{"guid": "ussr:23ccea3b-df4a-4fa3-bc3b-5b8f56ec8e0a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:3.US.250.2016.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 250/2016", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 250/2016 z 13. 9. 2016", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 13. septembra 2016, sp. zn. III. ÚS 250/2016, ECLI:SK:USSR:2016:3.US.250.2016.2", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Rudolf Tkáčik", "sudca_id": 1080, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/rudolf-tkacik-1080", "datum_vydania": "2016-09-13", "forma": "Nález", "povaha": ["právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "rozhodnutie zrušuje a vec vracia na ďalšie konanie", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia", "nevyhovuje"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "III.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/23ccea3b-df4a-4fa3-bc3b-5b8f56ec8e0a", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.250.2016.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.250.2016.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.250.2016.2/text", "citacie_n": 19, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\n\nIII. ÚS 250/2016-28\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 13. septembra 2016\nv senáte zloženom z predsedníčky Jany Baricovej a zo sudcov Sergeja Kohuta a Rudolfa\nTkáčika prerokoval sťažnosť\n\n,\n\n, zastúpeného advokátkou JUDr. Janou\n\nDráčovou, advokátska kancelária, Čajakova 7, Bratislava, vo veci namietaného porušenia\njeho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a\npráva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd uznesením Krajského súdu v Košiciach č. k. 6 S 84/2014-95 z 11. júna\n2015 a takto\nrozhodol:\n1. Základné právo\n\nna súdnu ochranu zaručené čl. 46 ods. 1 Ústavy\n\nSlovenskej republiky a jeho právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Krajského súdu\nv Košiciach č. k. 6 S 84/2014-95 z 11. júna 2015 p o r u š e n é b o l i .\n2. Uznesenie Krajského súdu v Košiciach č. k. 6 S 84/2014-95 z 11. júna 2015\nz r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.\n3. Krajský súd v Košiciach j e p o v i n n ý uhradiť\n\ntrovy konania\n\nv sume 448,02 € (slovom štyristoštyridsaťosem eur a dva centy) na účet jeho právnej\n\nzástupkyne JUDr. Jany Dráčovej, advokátska kancelária, Čajakova 7, Bratislava, do dvoch\nmesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.\n4. Vo zvyšnej časti sťažnosti\n\nnevyhovuje.\n\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 10. septembra\n2015 doručená sťažnosť\n\n,\n\n(ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta\n\nporušenie svojho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej\nrepubliky (ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením\nKrajského súdu v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) č. k. 6 S 84/2014-95 z 11. júna 2015.\n1. Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ podal 19. marca 2010\nžiadosť o stavebné povolenie na stavbu rodinného domu na pozemku v jeho vlastníctve\nv katastrálnom území\n\n. Obec\n\n(ďalej len „stavebný úrad“, v citáciách\n\naj „odporca“) 28. júna 2010 prerušila spojené územné konania a stavebné konanie, toto jej\nrozhodnutie však bolo 7. decembra 2010 zrušené Krajským stavebným úradom v Košiciach\n(ďalej len „krajský stavebný úrad“). Sťažovateľ krajskému stavebnému úradu doručil\n15. novembra 2011 „Žiadosť o prešetrenie nečinnosti stavebného úradu“, na základe\nktorej krajský stavebný úrad doručil stavebnému úradu 23. januára 2012 „Upozornenie\nna dodržiavanie ust. § 35 ods. 2 v spojení s ust. § 60 ods. 1 stavebného zákona a § 29\nsprávneho poriadku“. Stavebný úrad prerušil stavebné konanie 15. novembra 2012,\navšak na základe podnetu sťažovateľa podal prokurátor Okresnej prokuratúry Košice okolie proti tomuto rozhodnutiu stavebného úradu protest, o ktorom Obvodný úrad Košice,\nodbor výstavby a bytovej politiky (ďalej len „obvodný úrad“) rozhodol 24. júla 2013 tak,\nže mu vyhovel a zrušil rozhodnutie o prerušení stavebného konania.\nNásledne sa sťažovateľ obrátil v roku 2014 žalobou podľa štvrtej hlavy piatej časti\nzákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len\n„Občiansky súdny poriadok“) na krajský súd so žalobou proti nečinnosti stavebného úradu.\n2\n\nKrajský súd uznesením č. k. 6 S 84/2014-95 z 11. júna 2015 návrh sťažovateľa\nzamietol a nepriznal mu nárok na náhradu trov konania. Dospel s odkazom na zrušujúce\nrozhodnutie obvodného úradu z 24. júla 2013 k záveru, že sťažovateľ „v návrhu\na ani doposiaľ neuviedol, aby po uvedenom rozhodnutí, keď podľa jeho názoru odporca\nvo veci ďalej nekonal, sa domáhal u nadriadeného orgánu odporcu, že odporca v danej veci\nnapriek rozhodnutiu je nečinný, teda nekoná. Zo spisu, ale ani zo samotného návrhu\nnavrhovateľa nevyplýva, že by prokurátor v danej veci podal návrh podľa § 250t ods. 1\nO. s. p.“. Z toho krajský súd vyvodil, že sťažovateľ „nepreukázal, že by v danej veci\nvyčerpal prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis ohľadne nečinnosti\nsprávneho orgánu...“.\nV sťažnosti doručenej ústavnému súdu sťažovateľ poukazuje na rozhodnutie\nústavného súdu vo veci sp. zn. III. ÚS 115/2013 a vo vzťahu k napadnutému uzneseniu\nkrajského súdu namieta, že „týmto arbitrárnym rozhodnutím postaveným na čiste\nformálnych dôvodoch bolo porušené jeho právo na spravodlivý proces, ktoré vyplývalo\nz legitímneho očakávania akceptovania doterajšej judikatúry“. Podľa názoru sťažovateľa\nani po vyhovení protestu prokurátora nadriadeným orgánom a zrušení rozhodnutia\no prerušení konania „obec nekonala a nevydala rozhodnutie vo veci samej dodnes... Obec\nignorovala aj príkaz konať v zrušujúcom rozhodnutí nadriadeného orgánu. Až do podania\nžaloby nevykonala žiaden úkon vo veci. Preto ak obec odmietla vyhovieť protestu\nprokurátora, v ktorom jej prikázal zrušiť nezákonné rozhodnutie o prerušení konania\na ďalej vo veci konať a nekonala ani potom, čo jej tak nariadil nadriadený orgán\npri akceptácii protestu prokurátora mal sťažovateľ za to, že by ďalšie domáhanie sa\nnečinnosti u tých istých orgánov, ktoré doposiaľ ignoroval bolo zbytočným a išlo by len\no formálne konanie bez skutočného domoženia sa práva a o opäť neefektívne prostriedky\nnápravy.“.\n2. Ústavný súd podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním\na o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom\n\n3\n\nsúde“) uznesením č. k. III. ÚS 250/2016-13 z 3. mája 2016 prijal sťažnosť sťažovateľa\nna ďalšie konanie.\n3. Následne ústavný súd 23. mája 2016 vyzval krajský súd na vyjadrenie sa k vecnej\nstránke sťažnosti, zaslanie relevantného súdneho spisu a na stanovisko k možnému\nupusteniu od ústneho pojednávania vo veci.\n4. Krajský súd doručil 14. júna 2016 ústavnému súdu vyjadrenie, v ktorom súhlasil\ns upustením od ústneho pojednávania o sťažnosti. Pokiaľ ide o vecnú stránku sťažnosti,\nkrajský súd zrekapituloval priebeh sťažovateľom kritizovaného správneho (stavebného)\nkonania a uviedol, že „Občiansky súdny poriadok v ustanovení § 250t bližšie nešpecifikuje\nprostriedok nápravy ako zákonnú podmienku uplatnenia súdnej ochrany pred nečinnosťou\norgánu verejnej správy. Podľa judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky,\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky a Európskeho súdu pre ľudské práva, musí ísť\no dostupný a efektívny prostriedok nápravy. Za takýto prostriedok sa nepovažuje podnet\núčastníka správneho konania na podanie upozornenia prokurátorom podľa zákona\nč. 153/2001 Z. z. o prokuratúre. Ako ďalší prostriedok nápravy prichádza do úvahy podnet\núčastníka správneho konania na postup podľa § 50 zákona o správnom konaní (opatrenia\nproti nečinnosti) a podanie sťažnosti podľa zákona č. 9/2010 Z. z. o sťažnostiach. Ak by sme\naj posledné dva právne nástroje na odstránenie protiprávnej nečinnosti orgánu verejnej\nsprávy hodnotili ako neefektívne prostriedky nápravy, potom platná právna úprava\nneobsahuje právne inštitúty, ktorými by sa účastník správneho konania mohol účinne\na efektívne brániť proti protiprávnej nečinnosti orgánu verejnej správy. Ustanovenie § 250t\nods. 1 druhá veta O. s. p. by potom bolo bez významu a narušila by sa zásada,\npodľa ktorej súdna ochrana práv účastníkov konania pred nečinnosťou orgánov verejnej\nsprávy nastupuje až po neúspešnom uplatnení týchto práv inými dostupnými\nprostriedkami.“.\n5. Vyjadrenie krajského súdu zaslal ústavný súd 21. júna 2016 právnej zástupkyni\nsťažovateľa s možnosťou zaujať k nemu stanovisko.\n\n4\n\n6. V stanovisku doručenom ústavnému súdu 4. júla 2016 sťažovateľ vyjadril súhlas\ns upustením od ústneho pojednávania o sťažnosti. V reakcii na vyjadrenie odporcu vyslovil\nnázor, podľa ktorého krajský súd nepreskúmal administratívny spis obce „dôkladne,\nnakoľko súdu unikla skutočnosť, že predmetné konanie začalo už v roku 2010,\nako to vyplýva aj z jeho spisovej značky 147/2010 a nie v roku 2012, na ktorý sa súd\nodvoláva. Už pred nezákonným prerušením konania sa obec pokúšala procesne legálnym\nspôsobom vec predlžovať a vo veci samej nekonať, voči ktorému postupu sa sťažovateľ\nlegálne bránil a v ktorom konaní už bolo predchádzajúce procesné rozhodnutie zrušené\na postup preskúmal aj ústredný orgán štátnej správy, príslušné ministerstvo..., ktoré dalo\nsťažovateľovi za pravdu a tiež prikázalo vo veci samej konať... Sťažovateľ tak u všetkých\nrelevantných orgánov od roku 2010, kedy začalo predmetné konanie dosiahol konštatovanie\nporušenia jeho práv a tiež aj príkaz obci vo veci konať. Tento obec ignorovala... Všetky\npodania\n\nsťažovateľa\n\nsa\n\ndomáhali\n\nodstránenia\n\nprotiprávneho\n\nstavu\n\númyselným\n\npredlžovaním konania obcou a preto má sťažovateľ za to, že tvrdenie krajského súdu je\ntendenčné, ak trvá na tom, že jedinými preukazujúcimi prostriedkami je postup podľa § 50\nSP a sťažnosť podľa zákona o sťažnostiach a bez týchto nemôže byť navrhovateľ v konaní\nproti nečinnosti orgánu vo veci úspešný.“.\nSťažovateľ akcentuje okolnosti jeho prípadu a dôvodí, že síce „podnet prokurátorovi\nnie je v každom prípade dostupným a efektívnym prostriedkom nápravy. Za taký sa nedá\npovažovať, ak ho prokurátor odmietne“, ale „v spojitosti s podaným protestom, jeho\nneakceptáciou správnym orgánom, rozhodnutím nadriadeného orgánu, ktorý zrušuje ďalšie\nnezákonné rozhodnutie vo veci, pri individuálnom posúdení veci a postupu obce\npri prenesenom výkone správy v celom konaní je nepochybné, že ani postup podľa § 50 SP,\nani sťažnosť by neviedla k uspokojivému a efektívnemu riešeniu (sťažovateľ upozorňuje,\nže do dnešného dňa od zrušenia nezákonného rozhodnutia nadriadeným orgánom obec\nvo veci samej nevykonala žiaden úkon). Je potrebné si uvedomiť, že legitímnym očakávaním\nobčana je pri jednoduchej stavbe rodinného domu podľa typizovaného projektu na vlastnom\npozemku v intraviláne obce v území predpokladanom na výstavbu rodinných domov\na pri inžinierskych sieťach v blízkosti pozemku riadne\n\nsprávne\n\nkonanie\n\ns dobou\n\npodľa zákona nie dlhšou ako 30 dní, pri predĺžení maximálne 60 dní. V zmysle ustanovenia\n\n5\n\n§ 49 ods. 2 SP len ak nemožno vzhľadom na povahu veci rozhodnúť ani v tejto lehote, môže\nlehotu primerane predĺžiť odvolací orgán..., čo sa však v danom prípade nestalo.“.\nK opatreniu proti nečinnosti podľa § 50 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní\n(správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „správny poriadok“),\nna ktoré poukázal i krajský súd, sťažovateľ uvádza, že ide o prostriedok, ktorý „nie je\nprísne návrhový, ale na nadriadenom orgáne, či postup použije. Pri gramatickom výklade\npodľa sťažovateľa ide o postup ex offo. Tento postup nie je pre sťažovateľa zákonom\nvynutiteľný, preto sa sťažovateľ nedomnieva, že žiadosť o postup podľa tohto ustanovenia je\nv danom prípade namieste ako postup, ktorý mal voliť pred domáhaním sa práv na súde.\nVeď odvolací orgán spis predložený po neakceptácii protestu prokurátora mal a sám\nrozhodnutie zrušil a prikázal vo veci konať obci, hoci mohol rozhodnúť sám vo veci samej,\nčo však neurobil. Preto tento prostriedok sa javí sťažovateľovi v tomto konkrétnom prípade\nneefektívnym. Za rovnako neefektívne považuje sťažovateľ aj sťažnosť podľa zákona\no sťažnostiach, pretože o veci nerozhoduje iný orgán ako ten, ktorý už spis preskúmal\na prikázal v obci riadne konať. Jediným orgánom, ktorý ešte nekonštatoval nečinnosť\na nezákonný postup bol súd, preto sa na neho sťažovateľ s dôverou obrátil.“.\nV závere stanoviska sťažovateľ zvýšil sumu uplatnenej náhrady trov konania\nna 448,02 €.\n7. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona\no ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení\nsa s ich stanoviskami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania\nnemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.\nII.\nPodľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,\nktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n6\n\nPodľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom\nsvojho práva na nezávislom a nestrannom súde...\nPodľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch...\nPodstata základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy spočíva\nv tom, že každý sa môže domáhať ochrany svojich práv na súde. Tomuto oprávneniu\nzodpovedá povinnosť súdu nezávisle a nestranne vo veci konať tak, aby bola právu,\nktorého porušenie sa namieta, poskytnutá ochrana v medziach zákonov, ktoré tento článok\nústavy o základnom práve na súdnu ochranu vykonávajú (čl. 46 ods. 4 ústavy v spojení\ns čl. 51 ústavy). Do obsahu základného práva na súdnu a inú právnu ochranu patrí aj právo\nkaždého na to, aby sa v jeho veci rozhodovalo podľa relevantnej právnej normy, ktorá môže\nmať základ v platnom právnom poriadku Slovenskej republiky alebo v takých\nmedzinárodných zmluvách, ktoré Slovenská republika ratifikovala a boli vyhlásené\nspôsobom, ktorý predpisuje zákon (IV. ÚS 77/02). Súčasne má každý právo na to, aby sa\nv jeho veci vykonal ústavne súladný výklad aplikovanej právnej normy, ktorý predpokladá\npoužitie ústavne súladne interpretovanej platnej a účinnej normy na zistený stav veci.\n1. Ústavný spor, ktorý je v konaní o predloženej sťažnosti ústavný súd povinný\nvyriešiť, sa týka uplatnenia druhej vety § 250t ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku.\nPodľa § 250t ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku fyzická osoba alebo právnická\nosoba, ktorá tvrdí, že orgán verejnej správy nekoná bez vážneho dôvodu spôsobom\nustanoveným príslušným právnym predpisom tým, že je v konaní nečinný, môže sa\ndomáhať, aby súd vyslovil povinnosť orgánu verejnej správy vo veci konať a rozhodnúť.\nNávrh nie je prípustný, ak navrhovateľ nevyčerpal prostriedky, ktorých použitie umožňuje\nosobitný predpis.\nKým sťažovateľ je toho názoru, že s ohľadom na okolnosti prípadu vyčerpal\nprostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis, krajský súd v napadnutom\nuznesení dospel k opačnému záveru. Hoci krajský súd uznesením č. k. 6 S 84/2014-95\n7\n\nz 11. júna 2015 návrh sťažovateľa zamietol, dôvod, na ktorom je jeho výrok založený,\nstavia toto uznesenie do pozície rozhodnutia procesnej povahy. Krajský súd sa totiž\nmeritórnou stránkou sťažovateľovho návrhu ani nezaoberal, keďže dospel k záveru, že nie\nje prípustný. Práve tento aspekt dáva napadnutému uzneseniu v napätí so sťažovateľovou\nargumentáciou punc ústavného významu.\nÚstavný súd už judikoval, že prostredníctvom § 250t Občianskeho súdneho poriadku\nposkytuje zákonodarca fyzickým osobám a právnickým osobám právnu možnosť domáhať\nsa súdnej ochrany ich základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov\ngarantovaného čl. 48 ods. 2 ústavy v konaniach pred orgánmi verejnej správy, pokiaľ tieto\nnekonajú bez vážneho dôvodu spôsobom ustanoveným príslušným právnym predpisom tým,\nže sú v konaní nečinné. Súd príslušný rozhodovať o návrhu namietajúcom nečinnosť\nsprávneho\n\norgánu\n\nmusí\n\nsplnenie\n\npodmienky\n\nvyčerpania\n\nprostriedkov\n\nnápravy,\n\nktorých použitie umožňuje osobitný predpis, posudzovať individuálne vo svetle okolností\nkonkrétneho prípadu rešpektujúc účel konania podľa § 250t až § 250u Občianskeho\nsúdneho poriadku, ktorým je poskytnutie efektívnej a účinnej ochrany osobe, ktorej práva\nalebo právom chránené záujmy môžu byť dotknuté nečinnosťou orgánu verejnej správy\nv konkrétnom konaní. V zásade možno vyžadovať využitie takých osobitných právnych\nprostriedkov nápravy, pri ktorých možno rozumne očakávať v prípade ich využitia zo strany\nfyzickej osoby alebo právnickej osoby dotknutej nečinnosťou správneho orgánu naplnenie\nuvedeného účelu aj bez ingerencie zo strany súdnej moci (III. ÚS 317/04).\nUž cez prizmu rekapitulovaného, v minulosti vysloveného právneho názoru\nústavného súdu možno badať zreteľný rozdiel v argumentačnej podstate sťažovateľa\na krajského súdu. Kým sťažovateľ (v sťažnosti, ale aj v stanovisku k vyjadreniu krajského\nsúdu) akcentuje individuálne okolnosti jeho prípadu, krajský súd sa obmedzil na všeobecnoteoretické črty do úvahy prichádzajúcich prostriedkov nápravy sťažovateľových práv.\nÚlohou ústavného súdu nie je skúmať na akademickej úrovni dostupnosť,\nefektívnosť a účinnosť typizovaných právnych prostriedkov obsiahnutých v slovenskom\nprávnom poriadku, ktoré by v sťažovateľovej veci prichádzali do úvahy. Ústavný súd je\nv konaní podľa čl. 127 ods. 1 ústavy povinný dôsledne vyhodnotiť okolnosti konkrétneho\n\n8\n\nprípadu. Iba takýmto metodologickým prístupom môže dospieť k spravodlivému a ústavne\nudržateľnému záveru o tom, či krajský súd poskytol sťažovateľovi právnu ochranu v kvalite\nvyžadovanej čl. 46 ods. 1 ústavy. Obdobný postoj frekventovane zaujíma aj Európsky súd\npre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“), keď pri vyhodnocovaní účinnosti a dostupnosti\nvnútroštátnych prostriedkov nápravy porušenia práv garantovaných dohovorom orientuje\nsvoju pozornosť na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu (napr. rozhodnutie\nESĽP z 27. 2. 1980 vo veci Deweer v. Belgicko, sťažnosť č. 6903/75, § 29,\nalebo rozhodnutie ESĽP zo 6. 11. 1980 vo veci Van Oosterwijck v. Belgicko, sťažnosť\nč. 7654/76, § 35).\nPodstatou právneho záveru krajského súdu (ako to vyplýva z odôvodnenia\nnapadnutého uznesenia) bolo konštatovanie, že „od rozhodnutia ObU-KE-OVBP22013/00571 z 24.07.2013, ktorým bolo zrušené rozhodnutie o prerušení konania a uložené\nodporcovi vo veci konať, navrhovateľ žiadnym spôsobom a ani u žiadneho správneho\norgánu sa od vtedy nedomáhal prešetrenia nečinnosti odporcu“. Krajský súd teda netvrdí,\nže by sťažovateľ vôbec nevyužil prostriedky ochrany pred bezdôvodnou nečinnosťou\nodporcu. Podľa jeho názoru ich mal využiť po poslednom procesnom úkone nadriadeného\norgánu, ktorý materializoval prvok ochrany pred nečinnosťou (nadriadený orgán jednak\nzrušil rozhodnutie o prerušení konania a súčasne prikázal odporcovi vo veci konať).\nTakýto právny názor na výklad a uplatňovanie § 250t ods. 1 Občianskeho súdneho\nporiadku je s ohľadom na okolnosti prípadu v rozpore so základným právom sťažovateľa\nna súdnu ochranu.\nZákon osobe, ktorá sa cíti dotknutá na svojich právach a právom chránených\nzáujmoch nečinnosťou správneho orgánu, nepredpisuje, kedy a za akých okolností je\npovinná pred podaním návrhu súdu prostriedok nápravy použiť. Je tak vecou súdu\nkonajúceho o návrhu na ochranu proti nečinnosti, aby s ohľadom na skutkové črty prípadu\nsplnenie podmienky podľa § 250t ods. 1 druhej vety Občianskeho súdneho poriadku\nposúdil.\n\n9\n\nZ vyžiadaného spisového materiálu krajského súdu vyplýva, že sťažovateľom\nžalované konanie u odporcu (stavebný úrad) zaznamenalo obdobia pasivity z dôvodu\nčastého rozhodovania o procesných otázkach.\nOdporca rozhodnutím č. 147/2010 z 28. júna 2010 prerušil správne konanie\n„z dôvodu vyriešenia predbežnej otázky“. Na základe žiadosti sťažovateľa krajský stavebný\núrad v mimoodvolacom prieskume rozhodnutím č. 2010/00836 zo 7. decembra 2010\nrozhodnutie odporcu o prerušení konania zrušil pre rozpor so zákonom.\nOdporca rozhodnutím č. 147/2010-3 zo 6. marca 2012 konanie o žiadosti sťažovateľa\no povolenie na stavbu rodinného domu zastavil, pretože „návrh nebol navrhovateľom\nv uvedenej lehote doplnený dokladom, ktorým by preukázal preloženú prípojku\nv záujmovom území“. Na základe odvolania sťažovateľa krajský stavebný úrad rozhodnutím\nč. 2012/00483 z 21. mája 2012 zastavovacie rozhodnutie odporcu zrušil a vec mu vrátil\nna nové prejednanie a rozhodnutie, keď po preštudovaní spisového materiálu odporcu zistil,\nže „stavebný úrad bez vyhodnotenia obsahu a relevancie\n\ndoložených\n\ndokladov dňa 12.01.2012 a v konečnom dôsledku, bez vyhodnotenia dokladov predložených\nk žiadosti zo dňa 12.05.2010 a celkového stavu konania odo dňa 03.05.2011, kedy sa\nuskutočnilo posledné pojednávanie vo veci, t. j. bez toho, žeby bol postupoval v konaní\npodľa ust. § 32 ods. 1 a 2 správneho poriadku, t. j. aby zistil presne a úplne skutočný stav\nveci a bez toho, aby dal možnosť účastníkom konania, aby sa pred vydaním rozhodnutia\nmohli vyjadriť k jeho podkladu i spôsobu zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie... dňa\n06.03.2012 vydal napadnuté rozhodnutie...“.\nOdporca rozhodnutím č. k. 147/2010-4 z 15. novembra 2012 prerušil predmetné\nsprávne konanie „z dôvodu konania o predbežnej otázke – súdneho konania o odstránenie\nstavby vedenom na Okresnom súde Košice – okolie pod sp. zn.: 8C/214/2011“. Na základe\npodnetu\n\nsťažovateľa\n\npodal\n\nprokurátor\n\nOkresnej\n\nprokuratúry\n\nKošice\n\n-\n\nokolie\n\nproti rozhodnutiu o prerušení konania protest sp. zn. Pd 156/12 z 25. apríla 2013. Keďže\nprotestu odporca nevyhovel, po predložení veci nadriadenému orgánu Obvodný úrad\nKošice, odbor výstavby a bytovej politiky rozhodnutím č. ObU-KE-OVBP2-2013/00571\n\n10\n\nz 24. júla 2013 protestu prokurátora vyhovel a zrušil rozhodnutie odporcu o prerušení\nkonania, lebo „je evidentné, že predmet súdneho sporu, vedeného na Okresnom súde Košice\n– okolie, pod sp. zn. 8C 214/2011 nijako nesúvisí s konaním stavebného úradu na základe\nžiadosti\n\n...“.\n\nZ príloh sťažnosti ústavný súd rovnako zistil, že sťažovateľ sa 14. novembra 2011\nobrátil na krajský stavebný úrad podaním označeným ako „Žiadosť o prešetrenie nečinnosti\nstavebného úradu“, na základe čoho krajský stavebný úrad doručil 23. januára 2012\nodporcovi „Upozornenie na dodržiavanie ust. § 35 ods. 2 v spojení s ust. § 60 ods. 1\nstavebného zákona a § 29 správneho poriadku“. V ňom zdôraznil, že „stavebný úrad\nrelevantne prerušil vedené konanie až cca sedem mesiacov po ústnom konaní, ktoré sa\nuskutočnilo dňa 03.05.2011“, a upozornil odporcu, že „je povinný, bezprostredne\npo pominutí prekážok v predmetnom spojenom konaní, pokračovať v tomto konaní...\na meritórne rozhodnúť vo veci, za dodržania lehoty na rozhodnutie...“. Fotokópia tohto\nupozornenia sa nachádza aj v spisovom materiáli krajského súdu – bola predložená ako\npríloha podania sťažovateľa doručeného krajskému súdu 21. októbra 2014 (č. l. 60).\nK rekapitulovaným prípadom procesných rozhodnutí odporcu (prerušenie konania,\nzastavenie konania) ústavný súd uvádza, že nielen nečinnosť správneho orgánu,\nale aj rozhodnutie správneho orgánu, ktoré má za následok jeho procesnú pasivitu, dopadá\nna základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov u osoby domáhajúcej sa\nsúdnej ochrany pred nečinnosťou orgánu verejnej správy, pretože odďaľuje dosiahnutie\nstavu právnej istoty o právnom nároku, o ktorý v správnom konaní ide. To je podstatné\nvýchodisko interpretácie § 250t ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (aj v súčasnosti už\núčinného § 242 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Súdny správny poriadok), keďže je\ndiktované ústavne garantovaným základným právom (čl. 48 ods. 2 v spojení s čl. 152 ods. 4\nústavy).\nÚstavný súd však tento právny názor neformuluje preto, aby zaujímal stanovisko\nk meritórnej otázke tvoriacej predmet sťažovateľom požadovanej súdnej ochrany\npred krajským súdom, teda k otázke, či odporca bol skutočne v konaní bezdôvodne nečinný.\nÚstavný súd mieni zdôrazniť, že aj prostriedky, ktoré v prípadoch takýchto procesných\n\n11\n\nrozhodnutí účastník správneho konania použije na účel ich zrušenia, a tým dosiahnutia\nďalšieho pokračovania správneho orgánu v konaní, môžu v okolnostiach konkrétneho\nprípadu predstavovať prostriedky, ktoré má na mysli § 250t ods. 1 Občianskeho súdneho\nporiadku.\nSťažovateľ sa dvakrát úspešne bránil proti prerušeniu konania a raz proti zastaveniu\nkonania, teda proti procesným rozhodnutiam, ktoré viedli k pasivite odporcu. Navyše,\nbez zreteľa na to, či sťažovateľovo podanie zo 14. novembra 2011 spĺňalo všetky formálne\nnáležitosti sťažnosti podľa zákona č. 9/2010 Z. z. o sťažnostiach v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „zákon o sťažnostiach“) a či bolo adresované príslušnému orgánu,\nniet pochýb, že sa ním sťažovateľovi podarilo dosiahnuť príkaz nadriadeného orgánu,\naby odporca vo veci konal.\nPri sumarizovaných okolnostiach prípadu nebolo už podľa názoru ústavného súdu\npotrebné vyžadovať od sťažovateľa ďalšie využívanie prostriedkov nápravy, tak ako to\nformuloval krajský súd. Sťažovateľ jednoznačne preukázal relevantnú procesnú aktivitu\nsmerujúcu k ochrane jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov\nv začatom stavebnom konaní. Takáto aktivita je podstatou podmienky prípustnosti návrhu\npodľa štvrtej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku. Preto úlohou krajského súdu\nbolo pristúpiť k meritórnemu prejednaniu sťažovateľovho návrhu, teda k preskúmaniu,\nči napriek využitým prostriedkom nápravy je odporca naďalej v konaní nečinný. Namiesto\ntoho však krajský súd zamietol návrh ako neprípustný, čím neposkytol súdnu ochranu\nv kvalite, v akej ju vyžaduje základné právo sťažovateľa zaručené čl. 46 ods. 1 ústavy.\nÚstavný súd preto rozhodol, že základné právo sťažovateľa na súdnu ochranu bolo\nuznesením krajského súdu č. k. 6 S 84/2014-95 z 11. júna 2015 porušené (bod 1 výroku\ntohto nálezu).\n2. Ústavný súd vo vzťahu k čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru už judikoval,\nže formuláciou uvedenou v čl. 46 ods. 1 ústavy ústavodarca v základnom právnom predpise\nSlovenskej republiky vyjadril zhodu zámerov vo sfére práva na súdnu ochranu s právnym\nrežimom súdnej ochrany podľa dohovoru (II. ÚS 71/97). Z uvedeného dôvodu\npreto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (IV. ÚS 195/07). Preto,\n\n12\n\nkeďže ústavný súd vyslovil porušenie základného práva sťažovateľa na súdnu ochranu\nnapadnutým uznesením krajského súdu, bolo potrebné vysloviť i porušenie sťažovateľovho\npráva na spravodlivé súdne konanie zaručeného čl. 6 ods. 1 dohovoru (bod 1 výroku tohto\nnálezu).\n3. Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím\nvysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva\nalebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah...\nÚstavný súd môže zároveň vec vrátiť na ďalšie konanie, zakázať pokračovanie v porušovaní\nzákladných práv a slobôd alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich\nz medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom\nustanoveným zákonom, alebo ak je to možné, prikázať, aby ten, kto porušil práva alebo\nslobody podľa odseku 1, obnovil stav pred porušením.\nVzhľadom na to, že ústavný súd dospel k záveru o porušení základného práva\nsťažovateľa na súdnu ochranu i jeho práva na spravodlivé súdne konanie, bolo namieste\nvyužitie právomoci podľa čl. 127 ods. 2 ústavy. Ústavný súd preto zrušil uznesenie\nkrajského súdu č. k. 6 S 84/2014-95 z 11. júna 2015 a vec mu vrátil na ďalšie konanie (bod\n2 výroku tohto nálezu).\n4. Podľa § 56 ods. 6 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd právoplatné\nrozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah zruší a vec vráti na ďalšie konanie, ten, kto vo veci\nvydal rozhodnutie, rozhodol o opatrení alebo vykonal iný zásah, je povinný vec znova\nprerokovať a rozhodnúť. V tomto konaní alebo postupe je viazaný právnym názorom\nústavného súdu.\nPo vrátení veci bude potrebné, aby krajský súd opätovne prejednal návrh sťažovateľa\npodaný podľa štvrtej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku 8. júla 2014\na rozhodol o ňom už v režime Správneho súdneho poriadku (§ 491 ods. 1 a 2 Správneho\nsúdneho poriadku). Pritom jeho úlohou pri vyhodnocovaní splnenia podmienok prípustnosti\nnávrhu sťažovateľa bude dôsledne vychádzať z právnych názoru ústavného súdu,\npodľa ktorého právne prostriedky využité sťažovateľom v žalovanom stavebnom konaní\n\n13\n\nboli (aj s ohľadom na výsledky, ku ktorým viedli) spôsobilé\n\nchrániť základné právo\n\nsťažovateľa na prerokovanie jeho veci bez zbytočných prieťahov. Uvedený záver platí\naj s ohľadom na § 244 ods. 1 Správneho súdneho poriadku, keďže sťažovateľ využil podnet\nprokuratúre\n\nproti\n\nrozhodnutiu\n\no prerušení\n\nstavebného\n\nkonania\n\na jeho\n\nžiadosť\n\nzo 14. novembra 2011 svojím obsahom mala charakter sťažnosti (§ 3 ods. 2 zákona\no sťažnostiach). Na podklade tohto záveru potom krajský súd nemôže zamietnuť návrh\nsťažovateľa len pre nevyužitie ďalších prostriedkov nápravy v období od júla 2013\n(rozhodnutie nadriadeného orgánu č. ObU-KE-OVBP2-2013/00571 z 24. júla 2013) a musí\npristúpiť k vecnému posúdeniu a rozhodnutiu o kvalite postupu odporcu v stavebnom\nkonaní.\nIII.\nPodľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie\nsťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné\nzadosťučinenie.\nPretože\n\nústavný\n\nsúd\n\nrozhodol\n\no porušení\n\nzákladného\n\npráva\n\nsťažovateľa\n\ngarantovaného mu čl. 46 ods. 1 ústavy, ako aj jeho práva zaručeného čl. 6 ods. 1 dohovoru,\nzaoberal sa aj jeho žiadosťou o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia, ktoré si\nuplatnil v sume 5 000 €.\nSvoju žiadosť sťažovateľ zdôvodnil tým, že „pokiaľ sa domáha povolenia stavať\nna vlastnom pozemku aj v rámci predchádzania čiernych stavieb by mali orgány v konaní\nčinné konať bez prieťahov, nakoľko ide primárne o právo vlastníka vec užívať,\npri ktorom aj zásah štátu súvisiaci s povolením stavby nemá v zásade mať účinky,\nktoré porušujú ústavné práva súvisiace s vlastníctvom veci. Preto aj keď sa občan\npo neúspešnom konaní na administratívnom orgáne domáha svojich práv na súde, nemal by\nbyť výsledkom výsmech obce, ktorá dosiahla svoj cieľ (a ktorý možno hodnotiť\naž šikanóznym výkonom práva). Sťažovateľ mal záujem postaviť si rodinný dom na svojom\npozemku, čo je mu znemožnené už viac ako 5 rokov. Pri tom má rodinu a deti, musel si\nzbytočne prenajímať byt, hoci už dávno mohol bývať vo svojom dome. A súd na ktorý sa\n\n14\n\nobrátil tiež nekonal sústredene ani rýchlo a sťažovateľ má za to, že ani správne. Sťažovateľ\npovažuje aj konanie súdu za vážny zásah do jeho práv a konaním súdu stráca dôveru\nv súdny systém.“.\nZ citovaného čl. 127 ods. 3 ústavy vyplýva, že finančné zadosťučinenie sa môže,\nale nemusí priznať. Ústavný súd je toho názoru, že takéto zadosťučinenie je namieste tam,\nkde nie je možné dosiahnuť a dovŕšiť ochranu porušeného základného práva iným, ústavne\na zákonne upraveným spôsobom (napr. I. ÚS 15/02, I. ÚS 139/02, II. ÚS 152/08).\nÚstavný súd zdôrazňuje, že v súdenej veci jeho záväzný právny názor automaticky\nnesmeruje k vyhoveniu sťažovateľovmu návrhu, s ktorým sa na krajský súd obrátil. Ústavný\nsúd vyslovil porušenie označených práv sťažovateľa len na podklade názoru o ústavnej\nneakceptovateľnosti záveru krajského súdu o nesplnení procesnej podmienky podľa § 250t\nods. 1 Občianskeho súdneho poriadku. V ďalšom konaní krajského súdu sa jeho povinnosť\nkoncentruje na odlišné posúdenie splnenia predmetnej procesnej podmienky, nie\nna vyhovenie návrhu sťažovateľa v merite. Preto, ak by ústavný súd sťažovateľovu\nargumentáciu, na ktorej založil návrh na priznanie finančného zadosťučinenia, v plnej miere\nakceptoval, prejudikoval by justičnú odpoveď otázku, ktorej riešenie mu neprislúcha,\nkeďže je od sústavy všeobecného súdnictva oddelený.\nPodľa názoru ústavného súdu je ochrana základného práva sťažovateľa i jeho práva\npodľa dohovoru účinne poskytnutá tým, že ústavný súd konštatoval ich porušenie, zrušil\nnapadnuté uznesenie krajského súdu a vrátil mu vec na ďalšie konanie s formulovaním\nzáväzného právneho názoru. Krajský súd bude povinný meritórne sa zaoberať návrhovou\nargumentáciou sťažovateľa, čím sa súdna ochrana jeho základného práva podľa čl. 46 ods. 1\nústavy i práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru zavŕši.\nZ uvedených dôvodov ústavný súd sťažovateľovej žiadosti o priznanie finančného\nzadosťučinenia nevyhovel (bod 4 výroku tohto nálezu).\n\n15\n\nIV.\nPodľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených\nprípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania,\naby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.\nSťažovateľ si v sťažnosti uplatnil nárok na náhradu trov konania pred ústavným\nsúdom za dva úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady\ns klientom, ako aj písomné podanie na súd vo veci samej). V stanovisku k vyjadreniu\nkrajského súdu navýšil uplatnenú náhradu trov konania aj o trovy vynaložené za toto\nstanovisko. Spolu teda požaduje náhradu trov konania v sume 448,02 €.\nÚstavný súd vzhľadom na výsledok meritórneho prerokovania sťažnosti považoval\nza potrebné priznať sťažovateľovi náhradu trov konania za tri úkony právnej služby\nposkytnutej jeho právnou zástupkyňou, a to za prevzatie a prípravu zastúpenia, za písomné\npodanie – sťažnosť, ako aj za stanovisko k vyjadreniu krajského súdu. Toto stanovisko\nnebolo len obyčajným zotrvaním na názoroch a návrhoch obsiahnutých už v sťažnosti,\nale reagovalo veľmi adresne a konkrétne na vyjadrenie krajského súdu. Možno ho tak\npovažovať za obsahujúce právnu argumentáciu odôvodňujúcu záveru o účelnosti\nvynaloženia trov na tento úkon právnej služby.\nPri výpočte trov právneho zastúpenia sťažovateľa ústavný súd vychádzal\nz ustanovení § 1 ods. 3, § 11 ods. 3 a § 14 ods. 1 písm. a) a b) vyhlášky Ministerstva\nspravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov\nza poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“).\nDva úkony právnej služby boli vykonané v roku 2015 a jeden úkon v roku 2016.\nZákladná tarifa podľa ustanovení § 11 ods. 3 vyhlášky predstavuje 1/6 z výpočtového\nzákladu (§ 1 ods. 3 vyhlášky, t. j. zo sumy 839 € pre úkony v roku 2015 a zo sumy 858 € pre\núkony v roku 2016), čo predstavuje za jeden úkon v roku 2015 odmenu v sume 139,83 €\na k tomu režijný paušál za jeden úkon v sume 8,39 € a za jeden úkon v roku 2016 odmenu\nv sume 143 € a k tomu režijný paušál za jeden úkon v sume 8,58 €.\n\n16\n\nNáhrada trov právneho zastúpenia a režijné paušály vo vzťahu k prevzatiu a príprave\nzastúpenia sťažovateľa, k podaniu sťažnosti a k podaniu stanoviska doručeného ústavnému\nsúdu 4. júla 2016 preto predstavujú sumu 448,02 € (bod 3 výroku tohto nálezu). Krajský súd\nje povinný vyčíslenú náhradu trov konania zaplatiť na účet právnej zástupkyne sťažovateľa\n(§ 31a ods. 1 zákona o ústavnom súde v spojení s § 263 ods. 1 Civilného sporového\nporiadku).\nVzhľadom na znenie čl. 133 ústavy toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom\njeho doručenia účastníkom konania.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 13. septembra 2016\n\n17", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "prokurátor, prokuratúra-protest", "správne súdnictvo-konanie proti nečinnosti", "správne konanie-účastník v správnom konaní"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "6S/84/2014", "guid": null, "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:2ed00a60-27c4-4550-a60e-3ca28f6e2bc8", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 115/2013", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 115/2013 z 18. 6. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-06-18", "citacie_n": 8, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2ed00a60-27c4-4550-a60e-3ca28f6e2bc8"}, {"guid": "ussr:8d9a9b76-2dae-47a1-b474-2b05840e94ec", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 152/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 152/08 z 15. 12. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-12-15", "citacie_n": 291, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8d9a9b76-2dae-47a1-b474-2b05840e94ec"}, {"guid": "ussr:2078851b-b411-4e29-b196-af64d738b1cb", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 195/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 195/07 z 31. 8. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-08-31", "citacie_n": 1812, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2078851b-b411-4e29-b196-af64d738b1cb"}, {"guid": "ussr:6f5d62f2-3adb-480e-b718-532d1aea7feb", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 317/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 317/04 z 21. 10. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-10-21", "citacie_n": 65, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6f5d62f2-3adb-480e-b718-532d1aea7feb"}, {"guid": "ussr:2a594d9b-d92d-4541-b75c-466158568a3c", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 139/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 139/02 z 26. 2. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-02-26", "citacie_n": 3306, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2a594d9b-d92d-4541-b75c-466158568a3c"}, {"guid": "ussr:aaae9e7a-db73-4721-bbad-518685f8e3fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 77/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 77/02 z 27. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-27", "citacie_n": 2547, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:aaae9e7a-db73-4721-bbad-518685f8e3fe"}, {"guid": "ussr:a4b0e85e-72ca-4fe9-9f15-3a1f36dc4394", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 15/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 15/02 z 10. 7. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-07-10", "citacie_n": 425, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a4b0e85e-72ca-4fe9-9f15-3a1f36dc4394"}, {"guid": "ussr:2115fe63-2931-418d-8fd9-44b09da4b2a4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.71.1997.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 71/97", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 71/97 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 3317, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.71.1997.1"}], "citovane_v": [{"guid": "5538495b-7239-4e6d-b9d1-9fa855bcbbb2:30a3bccb-b97a-4c99-8711-9651fcbd2505", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2020:3019200341.1", "spisova_znacka": "9Sk/3/2020", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9Sk/3/2020 z 28. 4. 2020", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2020-04-28", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2020:3019200341.1"}, {"guid": "b0c31235-9524-4e49-b5fe-3aa1678f62e3:e4810018-7380-401b-a58a-46c367ef45a7", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2024:9622200195.1", "spisova_znacka": "6Ssk/118/2022", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 6Ssk/118/2022 z 28. 3. 2024", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2024-03-28", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2024:9622200195.1"}, {"guid": "8c64a568-5277-4139-bfaa-a07b9d7b6270:03ee46a5-20bb-4df9-8928-7953050a3e5a", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2022:8020200687.1", "spisova_znacka": "1Svk/9/2022", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 1Svk/9/2022 z 13. 7. 2022", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2022-07-13", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2022:8020200687.1"}, {"guid": "9de5e581-32ee-4bf0-bd39-39c937c91186:608f836f-ca78-49ec-9d37-5380dd1d37bb", "ecli": "ECLI:SK:SpSBB:2026:0824100593.4", "spisova_znacka": "30Sa/5/2026", "nazov": "Uznesenie Správneho súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 30Sa/5/2026 z 28. 7. 2026", "sud": "Správny súd v Banskej Bystrici", "datum_vydania": "2026-07-28", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBB:2026:0824100593.4"}, {"guid": "b87b739f-b9f0-41a7-b695-8db86943707c:fe97e8bd-0ade-4164-adb2-0f5f58383e76", "ecli": "ECLI:SK:SpSKE:2026:0925100357.1", "spisova_znacka": "12Sa/2/2025", "nazov": "Uznesenie Správneho súdu v Košiciach sp. zn. 12Sa/2/2025 z 7. 7. 2026", "sud": "Správny súd v Košiciach", "datum_vydania": "2026-07-07", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSKE:2026:0925100357.1"}, {"guid": "7d696cb0-63bd-4cc8-a406-acd4e8c06678:bedd0a6e-6aea-40fc-b1c8-f61bb430166e", "ecli": "ECLI:SK:SpSKE:2026:0925100330.1", "spisova_znacka": "1Sa/1/2025", "nazov": "Uznesenie Správneho súdu v Košiciach sp. zn. 1Sa/1/2025 z 23. 6. 2026", "sud": "Správny súd v Košiciach", "datum_vydania": "2026-06-23", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSKE:2026:0925100330.1"}, {"guid": "79e7cffc-3a5a-467f-9174-409213680192:ad75887c-7e41-4be0-b3f0-e90a8cd2ecb6", "ecli": "ECLI:SK:SpSKE:2026:0924100721.2", "spisova_znacka": "4Sa/2/2024", "nazov": "Uznesenie Správneho súdu v Košiciach sp. zn. 4Sa/2/2024 z 30. 4. 2026", "sud": "Správny súd v Košiciach", "datum_vydania": "2026-04-30", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSKE:2026:0924100721.2"}, {"guid": "c18588a3-daa4-4771-a4ff-fc26078c5197:28d3f31f-a04d-47e7-8416-c804ec249a48", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2026:4022200497.2", "spisova_znacka": "NR-22Sa/28/2022", "nazov": "Uznesenie Správneho súdu v Bratislave sp. zn. NR-22Sa/28/2022 z 27. 2. 2026", "sud": "Správny súd v Bratislave", "datum_vydania": "2026-02-27", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2026:4022200497.2"}, {"guid": "071b2fa2-0b5e-44d3-b21b-6ad9fb707f75:a6036dc5-3d40-4c17-93e8-8cbe166209d9", "ecli": "ECLI:SK:SpSBB:2026:0824100593.2", "spisova_znacka": "29Sa/4/2024", "nazov": "Uznesenie Správneho súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 29Sa/4/2024 z 5. 1. 2026", "sud": "Správny súd v Banskej Bystrici", "datum_vydania": "2026-01-05", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBB:2026:0824100593.2"}, {"guid": "efe3e76a-dd92-4d6d-88c0-ea8828da4549:e2d2c4cb-b74a-4d74-bffd-9ffde7f2588b", "ecli": "ECLI:SK:SpSBB:2025:0824100930.1", "spisova_znacka": "28Sa/9/2024", "nazov": "Uznesenie Správneho súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 28Sa/9/2024 z 27. 10. 2025", "sud": "Správny súd v Banskej Bystrici", "datum_vydania": "2025-10-27", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBB:2025:0824100930.1"}, {"guid": "709e7435-6a51-4435-af1f-5341bf41627a:1a6352f2-3d6a-428f-a04a-826de62562f1", "ecli": "ECLI:SK:SpSKE:2025:7123222586.3", "spisova_znacka": "4S/7/2024", "nazov": "Uznesenie Správneho súdu v Košiciach sp. zn. 4S/7/2024 z 11. 8. 2025", "sud": "Správny súd v Košiciach", "datum_vydania": "2025-08-11", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSKE:2025:7123222586.3"}, {"guid": "4f85244b-45be-40d6-906f-bcb99b0460d4:a67522d1-49db-4823-93d6-f5181562d27d", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2025:0724100809.2", "spisova_znacka": "13Sa/10/2024", "nazov": "Uznesenie Správneho súdu v Bratislave sp. zn. 13Sa/10/2024 z 28. 4. 2025", "sud": "Správny súd v Bratislave", "datum_vydania": "2025-04-28", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2025:0724100809.2"}, {"guid": "144d95cc-8b97-470a-a48f-0e7725255753:e8e7924a-0318-483a-877d-4b9b03a4f548", "ecli": "ECLI:SK:SpSBB:2024:5023200078.1", "spisova_znacka": "ZA-27Sa/3/2023", "nazov": "Uznesenie Správneho súdu v Banskej Bystrici sp. zn. ZA-27Sa/3/2023 z 27. 2. 2024", "sud": "Správny súd v Banskej Bystrici", "datum_vydania": "2024-02-27", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBB:2024:5023200078.1"}, {"guid": "035b5c6c-0e3f-4411-ad2e-9d2612ce9cfe:a2f23055-7d8f-4e05-80b6-a33cf51c9c17", "ecli": "ECLI:SK:SpSKE:2023:7022200356.2", "spisova_znacka": "KE-9Sa/10/2022", "nazov": "Uznesenie Správneho súdu v Košiciach sp. zn. KE-9Sa/10/2022 z 15. 8. 2023", "sud": "Správny súd v Košiciach", "datum_vydania": "2023-08-15", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSKE:2023:7022200356.2"}, {"guid": "9e95ad61-58db-4f1d-8189-1cbd17c40c43:213b2ba7-a7bf-4689-a467-ded8e3d9bfb2", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2019:7019200501.1", "spisova_znacka": "2Sa/14/2019", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 2Sa/14/2019 z 28. 10. 2019", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2019-10-28", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2019:7019200501.1"}, {"guid": "9e95ad61-58db-4f1d-8189-1cbd17c40c43:52ca8191-970a-4b2b-bfc0-ef23a0bdd0ee", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2019:7019200501.1", "spisova_znacka": "2Sa/14/2019", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 2Sa/14/2019 z 28. 10. 2019", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2019-10-28", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2019:7019200501.1"}, {"guid": "a7d1da3f-4062-44ca-9486-3e61e32160ab:5ed8874b-991e-4d1e-b1e4-1534027967d9", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2018:7017200883.1", "spisova_znacka": "8S/55/2017", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 8S/55/2017 z 17. 1. 2018", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2018-01-17", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2018:7017200883.1"}, {"guid": "ff48acff-c935-4cb0-bb32-e0bfd1889018:36c3262d-ff62-478e-96ff-37cb6f35897b", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2017:7014200776.2", "spisova_znacka": "6S/84/2014", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 6S/84/2014 z 7. 2. 2017", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2017-02-07", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2017:7014200776.2"}, {"guid": "ff48acff-c935-4cb0-bb32-e0bfd1889018:ee465886-a8bf-4606-9598-942191803570", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2017:7014200776.2", "spisova_znacka": "6S/84/2014", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 6S/84/2014 z 7. 2. 2017", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2017-02-07", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2017:7014200776.2"}]}