{"guid": "ussr:a9aadece-bc08-473c-9a46-0064344dda51", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:3.US.243.2016.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 243/2016", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 243/2016 z 17. 8. 2016", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 17. augusta 2016, sp. zn. III. ÚS 243/2016, ECLI:SK:USSR:2016:3.US.243.2016.2", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Jana Baricová", "sudca_id": 1070, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/jana-baricova-1070", "datum_vydania": "2016-08-17", "forma": "Nález", "povaha": ["právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "priznáva primerané finančné zadosťučinenie", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "III.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/a9aadece-bc08-473c-9a46-0064344dda51", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.243.2016.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.243.2016.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.243.2016.2/text", "citacie_n": 1, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\nIII. ÚS 243/2016-27\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 17. augusta 2016\nv senáte zloženom z predsedníčky Jany Baricovej, zo sudcov Sergeja Kohuta a Rudolfa\nTkáčika v konaní o sťažnosti\n, zastúpeného advokátom JUDr. Vladimírom Kašubom, Holubyho 51, Martin,\nktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných\nprieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie\nsvojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. l Dohovoru o ochrane ľudských\npráv a základných slobôd postupom Okresného súdu Martin v konaní vedenom\npod sp. zn. 12 P 303/2010, takto\nrozhodol:\n\n1. Základné právo\n\nna prerokovanie veci bez zbytočných\n\nprieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie jeho\nzáležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd postupom Okresného súdu Martin v konaní vedenom pod sp. zn.\n12 P 303/2010 p o r u š e n é b o l i .\n\n2.\n\np r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume\n\n1 500 € (slovom tisícpäťsto eur), ktoré j e Okresný súd Martin p o v i n n ý vyplatiť mu\ndo dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.\n3. Okresný súd Martin j e p o v i n n ý uhradiť\ntrovy konania v sume 296,44 € (slovom dvestodeväťdesiatšesť eur a štyridsaťštyri centov)\nna účet jeho právneho zástupcu JUDr. Vladimíra Kašubu, Holubyho 51, Martin, do dvoch\nmesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.\n\nOdôvodnenie:\nI.\n1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením sp. zn.\nIII. ÚS 243/2016 z 19. apríla 2016 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady\nSlovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,\no konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon\no ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť\n\n(ďalej len\n\n„sťažovateľ“, v citáciách aj „odporca“ alebo „otec“), ktorou namieta porušenie svojho\nzákladného práva na prerokovanie bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy\nSlovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie svojej záležitosti\nv primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Martin (ďalej len „okresný súd“)\nv konaní vedenom pod sp. zn. 12 P 303/2010 (ďalej aj „napadnuté konanie“).\n2. Zo sťažnosti vyplýva, že napadnuté konanie začalo podaním návrhu na zvýšenie\nvýživného na maloleté dieťa 6. októbra 2010 na okresnom súde, kde je vedené pod sp. zn.\n12 P 303/2010. Na návrh sťažovateľa okresný súd rozhodoval o zmene výživného\nna maloleté dieťa aj o striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov.\n\n2\n\n3. Sťažovateľ uvádza, že ku dňu podania sťažnosti ústavnému súdu nebolo napadnuté\nkonanie právoplatne skončené.\n4. Sťažovateľ v nadväznosti na to navrhuje, aby ústavný súd podľa čl. 127 ústavy\nvyslovil, že postupom okresného súdu v napadnutom konaní bolo porušené jeho základné\nprávo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj\nprávo na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru,\nzároveň navrhuje prikázať okresnému súdu konať v napadnutom konaní bez zbytočných\nprieťahov. Napokon sa domáha priznania finančného zadosťučinenia v sume 5 000 €\na úhrady trov konania.\n5. Okresný súd sa na základe výzvy ústavného súdu vyjadril k sťažnosti prípisom\nsp. zn. Spr 460/16 (doručeným ústavnému súdu 16. júna 2016), v ktorom sa okrem iného\nuvádza:\n„Dovolím si uviesť toľko, že bez relevantných dôkazov, na ktoré poukazujú účastníci\nv predmetnom konaní, najmä pokiaľ ide o zisťovanie príjmov otca maloletej počas\nvykonávania svojej profesie na území\n\n, nemá súd reálnu možnosť vo veci\n\nrozhodnúť vzhľadom aj na doteraz zabezpečené listinné dôkazy, ktoré neboli dostatočné\na pre ktoré došlo aj k zrušeniu rozhodnutí, ktoré boli vydané v merite veci.\nDovolím si podotknúť, že vzhľadom na to, že je nevyhnutná komunikácia s orgánmi\nv zahraničí, je potrebné vykonávať preklady jednotlivých listinných dôkazov a toto všetko je\nspojené s väčšími časovými nárokmi. ...\nOd 01. 06. 2015 bolo nariadených 6 pojednávaní, z ktorých 3 boli odročené z dôvodu\npráceneschopnosti 2 zákonných sudkýň a 2 z dôvodov na strane otca. Najbližšie sa vec bude\npojednávať na pojednávaní dňa 22. 06. 2016, ktorý nariadila ešte predchádzajúca zákonná\nsudkyňa\n\n. Som toho názoru, že dôvody, ktoré spôsobili\n\nneprimeranú dĺžku konania, sú objektívneho charakteru, a to najmä to, že vec má pridelenú\nuž piaty zákonný sudca, ide o rozsiahly spisový materiál a každý sudca potrebuje primeraný\nčas na oboznámenie sa so skutkovým stavom a je potrebné dokazovať zárobkové pomery\notca, ktoré dosahoval/dosahuje v zahraničí.“\n\n3\n\n6. Ústavný súd z predloženého spisu okresného súdu vedeného pod sp. zn.\n12 P 303/2010 zistil, že vo veci od podania návrhu na zvýšenie výživného na maloleté dieťa\n6. október 2010 až dosiaľ boli vo vzťahu k predmetu sťažnosti vykonané tieto relevantné\nprocesné úkony:\n- 19. november 2010 – odporca na okresnom súde prevzal podaný návrh a oznámil\nsvoju kontaktnú adresu,\n- 23. november 2010 – okresný súd realizoval zisťovanie prostredníctvom inštitúcií\nvo Veľkej Británii týkajúce sa príjmov otca maloletého dieťaťa,\n- 28. január 2011 – okresný súd odročil pojednávanie na neurčito na účely ďalšieho\ndokazovania, ktoré požadovali účastníci konania,\n- 8. apríl 2011 – okresný súd na pojednávaní vyhlásil rozsudok vo veci samej, proti\nktorému podala 20. mája 2011 matka maloletého dieťaťa odvolanie; odvolanie proti\nrozsudku 23. mája 2011 podal aj sťažovateľ,\n- 17. august 2011 – po predložení veci Krajský súd v Žiline (ďalej len „krajský súd“)\nuznesením zrušil napadnutý rozsudok okresného súdu a 17. októbra 2011 mu vrátil súdny\nspis na ďalšie konanie,\n- 6. marec 2012 – okresný súd pojednávanie odročil na 25. máj 2012 na účely\nďalšieho dokazovania,\n- 23. apríl 2012 – okresný súd uznesením ustanovil prekladateľa z jazyka arabského\nna preloženie predložených listín,\n- 25. máj 2012 – okresný súd pojednávanie odročil na 7. september 2012 z dôvodu\nnepredloženia správy týkajúcej sa otca od dožiadaného orgánu,\n- 7. september 2012 – okresný súd odročil pojednávanie na 26. október 2012 na účely\nrozhodnutia o otázke kolízneho opatrovníka,\n- 10. október 2012 – krajský súd zrušil uznesenie okresného súdu o ustanovení\nkolízneho opatrovníka, pričom okresný súd predmetné uznesenie expedoval účastníkom\nkonania 15. marca 2013(!),\n- 2. apríl 2013 – predmetný súdny spis bol pridelený na rozhodnutie novej zákonnej\nsudkyni,\n- 17. jún 2013 – okresný súd uznesením ustanovil prekladateľa z jazyka anglického,\n\n4\n\n- 5. september 2013 – okresný súd požiadal ustanoveného prekladateľa o realizáciu\nprekladov v súvislosti s vykonaním dôkazov podľa nariadenia ES 1206/2001, pričom\nprekladateľ preložené písomnosti predložil 27. septembra 2013,\n- 22. január 2014 – okresnému súdu bolo vrátené dožiadanie z\ns poučením ako postupovať pri jeho vybavení, pričom okresný súd sa následne 24. februára\n2014 obrátil na Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“),\n- 25. november 2014 – súdny spis bol pridelený novej zákonnej sudkyni, keďže\npredchádzajúca zákonná sudkyňa odišla do dôchodku,\n- 22. december 2014 – okresný súd urgoval ministerstvo vo veci vybavenia\ndožiadania,\n- 23. apríl 2015 – okresnému súdu bol doručený preklad listu a okresný súd\nuznesením z 5. mája 2015 priznal prekladateľovi odmenu,\n- 24. jún 2015 – pojednávanie sa neuskutočnilo, pričom na žiadosť právneho\nzástupcu otca boli opakovane nariadené termíny pojednávaní; ostatný termín pojednávania\nbol nariadený na 12. august 2015,\n- 12. august 2015 – pojednávanie sa z dôvodu práceneschopnosti zákonnej sudkyne\nneuskutočnilo a bolo odročené na 16. september 2015, ktoré sa neuskutočnilo z dôvodu\nžiadosti právneho zástupcu otca (kolízia s iným pojednávaním),\n- 30. september 2015 – ani toto pojednávanie sa z dôvodu práceneschopnosti\nzákonnej sudkyne neuskutočnilo,\n- 26. október 2015 – vec bola na základe Dodatku č. 10 k rozvrhu práce na rok 2015\npridelená novej zákonnej sudkyni,\n- 19. január 2016 – pojednávanie bolo bez prejednania veci z dôvodu\npráceneschopnosti otca odročené na 18. marec 2016, ktoré bolo z dôvodu práceneschopnosti\nzákonnej sudkyne preročené na 22. jún 2016,\n- 26. apríl 2016 – na základe Dodatku č. 3 k rozvrhu práce na rok 2016 bola vec\npridelená novému zákonnému sudcovi,\n- 22. jún 2016 – okresný súd rozhodol čiastočným rozsudkom v merite veci.\n\n5\n\n7. K vyjadreniu okresného súdu k sťažnosti doručenému ústavnému súdu 16. júna\n2016 sťažovateľ zaujal v podaní doručenom ústavnému súdu 27. júna 2016 takéto\nstanovisko:\n«K doručenému vyjadreniu predsedníčky Okresného súdu Martin sp. zn.: Spr 460/16\nuvádzam v stručnosti iba toľko, že sa zaoberá úkonmi len posledného roku prebiehajúceho\nkonania, ktoré sa však blíži už k šiestemu roku trvania. Navyše som toho názoru, že\npre potreby rozhodnutia o návrhu na zverenie dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti\nmohol súd zvážiť aplikáciu ustanovenia § 112 ods. 2 OSP a neudržiavať stav, kedy platí\nvýrok: „ak matka nie je ochotná spolupracovať a komunikovať s otcom dieťaťa, je dôležitou\notázkou, prečo jej chýba ochota a vyspelosť v záujme maloletého dieťaťa participovať\ns otcom na jeho výchove a spolupracovať s ním. Zverenie dieťaťa do výlučnej osobnej\nstarostlivosti len jednému z rodičov nesmie byť výrazom ústupku vzájomnej rivalite rodičov,\nktorá len sleduje „boj o dieťa“, prípadne nízke pohnútky jedného rodiča trýzniť druhého\nrodiča prostredníctvom vlastného dieťaťa.“ (str. 6 odôvodnenia uznesenia Krajského súdu\nv Žiline sp. zn.: 6 CoP/61/2011 zo dňa 17. 08. 2011).\nTakmer šesť rokov trvajúce konanie podľa môjho názoru nie je možné ospravedlniť\nani zmenou zákonného sudcu. Preto na podanej sťažnosti trvám v celom rozsahu.»\n8. V podaní doručenom ústavnému súdu 2. augusta 2016 sťažovateľ k veci uviedol,\nže:\n«Na pojednávaní uskutočnenom dňa 22. 06. 2016 bolo matkou ako aj mnou\npredložených viacero listinných dôkazov. Môj právny zástupca ich predložil aj právnemu\nzástupcovi matky. Keďže opačne tomu tak nebolo, môj právny zástupca požiadal, aby sa\nmohol s týmito listinnými dôkazmi oboznámiť. K tomuto nedošlo aj pre rozsah predložených\ndokladov. Listinné dôkazy boli odložené bokom a neboli vykonané.\nSúd vyhlásil čiastočný rozsudok pod vplyvom troch sťažností podaných pre prieťahy\nv konaní. Rozhodol o zamietnutí môjho návrhu na zverenie maloletej dcéry do striedavej\nosobnej starostlivosti, hoci nejde o rozhodnutie o čiastočnom nároku. O tomto návrhu ani\nnevykonával dokazovanie, len sa uspokojil s tým, že poukázal na rozhodnutie odvolacieho\nsúdu spred viac ako pol roka v inej prejednávanej veci. Nerešpektoval tak právny názor\n\n6\n\nodvolacieho súdu v prejednávanej veci a hoci uviedol, že v poslednom čase sa zlepšuje\nkomunikácia medzi rodičmi, zmenu stavu ponechal bez povšimnutia.\nSúd rozhodol o výške splátok zameškaného výživného, hoci sám v rozsudku uvádza,\nže na rozhodovanie po marci 2013 nemá podklady. To znamená, že určil výšku plnenia\nbez posúdenia schopnosti a možností povinného rodiča ku dňu rozhodovania (§ 154 ods. 1\nOSP), hoci mu danú povinnosť ukladá hmotnoprávny predpis.\nV odôvodnení rozsudku sa snaží súd „zhodiť“ vinu na prieťahy v konaní na moju\nosobu s tým, že ja som nespolupracoval. Ja som od začiatku uvádzal svoj príjem a na tom sa\nnič nezmenilo. Ak niekto zverí svoje finančné prostriedky na podnikanie druhej osobe\n(osobitne, ak tá osoba nemôže sama na území niektorej krajiny podnikať alebo pracovať),\ntak potom následne idú výsledky tohto podnikania späť k poskytujúcej osobe. Súd pritom\nnepočkal ani na listinné dôkazy, ku ktorých predloženiu ma vyzval.\nVydanie čiastočného rozsudku má podľa môjho názoru jediný cieľ – odvrátiť pre súd\nprvej inštancie negatívne rozhodnutie o podanej ústavnej sťažnosti. Preto sa odôvodnenie\nrozsudku zaoberá údajným vinníkom prieťahov, preto je vydaný čiastočný rozsudok, aj bez\ndôkazného stavu ku dňu jeho vyhlásenia, preto súd nevykonal predložené listinné dôkazy\na preto je návrh na zverenie maloletého dieťaťa čiastočným nárokom, o ktorom navyše nie\nje potrebné ani vykonať dokazovanie.\nVyššie uvedená argumentácia bude predmetom podaného odvolania proti\nuvedenému rozsudku.»\n9. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona\no ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru, že\nod neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.\nII.\n10. Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\n\n7\n\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n11. Sťažovateľ sa sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva\npodľa čl. 48 ods. 2 ústavy, podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne\nprerokovala bez zbytočných prieťahov.\n12. Sťažovateľ zároveň namieta aj porušenie čl. 6 ods. 1 dohovoru, podľa ktorého\nkaždý má právo, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote\nprejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom.\n13. Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci\nbez zbytočných prieťahov garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru\nEurópskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo\nna prejednanie záležitosti v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť\nzásadnú odlišnosť (napr. II. ÚS 55/98, I. ÚS 132/03, IV. ÚS 105/07, IV. ÚS 90/2010).\n14. Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného\npráva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (čo platí, aj pokiaľ ide o čl. 6 ods. 1 dohovoru) vychádza\nzo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou účelom základného práva na prerokovanie\nveci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza\nosoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde\nsa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty\ndochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným\nspôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím\nsúdu (m. m. IV. ÚS 221/04).\n15. Pokiaľ ústavný súd v ďalšom texte poukazuje na Občiansky súdny poriadok\n(ďalej len „OSP“), ide o znenie platné do 1. júla 2016.\n\n8\n\n16. Základnou povinnosťou súdu je preto zabezpečiť taký procesný postup v súdnom\nkonaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník konania\nobrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.\n17. Táto povinnosť súdu vyplýva z § 6 OSP, ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti\nso všetkými účastníkmi konania postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná,\nďalej z § 100 ods. 1 prvej vety OSP, podľa ktorej len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom\nsúd i bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.\n18. Sudca je podľa § 117 ods. 1 druhej vety OSP povinný robiť vhodné opatrenia,\naby sa zabezpečilo splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov. Ďalšia\nvýznamná povinnosť pre sudcu vyplýva z § 119 ods. 1 OSP, podľa ktorého sa pojednávanie\nmôže odročiť len z dôležitých dôvodov, a z § 119 ods. 4 OSP, ak súd zistí, že existuje\ndôležitý dôvod na odročenie pojednávania, bez zbytočného odkladu informuje tých, ktorí\nboli predvolaní alebo upovedomení. Súd spravidla uvedie deň, keď bude konať nové\npojednávanie a dôvod na odročenie sa uvedie v zápisnici alebo poznamená v spise.\n19. Podľa § 120 ods. 2 OSP vo veciach, v ktorých konanie možno začať aj\nbez návrhu, ako aj v konaniach o povolenie uzavrieť manželstvo, o určenie a zapretie\nrodičovstva, o osvojiteľnosti, o osvojenie, vo veciach obchodného registra a v konaniach\no niektorých otázkach obchodných spoločností a družstiev (§ 200e), súd je povinný vykonať\nďalšie dôkazy potrebné na zistenie skutkového stavu, hoci ich účastníci nenavrhli.\nV citovanom zákonom ustanovení sa premieta zásada materiálnej pravdy, ktorá sa stále\nuplatňuje v nesporových konaniach (ku ktorým patrí aj konanie o zvýšenie výživného)\na ktorá znamená, že zodpovednosť za výsledok konania nesie súd a že účastníci, ktorí sú\nsubjektmi konania, nie sú pri svojej nečinnosti pri dokazovaní postihnutí žiadnou sankciou\nani negatívnymi dôsledkami.\n20. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní mohlo dôjsť k zbytočným\nprieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa\nčl. 6 ods. 1 dohovoru, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou\n\n9\n\n(III. ÚS 111/02, IV. ÚS 74/02, III. ÚS 142/03) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú\nprávna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho\nkonania (2) a postup samotného súdu (3). Za súčasť prvého kritéria sa považuje aj povaha\nprerokúvanej veci.\n21. Pokiaľ ide o právnu a faktickú zložitosť veci, predmetom konania je posúdenie\npodmienok zmeny výšky už určeného výživného na neplnoleté dieťa sťažovateľa.\nIde o konanie, ktoré právne zložité obyčajne nie je, metodika všeobecných súdov vo veciach\nstarostlivosti o maloletých aj s medzinárodným prvkom (sťažovateľ, otec dieťaťa je cudzí\nštátny príslušník) je dostatočne jasná a podopretá ich stabilizovanou judikatúrou. Ústavný\nsúd pripúšťa určitý stupeň skutkovej náročnosti v súvislosti so zabezpečovaním dôkazov\nprostredníctvom dožiadaní adresovaných príslušným orgánom vo Veľkej Británii,\nno súčasne konštatuje, že uvedenou skutočnosťou nie je možné ospravedlniť stav\nnapadnutého\n\nkonania\n\nv\n\nčase\n\nrozhodovania\n\no\n\nsťažnosti\n\nústavným\n\nsúdom.\n\nDôvodom na ospravedlnenie daného stavu podľa názoru ústavného súdu nemôže byť\nani nutnosť ustanovenia kolíznych opatrovníkov a tlmočníkov, pretože ide o nenáročné\nprocesné úkony a navyše v okolnostiach danej veci ide o uplatnenie nárokov pre maloleté\ndieťa, ktoré vo všeobecnosti vyžaduje postup okresného súdu s osobitnou rýchlosťou\n(napr. III. ÚS 344/05, IV. ÚS 31/06, II. ÚS 19/07).\n22. Ďalším kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval existenciu zbytočných\nprieťahov v konaní vedenom okresným súdom pod sp. zn. 12 P 303/2010, bolo správanie\nsťažovateľa ako účastníka tohto súdneho konania. Ústavný súd zo spisu nezistil, že by\nvo vyhodnocovanom konaní existovali také skutočnosti, ktoré by v súvislosti s prieťahmi\nmali byť pripísané na ťarchu sťažovateľa. Ani okresný súd vo vyjadrení k sťažnosti\nna takéto skutočnosti nepoukázal.\n23. Tretím hodnotiacim kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či došlo\nk porušeniu označených práv sťažovateľa, bol postup okresného súdu.\n\n10\n\n24. Ústavný súd konštatuje, že priebeh napadnutého konania bol v zásade plynulý,\nkeď okresný súd vo veci vykonal veľký počet procesných úkonov v zásade v primeraných\nčasových intervaloch, no na druhej strane bez konkrétneho posunu v merite veci, a preto je\npotrebné tento postup vyhodnotiť ako neefektívny.\n25. Neefektívny postup vytkol okresnému súdu aj krajský súd v uznesení sp. zn.\n6 CoP 61/2011 zo 17. augusta 2011, ktorým zrušil meritórny rozsudok okresného súdu\nz 28. septembra 2006 vytýkajúc okresnému súdu nedôsledné zisťovanie majetkových\npomerov sťažovateľa.\n26. Ústavný súd pripúšťa, že zabezpečovanie dôkazov prostredníctvom dožiadania\nod príslušných orgánov v cudzine samo osebe objektívne prispieva k predĺženiu priebehu\nkonania, no v okolnostiach danej veci z prípisu (\n\n)\n\ndoručeného okresnému súdu 7. mája 2012 vyplýva, že dožiadanie nebolo možné vykonať\nz dôvodu, že požadované údaje neboli dostatočne špecifikované. Z uvedeného dôvodu bolo\nnutné uvedené dožiadanie doplniť a opakovane odoslať na vybavenie, čo nepochybne\nprispelo k predĺženiu napadnutého konania.\n27. Ústavný súd už vo svojej predchádzajúcej judikatúre uviedol, že nielen\nnečinnosť, ale aj nesprávna a neefektívna činnosť všeobecného súdu môže zapríčiniť\nporušenie ústavou zaručeného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, a to\nv prípade, ak jeho činnosť nesmerovala k odstráneniu právnej neistoty týkajúcej sa tých\npráv, kvôli ktorým sa sťažovatelia na neho obrátili s návrhom, aby o ich veci rozhodol\n(napr. III. ÚS 108/09).\n28. V súvislosti s významom sporu pre sťažovateľa už ústavný súd viackrát uviedol,\nže ak sú predmetom konania vzájomné vzťahy medzi rodičmi a deťmi, konaniam o týchto\nvzťahoch majú príslušné súdy venovať mimoriadnu starostlivosť, pretože dĺžka\nnapadnutého konania závažne ovplyvňuje zabezpečenie základných životných potrieb\nmaloletých detí (I. ÚS 194/03).\n\n11\n\n29. Aj z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva vyplýva, že tento súd medzi\nveci, pri ktorých sa zohľadňuje aj predmet konania, zaraďuje aj vzájomné vzťahy medzi\nrodičmi a deťmi, preto konaniu o týchto vzťahoch príslušné súdy majú venovať\n„mimoriadnu starostlivosť, pretože procesné omeškanie v takejto veci môže mať\nza následok de facto rozhodnutie o otázke predloženej súdu“ (H. v. Spojené kráľovstvo\nz 8. 7. 1987, séria 120-A, bod 85). Argumenty okresného súdu poukazujúce na to, že vec\nna rozhodovanie mali pridelenú už piati zákonní sudcovia, nemohol akceptovať, keď vo\nsvojej predchádzajúcej stabilnej judikatúre už konštatoval, že nadmerné množstvo vecí,\nv ktorých štát musí zabezpečiť konanie, ako aj skutočnosť, že Slovenská republika nevie\nalebo nemôže v čase konania zabezpečiť primeraný počet sudcov alebo ďalších pracovníkov\nna súde, ktorý oprávnený subjekt požiadal o odstránenie svojej právnej neistoty, nemôžu\nbyť dôvodom na zmarenie uplatnenia práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov\na v konečnom dôsledku nezbavujú štát zodpovednosti za pomalé konanie spôsobujúce\nzbytočné prieťahy v súdnom konaní. Ústavný súd poznamenáva, že nemožno v žiadnom\nprípade prenášať technicko-organizačné problémy štátnych orgánov na účastníkov konania,\nčo platí o to viac, ak to môže mať za následok porušenie ich základných práv alebo slobôd\n(II. ÚS 311/06, IV. ÚS 383/08, III. ÚS 327/2015).\n30. Na základe uvedeného ústavný súd konštatuje, že okresný súd v napadnutom\nkonaní nepostupoval dostatočne efektívne a v dostatočnej miere nezohľadnil, o čo\nsťažovateľovi v tejto veci ide. Do dňa prerokovania sťažnosti ústavným súdom napadnuté\nkonanie nebolo právoplatne skončené, teda stav právnej neistoty sťažovateľa odstránený\nnebol.\n31. Uvedený postup okresného súdu teda nesvedčí o tom, že by svoju činnosť\norganizoval v súlade s povinnosťou uloženou mu § 100 ods. 1 OSP tak, aby bola vec čo\nnajrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.\n32. Na základe uvedeného a berúc do úvahy aj to, o čo sťažovateľovi v konaní ide,\ndospel ústavný súd k názoru, že doterajším postupom okresného súdu v konaní o návrhu\nna zvýšenie výživného, v jeho priebehu rozšírené aj o rozhodovanie o striedavej osobnej\n\n12\n\nstarostlivosti oboch rodičov, ktoré je ním vedené pod sp. zn. 12 P 303/2010, došlo\nk zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva sťažovateľa podľa čl. 48\nods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.\n\nIII.\n33. Ústavný súd aj napriek záveru, že postupom okresného súdu v napadnutom\nkonaní\n\ndošlo\n\nk porušeniu\n\nzákladného\n\npráva\n\nsťažovateľa\n\nna\n\nprerokovanie\n\nveci\n\nbez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie jeho záležitosti\nv primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, neprikázal okresnému súdu, aby vo veci\nkonal bez zbytočných prieťahov vzhľadom na to, že túto povinnosť mu uložil už v náleze\nsp. zn. III. ÚS 353/2015 z 20. októbra 2015, ktorým bolo vyhodnotené napadnuté konanie\nokresného súdu z pohľadu iného účastníka konania – matky maloletého dieťaťa.\n34. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým\nvyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané\nfinančné zadosťučinenie.\n35. Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeraného\nfinančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho\ndomáha. Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaní\nprimeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,\nje povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia\nústavného súdu.\n36. Sťažovateľ sa domáha priznania finančného zadosťučinenia v sume 5 000 €\nz dôvodov uvedených vo svojej sťažnosti, keď poukázal najmä na právnu neistotu\nv súvislosti s doterajšou dĺžkou napadnutého konania.\n\n13\n\n37. Cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného\npráva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje\nnielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez pokračujúceho\nporušovania základného práva (IV. ÚS 210/04). Podľa názoru ústavného súdu v tomto\nprípade prichádza do úvahy priznanie finančného zadosťučinenia. Pri určení finančného\nzadosťučinenia ústavný súd vychádza zo zásad spravodlivosti aplikovaných Európskym\nsúdom pre ľudské práva, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru\npriznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.\n38. S prihliadnutím na doterajšiu dĺžku konania okresného súdu vedeného pod sp. zn.\n12 P 303/2010, berúc do úvahy konkrétne okolnosti daného prípadu a najmä skutočnosť,\nže posudzované konanie vo veci nebolo do rozhodnutia ústavného súdu právoplatne\nskončené, považoval ústavný súd priznanie sumy 1 500 € za primerané finančné\nzadosťučinenie podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde.\n39. Ústavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľa, ktoré mu\nvznikli v dôsledku právneho zastúpenia v konaní o jeho sťažnosti advokátom\nJUDr. Vladimírom Kašubom. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže\nv odôvodnených prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému\núčastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.\n40. Ústavný súd pri rozhodovaní o priznaní trov konania vychádzal z priemernej\nmesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za I. polrok 2014, ktorá\nbola 839,83 €.\n41. Úhradu priznal za dva úkony právnej služby (prevzatie, prípravu zastúpenia\na podanie sťažnosti) v súlade s § 1 ods. 3, § 11 ods. 3 a § 13a ods. 1 písm. a) a c) vyhlášky\nMinisterstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách\nadvokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len\n„vyhláška“), a to každý úkon po 139,83 €, t. j. spolu 279,66 €, čo spolu s režijným paušálom\n2 x 8,39 € (§ 16 ods. 3 vyhlášky) predstavuje sumu 296,44 €.\n\n14\n\n42. Priznanú úhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právneho\nzástupcu sťažovateľa v lehote uvedenej v bode 3 výroku tohto nálezu.\n43. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie\nje prípustný opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou nálezu uvedenou vo výroku\ntohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 17. augusta 2016\n\n15", "vazby": {"registre": ["prieťahy", "konanie pred ústavným súdom-podmienky konania pred ústavným súdom", "konanie pred ústavným súdom-podmienky konania pred ústavným súdom", "dieťa-práva dieťaťa", "vyživovacia povinnosť-výživné"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "12P/303/2010", "guid": null, "vztah": "porusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:98d51014-c114-473f-8ade-93fb597dcc05", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:3.US.353.2015.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 353/2015", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 353/2015 z 20. 10. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-10-20", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:3.US.353.2015.2"}, {"guid": "ussr:3ac70e07-d01d-4ca3-a376-2d71c41acdcc", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:3.US.327.2015.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 327/2015", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 327/2015 z 8. 9. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-09-08", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:3.US.327.2015.2"}, {"guid": "ussr:d16ff1c4-d222-4bf0-ae53-71a25eac4769", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 90/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 90/2010 z 8. 4. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-04-08", "citacie_n": 1062, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d16ff1c4-d222-4bf0-ae53-71a25eac4769"}, {"guid": "ussr:f87fb08b-8495-4e4b-ab46-4f4a96e6abae", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 383/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 383/08 z 7. 8. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-08-07", "citacie_n": 115, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f87fb08b-8495-4e4b-ab46-4f4a96e6abae"}, {"guid": "ussr:edba654c-4ff8-44e5-b958-6c9f677e4dbe", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 108/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 108/09 z 15. 4. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-04-15", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:edba654c-4ff8-44e5-b958-6c9f677e4dbe"}, {"guid": "ussr:5ab478f1-e467-42f4-aa5a-0a6f1c0255de", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 105/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 105/07 z 2. 8. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-08-02", "citacie_n": 1198, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5ab478f1-e467-42f4-aa5a-0a6f1c0255de"}, {"guid": "ussr:f20ea675-b068-4072-a83f-60c946fb4831", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 19/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 19/07 z 6. 6. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-06-06", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f20ea675-b068-4072-a83f-60c946fb4831"}, {"guid": "ussr:24248dc2-b655-4a52-afc1-b9b633dfbaff", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 311/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 311/06 z 22. 11. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-11-22", "citacie_n": 252, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:24248dc2-b655-4a52-afc1-b9b633dfbaff"}, {"guid": "ussr:5ce533f5-6bf0-4a01-b1bc-38a789e37a15", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 344/05", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 344/05 z 10. 5. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-05-10", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5ce533f5-6bf0-4a01-b1bc-38a789e37a15"}, {"guid": "ussr:3d85e90a-2c36-48cf-af14-8e6512083d9f", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 31/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 31/06 z 29. 3. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-03-29", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3d85e90a-2c36-48cf-af14-8e6512083d9f"}, {"guid": "ussr:cd486cb1-7248-4290-851f-aba788212e7a", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 210/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 210/04 z 15. 12. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-12-15", "citacie_n": 3328, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:cd486cb1-7248-4290-851f-aba788212e7a"}, {"guid": "ussr:a6f316a0-28e6-4663-a6d2-d8ee36c0e8fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 221/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 221/04 z 10. 11. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-11-10", "citacie_n": 3834, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a6f316a0-28e6-4663-a6d2-d8ee36c0e8fe"}, {"guid": "ussr:bfbce88e-dc5b-4e7d-a4c1-f20edf3495ce", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 132/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 132/03 z 23. 3. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-03-23", "citacie_n": 2755, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bfbce88e-dc5b-4e7d-a4c1-f20edf3495ce"}, {"guid": "ussr:b22d84dd-2656-44ef-900d-d5cfe087462b", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 194/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 194/03 z 3. 3. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-03-03", "citacie_n": 15, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b22d84dd-2656-44ef-900d-d5cfe087462b"}, {"guid": "ussr:82a23cfa-41ba-433b-b120-38d2c3ed3b2e", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 142/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 142/03 z 21. 8. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-08-21", "citacie_n": 2064, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:82a23cfa-41ba-433b-b120-38d2c3ed3b2e"}, {"guid": "ussr:2c22f85c-cc09-4d49-90fc-769ac6580998", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 74/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 74/02 z 4. 4. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-04-04", "citacie_n": 3381, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2c22f85c-cc09-4d49-90fc-769ac6580998"}, {"guid": "ussr:0597db0e-534b-4454-adb7-b2da48c44767", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 111/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 111/02 z 6. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-06", "citacie_n": 3435, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0597db0e-534b-4454-adb7-b2da48c44767"}, {"guid": "ussr:55b749c9-53c1-4efd-987c-b413a079fc71", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 55/98", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 55/98 z 18. 10. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-10-18", "citacie_n": 4873, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:55b749c9-53c1-4efd-987c-b413a079fc71"}, {"guid": "e884a89b-7886-4b58-b427-3ed498b90676:e77b4102-01db-452e-8b81-e59537c9d4a3", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2011:3811212210.1", "spisova_znacka": "6CoP/61/2011", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 6CoP/61/2011 z 24. 10. 2011", "sud": "Krajský súd Trenčín", "datum_vydania": "2011-10-24", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2011:3811212210.1"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:901308bf-6d21-49be-86d2-e88fbeb50fee", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:2.US.426.2018.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 426/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 426/2018 z 19. 9. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-09-19", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.426.2018.1"}]}