{"guid": "ussr:f398b2b0-f753-4744-9b3b-98f49779d1ae", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:3.US.255.2016.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 255/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 255/2016 z 3. 5. 2016", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 3. mája 2016, sp. zn. III. ÚS 255/2016, ECLI:SK:USSR:2016:3.US.255.2016.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Rudolf Tkáčik", "sudca_id": 1080, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/rudolf-tkacik-1080", "datum_vydania": "2016-05-03", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "III.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-19.odsek-2", "nazov": "čl. 19 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-19.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-19"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-8", "nazov": "čl. 8 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-8", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-8"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-8.odsek-1", "nazov": "čl. 8 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-8.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-8"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-9.odsek-1", "nazov": "čl. 9 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-9.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-9"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-3.odsek-2", "nazov": "čl. 3 ods. 2 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-3.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-3"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 19 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 19 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 19 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 8", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 8", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 8", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o právach dieťaťa čl. 8 ods. 1", "nazov": "Dohovor o právach dieťaťa čl. 8 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o právach dieťaťa čl. 8 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o právach dieťaťa čl. 9 ods. 1", "nazov": "Dohovor o právach dieťaťa čl. 9 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o právach dieťaťa čl. 9 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o právach dieťaťa čl. 3 ods. 2", "nazov": "Dohovor o právach dieťaťa čl. 3 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o právach dieťaťa čl. 3 ods. 2", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-19", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-8", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-9", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-3", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/f398b2b0-f753-4744-9b3b-98f49779d1ae", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.255.2016.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.255.2016.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.255.2016.1/text", "citacie_n": 2, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\n\nIII. ÚS 255/2016-19\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 3. mája 2016\npredbežne prerokoval sťažnosť\n\n,\n\n, maloletého\na\n\n,\n,\n\nvšetci\n\n, maloletej\n, zastúpených zákonným zástupcom\n\nprávne\n\nzastúpení\n\nadvokátom\n\nMgr.\n\nMarošom\n\nNešťákom,\n\nvykonávajúcim advokáciu v mene a na účet spoločnosti AKMN s. r. o., Einsteinova 25,\nBratislava, vo veci namietaného porušenia ich základného práva na ochranu\npred neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života podľa čl. 19 ods. 2\na na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, práva na spravodlivé\nsúdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 a na rešpektovanie rodinného, súkromného života podľa\nčl. 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ako aj práv maloletých detí\nna ochranu a starostlivosť nevyhnutnú pre blaho dieťaťa podľa čl. 3 ods. 2 na rešpektovanie\npráva dieťaťa na zachovanie jeho totožnosti vrátane štátnej príslušnosti, mena a rodinných\nzväzkov uznaných zákonom podľa čl. 8 ods. 1 a práva dieťaťa nebyť oddelené od svojich\nrodičov proti ich vôli podľa čl. 9 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa postupom a uznesením\nKrajského súdu v Košiciach sp. zn. 7 Cop 305/2015 z 30. decembra 2015 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť\na\n\n, maloletého\n\n, maloletej\n\no d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.\nOdôvodnenie:\n\nI.\nÚstavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 29. februára\n2016 doručená sťažnosť\n\n,\n\n, maloletého\na\n\n,\n,\n\n, maloletej\n, všetci bytom\n\n(ďalej len „sťažovateľ“ a „maloletí sťažovatelia“ spolu len\n„sťažovatelia“), ktorou namietajú porušenie svojho základného práva základného práva\nna ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života podľa\nčl. 19 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a základného práva na súdnu\nochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6\nods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“), práva\nna rešpektovanie rodinného, súkromného života podľa čl. 8 dohovoru a ďalej práv\noznačených maloletých detí na ochranu a starostlivosť nevyhnutnú pre blaho dieťaťa podľa\nčl. 3 ods. 2 Dohovoru o právach dieťaťa, na rešpektovanie práva dieťaťa na zachovanie jeho\ntotožnosti vrátane štátnej príslušnosti, mena a rodinných zväzkov uznaných zákonom podľa\nčl. 8 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa a práva dieťaťa nebyť oddelené od svojich rodičov\nproti ich vôli podľa čl. 9 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa postupom a uznesením\nKrajského súdu v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 7 Cop 305/2015\nz 30. decembra 2015 (ďalej aj „napadnuté uznesenie“).\nZ obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ, ktorý je občanom Českej\nrepubliky, sa návrhom podaným Okresnému súdu Košice I (ďalej len „okresný súd“)\ndomáhal nariadenia návratu maloletých sťažovateľov do Českej republiky, ktorá je krajinou\nich obvyklého pobytu a do ktorej sa odmietla vrátiť s maloletými sťažovateľmi ich matka\n(ďalej len „matka maloletých“).\nOkresný súd uznesením sp. zn. 11 P 104/2015 z 28. septembra 2015 (ďalej len\n„uznesenie okresného súdu“) rozhodol o zamietnutí návrhu. Krajský súd na odvolanie\nsťažovateľa napadnutým uznesením potvrdil uznesenie okresného súdu. Vo svojom\nrozhodnutí konštatoval, že rodičia pred premiestnením maloletých sťažovateľov vykonávali\nopatrovnícke práva k maloletým spoločne, obvyklým pobytom maloletých sťažovateľov\n\n2\n\nv čase ich premiestnenia na územie Slovenskej republiky bola Česká republika, 3. februára\n2015 došlo k neoprávnenému zadržiavaniu maloletých sťažovateľov na území Slovenskej\nrepubliky, a v zmysle účelu Dohovoru o občianskoprávnych aspektoch medzinárodných\núnosov detí z 25. októbra 1980 (ďalej len „Haagsky dohovor“) je potrebné posudzovať\nkaždý prípad individuálne a prihliadať na záujem maloletého dieťaťa a jeho už vytvorené\nväzby. Krajský súd v odôvodnení svojho rozhodnutia dospel k záveru, že návrat maloletých\nsťažovateľov do krajiny obvyklého pobytu by predstavoval pre deti aj matku\nnebezpečenstvo ujmy.\nSťažovateľ namieta, že postupom a napadnutým uznesením krajského súdu došlo\nk nesprávnemu právnemu posúdeniu a aplikácii Haagskeho dohovoru a ustanovení\nnariadenia Rady (ES) č. 2201/2003 z 27. novembra 2003 o súdnej právomoci a uznávaní\na výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností,\nktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1347/2000 (ďalej len „nariadenie Brusel II bis“), čím\ndošlo aj k porušeniu označených práv. V sťažnosti uviedol: „som presvedčený, že v danom\nprípade nebol nijaký dôvod na aplikáciu čl. 13 Haagskeho dohovoru.“ V tejto súvislosti\npoukázal na fakt neoprávneného premiestnenia maloletých sťažovateľov, na výnimočnosť\naplikácie čl. 13 Haagskeho dohovoru, ďalšie skutkové okolnosti prípadu a ponúknutie\n„určitých záruk“ z jeho strany. Sťažovateľ je presvedčený o tom, že ponúknuté záruky boli\npostačujúce na to, aby súd nemohol odmietnuť návrat maloletých detí do krajiny obvyklého\npobytu. Argumentáciu súdu uvedenú v napadnutom uznesení v tomto smere považuje\nza nelogickú, nedostatočnú a svojvoľnú.\nNa základe uvedeného navrhuje, aby ústavný súd rozhodol týmto nálezom:\n„1. Základné práva sťažovateľov v 1. až 4. rade podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, čl. 6\nods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ako aj ich základné právo\npodľa čl. 19 ods. 2 Ústavy SR a právo podľa čl. 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd, postupom Krajského súdu v Košiciach v konaní vedenom pod sp. zn.\n7 CoP 305/2015 a jeho uznesením z 30.12.2015, porušené boli.\n2. Základné práva sťažovateľov v 2. až 4. rade podľa čl. 8 ods. 1, čl. 9 ods. 1 a čl. 3\nods. 2 Dohovoru o právach dieťaťa, postupom Krajského súdu v Košiciach v konaní\nvedenom pod sp. zn. 7 CoP 305/2015 a jeho uznesením z 30.12. 2015, porušené boli.\n3\n\n3. Ústavný súd SR zrušuje uznesenie Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 7 CoP\n305/2015 z 30. 12. 2015 a vec vracia na ďalšie konanie.\n4. Krajský súd v Košiciach je povinný sťažovateľom nahradiť všetky trovy konania\ndo dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu na účet ich právneho zástupcu.“\nII.\nV zmysle čl. 127 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,\nktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nÚstavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním\na o postavení jeho sudcov v znení neskorších (ďalej len „zákon o ústavnom súde“)\npredpisov každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti\nnavrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.\nPri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené\nv § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto\nustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc,\nnávrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy\npodané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd\nna predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd\nmôže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.\nO zjavne neopodstatnený návrh ide vtedy, ak ústavný súd pri jeho predbežnom\nprerokovaní nezistí žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody,\nreálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98). V zmysle\nkonštantnej judikatúry ústavného súdu je dôvodom na odmietnutie návrhu pre jeho zjavnú\nneopodstatnenosť aj absencia priamej súvislosti medzi označeným základným právom alebo\nslobodou na jednej strane a namietaným konaním alebo iným zásahom do takéhoto práva\n4\n\nalebo slobody na strane druhej. Inými slovami, ak ústavný súd nezistí relevantnú súvislosť\nmedzi namietaným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie\nktorých navrhovateľ namieta, vysloví zjavnú neopodstatnenosť sťažnosti a túto odmietne\n(obdobne napr. III. ÚS 263/03, II. ÚS 98/06, III. ÚS 300/06).\nPodľa čl. 19 ods. 2 ústavy každý má právo na ochranu pred neoprávneným\nzasahovaním do súkromného a rodinného života.\nPodľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom\nsvojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom\nna inom orgáne Slovenskej republiky.\nPodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo\no oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.\nPodľa čl. 8 ods. 1 dohovoru každý má právo na rešpektovanie svojho súkromného\na rodinného života, obydlia a korešpondencie.\nPodľa čl. 3 ods. 2 Dohovoru o právach dieťaťa štáty, ktoré sú zmluvnými stranami\ntohto Dohovoru, sa zaväzujú, že zabezpečia dieťaťu ochranu a starostlivosť nevyhnutnú\npre jeho blaho, pričom budú brať ohľad na práva a povinnosti jeho rodičov, zákonných\nzástupcov alebo iných jednotlivcov právne za dieťa zodpovedných a urobia všetky potrebné\nzákonodarné administratívne opatrenia\nPodľa čl. 8 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa štáty, ktoré sú zmluvnými stranami\ntohto dohovoru sa zaväzujú, že budú rešpektovať právo dieťaťa na zachovanie jeho\ntotožnosti, vrátane štátnej príslušnosti, mena a rodinných zväzkov uznaných zákonom\ns vylúčením nezákonných zásahov.\nPodľa čl. 9 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa štáty, ktoré sú zmluvnými stranami\ntohto Dohovoru, zabezpečia, aby dieťa nemohlo byť oddelené od svojich rodičov proti ich\nvôli, okrem prípadov, keď príslušné úrady na základe súdneho rozhodnutia a v súlade\n5\n\ns platným právom a v príslušnom jednaní určia, že takéto oddelenie je potrebné v najlepšom\nzáujme dieťaťa. Takéto určenie môže byť nevyhnutné v konkrétnom prípade, napr. ak ide\no zneužívanie alebo zanedbávanie dieťaťa rodičmi alebo ak žijú rodičia oddelene a je\npotrebné rozhodnúť o mieste pobytu dieťaťa.\nZ judikatúry ústavného súdu vyplýva, že medzi obsahom základného práva podľa\nčl. 46 ods. 1 ústavy a obsahom práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nemožno vidieť zásadnú\nodlišnosť (m. m. II. ÚS 71/97). Z tohto vyplýva, že právne východiská, na základe ktorých\nústavný súd preskúmava, či došlo k ich porušeniu, sú vo vzťahu k obom označeným právam\nv zásade identické (IV. ÚS 147/08).\n1. K namietanému porušeniu základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1\nústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutým\nuznesením krajského súdu\nZákladné právo na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy zaručuje, že každý\nsa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom\na nestrannom súde, pričom jeho súčasťou je aj ochrana, ktorá sa účastníkovi konania\nposkytuje v odvolacom konaní, t. j. v konaní, v ktorom sa podaním riadneho opravného\nprostriedku domáha ochrany svojich práv pred odvolacím súdom z dôvodov, ktorých\nuplatnenie umožňuje procesné právo. Ak účastník konania splní predpoklady ustanovené\nzákonom na poskytnutie ochrany v odvolacom konaní, všeobecný súd mu túto ochranu musí\nposkytnúť v rozsahu, v akom sa preukáže existencia dôvodov na poskytnutie súdnej\nochrany v takom konaní. Poskytnutie takejto právnej ochrany však, prirodzene, nemožno\npovažovať za právo na úspech v odvolacom konaní (m. m. II. ÚS 4/94), ak každé také\nrozhodnutie odvolacieho súdu odpovedá na obsah odvolania ústavne konformným\nspôsobom a v rozsahu upravenom zákonom (čl. 46 ods. 4 ústavy).\nÚstavný súd nie je súdom vyššej inštancie rozhodujúcim o opravných prostriedkoch\nv rámci sústavy všeobecných súdov. Ústavný súd nie je zásadne oprávnený preskúmavať\na posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov\nviedli k rozhodnutiu, ani preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi bol alebo nebol\n\n6\n\nnáležite zistený skutkový stav, a aké skutkové a právne závery zo skutkového stavu\nvšeobecný súd vyvodil. Úloha ústavného súdu sa vymedzuje na kontrolu zlučiteľnosti\núčinkov takejto interpretácie a aplikácie s ústavou, prípadne medzinárodnými zmluvami\no ľudských právach a základných slobodách. Z tohto postavenia ústavného súdu vyplýva,\nže môže preskúmavať rozhodnutie všeobecného súdu v prípade, ak v konaní, ktoré\nmu predchádzalo, alebo samotným rozhodnutím došlo k porušeniu základného práva alebo\nslobody. Skutkové a právne závery všeobecného súdu môžu byť teda predmetom kontroly\nzo strany ústavného súdu vtedy, ak by vyvodené závery boli zjavne neodôvodnené alebo\narbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by mali\nza následok porušenie základného práva alebo slobody (mutatis mutandis I. ÚS 13/00,\nI. ÚS 17/01, III. ÚS 268/05).\nPodľa stabilizovanej judikatúry ústavného súdu (napr. IV. ÚS 77/02) do obsahu\nzákladného práva na súdnu ochranu, ako aj práva na spravodlivé súdne konanie patrí\naj právo každého na to, aby sa v jeho veci rozhodovalo podľa relevantnej právnej normy,\nktorá má základ v platnom právnom poriadku Slovenskej republiky alebo v takých\nmedzinárodných zmluvách, ktoré Slovenská republika ratifikovala a boli vyhlásené\nspôsobom, ktorý predpisuje zákon. Do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka\nkonania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním\na hodnotením dôkazov. Právo na spravodlivý proces je naplnené tým, že všeobecné súdy\nzistia (po vykonaní dôkazov a ich vyhodnotení) skutkový stav a po použití relevantných\nprávnych noriem vo veci rozhodnú za predpokladu, že skutkové a právne závery nie sú\nsvojvoľné, neudržateľné a že neboli prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov,\nktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces.\nSúčasťou obsahu základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy,\nako aj práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru je taktiež právo\núčastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne\ndáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom\nsúdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu (III. ÚS 78/07,\nIV. ÚS 115/03, III. ÚS 209/04).\n\n7\n\nÚstavný súd pripomína, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky\nnastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam,\nprípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho,\naby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania (m. m.\nI. ÚS 241/07). Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne\nobjasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu\nje plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (napr. II. ÚS 44/03,\nIII. ÚS 209/04, I. ÚS 117/05). Rovnako Európsky súd pre ľudské práva (ďalej aj „ESĽP“)\npripomenul, že súdne rozhodnutia musia v dostatočnej miere uvádzať dôvody, na ktorých sa\nzakladajú. Článok 6 ods. 1 dohovoru však nemožno chápať tak, že vyžaduje podrobnú\nodpoveď na každý argument, pričom odvolací súd sa pri zamietnutí odvolania môže\nobmedziť na prevzatie odôvodnenia nižšieho súdu (García Ruiz proti Španielsku\nz 21. 1. 1999).\nSťažovateľ namieta porušenie svojich práv nesprávnym právnym posúdením\npodmienok nenariadenia návratu maloletých sťažovateľov podľa Haagskeho dohovoru\na nariadenia Bursel II bis a nedostatočným odôvodnením rozhodnutia v tejto časti\n(posúdenie existencie nebezpečenstva hroziacej ujmy v prípade návratu a primeraných\nopatrení na zabezpečenie ochrany maloletých po ich návrate).\nK posúdeniu nebezpečenstva ujmy v prípade návratu maloletých sťažovateľov\nkrajský súd v napadnutom uznesení uviedol:\n„Odvolací súd dospel k rovnakému záveru ako súd prvého stupňa, že okamžitý\nprikázaný návrat maloletých detí do krajiny obvyklého pobytu nie je v súlade s ich\nnajlepším záujmom, pretože existuje hrozba nebezpečenstva vzniku duševnej ujmy, ale aj\ninej neznesiteľnej situácie s poukazom na matkou uvádzané dôvody opustenia spoločnej\ndomácnosti v dôsledku správania sa otca, ktoré vnímala ako ponižovanie, obmedzovanie a\nvystavenie nedostatku osobnej slobody či finančnej závislosti, čo zároveň podľa znalkyne\nustanovenej v trestnom konaní\n\nzanechalo následky na psychike matky\n\ndetí, nakoľko uzavrela, že matka trpí syndrómom týranej osoby. Prítomnosť matky je\nvzhľadom na vek maloletých detí, pokiaľ ide o mladšie dvojčatá\n\n(4 roky)\n\nnielen psychicky, ale aj fyzicky nevyhnutná a rovnako u mal.\n\nz dôvodu nadmernej\n\n8\n\nnaviazanosti na matku a istoty s ňou spojenou, ako aj separačno-úzkostných prejavov\ns prejavmi strachu o svoju matku, ktorý zjavne prežíval v minulosti opakovane, čo tiež\nvyplynulo zo znaleckého posudku vypracovaného v trestnom konaní.“\nK posúdeniu primeraných opatrení, ktorých hodnotenie sťažovateľ namieta, krajský\nsúd v odôvodnení napadnutého uznesenia uviedol:\n„V kontexte uvedeného je potrebné hodnotiť aj odmietanie matky vrátiť sa spolu\ns deťmi do miesta obvyklého pobytu, kedy by sa opakovane dostala do situácie obdobnej\npred opustením spoločnej domácnosti, a teda do úplnej odkázanosti na otca detí vo všetkých\nsmeroch, ktorá ani minimálne nie je odstránená zárukami, ktoré predložil, resp. navrhol\notec detí, keď je ochotný náklady spojené s užívaním bytu, ktorý umožní užívať matke\ns deťmi bez svojej prítomnosti hradiť len v prvom mesiaci a následne už len polovicu\nnákladov vrátane hypotéky za súčasného uhrádzania nákladov spojených s dochádzkou detí\ndo materskej Školy a základnej školy a podieľaní sa na výchove, športovom a kultúrnom\nvyžití detí, ktoré ak bude mať vo svojej starostlivosti, bude im zabezpečovať aj zdravú\na chutnú stravu, pričom otec zjavne pozabudol na svoju zákonnú vyživovaciu povinnosť\nk maloletým deťom, ako aj k ešte stále manželke teda matke detí, pričom je potrebné tiež\nprihliadnuť na jeho vyjadrenie (postoj) vo vzťah- k plneniu vyživovacej povinnosti\nk maloletým deťom, že v dôsledku neexistencie rozhodnutia o uložení povinnosti prispievať\nna výživu maloletých detí nemal na základe čoho na ich výživu prispievať. Zároveň je\npotrebné uviesť, že ani otec nespochybňuje výraznú naviazanosť detí na matku už aj\nz dôvodu, že prevažnú časť starostlivosti o deti vykonávala vždy matka, preto z hľadiska\nzdravého psychického a fyzického vývoja maloletých detí nie je možné ani len predpokladať,\nže by maloleté deti mohli byť navrátené do krajiny obvyklého pobytu bez súčasného návratu\nmatky. Otec v tomto smere nepredniesol žiadnu konkrétnu predstavu o tom, ako by bola\nzabezpečená starostlivosť o maloleté deti po ich návrate do miesta obvyklého pobytu bez\nmatky tak, aby bola minimalizovaná možnosť vzniku akejkoľvek ujmy maloletým deťom.\nNavyše aj širšie rodinné zázemie deti je sústredené na Slovensku, keďže v konaní nebolo\npreukázané ani účastníkmi potvrdené, že niektorá vzťahovo blízka osoba by sa v mieste\nobvyklého pobytu detí zdržiavala.“\n\n9\n\nK potrebe vykonania ďalšieho dokazovania z hľadiska existencie podkladov\npre právne závery súdu krajský súd uviedol:\n„Vzhľadom na nepochybne zistený skutkový stav odvolací súd nepovažoval\nza potrebné doplniť dokazovanie nariadením znaleckého dokazovania ani listinnými\ndôkazmi predloženými v odvolacom konaní, ktoré pokiaľ ide o stav bytu nachádzajúceho sa\nv Jeseniciach, či už pred návštevou matky alebo po jej návšteve nie sú smerodajné, nakoľko\nsociálne pomery boli prešetrené príslušným orgánom v krajine obvyklého pobytu a pokiaľ\nide o znalecký posudok, ktorým bolo vykonané psychologické vyšetrenie obvineného\nv trestnom konaní, a to otca detí, odvolací súd poukazuje na správu o psychologickom\nvyšetrení otca detí, ktorú v konaní predložil a ktorá bola dostatočná pre posúdenie\nschopnosti otca zastávať rodičovskú rolu, pričom v tejto súvislosti odvolací súd považuje\nza potrebné zdôrazniť, že nemá pochybnosti o spôsobilosti ani jedného z rodičov svoje deti\nvychovávať ani o podmienkach, ktoré sú pre deti vytvorené či už v krajine obvyklého pobytu\nalebo v mieste ich terajšieho pobytu, avšak posúdenie aká forma zabezpečenia starostlivosti\no deti je v ich najlepšom záujme bude vecou súdu, ktorý má právomoc rozhodnúť o úprave\nvýkonu rodičovských práv a povinností na čas do a po rozvode manželstva rodičov detí,\npričom rozhodnutie o nevrátení detí do krajiny obvyklého pobytu nemá vplyv na právomoc\nsúdu obvyklého pobytu detí pred neoprávneným premiestnením založenú podľa čl. 8 a 10\nNariadenia, keďže súd v Českej republike už vo veci koná (neuplatní sa Čl. 11 ods. 7\nNariadenia). Uvedený súd tiež môže podľa Čl. 11 ods. 8 Nariadenia rozhodnúť\no opatrovníckych právach k deťom tak, že návrat nariadi. Odvolací súd zároveň\nneprejudikuje výsledok trestného stíhania otca pre matkou označené skutky v zmysle zásady\nprezumpcie neviny, avšak z hľadiska odstránenia akýchkoľvek pochybností o vhodnosti\nnúteného návratu maloletých detí do krajiny obvyklého pobytu musel na uvedenú\nskutočnosť prihliadať.\nOdvolací súd sa stotožnil i s postupom súdu v súvislosti so zisťovaním názoru\nmaloletých detí, ktoré pokiaľ ide mladšie dvojčatá, nebolo možné vypočuť vôbec vzhľadom\nna ich vek a pokiaľ ide o mal.\n\nvypočutie kolíznym opatrovníkom, ktorého úzkostné\n\nsprávanie napokon vyplynulo i zo záverov znaleckého skúmania v trestnom konaní, preto\nďalšie vypočúvanie dieťaťa, prípadne znalecké dokazovanie by ho vystavilo ďalšiemu\npsychickému vypätiu, čo rozhodne nie je v jeho záujme. Navyše zisťovanie vôle maloletého\n\n10\n\nžiť v mieste obvyklého pobytu je nadbytočné, nakoľko maloletý zjavne svoj pobyt nerieši\nv súvislosti s konkrétnym miestom, ale s väzbou na konkrétnu osobu, a to matku.“\nÚstavný súd po preskúmaní odôvodnenia napadnutého uznesenia krajského súdu\ndospel k záveru, že napadnuté uznesenie ústavne akceptovateľným spôsobom reaguje\nna všetky relevantné odvolacie námietky sťažovateľa, jasne, zrozumiteľne a v súlade\ns judikatúrou v obdobných veciach vrátane judikatúry medzinárodných orgánov ochrany\npráva, predovšetkým ESĽP, objasňuje postup aplikácie kritérií na rozhodnutie o nenariadení\nnávratu maloletých sťažovateľov v súlade s dôrazom na zásadu najlepšieho záujmu\nmaloletých.\nÚstavný súd sa v ostatnom čase vyjadril k aplikácii týchto kritérií napr. v náleze\nsp. zn. IV. ÚS 100/2014 z 23. mája 2014, v ktorom uviedol – s odkazom na rozsudok ESĽP\nč. 27853/09 z 26. 11. 2013 vo veci X v. Lotyšsko a v ňom citovanú ďalšiu judikatúru,\nže dohovor a Haagsky dohovor musia byť interpretované v súlade a bez vzájomného\nkonfliktu, pričom rozhodujúci je najlepší záujem dieťaťa, pričom zdôraznil, že vnútroštátne\nsúdy sú povinné náležite preskúmať celú rodinnú situáciu vrátane tvrdení o „vážnej ujme“,\nktorá by dieťaťu v prípade návratu mala hroziť, a toto preskúmanie musia vnútroštátne súdy\naj náležite odôvodniť vo svojich rozhodnutiach.\nV súvislosti s cieľom a účelom Haagskeho dohovoru, na ktorý poukazuje sťažovateľ,\nje tiež relevantná judikatúra, podľa ktorej „návrat dieťaťa nemá byť v prípadoch,\nkeď je Haagsky dohovor aplikovateľný, nariadený automaticky alebo mechanicky a najlepší\nzáujem dieťaťa musí byť posudzovaný v každom jednotlivom prípade a závisí od škály\nindividuálnych okolností, konkrétne od veku a stupňa vyspelosti, prítomnosti alebo absencie\nrodičov, okolia a skúseností. Z procesného hľadiska má národný orgán konať na základe\núplného preskúmania celkovej rodinnej situácie a faktorov materiálnej, emocionálnej,\nzdravotnej, psychologickej a pod. povahy“ (rozsudok ESĽP č. 41615/07, Neulinger\na Shuruk v. Švajčiarsko zo 6. 7. 2010).\nNapadnuté uznesenie krajského súdu sa podrobne zaoberá odôvodnením hrozby\nujmy v prípade návratu maloletých, ktorej existenciu vyhodnotil z konkrétnych okolností\n\n11\n\nnízkeho veku maloletých, ich prirodzenej naviazanosti na matku a prostredníctvom nej\nna prostredie, v ktorom matka žije, ktoré je aktuálne v Slovenskej republike, kde má\nmomentálne vytvorené najlepšie podmienky na starostlivosť o maloletých. Krajský súd svoj\nzáver\n\nodôvodnil\n\naj\n\nnedostatočnými\n\nzárukami, faktickým\n\nsprávaním\n\nsťažovateľa\n\n(pred a v priebehu konania, ktoré vyhodnotil za agresívne a majetnícke) a jeho postojmi\n(neplatil výživné, lebo nemal na základe čoho platiť, pozn.), pričom pre posúdenie\nvhodnosti návratu maloletých z hľadiska citového a duševného rozvoja bola kľúčová\notázka, či existuje vážne nebezpečenstvo, že návrat detí by tieto vystavil duševnej ujme,\nrespektíve priviedol ich do neznesiteľnej situácie. V tejto súvislosti krajský súd poukázal\nna citové reakcie a obavy maloletého\n\nz osoby otca, ktoré vyplynuli z vykonaného\n\ndokazovania, pričom tieto reakcie boli opakované, spontánne a neboli relevantne\novplyvnené zásahmi matky maloletého. Záver krajského súdu, že naviazanosť maloletých\nna osobu matky, a fakt, že matka vzhľadom na dôvody opustenia spoločnej domácnosti si\nnevie predstaviť svoju existenciu v mieste obvyklého pobytu maloletých sťažovateľov,\ns prihliadnutím aj na osobu sťažovateľa a jeho postojov, v súhrne predstavuje vážnu hrozbu,\nže návrat maloletých detí bez matky by vážne ohrozil ich duševný vývoj, je podľa názoru\nústavného súdu akceptovateľný. Ústavný súd len podotýka, že sťažovateľ neuviedol tieto\nokolnosti do iného svetla ani v sťažnosti ústavnému súdu.\nPodľa judikatúry ústavného súdu (III. ÚS 60/04) pod právom na spravodlivé súdne\nkonanie v zmysle čl. 6 ods. 1 dohovoru vo vzťahu k vykonávaniu dokazovania treba\nrozumieť, že účastníkovi konania musí byť poskytnutá možnosť podieľať sa zákonom\nustanoveným spôsobom na dokazovaní, čo znamená dôkazy navrhovať, byť prítomný\nna vykonávaní dokazovania (§ 122 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku) vrátane práva\nklásť účastníkom otázky (§ 126 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku) a k navrhovaným\na už vykonávaným dôkazom sa vyjadrovať (§ 123 a § 129 ods. Občianskeho súdneho\nporiadku).\nDo obsahu tohto práva však nepatrí právo účastníka konania (dotknutej osoby)\nvyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa\ndožadovať ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (m. m. I. ÚS 97/97),\nani domáhať sa toho, aby všeobecné súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne\n\n12\n\nzáväzných\n\nprávnych\n\npredpisov,\n\nktorý\n\npredkladá\n\núčastník\n\nkonania\n\n(II. ÚS 3/97,\n\nII. ÚS 251/03). Právo na súdnu ochranu nemôže byť porušené tým, že všeobecný súd\nvysloví svoj právny názor, rozhodne na jeho základe a svoje rozhodnutie náležite odôvodní\n(II. ÚS 77/06).\nÚstavný súd v rámci svojej rozhodovacej činnosti (napr. I. ÚS 67/06) uvádza,\nže z princípu nezávislosti súdov podľa čl. 144 ods. 1 ústavy vyplýva tiež zásada voľného\nhodnotenia dôkazov. Pokiaľ všeobecné súdy uvedené ústavné garancie rešpektujú (teda\nnajmä čl. 46 až čl. 50 ústavy), ústavný súd nie je oprávnený znovu „hodnotiť“ hodnotenia\ndôkazov všeobecnými súdmi, a to dokonca ani vtedy, keby sa s hodnotením sám\nnestotožňoval (II. ÚS 593/2011).\nVychádzajúc z uvedeného nemožno podľa názoru ústavného súdu považovať\nnapadnuté uznesenie za neodôvodnené a ani za arbitrárne, t. j. také, ktoré by bolo založené\nna právnych záveroch, ktoré nemajú oporu v právnej norme, resp. popierajú jej podstatu,\nzmysel a účel, preto sa ústavný súd s námietkami sťažovateľa v tejto časti nestotožnil\na sťažnosť odmietol ako zjavne neopodstatnenú.\n2. V súvislosti s namietaným porušením hmotných práv sťažovateľa (čl. 19 ods. 2\nústavy, čl. 8 dohovoru a čl. 3 ods. 2, čl. 8 ods. 1 a čl. 9 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa)\nústavný súd konštatuje, že všeobecné súdy, rešpektujúc ustavnoprocesné princípy\ngarantujúce základné práva účastníkov konania na súdnu ochranu a práva na spravodlivé\nsúdne konanie, podľa názoru ústavného súdu v konaní o ochranu týchto práv a v spojení\ns nimi posúdili aj namietané porušenie už uvedených hmotných práv sťažovateľov, keď\nv rámci tohto konania rešpektovali existujúcu právnu úpravu, ktorú primeraným spôsobom\ninterpretovali a aplikovali, komplexne posúdili skutkové okolnosti prípadu a rozhodujúce\nskutočnosti pre legitímnosť zásahu do týchto hmotných práv sťažovateľov, a na tomto\nzáklade rozhodli o návrhu sťažovateľa s poukazom na najlepší záujem maloletých\nsťažovateľov. Ústavný súd dospel k záveru, že aj z hľadiska posúdenia týchto práv nebol\npostup všeobecných súdov ani svojvoľný a ani arbitrárny a ich rozhodnutia sú aj z pohľadu\nposkytnutej ochrany týchto práv ústavne udržateľné.\n\n13\n\nVzhľadom na uvedené ústavný súd nezistil dôvod na prijatie sťažnosti ani v tejto\njej časti a odmietol ju už pri predbežnom prerokovaní taktiež z dôvodu zjavnej\nneopodstatnenosti podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.\nVzhľadom na uvedené stratilo rozhodovanie o ďalších procesných návrhoch\nsťažovateľov v danej veci opodstatnenie, preto sa nimi ústavný súd už nezaoberal.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 3. mája 2016\n\n14", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "maloletý-záujem dieťaťa", "maloletý-obvyklý pobyt", "maloletý-práva dieťaťa"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:8421171f-00ce-40df-b1e6-76ec0c68a5d1", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 100/2014", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 100/2014 z 23. 5. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-05-23", "citacie_n": 78, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8421171f-00ce-40df-b1e6-76ec0c68a5d1"}, {"guid": "ussr:bd3ec36c-cb5e-47f3-8d24-ff5bf0979d4f", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 593/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 593/2011 z 15. 12. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-12-15", "citacie_n": 102, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bd3ec36c-cb5e-47f3-8d24-ff5bf0979d4f"}, {"guid": "ussr:b30419c0-ff2f-44ff-94da-195ad6f1d9f6", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 241/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 241/07 z 18. 9. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-09-18", "citacie_n": 3093, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b30419c0-ff2f-44ff-94da-195ad6f1d9f6"}, {"guid": "ussr:ac8c52a9-e09a-4b16-8f21-63416766e9ab", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 147/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 147/08 z 31. 7. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-07-31", "citacie_n": 781, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ac8c52a9-e09a-4b16-8f21-63416766e9ab"}, {"guid": "ussr:bb9a73b6-8594-4cd1-a91c-143e6041f61f", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 78/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 78/07 z 12. 4. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-04-12", "citacie_n": 953, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bb9a73b6-8594-4cd1-a91c-143e6041f61f"}, {"guid": "ussr:f33e7b49-4f96-4bed-bf2b-fef8d3893e1f", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 300/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 300/06 z 4. 1. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-01-04", "citacie_n": 1922, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f33e7b49-4f96-4bed-bf2b-fef8d3893e1f"}, {"guid": "ussr:da51ba19-bf75-496d-81a9-ea6318a727bd", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 98/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 98/06 z 5. 4. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-04-05", "citacie_n": 1866, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:da51ba19-bf75-496d-81a9-ea6318a727bd"}, {"guid": "ussr:609a7913-e60e-43ff-85dc-6fffb0c0e06a", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 77/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 77/06 z 29. 3. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-03-29", "citacie_n": 97, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:609a7913-e60e-43ff-85dc-6fffb0c0e06a"}, {"guid": "ussr:169a749c-a33e-4f25-bf1f-ab1ba61c185d", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 67/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 67/06 z 8. 3. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-03-08", "citacie_n": 66, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:169a749c-a33e-4f25-bf1f-ab1ba61c185d"}, {"guid": "ussr:5dc4917d-5aa7-4fea-b867-3f8dfb38d0e9", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 268/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 268/05 z 29. 9. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-09-29", "citacie_n": 505, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5dc4917d-5aa7-4fea-b867-3f8dfb38d0e9"}, {"guid": "ussr:3663265d-d776-4398-b252-5a8d7d0cb719", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 117/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 117/05 z 22. 6. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-06-22", "citacie_n": 2919, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3663265d-d776-4398-b252-5a8d7d0cb719"}, {"guid": "ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 209/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 209/04 z 23. 6. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-06-23", "citacie_n": 17647, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc"}, {"guid": "ussr:21500ece-b426-4d6e-8321-14a173281d0c", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 60/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 60/04 z 19. 5. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-05-19", "citacie_n": 2204, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:21500ece-b426-4d6e-8321-14a173281d0c"}, {"guid": "ussr:279dadb3-583d-4004-9589-ccf9e7ecd7d1", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 251/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 251/03 z 17. 12. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-12-17", "citacie_n": 5563, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:279dadb3-583d-4004-9589-ccf9e7ecd7d1"}, {"guid": "ussr:83783f26-2ce9-416d-84fd-f09755b033cb", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 263/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 263/03 z 3. 12. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-12-03", "citacie_n": 1667, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:83783f26-2ce9-416d-84fd-f09755b033cb"}, {"guid": "ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 115/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/03 z 3. 7. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-07-03", "citacie_n": 11296, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c"}, {"guid": "ussr:984e00ee-3845-4311-98e6-178d1e27ef15", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 44/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 44/03 z 5. 3. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-03-05", "citacie_n": 1384, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:984e00ee-3845-4311-98e6-178d1e27ef15"}, {"guid": "ussr:aaae9e7a-db73-4721-bbad-518685f8e3fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 77/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 77/02 z 27. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-27", "citacie_n": 2547, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:aaae9e7a-db73-4721-bbad-518685f8e3fe"}, {"guid": "ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 13/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 13/00 z 9. 7. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-07-09", "citacie_n": 6910, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647"}, {"guid": "ussr:fb62a029-a738-4485-9f41-c7ee37143e6e", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 17/01", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 17/01 z 19. 4. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-04-19", "citacie_n": 5942, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fb62a029-a738-4485-9f41-c7ee37143e6e"}, {"guid": "ussr:2115fe63-2931-418d-8fd9-44b09da4b2a4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.71.1997.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 71/97", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 71/97 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 3317, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.71.1997.1"}, {"guid": "ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 66/98", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 66/98 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 7731, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640"}, {"guid": "ussr:1348e0f0-0a30-4c1e-b170-7364e546ca39", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 3/97", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 3/97 z 19. 3. 1997", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1997-03-19", "citacie_n": 8205, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1"}, {"guid": "ussr:04aa9885-e68b-4e56-852c-6f781caab876", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.4.1994.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 4/94", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 4/94 z 19. 1. 1994", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1994-01-19", "citacie_n": 2720, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.4.1994.1"}, {"guid": "7902929d-4836-48fb-918d-9c95af3cb114:f9e91f0c-f0ae-493a-aa83-a29caef66d51", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2015:7115217921.1", "spisova_znacka": "7CoP/305/2015", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 7CoP/305/2015 z 29. 12. 2015", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2015-12-29", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2015:7115217921.1"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:aef6622b-e490-49f3-a101-ef121108e1f0", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:1.US.517.2025.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 517/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 517/2025 z 3. 9. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-09-03", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:1.US.517.2025.1"}, {"guid": "dcd0a925-635d-428f-928d-c803fe49203e:36702330-1409-4fa3-bf74-be5d5e377a49", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2018:1117222708.2", "spisova_znacka": "11CoP/56/2018", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 11CoP/56/2018 z 12. 3. 2018", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2018-03-12", "citacie_n": 8, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2018:1117222708.2"}]}