{"guid": "ussr:dfb27789-6d6d-458b-8a2a-6ba0cfdc2640", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:3.US.238.2016.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 238/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 238/2016 z 19. 4. 2016", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 19. apríla 2016, sp. zn. III. ÚS 238/2016, ECLI:SK:USSR:2016:3.US.238.2016.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2016-04-19", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "III.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-2", "nazov": "čl. 46 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-3", "nazov": "čl. 46 ods. 3 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-11.odsek-2", "nazov": "čl. 11 ods. 2 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-11.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-11"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-13", "nazov": "čl. 13 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-13", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-13"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-17", "nazov": "čl. 17 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-17", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-17"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-18", "nazov": "čl. 18 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-18", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-18"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-1", "nazov": "čl. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-1"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 3", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 3", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 11 ods. 2", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 11 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 11 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 13", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 13", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 13", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 17", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 17", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 17", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 18", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 18", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 18", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "nazov": "Dodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-11", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-13", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-17", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-18", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-1", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/dfb27789-6d6d-458b-8a2a-6ba0cfdc2640", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.238.2016.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.238.2016.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.238.2016.1/text", "citacie_n": 1, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nIII. ÚS 238/2016-24\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 19. apríla 2016\npredbežne prerokoval sťažnosť\n, a\n,\n\n, zastúpených advokátom JUDr. Jozefom Holičom,\n\nLužická 7, Bratislava, pre namietané porušenie ich základného práva na súdnu ochranu\npodľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, základného práva na prerokovanie veci\nbez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, práva\nna spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd a práva na ochranu majetku podľa čl. 1 Dodatkového protokolu\nk Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom a rozsudkom\nOkresného súdu Senica č. k. 4 C 102/2003-762 z 24. septembra 2009, postupom\na rozsudkom Krajského súdu v Trnave č. k. 24 Co 30/2010-848 z 2. mája 2012 a postupom\na uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4 Cdo 247/2013 z 21. augusta\n2014 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť\na\n\nodmieta.\n\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 11. novembra\n2014 doručená sťažnosť\n, a\n,\n\n(ďalej aj „sťažovateľ v 1. rade“, „sťažovateľka\n\nv 2. rade“ alebo spolu „sťažovatelia“), pre namietané porušenie ich základného práva\nna súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“),\nzákladného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2\nústavy, práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a práva na ochranu majetku podľa\nčl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd\n(ďalej len „dodatkový protokol“) postupom a rozsudkom Okresného súdu Senica (ďalej len\n„okresný súd“) č. k. 4 C 102/2003-762 z 24. septembra 2009, postupom a rozsudkom\nKrajského súdu v Trnave (ďalej len „krajský súd“) č. k. 24 Co 30/2010-848 z 2. mája 2012\na postupom a uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“)\nsp. zn. 4 Cdo 247/2013 z 21. augusta 2014.\nZo sťažnosti a z k nej pripojených príloh vyplýva, že návrhom doručeným okresnému\nsúdu 10. októbra 1997 sa sťažovatelia ako navrhovatelia v 1. a 2. rade (okrem iného)\ndomáhali proti\n,\nv 1. rade“), a\n\n(ďalej len „odporca\n(ďalej len „odporkyňa v 2. rade“),\n\n„určenia, že nehnuteľnosť rekreačná chata... patrí do podielového spoluvlastníctva\nnavrhovateľov v 1. a 2. rade každému v podiele 1/2 k celku“. Sťažovatelia v návrhu tvrdili,\nže predmetná nehnuteľnosť nepatrila do konkurznej podstaty úpadcu, na ktorého majetok\nbol vyhlásený konkurz rozhodnutím Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 38 K/111/95\nz 1. februára 1996, ale do ich (v tom čase trvajúceho) bezpodielového spoluvlastníctva\nmanželov, pretože uvedenú nehnuteľnosť nadobudol sťažovateľ v 1. rade ako fyzická osoba\n\n2\n\npodnikajúca pod obchodným menom „\n\n“ v rámci\n\nprivatizácie podľa zákona č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné\nosoby v znení neskorších predpisov na základe zmluvy o predaji časti podniku uzavretej\ns Federálnym fondom národného majetku 30. apríla 1992. Predmetnú nehnuteľnosť\nnásledne nadobudla odporkyňa v 2. rade na základe kúpnej zmluvy uzavretej s odporcom\nv 1. rade, ktorej vklad do katastra nehnuteľností povolila Správa katastra\n„pod položkou\n\n“.\n\nOkresný súd prvým výrokom napadnutého rozsudku návrh sťažovateľov v merite\nveci ako nedôvodný zamietol, pretože po vykonaní dokazovania výsluchmi účastníkov\nkonania a relevantnými listinnými dokumentmi, ako aj s prihliadnutím na súvisiace súdne\nrozhodnutia, ktoré konkrétne citoval, považoval za preukázané, že „vnesenie majetku\ndo vlastníctva úpadcu sa realizovalo v súlade s § 59 ods. 3, § 109 ods. 3 za primeraného\npoužitia § 476 a nasl. Obchodného zákonníka a tento majetok bol v čase vyhlásenia\nkonkurzu\n\nmajetkom\n\nodporcu...\n\nNavrhovatelia\n\nteda\n\nneuniesli\n\ndôkazné\n\nbremeno\n\na nepreukázali, že sporné nehnuteľnosti a hnuteľné veci patria do ich podielového\nspoluvlastníctva.“. Druhým výrokom napadnutého rozsudku okresný súd návrh\nsťažovateľov proti odporcovi v 1. rade zamietol z dôvodu, že „nie je daná jeho pasívna\nlegitimácia v predmetnom spore, pretože nie je vlastníkom predmetných nehnuteľností“.\nTretím výrokom napadnutého rozsudku okresný súd zaviazal sťažovateľov zaplatiť\ndoplatok súdneho poplatku. Štvrtým výrokom napadnutého rozsudku okresný súd rozhodol,\nže žiadnemu z účastníkov nepriznáva náhradu trov konania.\nProti rozsudku okresného súdu „okrem výroku o náhrade trov konania“ podali\nsťažovatelia odvolanie, v ktorom namietali, že „napriek ich návrhom a navrhovaným\ndôkazom, ktoré žiadali vo veci vykonať súd ich návrhy neakceptoval a dôkazy nevykonal,\nvýsledky dokazovania riadne nevyhodnotil, a tým im odňal možnosť konať pred súdom...\nZ obsahu rozhodnutia vyplýva, že súd prvého stupňa nerozhodol spravodlivo.“. Sťažovatelia\nďalej namietali, že „súd... mal nedoplatok vymáhať do 3 rokov od podania návrhu.\nPo tomto dátume došlo k preklúzii vymáhania súdnych poplatkov.“.\n\n3\n\nKrajský súd napadnutým rozsudkom prvý výrok rozsudku okresného súdu zmenil\ntak, že návrh sťažovateľov „o určenie, že nehnuteľnosť... patrí do podielového\nspoluvlastníctva navrhovateľov 1 a 2 každému v jednej polovici“, zamietol a druhý výrok\nrozsudku okresného súdu zrušil kvôli preformulovaniu prvého výroku ako nadbytočný, resp.\nduplicitný. Krajský súd zároveň zrušil tretí výrok a štvrtý výrok rozsudku okresného súdu,\npričom vec „v časti o náhrade trov konania vo vzťahu k odporcovi 1“ vrátil okresnému\nsúdu na ďalšie konanie. Krajský súd odporkyni v 2. rade náhradu trov prvostupňového\nkonania ani odvolacieho konania nepriznal.\nProti rozsudku krajského súdu „vo všetkých výrokoch okrem výroku, ktorým odvolací\nsúd zrušil povinnosť žalobcov doplatiť súdny poplatok“, podal sťažovateľ v 1. rade\ndovolanie, pričom jeho prípustnosť vyvodzoval „z ustanovenia § 237 písm. b), f), g), § 238\nods. 1, § 239 ods. 1 písm. a), § 241 ods. 1, 2 písm. a), b) c) O. s. p.“.\nNajvyšší súd napadnutým uznesením dovolanie sťažovateľa v 1. rade odmietol ako\nprocesne neprípustné podľa § 238 ods. 1, 2 a 3 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len\n„OSP“), pričom prípustnosť dovolania nezistil ani danosťou niektorej z vád konania podľa\n§ 237 OSP.\nZ uvedeného uznesenia najvyššieho súdu vyplýva, že sťažovateľka v 2. rade\ndovolanie proti rozsudku krajského súdu nepodala, iba vo svojom vyjadrení k dovolaniu\nsťažovateľa v 1. rade uviedla, že sa s ním stotožňuje. V predloženej sťažnosti však túto\nskutočnosť prehliada, a tvrdí, že „11. 06. 2014 sme podali proti rozsudku Krajského súdu\nv Trnave... dovolanie..., ako aj proti predchádzajúcemu rozsudku Okresného súdu\nv Senici...“.\nSťažovatelia v rozsiahlej, avšak logicky nekonzistentnej argumentácii opakovane\ntvrdia, že „žalovaný v 1. rade nikdy sa nestal zákonným vlastníkom predmetnej\nnehnuteľnosti... Pokiaľ žalovaný v 1. rade predával nehnuteľnosti, predával ich ako\nnevlastník a takéto úkony sú od počiatku absolútne neplatné.“. V odôvodnení svojej\nsťažnosti vyjadrujú presvedčenie, že porušenie „čl. 6 ods. 1 Dohovoru a Ústavy SR“ malo\n\n4\n\nza následok porušenie „čl. 11 ods. 2, čl. 13, čl. 17 a čl. 18 Dohovoru, ako aj porušenie\nDodatkového protokolu... podľa čl. 1 Ochrana majetku“, preto žiadajú, aby ústavný súd\no ich sťažnosti „spravodlivo rozhodol. V takom prípade nebude sa musieť zodpovedať\nza svoje konanie pred medzinárodným orgánom, pretože všeobecné súdy, vrátane NS SR\nmali možnosť a príležitosť zjednať nápravu v rámci ich vlastného právneho systému, tak\nneurobili... Ak sa dovolací súd stotožnil s dôvodmi odvolacieho súdu, ktorými svoje\nrozhodnutie odôvodnil..., ktoré ani pri voľnej úvahe použiť nemohol v rozhodovaní podľa\nObčianskeho zákonníka..., porušil čl. 11 ods. 2, čl. 17 a čl. 18 Dohovoru, čo malo\nza následok nespravodlivé rozhodnutie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru... Pokiaľ by súdy...\ndôkazy (založené v spise) preskúmali a vyhodnotili, nemohli dospieť k záverom, že žalobný\nnávrh žalobcov (sťažovateľov) zamietli (OS Senica a KS Trnava) a NS SR dovolanie\nodmietol... Pokiaľ by súdy konali bez zbytočných prieťahov v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy\na v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru, spor by bol dávno skončený a nemohol\nby sa stať sporom komplikovaným... Tým, že odvolací súd konal bez nariadenia\npojednávania, znemožnil žalobcom realizáciu tých procesných práv, ktoré im zákon\nna ochranu a obranu ich základných ľudských práv v sporovom konaní priznáva... Tvrdenie\nodvolacieho súdu, že vzal do úvahy skutočnosti známe mu z jeho úradnej činnosti a založil\nna nich svoje rozhodnutie vo veci... je nespravodlivé z dôvodu porušenia čl. 6 Dohovoru...\nAk dovolací súd sa stotožnil s odôvodnením odvolacieho súdu..., potom aj rozhodnutie\ndovolacieho senátu je nesprávne a... aj zmätočné.“.\nNa základe uvedeného sťažovatelia v petite žiadajú, aby ústavný súd nálezom\nvyslovil, že okresný súd, krajský súd a najvyšší súd „porušili základné právo sťažovateľov\nna spravodlivý súdny proces garantovaný Ústavou Slovenskej republiky v čl. 46 ods. 1, 2\na 3, čl. 48 ods. 2, porušili Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd v zmysle\nčl. 6 ods. 1, čl. 11 ods. 2, čl. 13, čl. 17 a čl. 18 garantovaných Dohovorom, čo malo\nza následok porušenie čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd“, aby rozsudok okresného súdu č. k. 4 C 102/2003-762\nz 24. septembra 2009, rozsudok krajského súdu č. k. 24 Co 30/2010-848 z 2. mája 2012\na uznesenie najvyššieho súdu sp. zn. 4 Cdo 247/2013 z 21. augusta 2014 zrušil a vec vrátil\nokresnému súdu na ďalšie konanie, a aby sťažovateľom priznal finančné zadosťučinenie\n\n5\n\nv sume 10 000 € pre každého z nich, ako aj náhradu trov právneho zastúpenia v sume\n461,77 €.\nII.\nPodľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.\nPodľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak\no ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nPodľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania\npred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.\nPodľa § 20 ods. 4 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.\no organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho\nsudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd je\nviazaný návrhom na začatie konania okrem prípadov výslovne uvedených v tomto zákone.\nPodľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd každý návrh predbežne\nprerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa. Pri predbežnom\nprerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v ustanovení § 25\nods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto\nustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc,\nnávrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy\npodané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd\nna predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd\nmôže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený. Ak ústavný súd navrhovateľa\nna také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.\n\n6\n\nÚstavný súd v prvom rade konštatuje, že napriek tomu, že sťažovatelia sú v konaní\npred ním zastúpení kvalifikovaným právnym zástupcom, ktorý koncipoval aj predmetnú\nsťažnosť, pričom v minulosti boli už viackrát upozornení na to, že predpokladom úspešného\nuplatnenia námietky porušenia toho-ktorého základného práva alebo slobody v konaní pred\nústavným súdom je splnenie všeobecných a osobitných náležitostí vyplývajúcich z § 20\na § 50 zákona o ústavnom súde, ako aj ďalších procesných podmienok vyplývajúcich z § 53\nzákona o ústavnom súde (napr. IV. ÚS 30/02, IV. ÚS 154/04, III. ÚS 115/07, I. ÚS 220/07,\nII. ÚS 289/09, I. ÚS 184/2010, III. ÚS 78/2010, III. ÚS 134/2012, II. ÚS 561/2014 a iné),\npetit v spojení s odôvodnením sťažnosti nevymedzili jasne, určito a zrozumiteľne, teda\ntakým spôsobom, aby bolo možné jednoznačne určiť východisko pre rozhodnutie ústavného\nsúdu o ich veci. Je evidentné, že sťažovatelia túto sťažnosť berú len ako posledný\nprostriedok, ktorý musia vyčerpať pred tým, ako sa obrátia na Európsky súd pre ľudské\npráva (ďalej len „ESĽP“), aby voči ústavnému súdu vyvodil zodpovednosť, ak vydá\n„nespravodlivé“ rozhodnutie, t. j. také rozhodnutie, ktoré nebude v súlade s predstavami\na právnymi názormi sťažovateľov.\nÚstavný súd preto sťažovateľom opätovne pripomína, že zo vzájomnej väzby medzi\nrelevantnými ustanoveniami zákona o ústavnom súde [§ 20 ods. 1 a § 50 ods. 1 písm. a)]\nvyplýva, že sťažovateľ musí označiť základné práva a slobody, vyslovenia porušenia\nktorých sa domáha, nielen označením príslušných článkov ústavy, ale musí ich\nkonkretizovať aj skutkovo (m. m. IV. ÚS 124/08, IV. ÚS 146/08), t. j. uviesť, z akých\ndôvodov malo dôjsť k ich porušeniu, a navrhnúť v tejto súvislosti dôkazy. Nedostatok\nprávne relevantného odôvodnenia sťažnosti má vo vzťahu k namietaným porušeniam tohoktorého základného práva alebo slobody významné procesné dôsledky, pretože ústavný súd\nnie je skutkovým súdom ani ďalšou inštanciou v systéme všeobecného súdnictva, takže bez\nsplnenia uvedenej podmienky ústavný súd o návrhoch sťažovateľa uvedených v petite ani\nnemôže rozhodovať (napr. III. ÚS 149/04, IV. ÚS 409/04, IV. ÚS 168/05, IV. ÚS 279/07,\nIII. ÚS 206/2010, III. ÚS 357/2010, III. ÚS 131/2012, III. ÚS 26/2016 a iné).\nVychádzajúc z uvedeného ústavný súd ustálil, že predmetom sťažnosti je námietka\nporušenia základného práva sťažovateľov na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy,\n\n7\n\nzákladného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2\nústavy, práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a práva na ochranu\nmajetku podľa čl. 1 dodatkového protokolu postupom a rozsudkom okresného súdu\nč. k. 4 C 102/2003-762 z 24. septembra 2009, postupom a rozsudkom krajského súdu\nč. k. 24 Co 30/2010-848 z 2. mája 2012 a postupom a uznesením najvyššieho súdu sp. zn.\n4 Cdo 247/2013 z 21. augusta 2014 v konaní o určovacej žalobe sťažovateľov.\nTvrdenie sťažovateľov o porušení ich základného práva na súdnu ochranu podľa\nčl. 46 ods. 2 a 3 ústavy a práv podľa „čl. 11 ods. 2, čl. 13, čl. 17 a čl. 18“ dohovoru\nokresným súdom, krajským súdom a najvyšším súdom bez existencie právne relevantného\npetitu a odôvodnenia námietky porušenia toho-ktorého práva vo vzťahu ku konkrétnemu\norgánu verejnej moci považoval ústavný súd so zreteľom na už uvedené iba za súčasť\nsťažnostnej argumentácie, ktorá sama osebe nepredstavuje dôvod ústavného prieskumu.\nK námietke porušenia základného práva sťažovateľov podľa čl. 46 ods. 1\nústavy, práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a práva podľa čl. 1 dodatkového protokolu\nnapadnutým rozsudkom okresného súdu\nV čl. 127 ods. 1 ústavy je zakotvený princíp subsidiarity, podľa ktorého môže\nústavný súd konať o namietanom porušení práv sťažovateľov a vecne sa zaoberať\npredloženými sťažnosťami iba vtedy, ak sa sťažovatelia nemôžu domáhať ochrany svojich\npráv pred všeobecným súdom. Namietané porušenie niektorého zo základných práv alebo\nslobôd teda automaticky nezakladá aj právomoc ústavného súdu na konanie o nich. Pokiaľ\nústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby\nzistí, že ochrany tohto základného práva alebo slobody, porušenie ktorých namieta,\nsa sťažovatelia môžu domôcť využitím jemu dostupných a aj účinných právnych\nprostriedkov nápravy, prípadne iným zákonne upraveným spôsobom pred iným súdom\nalebo pred iným štátnym orgánom, musí takúto sťažnosť odmietnuť z dôvodu nedostatku\nsvojej právomoci na jej prerokovanie (napr. I. ÚS 103/02, I. ÚS 6/04, II. ÚS 122/05,\nIV. ÚS 179/05, IV. ÚS 243/05, II. ÚS 90/06).\n\n8\n\nÚstavný súd v tejto súvislosti predstavuje ultima ratio inštitucionálny mechanizmus,\nktorý nasleduje až v prípade nefunkčnosti všetkých ostatných orgánov verejnej moci, ktoré\nsa na ochrane ústavnosti podieľajú. Opačný záver by znamenal popieranie princípu\nsubsidiarity právomoci ústavného súdu podľa zásad uvedených v § 53 ods. 1 zákona\no ústavnom súde (III. ÚS 149/04, IV. ÚS 135/05). Zásada subsidiarity reflektuje okrem\niného aj princíp minimalizácie zásahov ústavného súdu do právomoci všeobecných súdov,\nktorých rozhodnutia sú v konaní o sťažnosti preskúmavané (IV. ÚS 303/04).\nProti napadnutému rozsudku okresného súdu mohli sťažovatelia podať riadny\nopravný prostriedok – odvolanie, ktorý aj využili a odvolací súd o ňom rozhodol. Keďže\nnapadnutý rozsudok okresného súdu bol predmetom súdneho prieskumu realizovaného\nkrajským súdom, ústavný súd sťažnosť v tejto časti odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona\no ústavnom súde pre nedostatok svojej právomoci na jej prerokovanie.\nK námietke porušenia základného práva sťažovateľov podľa čl. 46 ods. 1\nústavy, práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a práva podľa čl. 1 dodatkového protokolu\nnapadnutým rozsudkom krajského súdu\nVo vzťahu k splneniu procesných podmienok prípustnosti sťažnosti smerujúcej proti\nuvedenému rozsudku krajského súdu vychádzal ústavný súd v zmysle rozsudku ESĽP\nz 12.11. 2002 vo veci Zvolský a Zvolská verzus Česká republika (sťažnosť č. 46129/99,\nbody 51, 53 a 54) z právoplatnosti sťažnosťou napadnutého uznesenia najvyššieho súdu,\nktorým odmietol dovolanie sťažovateľa v 1. rade ako procesne neprípustné, a preto\ndvojmesačnú lehotu na podanie sťažnosti podľa § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde\npovažoval v jeho prípade za zachovanú.\nSťažovateľka v 2. rade dovolanie proti rozsudku krajského súdu nepodala, iba\nvo svojom vyjadrení k dovolaniu sťažovateľa v 1. rade uviedla, že sa s ním stotožňuje.\nÚstavný súd preto považuje jej tvrdenie, že „11. 06. 2014 sme podali proti rozsudku\nKrajského súdu v Trnave... dovolanie..., ako aj proti predchádzajúcemu rozsudku\nOkresného súdu v Senici...“, za nepravdivé, pričom v súvislosti s takýmto správaním\n\n9\n\npoukazuje na judikatúru ESĽP, ktorý vyslovil, že „v zásade smie byť sťažnosť odmietnutá\nako neprijateľná podľa čl. 35 ods. 3 dohovoru, pokiaľ bola vedome založená\nna nepravdivých faktoch, a rovnako ak používa útočný, resp. hrubo urážlivý jazyk\n(Řehák v. Česká republika, No. 67208/01, rozhodnutie z 18. 5. 2004)“.\nZo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ v 1. rade, ale aj sťažovateľka v 2. rade považujú\nnapadnutý\n\nrozsudok\n\nkrajského súdu\n\naj napadnuté\n\nuznesenie\n\nnajvyššieho\n\nsúdu\n\nza rozhodnutia, ktoré sú nespravodlivé, nesprávne a zmätočné, s ktorých právnymi závermi\nsa nestotožňujú. Obom súdom pritom vytýkajú, že nepreskúmaním všetkých predložených\ndôkazov nachádzajúcich sa v spise okresného súdu dospeli k rozhodnutiam, ktoré nie sú\npresvedčivo odôvodnené. Okrem toho podľa ich názoru krajský súd rozhodol bez nariadenia\nodvolacieho pojednávania a najvyšší súd „všetky pochybenia súdov 1. a 2. stupňa“\nneodstránil.\nVzhľadom na to, že sťažovateľom je známa judikatúra ústavného súdu týkajúca\nsa jeho oprávnenia preskúmavať a posudzovať právne názory všeobecných súdov vo vzťahu\nk obsahu označených práv, v danom prípade ju nebolo potrebné duplicitne citovať.\nNa doplnenie však ústavný súd uvádza, že všeobecný súd musí vykladať a používať\nustanovenia na vec sa vzťahujúcich zákonných predpisov v súlade s účelom základného\npráva na súdnu ochranu. Aplikáciou a výkladom týchto ustanovení nemožno toto ani iné\nzákladné práva obmedziť spôsobom zasahujúcim do ich podstaty a zmyslu. Z tohto hľadiska\nmusí všeobecný súd pri výklade a aplikácii príslušných právnych predpisov prihliadať\nna spravodlivú rovnováhu pri poskytovaní ochrany uplatňovaným právam a oprávneným\nzáujmom účastníkov konania (obdobne napr. III. ÚS 271/05, III. ÚS 78/07). Princíp\nspravodlivosti\n\na\n\npožiadavka\n\nmateriálnej\n\nochrany\n\npráv\n\nsú\n\ntotiž\n\npodstatnými\n\na neopomenuteľnými atribútmi právnej ochrany (predovšetkým súdnej) v rámci koncepcie\nmateriálneho právneho štátu.\nKrajský súd v relevantnej časti napadnutého rozsudku uviedol, že „odvolanie\nnavrhovateľov proti rozhodnutiu vo veci samej a v časti o zastavení konania nie je\nv podstate dôvodným, v dôsledku čoho je dôvodné v týchto častiach rozsudok súdu prvého\n\n10\n\nstupňa potvrdiť a len z dôvodu správnej formulácie výrokov 1 a 2 ich spojením do jedného\nvýroku, treba v týchto častiach rozsudok formálne zmeniť. Odvolanie v časti o povinnosti\nzaplatiť súdny poplatok je dôvodné... Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal\nod právnych záverov prvostupňového súdu odchýliť a nemôže preto dať za pravdu\nodvolateľom.“.\nKrajský súd navyše k veci dodal, že k rovnakým záverom, s ktorými sa plne\nstotožňuje, dospel aj Krajský súdom v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn.\n81 Cb/80/97, v ktorom bolo jednoznačne preukázané, že „celý majetok ktorý navrhovateľ\nzískal Zmluvou o predaji časti podniku z 30. 4. 1992 platne a účinne vzniesol ako nepeňažný\nvklad do spoločnosti\n\n,\n\n... Štátne notárstvo\n\nzmenu spoločenskej zmluvy zaregistrovalo dňom 28. 12. 1992 pod č. k.\n, ktorým dňom zmena spoločenskej zmluvy nadobudla právoplatnosť a stala sa\nprávne účinnou. Stala sa tak vkladuschopnou listinou, nakoľko registráciou zmeny\nspoločenskej zmluvy štátnym notárstvom bola splnená požiadavka v zmysle § 133 ods. 2\nObčianskeho zákonníka v platnom znení z roku 1992, podľa ktorého k platnosti zmluvy\no prevode nehnuteľnosti je potrebná jej registrácia štátnym notárstvom. V danej veci tak\nvlastníctvo k celému vnesenému majetku hnuteľnému i nehnuteľnému prešlo na úpadcu\nv zmysle vtedy platného § 133 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka dňom registrácie\nspoločenskej zmluvy spoločnosti\n\n,\n\n...\n\nPre existenciu právoplatného rozhodnutia súdu o vylučovacej žalobe, ktoré je pre správcu\nkonkurznej podstavy záväzné, však žalobcovia už nemôžu mať naliehavý právny záujem\nna určení, že veci patria do ich podielového spoluvlastníctva, nakoľko ani v prípade\nvyhovenia ich žalobe by sa na ich právnom postavení nič nezmenilo... Zamietnutie žaloby,\nktorou sa navrhovateľ domáhal vylúčenia vecí z konkurznej podstaty znamená, že správca\nkonkurznej podstaty úpadcu pri spisovaní majetku úpadcu pojal (zahrnul) do konkurznej\npodstaty majetok úpadcu, tzn. majetok, ktorý v čase vyhlásenia konkurzu patril úpadcovi,\nteda správne i majetok, ktorého vylúčenia z konkurznej podstaty sa navrhovateľ domáhal...\nPokiaľ sa navrhovateľ domáhal vylúčenia označených vecí z konkurznej podstaty a súd jeho\nnávrh právoplatne zamietol, logicky platí, že sporné nehnuteľnosti boli do súpisu úpadcu\n\n11\n\nzapísané oprávnenie, a teda ich vlastníkom bol úpadca, že do konkurznej podstaty úpadcu\npatria a že navrhovateľ nie je(nebol) ich vlastníkom.“.\nČo sa týka zmeny prvého výroku a druhého výroku rozsudku okresného súdu,\nkrajský súd uviedol, že „zamietnutie návrhu proti odporcovi 2 je obsiahnuté vo výroku 1,\nktorým súd návrh na určenie vlastníctva navrhovateľov 1 a 2 zamietol a stačilo iba\nv odôvodnení zdôrazniť u odporcu 1 i nedostatok pasívnej vecnej legitimácie pre vedenie\nsporu proti nemu. Z uvedených dôvodov potom odvolací súd tento výrok napadnutého\nrozsudku ako nadbytočný a duplicitný zrušil... a prvý výrok napadnutého rozsudku bolo\npotom treba zmeniť, resp. preformulovať..., tzn. prvý a druhý výrok napadnutého rozsudku\nzlúčiť do jedného.“.\nÚstavný súd na rozdiel od sťažovateľov nepovažuje napadnutý rozsudok krajského\nsúdu za nepreskúmateľný, keďže z neho vyplýva dostatok právne relevantných argumentov\nodôvodňujúcich ním prijaté rozhodnutie. Preskúmaním tohto rozsudku ústavný súd dospel\nk záveru, že krajský súd konal v medziach svojej právomoci, keď príslušné ustanovenia\npodstatné pre posúdenie veci interpretoval a aplikoval ústavne súladným spôsobom, jeho\núvahy vychádzajú z konkrétnych faktov, sú logické, a preto aj celkom legitímne a právne\nakceptovateľné. Krajský súd primerane rozumným a v okolnostiach veci postačujúcim\nspôsobom reflektoval na sťažovateľmi vznesené tvrdenia, na prerokúvaný prípad aplikoval\nrelevantné hmotnoprávne a procesnoprávne ustanovenia všeobecne záväzných právnych\npredpisov a svoje rozhodnutie o zamietnutí určovacej žaloby sťažovateľov presvedčivo\na náležite odôvodnil. Možno teda uzavrieť, že krajský súd zodpovedal všetky právne\na skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, ktorej sa sťažovatelia\npred ním domáhali.\nSkutočnosť, že sťažovatelia sa s právnym názorom krajského súdu nestotožňujú,\nnemôže sama osebe viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti tohto\nnázoru a nezakladá ani oprávnenie ústavného súdu nahradiť právny názor krajského súdu\nsvojím vlastným (obdobne I. ÚS 313/2010, II. ÚS 134/09, III. ÚS 127/2012).\n\n12\n\nAni námietka sťažovateľov týkajúca sa toho, že „odvolací súd konal bez nariadenia\npojednávania“, nie je spôsobilá spochybniť napadnutý postup krajského súdu, keďže\nustanovenie § 214 ods. 2 OSP odvolaciemu súdu výslovne umožňuje konať takýmto\nspôsobom. Z uvedeného dôvodu nemožno ani napadnutý rozsudok krajského súdu\npovažovať za taký, ktorý by popieral podstatu, zmysel a účel ním aplikovaných\nprocesnoprávnych ustanovení, v dôsledku čoho by mohlo dôjsť aj k porušeniu označených\npráv sťažovateľov.\n„Verejnosť konania patrí k ústavným procesným zárukám práva na súdnu a inú\nprávnu ochranu. S verejným prerokovaním veci súvisí princíp ústnosti a bezprostrednosti\na právo vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným dôkazom. Princíp verejnosti však nie je\nabsolútny, to znamená, že umožňuje tiež výnimky. Výnimky z princípu verejnosti sa ale\nvzťahujú na súdne pojednávanie (prerokovávanie), nie na vyhlásenie rozsudku. Povinnosť\nvyhlásenia rozsudku je bezvýnimočná. Vyplýva to z doslovného znenia čl. 142 ústavy, ako\naj zo zákonov, ktoré v súlade s ústavou upravujú podmienky a podrobnosti o súdnej\nochrane, o pôsobnosti súdov a konaní pred súdmi“ (m. m. II. ÚS 58/97).\nAj ESĽP vo veci Hakanson z roku 1986 (A-99) judikoval, že verejnosť konania je\nzákladným princípom zakotveným v čl. 6 ods. 1 dohovoru; tento princíp musí byť plne\nrešpektovaný aspoň pri jednom inštančnom konaní o merite veci, pokiaľ nie sú dôvody\nuvedené v čl. 6 ods. 1 dohovoru umožňujúce vylúčenie verejnosti.\nKeďže ústavný súd nezistil žiadnu príčinnú súvislosť medzi napadnutým\na rozsudkom krajského súdu a namietaným porušením základného práva sťažovateľov\npodľa čl. 46 ods. 1 a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, sťažnosť v tejto časti podľa § 25\nods. 2 zákona o ústavnom súde odmietol ako zjavne neopodstatnenú.\nÚstavný súd zároveň dospel k záveru, že z napadnutého rozsudku krajského súdu\nnemožno vyvodiť nič, čo by signalizovalo, že by ním mohlo dôjsť k neprípustnému zásahu\ndo práva sťažovateľov na ochranu majetku podľa čl. 1 dodatkového protokolu, preto\n\n13\n\nz dôvodu zjavnej neopodstatnenosti podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietol\nsťažnosť aj v tejto časti.\nK námietke porušenia základného práva sťažovateľov podľa čl. 46 ods. 1\nústavy, práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a práva podľa čl. 1 dodatkového protokolu\nnapadnutým uznesením najvyššieho súdu\nBez toho, aby ústavný súd podrobne citoval z rozsiahleho odôvodnenia napadnutého\nuznesenia najvyššieho súdu, konštatuje, že jeho preskúmaním zistil, že najvyšší súd\nsa v konaní o podanom mimoriadnom opravnom prostriedku dôsledne a vyčerpávajúcim\nspôsobom zaoberal všetkými námietkami sťažovateľa v 1. rade, ktoré uplatnil ako dovolacie\ndôvody. Dotkol sa pritom v podstate všetkých relevantných okolností prerokúvaného\nprípadu, avšak nezistil nič, čo by odôvodňovalo potrebu jeho zásahu v uvedenej veci.\nNajvyšší súd uviedol, ktorými zákonnými ustanoveniami príslušného procesnoprávneho\npredpisu sa pri posudzovaní veci riadil a ako ich aplikoval. Jasne a zrozumiteľne ozrejmil,\nprečo považoval dovolanie sťažovateľa v 1. rade za také, ktorého prípustnosť nemožno\nvyvodiť z § 238 ods. 1, 2 a 3 OSP. Najvyšší súd napadnutý rozsudok odvolacieho súdu\npreskúmal aj z hľadiska prípadných vád konania predpokladaných ustanovením § 237 OSP,\navšak\n\ns negatívnym\n\nvýsledkom.\n\nNa základe\n\nuvedeného\n\nústavný\n\nsúd\n\nkonštatuje,\n\nže v rozhodnutí najvyššieho súdu nezistil svojvôľu, arbitrárnosť ani jeho neodôvodnenosť.\nVychádzajúc z uvedených skutočností považuje ústavný súd napadnuté uznesenie\nnajvyššieho súdu z ústavného hľadiska za udržateľné, a keďže medzi ním a námietkou\nporušenia základného práva sťažovateľov podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, práva podľa čl. 6\nods. 1 dohovoru a práva podľa čl. 1 dodatkového protokolu nezistil žiadnu príčinnú\nsúvislosť, sťažnosť v tejto časti podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietol ako\nzjavne neopodstatnenú.\nK námietke porušenia základného práva sťažovateľov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy\nnapadnutým postupom okresného súdu, krajského súdu a najvyššieho súdu\n\n14\n\nZ ustálenej judikatúry ústavného súdu (napr. III. ÚS 20/00, II. ÚS 12/01,\nIV. ÚS 37/02, III. ÚS 172/05) vyplýva, že právu na prejednanie veci v primeranej lehote\nzaručenému čl. 6 ods. 1 dohovoru (obdobne ako základnému právu na prerokovanie veci\nbez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy) sa v konaní pred ústavným súdom\nposkytuje ochrana len vtedy, ak v čase uplatnenia tejto ochrany porušenie základného práva\noznačenými orgánmi verejnej moci ešte trvalo. Ústavný súd zásadne odmietne sťažnosť ako\nzjavne neopodstatnenú, ak v čase, v ktorom bola sťažnosť doručená ústavnému súdu, už\nk porušovaniu označeného práva nedochádzalo. Účelom práva na prerokovanie veci bez\nzbytočných prieťahov je totiž odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba\ndomáhajúca sa rozhodnutia orgánu verejnej moci.\nKeďže citovaná judikatúra je sťažovateľom známa, pričom konanie o určovacej\nžalobe sťažovateľov, čo sa týka merita veci, bolo právoplatne ukončené ešte pred podaním\nsťažnosti ústavnému súdu, sťažnosť v tejto časti podľa poslednej vety § 25 ods. 2 zákona\no ústavnom súde odmietol ako zjavne neopodstatnenú.\nZ dôvodu, že sťažovatelia v sťažnosti námietku porušenia základného práva podľa\nčl. 48 ods. 2 ústavy postupom všeobecných súdov pri rozhodovaní o náhrade trov konania\nnevzniesli, táto nebola predmetom ústavného prieskumu.\nVzhľadom na odmietnutie sťažnosti ako celku sa ústavný súd ďalšími požiadavkami\nsťažovateľov nezaoberal, keďže rozhodovanie o nich je podmienené vyslovením porušenia\nzákladného práva alebo slobody, k čomu v tomto prípade nedošlo.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 19. apríla 2016\n\n15", "vazby": {"registre": ["prieťahy", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na prerokovanie veci – v prítomnosti účastníkov", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na súdnu ochranu", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na spravodlivý proces", "podmienky konania", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na prerokovanie veci - bez zbytočných prieťahov"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:29b6f8c3-c617-4964-9b2f-da8b5967e8e2", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:3.US.26.2016.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 26/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 26/2016 z 19. 1. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-01-19", "citacie_n": 71, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.26.2016.1"}, {"guid": "ussr:2d2ba266-6032-405a-8e23-6fc895f33912", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 561/2014", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 561/2014 z 18. 9. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-09-18", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2d2ba266-6032-405a-8e23-6fc895f33912"}, {"guid": "ussr:e5b2863d-99ba-4750-83ec-cf50fd287673", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 134/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 134/2012 z 28. 3. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-03-28", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e5b2863d-99ba-4750-83ec-cf50fd287673"}, {"guid": "ussr:a195fbee-69b7-40dc-8915-35da2865df7c", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 127/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 127/2012 z 28. 3. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-03-28", "citacie_n": 65, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a195fbee-69b7-40dc-8915-35da2865df7c"}, {"guid": "ussr:bd4fb047-5e00-482c-8311-9e112a7fcb19", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 131/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 131/2012 z 28. 3. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-03-28", "citacie_n": 127, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bd4fb047-5e00-482c-8311-9e112a7fcb19"}, {"guid": "ussr:a9a59dba-e4b5-437b-9b71-d0a76f57d012", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 357/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 357/2010 z 5. 10. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-10-05", "citacie_n": 1044, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a9a59dba-e4b5-437b-9b71-d0a76f57d012"}, {"guid": "ussr:dd1de092-f1e3-4891-a0f5-59dcc17a3395", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 313/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 313/2010 z 7. 9. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-09-07", "citacie_n": 125, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:dd1de092-f1e3-4891-a0f5-59dcc17a3395"}, {"guid": "ussr:9990762d-28c4-47ae-8fe8-c2fcc188b638", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 184/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 184/2010 z 27. 5. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-05-27", "citacie_n": 61, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:9990762d-28c4-47ae-8fe8-c2fcc188b638"}, {"guid": "ussr:fe684aaa-bdf7-49c0-90db-9d96fb5600f5", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 206/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 206/2010 z 18. 5. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-05-18", "citacie_n": 1015, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fe684aaa-bdf7-49c0-90db-9d96fb5600f5"}, {"guid": "ussr:323745fc-9b51-4b71-acf0-1111f221b23c", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 78/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 78/2010 z 18. 2. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-02-18", "citacie_n": 24, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:323745fc-9b51-4b71-acf0-1111f221b23c"}, {"guid": "ussr:8e940455-67c0-43bd-956b-9251f717d92e", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 289/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 289/09 z 17. 9. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-09-17", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8e940455-67c0-43bd-956b-9251f717d92e"}, {"guid": "ussr:2336e028-df60-4327-805d-0b05c7695255", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 134/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 134/09 z 2. 4. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-04-02", "citacie_n": 665, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2336e028-df60-4327-805d-0b05c7695255"}, {"guid": "ussr:8da1c78d-cca8-4964-8729-a04eb66ffe7d", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 146/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 146/08 z 24. 4. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-04-24", "citacie_n": 372, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8da1c78d-cca8-4964-8729-a04eb66ffe7d"}, {"guid": "ussr:a4ff50d0-0384-4ca9-9087-aafde625a211", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 124/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 124/08 z 10. 4. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-04-10", "citacie_n": 302, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a4ff50d0-0384-4ca9-9087-aafde625a211"}, {"guid": "ussr:645dce09-be53-48f9-a4a8-87234afa4350", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 279/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 279/07 z 7. 11. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-11-07", "citacie_n": 198, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:645dce09-be53-48f9-a4a8-87234afa4350"}, {"guid": "ussr:92fe1fd0-7ba1-4bca-922c-d86ec61ebdbb", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 220/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 220/07 z 31. 10. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-10-31", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:92fe1fd0-7ba1-4bca-922c-d86ec61ebdbb"}, {"guid": "ussr:fef2cdf0-db1f-44ea-ad33-6777804fc924", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 115/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 115/07 z 24. 4. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-04-24", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fef2cdf0-db1f-44ea-ad33-6777804fc924"}, {"guid": "ussr:bb9a73b6-8594-4cd1-a91c-143e6041f61f", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 78/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 78/07 z 12. 4. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-04-12", "citacie_n": 953, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bb9a73b6-8594-4cd1-a91c-143e6041f61f"}, {"guid": "ussr:4f084ded-c26c-466d-93a7-fe00fdf79b9c", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 122/05", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 122/05 z 14. 6. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-06-14", "citacie_n": 1152, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4f084ded-c26c-466d-93a7-fe00fdf79b9c"}, {"guid": "ussr:9a5e68bd-5882-45b4-8a90-519b36e6f877", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 90/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 90/06 z 5. 4. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-04-05", "citacie_n": 1160, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:9a5e68bd-5882-45b4-8a90-519b36e6f877"}, {"guid": "ussr:3d44fc5a-f1c6-4948-a558-7b201e658668", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 243/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 243/05 z 11. 10. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-10-11", "citacie_n": 1164, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3d44fc5a-f1c6-4948-a558-7b201e658668"}, {"guid": "ussr:18007d03-ec1a-42de-9cef-68e58d7fefdf", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 271/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 271/05 z 5. 10. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-10-05", "citacie_n": 714, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:18007d03-ec1a-42de-9cef-68e58d7fefdf"}, {"guid": "ussr:9ef76826-7481-4708-8b7f-da436dbe3c79", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 179/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 179/05 z 21. 6. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-06-21", "citacie_n": 1265, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:9ef76826-7481-4708-8b7f-da436dbe3c79"}, {"guid": "ussr:738030f0-5e5a-4365-a13e-6952f53f70d2", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 172/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 172/05 z 9. 6. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-06-09", "citacie_n": 47, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:738030f0-5e5a-4365-a13e-6952f53f70d2"}, {"guid": "ussr:544b7168-b44a-48af-8a8d-0688a3ab87a1", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 168/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 168/05 z 8. 6. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-06-08", "citacie_n": 565, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:544b7168-b44a-48af-8a8d-0688a3ab87a1"}, {"guid": "ussr:5a33bd5a-4255-4487-89b0-45d3a7945a5b", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 135/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 135/05 z 11. 5. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-05-11", "citacie_n": 2364, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5a33bd5a-4255-4487-89b0-45d3a7945a5b"}, {"guid": "ussr:57354d74-ba22-46fd-a114-1af288f327b2", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 409/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 409/04 z 15. 12. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-12-15", "citacie_n": 772, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:57354d74-ba22-46fd-a114-1af288f327b2"}, {"guid": "ussr:0081dcc6-8002-4a07-9cb9-c7cbf17d56c4", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 303/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 303/04 z 6. 10. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-10-06", "citacie_n": 1554, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0081dcc6-8002-4a07-9cb9-c7cbf17d56c4"}, {"guid": "ussr:b35ec63e-5c30-48bb-9da7-58b1248a9271", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 154/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 154/04 z 12. 5. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-05-12", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b35ec63e-5c30-48bb-9da7-58b1248a9271"}, {"guid": "ussr:b9c4a4d0-caaa-4064-90fc-0455a4f76974", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 149/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 149/04 z 5. 5. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-05-05", "citacie_n": 3401, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b9c4a4d0-caaa-4064-90fc-0455a4f76974"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:17f5f39f-8c00-4432-a03f-e7d2b7380e92", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:3.US.541.2017.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 541/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 541/2017 z 12. 9. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-09-12", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.541.2017.1"}]}