{"guid": "ussr:0927dc50-69c4-4f22-b08a-b1fe046585ce", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:3.US.217.2016.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 217/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 217/2016 z 12. 4. 2016", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 12. apríla 2016, sp. zn. III. ÚS 217/2016, ECLI:SK:USSR:2016:3.US.217.2016.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Jana Baricová", "sudca_id": 1070, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/jana-baricova-1070", "datum_vydania": "2016-04-12", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "III.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-2", "nazov": "čl. 17 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-17"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-5", "nazov": "čl. 17 ods. 5 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-5", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-17"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-5.odsek-4", "nazov": "čl. 5 ods. 4 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-5.odsek-4", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-5"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 5", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 5", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 5", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 4", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 4", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 4", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 5", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 5", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 5", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 4", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 4", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 4", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-17", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-5", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/0927dc50-69c4-4f22-b08a-b1fe046585ce", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.217.2016.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.217.2016.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.217.2016.1/text", "citacie_n": 6, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nIII. ÚS 217/2016-10\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 12. apríla 2016\npredbežne prerokoval sťažnosť\n\n,\n, zastúpeného advokátom\n\nMgr. Dávidom Štefankom, advokátska kancelária, Kutlíkova 17, Bratislava, vo veci\nnamietaného porušenia základného práva na osobnú slobodu zaručeného v čl. 17 ods. 2 a 5\nÚstavy Slovenskej republiky a práva na slobodu zaručeného v čl. 5 ods. 4 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresnej prokuratúry Levice\nv konaní vedenom pod sp. zn. 1 Pv 403/15/4402 a postupom Krajskej prokuratúry v Nitre\nv konaní vedenom pod sp. zn. Kv 66/2013/4400 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť\n\nodmieta\n\nako zjavne neopodstatnenú.\n\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 14. septembra\n2015 doručená sťažnosť\n\n,\n(ďalej len „sťažovateľ“), ktorou\n\nnamietal porušenie základného práva na osobnú slobodu zaručeného v čl. 17 ods. 2 a 5\nÚstavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na slobodu zaručeného v čl. 5\nods. 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)\npostupom Okresnej prokuratúry Levice (ďalej len „okresná prokuratúra“) v konaní vedenom\n\npod sp. zn. 1 Pv 403/15/4402 a postupom Krajskej prokuratúry v Nitre (ďalej len „krajská\nprokuratúra“) v konaní vedenom pod sp. zn. Kv 66/2013/4400.\nZ obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že trestne stíhaný sťažovateľ bol uznesením\nOkresného súdu Nitra (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. 33 Tp 38/2014 zo 16. mája 2014\nv spojení s uznesením Krajského súdu v Nitre (ďalej len „krajský súd“) sp. zn.\n4 Tpo 25/2014 z 26. mája 2014 vzatý do väzby podľa § 72 ods. 1 a 2 zákona č. 301/2005\nZ. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „Trestný poriadok“),\na to z dôvodov uvedených v § 71 ods. 1 písm. a), b) a c) Trestného poriadku. Väzba\nsťažovateľa začala plynúť od 13. mája 2014.\nPodaním z 22. januára 2015 adresovaným Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej\nrepubliky (ďalej len „ministerstvo spravodlivosti“) sťažovateľ podal „Sťažnosť na postup\nvyšetrovateľa, dozorujúceho prokurátora, na prieťahy v konaní, na sudkyňu pre prípravné\nkonanie\n\na porušovanie\n\nustanovení\n\nTrestného\n\nporiadku“,\n\nv ktorej\n\nokrem\n\niného\n\n„na viacerých stranách rozoberá nedôvodnosť väzobného stíhania v jeho prípade a zároveň\npožiadal o prepustenie z väzby“.\nMinisterstvo spravodlivosti sťažnosť sťažovateľa zaslalo na vybavenie Ministerstvu\nvnútra Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo vnútra“), o čom sťažovateľa\ninformovalo listom z 3. februára 2015. Ministerstvo vnútra sťažnosť postúpilo Prezídiu\nPolicajného zboru, Národnej kriminálnej agentúre, a tá ho 13. februára 2015 predložila\nPrezídiu Policajného zboru, Národnej kriminálnej agentúre, Národnej jednotke finančnej\npolície, expozitúre Západ (ďalej len „národnej jednotka finančnej polície“).\nNárodná jednotka finančnej polície 18. februára 2015 sťažnosť sťažovateľa postúpila\nkrajskej prokuratúre, ktorej bola doručená 20. februára 2015.\nSťažovateľ zvýraznil, že jeho sťažnosť z 22. januára 2015 obsahovala žiadosť\no prepustenie z väzby na slobodu, a o tejto „nebolo doposiaľ, t. j. k dátumu podania tejto\nsťažnosti rozhodnuté, t. j. takmer 7 mesiacov ostala žiadosť o prepustenie z väzby\nna slobodu na prokuratúre nevybavená“.\n\n2\n\nSpresňuje, že „Žiadosť sa nachádzala\n\nna Krajskej prokuratúre v Nitre od 20. 02. 2015 do 26. 06. 2015, kedy došlo opatrením\nKv 66/13/4400-760 zo dňa 26. 06. 2015 k určeniu výnimky z ustanovenia § 46 ods. 7 zákona\no prokuratúre a došlo k povereniu okresného prokurátora v Leviciach a ním určeného\nprokurátora v Leviciach vykonávaním dozoru. Na Okresnej prokuratúre v Leviciach je\nžiadosť od 26. 06. 2015 do súčasnosti a spis, v ktorom sa nachádza, je evidovaný pod sp. zn.\n1 Pv 403/15/4402.“.\nPodľa presvedčenia sťažovateľa „v danom prípade nebolo o jeho žiadosti zo strany\nkrajskej\n\nprokuratúry\n\na okresnej\n\nprokuratúry\n\nkonané\n\na rozhodované\n\nv lehotách\n\npredpokladaných zákonom, dokonca nebolo doposiaľ vôbec rozhodnuté. Tým bolo konanie\no včasné preskúmanie dôvodnosti ďalšieho trvania väzby sťažovateľa znemožnené, resp.\nneprimerane predĺžené, hoci sa o žiadosti malo konať urýchlene a prednostne. Došlo\nzároveň aj k znemožneniu realizácie práva sťažovateľa na periodickú kontrolu dôvodnosti\npozbavenia jeho osobnej slobody.“.\nV podaní z 2. februára 2016 označeným ako „Doplnenie Ústavnej sťažnosti“\ndoručeným ústavnému súdu 5. februára 2016 sťažovateľ zopakoval, že okresná prokuratúra\na krajská prokuratúra mu svojím postupom „znemožnila... periodickú kontrolu dôvodnosti\npozbavenia slobody. Podľa názoru sťažovateľa porušenie práva v jeho prípade, najmä\ns prihliadnutím na časový odstup od podania žiadosti, je z ústavnoprávneho hľadiska\nneospravedlniteľný a netolerovateľný a preto už nie je možné zhojiť právo a nezákonnosť\ndodatočným rozhodnutím. Sťažovateľ má za to, že ako prostriedok zabezpečenia osobnej\nslobody obvineného a zabránenia jeho ďalšieho porušovania by malo byť prijaté opatrenie\nznamenajúce okamžité ukončenie uplatňovaného väzobného obmedzenia.“.\nVzhľadom na uvedené sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd po prijatí sťažnosti\nna ďalšie konanie nálezom rozhodol, že:\n„1. Krajská prokuratúra v Nitre v konaní vedenom pod sp. zn. Kv 66/2013/4400\na Okresná prokuratúra v Leviciach v konaní vedenom pod sp. zn. 1 Pv 403/15/4402 porušili\nprávo sťažovateľa na urýchlené rozhodnutie o žiadosti sťažovateľa v prípravnom konaní\n\n3\n\no prepustenie z väzby podľa čl. 17 ods. 2 a 5 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 5 ods. 4\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.\n2. Okresnému súdu v Nitre v konaní vedenom pod sp. zn. 33 Tk/1/2016 sa prikazuje,\naby sťažovateľa\n\nprepustil neodkladne z väzby na slobodu.\n\n3. Sťažovateľovi Ústavný súd SR priznáva náhradu trov právneho zastúpenia v sume\n355,72 EUR, ktoré sú Krajská prokuratúra v Nitre a Okresná prokuratúra v Leviciach\npovinné spoločne a nerozdielne vyplatiť na účet Advokátskej kancelárie Dávida Štefanku,\nso sídlom Kutlíkova 17... Bratislava... do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“\nII.\nPodľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.\nPodľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nPodľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím\nvysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva\nalebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.\nAk porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže\nprikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. Ústavný súd môže\nzároveň vec vrátiť na ďalšie konanie, zakázať pokračovanie v porušovaní základných práv\na slobôd alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,\nktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nalebo ak je to možné, prikázať, aby ten, kto porušil práva alebo slobody podľa odseku 1,\nobnovil stav pred porušením.\n\n4\n\nPodľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania\npred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.\nPodľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.\no organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho\nsudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd\nkaždý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa,\nak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd skúma,\nči jeho prijatiu na ďalšie konanie (§ 25 ods. 3 zákona o ústavnom súde) nebránia dôvody\nuvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.\nPodľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na ktorých\nprerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané\nzákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj\nnávrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť\nuznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je\nzjavne neopodstatnený.\nO zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť vtedy, keď namietaným\npostupom alebo namietaným rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť\nk porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď\npre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom alebo rozhodnutím\npríslušného orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých\nsa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno\npovažovať takú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť\nporušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť\npo jej prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98, tiež napr. I. ÚS 4/00, II. ÚS 101/03).\nPredmetom sťažnosti je namietané porušenie základného práva na osobnú slobodu\nzaručeného v čl. 17 ods. 2 a 5 ústavy a práva na slobodu zaručeného v čl. 5 ods. 4 dohovoru\npostupom okresnej prokuratúry v konaní vedenom pod sp. zn. 1 Pv 403/15/4402 a postupom\nkrajskej prokuratúry v konaní vedenom pod sp. zn. Kv 66/2013/4400, ku ktorému malo\n\n5\n\ndôjsť tým, že o žiadosti sťažovateľa z 22. januára 2015 o prepustenie z väzby na slobodu\nnebolo do podania sťažnosti označenými orgánmi verejnej moci rozhodnuté, čím došlo\nk porušeniu zásady urýchlenosti konania o väzbe, ako aj znemožneniu periodickej kontroly\ndôvodnosti pozbavenia osobnej slobody sťažovateľa.\nPodľa čl. 17 ods. 2 ústavy nikoho nemožno stíhať alebo pozbaviť slobody inak, ako\nz dôvodov a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Nikoho nemožno pozbaviť slobody len pre\nneschopnosť dodržať zmluvný záväzok.\nPodľa čl. 17 ods. 5 ústavy do väzby možno vziať iba z dôvodov a na čas ustanovený\nzákonom a na základe rozhodnutia súdu.\nPodľa čl. 5 ods. 4 dohovoru každý, kto bol pozbavený slobody zatknutím alebo iným\nspôsobom, má právo podať návrh na konanie, v ktorom by súd urýchlene rozhodol\no zákonnosti jeho pozbavenia slobody a nariadil prepustenie, ak je pozbavenie slobody\nnezákonné.\nZ konštantnej judikatúry ústavného súdu vyplýva, že pri námietke\n\nporušenia\n\nzákladných práv sťažovateľov podľa čl. 17 ústavy skúma požiadavky kladené na zákonnosť\nväzby v zmysle čl. 5 dohovoru. V tejto súvislosti ústavný súd už viackrát vyslovil, že každé\npozbavenie slobody musí byť „zákonné“, t. j. musí byť vykonané „v súlade s konaním\nustanoveným zákonom“, a okrem toho každé opatrenie, ktorým je jednotlivec pozbavený\nslobody, musí byť zlučiteľné s účelom čl. 17 ústavy, ktorým je ochrana jednotlivca proti\nsvojvôli (I. ÚS 165/02, II. ÚS 55/98, I. ÚS 177/03, III. ÚS 7/00, I. ÚS 115/07,\nI. ÚS 187/07). Z uvedenej zásady vyplýva, že každé porušenie zákona v prípade\nrozhodovania o väzbe zakladá aj porušenie čl. 17 ods. 2 a 5 ústavy, ako aj čl. 5 ods. 1 a 4\ndohovoru, pričom v súvislosti s otázkou zákonnosti väzby v konaní pred súdom je podľa\njudikatúry ústavného súdu podstatné, že bez rozhodnutia všeobecného súdu nemožno\npovažovať väzbu za zákonnú (I. ÚS 187/07, III. ÚS 16/09). V citovaných ustanoveniach\ntýkajúcich sa práva na osobnú slobodu je obsiahnuté aj právo iniciovať konanie, v ktorom\nby súd neodkladne alebo urýchlene rozhodol o zákonnosti väzby a nariadil prepustenie,\n\n6\n\nak je táto nezákonná (napr. III. ÚS 7/00 a III. ÚS 255/03, pozri aj rozsudok Európskeho\nsúdu pre ľudské práva – ďalej len „ESĽP“ z 21. 12. 2000 vo veci Vodeničarov c. Slovenská\nrepublika, § 33 – § 36). Ústavný súd zdôraznil aj to, že v zmysle čl. 5 ods. 4 dohovoru je\nosoba vo väzbe oprávnená na preskúmanie procesných a hmotných podmienok, ktoré sú\npotrebné pre „zákonnosť“ tejto väzby v zmysle dohovoru, pričom požiadavka preskúmania\nhmotných podmienok znamená povinnosť preskúmať okolnosti svedčiace pre a proti väzbe\na rozhodnúť s poukazom na kritériá právne, či sú dané dôvody opodstatňujúce väzbu, ako aj\nprepustiť osobu na slobodu, pokiaľ také dôvody neexistujú (III. ÚS 79/02).\nAj podľa názoru ESĽP je požiadavka zákonnosti väzby podľa vnútroštátneho zákona\n(„lawfulness“), na ktorú odkazuje čl. 5 ods. 1 dohovoru (pozri pojmy „v súlade s konaním\nustanoveným zákonom“ a „zákonné“), primárna, avšak nie rozhodujúca. Väzba musí byť\nnavyše v súlade s účelom citovaného ustanovenia dohovoru – zabrániť, aby bola osoba\nzbavená slobody svojvoľne – a tiež v súlade s dohovorom vrátane všeobecných princípov\nobsiahnutých v ňom výslovne alebo implikovane (pozri obdobne napr. rozsudky vo veciach\nWinterwerp v. Holandsko z 24. 10. 1979, séria A, č. 33, s. 19 – 20, § 45 a Baranowski\nv. Poľsko z 28. 3. 2000, č. 28358/95, § 51).\nPritom pojem „zákonnosti“ väzby podľa čl. 5 ods. 4 dohovoru má ten istý význam\nako v odseku 1 tohto článku. Otázka, či je väzba zákonná, má byť vyriešená nielen\ns poukazom na vnútroštátny zákon, ale aj na znenie dohovoru, všeobecné zásady v ňom\nobsiahnuté a účel obmedzení, ktoré pripúšťa čl. 5 ods. 1. V zmysle čl. 5 ods. 4 dohovoru je\nosoba vo väzbe oprávnená na preskúmanie procesných a hmotných podmienok, ktoré sú\npodstatné pre „zákonnosť“ tejto väzby v zmysle dohovoru (napr. rozsudok vo veci Brogan\nand Others v. Anglicko z 29. 11. 1988, séria A, č. 154 - B, § 65 a už citovaný rozsudok\nvo veci Jecius v. Litva, § 100).\nPožiadavka preskúmania hmotných podmienok („substantive requirement“) znamená\npovinnosť preskúmať okolnosti svedčiace pre a proti väzbe a rozhodnúť s poukazom\nna kritériá právne, či sú dané dôvody opodstatňujúce väzbu, ako aj prepustiť osobu\n\n7\n\nna slobodu, pokiaľ také dôvody neexistujú (napr. rozsudok vo veci Schiesser v. Švajčiarsko\nzo 4. 12. 1979, séria A, č. 34, § 31).\nMedzi požiadavky preskúmania zákonnosti väzby a rozhodnutia o nej v zmysle čl. 5\nods. 4 dohovoru patria aj:\n- účinná kontrola zákonnosti väzby (rozsudok ESĽP z 10. 10. 2000 vo veci Grauzinis\nv. Litva, č. 37 975/97),\n-\n\npodstatné\n\nopatrenie,\n\nktoré\n\nzabezpečí\n\njedincovi\n\nprocesnú\n\nspravodlivosť\n\n(„substantial measure of procedural justice“; rozsudok ESĽP z 20. 6. 2002 vo veci AlNashif and others v. Bulharsko, č. 50963/99),\n- vzhľadom na dramatický vplyv pozbavenia slobody na základné práva jedinca\nkonanie podľa čl. 5 ods. 4 dohovoru musí v zásade spĺňať základné požiadavky\nspravodlivého konania podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (rozsudok ESĽP z 13. 2. 2001 vo veci\nGarcia Alva v. Nemecko, č. 23541/94), pričom princíp spravodlivosti („fairness“) v zmysle\nposledného označeného článku zaväzuje súdy, aby pre svoje rozhodnutia poskytli\ndostatočné dôvody (rozhodnutie ESĽP o prijateľnosti sťažnosti z 26. 2. 2002 vo veci\nBufferne v. Francúzsko, č. 54367/00),\n- primeraná súdna odpoveď („adequate judicial response“; rozsudok ESĽP\nz 10. 10. 2000 vo veci Grauslys v. Litva, č. 36743/97).\nPodstata sťažnosti sťažovateľa spočíva v jeho tvrdení, že o jeho podaní z 22. januára\n2015 označenom ako „Sťažnosť na postup vyšetrovateľa, dozorujúceho prokurátora,\nna prieťahy v konaní, na sudkyňu pre prípravné konanie a porušovanie ustanovení\nTrestného poriadku“ adresovanom ministerstvu spravodlivosti nebolo do podania sťažnosti\nústavnému súdu rozhodnuté ako o žiadosti o prepustenie z väzby na slobodu, a tým nebolo\nzákonnosti pozbavenia jeho osobnej slobody rozhodnuté urýchlene a zároveň mu týmto\nmala byť odňatá možnosť periodickej kontroly dôvodnosti trvania väzby.\nV značne obsiahlom podaní sťažovateľa z 22. januára 2015 (podanie je napísané\nna desiatich stranách) doručenom ministerstvu spravodlivosti 2. februára 2015 je vo vzťahu\n\n8\n\nk preskúmavanej skutočnosti, t. j. časti, ktorú sťažovateľ považuje za žiadosť o prepustenie\nz väzby na slobodu, uvedené:\n„V tejto súvislosti si dovolím poukázať nakoľko niektorým obvineným je obmedzená\nosobná sloboda aj na ustanovenie Trestného poriadku, v ktorých je uvedené, že súd je\npovinný sa zaoberať dôvodmi väzby v každom štádiu trestného konania a dôsledne\nposudzovať nielen ich pretrvávanie, ale s ohľadom na zásadu proporcionality aj hľadať\na skúmať, či nie sú splnené zákonné podmienky na nahradenie väzby. Väzba predstavuje\nnajzávažnejší zásah do osobnej slobody. Mám za to, že v tomto prípade sa nepreukázal ani\njeden dôvod väzby a s ohľadom na primeranosť a zdržanlivosť nie je nevyhnutné, aby pre\ndosiahnutie účelu trestného konania a aby naďalej trvala obvineným väzba a aby trvalo\nzávažné zasahovanie do základných práv obvinených priamym výkonom väzby. Väzba nie je\ntrest, nemá mať výchovné poslanie a nemá byť prostriedkom na uľahčenie trestného\nstíhania. Upozorňujem na skutočnosť, že súd sa pri posudzovaní dôvodov trvania väzby\nmusí zaoberať konkrétnymi dôvodmi existujúcimi v čase jeho rozhodovania, ktoré by\nodôvodňovali záver, že by osoba mohla pokračovať v páchaní trestnej činnosti. Obmedzenie\nosobnej slobody väzbou je natoľko závažným zásahom do ľudských práv chránených\nÚstavou SR (čl. 17ods. 5), Listinou základných práv a slobôd ako aj iných medzinárodných\ndokumentov prijatých Slovenskou republikou, že jej použitie je možné len v odôvodnených\nprípadoch a má trvať len po nevyhnutnú dobu.\nDôvody väzby u viacerých obvinených v tejto trestnej veci podľa môjho názoru nie sú\n§ 71 ods. 1 písm. a) (ujde alebo sa bude skrývať) doteraz žiadnym spôsobom neboli\npreukázané a potvrdené, tendencie k útekom obvinení nemajú a ani sa trestným stíhaním\nnecítia v ohrození; prípadne vyhýbaniu trestného stíhania im nehrozí, na čo by ani nemali\ndostatok prostriedkov a finančných možností. Uvedené tvrdenia nie sú nijak preukázané\na potvrdené. Poznám prípad, keď bol obvinený skoro rok vo väzbe v inej trestnej veci\na po prepustení žiadnym spôsobom neutekal ani sa nevyhýbal trestnému stíhaniu.\nPrítomnosť obvineného na hlavnom pojednávaní treba zabezpečiť predovšetkým\nprostriedkami predpokladanými v ustanovení § 120 TP. Zároveň vysoký trest možno\npovažovať za dôvod väzby len za predpokladu zistenia niektorej ďalšej konkrétnej\nskutočnosti týkajúcej sa najmä osoby páchateľa alebo okolností prípadu. Pri posudzovaní\ntohto dôvodu treba zistiť aj skutočnosť, či uloženie vysokého trestu aj reálne hrozí. § 71\n\n9\n\nods. 1 písm. b) (bude pôsobiť na svedkov, znalcov...) V tejto veci bolo vypočutých množstvo\nsvedkov, podľa môjho názoru niet žiadneho konkrétneho dôvodu obávať sa, že by hocikto\nz obvinených mohol na niekoho pôsobiť. V prvom rade sa to doterajším vyšetrovaním ani\nnepreukázalo, že by sa o takéto konanie mal niekto z obvinených pokúsiť alebo dopustiť.\nV druhom rade byť v tzv. kolúznej väzbe z dôvodu príbuzenských vzťahov považujem\nza závažné porušenie základných ľudských práv a slobôd... Skoro všetci obvinení v tejto veci\nsú bezúhonní ľudia a preto nie je u nich dôvod § 71 ods. 1 písm. c) a preto u nich nie ja ani\npredpoklad, že by mohli pokračovať v trestnej činnosti, za ktorú sú stíhaní. V tejto veci\nnavyše dochádza k prieťahom zo strany vyšetrovateľa Policajného zboru, sú v súčasnosti už\nvypočúvaní po väčšinou iba tí svedkovia, ktorí nemajú s trestnou činnosťou uvedenou\nv uznesení o vznesení obvinenia nič spoločné veľakrát ani nevedia, že obvinení sa mali\ndopustiť nejakého konania, ktoré je považované za trestnú činnosť. Zo strany vyšetrovateľa\nPolicajného zboru považujem predvolávanie viacerých svedkov za účelové a s cieľom\númyselne predlžovať prebiehajúce trestné konanie. Výsluchmi sú obťažovaní zmámi\na rodinní príslušníci obvinených, čo považujem za v právnom štáte neprípustné. Taktiež\ndodnes nie sú vypracované v tejto trestnej veci ani znalecké posudky. Znalecký posudok má\nbyť podľa zákona o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch 382/2004 Z. z. nestranný, čím\naj objektívny a ak už má zhodnotiť údaje, má ich zhodnotiť jednotlivo, aj ako celok,\na jednotlivé údaje vo vzťahu k celkovým údajom. Vyšetrovateľom... vybratá znalecká\norganizácia... uvedené zákonné požiadavky nespĺňa. Nemôžem ju považovať za\nnestrannú. ...spolupracuje s poškodenou spoločnosťou...\nVrátil by som sa však k postupu vyšetrovateľa....\n... Nakoľko všetko nasvedčuje tom, že celé prípravné konanie je nezákonné\na nespravodlivé, nie sú žiadne dôvody aby ma sudca, prokurátorka krajskej prokuratúry\nobmedzovali a preto týmto žiadam o prepustenie z väzby...\nNa základe vyššie uvedeného vás žiadam o preskúmanie všetkých skutočností\nuvádzaných v tejto sťažnosti, o preverenie postupu vyšetrovateľa..., ktorý účelovo naťahuje\nprebiehajúce prípravné konanie v tejto trestnej veci, postupu prokurátora Krajskej\nprokuratúry pri vykonávaní dozoru a preverenie postupu sudkyne pre prípravné konanie pri\nzaoberaní sa resp. nezaoberaní sa vznesenými námietkami zaujatosti.“\n\n10\n\nÚstavný súd akceptuje tvrdenie sťažovateľa, že v citovanej časti podania\nz 22. januára 2015 je obsiahnutá aj jeho požiadavka na prepustenie z väzby na slobodu.\nRovnako ústavný súd súhlasí s tvrdením, že v zmysle ustanovení § 79 ods. 3 Trestného\nporiadku má byť o takejto žiadosti bez meškania rozhodnuté. Spolu s námietkou\nsťažovateľa, že o jeho žiadosti nebolo do podania sťažnosti ústavnému súdu rozhodnuté\n(14. septembra 2015), tieto okolnosti skutočne signalizujú možný zásah do jeho základného\npráva na osobnú slobodu.\nÚstavný súd na tomto mieste považuje za potrebné zvýrazniť, že v každom\njednotlivom prípade tvrdeného porušenia základného práva na osobnú slobodu je povinný\npri svojom rozhodovaní prihliadať aj na konkrétne okolnosti preskúmavanej veci (obdobne\npozri II. ÚS 353/06, II. ÚS 142/07, II. ÚS 80/08, I. ÚS 59/2016 a pod., ale vyplýva to aj\nz mnohých rozhodnutí ESĽP napr. Letellier proti Francúzsku, rozhodnutie z 26. 6. 1991,\nAnnuaire, č. 207; Navarra proti Francúzsku, rozhodnutie z 23. 11. 1993, Annuaire, č. 273B a ďalšie).\nPri skúmaní konkrétnych okolností danej veci pozornosti ústavného súdu neušlo,\nže o osobnej slobode sťažovateľa bolo po podaní sťažovateľa z 22. januára 2015 následne\nokresným súdom (sudcom pre prípravné konanie) rozhodované a rozhodnuté 13. februára\n2015 uznesením sp. zn. 33 Tp 13/2015, ku ktorému došlo na základe žiadosti sťažovateľa\no prepustenie z väzby na slobodu podanej prostredníctvom jeho obhajcu, v ktorej tento mal\nuviesť, že:\n„... od posledného rozhodovania súdu o väzbe bolo vo veci vykonaných množstvo\nvyšetrovacích úkonov a ani toto rozsiahle dokazovanie nepreukázalo existenciu konkrétnych\nskutočností, ktoré by v zmysle zákonných kritérií potvrdzovali dôvodnosť trvania väzby.\nKonštatoval, že u neho nie je daný ani jeden z dôvodov väzby podľa § 71 odsek 1 písmeno\na), písmeno b), písmeno c) Trestného poriadku, pre ktoré bol vzatý do väzby a väzbu tak\noznačil za nezákonnú. Poukázal na to, že väzba má trvať len nevyhnutnú dobu a že súd by\nmal pri posudzovaní primeranosti dôvodov a dĺžky trvania väzby tiež skúmať, či prevažuje\nverejný záujem držať osobu vo väzbe nad právom takej osoby na slobodu. Ďalej uvádzal,\nže nebolo podľa neho preukázané nič z toho, čo by zakladalo u neho dôvody väzby, a preto\n\n11\n\nžiadal, aby bol z väzby prepustený, alebo aby mu súd väzbu nahradil dohľadom probačného\na mediačného úradníka.“ (citované z uznesenia okresného súdu sp. zn. 33 Tp 13/2015\nz 13. februára 2015).\nOkresný súd označeným uznesením podľa § 79 ods. 3 Trestného poriadku žiadosť\nsťažovateľa o prepustenie z väzby na slobodu zamietol a zároveň podľa § 80 ods. 1 písm. c)\nTrestného poriadku rozhodol, že s ohľadom na osobu sťažovateľa a povahu prejednávaného\nprípadu nie je možné dosiahnuť účel väzby dohľadom probačného a mediačného úradníka.\nProti prvostupňovému rozhodnutiu podal sťažovateľ sťažnosť, ktorú odôvodnil jednak sám,\nako aj prostredníctvom svojich obhajcov. Krajský súd o opravnom prostriedku sťažovateľa\nrozhodol uznesením sp. zn. 4 Tpo 25/2015 z 26. marca 2015 tak, že ho podľa § 193 ods. 1\npísm. c) Trestného poriadku zamietol.\nObe rozhodnutia všeobecných súdov sťažovateľ napadol sťažnosťou podľa čl. 127\nods. 1 ústavy doručenou ústavnému súdu 16. apríla 2015, a to pre namietané porušenie\nzákladných práv podľa čl. 17 ods. 1, 2 a 5 a čl. 46 ods. 1 ústavy a práv podľa čl. 5 ods. 3\na čl. 6 ods. 1 dohovoru, ktorú ústavný súd uznesením č. k. III. ÚS 431/2015-15\nz 8. septembra 2015 odmietol v relevantnej časti (vo vzťahu k aktuálnej sťažnosti) pre\nzjavnú neopodstatnenosť.\nRovnako o osobnej slobode sťažovateľa – o zákonnosti väzby – bolo rozhodované\na rozhodnuté aj uznesením okresného súdu sp. zn. 33 Tp 107/2015 z 26. júna 2015, a to\nna základe návrhu krajskej prokuratúry na predĺženie lehoty trvania väzby okrem iných\nobvinených aj sťažovateľa. Okresný súd (sudkyňa pre prípravné konanie) týmto\nrozhodnutím podľa § 76 ods. 3 Trestného poriadku predĺžil lehotu väzby okrem iných aj\nsťažovateľa do 13. novembra 2015. Sťažnosť sťažovateľa proti rozhodnutiu okresného súdu\nkrajský súd uznesením č. k. 4 Tpo 52/2015-159 zo 6. júla 2015 podľa § 193 ods. 1 písm. c)\nTrestného poriadku zamietol. Aj tieto rozhodnutia sťažovateľ napadol sťažnosťou podľa\nčl. 127 ods. 1 ústavy pre namietané porušenie základného práva na osobnú slobodu podľa\nčl. 17 ods. 1, 2 a 5 ústavy a podľa čl. 5 ods. 1 písm. c) a ods. 3 a 4 dohovoru. Ústavný súd\n\n12\n\no sťažnosti sťažovateľa rozhodol uznesením č. k. I. ÚS 456/2015-15 zo 4. novembra 2015\ntak, že ju odmietol.\nPre úplnosť je potrebné dodať, že sťažovateľ žiadal o prepustenie z väzby na slobodu\naj podaním zo 4. mája 2015, o tej však všeobecné súdy nerozhodovali z dôvodu, že túto\nsťažovateľ 12. mája 2015 vzal späť, čo okresný súd vzal na vedomie uznesením sp. zn.\n33 Tp 77/2015 z 13. mája 2015.\nAko z uvedeného skutkového stavu vyplýva, „Sťažnosť na postup vyšetrovateľa,\ndozorujúceho prokurátora, na prieťahy v konaní, na sudkyňu pre prípravné konanie\na porušovanie ustanovení Trestného poriadku“ z 22. januára 2015 bola krajskej prokuratúre\ndoručená 20. februára 2015. V tom čase prebiehalo konanie o inej žiadosti o prepustenie\nz väzby na slobodu, o ktorej na prvom stupni už bolo rozhodnuté (uznesenie okresného súdu\nsp. zn. 33 Tp 13/2015 z 13. februára 2015) a pokračovalo na druhom stupni (konanie vedené\nkrajským súdom pod sp. zn. 4 Tpo 25/2015 skončené uznesením z 26. marca 2015). Je\nprirodzené, logické a racionálne, že osoba, o slobode ktorej prebieha relevantné konanie,\nvo svojom vlastnom záujme má využiť a je predpoklad, že aj využije v tom čase všetky\ndostupné a známe dôkazy a tvrdenia slúžiace na jej prospech. Ústavný súd nemá dôvod\npochybovať, že aj v danom prípade tak sťažovateľ urobil a v následných konaniach o väzbe\npredniesol všeobecnému súdu tie skutočnosti, ktoré obsiahol už v podaní z 22. januára 2015.\nSvedčí o tom okolnosť, že v sťažnosti podanej ústavnému súdu sťažovateľ netvrdí, že by\nna otázky uvedené v podaní z 22. januára 2015 absentovali odpovede na nasledujúcich\nrozhodnutiach všeobecných súdov o jeho osobnej slobode (navyše z hľadiska zákonnosti\nväzby boli tieto rozhodnutia podrobené prieskumu ústavného súdu). Rovnako v sťažnosti\nchýba akákoľvek zmienka o tom, že by sťažovateľovi na prednes svojich požiadaviek\na dôvodov nebol zo strany konajúcich súdov daný priestor.\nZ uvedeného jednoznačne a nepopierateľne vyplýva, že o zákonnosti pozbavenia\nosobnej slobody sťažovateľa po podaní jeho žiadosti o prepustenie z väzby z 22. januára\n2015 (odhliadnuc od jej označenia a adresovania) bolo niekoľkokrát rozhodované. Je tiež\nbez akýchkoľvek pochybností, že sťažovateľ nielen prostredníctvom svojich obhajcov, ale\n\n13\n\naj sám osobne mal možnosť v prebiehajúcich konaniach po podaní jeho sťažnosti\n„na postup vyšetrovateľa, dozorujúceho prokurátora, na prieťahy v konaní, na sudkyňu pre\nprípravné konanie a porušovanie ustanovení Trestného poriadku“ vzniesť nielen námietky\nproti samotnému ponechaniu jeho osoby vo väzbe, ale aj námietku, že o ním podanej\nžiadosti dovtedy rozhodované a rozhodnuté nebolo. Ústavný súd sa nemôže ubrániť\npodozreniu, že sťažovateľ účelovo svoje základné právo na osobnú slobodu pred\npríslušnými (k tomu prvotne povolanými) orgánmi verejnej moci (či už orgánmi činnými\nv trestnom konaní, alebo súdmi) neuplatnil v jemu dostupnom rozsahu. Podanie aktuálnej\nsťažnosti sa preto vzhľadom na dosiaľ uvedené javí ako účelové. Sťažovateľ v priebehu\nprípravného konania mal niekoľko príležitostí namietať skutočnosti, ktoré predostrel\nústavnému súdu, avšak zrejme tak ani v jednom prípade neurobil. Pritom ak sa chcel\núspešne domáhať ochrany svojho základného práva na osobnú slobodu v konaní pred\nústavným súdom, uvedené príležitosti bol povinný využiť, pretože v prvom rade sú to\nvšeobecné súdy, ktoré sú oprávnené, ale aj povinné, poskytovať základným právam\na slobodám ochranu.\nPokiaľ ide o námietku odňatia možnosti periodickej kontroly zákonnosti pozbavenia\nosobnej slobody sťažovateľa, ústavný súd poznamenáva, že tomuto jeho tvrdeniu\nnezodpovedá ani odôvodnenie sťažnosti podanej ústavnému súdu a ani opísaný skutkový\nstav. Sťažovateľ uvedené tvrdí s poukazom na ustanovenie § 79 ods. 3 poslednú vetu\nTrestného poriadku čisto iba v hypotetickej rovine. Pritom reálny postup a konanie orgánov\nčinných v trestnom konaní ani súdov ničím nenasvedčuje, že by akýmkoľvek spôsobom\nbránili sťažovateľovi podávať ďalšie žiadosti o prepustenie z väzby na slobodu\n(napr. žiadosť zo 4. mája 2015, o ktorej nebolo rozhodované z dôvodu, že ju sťažovateľ vzal\nspäť).\nÚstavný súd na základe všetkých dosiaľ uvedených skutočností dospel k záveru,\nže účel čl. 5 ods. 4 dohovoru, ktorým je umožniť osobe pozbavenej osobnej slobody\ndomáhať sa toho, aby súd preskúmal, či je toto pozbavenie slobody zákonné, bol v danej\nveci sťažovateľa naplnený, a to aj so splnením požiadavky zabezpečenia možnosti domáhať\nsa takejto kontroly opakovane v určitých primeraných intervaloch. S ohľadom na konkrétne\n\n14\n\nokolnosti tohto prípadu k porušeniu čl. 5 ods. 4 dohovoru (ale ani čl. 17 ods. 2 a 5 ústavy)\nnedošlo, pretože právo garantované týmto ustanovením bolo sťažovateľovi zabezpečené\nv inom (časovo konkurenčnom) konaní o jeho ďalšej žiadosti o prepustenie z väzby\nna slobodu (s obsahovo zhodnou argumentáciou), ako aj v konaní o predĺžení lehoty trvania\nväzby na základe návrhu príslušnej prokuratúry, v rámci ktorých bolo sťažovateľovi\numožnené predložiť všetky jemu známe argumenty proti jeho ponechaniu vo väzbe.\nV rámci tohto iného konania došlo k účinnej ochrane zákonnosti väzby sťažovateľa, bola\nzabezpečená procesná spravodlivosť a sťažovateľovi bola daná primeraná súdna odpoveď\nvo vzťahu k dôvodom pozbavenia jeho osobnej slobody.\nAko už bolo uvedené, za zjavne neopodstatnenú sťažnosť možno považovať takú, pri\npredbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného\nzákladného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie\nkonanie (I. ÚS 66/98, I. ÚS 4/00, II. ÚS 101/03). Za iné dôvody zjavnej neopodstatnenosti\nsťažnosti treba nesporne považovať aj konkrétne okolnosti prípadu, predovšetkým intenzitu\npochybení, resp. nedostatkov v činnosti alebo rozhodovaní dotknutého orgánu verejnej moci\na ich ústavnoprávny rozmer vrátane miery, ktorou sťažovateľ priamo alebo nepriamo\nk pochybeniam či nedostatkom vytýkaným z jeho strany dotknutému orgánu verejnej moci\nsvojím konaním prispel, a ich únosnosť z hľadiska požiadaviek na ochranu práva, ktorého\nporušenie sa namieta (IV. ÚS 62/08, I. ÚS 59/2016).\nVzhľadom na všetky uvedené skutočnosti, najmä s prihliadnutím sa konkrétne\nokolnosti preskúmavanej veci ústavný súd dospel k záveru, že postupom okresnej\nprokuratúry v konaní vedenom pod sp. zn. 1 Pv 403/15/4402 ani postupom krajskej\nprokuratúry v konaní vedenom pod sp. zn. Kv 66/2013/4400 nedošlo k porušeniu\nzákladného práva sťažovateľa na osobnú slobodu zaručeného v čl. 17 ods. 2 a 5 ústavy ani\npráva na slobodu zaručeného v čl. 5 ods. 4 dohovoru, preto sťažnosť sťažovateľa odmietol\npodľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.\nPretože sťažnosť bola ako celok odmietnutá bolo bez právneho významu zaoberať\nsa ďalšími procesnými požiadavkami v nej uvedenými, rozhodovanie o ktorých je\n\n15\n\npodmienené vyslovením porušenia základného práva alebo slobody, k čomu v tomto\nprípade nedošlo.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\n\nV Košiciach 12. apríla 2016\n\n16", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia iných org.", "väzba-preskúmavanie väzobných dôvodov", "väzba", "konanie-rýchlosť"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:be6408bd-6f9c-4944-a5cb-0c4f2161726d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.59.2016.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 59/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 59/2016 z 3. 2. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-02-03", "citacie_n": 62, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.59.2016.1"}, {"guid": "ussr:c8c757ce-7f25-44d0-9d5b-05426e8c81db", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:1.US.456.2015.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 456/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 456/2015 z 4. 11. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-11-04", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:1.US.456.2015.1"}, {"guid": "ussr:c4991279-2500-40d1-a89d-0a2280379e77", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:3.US.431.2015.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 431/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 431/2015 z 8. 9. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-09-08", "citacie_n": 13, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:3.US.431.2015.1"}, {"guid": "ussr:e48c9800-5293-49bf-b7ca-4df9cf5cf26f", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 16/09", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 16/09 z 7. 10. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-10-07", "citacie_n": 44, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e48c9800-5293-49bf-b7ca-4df9cf5cf26f"}, {"guid": "ussr:b9cf335b-d293-4f27-b0fd-a8cf5e733bf2", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 80/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 80/08 z 24. 4. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-04-24", "citacie_n": 62, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b9cf335b-d293-4f27-b0fd-a8cf5e733bf2"}, {"guid": "ussr:079842e8-2c47-4ceb-a1c3-f3aa837a567a", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 187/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 187/07 z 22. 4. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-04-22", "citacie_n": 147, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:079842e8-2c47-4ceb-a1c3-f3aa837a567a"}, {"guid": "ussr:13c038d4-a201-43e5-b3bd-6081a18243d2", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 62/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 62/08 z 21. 2. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-02-21", "citacie_n": 1204, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:13c038d4-a201-43e5-b3bd-6081a18243d2"}, {"guid": "ussr:f88e72b0-929b-4b42-ac66-4619a09b0d89", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 115/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 115/07 z 23. 10. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-10-23", "citacie_n": 245, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f88e72b0-929b-4b42-ac66-4619a09b0d89"}, {"guid": "ussr:2ccfb76e-bd7f-44bf-b637-8751b9c11de7", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 142/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 142/07 z 21. 6. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-06-21", "citacie_n": 65, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2ccfb76e-bd7f-44bf-b637-8751b9c11de7"}, {"guid": "ussr:f4e65a10-d89c-43bb-92dd-512c1788ef5a", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 353/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 353/06 z 19. 4. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-04-19", "citacie_n": 153, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f4e65a10-d89c-43bb-92dd-512c1788ef5a"}, {"guid": "ussr:196d4bda-0866-436d-90ff-54201f8a68b5", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 165/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 165/02 z 18. 2. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-02-18", "citacie_n": 482, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:196d4bda-0866-436d-90ff-54201f8a68b5"}, {"guid": "ussr:e79180da-94b1-4bcf-b31c-5d7cd095c73a", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 255/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 255/03 z 14. 1. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-01-14", "citacie_n": 536, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e79180da-94b1-4bcf-b31c-5d7cd095c73a"}, {"guid": "ussr:e300cf3b-5147-4b11-a393-58c9530a630e", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 177/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 177/03 z 8. 10. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-10-08", "citacie_n": 292, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e300cf3b-5147-4b11-a393-58c9530a630e"}, {"guid": "ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 101/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 101/03 z 28. 5. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-05-28", "citacie_n": 3896, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba"}, {"guid": "ussr:3c6105df-de89-481a-b436-7669fb034459", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 79/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 79/02 z 21. 8. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-08-21", "citacie_n": 480, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3c6105df-de89-481a-b436-7669fb034459"}, {"guid": "ussr:55b749c9-53c1-4efd-987c-b413a079fc71", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 55/98", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 55/98 z 18. 10. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-10-18", "citacie_n": 4873, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:55b749c9-53c1-4efd-987c-b413a079fc71"}, {"guid": "ussr:f0079f7f-a7d1-4aef-ac94-7a0dc45cbff5", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2000:3.US.7.2000.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 7/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 7/00 z 16. 11. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-11-16", "citacie_n": 850, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2000:3.US.7.2000.1"}, {"guid": "ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 66/98", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 66/98 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 7731, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640"}, {"guid": "104d9738-5c56-4568-a343-c8718bb2946e:2149e93a-547d-44ff-a05a-8125272b6059", "ecli": null, "spisova_znacka": "33Tk/1/2016", "nazov": "Rozsudok Okresného súdu Prešov sp. zn. 33Tk/1/2016 z 20. 5. 2016", "sud": "Okresný súd Prešov", "datum_vydania": "2016-05-20", "citacie_n": 9, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/104d9738-5c56-4568-a343-c8718bb2946e:2149e93a-547d-44ff-a05a-8125272b6059"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:e4dac11b-ca84-4049-aa7f-b7780fc35d73", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:2.US.341.2022.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 341/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 341/2022 z 12. 7. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-07-12", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:2.US.341.2022.1"}, {"guid": "ussr:16f92208-d435-4f3d-a978-8c15de2dd6d5", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:2.US.597.2020.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 597/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 597/2020 z 17. 12. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-12-17", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:2.US.597.2020.1"}, {"guid": "ussr:04c3a12a-642b-401b-8f4a-88cd73ae17a2", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:2.US.484.2020.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 484/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 484/2020 z 22. 10. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-10-22", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.484.2020.1"}, {"guid": "ussr:3bbbef2f-8c21-4eda-95d6-2a1b6dd3c473", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:1.US.462.2020.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 462/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 462/2020 z 13. 10. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-10-13", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.462.2020.1"}, {"guid": "ussr:6cb3b8cb-07ab-4d84-8409-663a747da16a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:1.US.345.2020.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 345/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 345/2020 z 7. 7. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-07-07", "citacie_n": 8, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.345.2020.1"}, {"guid": "ussr:d8496b23-47ce-40de-946b-70ac9765d4b2", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:2.US.324.2020.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 324/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 324/2020 z 7. 7. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-07-07", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.324.2020.1"}]}