{"guid": "ussr:f44a9ffa-183c-40f1-9d61-961b89c8894c", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:3.US.260.2016.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 260/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 260/2016 z 3. 5. 2016", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 3. mája 2016, sp. zn. III. ÚS 260/2016, ECLI:SK:USSR:2016:3.US.260.2016.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Rudolf Tkáčik", "sudca_id": 1080, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/rudolf-tkacik-1080", "datum_vydania": "2016-05-03", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "III.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-1", "nazov": "čl. 20 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-20"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-1", "nazov": "čl. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-1"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "nazov": "Dodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-20", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-1", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/f44a9ffa-183c-40f1-9d61-961b89c8894c", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.260.2016.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.260.2016.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.260.2016.1/text", "citacie_n": 1, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nIII. ÚS 260/2016-8\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 3. mája 2016\npredbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti MGG, spol. s r. o., Kukučínova 224,\nPovažská Bystrica, zastúpenej advokátskou kanceláriou JUDr. Dušan Divko, advokát,\nspol. s r. o., Šoltésovej 346/1, Považská Bystrica, v mene ktorej koná konateľ a advokát\nJUDr. Dušan Divko, vo veci namietaného porušenia základného práva vlastniť majetok\npodľa čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1\nÚstavy Slovenskej republiky a práva na ochranu majetku podľa čl. 1 Dodatkového\nprotokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom Krajského\nsúdu v Trenčíne sp. zn. 17 Co 886/2014 zo 16. decembra 2015 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť obchodnej spoločnosti MGG, spol. s r. o., o d m i e t a ako zjavne\nneopodstatnenú.\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 22. marca 2016\ndoručená sťažnosť obchodnej spoločnosti MGG, spol. s r. o., Kukučínova 224, Považská\nBystrica (ďalej len „sťažovateľka“), vo veci namietaného porušenia základného práva\n\nvlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), na\nsúdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na ochranu majetku podľa čl. 1\nDodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej\nlen „dodatkový protokol“) rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne (ďalej len „krajský súd“)\nsp. zn. 17 Co 886/2014 zo 16. decembra 2015 (ďalej len „napadnutý rozsudok“).\nZ obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľka bola v procesnom postavení\nžalovanej účastníkom súdneho konania pred Okresným súdom Považská Bystrica (ďalej len\n„okresný súd“) sp. zn. 6 C 158/2011 „o zrušenie vecného bremena a iné“. Okresný súd\no návrhu žalobcu rozhodol rozsudkom sp. zn. 6 C 158/2011 z 3. júla 2014 tak, že určil, že\nvecné bremeno špecifikované vo výroku rozsudku a registrované na základe zmluvy\nv príslušnom katastri nehnuteľností zaniklo zo zákona. Zároveň druhým výrokom okresný\nsúd určil, že deň zániku vecného bremena je 9. september 2010 a ďalším výrokom zaviazal\nsťažovateľku zaplatiť žalobcovi sumu 6 640,60 € z titulu bezdôvodného obohatenia.\nSťažovateľka nesúhlasiac z uvedeným rozsudkom súdu prvého stupňa podala proti nemu\nodvolanie, o ktorom rozhodol krajský súd napadnutým rozsudkom tak, že odvolaním\nnapadnuté rozhodnutie potvrdil.\nSťažovateľka v sťažnosti opätovne zopakovala a predostrela svoj právny pohľad na\nvec prezentovaný pred všeobecnými súdmi a tvrdila, že napadnutým rozsudkom krajského\nsúdu došlo k neprípustnému zásahu do jej označených práv z dôvodu zaujatia nesprávneho\nprávneho názoru, že krajský súd v napadnutom rozsudku rozhodol o zániku vecného\nbremena spätne do minulosti, pričom sťažovateľka tvrdí, že obsahom určovacej žaloby\nv zmysle § 80 písm. c) zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších\npredpisov môže byť len určenie existencie alebo neexistencie právneho vzťahu alebo práva,\nak je na tom naliehavý právny záujem. Sťažovateľka s poukazom na judikatúru Najvyššieho\nsúdu Slovenskej republiky tvrdí, že obsahom určovacej žaloby nemôže byť určenie práva za\ndobu minulú a ani do budúcnosti. Sťažovateľka tiež tvrdí, že „právna konštrukcia\nKrajského súdu Trenčín v napadnutom rozsudku je pripustením obchádzania zákona\no viazanosti účastníkov konania zmluvami a to v našom prípade zmluvou, ktorá bola\nzavkladovaná a má vecnoprávne účinky...“. V nadväznosti na to tvrdí, že „od zmluvy\n2\n\no zriadení vecného bremena nebolo odstúpené a preto záver odvolacieho súdu spochybňuje\ncelkovú ústavnú udržateľnosť a záver odvolacieho súdu vyznieva nepresvedčivo a na ujmu\nmňa sťažovateľa a v tom vidím porušenie môjho základného práva v zmysle čl. 46\nods. Ústavy SR a tiež čl. 20 ods. 1 Ústavy SR s tým, že Krajský súd sa nevyrovnal s mojou\nochranou základného práva hmotného charakteru“. Podľa názoru sťažovateľky malo byť\nurčené, že „právo vecného bremena ku dňu vyhlásenia rozsudku neexistuje“.\nPodľa názoru sťažovateľky skutkové a právne závery uvedené v napadnutom\nrozsudku krajského súdu sú z ústavného hľadiska neudržateľné a majú za následok\nporušenie jej označených práv, preto navrhla, aby ústavný súd rozhodol týmto nálezom:\n„1. Základné právo MGG, spol. s r.o., Kukučínova 224, Považská Bystrica, IČO:\n00 693 928 na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, právo na vlastníctvo podľa\nčl. 20 ods. 1 Ústavy SR, právo na majetok podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd Rozsudkom Krajského súdu Trenčín sp. zn.\n17 Co 886/2014-143 zo dňa 16.12. 2015, ktoré nadobudlo právoplatnosť 05.02.2016\nporušené bolo.\n2. Zrušuje Rozsudok Krajského súdu Trenčín 17Co 886/2014-143 zo dňa 16.12.2015.\n3. MGG, spol. s r.o., Kukučínova 224, Považská Bystrica, IČO: 00 693 928 sa\npriznáva náhrada trov konania a právneho zastupovania vo výške 819,- €, ktorú je Krajský\nsúd Žilina povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu vedený vo\nv lehote dvoch\nmesiacov od doručenia nálezu.“\nII.\nPodľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak\no ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n\n3\n\nPodľa čl. 20 ods. 1 ústavy každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo\nvšetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Majetok nadobudnutý v rozpore\ns právnym poriadkom ochranu nepožíva. Dedenie sa zaručuje.\nPodľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom\nsvojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na\ninom orgáne Slovenskej republiky.\nPodľa čl. 1 dodatkového protokolu každá fyzická alebo právnická osoba má právo\npokojne užívať svoj majetok. Nikoho nemožno zbaviť jeho majetku s výnimkou verejného\nzáujmu a za podmienok, ktoré ustanovuje zákon a všeobecné zásady medzinárodného práva.\nÚstavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním\na o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,zákon o ústavnom\nsúde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti\nnavrhovateľa. Cieľom predbežného prerokovania každého návrhu (vrátane sťažnosti\nnamietajúcej porušenie základných práv a slobôd) je rozhodnúť o prijatí návrhu na ďalšie\nkonanie alebo o jeho odmietnutí, a teda vylúčení z ďalšieho konania pred ústavným súdom\nzo zákonom ustanovených dôvodov. Pri predbežnom prerokovaní návrhu takto ústavný súd\nskúmal, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na\nďalšie konanie. Podľa tohto zákonného ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých\nprerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané\nzákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj\nnávrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť\nuznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je\nzjavne neopodstatnený.\nO zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti v zmysle judikatúry ústavného súdu možno\nhovoriť vtedy, keď namietaným postupom orgánom štátu (súdu) nemohlo vôbec dôjsť\nk porušeniu toho základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre\n4\n\nnedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi namietaným rozhodnutím a základným\nprávom alebo slobodou, ktorých porušenie sa namietalo, alebo z iných dôvodov. Za zjavne\nneopodstatnenú sťažnosť možno preto považovať tú, pri predbežnom prerokovaní ktorej\nústavný súd nezistí žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody,\nktorej reálnosť by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (napr. II. ÚS 101/03,\nIV. ÚS 136/05, I. ÚS 426/08).\nÚstavný súd sa vychádzajúc z uvedeného pri predbežnom prerokovaní sťažnosti\nktorá smeruje proti napadnutému rozsudku krajského súdu, zaoberal bližšie otázkou, či\nsťažnosť v tejto časti nie je zjavne neopodstatnená. Súčasťou stabilizovanej judikatúry\nústavného súdu je aj doktrína možných zásahov ústavného súdu do rozhodovacej činnosti\nvšeobecných súdov vo veciach patriacich do ich právomoci. Ústavný súd predovšetkým\npripomína, že je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti (čl. 124 ústavy).\nVo vzťahu k všeobecným súdom nie je prieskumným súdom ani riadnou či mimoriadnou\nopravnou inštanciou (m. m. I. ÚS 19/02, I. ÚS 31/05) a nemá zásadne ani oprávnenie\npreskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi bol alebo nebol náležite zistený\nskutkový stav a aké právne závery zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil (m. m.\nII. ÚS 21/96, II. ÚS 134/09). Ústavný súd v tejto súvislosti vo svojej judikatúre konštantne\nzdôrazňuje, že pri uplatňovaní svojej právomoci nemôže zastupovať všeobecné súdy,\nktorým predovšetkým prislúcha interpretácia a aplikácia zákonov. Sú to teda všeobecné\nsúdy, ktorým prislúcha chrániť princípy spravodlivého procesu na zákonnej úrovni. Táto\nochrana sa prejavuje aj v tom, že všeobecný súd odpovedá na konkrétne námietky účastníka\nkonania, keď jasne a zrozumiteľne dá odpoveď na všetky kľúčové právne a skutkovo\nrelevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany. Ústavný súd už opakovane\nuviedol (napr. II. ÚS 13/01, I. ÚS 241/07), že ochrana ústavou prípadne dohovorom\ngarantovaných práv a slobôd (resp. ústavnosti ako takej) nie je zverená len ústavnému súdu,\nale aj všeobecným súdom, ktorých sudcovia sú pri rozhodovaní viazaní ústavou, ústavným\nzákonom, medzinárodnou zmluvou podľa čl. 7 ods. 2 a 5 ústavy a zákonom (čl. 144 ods. 1\nústavy).\n\n5\n\nV súvislosti so sťažnosťami namietajúcimi porušenie základných práv a slobôd\nrozhodnutiami všeobecných súdov už ústavný súd opakovane uviedol, že jeho úloha pri\nrozhodovaní o sťažnosti pre porušenie základného práva na súdnu ochranu rozhodnutím\nsúdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov súdnej interpretácie a aplikácie\nzákonných predpisov s ústavou alebo medzinárodnou zmluvou o ľudských právach\na základných slobodách najmä v tom smere, či závery všeobecných súdov sú dostatočne\nodôvodnené, resp. či nie sú arbitrárne s priamym dopadom na niektoré zo základných práv\na slobôd (napr. I. ÚS 19/02, I. ÚS 27/04, I. ÚS 74/05, I. ÚS 241/07).\n1. Podstatná námietka sťažovateľky spočíva v tvrdenom zásahu krajského súdu do jej\nzákladného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, ktorého sa mal dopustiť tým,\nže na jej právnu argumentáciu uplatnenú v priebehu konania a v odvolaní nereagoval\nústavne konformným spôsobom, keď potvrdil prvostupňový rozsudok okresného súdu.\nSťažovateľka zároveň namieta aj arbitrárnosť napadnutého rozsudku krajského súdu\nzaloženú na jej názore, že jeho právne závery sú v rozpore s ňou namietanou judikatúrou\na interpretácia relevantných noriem je nesprávna. Sťažovateľka nesúhlasí s výrokom\nnapadnutého rozsudku krajského súdu, ktorým bol potvrdený výrok rozsudku okresného\nsúdu o určení zániku vecného bremena spätne k 9. septembru 2010.\nOdôvodnenie rozhodnutí všeobecných súdov je častým predmetom posudzovania\nv rozhodovacej činnosti ústavného súdu a aj štrasburských orgánov ochrany práv, z čoho\nrezultuje pomerne bohatá judikatúra k jeho významu z pohľadu práva na súdnu ochranu\npodľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. V odôvodnení rozhodnutia\nvšeobecný súd odpovedá na konkrétne námietky účastníka konania, keď jasne\na zrozumiteľne dá odpoveď na všetky kľúčové právne a skutkovo relevantné otázky\nsúvisiace s predmetom súdnej ochrany. Ústavný súd pripomína, že všeobecný súd nemusí\ndať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre\nvec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ\nrozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi\nkonania (I. ÚS 241/07). Rovnako Európsky súd pre ľudské práva pripomenul, že súdne\n6\n\nrozhodnutia musia v dostatočnej miere uvádzať dôvody, na ktorých sa zakladajú (García\nRuiz c. Španielsku z 21. 1. 1999). Judikatúra Európskeho súdu pre ľudské páva teda\nnevyžaduje, aby na každý argument strany bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia.\nAk však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická\nodpoveď práve na tento argument (Georiadis c. Grécko z 29. 5. 1997, Higgins c. Francúzsko\nz 19. 2. 1998). Z práva na spravodlivú súdnu ochranu vyplýva aj povinnosť súdu zaoberať\nsa účinne námietkami, argumentmi a návrhmi na vykonanie dôkazov strán s výhradou, že\nmajú význam pre rozhodnutie (Kraska c. Švajčiarsko z 29. 4. 1993, II. ÚS 410/06).\nVychádzajúc z mantinelov možných zásahov ústavného súdu do rozhodovacej\nčinnosti všeobecných súdov sa ústavný súd oboznámil s tou časťou odôvodnenia\nnapadnutého rozsudku krajského súdu, ktorá bola pre posúdenie dôvodnosti sťažnosti\npodstatná. Krajský súd v podstatnom na odôvodnenie svojho rozsudku uviedol:\n„Pokiaľ ide o tvrdenie žalovaného, že žalobca sa nemohol určovacou žalobou\ndomáhať určenia, že vecné bremeno zaniklo zo zákona, t. j. do minulosti, k tomuto odvolací\nsúd uvádza, že naliehavý právny záujem na určení právneho vzťahu alebo práva je daný\nnajmä tam, kde by bez tohto určenia bolo ohrozené právo žalobcu, alebo kde by sa bez\ntohto určenia stalo jeho právne postavenie neistým. Odvolaciemu súdu je známe, že\nurčovacia žaloba má predovšetkým preventívnu povahu a má za účel poskytnúť ochranu\nprávnemu postaveniu žalobcu skôr, než dôjde k porušeniu právneho vzťahu alebo práva, a\npreto nie je v zásade opodstatnená tam, kde právny vzťah alebo právo už boli porušené a že\nteda určovacie žaloby nemajú viesť k zbytočnému rozmnožovaniu sporov, v danom prípade\nvšak dospel k záveru, že žalobcom podaná určovacia žaloba je opodstatnená, pretože je\nspôsobilá odstrániť stav právnej neistoty žalobcu. Bol toho názoru, že sa situácie, keď\nžalovaný odmietol výzvu žalobcu na ukončenie zmluvy o zriadení vecného bremena\ndohodou, žalobca nemôže dosiahnuť výmaz tohto vecného bremena z katastra nehnuteľností\ninak ako na základe súdneho rozhodnutia, pričom bol toho názoru, že v takomto prípade\nmôže určiť zánik takéhoto práva aj do minulosti, nakoľko ním vydaný rozsudok má iba\ndeklaratórnu povahu a iba deklaruje stav, ktorý nastal už v minulosti ex lege, keď došlo\nk zániku vecného bremena zo zákona v zmysle ust. § 151p ods. 2 Občianskeho zákonníka\n\n7\n\ntým, že pozemok žalovaného vôbec nezačal slúžiť účelu, pre ktorý bolo vecné bremeno\nzriadené...\nV prejednávanej veci odvolací súd zistil, že prvostupňový súd vykonané dokazovanie\nvyhodnotil v zmysle zásad upravených v ust. § 132 O.s.p., pri ktorom nezistil odvolací súd\nlogické ani faktické rozpory. Skutkové závery prvostupňového súdu, že po podpise zmluvy\no zriadení vecného bremena došlo na základe objektívnej skutočnosti k takým zmenám\n(zmena trasy VTL prípojky), ktoré možno považovať za trvalé a ktoré mali za následok, že\npozemok žalovaného vôbec nezačal slúžiť účelu, pre ktorý bolo vecné bremeno zriadené,\npovažoval odvolací súd za správne. Stotožnil sa aj so skutkovým záverom prvostupňového\nsúdu, že k zániku vecného bremena došlo najneskôr dňom 09.09.2010, kedy nadobudlo\nprávoplatnosť kolaudačné rozhodnutie, ktorým bolo právoplatne rozhodnuté o umiestnení\nplynovej prípojky. Uplatnený odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p. preto\nnepovažoval za opodstatnený.\nDôvod na odvolanie podľa § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p. (rozhodnutie súdu prvého\nstupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci) je daný v prípade mylnej\naplikácie právnej normy na zistený skutkový stav alebo použitie právnej normy, ktorú na\nskutkový stav vôbec nemožno použiť.\nV prejednávanej veci prvostupňový súd použil správne ust. § 151p ods. 2 a § 451\nods. 1 Občianskeho zákonníka, pričom správne za právny dôvod bezdôvodného obohatenia\npovažoval majetkový prospech žalovaného získaný plnením z právneho dôvodu, ktorý\nodpadol. Tvrdenie žalovaného o tom, že nedošlo k bezdôvodnému obohateniu, pretože\nodplata za vecné bremeno bola dohodnutá zmluvou o zriadení vecného bremena, ktorá\nnebola zrušená, odvolací súd nemohol akceptovať, pretože ak nastala skutočnosť, ktorá\nmala za následok zánik vecného bremena ex lege, toto zaniklo bez ohľadu na platnosť\nzmluvy a tak následne ex lége zanikol aj nárok žalovaného na zaplatenie akejkoľvek\nzmluvnej odplaty, za ktorú bola táto dohodnutá, pretože sa jednalo o vzájomné protiplnenia.\nPokiaľ teda žalovaný prijímal protiplnenie za zriadené vecné bremeno, hoci toto ex lége\nzaniklo, prijímal majetkový prospech z právneho dôvodu, ktorý odpadol, a preto je povinný\nho v zmysle ust § 456 Občianskeho zákonníka žalobcovi vydať. Keďže žalovaný získal\ntakýmto spôsobom za obdobie od 09.09.2010 do 31.01.2013 sumu 6.878,59 eur a žalobca\n\n8\n\nv žalobe žiadal, aby mu bola vydaná len suma 6.640,60 eur, výrok prvostupňového súdu\no zaplatení bezdôvodného obohatenia vo výške 6.640,60 eur bol potom správny.“\nPredmetné rozhodnutie krajského súdu (nadväzujúce na právny názor okresného\nsúdu) obsahuje podľa názoru ústavného súdu dostatok skutkových a právnych záverov,\npričom ústavný súd nezistil, že by jeho výklad a závery boli svojvoľné alebo zjavne\nneodôvodnené a nevyplýva z nich ani taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne\nzáväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich podstaty a zmyslu. Skutočnosť,\nže sťažovateľka sa s názorom krajského súdu nestotožňuje, nepostačuje sama osebe na\nprijatie záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti napadnutého rozhodnutia. Aj\nstabilná rozhodovacia činnosť ústavného súdu (II. ÚS 4/94, II. ÚS 3/97, I. ÚS 204/2010)\nrešpektuje názor, podľa ktorého nemožno právo na súdnu ochranu stotožňovať s procesným\núspechom, z čoho vyplýva, že všeobecný súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým\na právnym názorom účastníkov konania vrátane ich dôvodov a námietok. V zmysle svojej\njudikatúry považuje ústavný súd za protiústavné aj arbitrárne tie rozhodnutia, ktorých\nodôvodnenie je úplne odchylné od veci samej, alebo aj extrémne nelogické so zreteľom na\npreukázané skutkové a právne skutočnosti (IV. ÚS 150/03, I. ÚS 301/06).\nÚstavný súd sa v tomto ohľade stotožňuje s krajským súdom prezentovaným\nprávnym názorom, podľa ktorého v okolnostiach posudzovanej veci bolo možné určiť zánik\nvecného bremena spätne, pretože ide o výrok deklaratórnej povahy, a zároveň tým bola\nodstránená právna neistota žalobcu, keďže sťažovateľka odmietla výzvu žalobcu na\nukončenie zmluvy o zriadení vecného bremena, čím bol založený aj naliehavý právny\nzáujem na takomto určení súdom, pretože v zmysle rozhodnutia Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky publikovaného pod č. 10/2003 sp. zn. 2 Obo 222/2001 z 5. apríla 2002\n„Platné odstúpenie od zmluvy o prevode nehnuteľnosti (v posudzovanom prípade ide\nzmluvu o zriadení vecného bremena, ktorá má rovnaký vecnoprávny charakter ako zmluva\no prevode nehnuteľnosti, pozn.) v zmysle ustanovenia § 48 ods. 1 OZ má za následok zánik\nlen záväzkovoprávneho vzťahu, ktorý takouto zmluvou vznikol, a nie tiež zánik vecného\npráva, ktoré vzniklo vkladom do katastra nehnuteľností po príslušnom konaní a rozhodnutí\nsprávneho orgánu. Preto odstúpenie od kúpnej zmluvy predávajúcim nie je samo osebe\n9\n\ndôvodom na obnovenie jeho vlastníckeho práva k prevádzaným nehnuteľnostiam v katastri\nnehnuteľností. Konštitutívne (právotvorné) účinky vkladu do katastra nehnuteľností môžu\nbyť odstránené buď tak, že bude pre predávajúceho jeho vlastnícke právo spätne vložené do\nkatastra nehnuteľností na základe dohody účastníkov podľa § 28 a nasl. zákona č. 162/1995\nZ. z. alebo záznamom podľa § 34 a nasl. citovaného zákona na základe rozsudku súdu\nvydaného v konaní o žalobe požadujúcej určenie vlastníckeho práva [§ 80 písm. c) OSP].“\nTým je daná aj odpoveď na námietky sťažovateľky, prečo nebolo možné inak ako\nsúdnym rozhodnutím deklarovať zánik vecného bremena ex lege.\nV tejto súvislosti ústavný súd dodáva, že určenie momentu zániku vecného bremena\nbolo podstatné aj pre určenie rozsahu bezdôvodného obohatenia a bolo možné ho pojať do\nvýroku určovacej žaloby aj z toho dôvodu, že právny stav bol od určenia momentu zániku\nnedotknutý, teda bezo zmeny, preto v okolnostiach prípadu nešlo ani o tzv. akademický\nvýrok.\nÚstavný súd sa z obsahu napadnutého rozsudku presvedčil, že krajský súd sa\nnámietkami sťažovateľky zaoberal v rozsahu, ktorý postačuje na konštatovanie, že\nsťažovateľka v tomto konaní dostala odpoveď na všetky podstatné okolnosti prípadu.\nV tejto súvislosti už ústavný súd uviedol, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky\notázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam,\nprípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Preto odôvodnenie\nrozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ\nrozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo\núčastníka na súdnu ochranu, resp. právo na spravodlivé súdne konanie (m. m.\nIV. ÚS 112/05, I. ÚS 117/05). Z ústavnoprávneho hľadiska preto niet žiadneho dôvodu, aby\nsa spochybňovali závery napadnutého rozhodnutia, ktoré sú dostatočne odôvodnené a majú\noporu vo vykonanom dokazovaní.\nÚstavný súd konštatuje, že nezistil medzi dôvodmi a skutočnosťami, ktoré\nsťažovateľka uviedla vo svojej sťažnosti, žiaden taký dôvod, ktorý by mohol spochybniť\n10\n\nprávne závery krajského súdu. Je to tak z toho dôvodu, že po preskúmaní spôsobu a rozsahu\nodôvodnenia napadnutého rozsudku krajského súdu a s ohľadom na dôvody, ktoré\nsťažovateľka uviedla vo svojej sťažnosti, ústavný súd nezistil taký výklad zákonných\npredpisov rozhodných pre vec samotnú, ktorý by mohol vyvolať účinky nezlučiteľné\ns čl. 46 ods. 1 ústavy tak, ako to tvrdila sťažovateľka vo svojej sťažnosti. V napadnutom\nrozhodnutí krajský súd zohľadnil všetky jeho zákonné náležitosti a tieto pri jeho tvorbe aj\nprakticky aplikoval.\n2. Sťažovateľka ďalej namietala aj porušenie svojho základného práva vlastniť\nmajetok podľa čl. 20 ods. 1 ústavy a porušenie práva podľa čl. 1 dodatkového protokolu\nnapadnutým rozsudkom krajského súdu. Ústavný súd v tejto súvislosti konštatuje, že\nkrajský súd sa riadne zaoberal námietkami sťažovateľky a ústavne konformným spôsobom\nvysvetlil, prečo považoval návrh za dôvodný, preto v okolnostiach prípadu interpretácia\na aplikácia na vec vzťahujúcich sa noriem sledovala ich zmysel a účel. Krajský súd\nv odôvodnení svojho rozhodnutia dospel k záveru, že vzhľadom na okolnosti prípadu je\nmožné určiť moment zániku vecného bremena aj do minulosti. Tento právny záver však\npodľa názoru ústavného súdu nemá spojitosť s označenými právami hmotnoprávneho\ncharakteru. Rozhodujúce skutočnosti prípadu svedčia o tom, že odplata za zriadené vecné\nbremeno po jeho zániku za zákona bolo bezdôvodným obohatením na strane sťažovateľky,\npretože dôvod na zriadenie vecného bremena odpadol v dôsledku realizácie líniovej stavby\ntak, že nijakým spôsobom nezasahovala do práv sťažovateľky. Závery krajského súdu\npovažuje ústavný súd v spojení s rozhodujúcimi skutočnosťami za dostačujúce pre\nkonštatovanie, že neexistuje relevantná súvislosť medzi namietaným porušením základného\npráva podľa čl. 20 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 1 dodatkového protokolu na jednej strane\na napadnutým rozsudkom krajského súdu na strane druhej.\nVychádzajúc z uvedeného je ústavný súd toho názoru, že niet žiadnej spojitosti\nmedzi napadnutým rozsudkom krajského súdu a namietaným porušením označených práv\nsťažovateľky. S prihliadnutím na odôvodnenosť napadnutého rozsudku, ako aj s poukazom\nna to, že obsahom práva na spravodlivé súdne konanie nie je právo na rozhodnutie v súlade\ns právnym názorom účastníka súdneho konania, resp. právo na úspech v konaní (obdobne\n11\n\nnapr. II. ÚS 218/02, III. ÚS 198/07, II. ÚS 229/07, I. ÚS 265/07, III. ÚS 139/08), ústavný\nsúd sťažnosť v tejto časti odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu jej\nzjavnej neopodstatnenosti.\nKeďže došlo k odmietnutiu sťažnosti, ústavný súd sa nezaoberal ďalšími návrhmi\nsťažovateľky (na zrušenie rozsudku krajského súdu a priznanie náhrady trov konania),\npretože tieto sú viazané na to, že ústavný súd sťažnosti vyhovie.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 3. mája 2016\n\n12", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "návrh-zjavne neopodstatnený", "bezdôvodné obohatenie-vydanie", "žaloba-rozšírenie", "rozhodnutie-výrok", "vecné bremeno"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:de3c1100-062c-48a8-b9ec-747311ddd322", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 204/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 204/2010 z 27. 5. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-05-27", "citacie_n": 1515, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:de3c1100-062c-48a8-b9ec-747311ddd322"}, {"guid": "ussr:2336e028-df60-4327-805d-0b05c7695255", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 134/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 134/09 z 2. 4. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-04-02", "citacie_n": 665, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2336e028-df60-4327-805d-0b05c7695255"}, {"guid": "ussr:e522a647-ace0-44bd-8783-51dfdf26212d", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 426/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 426/08 z 10. 12. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-12-10", "citacie_n": 100, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e522a647-ace0-44bd-8783-51dfdf26212d"}, {"guid": "ussr:b30419c0-ff2f-44ff-94da-195ad6f1d9f6", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 241/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 241/07 z 18. 9. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-09-18", "citacie_n": 3093, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b30419c0-ff2f-44ff-94da-195ad6f1d9f6"}, {"guid": "ussr:05db828b-63d2-4901-b31d-5f01100e0558", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 139/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 139/08 z 29. 4. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-04-29", "citacie_n": 1218, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:05db828b-63d2-4901-b31d-5f01100e0558"}, {"guid": "ussr:17a82aa6-7f0c-4e1a-95f8-cba07ba7941f", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 265/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 265/07 z 13. 12. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-12-13", "citacie_n": 1207, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:17a82aa6-7f0c-4e1a-95f8-cba07ba7941f"}, {"guid": "ussr:4ea9b363-a5f2-45b5-ac14-c9ab308833db", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 229/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 229/07 z 20. 11. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-11-20", "citacie_n": 536, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4ea9b363-a5f2-45b5-ac14-c9ab308833db"}, {"guid": "ussr:b1fbdbce-ce27-4984-bbc0-9c2d371368a7", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 410/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 410/06 z 2. 8. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-08-02", "citacie_n": 1608, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b1fbdbce-ce27-4984-bbc0-9c2d371368a7"}, {"guid": "ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 198/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 198/07 z 17. 7. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-07-17", "citacie_n": 5043, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98"}, {"guid": "ussr:e4bddb8c-e526-423f-8c3e-68b777c9ded1", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 301/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 301/06 z 4. 10. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-10-04", "citacie_n": 1940, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e4bddb8c-e526-423f-8c3e-68b777c9ded1"}, {"guid": "ussr:3663265d-d776-4398-b252-5a8d7d0cb719", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 117/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 117/05 z 22. 6. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-06-22", "citacie_n": 2919, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3663265d-d776-4398-b252-5a8d7d0cb719"}, {"guid": "ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 136/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 136/05 z 11. 5. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-05-11", "citacie_n": 3751, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74"}, {"guid": "ussr:988c75d3-8c92-4f8a-b943-c14a1e63d0c9", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 74/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 74/05 z 28. 4. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-04-28", "citacie_n": 2139, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:988c75d3-8c92-4f8a-b943-c14a1e63d0c9"}, {"guid": "ussr:33a2cbd6-0211-46c3-8f59-3aeceed8b516", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 112/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 112/05 z 20. 4. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-04-20", "citacie_n": 1888, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:33a2cbd6-0211-46c3-8f59-3aeceed8b516"}, {"guid": "ussr:1e646382-f770-4cca-bf55-8923a2f809f6", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 31/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 31/05 z 1. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-01", "citacie_n": 1062, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1e646382-f770-4cca-bf55-8923a2f809f6"}, {"guid": "ussr:ee20d469-9f07-4316-b495-2fcb4d48e455", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 27/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 27/04 z 11. 2. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-02-11", "citacie_n": 2330, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ee20d469-9f07-4316-b495-2fcb4d48e455"}, {"guid": "ussr:5efa628a-bf20-442b-8f57-49769d3bcbe7", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 150/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 150/03 z 27. 8. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-08-27", "citacie_n": 1938, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5efa628a-bf20-442b-8f57-49769d3bcbe7"}, {"guid": "ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 101/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 101/03 z 28. 5. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-05-28", "citacie_n": 3896, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba"}, {"guid": "ussr:caacb035-758e-405e-9948-22e1d16b5169", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 218/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 218/02 z 13. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-13", "citacie_n": 1576, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:caacb035-758e-405e-9948-22e1d16b5169"}, {"guid": "ussr:6ed023e1-d357-433b-aef9-406487857e73", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 19/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 19/02 z 13. 3. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-03-13", "citacie_n": 3382, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6ed023e1-d357-433b-aef9-406487857e73"}, {"guid": "ussr:4365ea3f-7810-4806-a09b-888aded6bf64", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 13/01", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 13/01 z 14. 2. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-02-14", "citacie_n": 1105, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4365ea3f-7810-4806-a09b-888aded6bf64"}, {"guid": "ussr:1348e0f0-0a30-4c1e-b170-7364e546ca39", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 3/97", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 3/97 z 19. 3. 1997", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1997-03-19", "citacie_n": 8205, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1"}, {"guid": "ussr:8c89c393-acbf-4a5b-9bfc-62402e14e2f3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 21/96", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 21/96 z 16. 5. 1996", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1996-05-16", "citacie_n": 5297, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1"}, {"guid": "ussr:04aa9885-e68b-4e56-852c-6f781caab876", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.4.1994.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 4/94", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 4/94 z 19. 1. 1994", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1994-01-19", "citacie_n": 2720, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.4.1994.1"}, {"guid": "ccda42f7-2f82-429c-bda9-0994d0d7c9b9:b617d507-2f80-44e3-bc16-3b2c8d25b5a3", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2014:6912213091.1", "spisova_znacka": "17Co/886/2014", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 17Co/886/2014 z 16. 9. 2014", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2014-09-16", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2014:6912213091.1"}], "citovane_v": [{"guid": "021720b7-5d9d-444c-9aa7-809ceab202b4:fecda63b-7653-4c54-96ed-46c1eb3f2265", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2025:1709200737.1", "spisova_znacka": "8Cdo/1/2023", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Cdo/1/2023 z 25. 2. 2025", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2025-02-25", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2025:1709200737.1"}]}