{"guid": "ussr:7df69900-ba29-4150-9aba-58658423de4b", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:3.US.258.2014.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 258/2014", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 258/2014 z 24. 4. 2014", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 24. apríla 2014, sp. zn. III. ÚS 258/2014, ECLI:SK:USSR:2016:3.US.258.2014.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Ján Auxt", "sudca_id": 1098, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/jan-auxt-1098", "datum_vydania": "2014-04-24", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "III.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-41.odsek-3", "nazov": "čl. 41 ods. 3 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-41.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-41"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-47.odsek-3", "nazov": "čl. 47 ods. 3 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-47.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-47"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 41 ods. 3", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 41 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 41 ods. 3", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 41 ods. 3", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 41 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 41 ods. 3", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 41 ods. 3", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 41 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 41 ods. 3", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-41", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-47", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/7df69900-ba29-4150-9aba-58658423de4b", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.258.2014.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.258.2014.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.258.2014.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nIII. ÚS 258/2014-19\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 24. apríla 2014\npredbežne prerokoval sťažnosť\n\n, zastúpeného\n\nadvokátom\n\nvo veci namietaného\n\nporušenia základného práva zaručujúceho rovnosť práv detí podľa čl. 41 ods. 3 Ústavy\nSlovenskej republiky, základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1\na čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, základného práva na rovnosť účastníkov\nv konaní podľa čl. 47 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivé súdne\nkonanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd\nrozsudkom Okresného súdu Košice II č. k. 25 P 1/2013-72 z 23. mája 2013 a rozsudkom\nKrajského súdu v Košiciach č. k. 7 CoP 279/2013-108 z 30. septembra 2013 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť\n\nodmieta.\nOdôvodnenie:\nI.\n\nÚstavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola\n16. decembra 2013 doručená sťažnosť\n\n(ďalej len „sťažovateľ“),\n\nktorou namieta porušenie\n\nsvojho základného práva na rovnaké práva detí\n\npodľa čl. 41 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), základného práva\nna súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 ústavy, základného práva na rovnosť\núčastníkov v konaní podľa čl. 47 ods. 3 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie\npodľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len\n„dohovor“), rozsudkom Okresného súdu Košice II (ďalej len „okresný súd“)\nč. k. 25 P 1/2013-72 z 23. mája 2013 (ďalej aj „rozsudok okresného súdu“) a rozsudkom\nKrajského súdu v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) č. k. 7 CoP 279/2013-108\nz 30. septembra 2013 (ďalej aj „rozsudok krajského súdu“).\nZ obsahu sťažnosti vyplýva, že rozsudkom okresného súdu sp. zn. 25 P 249/2009\nz 28. júna 2012 bol zmenený rozsudok okresného súdu sp. zn. 39 C 117/2004\nz 9. novembra 2005 v spojení s rozsudkom krajského súdu č. k. 8 CoP 8/2006-51\nz 30. apríla 2007 tak, že zo strany sťažovateľa bolo zvýšené výživné na maloletého\nzo sumy 82,98 € najskôr na sumu 110 € mesačne, v ďalšom období na sumu 160 €\nmesačne a od 1júla 2012 bola určená suma výživného znížená na sumu 50 € mesačne.\nZároveň okresný súd rozhodol aj o povinnosti uhrádzať dlžné výživné v mesačných\nsplátkach po 50 € spolu s bežným výživným pod stratou výhody splátok. Rozsudkom\nkrajského súdu č. k. 7 CoP 277/2012-373 z 28. februára 2013 však bol rozsudok\nokresného súdu č. k. 25 P 249/2009-264 vo výroku o znížení výživného od 1. júla 2012\ndo budúcnosti a o trovách konania zrušený a vec vrátená na ďalšie konanie\ns odôvodnením, že v priebehu odvolacieho konania po vyhlásení rozsudku súdu prvého\nstupňa malo dôjsť vo vzťahu k hodnoteniu možností a schopností otca plniť si\nvyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu k zmenám pomerov, ktoré mohli mať\nvplyv na ďalšie rozhodnutie o výživnom pre maloleté dieťa, pričom rozhodnutím\nodvolacieho súdu na prípadnom úplne novom skutkovom základe mala byť porušená\nzásada dvojinštantčnosti súdneho konania, čím by došlo k odňatiu možnosti účastníkov\nkonať pred súdom. Po vykonaní ďalšieho dokazovania okresný súd rozsudkom\nč. k. 25 P 1/2013-72\n\nz 23.\n\nmája\n\n2013\n\nzmenil\n\nrozsudok\n\nsp. zn.\n\n39 C 117/2004\n\nz 9. novembra 2005 v spojení s rozsudkom krajského súdu č. k. 8 CoP 8/2006-51\nz 30. apríla 2007 tak, že sťažovateľovi bolo od 1. júla 2012 určené prispievať na výživu\nmaloletého sumou 160 € mesačne s povolením splátok dlžného výživného v splátkach\n2\n\npo 20 € spolu s bežným výživným. Na základe odvolania sťažovateľa potom krajský súd\nrozsudkom č. k. 7 CoP 279/2013-108 z 30. septembra 2013 rozsudok okresného súdu\npotvrdil ako vecne správny.\nSťažovateľ v sťažnosti podrobne opisuje skutkový stav, z ktorého mali konajúce\nsúdy vychádzať pri svojom rozhodovaní, celý priebeh konania a dôvody, ktoré\nformuloval v odvolaní podanom proti rozsudku okresného súdu. Poukazuje najmä\nna skutočnosti svedčiace o tom, že matka maloletého mala z vlastnej vôle ukončiť svoj\npracovný pomer, a jej nezamestnanosť tak bola dobrovoľným rozhodnutím. Pritom\nnamieta, že okresný súd sa nezaoberal matkiným odmietnutím ponúknutého pracovného\nmiesta jej pôvodným zamestnávateľom, kde mohla dosahovať pôvodný príjem, vyšší ako\nten, ktorý dosahovala u neskoršieho zamestnávateľa. Sťažovateľ ďalej spochybňuje účasť\nmaloletého na matkou uvádzaných športových aktivitách (t. j. hokejových tréningoch),\nskutočné vynaloženie výdavkov na ne, ako aj zarátanie predpokladaných výdavkov\nna túto mimoškolskú aktivitu maloletého do sumy výživného aj za obdobie, keď sa\ntýchto športových aktivít ešte nezúčastňoval. Podľa sťažovateľa súdy nezohľadnili ani\nskutočnosť, že jeho príjem od zamestnávateľa za október 2012 tvorila len sociálna\nvýpomoc vyplatená odborovou organizáciou zamestnávateľa, u ktorého pracoval,\na príjem za december 2012 tvorilo odstupné vyplatené pri skončení pracovného pomeru.\nNamieta aj proti záverom krajského súdu, že nezdokladoval zdravotné problémy súčasnej\nmanželky, ktoré by vylučovali zamestnať sa aspoň na čiastočný pracovný úväzok, a tiež\nže pracovné miesta ponúknuté bývalým zamestnávateľom odmietol pre stratu zdravotnej\nspôsobilosti vykonávať doterajšiu prácu.\nPodľa názoru sťažovateľa krajský súd svojím konaním a rozhodnutím porušil\nzásadu rovnosti účastníkov pred súdom zaručenú čl. 47 ods. 3 ústavy, keďže neprihliadal\nna skutočnosť, že matka maloletého skončila predchádzajúci pracovný pomer\ndobrovoľným\n\nrozhodnutím, avšak\n\npokiaľ\n\nide\n\no príjmy\n\nsťažovateľa,\n\nprihliadal\n\nna vyplatenú finančnú výpomoc od odborovej organizácie aj výšku jednorazového\nodstupného. Namieta jednostrannosť v posudzovaní veci tvrdiac, že konajúce súdy\nnehodnotili každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti\na neprihliadali na všetko, čo vyšlo v konaní najavo. Vyjadruje presvedčenie, že\n3\n\n„k porušeniu práv došlo zjavnou neodôvodnenosťou ako aj arbitrárnosťou, teda\nsvojvôľou súdu.\nPostup konajúceho súdu musí byť transparentný a spätne preskúmateľný. T. z. má\nto byť vyjadrené v odôvodnení rozhodnutia, konajúci súd musí odôvodniť svoj postup.\nKaždé odôvodnenie má mať určitú kvalitu, obsah, tak ako to vyplýva z O. s. p. (§ 150).\nSamozrejme, že účastník nemá právo, aby súd vykonal všetky jeho dôkazy, má\nprávo navrhnúť dôkazy a súd rozhodne ktoré vykoná, ktoré nie. Ale jednoznačne musí\npotom odôvodniť, prečo niektoré nevykonal a najmä od jedného účastníka sporu, prečo\nneprihliadol na skutkové zistenia, ktoré vyplynuli z vykonaných dôkazov, na ktoré\nzistenia prihliadol a pod…\nIde preto o postup a rozhodnutie, ktoré je zjavne neodôvodnené a je takej\nintenzity, že má za dôsledok porušenie zákl. práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, ako aj\nčl. 47 ods. 3 Ústavy SR.“.\nNa základe uvedeného sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd vo veci vydal takéto\nrozhodnutie:\n„1. Základné právo sťažovateľa\n\n... na rovnaké práva detí\n\nsťažovateľa narodené v manželstve i mimo neho podľa čl. 41 ods. 3 Ústavy SR, právo\nna súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1, čl. 47 ods. 3 a čl. 48 ods. 2 Ústavy\nSR, ako aj základné právo a právo na spravodlivé súdne konanie upravené v čl. 6\nDohovoru... rozhodnutím Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 7 CoP/279/2013-138\nzo dňa 30. septembra 2013 a rozsudkom Okresného súdu Košice II sp. zn. 25 P/1/20I3-72\n– 7213205319 zo dňa 23. mája 2013 bolo porušené.\n2. Rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 7 CoP/279/2013-138\nzo dňa 30. septembra 2013 Ústavný súd zrušuje a vec vracia Krajskému súdu... na ďalšie\nkonanie.\n3. Krajský súd v Košiciach je povinný uhradiť sťažovateľovi trovy právneho\nzastúpenia na účet jeho právneho zástupcu advokáta\n\n,\n\nza zastupovanie v konaní pred Ústavným súdom SR do 2 mesiacov od právoplatnosti\ntohto nálezu.“\n\n4\n\nSťažovateľ bez bližšieho zdôvodnenia zároveň žiada odložiť vykonateľnosť\nnapadnutého rozsudku krajského súdu.\nII.\nV zmysle čl. 127 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak\no ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nÚstavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním\na o postavení jeho sudcov v znení neskorších (ďalej len „zákon o ústavnom súde“)\npredpisov každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti\nnavrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.\nPri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody\nuvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.\nPodľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd\nprávomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy\nalebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene\nmôže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho\npojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.\nO zjavne neopodstatnený návrh ide vtedy, ak ústavný súd pri jeho predbežnom\nprerokovaní nezistí žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo\nslobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS\n66/98). V zmysle konštantnej judikatúry ústavného súdu je dôvodom na odmietnutie\nnávrhu pre jeho zjavnú neopodstatnenosť absencia priamej súvislosti medzi označeným\nzákladným právom alebo slobodou na jednej strane a namietaným konaním alebo iným\nzásahom do takéhoto práva alebo slobody na strane druhej. Inými slovami, ak ústavný\n5\n\nsúd nezistí relevantnú súvislosť medzi namietaným postupom orgánu štátu a základným\nprávom alebo slobodou, porušenie ktorých navrhovateľ namieta, vysloví zjavnú\nneopodstatnenosť sťažnosti a túto odmietne (obdobne napr. III. ÚS 263/03, II. ÚS 98/06,\nIII. ÚS 300/06).\nÚstavný súd nie je zásadne oprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory\nvšeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu,\nani preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi bol alebo nebol náležite zistený\nskutkový stav, a aké skutkové a právne závery zo skutkového stavu všeobecný súd\nvyvodil. Úloha ústavného súdu sa vymedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto\ninterpretácie a aplikácie s ústavou, prípadne medzinárodnými zmluvami o ľudských\nprávach a základných slobodách. Z tohto postavenia ústavného súdu vyplýva, že môže\npreskúmavať rozhodnutie všeobecného súdu v prípade, ak v konaní, ktoré mu\npredchádzalo, alebo samotným rozhodnutím došlo k porušeniu základného práva alebo\nslobody. Skutkové a právne závery všeobecného súdu môžu byť teda predmetom\nkontroly zo strany ústavného súdu vtedy, ak by vyvodené závery boli zjavne\nneodôvodnené\n\nalebo\n\narbitrárne,\n\na tak z ústavného\n\nhľadiska\n\nneospravedlniteľné\n\na neudržateľné, a zároveň by mali za následok porušenie základného práva alebo slobody\n(mutatis mutandis I. ÚS 13/00, I. ÚS 17/01, III. ÚS 268/05).\n\n2.1 K namietanému porušeniu označených práv postupom a rozsudkom\nokresného súdu\nPokiaľ ide o namietané porušenie základných práv sťažovateľa rozsudkom\nokresného súdu, ústavný súd poukazuje na princíp subsidiarity zakotvený v čl. 127 ods. 1\nústavy, obsahom ktorého je pravidlo, že sťažovateľ má právo sa domáhať ochrany\nzákladného práva pred ústavným súdom iba v prípade, ak mu túto ochranu nemôže\nposkytnúť iný súd.\nPodľa ustálenej judikatúry ústavného súdu princíp subsidiarity zakotvený v čl. 127\nods. 1 ústavy znamená, že ústavný súd môže konať o namietanom porušení\n6\n\nsťažovateľových práv a vecne sa zaoberať iba tými sťažnosťami, ak sa sťažovateľ\nnemôže v súčasnosti a nebude môcť ani v budúcnosti domáhať ochrany svojich práv\npred iným súdom prostredníctvom iných právnych prostriedkov, ktoré mu zákon na to\nposkytuje. Namietané porušenie niektorého zo základných práv alebo slobôd teda\nnezakladá automaticky aj právomoc ústavného súdu na konanie o nich. Pokiaľ ústavný\nsúd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby zistí, že\nochrany toho základného práva alebo slobody, porušenie ktorých namieta, sa sťažovateľ\nmôže domôcť využitím jemu dostupných a aj účinných právnych prostriedkov nápravy,\nprípadne iným zákonom upraveným spôsobom pred iným súdom alebo pred iným\nštátnym orgánom, musí takúto sťažnosť odmietnuť z dôvodu nedostatku svojej\nprávomoci\n\nna\n\njej\n\nprerokovanie\n\n(mutatis\n\nmutandis\n\nI. ÚS 6/04,\n\nIV. ÚS 179/05,\n\nIV. ÚS 243/05, II. ÚS 90/06, III. ÚS 42/07).\nZmyslom a účelom uvedeného princípu subsidiarity je to, že ochrana ústavnosti\nnie je a ani podľa povahy veci nemôže byť výlučne úlohou ústavného súdu, ale úlohou\nvšetkých orgánov verejnej moci v rámci im zverených kompetencií. Všeobecné súdy, sú\nprimárne zodpovedné aj za dodržiavanie tých práv a základných slobôd, ktoré ústava\nalebo medzinárodná zmluva dotknutým fyzickým osobám zaručuje. Ústavný súd\npredstavuje v tejto súvislosti ultima ratio inštitucionálny mechanizmus, ktorý nasleduje\naž v prípade nefunkčnosti všetkých ostatných orgánov verejnej moci, ktoré sa na ochrane\nústavnosti podieľajú. Opačný záver by znamenal popieranie princípu subsidiarity\nprávomoci ústavného súdu podľa zásad uvedených v § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde\n(III. ÚS 149/04, IV. ÚS 135/05).\nV danom prípade namietaný postup okresného súdu vrátane jeho rozsudku\npodliehali revíznej právomoci krajského súdu v konaní o odvolaní, ktorý má aj kasačnú\nprávomoc, čo aj sťažovateľ využil. Preskúmanie napadnutého rozsudku okresného súdu\nby bolo v rozpore s princípom subsidiarity zakotveným v čl. 127 ods. 1 ústavy, lebo jeho\npreskúmanie na základe podaného odvolania patrilo do právomoci krajského súdu. Preto\nje v súvislosti s namietaným porušením označených základných práv z ústavného\nhľadiska podstatné a určujúce len preskúmanie a rozsudku krajského súdu (obdobne\nIII. ÚS 135/04, IV. ÚS 405/04, III. ÚS 133/05). Na základe uvedeného ústavný súd\n7\n\nsťažnosť v časti smerujúcej proti rozsudku okresného súdu č. k. 25 P/1/2013-72\nz 23. mája 2013 odmietol pre nedostatok právomoci na jej prerokovanie.\n\n2.2 K sťažovateľom namietanému porušeniu označených práv rozsudkom\nkrajského súdu\nPodľa čl. 41 ods. 3 ústavy deti narodené v manželstve i mimo neho majú rovnaké\npráva.\nPodľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným\npostupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených\nzákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.\nPodľa čl. 47 ods. 3 ústavy všetci účastníci sú si v konaní... rovní.\nPodľa čl. 48 ods. 2 každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala\nbez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým\nvykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených\nzákonom.\nPodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne... prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom,\nktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch...\nPodstata základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy spočíva\nv tom, že každý sa môže domáhať ochrany svojich práv na súde. Tomuto oprávneniu\nzodpovedá povinnosť súdu nezávisle a nestranne vo veci konať tak, aby bola právu,\nktorého porušenie sa namieta, poskytnutá ochrana v medziach zákonov, ktorú tento\nčlánok ústavy o základnom práve na súdnu ochranu vykonáva (čl. 46 ods. 4 ústavy\nv spojení s čl. 51 ústavy). Do obsahu základného práva na súdnu a inú právnu ochranu\npatrí aj právo každého na to, aby sa v jeho veci rozhodovalo podľa relevantnej právnej\n8\n\nnormy, ktorá môže mať základ v platnom právnom poriadku Slovenskej republiky alebo\nv takých medzinárodných zmluvách, ktoré Slovenská republika ratifikovala a bola\nvyhlásená spôsobom, ktorý predpisuje zákon (IV. ÚS 77/02). Súčasne má každý právo\nna to, aby sa v jeho veci vykonal ústavne súladný výklad aplikovanej právnej normy,\nktorý predpokladá použitie ústavne súladne interpretovanej platnej a účinnej normy\nna zistený stav veci.\nČlánok 6 ods. 1 dohovoru každému zaručuje právo podať žalobu o uplatnenie\nsvojich občianskych práv a záväzkov na súd. Takto interpretovaný článok zahŕňa právo\nna súd, do ktorého patrí právo na prístup k súdu. K nemu sa pridávajú záruky ustanovené\nčl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o organizáciu a zloženie súdu a vedenie konania. To\nvšetko v súhrne zakladá právo na spravodlivé prerokovanie veci (rozhodnutie\nEurópskeho súdu pre ľudské práva z 21. februára 1975, séria A, č. 18, s. 18, § 36). Právo\nna spravodlivé prerokovanie veci zahŕňa v sebe princíp rovnosti zbraní, princíp\nkontradiktórnosti konania, právo byť prítomný na pojednávaní, právo na odôvodnenie\nsúdneho rozhodnutia a iné požiadavky spravodlivého procesu (III. ÚS 199/08).\nSúčasťou obsahu základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy,\nčl. 36 ods. 1 listiny, resp. práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru je aj právo účastníka konania\nna dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia (napr. II. ÚS 209/04, III. ÚS 95/06,\nIII. ÚS 206/07), t. j. na také odôvodnenie, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede\nna všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany,\nt. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu. Odôvodnenie rozhodnutia\nvšeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia,\npostačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka\nkonania na spravodlivý proces (m. m. IV. ÚS 115/03, III. ÚS 209/04). Judikatúra\nEurópskeho súdu pre ľudské práva nevyžaduje, aby v odôvodnení rozhodnutia bola daná\nodpoveď na každý argument strany. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie\nkľúčový, vyžaduje sa osobitná odpoveď práve na tento argument (Georgidias c. Grécko\nz 29. mája 1997, Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998).\n\n9\n\nDo práva na spravodlivý proces však nepatrí právo účastníka konania, aby sa\nvšeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov,\nteda za porušenie tohto základného práva nemožno považovať neúspech (nevyhovenie\nnávrhu) v konaní pred všeobecným súdom (napr. I. ÚS 8/96, III. ÚS 197/02,\nIII. ÚS 284/08). Právo na spravodlivý proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia\n(po vykonaní dôkazov a ich vyhodnotení) skutkový stav a po použití relevantných\nprávnych noriem vo veci rozhodnú za predpokladu, že skutkové a právne závery nie sú\nsvojvoľné, neudržateľné a že neboli prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý by\npoprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces.\nZákladné právo na rovnosť účastníkov súdneho konania podľa čl. 47 ods. 3 ústavy\nje potrebné vykladať vo väzbe na čl. 46 ods. 1 ústavy. Rovnosť účastníkov v občianskom\nsúdnom konaní všeobecný súd zabezpečuje vytvorením rovnakých procesných možností\nna uplatnenie ich práv a plnenie ich povinností. Všetci účastníci konania majú rovnaké\npráva, ktoré uplatňujú a plnia za rovnakých procesných podmienok, bez zvýhodnenia\nalebo diskriminácie niektorej z procesných strán. Za súčasť tohto základného práva\nnemožno však považovať aj povinnosť súdu vykonať dôkazy označené (resp. navrhnuté)\núčastníkom súdneho konania, pretože princíp voľného hodnotenia dôkazov v konaní pred\nsúdmi v spojení so zásadou spravodlivého rozhodnutia veci umožňuje sudcovi vykonať\nlen tie dôkazy, ktoré podľa jeho uváženia k takémuto rozhodnutiu vedú. Do obsahu tohto\nzákladného práva nepatrí ani právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu\nhodnotenia súdu ním navrhnutých dôkazov (napr. I. ÚS 75/96, I. ÚS 64/97, I. ÚS 98/97,\nIII. ÚS 64/2011).\nKrajský súd v rozsudku č. k. 7 CoP/279/2013-108 z 30. septembra 2013 dospel\nk záveru, že „že súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav, posúdil ho podľa\nsprávnych ustanovení Zákona o rodine a zákonne rozhodol o zvýšení výživného\npre maloleté dieťa a zároveň o zamietnutí návrhu otca na zníženie výživného. Súd prvého\nstupňa vykonal všetky dôkazy významné pre rozhodnutie, v súlade s § 132 O. s. p.\nvyhodnotil dôkazy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti,\npričom starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo za konania najavo, vrátane toho, čo\nuviedli účastníci, v dôsledku čoho je odôvodnenie napadnutého rozsudku presvedčivé\n10\n\na s jeho závermi sa odvolací sú v plnom rozsahu stotožňuje. Konajúci súd sa vysporiadal\ns námietkami otca uplatnenými v odvolaní, ktoré tvorili jeho obranu v priebehu konania\nna súde prvého stupňa a otec ani v priebehu odvolacieho konania neuviedol žiadne\nrelevantné skutočnosti majúce za následok iné rozhodnutie o jeho návrhu na zníženie\nvýživného, resp. návrhu matky na zvýšenie výživného. Odvolací súd považuje za potrebné\nzdôrazniť, že vo veci zvýšenia výživného pre\n\nna základe návrhu matky\n\npodaného 25. 9. 2009 bolo súdom prvého stupňa rozhodnuté rozsudkom z 28. 6. 2012\nč. k. 25 P 249/2009-264, ktorým bolo zvýšené výživné od otca pre\n\nnaposledy\n\nurčené rozsudkom Okresného súdu Košice II z 10. 11. 2005 č. k. 39 C 117/2004 v spojení\ns rozsudkom Krajského súdu v Košiciach z 30. 4. 2007 č. k. 8 CoP 8/2006-51 z 82,98 €\nna 110 € mesačne od 1. 9. 2009 do 31. 3. 2010, od 1. 3. 2011 do 28. 2. 2012 na 160 €\nmesačne a od 1. 7. 2012 bolo výživné znížené na 50 € mesačne. Zároveň súd rozhodol\no dlžnom výživnom za obdobie od 1. 9. 2009 do 31. 3. 2010 a od 1. 3. 2011\ndo 28. 2. 2012. Uvedený rozsudok bol odvolacím súdom potvrdený vo výroku o bežnom\nvýživnom za obdobie od 1. 9. 2009 do 30. 6. 2012, dlžnom výživnom za obdobie\nod 1. 9. 2009 do 31. 3. 2010 a od 1. 3. 2011 do 28. 2. 2012 a zrušený vo výroku o zmene\nvýživného od 1. 7. 2012 do budúcna, trovách konania a v rozsahu zrušenia vrátený na\nďalšie konanie a to rozsudkom z 28. 2. 2013 č. k. 7CoP 277/2012-373. Dôvodom\nzrušenia rozsudku o zmene výživného od 1. 7. 2012 do budúcna boli zmeny pomerov,\nktoré nastali po vyhlásení rozsudku súdu prvého stupňa a to konkrétne skončenie\npracovného pomeru otca v\n\n, príjem otca zistený odvolacím súdom\n\nv mesiacoch júl, október a december 2012, ako aj dlhodobá práceneschopnosť otcovej\nmanželky, v dôsledku čoho bolo potrebné vykonať dokazovanie na zistenie úplne nového\nskutkového základu a právnym posúdením výsledkov tohto dokazovania opäť rozhodnúť\no výživnom pre\n\n. Súd prvého stupňa teda správne zameral dokazovanie\n\nna zistenie zmien pomerov u účastníkov konania, ktoré nastali po 1. 7. 2012. Odvolací\nsúd sa v celom rozsahu stotožňuje s hodnotením potencionálnych možností, schopností\na majetkových pomerov otca súdom prvého stupňa v súlade s ust. § 75 ods. 1 vety druhej\nZákona o rodine, z ktorého vyplýva, že na schopnosti, možnosti a majetkové pomery\npovinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu\nvýhodnejšieho zamestnania, zárobku alebo majetkového prospechu, rovnako prihliadne\naj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Z uvedeného\n11\n\nustanovenia zároveň nevyplýva, že vzdanie sa výhodnejšieho zamestnania, zárobku alebo\nmajetkového prospechu musí mať špekulatívny charakter za účelom pokusu uniknúť\nvyživovacej povinnosti. Uvedené ustanovenie je potrebné vztiahnuť aj na prípady, ak sa\npovinný bez vážneho dôvodu vzdá výhodného zamestnania poskytujúceho mu väčší\npríjem alebo iného majetkového prospechu bez toho, aby si v dohľadnej dobe zabezpečil\nporovnateľný zdroj príjmu tak, aby plnenie vyživovacej povinnosti k deťom nebolo\nohrozené. Na zníženie príjmu povinného rodiča je možno preto prihliadnuť len v prípade\npreukázania dôležitého dôvodu, ktorý vznikol objektívne bez zavinenia povinného rodiča,\nktorým môže byť napríklad výrazné zhoršenie zdravotného stavu znemožňujúceho výkon\npráce, skončenie pracovného pomeru z organizačných dôvodov a podobne, teda dôvody,\nktoré povinný rodič nemôže ovplyvniť. V tomto prípade bolo nepochybne preukázané, že\nk ukončeniu pracovného pomeru otca došlo v dôsledku jeho zhoršeného zdravotného\nstavu, avšak zamestnávateľom, mu bolo ponúknuté pracovné miesto zodpovedajúce jeho\nzdravotnému stavu, ktoré otec odmietol. Hypotetické dôvody, pre ktoré otec odmietol\nponúknuté pracovné miesta, pretože podľa jeho názoru by bolo možné zhodnotiť jeho\nzdravotnú spôsobilosť vykonávať ponúknutú prácu až po prijatí pracovného miesta\na následnom lekárskom vyšetrení, nemožno akceptovať, pretože práve uvedené konanie\notca napĺňa predpoklady pre posúdenie jeho potencionálnych možností a schopností\nv zmysle ust. § 75 ods. 1 vety druhej Zákona o rodine, pretože sa ani nepokúsil prijať\nponúknuté pracovné miesta, čím ohrozil plnenie vyživovacej povinnosti k všetkým\nosobám, ku ktorým má vyživovaciu povinnosť. Súd prvého stupňa preto správne\nvychádzal z jeho predpokladaného čistého mesačného príjmu, ktorý by dosahoval, ak by\nponúknuté pracovné miesto prijal. Pokiaľ ide o obdobie od 1. 7. 2012 do skončenia\npracovného pomeru, bolo preukázané, že okrem nemocenských dávok, ktoré v uvedenom\nobdobí poberal, bola mu zamestnávateľom vyplatená mzda v júli 2012 201,42 €, v\noktóbri 2012 939,58 € a v decembri 2012 3.825,08 €, teda jeho možnosti a schopnosti mu\numožňovali plniť si vyživovaciu povinnosť v súdom stanovenom rozsahu. Pokiaľ ide\no schopnosť jeho, manželky zabezpečovať starostlivosť o mal. Sebastiana, prípadne\npracovnoprávnu spôsobilosť, je potrebné uviesť, že samotná dlhodobá práceneschopnosť\notcovej manželky nepreukazuje aj jej neschopnosť zabezpečovať starostlivosť o mal.\nSebastiana vo veku piatich rokov, čím otec argumentuje vo vzťahu k nemožností\nzotrvania v predchádzajúcom pracovnom pomere, pretože pokiaľ by jej zdravotný stav\n12\n\nbol natoľko vážny, bol by dôvod na priznanie invalidného dôchodku, prípadne statusu\nzdravotne ťažko postihnutej osoby. Odôvodnené potreby\n\nsa zvýšili nielen\n\nv dôsledku športovej činnosti, ale aj v súvislosti s jeho vekom, rastom a školskou\ndochádzkou, pričom odôvodnenými potrebami dieťaťa sú aj náklady na stravovanie,\nošatenie, bývanie, hygienu, zdravotnú starostlivosť, na uspokojovaní ktorých sa podieľa\naj matka maloletého jednak osobnou starostlivosťou v rozsahu zodpovedajúcom veku\nmaloletého a dopĺňa zdroj výživy dieťaťa na hranicu prospešnú a nevyhnutnú pre jeho\nvšestranný rozvoj v rozsahu zodpovedajúcemu jej príjmu, čo fakticky znamená, že podiel\nmatky na výživnom je porovnateľný s podielom otca na plnení vyživovacej povinnosti.\nZ uvedených\n\ndôvodov\n\nodvolací\n\nsúd\n\nrozsudok\n\nsúdu\n\nprvého\n\nstupňa\n\npodľa § 219 ods. 1 O. s. p. ako vecne správny potvrdil a podľa ods. 2 citovaného\nustanovenia sa v celom rozsahu stotožnil s jeho odôvodnením.“.\nZ obsahu sťažnosti možno vyvodiť, že sťažovateľ nesúhlasí s vyhodnotením\npre prípad relevantných skutočností, ktoré mali byť zistené dokazovaním namietajúc\njednostrannosť ich posudzovania v jeho neprospech. Po preskúmaní napadnutého\nrozsudku krajského súdu však ústavný súd dospel k záveru, že ho z hľadiska dodržania\nzákladných ústavnoprocesných princípov nemožno považovať za zjavne neodôvodnený\nani za arbitrárny. Krajský súd po konštatovaní vecnej správnosti napadnutého rozsudku\nokresného súdu vyhodnotil dokazovanie vykonané súdom prvého stupňa za dostatočné\na právne závery okresného súdu ako presvedčivé a plne sa s nimi stotožnil.\nÚstavný súd nezistil, že by relevancia námietok smerujúcich proti napadnutému\nrozsudku krajského súdu v kontexte posúdenia eventuálneho porušenia jeho základného\npráva podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 ústavy umožňovala dospieť k záveru, ktorý by\nodôvodňoval vyslovenie porušenia uvedeného práva. Námietky sťažovateľa, že matka\nnepreukázala skutočné vynakladanie všetkých výdavkov na maloletého (napríklad\nna športové aktivity maloletého), nie sú spôsobilé viesť k zásahu ústavného súdu\ndo výsledkov konania pred všeobecnými súdmi. Krajský súd totiž v napadnutom\nrozsudku poukázal na to, že potreby maloletého sa zvýšili nielen v dôsledku športovej\nčinnosti, ale v súvislosti s jeho vekom, rastom, školskou dochádzkou a ďalšími faktormi,\ns prihliadnutím na ktoré považoval za nevyhnutné ustáliť vyživovaciu povinnosť otca\nv sume, ktorá bola ustálená rozsudkami súdov oboch stupňov. Neodôvodnené sú aj\n13\n\nnámietky sťažovateľa, že krajský súd prihliadal na pokles jeho príjmu následkom vzdania\nsa výhodnejšieho zamestnania jednostranne, keďže v dôsledku stotožnenia sa\ns rozsudkom okresného súdu podľa § 219 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku je\npotrebné pri hodnotení rozsudku krajského súdu vychádzať aj z obsahu rozsudku\nokresného súdu, z ktorého na strane 6 vyplýva, že okresný súd „nezohľadnil znížený\npríjem u matky vychádzajúc z oznámenia jej bývalého zamestnávateľa... , podľa ktorého\nby táto dosiahla v prípade ak by neodmietla náhradné miesto priemerný čistý mesačný\npríjem 848,19 Eura“. Ústavnú relevanciu pritom nedosahujú ani ostatné námietky\nsťažovateľa, keďže sťažovateľ nespochybnil svoj príjem zo sociálnej výpomoci\nposkytnutej\n\nodborovou\n\norganizáciou\n\nani\n\nz vyplateného\n\nodstupného\n\na samotná\n\nskutočnosť, že nejde o pravidelné príjmy, ešte neznamená, že pri rozhodovaní súdov\no určení výživného nemajú byť zohľadnené.\nV tejto súvislosti ústavný súd pripomína, že zmyslom ústavného prieskumu\nsúdnych rozhodnutí nie je opätovné hodnotenie každej skutkovej okolnosti, ktorú\nvšeobecný súd vyhodnotil odlišne od názoru sťažovateľa, ale len posúdenie, či napádané\nrozhodnutie súdu, resp. jeho konanie svojimi účinkami napĺňa kritériá vyplývajúce\nz obsahu základného práva na súdnu ochranu zaručeného sťažovateľom označeným\nčl. 46 ods. 1, resp. čl. 47 ods. 3 a prípadne čl. 48 ods. 2 ústavy. Sťažovateľ pritom\nnetvrdil, že by nemal možnosť navrhovať dôkazy, uvádzať argumentáciu na podporu\nsvojich tvrdení, vyjadrovať sa k zisteným skutočnostiam alebo k vykonanému\ndokazovaniu. Pokiaľ ďalej sťažovateľ namieta, že k niektorým ním tvrdeným\nokolnostiam prípadu sa krajský súd nevyjadril dostatočne, ústavný súd pripomína, že\nna dodržanie ústavnoprocesných princípov spravodlivého súdneho konania sa nevyžaduje\nodpoveď na každý argument strany a postačuje, aby v odôvodnení súdneho rozhodnutia\nbola daná odpoveď len na kľúčové právne argumenty.\nUvedené námietky sa však v súvislosti s už citovanou častou rozsudku krajského\nsúdu javia len ako prejav nespokojnosti sťažovateľa s výsledkami konania a s právnym\nnázorom krajského súdu, čo samo osebe nemôže viesť k záveru o zjavnej\nneodôvodnenosti alebo arbitrárnosti tohto názoru a nezakladá ani oprávnenie ústavného\nsúdu nahradiť právny názor krajského súdu svojím vlastným. V konečnom dôsledku však\nústavný súd pripomína, že nie je opravným súdom právnych názorov všeobecných súdov.\n14\n\nIngerencia ústavného súdu do výkonu tejto právomoci všeobecného súdu je opodstatnená\nlen v prípade jeho nezlučiteľnosti s ústavou alebo kvalifikovanou medzinárodnou\nzmluvou. Aj keby ústavný súd nesúhlasil s interpretáciou zákonov všeobecných súdov,\nktoré sú „pánmi zákonov“, v zmysle citovanej judikatúry by mohol nahradiť napadnutý\nprávny názor krajského súdu iba v prípade, ak by ten bol svojvoľný, zjavne\nneodôvodnený, resp. ústavne nekonformný. O svojvôli pri výklade a aplikácii zákonného\npredpisu všeobecným súdom by bolo možné uvažovať len v prípade, ak by sa tento\nnatoľko odchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich účel\na význam. Podľa názoru ústavného súdu rozsudok krajského súdu takéto nedostatky\nnevykazuje.\nRovnako neobstojí ani argumentácia sťažovateľa, že krajský súd jednostrannosťou\nsvojho rozhodovania porušil zásadu rovnosti účastníkov pred súdom garantovanú\nzákladným právom na rovnosť účastníkov konania podľa čl. 47 ods. 3 ústavy.\nOznačeným základným právom sú totiž chránené procesné práva účastníkov v súdnom\nkonaní, ktorých porušenie sťažovateľ nenamietal. Ústavný súd ani nezistil, že by\nv súvislosti s napadnutým uznesením krajského súdu bola niektorá zo strán sporu\nprocesne zvýhodnená alebo diskriminovaná tým, že by sa niektorým z jej návrhov\nkonajúci súd nezaoberal alebo že by sťažovateľ nemal možnosť zaujať stanovisko\nk otázkam a okolnostiam relevantným pre rozhodovanie všeobecného súdu o uvedených\nnávrhoch na nariadenie predbežného opatrenia. Sťažovateľ tiež nepredložil žiadnu\nargumentáciu svedčiacu o porušení základného práva zaručeného čl. 48 ods. 2 ústavy,\nmedzi ktoré patrí právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, právo\nna prerokovanie veci verejne a v prítomnosti účastníka konania a právo vyjadriť sa\nku všetkým vykonávaným dôkazom.\nÚstavný súd preto s poukazom na to, že obsahom základného práva na súdnu\nochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy nie je právo na rozhodnutie v súlade s právnym\nnázorom účastníka súdneho konania, resp. právo na úspech v konaní (II. ÚS 218/02, resp.\nI. ÚS 3/97), a vzhľadom na celkovú absenciu priamej súvislosti medzi označenými\nzákladnými právami zaručenými čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 ústavy, resp.\nčl. 6 ods. 1 dohovoru, ako aj základným právom na rovnosť účastníkov v konaní\n15\n\npodľa čl. 47 ods. 3 ústavy na jednej strane a namietaným rozsudkom na strane druhej\nsťažnosť sťažovateľa v tejto časti odmietol pre jej zjavnú neopodstatnenosť.\nNapokon v súvislosti so základným právom zaručeným čl. 41 ods. 3 ústavy,\npodľa ktorého majú deti narodené v manželstve i mimo neho rovnaké práva, ústavný súd\nuvádza, že subjektom ochrany tohto práva sú deti. Účel tejto ochrany zakotvený v tomto\nčlánku ústavy spočíva vo vytvorení rovnakého právneho postavenia pre všetky deti\nbez rozdielu, bez ohľadu na to, či sa narodili zosobášeným rodičom alebo mimo\nmanželstva. Ústavná zásada o rovnakom postavení detí sa rešpektuje nielen v osobitných\nprávnych predpisoch (napr. zákonoch o rodine), ale aj v celom právnom poriadku\nSlovenskej republiky (obdobne III. ÚS 162/2010). Uvedený článok ústavy však zaručuje\npráva deťom (vrátane detí sťažovateľa), nie však sťažovateľovi samotnému, ktorý\nv danom prípade nie je jeho nositeľom tohto práva. Preto je podľa názoru ústavného súdu\nvylúčená možnosť, aby sťažovateľ mohol úspešne namietať porušenie uvedeného práva\nnapadnutým rozsudkom krajského súdu, v dôsledku čoho je potrebné považovať\nsťažnosť aj v tejto časti za zjavne neopodstatnenú.\nVzhľadom na absenciu zistení o porušení sťažovateľom označených práv ústavný\nsúd už pri predbežnom prerokovaní sťažnosti dospel k záveru, že vo vzťahu\nk napadnutému rozsudku krajského súdu ide o sťažnosť zjavne neopodstatnenú, a preto\nju odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.\nS prihliadnutím na odmietnutie sťažnosti rozhodovanie o ďalších procesných\nnávrhoch sťažovateľa (napríklad odkladu vykonateľnosti) v danej veci stratilo\nopodstatnenie, a preto sa nimi ústavný súd už nezaoberal.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 24. apríla 2014\n\n16", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "vyživovacia povinnosť-výživné", "právomoc-právomoc všeobecného súdu", "príčinná súvislosť"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:d4d739d9-f4c4-4196-bff3-cdf993a72952", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 64/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 64/2011 z 16. 2. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-02-16", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d4d739d9-f4c4-4196-bff3-cdf993a72952"}, {"guid": "ussr:179bef0a-e447-419f-97fb-b9510fba8467", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 162/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 162/2010 z 22. 6. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-06-22", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:179bef0a-e447-419f-97fb-b9510fba8467"}, {"guid": "ussr:62629ddb-9b88-46ed-9ef9-eede114984a1", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 284/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 284/08 z 24. 9. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-09-24", "citacie_n": 547, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:62629ddb-9b88-46ed-9ef9-eede114984a1"}, {"guid": "ussr:80854d00-546c-48e8-9c1b-0ad3bf854400", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 199/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 199/08 z 12. 8. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-08-12", "citacie_n": 255, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:80854d00-546c-48e8-9c1b-0ad3bf854400"}, {"guid": "ussr:8bedd595-bb99-485f-9fe5-7d6e70226d6b", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 206/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 206/07 z 21. 8. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-08-21", "citacie_n": 246, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8bedd595-bb99-485f-9fe5-7d6e70226d6b"}, {"guid": "ussr:96960586-1820-41da-b759-f28824c17319", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 42/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 42/07 z 20. 3. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-03-20", "citacie_n": 369, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:96960586-1820-41da-b759-f28824c17319"}, {"guid": "ussr:f33e7b49-4f96-4bed-bf2b-fef8d3893e1f", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 300/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 300/06 z 4. 1. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-01-04", "citacie_n": 1922, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f33e7b49-4f96-4bed-bf2b-fef8d3893e1f"}, {"guid": "ussr:9a5e68bd-5882-45b4-8a90-519b36e6f877", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 90/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 90/06 z 5. 4. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-04-05", "citacie_n": 1160, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:9a5e68bd-5882-45b4-8a90-519b36e6f877"}, {"guid": "ussr:da51ba19-bf75-496d-81a9-ea6318a727bd", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 98/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 98/06 z 5. 4. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-04-05", "citacie_n": 1866, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:da51ba19-bf75-496d-81a9-ea6318a727bd"}, {"guid": "ussr:b4a6a5b5-d712-49a3-8177-bb15ff56fd61", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 95/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 95/06 z 15. 3. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-03-15", "citacie_n": 1498, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b4a6a5b5-d712-49a3-8177-bb15ff56fd61"}, {"guid": "ussr:3d44fc5a-f1c6-4948-a558-7b201e658668", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 243/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 243/05 z 11. 10. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-10-11", "citacie_n": 1164, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3d44fc5a-f1c6-4948-a558-7b201e658668"}, {"guid": "ussr:5dc4917d-5aa7-4fea-b867-3f8dfb38d0e9", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 268/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 268/05 z 29. 9. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-09-29", "citacie_n": 505, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5dc4917d-5aa7-4fea-b867-3f8dfb38d0e9"}, {"guid": "ussr:9ef76826-7481-4708-8b7f-da436dbe3c79", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 179/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 179/05 z 21. 6. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-06-21", "citacie_n": 1265, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:9ef76826-7481-4708-8b7f-da436dbe3c79"}, {"guid": "ussr:5a33bd5a-4255-4487-89b0-45d3a7945a5b", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 135/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 135/05 z 11. 5. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-05-11", "citacie_n": 2364, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5a33bd5a-4255-4487-89b0-45d3a7945a5b"}, {"guid": "ussr:505d2c5f-0fdc-4db3-9597-132450bee9c7", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 133/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 133/05 z 5. 5. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-05-05", "citacie_n": 541, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:505d2c5f-0fdc-4db3-9597-132450bee9c7"}, {"guid": "ussr:bc4dd614-4aef-4bc1-b5bb-f07d9db62da2", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 405/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 405/04 z 15. 12. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-12-15", "citacie_n": 545, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bc4dd614-4aef-4bc1-b5bb-f07d9db62da2"}, {"guid": "ussr:ed096500-7fd8-47cd-a723-8af3bbe2fd47", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 209/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 209/04 z 20. 10. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-10-20", "citacie_n": 316, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ed096500-7fd8-47cd-a723-8af3bbe2fd47"}, {"guid": "ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 209/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 209/04 z 23. 6. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-06-23", "citacie_n": 17647, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc"}, {"guid": "ussr:49ec5f7c-9189-495a-a3fa-1c94683e5cec", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 135/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 135/04 z 10. 6. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-06-10", "citacie_n": 755, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:49ec5f7c-9189-495a-a3fa-1c94683e5cec"}, {"guid": "ussr:b9c4a4d0-caaa-4064-90fc-0455a4f76974", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 149/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 149/04 z 5. 5. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-05-05", "citacie_n": 3401, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b9c4a4d0-caaa-4064-90fc-0455a4f76974"}, {"guid": "ussr:1cd4af91-fa87-4513-84b6-07332dba1d70", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 6/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 6/04 z 14. 1. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-01-14", "citacie_n": 1165, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1cd4af91-fa87-4513-84b6-07332dba1d70"}, {"guid": "ussr:83783f26-2ce9-416d-84fd-f09755b033cb", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 263/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 263/03 z 3. 12. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-12-03", "citacie_n": 1667, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:83783f26-2ce9-416d-84fd-f09755b033cb"}, {"guid": "ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 115/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/03 z 3. 7. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-07-03", "citacie_n": 11296, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c"}, {"guid": "ussr:1eb7e3f6-99a9-4715-b97a-dbc8f9be0e46", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 197/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 197/02 z 11. 12. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-12-11", "citacie_n": 471, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1eb7e3f6-99a9-4715-b97a-dbc8f9be0e46"}, {"guid": "ussr:aaae9e7a-db73-4721-bbad-518685f8e3fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 77/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 77/02 z 27. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-27", "citacie_n": 2547, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:aaae9e7a-db73-4721-bbad-518685f8e3fe"}, {"guid": "ussr:caacb035-758e-405e-9948-22e1d16b5169", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 218/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 218/02 z 13. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-13", "citacie_n": 1576, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:caacb035-758e-405e-9948-22e1d16b5169"}, {"guid": "ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 13/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 13/00 z 9. 7. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-07-09", "citacie_n": 6910, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647"}, {"guid": "ussr:fb62a029-a738-4485-9f41-c7ee37143e6e", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 17/01", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 17/01 z 19. 4. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-04-19", "citacie_n": 5942, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fb62a029-a738-4485-9f41-c7ee37143e6e"}, {"guid": "ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 66/98", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 66/98 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 7731, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640"}, {"guid": "ussr:01e9b120-2948-45b8-982b-95a1e9fa3d0d", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 98/97", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 98/97 z 18. 12. 1997", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1997-12-18", "citacie_n": 626, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:01e9b120-2948-45b8-982b-95a1e9fa3d0d"}], "citovane_v": []}