4f82-b743-cc6872127be6", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:3.US.90.2015.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 90/2015", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 90/2015 z 1. 12. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-12-01", "citacie_n": 119, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.90.2015.1"}, {"guid": "ussr:804b7a08-b819-4f47-b5fd-e1debfb81878", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 211/2012", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 211/2012 z 11. 12. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-12-11", "citacie_n": 42, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:804b7a08-b819-4f47-b5fd-e1debfb81878"}, {"guid": "ussr:c0b48fa8-0c0a-4207-ab5e-dfb34de4f770", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 2/09", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 2/09 z 17. 3. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-03-17", "citacie_n": 125, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c0b48fa8-0c0a-4207-ab5e-dfb34de4f770"}, {"guid": "ussr:11c56950-5d95-42e1-90ea-3892bda5495d", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 261/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 261/08 z 30. 10. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-10-30", "citacie_n": 9, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:11c56950-5d95-42e1-90ea-3892bda5495d"}, {"guid": "ussr:f6e0e9b8-6211-42a3-82f2-0f0cb2aa1dc4", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 69/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 69/08 z 21. 2. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-02-21", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f6e0e9b8-6211-42a3-82f2-0f0cb2aa1dc4"}, {"guid": "ussr:b05882f4-3c07-4579-965c-dd4ba2ac50c9", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 241/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 241/07 z 4. 10. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-10-04", "citacie_n": 75, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b05882f4-3c07-4579-965c-dd4ba2ac50c9"}, {"guid": "ussr:2078851b-b411-4e29-b196-af64d738b1cb", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 195/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 195/07 z 31. 8. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-08-31", "citacie_n": 1812, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2078851b-b411-4e29-b196-af64d738b1cb"}, {"guid": "ussr:bc987fd6-6e58-46a8-9792-f3c972e43df1", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 206/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 206/06 z 21. 6. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-06-21", "citacie_n": 213, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bc987fd6-6e58-46a8-9792-f3c972e43df1"}, {"guid": "ussr:05ae8b8a-4960-4a73-a3b2-a4e4dca19151", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 133/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 133/06 z 10. 5. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-05-10", "citacie_n": 213, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:05ae8b8a-4960-4a73-a3b2-a4e4dca19151"}, {"guid": "ussr:f77fafb7-777c-4c7b-b962-319b8b5e851e", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 168/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 168/03 z 10. 9. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-09-10", "citacie_n": 232, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f77fafb7-777c-4c7b-b962-319b8b5e851e"}, {"guid": "ussr:86707caa-bfe7-456f-9bec-d055370092f8", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 70/01", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 70/01 z 27. 6. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-06-27", "citacie_n": 43, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:86707caa-bfe7-456f-9bec-d055370092f8"}, {"guid": "ussr:8247d828-1461-4c05-8c85-56494bea8a43", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 40/01", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 40/01 z 29. 6. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-06-29", "citacie_n": 217, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8247d828-1461-4c05-8c85-56494bea8a43"}, {"guid": "ussr:fb62a029-a738-4485-9f41-c7ee37143e6e", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 17/01", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 17/01 z 19. 4. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-04-19", "citacie_n": 5942, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fb62a029-a738-4485-9f41-c7ee37143e6e"}, {"guid": "ussr:7547a6fc-4f38-49db-a983-35dde4657f25", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 32/01", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 32/01 z 18. 4. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-04-18", "citacie_n": 12, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7547a6fc-4f38-49db-a983-35dde4657f25"}, {"guid": "ussr:6298aa59-ade8-42c4-a4be-6fb1bac48db1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2000:1.US.5.2000.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 5/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 5/00 z 13. 7. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-07-13", "citacie_n": 2100, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2000:1.US.5.2000.1"}, {"guid": "ussr:eb9fd407-8be4-4e7b-b83c-79903e3503af", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.58.1998.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 58/98", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 58/98 z 13. 1. 1999", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1999-01-13", "citacie_n": 1462, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.58.1998.1"}, {"guid": "ussr:2115fe63-2931-418d-8fd9-44b09da4b2a4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.71.1997.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 71/97", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 71/97 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 3317, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.71.1997.1"}, {"guid": "ussr:a47c7b78-a306-465f-99ee-da358714373f", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.87.1997.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 87/97", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 87/97 z 2. 12. 1997", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1997-12-02", "citacie_n": 64, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.87.1997.1"}, {"guid": "ussr:dd1d1e00-2a17-46d9-862f-9ce231e7d7f1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.37.1995.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 37/95", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 37/95 z 20. 12. 1995", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1995-12-20", "citacie_n": 1495, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.37.1995.1"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:fc1fada2-8935-40c3-84c9-579658afdb96", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:2.US.396.2026.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 396/2026", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 396/2026 z 1. 7. 2026", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2026-07-01", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:2.US.396.2026.1"}, {"guid": "ussr:2b1ada53-a6e9-4566-99e9-384026d84e38", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:1.US.73.2025.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 73/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 73/2025 z 6. 2. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-02-06", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:1.US.73.2025.1"}, {"guid": "ussr:981e21d1-c98c-440c-a56b-b706c2ac70ef", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:1.US.548.2022.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 548/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 548/2022 z 19. 10. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-10-19", "citacie_n": 14, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:1.US.548.2022.1"}, {"guid": "ussr:63c514dc-32a3-49da-886b-dcfd3ffc8047", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:1.US.464.2021.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 464/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 464/2021 z 30. 11. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-11-30", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:1.US.464.2021.1"}, {"guid": "ussr:b772a77f-1cc7-4243-be42-bdfe2fd88054", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:2.US.73.2021.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 73/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 73/2021 z 23. 2. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-02-23", "citacie_n": 17, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:2.US.73.2021.1"}, {"guid": "ussr:4e2df970-dbe0-4a8a-9060-89fd1ee53282", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:1.US.56.2020.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 56/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 56/2020 z 4. 2. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-02-04", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.56.2020.1"}, {"guid": "ussr:ca2f7287-6cb7-4c38-b42c-37347ba8cff0", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:2.US.120.2018.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 120/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 120/2018 z 15. 2. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-02-15", "citacie_n": 21, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.120.2018.1"}, {"guid": "ussr:3c126fd1-18dc-427b-94ef-3c4733276df4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:4.US.32.2018.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 32/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 32/2018 z 18. 1. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-01-18", "citacie_n": 27, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:4.US.32.2018.1"}, {"guid": "61e58ae1-819f-4c3e-b17a-e95062693070:834c57cd-6848-4616-83e6-1131939995ae", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2017:4014201004.1", "spisova_znacka": "9Sžso/212/2015", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9Sžso/212/2015 z 26. 9. 2017", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2017-09-26", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2017:4014201004.1"}, {"guid": "2d88f944-e43a-42a7-b892-87ac55104166:16782fb8-b0c4-4c53-89ab-75957346fd95", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2025:1119205505.1", "spisova_znacka": "3Co/27/2025", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 3Co/27/2025 z 30. 9. 2025", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2025-09-30", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2025:1119205505.1"}, {"guid": "604b68a5-9bb4-4b8b-a772-c8b3d8cc279a:9fea3c9c-ad98-4cc5-b139-5c8b9ee37ff7", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2025:1424200591.1", "spisova_znacka": "6Co/67/2025", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 6Co/67/2025 z 17. 9. 2025", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2025-09-17", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2025:1424200591.1"}, {"guid": "d46dfd2e-0079-4fc9-9fe5-2698eaa49265:e245bfb7-dab6-47fb-b509-ac16a73b0fb9", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2024:8122202955.1", "spisova_znacka": "18Co/58/2023", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 18Co/58/2023 z 19. 9. 2024", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2024-09-19", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2024:8122202955.1"}, {"guid": "14ece95b-f114-4a4c-bb92-c2107fe360f6:f1081a81-8dba-4444-a7e9-1cba9be976db", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2024:7210206589.12", "spisova_znacka": "9Co/85/2023", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 9Co/85/2023 z 26. 6. 2024", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2024-06-26", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2024:7210206589.12"}, {"guid": "1516343b-7fc2-4862-ab2f-5faaace9808a:7433757b-869b-4af0-9af6-c8cd5367bdf3", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2020:8819010425.3", "spisova_znacka": "10To/19/2020", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 10To/19/2020 z 8. 9. 2020", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2020-09-08", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2020:8819010425.3"}, {"guid": "602cc1c9-d779-4f3f-9c46-7240f3c18d50:e3895dbb-0dea-47f4-99a9-7e71e7d59a54", "ecli": "ECLI:SK:OSGA:2025:2324201279.12", "spisova_znacka": "35C/39/2024", "nazov": "Rozsudok Okresného súdu Galanta sp. zn. 35C/39/2024 z 30. 4. 2025", "sud": "Okresný súd Galanta", "datum_vydania": "2025-04-30", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSGA:2025:2324201279.12"}]}