{"guid": "ussr:1a4230b4-5128-4c71-9b9d-68f012be78c4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:3.US.231.2016.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 231/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 231/2016 z 19. 4. 2016", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 19. apríla 2016, sp. zn. III. ÚS 231/2016, ECLI:SK:USSR:2016:3.US.231.2016.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2016-04-19", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "III.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-47.odsek-3", "nazov": "čl. 47 ods. 3 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-47.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-47"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-50.odsek-3", "nazov": "čl. 50 ods. 3 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-50.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-50"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-3", "nazov": "čl. 6 ods. 3 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-1", "nazov": "čl. 48 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-13", "nazov": "čl. 13 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-13", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-13"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 50 ods. 3", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 50 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 50 ods. 3", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 3 písm. c", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 3 písm. c", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 3 písm. c", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 50 ods. 3", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 50 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 50 ods. 3", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 3 písm. c", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 3 písm. c", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 3 písm. c", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 13", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 13", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 13", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-47", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-50", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-13", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/1a4230b4-5128-4c71-9b9d-68f012be78c4", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.231.2016.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.231.2016.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.231.2016.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nIII. ÚS 231/2016-16\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 19. apríla 2016\npredbežne prerokoval sťažnosť\n, zastúpeného advokátom JUDr. Vladimírom Kašubom, Holubyho 51, Martin, pre\nnamietané porušenie základných práv podľa čl. 46 ods. 1, čl. 47 ods. 3, čl. 48 ods. 1 a 2 a\nčl. 50 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky a práv podľa čl. 6 ods. 1 a 3 písm. c) a čl. 13\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Špecializovaného\ntrestného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. PK 2 T 10/2009 a jeho rozsudkom\nzo 16. novembra 2011, postupom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v konaní\nvedenom pod sp. zn. 1 TdoV 8/2015 a jeho uznesením z 18. novembra 2015 a postupom\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky v konaní vedenom pod sp. zn. 5 To 3/2012 a jeho\nuznesením z 31. mája 2012 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť\n\n, odmieta.\nOdôvodnenie:\nI.\n\nÚstavnému\n4. februára 2016\n\nsúdu\n\nSlovenskej\n\ndoručená\n\nsťažnosť\n\nrepubliky\n\n(ďalej\n\nlen\n\n„ústavný\n\nsúd“)\n\nbola\n\n(ďalej\n\nlen\n\n„sťažovateľ“), pre namietané porušenie základných práv podľa čl. 46 ods. 1, čl. 47 ods. 3,\nčl. 48 ods. 1 a 2 a čl. 50 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práv\npodľa čl. 6 ods. 1 a 3 písm. c) a čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd (ďalej len „dohovor“) postupom v konaní Špecializovaného trestného súdu (ďalej len\n„špecializovaný\n\nsúd“)\n\nzo 16. novembra 2011\n\nvedenom\n(ďalej\n\nlen\n\npod\n\nsp. zn. PK 2 T 10/2009\n\n„rozsudok\n\nšpecializovaného\n\na\n\njeho rozsudkom\n\nsúdu“),\n\npostupom\n\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) v konaní vedenom pod\nsp. zn. 1 TdoV 8/2015 a jeho uznesením z 18. novembra 2015 (ďalej len „uznesenie\nnajvyššieho súdu z 18. novembra 2015“) a postupom najvyššieho súdu v konaní vedenom\npod sp. zn. 5 To 3/2012 a jeho uznesením z 31. mája 2012 (ďalej len „uznesenie najvyššieho\nsúdu z 31. mája 2012“).\nZ obsahu sťažnosti aj jej príloh vyplýva, že sťažovateľ bol rozsudkom\nšpecializovaného súdu uznaný vinným zo spáchania trestného činu prijímania úplatku a inej\nnenáležitej výhody, za čo bol odsúdený na trest odňatia slobody. Výkon trestu mu bol\npodmienečne odložený. Súčasne mu bol uložený aj peňažný trest a pre prípad jeho zmarenia\nnáhradný trest odňatia slobody.\nProti rozsudku špecializovaného súdu sa sťažovateľ odvolal. Odvolanie bolo\nuznesením najvyššieho súdu z 31. mája 2012 zamietnuté.\nProti uzneseniu najvyššieho súdu z 31. mája 2012 podal sťažovateľ dovolanie.\nDovolanie bolo uznesením najvyššieho súdu sp. zn. 1 TdoV 5/2013 z 30. mája 2013 (ďalej\naj „zrušené uznesenie najvyššieho súdu“) odmietnuté, na čo podal sťažovateľ ústavnému\nsúdu sťažnosť. Ústavný súd nálezom sp. zn. III. ÚS 114/2015 z 2. júna 2015 vyslovil\nporušenie práv sťažovateľa, predmetné uznesenie zrušil a vec vrátil najvyššiemu súdu\nna ďalšie konanie.\nNásledne\nz 2. júna 2015\n\npo\n\nzohľadnení\n\nnálezu\n\nbolo\n\nuznesením\n\nnajvyššieho\n\nsťažovateľa opätovne odmietnuté.\n\n2\n\nústavného\nsúdu\n\nsúdu\n\nsp. zn. III. ÚS 114/2015\n\nz 18. novembra 2015\n\ndovolanie\n\nSťažovateľ koncipoval sťažnosť do troch častí.\nV prvej časti napáda odôvodnenie uznesenia najvyššieho súdu z 18. novembra 2015,\nkonkrétne časť, v ktorej najvyšší súd zdôvodňuje, prečo vec sťažovateľa prerokoval senát\n1 TdoV v zmenenom zložení: „Pre úplnosť je potrebné poznamenať, že senát 1 TdoV už\nnemohol dovolanie prejednať a rozhodnúť v pôvodnom zložení, lebo medzičasom zamkla\nfunkcia sudcu\n\na\n\na\n\nmá s účinnosťou od 1. novembra 2014 výkon funkcie sudcu prerušený. S\npoukazom na vyššie uvedené fakty ako i právne závery vyslovené v náleze ústavného súdu\nriadiaci predseda senátu\n\n, ktorý je v danej veci aj sudcom\n\nspravodajcom, opatrením nariadil termín neverejného zasadnutia na 18. novembra 2015 a\nurčil nové zloženie senátu tak, že okrem neho ako predsedu sú ďalšími členmi senátu\n,\n\n,\n\na\n\nPodľa vyjadrenia sťažovateľa „[s]kutočnosť, že\n\n.“\nbol označený\n\nako riadiaci predseda senátu je zrejmá z č. 1. 2035, na ktorom sa nachádza spomínané\nopatrenie o nariadení termínu neverejného zasadnutia a o určení zloženia senátu. Čo však\nnie je z obsahu súdneho spisu zrejmé, je to, prečo v niekoľkých úkonoch vo veci konal ako\npredseda senátu\n\n, ktorý je v rozvrhu práce Najvyššieho súdu Slovenskej\n\nrepubliky zapísaný pre senát 1 TdoV ako prvý predseda senátu v poradí. Na č. 1. 2032\n(hneď za nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky) sa nachádza jeho pokyn zo dňa\n21.07.2015, ktorým ukladá kancelárii, aby vyžiadala spisy zo Špecializovaného trestného\nsúdu v Pezinku a zároveň ukladá elektronickej podateľni, aby vec zapísala do registra\n1 TdoV. Následne tomuto pokynu elektronická podateľňa vyhovela (č. 1. 2033). Na č. I.\n2044 sa nachádza žiadosť o zaslanie spisov na Špecializovaný trestný súd v Pezinku zo dňa\n27.07.2015, vyhotovená v mene\n\nako predsedu senátu. Prečo došlo\n\nk zmene predsedu senátu z\n\nna\n\nuž nie je\n\nv súdnom spise zistiteľné. Rovnako je tomu tak aj vo vzťahu k určeniu sudcu spravodajcu.“.\nSťažovateľ teda namieta, že z obsahu spisového materiálu ani z uznesenia\nnajvyššieho súdu z 18. novembra 2015 nie je zrejmé, ako došlo v sťažovateľovej veci\n\n3\n\nk určeniu sudcu spravodajcu a prečo v dvoch úkonoch vo veci (vyžiadanie spisu\nod špecializovaného súdu a pokynu podateľni na zapísanie veci do príslušného registra)\nkonal riadiaci predseda senátu 1 TdoV.\nSťažovateľ ďalej poukázal na to, že «[k]eď vo veci konal pôvodný senát dovolacieho\nsúdu (sp. zn.: 1TdoV 5/2013), predsedom senátu bol predseda senátu na zaradený v rozvrhu\npráce (2013) na prvom mieste.\n\nje zapísaný v senáte 1 TdoV v rozvrhu\n\npráce na rok 2015 až na treťom mieste. Jeho určenie za predsedu senátu, bez ďalšieho,\npričom toto „ďalšie“ z obsahu súdneho spisu nevyplýva, odporuje rozvrhu práce a to jeho\nkonkrétnemu výroku - „Ak má v senáte viac sudcov funkciu predsedu senátu, riadiacim\npredsedom senátu je predseda senátu uvedený v osobitnej časti rozvrhu práce na prvom\nmieste“ (čl. II. ods. 12). Uvedený záver vyplýva aj z textácie čl. V. ods. 1 rozvrhu práce („...\nak došlo k vylúčeniu predsedu senátu z prejednávania a rozhodovania veci zastupuje ho\nďalší predseda toho istého senátu v poradí uvedenom v osobitnej časti rozvrhu práce“). Pri\nabsencii dôvodov vylúčenia nie je zrejmé, prečo boli prví dvaja predsedovia senátov\n„preskočení“.».\nSťažovateľ uvedeným namieta, že určenie\n\nza predsedu\n\ndovolacieho senátu príslušného na opätovné rozhodnutie o dovolaní (uznesením najvyššieho\nsúdu z 18. novembra 2015) bolo v rozpore s Rozvrhom práce Najvyššieho súdu na rok 2015\nv znení príslušných opatrení (ďalej len ,,rozvrh práce“).\nNapokon sťažovateľ poukázal aj na to, že «[z]aradenie a členenie senátu 1 TdoV, tak\nako je uvedené v rozvrhu práce dovolacieho sudu, v zásade umožňuje v mojej veci zostaviť\ncelý päťčlenný senát zo sudcov zaradených na mieste č. 1 až č. 5 a to z toho dôvodu, že ani\njeden z týchto sudcov nie je vylúčený pre dôvody v zmysle ustanovenia § 31 ods. 3, druhá\nveta Tr. por. (a pokiaľ mám vedomosť ani pre iné zákonné dôvody). V tomto prípade však\nbez akýchkoľvek dôvodov dostali „prednosť“ náhradní členovia senátu na mieste č. 6 a 7.\nBez vysvetlenia ostáva absencia predsedu senátu z č. 1 (hoci vykonával, i keď len\nadministratívne, ale predsa úkony smerujúce k príprave rozhodnutia) a stáleho člena senátu\nz č. 4.\n\n4\n\nSpornou ostáva aj tá skutočnosť, či sa vôbec elektronická podateľňa mala riadiť\npokynom predsedu senátu na č. I. 2032. Číselné označenie senátu nepredstavuje záruku\ndodržania základného práva na zákonného sudcu, resp. základného práva na nezávislý\na nestranný súd zriadený zákonom. Zárukou je jeho personálne obsadenie, čo potvrdzuje\nrozvrh práce dovolacieho súdu tým, že opätovný nápad do toho istého senátu sa\nneuskutoční, v prípade, ak do senátu nie je zaradená väčšina jeho naposledy vo veci\nrozhodujúcich členov (čl. II. ods. 4). Väčšina z piatich sudcov sú traja sudcovia. V mojom\nprípade takýto senát (s väčšinou naposledy rozhodujúcich členov) neexistuje. S ohľadom na\nuvedené som toho názoru, že vec sa mala prideliť náhodným výberom (dva senáty\nprichádzajúce do úvahy: 1 TdoV a 2 TdoV).».\nSťažovateľ uvedeným namieta nesprávnosť (resp. z rozhodnutia vyplývajúcu\nnepreskúmateľnosť) zloženia celého senátu dovolacieho súdu, ako aj pridelenie veci senátu\n1 TdoV.\nV druhej časti sťažnosti namieta, že svoje dovolanie oprel o dôvody ustanovenia\n§ 371 ods. 1 písm. c)\n\na písm. g)\n\nzákona\n\nč. 301/2005 Z. z. Trestný\n\nporiadok\n\nv znení\n\nneskorších predpisov. Podľa vyjadrenia sťažovateľa „[d]ôvodu v zmysle ustanovenia § 371\nods. 1 písm. c) Tr. por som venoval päť strán a dôvodu v zmysle ustanovenia § 371 ods. 1\npísm. g) Tr. por. jednu stranu. Na posúdenie, či sú, resp. nie sú splnené dôvody dovolania,\nnestačí rámec rozhodovania v zmysle ustanovenia § 382 Tr. por.“.\nSťažovateľ sa nestotožňuje s postupom dovolacieho súdu, pri ktorom «[o]d začiatku\ncitovaného výroku sa teda dovolací súd vyporiadava zo základnými procesnými otázkami\ndovolania v rámci ustanovenia § 382 Tr. por. Dôležitým medzníkom je však výrok\nodôvodnenia „Súčasne po preskúmaní ale zistil...“ Ustanovenie § 382 Tr. por. však\nneumožňuje kombináciu takéhoto zistenia so zvoleným postupom dovolacieho súdu.\nUstanovenie § 382 Tr. por. umožňuje dovolaciemu súdu rozhodnúť o dovolaní na\nneverejnom zasadnutí, len ak zistí naplnenie niektorých dôvodov v zmysle § 382 písm. a) až\nf) Tr. por bez preskúmania veci. Ak dovolací súd sám konštatuje, že vec preskúmal (čomu\nzodpovedá aj odôvodnenie predmetného uznesenia), už o následných zisteniach nemôže\n\n5\n\nvyvodzovať závery a rozhodovať na neverejnom zasadnutí... Po takomto postupe, po\npreskúmaní musí dovolací súd rozhodovať na verejnom zasadnutí so zachovanými právami\nobvineného.».\nSťažovateľ v kontexte poukazuje aj na nález ústavného súdu sp. zn. IV. ÚS 336/2012\nz 13. novembra 2014, ktorým druhý senát ústavného súdu vyslovil názor o nemožnosti\nstotožňovať dôvod odmietnutia dovolania podľa § 382 písm. c) Trestného poriadku\nso zamietnutím dovolania podľa § 392 ods. 1 Trestného poriadku.\nSťažovateľ teda vidí porušenie označených práv v tom, že najvyšší súd nerozhodoval\no dovolaní na verejnom zasadnutí napriek tomu, že z rozhodnutia najvyššieho súdu má\npodľa názoru sťažovateľa jasne vyplývať, že jeho vec meritórne preskúmaval.\nV tretej časti sťažnosti sťažovateľ namieta v súvislosti s odôvodneniami rozhodnutí\nprvostupňového a odvolacieho súdu jeho presvedčenie, že odsudzujúce prvostupňové\nrozhodnutie je v miere rozhodujúcej pre rozhodnutie založené na existencii viacerých\ndôkazov (na viacerých miestach sťažnosti označených ako „pomocné materiály k spisu“),\nktoré v súhrne majú vytvárať istý paralelne vedený vyšetrovací spis, obsahujúci dôkazy\nsvedčiace o sťažovateľovej nevine, ktorý nebol súdu obžalobou úmyselne predložený.\nPodľa\n\nnázoru\n\nsťažovateľa\n\nargumentácia\n\nv\n\nuznesení\n\nnajvyššieho\n\nsúdu\n\nz 18. novembra 2015, podľa ktorej nemožno len zo samotného faktu, že vyšetrovateľ\ndo spisu nezaradil jednu listinu, vyvodzovať záver o tom, že existovali pomocné materiály\n(resp. akýsi paralelný vyšetrovací spis) obsahujúci dôkazy svedčiace v prospech\nobvineného, ktorý obžaloba úmyselne nepredložila (zatajila), je nepostačujúca. Sťažovateľ\npoukazuje aj na skutočnosť, že uvedené už v priebehu konania bolo vytknuté\nprvostupňovému súdu v odvolacom konaní (odsudzujúci rozsudok bol v celom rozsahu\nzrušený a vrátený prvostupňovému súdu na nové prejednanie a rozhodnutie veci).\nĎalej sťažovateľ predkladá ústavnému súdu svoju pôvodnú argumentáciu z priebehu\nkonania, ktorá bola v uznesení najvyššieho súdu z 18. novembra 2015 vzatá do úvahy,\n\n6\n\navšak bola vyhodnotená ako nespochybňujúca dôkazy o vine sťažovateľa, s čím sa\nsťažovateľ nestotožňuje.\nNa základe uvedeného sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd vydal tento nález:\n„Základné práva Doc.\n\npodľa článku 46 ods. 1, čl. 47\n\nods. 3, čl. 48 ods. 1, ods. 2 a čl. 50 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky a základné práva\npodľa čl. 6 ods. 1, ods. 3 písm. c) a čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd postupom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v konaní vedenom pod sp. zn.:\n1 TdoV 8/2015 a jeho uznesením sp. zn.: 1 TdoV 8/2015 zo dňa 18.11.2015 porušené boli.\nUznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.: 1 TdoV 8/2015 zo dňa\n18.11.2015 zrušuje a vec vracia Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky na ďalšie\nkonanie. ...\nZákladné práva Doc.\n\npodľa čl. 46 ods. 1, čl. 47 ods. 3,\n\nčl. 48 ods. 2 a čl. 50 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky a základné práva podľa čl. 6 ods. 1,\nods. 3 písm. c) a čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky v konaní vedenom pod sp. zn.: 5 To 3/2012 a jeho\nuznesením sp. zn.: 5 To 3/2012 zo dňa 31.05.2012 porušené boli.\nZákladné práva Doc.\n\npodľa čl. 46 ods. 1, čl. 47 ods. 3,\n\nčl. 48 ods. 2 a čl. 50 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky a základné práva podľa čl. 6 ods. 1,\nods. 3 písm. c) Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom\nŠpecializovaného trestného súdu v Pezinku v konaní vedenom pod sp. zn.: PK-2T/10/2009\na jeho rozsudkom sp. zn.: PK-2T/10/2009-1915 zo dňa 16 11.2011 porušené boli.“\nSťažovateľ zároveň žiada priznanie primeraného finančného zadosťučinenia v sume\n4 000 € a trov právneho zastúpenia.\nII.\nPodľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.\n\n7\n\nPodľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak\no ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nPodľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania\npred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.\nÚstavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním\na o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom\nsúde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti\nnavrhovateľa.\nPri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené\nv ustanovení § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.\nPodľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd\nprávomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo\nnávrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže\nústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.\nÚstavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.\nO zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti (návrhu) pritom možno hovoriť vtedy,\nak namietaným postupom orgánu štátu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného\npráva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej\nsúvislosti medzi namietaným rozhodnutím alebo iným označeným postupom orgánu štátu\na základným právom alebo slobodou, ktorých porušenie sa namietalo, prípadne z iných\ndôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať tú, pri predbežnom\nprerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného\n\n8\n\npráva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (napr.\nI. ÚS 66/98, III. ÚS 168/05, IV. ÚS 136/05, I. ÚS 453/2011).\nK namietanému prideleniu veci a nezákonnému zloženiu dovolacieho senátu\n1TdoV (prvá časť sťažnosti)\nPodľa čl. II ods. 4 rozvrhu práce veci, ktoré boli opätovne predložené najvyššiemu\nsúdu po tom, ako najvyšší súd už konal vo veci samej a rozhodol o riadnom alebo\nmimoriadnom opravnom prostriedku, sa po lustrácii pridelia senátu, ktorý vo veci samej\nrozhodoval naposledy...; ... ak do takého senátu nie je zaradená väčšina jeho naposledy\nvo veci rozhodujúcich členov, vec sa pridelí náhodným výberom podľa odseku 1...\nVäčšina naposledy vo veci rozhodujúcich členov z päťčlenného senátu (o zrušenom\nrozhodnutí najvyššieho súdu) sú traja.\na\n\n,\n\nvýkon funkcie sudcu zanikol alebo bol prerušený.\n\nZo senátu rozhodujúceho vo veci naposledy zostali len dvaja sudcovia –\na\n\n. Teda možno súhlasiť, že v súlade s rozvrhom práce sa\n\nnapadnutá vec mohla prerozdeľovať náhodným výberom.\nRozvrh práce určuje pre rozhodnutie sťažovateľovej veci v osobitnej časti dva\ndo úvahy pripadajúce senáty: 1 Tdov a 2 TdoV.\nSamotnú náhodnosť výberu senátu nie je možné zdôvodňovať v zmysle racionality\nalebo logiky v rozhodnutí, tak ako to požaduje sťažovateľ – ide o náhodnosť. Rozvrhom\npráce je tento spôsob výberu z viacerých možností (senátov) aplikovaný do praxe\nprostredníctvom\n\nvyužívania\n\ntechnických\n\na programových\n\nprostriedkov\n\nzaložených\n\nna takomto spôsobe výberu.\nPodľa čl. II. ods. 1 rozvrhu práce sa veci určené podľa predmetu konania prideľujú\njednotlivým senátom\n\nnáhodným\n\nvýberom\n\n9\n\npomocou\n\ntechnických\n\na programových\n\nprostriedkov schválených Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky tak, aby bola\nvylúčená možnosť ovplyvňovania vecí.\nZ obsahu sťažnosti ani príloh k nej však nič nenasvedčuje skutočnosti, že by\nsťažovateľova vec nebola pridelená senátu 1 TdoV náhodným výberom, práve naopak.\nPodľa čl. II ods. 12 veci, ktoré boli pridelené do senátu na vybavenie, prideľuje\njednotlivým členom senátu riadiaci predseda senátu, pričom dbá na rovnomerné zaťaženie\njednotlivých členov. Ak má v senáte viac sudcov funkciu predsedu senátu, riadiacim\npredsedom senátu je predseda senátu uvedený v osobitnej časti rozvrhu práce na prvom\nmieste.\nZloženie senátu 1TdoV bolo podľa rozvrhu práce: 1.\nsenátu), 2.\n\n(predseda senátu), 3.\n\nsenátu/predseda senátu), 4.\n5.\n\n(predseda\n(stály člen\n\n(stály člen senátu/predseda senátu),\n\n(stály člen senátu/predseda senátu), 6.\n\n(náhradný člen senátu), 7.\n\n(náhradný člen senátu), 8.\n\n(náhradný člen senátu), 9.\n10.\n\n(náhradný člen/predseda senátu),\n\n(náhradný člen/predseda senátu).\nRiadiacim predsedom senátu 1 TdoV teda mohol byť v čase napadnutia veci\n.\nZ uvedeného vyplýva, že sťažovateľova vec mohla byť po náhodnom pridelení do\n\nsenátu 1 TdoV pridelená riadiacim predsedom senátu sudcovi spravodajcovi\n(s funkciou stály člen/predseda senátu) zohľadňujúc zásadu rovnomerného\nzaťažovania sudcov zapísaná do registra 1 TdoV a vo veci mohol byť vyžiadaný spisový\nmateriál od prvostupňového súdu.\nZ rozvrhu práce vyplýva, že každý predseda senátu má právo predsedať senátu\nvo veci, ktorá mu bola pridelená ako sudcovi spravodajcovi (čl. II ods. 12).\n\n10\n\nNovozložený senát bol na rozhodnutie sťažovateľovej veci určený\nako predsedom senátu v zložení: predseda senátu\na sudcovia senátu\n\n,\n\n,\n\n,\n\n.\nZ poznámok k osobitnej časti rozvrhu práce rozvrhu práce takisto vyplýva, že ak\ndošlo k vylúčeniu predsedu senátu alebo člena senátu TdoV alebo ak je senát TdoV\nz rôznych dôvodov neúplný, doplnenie senátu vykoná riadiaci predseda senátu výberom\nspomedzi náhradných členov senátu podľa poradia, v akom sú v prehľade o zložení senátu\nuvedení (ide o\n\na\n\nako prvých dvoch\n\nnáhradných členov senátu 1 TdoV podľa poradia), čo tiež nepodporuje sťažovateľovu\nargumentáciu v prospech vyslovenia porušenia označených základných práv.\nÚstavný súd k uvedenému ešte dodáva, že päťčlenný senát na rozhodnutie\nsťažovateľovej veci bol určený výlučne zo stálych alebo náhradných členov senátu 1 TdoV,\npričom prípadnú nejasnosť označenia\n\nv uznesení najvyššieho súdu\n\nz 18. novembra 2015 za riadiaceho predsedu senátu 1 TdoV nepovažoval z ústavného\nhľadiska za významnú, pretože ide iba o technickú otázku organizácie vnútorného\nusporiadania zákonne určeného senátu na rozhodnutie veci.\nÚstavný súd sa z týchto dôvodov nemohol stotožniť s námietkami sťažovateľa\na musel konštatovať ich zjavnú neopodstatnenosť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom\nsúde.\nK procesnému odmietnutiu dovolania na neverejnom zasadnutí (druhá časť\nsťažnosti)\nNajvyšší súd v napadnutom uznesení z 18. novembra 2015 odmietol podané\ndovolanie podľa § 382 písm. c) zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení\nneskorších predpisov, pretože z obsahu dovolania bolo zrejmé, že námietky sťažovateľa\nneboli spôsobilé obsahovo naplniť dôvody dovolania podľa § 371 Trestného poriadku.\n\n11\n\nK svojmu rozhodnutiu v napadnutom uznesení najvyšší súd uviedol, že „obsah\nkonkrétne uplatnených námietok, tvrdení a právnych názorov, o ktoré sa v dovolaní opiera\nexistencia určitého dovolacieho dôvodu, musí skutočne, t. j. vecne zodpovedať zákonnému\nvymedzeniu dovolacieho dôvodu uvedeného v § 371 Tr. por. Pokiaľ tomu tak nie je\na podané dovolanie len formálne odkazuje na príslušné ustanovenie upravujúce dôvody\ndovolania, pritom ale v skutočnosti obsahuje argumenty stojace mimo uplatneného (alebo\niného uplatniteľného) dovolacieho dôvodu, ide o dovolanie, ktoré je potrebné odmietnuť\npodľa § 382 písm. c) Tr. por.“.\nV ďalšej časti napadnutého uznesenia najvyšší súd podrobne rozvádza, z akých\ndôvodov považoval námietky sťažovateľa za stojace obsahovo mimo uplatnených\ndovolacích dôvodov.\nZ odôvodnenia predmetného uznesenia preto podľa názoru ústavného súdu vyplývajú\nzákonné dôvody rozhodnutia a ústavný súd nevzhliada v takejto úvahe znaky svojvoľnosti\nani zjavnej neodôvodnenosti, čo sťažovateľ napokon v sťažnosti ani netvrdí, práve naopak,\nmá pocit, že v jeho veci došlo k meritórnemu prieskumu na neverejnom zasadnutí.\nV samotnej námietke, že najvyšší súd sťažovateľovu vec preskúmal na neverejnom\nzasadnutí meritórne a po preskúmaní veci dospel k nesplneniu dôvodov dovolania, ústavný\nsúd takisto nevzhliadol namietané porušenie označených práv, pretože podľa názoru\nústavného súdu najvyšším súdom bolo sťažovateľovo podanie (dovolanie) preskúmané,\npokiaľ ide o obsah uplatnených námietok, čo vyplýva aj z citovaného odôvodnenia\nnapadnutého uznesenia. Podanie, samozrejme, musí byť preskúmané z hľadiska jeho obsahu\n(v prípade sťažovateľa z pohľadu prieskumu, či námietky v ňom uplatnené sú spôsobilé\nnaplniť dôvody dovolania), pretože bez takého preskúmania obsahu podania by nebolo\nmožné vyslovovať žiadne závery (ani o danosti dôvodov dovolania a „posunutí“ veci na\nverejné zasadnutie).\nSťažovateľ si však zjavne zamieňa prieskum obsahu podania (dovolania) najvyšším\nsúdom s vecným prieskumom zákonnosti a odôvodnenosti výrokov dovolaním napadnutého\n\n12\n\nrozhodnutia podľa § 384 Trestného poriadku, ktorý po zistení danosti dôvodov dovolania\nrealizuje súd na verejnom zasadnutí.\nDôvod, prečo najvyšší súd však nepristúpil aj k vecnému prieskumu dovolaním\nnapadnutého rozhodnutia, je v predmetnom uznesení zjavne uvedený v jeho citovanej pasáži\na je aj dostatočne racionálne odôvodnený – dôvody dovolania neboli dané. Ústavný súd sa\npreto nestotožňuje s názorom sťažovateľa, že o jeho námietkach malo byť najvyšším súdom\nrozhodované\n\nna\n\nverejnom\n\nzasadnutí,\n\na nález\n\nústavného\n\nsúdu\n\nIV. ÚS 336/2012\n\nz 13. novembra 2014, ktorým druhý senát ústavného súdu vyslovil názor o nemožnosti\nstotožňovať dôvod odmietnutia dovolania podľa § 382 písm. c) Trestného poriadku\nso zamietnutím dovolania podľa § 392 ods. 1 Trestného poriadku, za irelevantný pre účely\nrozhodnutia o podanej sťažnosti.\nZ uvedených dôvodov musel ústavný súd vysloviť zjavnú neopodstatnenosť aj tejto\nčasti sťažnosti podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.\nK namietanej\n\nexistencii\n\ndôkazov\n\nsvedčiacich\n\no sťažovateľovej\n\nnevine\n\na k napadnutému uzneseniu najvyššieho súdu 5 To 3/2012 z 31. mája 2012 (tretia časť\nsťažnosti)\nPodľa svojej konštantnej judikatúry ústavný súd nie je súčasťou systému\nvšeobecných súdov, ale podľa čl. 124 ústavy je nezávislým súdnym orgánom ochrany\nústavnosti. Z tohto ústavného postavenia vyplýva, že úlohou ústavného súdu nie je\nzastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha interpretácia a aplikácia\nzákonov. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto\ninterpretácie a aplikácie s ústavou alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou\no ľudských právach a základných slobodách (napr. I. ÚS 19/02, I. ÚS 27/04, I. ÚS 74/05).\nÚstavný súd môže preskúmavať také rozhodnutia všeobecných súdov, ak v konaní,\nktoré mu predchádzalo, alebo samotným rozhodnutím došlo k porušeniu základného práva\nalebo slobody, pričom skutkové a právne závery všeobecného súdu môžu byť predmetom\n\n13\n\npreskúmavania vtedy, ak by vyvodené závery boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne,\na tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné, zároveň by mali za následok\nporušenie základného práva alebo slobody (I. ÚS 13/00, mutatis mutandis I. ÚS 37/95,\nII. ÚS 58/98, I. ÚS 5/00, I. ÚS 17/00) a tiež by mali za následok porušenie niektorého\nz princípov spravodlivého procesu, ktoré neboli napravené v inštančnom (opravnom)\npostupe všeobecných súdov.\nPo preskúmaní sťažnosti ústavný súd argumentáciu sťažovateľa nevyhodnotil ako\nspôsobilú spochybniť ústavnú udržateľnosť záverov všeobecných súdov. Ústavný súd\nnezistil, že by všeobecnými súdmi aplikovaný postup pri posúdení veci napriek tomu, že sa\ns ním sťažovateľ nestotožňuje mohol zakladať dôvod na zásah ústavného súdu\ndo napadnutých rozhodnutí v súlade s jeho právomocami ustanovenými v čl. 127 ods. 2\nústavy. Ústavný súd nezistil, že by napadnuté rozhodnutia všeobecných súdov boli\nsvojvoľné alebo v zjavnom vzájomnom rozpore, či urobené v zrejmom omyle a v nesúlade\ns platnou právnou úpravou, či nedostatočne odôvodnené.\nÚstavný súd z obsahu podanej sťažnosti a jej príloh zistil, že sťažovateľ v celom\npriebehu konania využíval možnosť procesnej obrany tvrdeniami o nedostatočných\nskutkových zisteniach, na čo poukazuje aj ďalším priebehom konania, keď napr.\nodsudzujúci\n\nprvostupňový\n\nrozsudok\n\nbol\n\nv celom\n\nrozsahu\n\nzrušený\n\na vrátený\n\nprvostupňovému súdu na nové prejednanie a rozhodnutie veci, pričom zakaždým bolo\nsťažovateľovi súdom vyššieho stupňa vysvetlené, že jeho argumentácia bola vzatá do úvahy\npri rozhodovaní, avšak nebola vyhodnotená za natoľko významnú, aby bola spôsobilá\nspochybniť odsudzujúce rozhodnutie. Pokiaľ ide o povinnosť všeobecných súdov\nodôvodniť svoje rozhodnutie, tak ústavný súd konštatuje, že tejto povinnosti nezodpovedá\npovinnosť vysporiadať sa s každým argumentom strany a dať naň podrobnú\na vyčerpávajúcu odpoveď.\nÚstavný súd vzhľadom na uvedené skutočnosti nedospel k názoru, že by napadnuté\nrozhodnutia všeobecných súdov bolo možné kvalifikovať ako zjavne neodôvodnené alebo\n\n14\n\narbitrárne, a tak nezlučiteľné s označenými článkami ústavy a dohovoru, a preto sťažnosť\nodmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.\nK napadnutému\n\nrozsudku\n\nšpecializovaného\n\nsúdu\n\nsp. zn. PK 2 T 10/2009\n\nzo 16. novembra 2011\nPrincíp subsidiarity zakotvený v čl. 127 ods. 1 ústavy znamená, že ústavný súd môže\nkonať o namietanom porušení sťažovateľových práv a vecne sa zaoberať iba tými\nsťažnosťami, ak sa sťažovateľ nemôže v súčasnosti a nebude môcť ani v budúcnosti\ndomáhať ochrany svojich práv pred iným súdom prostredníctvom iných právnych\nprostriedkov, ktoré mu zákon na to poskytuje. Namietané porušenie niektorého\nzo základných práv alebo slobôd teda nezakladá automaticky aj právomoc ústavného súdu\nna konanie o nich.\nVzhľadom na princíp subsidiarity ústavný súd nemá právomoc preskúmavať\nnapadnutý rozsudok špecializovaného súdu sp. zn. PK 2 T 10/2009 zo 16. novembra 2011,\nkeďže proti nemu bol prípustný riadny opravný prostriedok, ktorý sťažovateľ využil\na o ktorom\n\nrozhodol\n\nnajvyšší\n\nsúd\n\nako\n\nsúd\n\nodvolací\n\nnapadnutým\n\nuznesením\n\nsp. zn. 5 To 3/2012 z 31. mája 2012. Z tohto dôvodu bolo potrebné sťažnosť v tejto časti\nodmietnuť pre nedostatok právomoci ústavného súdu podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom\nsúde.\nVzhľadom na to, že sťažnosť bola odmietnutá ako celok, ústavný súd nerozhodoval\no trovách konania. Z toho istého dôvodu ústavný súd nerozhodoval ani o nároku\nna priznanie primeraného finančného zadosťučinenia, pretože ten je viazaný na vyhovenie\nsťažnosti (§ 56 zákona o ústavnom súde).\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 19. apríla 2016\n\n15", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "dokazovanie-opomenutie dôkazov (nevykonanie dôkazov)", "dokazovanie-zákonnosť vykonania dôkazov", "dokazovanie-dokazovanie v trestnom konaní", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na prístup k súdu", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na zákonného sudcu", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na rovnosť účastníkov v konaní", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na spravodlivý proces", "dokazovanie-právo vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným dôkazom", "arbitrárnosť", "sudca-predseda senátu", "subsidiarita", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na obhajobu"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:ab0d48c4-d91a-4809-9ee1-8f1c2377040c", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:3.US.114.2015.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 114/2015", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 114/2015 z 2. 6. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-06-02", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:3.US.114.2015.2"}, {"guid": "ussr:c150563d-67d9-405f-b7bd-070938100195", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 336/2012", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 336/2012 z 13. 11. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-11-13", "citacie_n": 21, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c150563d-67d9-405f-b7bd-070938100195"}, {"guid": "ussr:7a24a1dd-0597-4e08-9fed-153433e73d41", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 453/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 453/2011 z 23. 11. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-11-23", "citacie_n": 217, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7a24a1dd-0597-4e08-9fed-153433e73d41"}, {"guid": "ussr:8b0d780f-6628-41eb-a3b0-adbad48e400c", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 168/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 168/05 z 9. 6. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-06-09", "citacie_n": 1886, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8b0d780f-6628-41eb-a3b0-adbad48e400c"}, {"guid": "ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 136/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 136/05 z 11. 5. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-05-11", "citacie_n": 3751, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74"}, {"guid": "ussr:988c75d3-8c92-4f8a-b943-c14a1e63d0c9", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 74/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 74/05 z 28. 4. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-04-28", "citacie_n": 2139, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:988c75d3-8c92-4f8a-b943-c14a1e63d0c9"}, {"guid": "ussr:ee20d469-9f07-4316-b495-2fcb4d48e455", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 27/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 27/04 z 11. 2. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-02-11", "citacie_n": 2330, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ee20d469-9f07-4316-b495-2fcb4d48e455"}, {"guid": "ussr:6ed023e1-d357-433b-aef9-406487857e73", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 19/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 19/02 z 13. 3. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-03-13", "citacie_n": 3382, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6ed023e1-d357-433b-aef9-406487857e73"}, {"guid": "ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 13/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 13/00 z 9. 7. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-07-09", "citacie_n": 6910, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647"}, {"guid": "ussr:6298aa59-ade8-42c4-a4be-6fb1bac48db1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2000:1.US.5.2000.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 5/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 5/00 z 13. 7. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-07-13", "citacie_n": 2100, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2000:1.US.5.2000.1"}, {"guid": "ussr:eb9fd407-8be4-4e7b-b83c-79903e3503af", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.58.1998.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 58/98", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 58/98 z 13. 1. 1999", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1999-01-13", "citacie_n": 1462, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.58.1998.1"}, {"guid": "ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 66/98", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 66/98 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 7731, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640"}, {"guid": "ussr:dd1d1e00-2a17-46d9-862f-9ce231e7d7f1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.37.1995.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 37/95", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 37/95 z 20. 12. 1995", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1995-12-20", "citacie_n": 1495, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.37.1995.1"}], "citovane_v": []}