{"guid": "ussr:f5c00f61-ae15-42bb-b041-0afbc45b6e62", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:3.US.228.2016.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 228/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 228/2016 z 19. 4. 2016", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 19. apríla 2016, sp. zn. III. ÚS 228/2016, ECLI:SK:USSR:2016:3.US.228.2016.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2016-04-19", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "III.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/f5c00f61-ae15-42bb-b041-0afbc45b6e62", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.228.2016.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.228.2016.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.228.2016.1/text", "citacie_n": 21, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nIII. ÚS 228/2016-14\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 19. apríla 2016\npredbežne prerokoval sťažnosť\n\n,\n\na\n\n, zastúpených advokátom JUDr. Pavlom\n\nGráčikom, advokátska kancelária, Farská 40, Nitra, vo veci namietaného porušenia\nzákladného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva\nna spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd rozsudkom Krajského súdu v Nitre č. k. 9 Co 189/2011-149 z 1. decembra 2011\na rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4 Cdo 468/2014 z 26. augusta\n2015 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť\n\na\n\no d m i e t a ako zjavne\n\nneopodstatnenú.\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 4. decembra\n2015 doručená sťažnosť\n\n, a\n(ďalej len „sťažovatelia“), vo veci namietaného\n\nporušenia základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej\nrepubliky (ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) rozsudkom Krajského\nsúdu v Nitre (ďalej len „krajský súd“) č. k. 9 Co 189/2011-149 z 1. decembra 2011\na rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn.\n4 Cdo 468/2014 z 26. augusta 2015, ktorou sťažovatelia žiadajú vydať tento nález:\n„Základné práva sťažovateľov na súdnu a inú ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky a právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky zo dňa 26. 08. 2015, sp. zn.: 4 Cdo 468/2014 ako aj rozsudkom Krajského súdu\nv Nitre sp. zn.: 9 Co 189/2011, zo dňa 01.12.2011 porušené boli.\nRozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 26. 08. 2015, sp. zn.:\n4 Cdo 468/2014 ako súdu dovolacieho ako aj rozsudok Krajského súdu v Nitre sp. zn.:\n9 Co 189/2011 zo dňa 01.12.2011 ako súdu odvolacieho sa zrušuje, a vec sa mu vracia\nna ďalšie konanie.“\nAko zo sťažnosti doručenej ústavnému súdu a z jej príloh vyplynulo, sťažovatelia sa\nv konaní pred Okresným súdom Nitra (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. 12 C 220/2009\ndomáhali proti\n\n, ako žalovanému (ďalej len „žalovaný“)\n\nzaplatenia sumy 898 € s 9 % ročným úrokom z omeškania od 5. augusta 2009 do zaplatenia\ns odôvodnením, že so žalovaným, ktorý je cestovnou kanceláriou, uzatvorili 15. júna 2009\nzmluvu o obstaraní zájazdu na grécky ostrov Skopelos v termíne od 2. júla do 13. júla 2009,\npredmetom ktorej bolo i ubytovanie v trojhviezdičkovom hoteli Ostria, za ktorý zaplatili\n1 885 €. Po príchode na miesto zistili, že hotel v katalógu označený ako trojhviezdičkový je\nv skutočnosti dvojhviezdičkový, izba nemala výhľad na more, bola v nej poschodová\nposteľ, hoci sťažovatelia cestovali s deťmi vo veku troch a piatich rokov, a manželská\nposteľ v miestnosti, kde nebolo okno iba vetrací otvor, nábytok a vybavenosť bol v zlom\ntechnickom\n\nstave.\n\nStravovanie,\n\nktoré\n\npodľa\n\nkatalógu\n\nmalo\n\nbyť\n\nna\n\núrovni\n\nštvorhviezdičkového hotela, nezodpovedalo ani úrovni trojhviezdičkového hotela, strava\nbola nekvalitná (dva druhy mäsa, jedenkrát zmrzlina, žiadna polievka ani koláče).\nV katalógu uvedené detské ihrisko bola len vybetónovaná plocha. Pláž sa nachádzala\n\n2\n\nod hotela vo väčšej vzdialenosti, než bolo uvedené v katalógu žalovaného. Výhrady mali\nsťažovatelia aj k prepravným službám, boli im delegátkou v deň odchodu poskytnuté\nnesprávne informácie, vstávali o šiestej hodine ráno a päť hodín čakali na lietadlo. Zájazd\nnezodpovedal ponuke v katalógu, ak by v katalógu boli uvedené pravdivé údaje, nikdy by si\nzájazd neobjednali. Sťažovatelia spísali s delegátkou žalovaného reklamačný protokol\na po návrate požiadali žalovaného o vrátenie rozdielu zaplatenej sumy za zmluvne\ndohodnuté služby a služby skutočne poskytnuté.\nŽalovaný sa v konaní bránil tvrdením, že sťažovateľom bola poskytnutá 20 % zľava,\nzadarmo letenky pre dve deti, ubytovanie bolo v najnižšej cenovej úrovni, výhľad na more\nbol bočný, v zmluve nebolo uvedené, že posteľ pre deti nebude poschodová, popis\nstravovania v katalógu zodpovedal skutočnosti. Cesta z ostrova je komplikovaná s využitím\ntrajektu a jej trvanie nevie žalovaný ovplyvniť. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť.\nOkresný súd rozsudkom č. k. 12 C 220/2009-106 zo 17. januára 2011 žalobe\nsťažovateľov v celom rozsahu vyhovel a žalovaného zaviazal zaplatiť sťažovateľom sumu\n898 € s 9 % ročným úrokom z omeškania od 5. augusta 2009 a priznal im i náhradu trov\nkonania v sume 558,27 €. Svoje rozhodnutie odôvodnil poukazom na ustanovenia\nupravujúce zmluvu o obstaraní zájazdu [§ 741a a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky\nzákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „Občiansky zákonník“)], ustanovenia\nsmernice z 13. júna 1990 o balíku cestovných, dovolenkových a výletných služieb\n(90/314/EEC) Rady Európskych spoločenstiev (ďalej len „smernica“) a ustanoveniami\nzakazujúcimi klamlivú reklamu (§ 44 a § 45 Obchodného zákonníka). Okresný súd\npovažoval za preukázané, že ubytovacie služby poskytnuté žalovaným sťažovateľom\nnezodpovedali zmluve o obstaraní zájazdu a katalógu žalovaného. Pri určení výšky zľavy\nvychádzal okresný súd z toho, že cena ubytovania podľa zmluvy predstavovala 1 258 €, za\nprimeranú zľavu s poukazom na § 741 Občianskeho zákonníka považoval sumu 449 €.\nOkresný súd však priznal sťažovateľom i sumu 449 €, a to z titulu náhrady nemajetkovej\nujmy za stratu pôžitku z dovolenky s poukazom na čl. 5 smernice, rozhodnutie Súdneho\ndvora Európskej únie č. C-168/00, ako aj s poukazom na § 53 Obchodného zákonníka.\nStrata pôžitku z dovolenky spočívala v tom, že sťažovatelia v dôsledku nekvalitne\nposkytnutých služieb žalovaným nestrávili dovolenku v príjemnom prostredí, ktoré\nočakávali a ktoré si objednali, boli sklamaní. Žalovaný sa dopustil klamlivej reklamy, keď\n\n3\n\nhotel prezentoval ako malý rodinný hotel, jednoducho a vkusne vybavený, hoci takým\nnebol.\nKrajský súd rozsudkom č. k. 9 Co 189/2011-149 z 1. decembra 2011 rozsudok\nokresného súdu potvrdil do sumy 152,40 € s 9 % úrokom z omeškania z tejto sumy\nod 5. augusta 2009 do zaplatenia, v prevyšujúcej časti rozsudok okresného súdu zmenil tak,\nže žalobu zamietol a náhradu trov konania žiadnemu z účastníkov nepriznal. Po zopakovaní\ndokazovania vychádzal z toho, že cena za ubytovanie a stravu podľa zmluvy o obstaraní\nzájazdu predstavovala sumu 762 €, z čoho za primeranú zľavu považuje zľavu vo výške\n20 %, pretože bolo síce preukázané, že poskytnuté služby, pokiaľ ide o ubytovanie a stravu,\nnezodpovedali zmluve o obstaraní zájazdu, na druhej strane však sťažovatelia absolvovali\ncelý zájazd. Pokiaľ ide o priznanú náhradu nemajetkovej ujmy, dospel odvolací súd\nk záveru, podľa ktorého nárok na jej priznanie sťažovateľom nevznikol, keďže ho nemožno\nzaložiť ani na ustanovení § 13 Občianskeho zákonníka a ani na § 53 Obchodného\nzákonníka, pretože Občiansky zákonník obsahuje osobitnú úpravu zmluvy o obstaraní\nzájazdu (§ 741a až § 741k), ktorá doň bola zaradená s účinnosťou od 1. októbra 2001 a táto\nzmena bola vykonaná na základe smernice. Pri implementácii smernice Slovenská republika\nprávo na náhradu imateriálnej ujmy do svojho právneho poriadku nezaradila.\nPri nedostatočnej implementácii smernice do nášho právneho poriadku potom okolnosti\ndaného prípadu, ktoré neboli výnimočné, iný postup neodôvodňujú. Priznanie náhrady\nnemajetkovej ujmy podľa Obchodného zákonníka neprichádza do úvahy, pretože zmluvný\nvzťah účastníkov nie je vzťahom obchodnoprávnym.\nO sťažovateľmi podanom dovolaní proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu rozhodol\nnajvyšší súd rozsudkom sp. zn. 4 Cdo 468/2014 z 26. augusta 2015 tak, že dovolanie\nzamietol a žalovanému náhradu trov konania nepriznal. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým,\nže sťažovatelia vytýkali postupu a rozsudku odvolacieho súdu, že im odvolacím súdom bola\nodňatá možnosť konať pred súdom [§ 237 písm. f) OSP], čo však nebolo zistené, rovnako\nako ani existencia inej vady konania [§ 241 ods. 1 písm. b) OSP]. Pokiaľ sťažovatelia\nuplatnili dovolací dôvod spočívajúci v nesprávnom právnom posúdení veci [§ 241 ods. 2\npísm. c) OSP], tento dostatočne neodôvodnili, resp. sa obmedzili na tvrdenie, že rozsudok\nodvolacieho súdu nie je dostatočne odôvodnený.\n\n4\n\nSťažnosť na porušenie základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy\na práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru rozsudkom najvyššieho súdu\nsp. zn. 4 Cdo 468/2014 z 26. augusta 2015 a rozsudkom krajského súdu č. k.\n9 Co 189/2011-149 z 1. decembra 2011 doručenú ústavnému súdu sťažovatelia odôvodnili\ntým, že s právnou argumentáciou krajského súdu nemožno súhlasiť, pretože je potrebné\nvychádzať z priameho účinku smernice ako prameňa úniového práva, čo spôsobuje, že\nneobstojí názor krajského súdu, podľa ktorého nebolo možné prihliadať na obsah čl. 5\nsmernice z dôvodu jej neimplementácie do Občianskeho zákonníka, pokiaľ ide o náhradu\nnemajetkovej ujmy. Podľa presvedčenia sťažovateľov jednotlivec sa môže domáhať\nnárokov, ktoré sú mu priznané v smerniciach, ktoré boli štáty povinné implementovať\ndo svojich právnych poriadkov a nestalo sa tak. Prelomovým prípadom, v ktorom bol\nvyslovený priamy účinok smerníc, je prípad Van Duyn v. Home Office 1974, ECR 1337\n(41/74), resp. v prípadoch Pubblico Ministero v. Tullio Ratti 1979, ECR 1629 (148/78)\na Becker v. Finanzamt Munster-Innerstadt 1982, ECR 53 (8/81). Krajský súd preto nebol\noprávnený zvažovať, či bude smernicu vykladať širšie, než je implementovaná, ale, naopak,\nbol povinný tak urobiť. Ďalej sťažovatelia argumentovali tým, že krajský súd nevzal\ndo úvahy ustanovenie § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene\nzákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších\npredpisov v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,zákon o ochrane spotrebiteľa“),\nv zmysle ktorého spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo\npovinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané\nfinančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej\ntýmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá. Pokiaľ krajský súd dospel k záveru\no nemožnosti aplikácie § 53 Obchodného zákonníka na vec sťažovateľov, nevzal do úvahy,\nže nekalosúťažným konaním v zmysle tohto ustanovenia môže byť spôsobená aj ujma\nspotrebiteľom, v postavení ktorých sťažovatelia nepochybne boli. Vo veci sťažovateľov\nnebolo sporné, že k porušeniu povinností žalovaného došlo, išlo len o to, ako mal byť nárok\nna náhradu nemajetkovej ujmy kvalifikovaný. Pokiaľ ide o rozhodnutie dovolacieho súdu,\ntento\n\nsa\n\nnedostatočne\n\nzaoberal\n\nnamietaným\n\ndovolacím\n\ndôvodom\n\nspočívajúcim\n\nv nesprávnom právnom posúdení veci. Z dovolania sťažovateľov bolo zrejmé, v čom\nspočíva nesprávne právne posúdenie veci. Navyše, zrejmé je i to, že konanie bolo postihnuté\n\n5\n\ninou vadou [§ 241 ods. 2 písm. b) OSP], a to v dôsledku toho, že na vec nebolo aplikované\nkomunitárne právo, hoci ho odvolací súd bol povinný aplikovať a napriek tomu\nnerešpektoval prednosť komunitárneho práva, čím zaťažil konanie vadou, ktorá mala\nza následok nesprávne rozhodnutie vo veci.\nII.\nPodľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak\no ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nÚstavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona\nNárodnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu\nSlovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti\nnavrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona\no ústavnom súde.\nPodľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnom\nprerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých\nprerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,\nneprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy\npodané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.\nÚstavný súd predbežne prerokoval sťažnosť sťažovateľov podľa § 25 ods. 1 zákona\no ústavnom súde a skúmal, či neexistujú dôvody na jej odmietnutie podľa § 25 ods. 2\nzákona o ústavnom súde.\n\n6\n\nPodľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom\nsvojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom\nna inom orgáne Slovenskej republiky.\nPodľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru každý má právo, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo\noprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.\nAko vyplýva z podanej sťažnosti, sťažovatelia tvrdia, že k porušeniu týchto ich práv\nmalo dôjsť jednak rozsudkom najvyššieho súdu sp. zn. 4 Cdo 468/2014 z 26. augusta 2015\na jednak rozsudkom krajského súdu č. k. 9 Co 189/2011-149 z 1. decembra 2011, pričom\npodstata porušenia označených práv spočíva v tom, že krajský súd dospel k záveru, podľa\nktorého im náhrada nemajetkovej ujmy nepatrí, hoci vyplýva zo smernice, ustanovení\nObchodného zákonníka o nekalej súťaži a zákona o ochrane spotrebiteľa a najvyšší súd\ndovolanie podané proti rozhodnutiu krajského súdu zamietol, hoci podľa presvedčenia\nsťažovateľov bola v konaní o nepochybne prípustnom dovolaní preukázaná existencia\ndovolacieho dôvodu spočívajúceho v odňatí možnosti konať pred súdom pre nedostatočné\nodôvodnenie rozsudku krajského súdu, nesprávne právne posúdenie veci v dôsledku\nopomenutia aplikácie ustanovení zákona o ochrane spotrebiteľa a Obchodného zákonníka\na konanie bolo zaťažené vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci\npre neaplikovanie smernice krajským súdom.\nKrajský súd rozsudok č. k. 9 Co 189/2011-149 z 1. decembra 2011 v časti\nnepriznania náhrady nemajetkovej ujmy sťažovateľom odôvodnil takto:\n„Odvolací súd, zaoberajúc sa návrhom žalobcov na posúdenie ich nároku z dôvodu\nnáhrady nemajetkovej ujmy za stratu pôžitku z dovolenky v zmysle § 741k ods. 2 a § 13\nods. 2 OZ (druhý nárok), ako aj nároku na primerané zadosťučinenie v peniazoch\nza nekalosúťažné konanie spočívajúce v klamlivej reklame v zmysle § 53 Obchodného\nzákonníka (tretí nárok), dospel k záveru, že v danom prípade nebolo možné nimi žiadanú\nnáhradu im priznať ani s poukazom na ust. § 13 ods. 2 OZ a ani podľa § 53 Obchodného\n\n7\n\nzákonníka. Je tomu tak preto, že Občiansky zákonník č. 40/1964 Zb. v platnom znení\nobsahuje osobitnú úpravu zmluvy o obstaraní zájazdu (§ 741a až § 741k), ktorá bola doň\nzaradená zák. č. 281/2001 Z. z. o zájazdoch, podmienkach podnikania cestovných\nkancelárií a cestovných agentúr, v znení neskorších zmien a doplnkov, s účinnosťou od 01.\n10.2001 a ktorá zmena sa udiala v súlade so Smernicou č. 90/314/EHS Rady zo dňa 13. 06.\n1990 o balíku cestovných, dovolenkových a výletných služieb pri implementácii\nkomunitárneho práva. Smernica v čl. 5 ods. 1 stanovuje, že musí byť zabezpečené, aby\norganizátor alebo predajca, ktorý je zmluvnou stranou, zodpovedali spotrebiteľovi za\nriadne plnenie záväzkov vyplývajúcich zo zmluvy. Článok 5 uvedenej smernice je potrebné\nvykladať tak, že zásadne zaručuje spotrebiteľovi nárok na náhradu imateriálnej\n(nemajetkovej) ujmy, ktorú utrpel ako následok nesplnenia alebo vadného plnenia\npovinnosti. Škodou sa rozumie zásah tak do telesnej alebo majetkovej sféry človeka, ako aj\nzásah do jeho psychickej integrity. Smernica nevylúčila imateriálny aspekt škody a jej\ncieľom bolo vytvoriť pojem, ktorý by kryl aj imateriálnu stránku. Členské štáty mali podľa\nsmernice zabezpečiť, alebo predajca služieb zabezpečil spotrebiteľovi utrpenú škodu v\npríčinnej súvislosti s nesplnením alebo vadným plnením zmluvy. Jednotlivé členské štáty\nEurópskej únie implementovali smernicu rôznymi spôsobmi, pričom Slovenská republika v\nsúvislosti s jej implementáciou právo na imateriálnu ujmu v Občianskom zákonníku\nvýslovne neupravila. Pokiaľ by aj odvolací súd zvažoval širší výklad Smernice č.\n90/314/EHS, najmä čl. 5, pri nedostatočnej implementácii smernice do nášho právneho\nporiadku, podľa názoru odvolacieho súdu, okolnosti daného prípadu, ktoré neboli\nvýnimočné, by neodôvodňovali takýto postup.\nOdvolací súd posudzoval nárok žalobcov na náhradu nemajetkovej ujmy (nárok\nza stratu pôžitku z dovolenky) aj v zmysle § 741 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 13 ods. 2\nObčianskeho zákonníka (druhý nárok) a dospel k záveru, že náhradu škody (nemajetkovej\nujmy) podľa tohto zákonného ustanovenia nemožno žalobcom priznať. Z výkladu ústavy,\nako aj ustanovení Občianskeho zákonníka nepochybne vyplýva, že ak je daná špeciálna\nochrana v Občianskom zákonníku, ktorá je uvedená v súlade so systematickým zaradením\ndo VIII. hlavy 8. časti (záväzkové právo), nemožno potom zamieňať nárok podľa § 13\nObčianskeho zákonníka s nárokmi žalobcov, ktoré sú plne opodstatnené podľa špeciálnej\núpravy v Občianskom zákonníku § 741a až § 741k. Na základe uvedeného je možné\n\n8\n\nkonštatovať, že v súčasnosti nie je možné v takýchto zmluvných vzťahoch medzi občanmi a\nprávnickými osobami (cestovnými kanceláriami) aplikovať právo na ochranu osobnosti so\nvšetkými dôsledkami, lebo tomu bráni špeciálne zákonné ustanovenie, ktoré samozrejme\nnemožno zlučovať s ust. § 11 a nasl. Občianskeho zákonníka.\nRovnako tak nebolo možné žalobcom priznať nárok na primerané zadosťučinenie\nv peniazoch za nekalosúťažné konanie spočívajúce v klamlivej reklame v zmysle § 53\nObchodného zákonníka.\nZo zákonného ustanovenia § 53 Obchodného zákonníka jednoznačne vyplýva, že toto\nzákonné ustanovenie upravuje právne prostriedky ochrany pre osoby, ktorých práva boli\nporušené alebo ohrozené nekalou súťažou. Nekalou súťažou v zmysle § 44 Obchodného\nzákonníka je konanie v hospodárskej súťaži, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi súťaže a\nje spôsobilé privodiť ujmu iným súťažiteľom alebo spotrebiteľom. Aby mohlo byť určité\nkonanie kvalifikované ako nekalosúťažné a zákonom reprobované, musia byť kumulatívne\nsplnené 3 podmienky: a) ide o konanie v hospodárskej súťaži, b) takéto konanie je v rozpore\ns dobrými mravmi, c) takéto konanie je spôsobilé privodiť ujmu. Pod hospodárskou súťažou\nsa teda rozumie súperenie podnikateľských subjektov v hospodárskej oblasti s cieľom\npredstihnúť iné subjekty a tým dosiahnuť hospodársky prospech. Obchodný zákonník určil\naj subjekty, ktorým môže byť ujma privodená. Ide o súťažiteľov alebo spotrebiteľov. Pojem\nsúťažiteľ zákonodarca zaviedol v § 41 ako legislatívnu skratku pre osoby, ktoré sa\nzúčastňujú hospodárskej súťaži, aj keď nie sú podnikateľmi (môže ísť napr. o nadácie,\nkomory podnikateľov, komory slobodných povolaní, ale aj štát). Ide o široké vymedzenie\ntohto pojmu, ktorého cieľom je komplexná ochrana hospodárskej súťaže. V súdenej veci\núčastníci konania nie sú vo vzájomnom súťažnom vzťahu, a preto nebolo možné z tohto\ndôvodu priznať náhradu tak. ako to žalobcovia dožadovali. Ak prvostupňový súd žalobcom\npriznal náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 449 eur, majúc za to, že tento nárok im patrí\ns poukazom na § 53 Obchodného zákonníka, jeho právny záver nie je z vyššie uvedených\ndôvodov správny. V danom prípade sú zmluvnými stranami na jednej strane obstarávateľ cestovná kancelária (žalovaný) a na druhej strane objednávateľ - žalobcovia v 1. a 2. rade,\na preto na úpravu tohto vzťahu nemožno použiť žiadny typ zmluvy, ktorý upravuje\nObchodný zákonník, keď naviac Občiansky zákonník, ako už bolo vyššie uvedené, obsahuje\nosobitnú úpravu zmluvy o obstaraní veci v § 741a až v § 741 k.“\n\n9\n\nNajvyšší súd v rozsudku sp. zn. 4 Cdo 468/2014 z 26. augusta 2015 uviedol:\n«V prejednávanej veci dovolanie žalobcov smeruje proti zmeňujúcej časti rozsudku\nodvolacieho súdu vo vecí samej a preto je procesné prípustné.\nV zmysle § 241 ods. 2 O. s. p., môže byť dovolanie podané iba z dôvodov, že\na/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 237 O. s. p., b/ konanie je postihnuté inou vadou,\nktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva\nna nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací súd je viazaný nielen rozsahom\ndovolania, ale i v dovolaní uplatnenými dôvodmi. Obligatórne (§ 242 ods. 1 O. s .p.) sa\nzaoberá procesnými vadami uvedenými v § 237 O. s. p. a tzv. inými vadami konania, pokiaľ\nmali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Dovolacie dôvody pritom neposudzuje len\npodľa toho, ako ich dovolateľ označil, ale podľa obsahu tohto opravného prostriedku.\nVzhľadom na zákonnú povinnosť (§ 242 ods. 1 druhá veta O. s. p.) skúmať vždy, či\nnapadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou\nz procesných vád uvedených v § 237 O. s. p., zaoberal sa najskôr dovolací súd otázkou, či\nkonanie v tejto vecí nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 písm. a/ až g/\nO. s. p.... Žalobcovia procesné vady konania v zmysle § 237 písm. a/ až e/ a g/ O. s. p.\nnetvrdili a ich existenciu nezistil ani dovolací súd.\nZ obsahu dovolania žalobcov vyplýva, že ako dovolací dôvod výslovne uplatňujú\nodňatie možnosti konať pred súdom a nesprávne právne posúdenie (§ 237 písm. f/ a § 241\nods. 2 písm. c/ O. s. p.).\nSo zreteľom na obsah dovolania, dovolací súd preto osobitne skúmal, či v konaní\n(ne)došlo k odňatiu možnosti konať pred súdom (§ 241 ods. 2 písm. a/ O. s. p. v spojení\ns § 237 písm. f/ O. s. p.).\nOdňatím možnosti konať sa v zmysle uvedeného ustanovenia rozumie taký závadný\nprocesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia tých jeho procesných\npráv, ktoré mu Občiansky súdny poriadok priznáva za účelom ochrany jeho práv a právom\nchránených záujmov.\nPredmetnému dôvodu dovolania sú vlastné tri pojmové znaky: 1/ odňatie možnosti\nkonať pred súdom, 2/ to, že k odňatiu možnosti konať došlo v dôsledku postupu súdu, 3/\nmožnosť konať pred súdom sa odňala účastníkovi konania. Vzhľadom k tej skutočnosti, že\n\n10\n\nzákon bližšie v žiadnom zo svojich ustanovení pojem odňatie možnosti konať pred súdom\nnešpecifikuje, pod odňatím možnosti konať pred súdom je potrebné vo všeobecnosti\nrozumieť taký postup súdu, ktorý znemožňuje účastníkovi konania realizáciu procesných\npráv a právom chránených záujmov, priznaných mu Občianskym súdnym poriadkom\nna zabezpečenie svojich práv a oprávnených záujmov.\nO vadu, ktorá je z hľadiska § 237 písm. f/ O. s. p. významná, ide najmä vtedy, ak súd\nv konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne s ďalšími všeobecne záväznými\nprávnymi predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné práva,\nktoré mu právny poriadok priznáva. O taký prípad v prejednávanej veci nejde z dôvodu, že\nsúdy pri prejednávaní a rozhodovaní veci postupovali v súlade správnymi predpismi\na žalobcom neznemožnili uplatniť procesné práva priznané im právnym poriadkom\nna zabezpečenie ich práv a oprávnených záujmov. ...\nZ dovolania žalobcov je zrejmé, že k procesnej vade konania v zmysle § 237 písm. f/\nO. s. p. malo podľa ich názoru dôjsť v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci\nsúdmi. Dovolací súd preto považuje za potrebné uviesť, že ustanovenie § 237 písm. f/\nO. s. p. dáva odňatie možnosti konať pred súdom do súvislosti výlučne s faktickou\nprocesnou činnosťou súdu, a nie s jeho právnym hodnotením veci zaujatým v napadnutom\nrozhodnutí. Právne posúdenie veci súdom je realizáciou jeho rozhodovacej činnosti\na nemôže zakladať dôvod prípustnosti dovolania podľa § 237 písm. f/ O. s. p., pretože\nprávnym posudzovaním veci súd neporušuje žiadnu procesnú povinnosť vyplývajúcu mu\nzo zákona, ani procesné práva účastníka.\nDovolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že nie je dôvodná ani námietka\nžalobcov týkajúca sa nedostatočnej odôvodnenosti, resp. nepreskúmateľnosti písomného\nvyhotovenia rozhodnutia odvolacieho súdu. ...\nPreskúmaním veci dovolací súd dospel k záveru, že rozhodnutia súdov nižších\nstupňov zodpovedajú požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutí v zmysle\ncitovaných zákonných ustanovení.\nSúd prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový\nstav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská procesných strán\nk prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania a citoval právne predpisy, ktoré\n\n11\n\naplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijaté právne\nzávery primerane vysvetlil.\nOdvolací súd v odôvodnení rozhodnutia skonštatoval správnosť postupu súdu prvého\nstupňa, pokiaľ nárok na zľavu z ceny zájazdu posudzoval podľa ustanovenia § 741k ods. 2\nObčianskeho zákonníka, avšak nepovažoval za správny záver o jej výške. Za tým účelom\ndoplnil dokazovanie a výpočet určenia výšky zľavy podrobne odôvodnil. Rovnako odôvodnil\nprečo na žalobcami uplatnenú náhradu nemajetkovej ujmy nemožno aplikovať § 13\nObčianskeho zákonníka a tiež, ako dospel k záveru, že na prejednávanú vec nemožno\naplikovať ustanovenie § 53 Obchodného zákonníka týkajúce sa nekalej súťaže. Dôsledne\nvysvetlil, prečo nepovažoval odvolacie námietky žalobcov za opodstatnené. ...\nNajvyšší súd Slovenskej republiky preto dospel k názoru, že skutkové a právne závery\nodvolacieho súdu nie sú v danom prípade zjavne neodôvodnené a nezlučiteľné s čl. 46\nods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a že odôvodnenie dovolaním napadnutého rozsudku\nodvolacieho súdu ako celok spĺňa parametre zákonného odôvodnenia (§ 157 ods. 2 O. s.\np.). ...\nŽalobcovia namietali aj skutočnosť, že konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala\nza následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 1 písm. b/ O. s. p.).\nInou vadou konania, na ktorú musí dovolací súd tiež zo zákona prihliadnuť, a to aj\nvtedy, keď na ňu dovolateľ nepoukazuje, je procesná vada, ktorá na rozdiel od vád\ntaxatívne vymenovaných v § 237 O. s. p., nezakladá zmätočnosť rozhodnutia. Jej základom\nje porušenie iných procesných ustanovení upravujúcich postup súdu v občianskom súdnom\nkonaní. Posudzujúc dovolanie žalobcov podľa jeho obsahu (§ 41 ods. 2 O. s. p.), žalobcovia\nnamietajú práve túto vadu konania, i keď ju zrejme spájajú s ustanovením § 241 ods. 2\npísm. c/ O. s. p. („... odvolací súd prijal rozhodnutie vo veci samej, ktorým je v časti\npotvrdzujúci v časti zamietajúci rozsudok..., zaťažil svoje rozhodnutie vadou, ktorá môže\nmať, resp. má za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej.“).\nDovolací dôvod podľa § 241 ods.2 písm. b/ O. s .p. je daný vtedy, ak konanie je\npostihnuté vadou, a to takou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.\nDôvodom dovolania podľa uvedeného ustanovenia môže byť akákoľvek vada, ak súčasne\nspĺňa podmienku, že mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (možnosť takéhoto\nnásledku nestačí). O konaní možno povedať, že je postihnuté vadou, ak bolo porušené\n\n12\n\nktorékoľvek z ustanovení zákona upravujúcich konanie od jeho začatia až po jeho\nskončenie. Kedy však daná vada mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, záleží\nvždy len od posúdenia v konkrétnom prípade. ...\nZa vadu konania zmysle uvedeného ustanovenia nemožno považovať skutočnosť, že\nskutkový stav nebol zistený úplne, ale len to, že pri jeho zisťovaní sa nepostupovalo v súlade\ns príslušnými ustanoveniami o dokazovaní.\nPodľa § 213 ods. 1 O. s. p., odvolací súd je viazaný skutkovým stavom, tak ako ho\nzistil súd prvého stupňa s výnimkami ustanovenými v odsekoch 2 až 7. Ak má odvolací súd\nza to, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým\nzisteniam, dokazovanie v potrebnom rozsahu opakuje sám (§ 213 ods. 3 O. s. p.). ...\nZ obsahu spisu vyplýva, že ku skutkovým (nie právnym) záverom, na ktorých odvolací\nsúd založil svoje hodnotiace závery, dospel odvolací súd na základe vyhodnotenia dôkazov,\nktoré sám zopakoval. Odvolací súd vo veci opakoval dokazovanie vykonané súdom prvého\nstupňa a zároveň doplnil dokazovanie špecifikáciou ceny zájazdu (por. zápisnicu\nz pojednávania a špecifikáciu na č. l. 136 - 139), ktoré dôkazy boli rozhodujúce pre určenie\nvýšky primeranej zľavy z ceny zájazdu. Zo zápisnice o pojednávaní spísanej na odvolacom\nsúde 20. októbra 2011 a 1. decembra 2011 vyplýva, že predseda senátu oboznámil priebeh\ndoterajšieho konania, doplneného dokazovania a právni zástupcovia sa vyjadrili k veci\na súd ich na záver vyzval v zmysle ustanovenia § 118 ods. 4 O. s. p., aby zhrnuli svoje\nnávrhy a vyjadrili sa i k právnej stránke veci. Odvolací súd potom na základe takto\nvykonaných a doplnených dôkazov dospel k odlišným skutkovým zisteniam ako súd prvého\nstupňa, keď predovšetkým vychádzal z doplneného dokazovania o cene zájazdu.\nZ uvedeného vyplýva, že odvolací súd zisťoval skutkové okolnosti prípadu vedúce k zmene\nskutkového stavu. Výsledky doplneného a opakovaného dokazovania mali určujúci význam\npre rozhodnutie súdu, ich prostredníctvom odvolací súd získal priame poznatky\no rozhodných skutočnostiach svojimi zmyslami. Za dôvodnú dovolací súd nepovažoval\nnámietku žalobcov týkajúcu sa čiastočnej zmeny rozsudku súdu prvého stupňa.\nNámietka žalobcov, že konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok\nnesprávne rozhodnutie vo veci, tak nebola dôvodná.\nŽalobcovia v dovolaní namietajú tiež nesprávne právne posúdenie veci odvolacím\nsúdom v uplatnenom nároku na náhradu škody (§ 241 ods. 2 písm. c/ O. s. p.).\n\n13\n\nPrávnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje\nprávne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne\nprávne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej\nvtedy, ak súd nepoužil správny (náležitý) právny predpis alebo ak síce aplikoval správny\nprávny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov\nvyvodil nesprávne právne závery.\nDovolatelia síce formálne namietli existenciu tohto dovolacieho dôvodu, obsahovo\nale ničím nevysvetlili, aký omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav má\nna mysli, ktorý právny predpis nepoužil odvolací súd správne, alebo ktorý nesprávne\ninterpretoval, alebo ktoré nesprávne závery vyvodil zo správnych skutkových záverov.\nDovolateľ musí v zmysle § 241 ods. 1 veta prvá O. s. p. v dovolaní popri všeobecných\nnáležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje jeho opravný\nprostriedok, v akom rozsahu a z akých dôvodov sa toto rozhodnutie napáda, prípadne ktoré\ndôkazy by sa mali vykonať na preukázanie dôvodov dovolania a čoho sa dovoláteľ\ndomáhal. Dovolatelia vo svojom dovolaní namietajú nesprávne právne posúdenie veci\nodvolacím súdom, v dôvodoch však namietajú nepreskúmateľnosť rozhodnutia odvolacieho\nsúdu v zmysle ustanovenia § 237 písm. f/ O. s. p. (bezdôvodne - pozri tiež vyššie uvedené), z\nčoho vyvodzujú len všeobecne nesprávne právne posúdenie veci odvolacím súdom.\nPre zákonu zodpovedajúce uplatnenie dovolacieho dôvodu nie je postačujúce, keď\ndovolateľ v dovolaní len označí niektorý z dovolacích dôvodov uvedených v § 241 ods. 2\npísm. a/ až d/ O. s. p. (napr. tým, že poukáže na označenie ustanovenia zákona alebo\nodcituje jeho text). Ustanoveniu § 241 ods. 1 O. s. p. zodpovedá a ním uloženej osobitnej\nnáležitosti dovolania vyhovuje len také dovolanie, v ktorom sa konkrétne uvádza, z ktorých\ndôvodov sa napáda rozhodnutie odvolacieho súdu. Predpokladom toho je, že dovolateľ\npopíše (špecifikuje) okolnosti, z ktorých usudzuje, že určitý dovolací dôvod je daný, a že\ndostatočne konkrétne uvedie, v čom vidí nesprávnosť rozhodnutia odvolacieho súdu. Ak\ndovolateľ podáva dovolanie z dôvodu uvedeného v § 241 ods. 2 písm. c/ O. s. p., nestačí len\nsamotné poukázanie na označenie (alebo text) tohto zákonného ustanovenia; nevyhnutnou\nnáležitosťou dovolania je v takomto prípade vymedzenie, ktorý právny záver a z akých\ndôvodov nepovažuje dovolateľ za správny. Pokiaľ v dovolaní chýba táto (osobitná)\nnáležitosť, nie je (vzhľadom na viazanosť dovolacieho súdu uplatneným dovolacím\n\n14\n\ndôvodom) vymedzený obsah prieskumnej činnosti dovolacieho súdu a rozhodnutie\nodvolacieho súdu napadnuté dovolaním nie je možné preskúmať z hľadiska opodstatnenosti\ntakto „uplatneného\" dovolacieho dôvodu. Žalobcovia, tým že v dovolaní neopísali\nokolnosti, z ktorých vyvodzujú nesprávnosť právneho posúdenia veci odvolacím súdom,\nsami znemožnili dovolaciemu súdu preskúmať správnosť rozsudku odvolacieho súdu z\nhľadiska právneho posúdenia veci, na ktorom spočíva jeho rozhodnutie.\nZ vyššie uvedeného je zrejmé, že dovolateľmi riadne uplatnený dovolací dôvod nie je\ndaný – žalobcovia napadli zmeňujúci výrok rozsudku odvolacieho súdu, ktorý nebol vydaný\nv konaní postihnutom procesnou vadou v zmysle § 237 písm. f/ ani § 241 ods. 2 písm. b/\nO. s. p. Ďalší dovolací dôvod ale dovolatelia neuplatnili spôsobom, ktorý by zodpovedal\n§ 241 ods. 1 a 2 písm. c/ O. s. p., preto sa dovolací súd nemohol zaoberať správnosťou\ndovolaním napadnutého rozhodnutia z hľadiska správností právneho posúdenia veci,\nna ktorom toto rozhodnutie spočíva. Najvyšší súd Slovenskej republiky neopodstatnene\npodané dovolanie žalobcov preto zamietol podľa § 243b ods. 1 O. s. p.»\nO zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť predovšetkým vtedy, ak\nnamietaným postupom orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu toho základného\npráva, ktoré označil sťažovateľ, pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi\noznačeným postupom tohto orgánu a základným právom, ktorého porušenie sa namietalo,\nale aj vtedy, ak v konaní pred orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia alebo\nprocesný stav, ktoré vylučujú, aby tento orgán porušoval uvedené základné právo, pretože\nuvedená situácia alebo stav takúto možnosť reálne nepripúšťajú (IV. ÚS 16/04, II. ÚS 1/05,\nII. ÚS 20/05, IV. ÚS 50/05 a IV. ÚS 288/05).\nÚstavný súd uznáva, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie\npodľa čl. 46 ods. 1 ústavy je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho\nrozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo\nrelevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov\na obranou proti takému uplatneniu. Všeobecný súd však nemusí dať odpoveď na všetky\notázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam,\nprípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby\n\n15\n\nzachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie\nrozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ\nrozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo\núčastníka na spravodlivý proces (IV. ÚS 115/03).\nÚstavný súd s poukazom na obsah citovaných odôvodnení rozsudkov krajského súdu\ni najvyššieho súdu dospel k záveru, že oba súdy dali jasnú a zrozumiteľnú odpoveď na\nvšetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, ktoré\nsťažovatelia v konaní nastolili. Krajský súd vysvetlil, ako dospel k záveru o tom, že hoci\nporušenie povinnosti žalovaného zo zmluvy o obstaraní zájazdu bolo preukázané,\nsťažovateľom náhradu nemajetkovej ujmy nepriznal. Vo vzťahu k rozsudku najvyššieho\nsúdu je zasa zrejmé, z akých dôvodov dospel k záveru, podľa ktorého nebol naplnený\ndovolací dôvod spočívajúci v odňatí možnosti konať pred súdom [§ 237 písm. f) OSP],\nexistencii inej vady konania, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci [§ 241\nods. 1 písm. b) OSP] a ani dovolací dôvod spočívajúci v nesprávnom právnom posúdení\nveci [§ 241 ods. 2 písm. c) OSP]. Rovnako ako najvyšší súd, aj ústavný súd nepovažuje\ndovolanie sťažovateľov vo vzťahu k dovolaciemu dôvodu spočívajúcemu v nesprávnom\nprávnom posúdení veci za dostatočne odôvodnené, a pokiaľ ide o sťažovateľmi tvrdené\nodňatie možnosti konať pred súdom, ani ústavný súd tu nenachádza skutočnosti\nnasvedčujúce takémuto záveru. Ústavný súd konštatuje, že všeobecné súdy neponechali bez\npovšimnutia argumenty sťažovateľov, ktoré mali pre vec podstatný význam a ktoré boli\nnastolené v priebehu konania či v nimi podanom dovolaní. Odôvodnenie ich rozhodnutí\npreto spĺňa všetky požiadavky vyplývajúce zo základného práva na súdnu ochranu\na spravodlivý proces vo vzťahu k odôvodneniu súdneho rozhodnutia.\nPodľa ustálenej judikatúry ústavného súdu je dôvodom na odmietnutie sťažnosti pre\njej zjavnú neopodstatnenosť absencia priamej súvislosti medzi označeným základným\nprávom alebo slobodou na jednej strane a namietaným rozhodnutím alebo iným zásahom\norgánu štátu do takéhoto práva alebo slobody na strane druhej, ako aj nezistenie žiadnej\nmožnosti porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol\n\n16\n\nposúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (obdobne napr. III. ÚS 263/03, II. ÚS 98/06,\nIII. ÚS 300/06).\nÚstavný súd považuje za potrebné tiež pripomenúť, že nie je zásadne oprávnený\npreskúmavať a posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade\na uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu, ani preskúmavať, či v konaní pred\nvšeobecnými súdmi bol alebo nebol náležite zistený skutkový stav a aké skutkové a právne\nzávery zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil. Z rozdelenia súdnej moci v ústave\nmedzi ústavný súd a všeobecné súdy totiž vyplýva, že ústavný súd nie je opravnou\ninštanciou vo veciach patriacich do právomoci všeobecných súdov (napr. I. ÚS 19/02,\nIII. ÚS 151/05, III. ÚS 344/06).\nÚloha ústavného súdu sa vymedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto\ninterpretácie a aplikácie s ústavou, prípadne medzinárodnými zmluvami o ľudských právach\na základných slobodách. Z tohto postavenia ústavného súdu vyplýva, že môže preskúmavať\nrozhodnutie všeobecného súdu v prípade, ak v konaní, ktoré mu predchádzalo, alebo\nsamotným rozhodnutím došlo k porušeniu základného práva alebo slobody. Skutkové\na právne závery všeobecného súdu môžu byť teda predmetom kontroly zo strany ústavného\nsúdu vtedy, ak by vyvodené závery boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak\nz ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by mali za následok\nporušenie základného práva alebo slobody. Ústavný súd poukazuje i na skutočnosť, že nie\nje a ani nemôže byť súdom skutkovým, t. j. jeho úlohou nie je nahrádzať činnosť\nvšeobecných súdov.\nÚstavný súd je toho názoru, že v prípade sťažovateľov nemožno považovať závery\nrozsudkov krajského súdu a najvyššieho súdu za také, ktoré by boli zjavne neodôvodnené\nalebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň\nby mali za následok porušenie sťažovateľmi označených základných práv alebo slobôd.\nPodľa presvedčenia sťažovateľov ústavne nekonformný je záver krajského súdu,\npodľa ktorého na ich vec nemohla byť aplikovaná smernica, ako aj spôsob aplikácie § 53\n\n17\n\nObchodného zákonníka a neposúdenie veci podľa § 3 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa.\nPokiaľ by tento názor sťažovateľov obstál, podľa ich presvedčenia by to súčasne viedlo\nk zrušujúcemu rozhodnutiu dovolacieho súdu.\nÚstavný súd sa stotožňuje so záverom krajského súdu, ktorý uzavrel, že v situácii,\nkeď Slovenská republika v súvislosti s implementáciou smernice právo na imateriálnu ujmu\nv Občianskom zákonníku výslovne neupravila a širší výklad smernice okolnosti daného\nprípadu, ktoré neboli výnimočné, neodôvodňujú, nemožno iba s ohľadom na existenciu\nsmernice právo na imateriálnu ujmu sťažovateľom priznať.\nZákonom č. 281/2001 Z. z. o zájazdoch, podmienkach podnikania cestovných\nkancelárií a cestovných agentúr a o zmene a doplnení Občianskeho zákonníka v znení\nneskorších predpisov (ďalej len ,,zákon č. 281/2001 Z. z.“), ktorý nadobudol účinnosť\n1. októbra 2001, bol okrem iného do Občianskeho zákonníka doplnený do jeho ôsmej hlavy\nštvrtý oddiel upravujúci zmluvu o obstaraní zájazdu, pričom v zmysle § 14 tohto zákona sa\ntýmto preberá právny akt Európskych spoločenstiev a Európskej únie, ktorým je v zmysle\nzoznamu preberaných právnych aktov Európskych spoločenstiev a Európskej únie smernica.\nPodľa čl. 5 tejto smernice:\n1. Členské štáty prijmú nevyhnutné opatrenia, aby zabezpečili, že organizátor a/alebo\nmaloobchodník ako zmluvná strana je zodpovedný spotrebiteľovi za riadne vysporiadanie\nzáväzkov vyplývajúcich zo zmluvy, bez ohľadu na to, či tieto záväzky majú byť splnené\norganizátorom a/alebo maloobchodníkom, či iným dodávateľom služieb, bez ujmy na\nprávach organizátora a/alebo maloobchodníka stíhať týchto ďalších dodávateľoch služieb.\n2. S odvolaním na škodu vyplývajúcu spotrebiteľovi z nedostatku pri plnení alebo\nz neprimeraného plnenia zmluvy členské štáty prijmú všetky nevyhnutné opatrenia, aby\nzabezpečili, že organizátor a/alebo maloobchodník nie je/sú zodpovední za takýto\nnedostatok pri plnení alebo za neprimerané plnenie zmluvy, ak tento nie je prisúditeľný buď\nakejkoľvek ich chybe alebo chybe ďalšieho dodávateľa služieb, pretože:\n- nedostatky, ktoré sa objavili v plnení zmluvy, sú prisúditeľné spotrebiteľovi,\n- takéto nedostatky sú prisúditeľné tretej strane, ktorá nie je prepojená s ustanovením\nna zmluvné služby, a sú nepredvídateľné a nevyhnuteľné,\n\n18\n\n- takéto nedostatky sú spôsobené vyššou mocou, podľa čl. 4 ods. 6 druhého\npododseku bodu ii), alebo udalosťou, ktorú organizátor a/alebo maloobchodník či dodávateľ\nslužieb nemohli predvídať alebo jej predísť ani pri venovaní náležitej starostlivosti.\nV prípadoch uvedených v druhej a tretej odrážke sa bude od organizátora a/alebo\nmaloobchodníka ako účastníkov kontraktu požadovať okamžité poskytnutie pomoci\nspotrebiteľovi pri ťažkostiach.\nČo sa týka škôd vyplývajúcich z neuskutočnenej alebo neprimeranej realizácie\nslužieb, ktoré sú súčasťou daného balíka služieb, členské štáty môžu povoliť ohraničenie\nkompenzácie, ktorá súvisí s kontraktom. Takéto ohraničenie nemá byť nerozumné.\nČo sa týka iných škôd ako škôd na živote a zdraví vyplývajúcich z neuskutočnenej\nalebo neprimeranej realizácie služieb, ktoré sú súčasťou daného balíka služieb, členské štáty\nmôžu povoliť ohraničenie kompenzácie, ktorá súvisí s kontraktom. Takéto ohraničenie\nnemá byť nerozumné.\n3. Bez vplyvu na štvrtý pododsek odseku 2 sa nepripúšťa žiadna výnimka z opatrení\nv odsekoch 1 a 2 uskutočnená cestou kontraktačnej klauzuly.\n4. Spotrebiteľ musí oznámiť akýkoľvek nedostatok v plnení kontraktu, ktorý zistil\nzo strany dodávateľa služieb a organizátora a/alebo maloobchodníka, a to písomnou alebo\nľubovoľnou vhodnou formou a pri najbližšej príležitosti.\nTáto povinnosť musí byť v kontrakte jasne a explicitne stanovená.\nAko to už konštatoval krajský súd, toto ustanovenie smernice je potrebné vykladať\ntak, že zaručuje spotrebiteľovi nárok na náhradu imateriálnej (nemajetkovej) ujmy, ktorú\nutrpel ako následok nesplnenia alebo vadného plnenia povinnosti, pričom škodou sa\nrozumie zásah do telesnej alebo majetkovej sféry človeka, ako aj zásah do jeho psychickej\nintegrity. Smernica nevylúčila imateriálny aspekt škody a jej cieľom bolo vytvoriť pojem,\nktorý by kryl aj imateriálnu stránku. Tento záver zodpovedá i rozsudku Súdneho dvora\nEurópskej únie z 12. 3. 2002 Simone Leitner proti TUI Deutschland GmbH & Co. KG.\n(C-168/00). Avšak ani to nemôže viesť k záveru, ktorý zastávajú sťažovatelia, a to\ns ohľadom na spôsob implementácie smernice do slovenského právneho poriadku.\n\n19\n\nSmernica v tomto prípade nemôže mať priamy účinok, pretože ide o horizontálny\nvzťah medzi sťažovateľmi a cestovnou kanceláriou. Pokiaľ krajský súd zistil nesúlad\nslovenskej právnej úpravy so smernicou a vysvetlil, z akých dôvodov smernica nemá\npriamy účinok, a zaoberal sa i overením, či by výkladom vnútroštátneho práva nemohol\ndospieť k priznaniu náhrady nemajetkovej ujmy sťažovateľom (nepriamy účinok) hoci\ns negatívnym výsledkom, jeho postup je dostatočne odôvodnený a záver zodpovedajúci\npožiadavkám ústavne konformnej aplikácie dotknutých noriem.\nPokiaľ sťažovatelia zastávajú názor, že náhrada nemajetkovej ujmy za stratu pôžitku\nz dovolenky im mala byť priznaná na základe iných právnych noriem slovenského právneho\nporiadku, je potrebné zohľadniť, že zákon č. 281/2001 Z. z. je jedinou normou slovenského\nprávneho poriadku, ktorou sa preberá tento právny akt Európskych spoločenstiev\na Európskej únie. Ani zákon o ochrane spotrebiteľa takouto normou nie je (§ 28 zákona\no ochrane spotrebiteľa) a takouto normou nie sú ani ustanovenia Obchodného zákonníka\no nekalej súťaži. Nakoniec krajský súd dôsledne vymedzil vzťah právnej úpravy obsiahnutej\nv Občianskom zákonníku k ostatným normám, zdôrazňujúc úpravu v Občianskom\nzákonníku, ktorá má povahu osobitnú a komplexnú.\nÚstavný súd je toho názoru, že v prípade sťažovateľov nemožno považovať závery\nrozsudkov krajského súdu a najvyššieho súdu za také, ktoré by boli zjavne neodôvodnené\nalebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň\nby mali za následok porušenie sťažovateľmi označených základných práv alebo slobôd.\nÚstavný súd tak nezistil, že by relevancia námietok sťažovateľov smerujúcich proti\nnapadnutému rozsudku krajského súdu a najvyššieho súdu v kontexte posúdenia možného\nporušenia jeho základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru\numožnila dospieť k záveru, ktorý by odôvodňoval vyslovenie porušenia uvedených práv.\nIba to, že sťažovatelia sa s názorom krajského súdu vyjadreným v napadnutom\nuznesení nestotožňujú, ešte nemôže zakladať splnenie podmienok prijateľnosti ich\nsťažnosti.\n\n20\n\nZa tejto situácie považuje ústavný súd za vylúčené, aby rozsudkom najvyššieho súdu\nsp. zn. 4 Cdo 468/2014 z 26. augusta 2015 a rozsudkom krajského súdu č. k.\n9 Co 189/2011-149 z 1. decembra 2011 mohlo dôjsť k porušeniu sťažovateľmi označených\nzákladných práv a slobôd. Preto ich sťažnosť odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o\nústavnom súde z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.\nZ uvedených dôvodov rozhodol ústavný súd tak, ako to je uvedené vo výrokovej\nčasti tohto rozhodnutia.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 19. apríla 2016\n\n21", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "zmluva", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na prístup k súdu", "náhrada nemajetkovej ujmy", "spotrebiteľ, spotrebiteľské právo-spotrebiteľská zmluva", "arbitrárnosť", "reklama", "spotrebiteľ, spotrebiteľské právo-ochrana spotrebiteľa", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na spravodlivý proces", "ochrana hospodárskej súťaže-nekalá súťaž", "dovolanie-prípustnosť"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:f33e7b49-4f96-4bed-bf2b-fef8d3893e1f", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 300/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 300/06 z 4. 1. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-01-04", "citacie_n": 1922, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f33e7b49-4f96-4bed-bf2b-fef8d3893e1f"}, {"guid": "ussr:4eeafda3-d890-4455-94b6-36a37ad6c249", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 344/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 344/06 z 3. 11. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-11-03", "citacie_n": 378, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4eeafda3-d890-4455-94b6-36a37ad6c249"}, {"guid": "ussr:da51ba19-bf75-496d-81a9-ea6318a727bd", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 98/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 98/06 z 5. 4. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-04-05", "citacie_n": 1866, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:da51ba19-bf75-496d-81a9-ea6318a727bd"}, {"guid": "ussr:75dd40d6-2fa6-4c18-b208-5653a0ec3b7d", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 288/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 288/05 z 13. 12. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-12-13", "citacie_n": 1777, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:75dd40d6-2fa6-4c18-b208-5653a0ec3b7d"}, {"guid": "ussr:0af974cc-4bf7-40fa-b0fd-d6198b03f88b", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 151/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 151/05 z 18. 5. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-05-18", "citacie_n": 997, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0af974cc-4bf7-40fa-b0fd-d6198b03f88b"}, {"guid": "ussr:e728d97f-595e-412c-878c-042ec2d9bd82", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 50/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 50/05 z 23. 2. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-02-23", "citacie_n": 306, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e728d97f-595e-412c-878c-042ec2d9bd82"}, {"guid": "ussr:332bb6dc-9ead-4da0-982f-ce72f4c389bf", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 20/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 20/05 z 26. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-26", "citacie_n": 1749, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:332bb6dc-9ead-4da0-982f-ce72f4c389bf"}, {"guid": "ussr:5ef19834-e37b-4d51-8c72-05f31057a0ea", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 1/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 1/05 z 5. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-05", "citacie_n": 2095, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5ef19834-e37b-4d51-8c72-05f31057a0ea"}, {"guid": "ussr:58c096c4-a5e6-425b-b9e4-fd2c8a14fd54", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 16/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 16/04 z 30. 1. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-01-30", "citacie_n": 1955, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:58c096c4-a5e6-425b-b9e4-fd2c8a14fd54"}, {"guid": "ussr:83783f26-2ce9-416d-84fd-f09755b033cb", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 263/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 263/03 z 3. 12. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-12-03", "citacie_n": 1667, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:83783f26-2ce9-416d-84fd-f09755b033cb"}, {"guid": "ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 115/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/03 z 3. 7. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-07-03", "citacie_n": 11296, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c"}, {"guid": "ussr:6ed023e1-d357-433b-aef9-406487857e73", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 19/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 19/02 z 13. 3. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-03-13", "citacie_n": 3382, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6ed023e1-d357-433b-aef9-406487857e73"}, {"guid": "cfd54230-e404-4fd2-b236-885cfca4829d:1fc360c4-e6c1-4453-a4bb-3279df9506f2", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2012:1608207865.2", "spisova_znacka": "9Co/189/2011", "nazov": "Rozhodnutie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 9Co/189/2011 z 29. 7. 2012", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2012-07-29", "citacie_n": 10, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2012:1608207865.2"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:2e710dee-34f6-4ce8-9d0b-d5a7089990ea", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:2.US.84.2022.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 84/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 84/2022 z 16. 2. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-02-16", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:2.US.84.2022.1"}, {"guid": "ussr:8841a95b-4284-40b5-aea2-a0c8d8e5c2c8", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:4.US.147.2021.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 147/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 147/2021 z 16. 3. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-03-16", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:4.US.147.2021.1"}, {"guid": "290ac0e0-f930-4cb6-b119-c9989be04444:8d7e1ecd-4a6d-4123-9ea4-07c6b7ba7a48", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2021:2114229251.1", "spisova_znacka": "4Cdo/225/2019", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/225/2019 z 21. 4. 2021", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2021-04-21", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2021:2114229251.1"}, {"guid": "290ac0e0-f930-4cb6-b119-c9989be04444:40d0091c-632a-47e4-bdd5-0575e2294b02", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2021:2114229251.1", "spisova_znacka": "4Cdo/225/2019", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/225/2019 z 20. 4. 2021", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2021-04-20", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2021:2114229251.1"}, {"guid": "290ac0e0-f930-4cb6-b119-c9989be04444:f13cc587-1212-4b01-ba63-5a28b8dbab15", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2021:2114229251.1", "spisova_znacka": "4Cdo/225/2019", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/225/2019 z 20. 4. 2021", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2021-04-20", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2021:2114229251.1"}, {"guid": "c2691661-3689-49c3-8b06-84fbc56f49f0:4188bb70-c6ea-40d1-8052-bc8c1f2ab6ba", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2021:1110229765.2", "spisova_znacka": "8Co/15/2020", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 8Co/15/2020 z 25. 1. 2021", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2021-01-25", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2021:1110229765.2"}, {"guid": "c2691661-3689-49c3-8b06-84fbc56f49f0:caa7350e-a006-4ec1-b81b-b115a218e2b1", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2021:1110229765.2", "spisova_znacka": "8Co/15/2020", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 8Co/15/2020 z 25. 1. 2021", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2021-01-25", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2021:1110229765.2"}, {"guid": "0cc22814-4477-4d59-bbe5-23088d94af45:898fed4d-e0ba-439e-b3e0-8821cc1ec59f", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2020:2111221145.8", "spisova_znacka": "26Co/106/2018", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 26Co/106/2018 z 26. 5. 2020", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2020-05-26", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2020:2111221145.8"}, {"guid": "0cc22814-4477-4d59-bbe5-23088d94af45:0c96fae5-c524-407f-b302-77f33a206dfa", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2020:2111221145.8", "spisova_znacka": "26Co/106/2018", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 26Co/106/2018 z 26. 5. 2020", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2020-05-26", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2020:2111221145.8"}, {"guid": "c6de7725-362b-43d9-8796-be03806254de:758516c7-8d12-4ab7-a789-a9996f9d3349", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2020:1115204520.1", "spisova_znacka": "6Co/307/2017", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 6Co/307/2017 z 21. 1. 2020", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2020-01-21", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2020:1115204520.1"}, {"guid": "c0b0e813-97d9-4981-9f8b-cecac2d858ff:5b77c09e-b2c5-4f57-885e-03b927ff99d7", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2019:1114222334.2", "spisova_znacka": "6Co/4/2019", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 6Co/4/2019 z 19. 2. 2019", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2019-02-19", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2019:1114222334.2"}, {"guid": "c0b0e813-97d9-4981-9f8b-cecac2d858ff:4c9216f6-a133-4343-8d5f-2bee453f1f5e", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2019:1114222334.2", "spisova_znacka": "6Co/4/2019", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 6Co/4/2019 z 19. 2. 2019", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2019-02-19", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2019:1114222334.2"}, {"guid": "3a9efbd3-4b16-4cca-8777-d79bdcc6e3e6:f8364cae-1f44-4d18-8bcc-6079bc4d3511", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2019:2114229251.1", "spisova_znacka": "24Co/143/2018", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 24Co/143/2018 z 12. 2. 2019", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2019-02-12", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2019:2114229251.1"}, {"guid": "3a9efbd3-4b16-4cca-8777-d79bdcc6e3e6:175783cd-c5e1-4514-bddd-223223dd4764", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2019:2114229251.1", "spisova_znacka": "24Co/143/2018", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 24Co/143/2018 z 12. 2. 2019", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2019-02-12", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2019:2114229251.1"}, {"guid": "e27ec7af-6e67-43eb-82ad-7729d1e60488:1dc1e599-e63d-430e-85f9-506008f71255", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2018:7116207312.1", "spisova_znacka": "1Co/65/2018", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 1Co/65/2018 z 18. 12. 2018", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2018-12-18", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2018:7116207312.1"}, {"guid": "e27ec7af-6e67-43eb-82ad-7729d1e60488:b73382da-ef03-4d85-97fb-5d7697bb964c", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2018:7116207312.1", "spisova_znacka": "1Co/65/2018", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 1Co/65/2018 z 18. 12. 2018", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2018-12-18", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2018:7116207312.1"}, {"guid": "1859cf98-3bf8-44da-b929-54c08540aa9f:9638fead-18c1-4b27-b286-5741bcdc4baf", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2018:2511206604.2", "spisova_znacka": "23Co/10/2018", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 23Co/10/2018 z 9. 12. 2018", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2018-12-09", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2018:2511206604.2"}, {"guid": "1859cf98-3bf8-44da-b929-54c08540aa9f:c0ec8f69-aebf-44ab-872e-fe7cf4344640", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2018:2511206604.2", "spisova_znacka": "23Co/10/2018", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 23Co/10/2018 z 9. 12. 2018", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2018-12-09", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2018:2511206604.2"}, {"guid": "1859cf98-3bf8-44da-b929-54c08540aa9f:b11546d3-3ba1-4163-ad69-2613cdb276e2", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2018:2511206604.2", "spisova_znacka": "23Co/10/2018", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 23Co/10/2018 z 9. 12. 2018", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2018-12-09", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2018:2511206604.2"}, {"guid": "05c3ae24-c686-49c0-9721-0a45fa3c9f2e:74632cb9-5723-4a5d-9351-844bda41f845", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2018:2114209286.1", "spisova_znacka": "10Co/182/2017", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 10Co/182/2017 z 30. 7. 2018", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2018-07-30", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2018:2114209286.1"}, {"guid": "05c3ae24-c686-49c0-9721-0a45fa3c9f2e:021443d2-18d4-462a-a662-a0e198c9104a", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2018:2114209286.1", "spisova_znacka": "10Co/182/2017", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 10Co/182/2017 z 30. 7. 2018", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2018-07-30", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2018:2114209286.1"}]}