{"guid": "ussr:2478c4e0-6f6b-4256-b152-afa5b0b58efd", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:3.US.216.2016.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 216/2016", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 216/2016 z 17. 8. 2016", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 17. augusta 2016, sp. zn. III. ÚS 216/2016, ECLI:SK:USSR:2016:3.US.216.2016.2", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Jana Baricová", "sudca_id": 1070, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/jana-baricova-1070", "datum_vydania": "2016-08-17", "forma": "Nález", "povaha": ["právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "rozhodnutie zrušuje a vec vracia na ďalšie konanie", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia", "nevyhovuje"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "III.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-1", "nazov": "čl. 17 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-17"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-2", "nazov": "čl. 17 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-17"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-5", "nazov": "čl. 17 ods. 5 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-5", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-17"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-50.odsek-3", "nazov": "čl. 50 ods. 3 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-50.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-50"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-5.odsek-1", "nazov": "čl. 5 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-5.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-5"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-5.odsek-3", "nazov": "čl. 5 ods. 3 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-5.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-5"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-5.odsek-4", "nazov": "čl. 5 ods. 4 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-5.odsek-4", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-5"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 5", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 5", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 5", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 50 ods. 3", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 50 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 50 ods. 3", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 1 písm. c", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 1 písm. c", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 1 písm. c", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 3", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 3", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 4", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 4", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 4", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 5", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 5", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 5", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 50 ods. 3", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 50 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 50 ods. 3", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 1 písm. c", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 1 písm. c", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 1 písm. c", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 3", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 3", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 4", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 4", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 4", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-17", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-50", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-5", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/2478c4e0-6f6b-4256-b152-afa5b0b58efd", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.216.2016.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.216.2016.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.216.2016.2/text", "citacie_n": 4, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\nIII. ÚS 216/2016-42\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 17. augusta 2016\nv senáte zloženom z predsedníčky Jany Baricovej a zo sudcov Sergeja Kohuta a Rudolfa\nTkáčika o sťažnosti\n, zastúpenej advokátom\nMgr. Dávidom Štefankom, advokátska kancelária, Kutlíkova 17, Bratislava, vo veci\nnamietaného porušenia základného práva na osobnú slobodu zaručeného v čl. 17 ods. 1, 2\na 5 Ústavy Slovenskej republiky a práva na slobodu a bezpečnosť zaručeného v čl. 5 ods. 3\na 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Krajského súdu\nv Nitre v konaní vedenom pod sp. zn. 4 Tpo 52/2015 a jeho uznesením zo 6. júla 2015 takto\nrozhodol:\n\n1. Základné právo\n\nna osobnú slobodu zaručené v čl. 17 ods. 1, 2 a 5\n\nÚstavy Slovenskej republiky a právo na slobodu a bezpečnosť zaručené v čl. 5 ods. 3 a 4\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Krajského súdu v Nitre\nv konaní vedenom pod sp. zn. 4 Tpo 52/2015 a jeho uznesením zo 6. júla 2015 p o r u š e n é\nboli.\n2. Uznesenie Krajského súdu v Nitre sp. zn. 4 Tpo 52/2015 zo 6. júla 2015\nz r u š u j e v časti týkajúcej sa zamietnutia sťažnosti\n\nproti uzneseniu\n\nOkresného súdu Nitra sp. zn. 33 Tp 107/2015 z 26. júna 2015 a vec v r a c i a Krajskému\nsúdu v Nitre na ďalšie konanie.\n3. Krajský súd v Nitre j e p o v i n n ý\n\nuhradiť\n\ntrovy konania\n\nv sume 355,72 € (slovom tristopäťdesiatpäť eur a sedemdesiatdva centov) na účet advokáta\nMgr. Dávida Štefanku, advokátska kancelária, Kutlíkova 17, Bratislava, do dvoch mesiacov\nprávoplatnosti tohto rozhodnutia.\n4. Sťažnosti\n\nvo zvyšnej časti n e v y h o v u j e .\nOdôvodnenie:\nI.\n\n1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením č. k. III.\nÚS 216/2016-16 z 12. apríla 2016 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej\nrepubliky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky o konaní pred\nním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom\nsúde“) sťažnosť\n(ďalej len „sťažovateľka“), ktorou\nnamietala porušenie základného práva na osobnú slobodu zaručeného v čl. 17 ods. 1, 2 a 5\nÚstavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na slobodu a bezpečnosť\nzaručeného v čl. 5 ods. 3 a 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej\nlen „dohovor“) postupom Krajského súdu v Nitre (ďalej len „krajský súd“) v konaní\nvedenom pod sp. zn. 4 Tpo 52/2015 a jeho uznesením zo 6. júla 2015 na ďalšie konanie.\n2. Z obsahu sťažnosti a jej príloh vo vzťahu k petitom (návrhom na rozhodnutie)\nvymedzenému rozsahu požadovanej ochrany základných práv vyplýva, že sťažovateľka je\ntrestne stíhaná pre obzvlášť závažný zločin poisťovacieho podvodu podľa § 223 ods. 1 a 3\npísm. c) a ods. 5 písm. a) zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „Trestný zákon“) s poukazom na § 138 písm. b) a i) Trestného zákona\na iné. Uznesením okresného súdu sp. zn. 33 Tp 38/2014 zo 16. mája 2014 bola sťažovateľka\n\n2\n\nvzatá do väzby z dôvodov uvedených v § 71 ods. 1 písm. b) a c) zákona č. 301/2005 Z. z.\nTrestný poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „Trestný poriadok“).\n3. Prokurátor Krajskej prokuratúry v Nitre (ďalej len „krajská prokuratúra“) podal\n10. júna 2015 okresnému súdu návrh na predĺženie lehoty trvania väzby okrem, iných aj\nsťažovateľky.\n4. O návrhu prokurátora krajskej prokuratúry okresný súd uznesením sp. zn.\n33 Tp 107/2015 z 26. júna 2015 rozhodol, že podľa § 76 ods. 3 Trestného poriadku väzbu\nsťažovateľky (a ďalších troch obvinených) predĺžil do 13. novembra 2015. Zároveň okresný\nsúd týmto rozhodnutím zamietol žiadosť sťažovateľky o prepustenie z väzby na slobodu\npodľa § 79 ods. 3 Trestného poriadku, neprijal ponúknutú záruku\n[§ 80 ods. 1 písm. a)\nTrestného poriadku] ani písomný sľub sťažovateľky [§ 80 ods. 1 písm. b) Trestného\nporiadku] ako náhradu väzby. Rozhodol tiež, že účel väzby nie je možné dosiahnuť ani\ndohľadom probačného a mediačného úradníka [§ 80 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku],\na napokon neprijal peňažnú záruku (§ 81 ods. 1 Trestného poriadku) ponúknutú obhajcom\nsťažovateľa\n\n.\n\n5. Proti tomuto prvostupňovému rozhodnutiu podala sťažovateľka sťažnosť, ktorú\nkrajský súd unesením č. k. 4 Tpo 52/2015-159 zo 6. júla 2015 podľa § 193 ods. 1 písm. c)\nTrestného poriadku zamietol.\n6. Podľa názoru sťažovateľky rozhodnutiami okresného súdu z 26. júna 2015\na krajského súdu zo 6. júla 2015 boli porušené jej základné práva a slobody. Je presvedčená,\nže „V súčasnom štádiu trestného konania nie sú v žiadnom prípade splnené podmienky na\npredĺženie väzby až do 13. 11. 2015“. Tvrdí, že „nie sú preukázané žiadne konkrétne\nskutočnosti, ktoré by odôvodňovali trvanie dôvodov väzby v zmysle § 71 ods. 1 písm. b) a c)\nTrestného poriadku...“ a názor „súdu prezentovaný vo vzťahu k trvaniu dôvodov väzby... je\nlen všeobecným a ničím dôkazne nepodloženým tvrdením“.\n\n3\n\n7. Uznesenie okresného súdu sťažovateľka považuje za „nezákonné a protiústavné,\na to hlavne v časti, v ktorej rozhodoval o žiadosti sťažovateľky... o prepustení z väzby na\nslobodu a o ponúkaných zárukách, ale aj v časti, kde sa rozhodovalo o predĺžení väzby“.\n8. Sťažovateľka vidí „zrejmý rozpor výroku s odôvodnením napádaného Uznesenia\nOkresného súdu v časti týkajúcej sa peňažnej záruky“, keď v odôvodnení všeobecný súd\nkonštatuje, že „neboli splnené podmienky vyžadované zákonom, a že o ponúknutej záruke\nrozhodovať nemohol, avšak vo výroku Uznesenia o nej rozhodol“. V tejto súvislosti\ndruhostupňovému rozhodnutiu sťažovateľka vytýka, že aj keď na rozdiel od okresného súdu\npovažoval krajský súd obhajcu sťažovateľky za osobu oprávnenú ponúknuť zloženie\npeňažnej záruky za jej prepustenie z väzby, nesprávny je záver tohto súdu, ak uvádza, že\n„súd prvého stupňa nemal o... podanom návrhu pre jej formálny nedostatok rozhodovať,\na to vzhľadom na absenciu písomného súhlasu obvinenej s ponúknutou peňažnou zárukou“.\nSťažovateľka potvrdzuje, že jej písomný súhlas daný nebol, avšak „nič nebránilo“, aby sa\njej konajúci súd „opýtal, či s ponúkanou peňažnou zárukou súhlasí, nakoľko obvinená bola\nna neverejnom zasadnutí prítomná“. Sťažovateľka taktiež považuje za „absolútne\nnepochopiteľné“, pokiaľ krajský súd „nepriamo konštatoval nezákonnosť výroku, ktorým\nsúd prvého stupňa rozhodol o peňažnej záruke“, avšak tento nezrušil, pretože zrušeniu\nvýroku prvostupňového rozhodnutia o neprijatí peňažnej záruky bránilo ustanovenie § 195\nods. 1 Trestného poriadku, „keďže by bolo zjavne v neprospech obvinenej“. Sťažovateľka\nsa pýta, ako mohlo byť rozhodnutie, ktorým by krajský súd zrušil zamietavý výrok súdu\nnižšieho stupňa o ponúknutej peňažnej záruke, v jej neprospech.\n9. Za pochybenie okresného súdu sťažovateľka považuje aj skutočnosť, že súd\n„napriek tomu, že vedel, že\n\nsa ako advokát z verejného zasadnutia\n\no predĺžení väzby ospravedlnil a napriek tomu, že vedel, že\nfyzická osoba ponúkol peňažnú záruku za obvinenú\n\nako\nzlúčil verejné zasadnutie\n\no rozhodovaní o predĺžení väzby s rozhodovaním o žiadosti obvinenej\no prepustenie z väzby, ktorej súčasťou bola aj\nosobou ponúknutá peňažná záruka, čím zmaril možnosť výsluchu\nna verejnom zasadnutí“.\n\n4\n\nako fyzickou\n\n10. Za dôležitú sťažovateľka označila skutočnosť, že ani okresný súd a ani krajský\nsúd „sa absolútne nezaoberali a podrobne neskúmali či pretrvávajú dôvody väzby, pričom\nsa mali každým obvineným zaoberať individuálne. Jednoduché konštatovanie, že u všetkých\nobvinených pretrvávajú dôvody väzby bez toho, aby odôvodnili z akých dôkazov\na skutočností vychádzali je ústavne neakceptovateľné.“. Sťažovateľka ďalej pokračuje, že\nodôvodnenie jej ponechania vo väzbe krajským súdom výlučne odkazom na správne závery\nprvostupňového súdu «je všeobecné a nekonkrétne, a teda absolútne nepreskúmateľné\na nezohľadňujúce princíp prezumpcie neviny, pretože rovnako nedáva jednoznačnú\na zrozumiteľnú odpoveď na to, či je väzba sťažovateľky... vzhľadom na výsledky dosiaľ\nvykonaného dokazovania zákonná, keďže platný právny poriadok obranu Krajského súdu\nspočívajúcu v „zložitosti objasňovania“ medzi dôvody väzby nezaraďuje». Podľa\nsťažovateľky „K dátumu rozhodovania bolo vykonaných 99% dôkazov, ktoré boli\nzadokumentované, a preto nie je možné, aby obvinená\n\nakýmkoľvek\n\nspôsobom mohla mariť alebo sťažovať vyšetrovanie. Ani jeden z dôvodov uvedených\nv Uznesení Okresného súdu... a... Krajského súdu ... nie je dôvodom, pre ktorý by mala byť\nobvinená naďalej ponechaná vo väzbe.“. Sťažovateľka dodáva, že 25. júna 2015 bolo jej\nobhajcovi doručené upovedomenie „o nariadení termínu preštudovania vyšetrovacieho\nspisu plánované na koniec augusta 2015. Teda vyšetrovanie je v poslednej fáze, keď sa už\nlen robia analýzy zadokumentovaných dôkazov“. Z tohto dôvodu považuje predĺženie\nlehoty trvania väzby až do 13. novembra 2015 za „protizákonné a porušujúce základné\npráva“.\n11. Obe napádané rozhodnutia považuje sťažovateľka za arbitrárne, nedostatočne\nodôvodnené, a tým nepreskúmateľné.\n12. Za „významné porušenie práva na spravodlivý proces“ sťažovateľka považovala\nokolnosť, že „Krajský súd... sa absolútne nezaoberal sťažnosťou..., ktorá bola podaná\nosobne dňa 1. 7. 2015, a teda včas“, jedným z jej obhajcov. Táto sťažnosť nebola\nkrajskému súdu okresným súdom ani doručená, v „dôsledku čoho, sa krajský súd\nnezaoberal argumentmi sťažovateľa, ktorými odôvodňoval sťažnosť podanú proti pre neho\n\n5\n\nnepriaznivému uzneseniu okresného súdu“. Podľa sťažovateľky „Treba dôrazne uviesť, že\npostúpenie predmetného podania sťažovateľa, obsahom ktorého boli písomné dôvody jeho\nsťažnosti, do termínu konania neverejného zasadnutia senátu krajského súdu..., na ktorom\nsa rozhodovalo o sťažnosti sťažovateľa proti napadnutému väzobnému rozhodnutiu\nokresného súdu, bolo objektívne v možnostiach okresného súdu.“.\n13. Sťažovateľka vzniesla námietky aj k postupu vyšetrovateľa Policajného zboru\nčinného v jej trestnej veci, ktorý podľa nej „Ak by... postupoval s osobitným urýchlením,\nbez akýchkoľvek prieťahov a bez prekážok na strane orgánov činných v trestnom konaní,\nbolo by dokazovanie v prípravnom konaní dávno skončené.“. Pripomenula, že bolo\nporušené aj jej právo na obhajobu, keď pri výsluchu svedka\n\n, ktorý ako\n\njediný svedčí proti nej, nebolo umožnené ani jednému obhajcovi sťažovateľky klásť\nsvedkovi otázky.\n14. Z podania právneho zástupcu sťažovateľky z 8. decembra 2015 doručeného\nústavnému súdu 10. decembra 2015 vyplýva, že uznesením okresného súdu sp. zn.\n33 Tk 2/2015 z 24. novembra 2015 bolo rozhodnuté, že trestná vec sťažovateľky sa\npostupuje Špecializovanému trestnému súdu Pezinok (ďalej len „špecializovaný trestný\nsúd“), pretože okresný súd nie je na jej prerokovanie vecne príslušný. Vzhľadom na túto\nskutočnosť sťažovateľka ďalej namieta, že okresný súd nebol príslušný na rozhodovanie ani\no jej ponechaní vo väzbe, čo treba považovať za ďalší dôvod protiprávnosti jej držania\nvo väzbe.\n15. Podaním z 23. februára 2016 doručeným ústavnému súdu 25. februára 2016\noznačeným ako „Doplnenie ústavnej sťažnosti o právne významné skutočnosti“\nsťažovateľka poukázala na rozhodnutie ústavného súdu sp. zn. II. ÚS 661/2015\nz 18. februára 2016, ktorým vyslovil porušenie základného práva\nna osobnú slobodu podľa čl. 17 ods. 1, 2 a 5 ústavy a práva na slobodu podľa čl. 5\nods. 3 a 4 dohovoru, a to postupom krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn.\n4 Tpo 52/2015, a zrušil uznesenie tohto súdu zo 6. júla 2015 (v časti týkajúcej sa\n).\n\n6\n\n16. Sťažovateľka v tomto doplnení sťažnosti znovu zvýraznila, že krajský súd „sa\nabsolútne nezaoberal sťažnosťou obvinenej, ktorá bola podaná osobne dňa 01. 07. 2015...\njedným z jej obhajcov\n\n“, a táto „mu ani nebola doručená Okresným\n\nsúdom Nitra“.\n17. Z uvedených dôvodov je sťažovateľka presvedčená, že „je pozbavená slobody\nnezákonným spôsobom, nakoľko jej bolo odopreté uplatnenie práva v zmysle § 34 ods. 1\nTrestného zákona“.\n18. Vzhľadom na uvedené sťažovateľka ústavnému súdu navrhla rozhodnúť tak, že:\n„Krajský súd v Nitre v konaní vedenom pod sp. zn. 4 Tpo 52/2015 porušil základné\nprávo\n\nna osobnú slobodu podľa čl. 17 ods. 1, 2 a 5 Ústavy Slovenskej\n\nrepubliky, ako aj jej právo na slobodu podľa čl. 5 ods. 3 a 4 Dohovoru o ochrane ľudských\npráv a základných slobôd.\nĎalej, že sa uznesenie Krajského súdu v Nitre sp. zn. 4 Tpo 52/2015 zo 6. júla 2015\nzrušuje v časti týkajúcej sa zamietnutia sťažnosti\n\nproti uzneseniu Okresného\n\nsúdu Nitra sp. zn. 33 Tp 107/2015 z 26. júna 2015 a vec vracia Krajskému súdu v Nitre na\nďalšie konanie.“\n19. Na základe výzvy ústavného súdu sa po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie k veci\nvyjadril krajský súd prípisom sp. zn. Spr 425/16 z 10. mája 2016, v ktorom okrem iného\nuviedol:\n«1/ okresný súd v odôvodnení... uznesenia podrobným a výstižným spôsobom\npoukázal na všetky dôležité a rozhodné okolnosti prípadu a skutočnosti významné\nz hľadiska rozhodovania o návrhu prokurátora na predĺženie lehoty väzby u sťažovateľky,\nvrátane podrobného poukázania aj na príslušné zákonné ustanovenia, vrátane čl. 9, 10\nMedzinárodného paktu o občianskych a politických právach, čl. 5 ods. 1 písm. c/, ods. 3, 5\nDohovoru a čl. 17 ods. 5 Ústavy SR, pri čom sa aj vyčerpávajúcim spôsobom vysporiadal\ns námietkami sťažovateľky.\n\n7\n\n2/ v podrobne odôvodnenom citovanom uznesení krajský súd ako nadriadený súd\nkonštatuje, že po preskúmaní spisového materiálu zistil, že okresný súd dospel k správnemu\nzáveru, keď vyhovel návrhu prokurátora na predĺženie lehoty väzby, i keď nie do ním\npožadovanej lehoty, ale len do 13. 11. 2015. Ďalej poukázal aj na rozsiahlosť veci - 27\nzväzkov a vyše 9000 strán, počet obvinených, počet dielčích skutkov, povahu veci - má sa\njednať o organizovanú skupinu.\nVychádzajúc z uvedeného je krajský súd názoru, že:\n1/ námietky sťažovateľky smerujúce voči Krajskému súdu v Nitre sú úplne\nnedôvodné, pretože tento súd ako nadriadený súd vo veci konal v súlade s príslušnými\nprocesnými ustanoveniami a v súlade s vtedy platnou právnou úpravou a judikatúrou,\nvrátane judikatúry ústavného súdu, ako aj ESĽP a na základe jemu predloženému\na známemu spisovému materiálu.\nV súvislosti s procesnými náležitosťami žiadosti sťažovateľky je potrebné\nkonštatovať, že tieto sú absolútne neprijateľné, keďže „priamo vyzývajú súd k neprimeranej\naktivite - akejsi nadpráci voči len procesnej strane - obvinenému“, čo je v rozpore\nso zásadami kontradiktórneho procesu a nestrannosťou súdu i napriek tomu, že\nsťažovateľka je v trestnom konaní riadne zastúpená obhajcom, teda osobou znalou práva.\nV žiadnom prípade ani jedno z napádaných uznesení nie je možné považovať za\n„arbitrárne, nedostatočne odôvodnené a nepreskúmateľné“, ako to uvádza sťažovateľka,\ntoto nekonštatoval ani Ústavný súd v náleze č. II. ÚS 661/2015.\n2/ nemôže byť nadriadenému súdu vytýkané, že nemal k dispozícií sťažnosť\nsťažovateľky, ktorú doručila súdu dňa 01. 07. 2015, pretože na tom, že mu nebola doručená,\nnenesie žiadnu vinu.\nV tejto súvislosti je potrebné z procesného hľadiska konštatovať, že sa nejedná\no „sťažnosť“, ale len o písomné zdôvodnenie sťažnosti, ktoré sťažovateľka zahlásila ústne\ndo zápisnice ihneď po vyhlásení uznesenia súdu I. stupňa. V situácii, keď obvinený\nv trestnom konaní zahlási sťažnosť ihneď po vyhlásení rozhodnutia súdu, a následne podá\nešte aj „sťažnosť“ osobitnými písomnými podaniami, jedná sa vždy len o jednu sťažnosť\na nie o viacero sťažností, všetky písomné podania sú tak považované za písomné\nzdôvodnenie už podanej sťažnosti.\n\n8\n\n3/ vychádzajúc aj z rozhodovacej praxe ESĽP je možné rozumne konštatovať, že ak\naj nadriadený súd nemal k dispozícií uvedené písomné zdôvodnenie sťažnosti, neznamenalo\nto automaticky, že by u sťažovateľky tento nedostatok mal významný vplyv na jej práva\nobvinenej a už vôbec nie na trvanie zákonných dôvodov väzby u nej, ktoré boli zistené plne\nprocesne zákonným spôsobom,\n4/ s poukazom na obsah rozhodnutí ESĽP Köning/SR a Pavletič/SR zastávam názor,\nže aj v prípade, že dôjde k určitému porušeniu základných práv obvineného v rámci\nrozhodovania o väzbe, je potrebné skúmať jeho intenzitu a to aj s poukazom na všetky\nzistené fakty, nemá to vplyv na inak zákonnú existenciu dôvodov väzby a neznamená to\nautomaticky zrušenie rozhodnutia o väzbe a prepustenie z väzby.\nKrajský súd v Nitre ako subjekt označený sťažovateľkou za porušovateľa jej\nzákladných práv navrhuje, aby ústavný súd podľa zákona č. 38/1993 Z. z. o organizácii\nÚstavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení\nneskorších predpisov rozhodol tak, že sťažnosti\n\nnevyhovuje z dôvodu, že\n\nnedošlo k porušeniu ňou uvádzaných a tvrdených článkov Ústavy Slovenskej republiky\na Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, a preto jej nepriznáva ani\npožadované finančné odškodnenie.\nKrajský súd v Nitre výslovne súhlasí s tým, aby sa upustilo od verejného ústneho\nprejednávania.»\n20. K vyjadreniu krajského súdu zaujal stanovisko sťažovateľ listom z 1. júna 2016,\nv ktorom uviedol:\n«S vyjadrením Krajského súdu Nitra sa absolútne nestotožňujeme. Vyjadrenie..., že\nOkresný súd Nitra v odôvodnení Uznesenia sp. zn. 33 TP/107/2015 zo dňa 26. 06. 2015\npodrobným a výstižným spôsobom poukázal na všetky dôležité a rozhodné okolnosti prípadu\na skutočnosti významné z hľadiska rozhodovania o návrhu prokurátora na predĺženie lehoty\nväzby u sťažovateľky, nie je pravdivá. Ak Okresný súd... konštatoval, že u všetkých\nobvinených pretrvávajú dôvody väzby, a to bez akýchkoľvek odôvodnení a argumentácie\nz akých dôkazov a skutočností vychádzal, tak v žiadnom prípade nemožno považovať za\npodrobné a výstižné odôvodnenie. Takýto postup nie je ústavne akceptovateľný.\n\n9\n\nTaktiež vyjadrenie Krajského súdu..., že v podrobne odôvodnenom Uznesení sp. zn.\n4 Tpo/52/2015 zo dňa 06. 07. 2015, ako nadriadený súd konštatuje, že po preskúmaní\nspisového materiálu zistil, že Okresný súd... dospel k správnemu záveru, nie je pravdivý.\nUznesenie Krajského súdu..., ktorým odôvodnenie ponechania sťažovateľky vo väzbe urobil\nvýlučne odkazom na správne závery prvostupňového súdu nemožno považovať za podrobné\nodôvodnenie. Uznesenie Krajského súdu... je všeobecné a nekonkrétne, a teda absolútne\nnepreskúmateľné, pričom nezohľadňuje princíp prezumpcie neviny sťažovateľky.\nSkutočnosť, že Krajský súd nemal sťažnosť sťažovateľky k dispozícii nebolo\nzavinením ani sťažovateľky a ani obhajoby. Krajský súd mal vedomosť, že sťažovateľka\npodala sťažnosť do zápisnice bezprostredne po vyhlásení Uznesenia Okresného súdu,\na preto si skutočnosť, či sťažovateľka sťažnosť písomne neodôvodnila mohol a mal preveriť.\nNázor Krajského súdu, že sa nejednalo o „sťažnosť“, ale len o písomné zdôvodnenie\nsťažnosti, ktoré sťažovateľka zahlásila ústne do zápisnice ihneď po vyhlásení uznesenia\nI. stupňa, pričom konštatuje, že keď obvinený v trestnom konaní zahlási sťažnosť ihneď po\nvyhlásení rozhodnutia súdu, a následne podá ešte aj „sťažnosť“ osobitným písomným\npodaním, jedná sa vždy len o jednu sťažnosť a nie o viacero sťažností, a že všetky písomné\npodania sú tak považované za písomné zdôvodnenie už podanej sťažnosti, pričom to, že\nnadriadený súd nemal k dispozícii uvedené písomné zdôvodnenie sťažnosti nemá významný\nvplyv na práva obvinenej a už vôbec nie na trvanie zákonných dôvodov väzby\nu sťažovateľky je absolútne neprijateľný. Tento názor je nesprávny, nepravdivý a absolútne\nprotiústavný. Zákonné dôvody väzby neboli zistené plne procesným spôsobom, neboli\nžiadnym spôsobom odôvodnené, pričom poukaz na to, že dôvody väzby stále pretrvávajú je\nnepostačujúci. Tým, že bolo sťažovateľke znemožnené písomne reagovať v rámci opravného\nkonania na právnu a skutkovú argumentáciu súdu I. stupňa, došlo k výraznému zásahu do\njej ústavného práva.\nAni zahlásenie sťažnosti do zápisnice bezprostredne po vyhlásení uznesenia nesmie\nobvinenému znemožniť písomne reagovať v rámci opravného konania na právnu a skutkovú\nargumentáciu súdu I. stupňa, uvedenú spravidla v odôvodnení napadnutého uznesenia.\nV takom prípade je potrebné obvinenému poskytnúť na písomné doplnenie jeho sťažnosti\nprimeranú (zákonnú) dobu, ktorej dĺžku treba prispôsobiť povahe vydávaného rozhodnutia\n\n10\n\nv danom type konania (hoci aj väzobnom). (Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky\nsp. zn. I. ÚS 483/2011 z 22. februára 2012)\nVzhľadom na vyššie uvedené je zrejmé, že Krajský súd... nerozhodol o sťažnosti\nsťažovateľky, čím porušil jej základné práva v rozsahu v akom bola sťažnosť prijatá na\nďalšie konanie.\nZároveň týmto ctenému Ústavnému súdu SR oznamujeme, že netrváme na konaní\nverejného ústneho pojednávania.»\n21. Podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom súde prerokoval ústavný súd túto vec na\nneverejnom zasadnutí, keďže sťažovateľka a tiež krajský súd vyslovili súhlas, aby sa\nupustilo od ústneho pojednávania. Ústavný súd vychádzal pritom z listinných dôkazov\na vyjadrení nachádzajúcich sa v jeho spise.\nII.\n22. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak\no ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n23. Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím\nrozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli\nporušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný\nzásah... Ústavný súd môže zároveň vec vrátiť na ďalšie konanie...\n24. Podľa čl. 17 ods. 1 ústavy osobná sloboda sa zaručuje.\n25. Podľa čl. 17 ods. 2 ústavy nikoho nemožno stíhať alebo pozbaviť slobody inak,\nako z dôvodov a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Nikoho nemožno pozbaviť slobody len\npre neschopnosť dodržať zmluvný záväzok.\n\n11\n\n26. Podľa čl. 17 ods. 5 ústavy do väzby možno vziať iba z dôvodov a na čas\nustanovený zákonom a na základe rozhodnutia súdu.\n27. Podľa čl. 5 ods. 3 dohovoru každý, kto je zatknutý alebo inak pozbavený slobody\nv súlade s ustanoveniami odseku 1 písm. c) tohto článku, musí byť ihneď predvedený pred\nsudcu alebo inú úradnú osobu splnomocnenú zákonom na výkon súdnej právomoci a má\nprávo byť súdený v primeranej lehote alebo prepustený počas konania. Prepustenie sa môže\npodmieniť zárukou, že sa dotknutá osoba ustanoví na pojednávanie.\n28. Podľa čl. 5 ods. 4 dohovoru každý, kto bol pozbavený slobody zatknutím alebo\niným spôsobom, má právo podať návrh na konanie, v ktorom by súd urýchlene rozhodol\no zákonnosti jeho pozbavenia slobody a nariadil prepustenie, ak je pozbavenie slobody\nnezákonné.\n29. Sťažovateľka vidí porušenie svojich práv v tom, že\n- k predĺženiu trvania jej väzby došlo napriek tomu, že podľa jej názoru neboli na to\nsplnené podmienky (neexistovali konkrétne skutočnosti odôvodňujúce ďalšie trvanie\nväzby);\n- existuje rozpor medzi výrokom a odôvodnením rozhodnutí všeobecných súdov,\npokiaľ ide o neprijatie peňažnej záruky ponúknutej\n\n;\n\n- zrušeniu výroku o neprijatí peňažnej záruky nebránila, ako to nesprávne tvrdí súd\ndruhého stupňa, zásada upravená v § 195 ods. 1 Trestného poriadku (zákaz reformatio in\npeius);\n- došlo k zmareniu možnosti výsluchu\n\nk ponúkanej peňažnej\n\nzáruke, a to úmyselným spojením konania o návrhu na predĺženie lehoty väzby s konaním\no žiadosti sťažovateľky o prepustenie z väzby na slobodu;\n- krajský súd rozhodol bez toho, aby mal k dispozícii odôvodnenie sťažnosti proti\nprvostupňovému rozhodnutiu z 26. júna 2015, ktoré bolo obhajcom sťažovateľky doručené\nokresnému súdu 1. júla 2015;\n- v prípravnom konaní dôležitému svedkovi nebolo možné klásť otázky;\n\n12\n\n- vo veci rozhodovali nezákonní sudcovia, keďže príslušným podľa sťažovateľky mal\nbyť špecializovaný trestný súd.\n30. Podľa názoru ústavného súdu za námietku s vysokou relevanciou z pohľadu\npožadovanej ústavnoprávnej ochrany základných práv a slobôd sťažovateľky možno\npovažovať predovšetkým jej tvrdenie, že krajský súd rozhodoval o jej sťažnosti proti\nuzneseniu okresného súdu sp. zn. 33 Tp 107/2015 z 26. júna 2015 bez toho, aby mu bolo\ndoručené písomné odôvodnenie tejto sťažnosti predložené okresnému súdu jej obhajcom\n1. júla 2015.\n31. Z obsahu sťažnosti, jej príloh, ale aj zo zistení ústavného súdu nepochybne\nvyplýva, že sťažovateľka cestou obhajcu\n\nskutočne podala 1. júla 2015\n\nokresnému súdu (podané osobne do podateľne) písomné odôvodnenie sťažnosti podanej\nústne do zápisnice 26. júna 2015 proti prvostupňovému rozhodnutiu z toho istého dňa.\nPravdivosť tvrdenia sťažovateľky, že označené podanie nebolo druhostupňovému súdu\npredložené na rozhodnutie spolu so sťažnosťou, jednoznačne potvrdzujú jednak\nodôvodnenie samotného napadnutého rozhodnutia krajského súdu (nie je v ňom o tomto\npodaní žiadna zmienka), ako aj úradný záznam napísaný rukou (pravdepodobne\nzamestnancom okresného súdu) priamo na označenom písomnom odôvodnení sťažnosti\nsťažovateľky v znení: „Sudcovi nepredložené v čase podania, ale až dňa 14. 07. 2015“.\n32. Prílohu sťažnosti sťažovateľky podanej ústavnému súdu tvoril okrem iného aj\núradný záznam konajúcej sudkyne pre prípravné konanie okresného súdu (spísaný 26. júna\n2015), z ktorého vyplýva, že upozornila „obvinených a ich obhajcov, aby zahlásené\nsťažnosti písomne odôvodnili a Okresnému súdu Nitra predložili v lehote najneskôr do\n01. 07. 2015, pretože... spis predloží Krajskému súdu v Nitre na rozhodnutie o podaných\nsťažnostiach... 02. 07. 2015“. Z uvedeného teda vyplýva, že doručenie podania 1. júla 2015\nbolo v súlade s požiadavkou okresného súdu na doručovanie písomných odôvodnení ústne\npodaných opravných prostriedkov. Ústavnému súdu pritom nebola predostretá žiadna\nokolnosť, ktorá by akceptovateľným spôsobom ospravedlňovala nepredloženie predmetného\n\n13\n\npodania okresným súdom nadriadenému súdu na rozhodnutie alebo, že by existovala\nobjektívna prekážka brániaca postupu okresného súdu v súlade so zákonom.\n33. Z obsahu sťažnosti a jej príloh tiež vyplýva, že sťažovateľka odôvodnila sťažnosť\nproti uzneseniu z 26. júna 2015 aj prostredníctvom obhajcu\n\n. Aj toto\n\nodôvodnenie bolo podané 1. júla 2015, avšak elektronicky (mailom zaslané na adresu\nsudkyne pre prípravné konanie), a toto bolo predmetom preskúmavania v druhostupňovom\nkonaní. V tomto podaní sťažovateľka okresnému súdu vytkla, že svojím postupom zmaril\nvýsluch\n\nk ponuke peňažnej záruky, keď mu neoznámil, že „súd\n\nspojí konanie o predĺžení s konaním o žiadosti o prepustenie“, a pretože „súd rozhodoval až\no 16.00 hod.\n\nsa mohol predmetného výsluchu zúčastniť, keby ho súd\n\nkontaktoval ako to urobil, keď mu oznamoval 19. júna zmenu miesta konania a 22. júna\nspojenie konaní“. Rovnako sťažovateľka v tomto písomnom odôvodnení sťažnosti\nnamietala zrejmý rozpor výroku rozhodnutia s jeho odôvodnením, keď „súd uvádza, že na\nrozhodovanie o ponúknutej peňažnej záruke neboli splnené podmienky vyžadované zákonom\na na strane druhej vo výroku rozhodol, že... záruku neprijíma“. Napokon posledným\ndôvodom uvedeným v tomto podaní bolo, že okresný súd „vôbec neprihliadal na\nskutočnosť, že záruku poskytovala fyzická osoba“, a teda nie\n\nako\n\nobhajca.\n34. V písomnom odôvodnení sťažnosti sťažovateľky podanom prostredníctvom\nobhajcu\n\n(ktoré nebolo druhostupňovému súdu predložené)\n\nsťažovateľka uviedla tieto dôvody:\nV prvom rade sťažovateľka návrh krajskej prokuratúry na predĺženie lehoty trvania\nväzby považovala za „nedôvodný, ...nekonkrétny, neobsahujúci konkrétne skutočnosti\nodôvodňujúce pretrvávanie väzby“. Podľa jej presvedčenia vyšetrovanie bolo „vo svojej\nzáverečnej fáze a preto nie sú žiadne konkrétne dôvody na zasahovanie do vyšetrovania\na jeho ovplyvňovania z dôvodu zmarenia účelu trestného konania“. Tvrdila, že v jej prípade\nsa „nepreukázal ani jeden dôvod väzby“. Argumentačne svoje tvrdenia oprela o judikatúru\nústavného súdu, ako aj právnu úpravu v Českej republike. Takisto namietala porušenie\npráva na obhajobu v prípravnom konaní v súvislosti s výsluchom svedka, ktorý mal proti jej\n\n14\n\nosobe svedčiť, avšak „nebolo ani jednému z mojich obhajcov umožnené klásť mu otázky\na tým overiť pravdivosť ním uvádzaných tvrdení“. Poukázala aj na obsah výpovedí ďalších\nsvedkov, z ktorých nevyplýva oprávnenosť jej trestného stíhania.\nK žiadosti o prepustenie z väzby sťažovateľka namietala súdom vykonané zisťovanie\nsplnenia výnimočných okolností, ktoré by odôvodňovali nahradenie jej väzby, na ktoré sa\nvšak podľa sťažovateľky prihliadať nemá. Pri odôvodnení tohto svojho presvedčenia\npoukazovala tak na judikatúru ústavného súdu, ako aj judikatúru Európskeho súdu pre\nľudské práva (ďalej len „ESĽP“). Napokon v tomto podaní (odôvodnení sťažnosti)\nsťažovateľka uviedla, že ak aj okresný súd zisťoval splnenie výnimočných okolností pre\nnahradenie väzby, tak tieto podľa nej existovali (tvrdí, že vykonané dôkazy boli v jej\nprospech), preto mal jej väzbu nahradiť niektorým z navrhovaných inštitútov.\n35. Ako z obsahu oboch podaní doručených okresnému súdu 1. júla 2015\n(prostredníctvom obhajcov\n\na\n\n), ktorými\n\nsťažovateľka odôvodnila sťažnosť podanú ústne do zápisnice proti uzneseniu okresného\nsúdu sp. zn. 33 Tp 107/2015 z 26. júna 2015, vyplýva, tieto nie sú založené na rovnakých\n(totožných) dôvodoch, a teda nemožno ich považovať za navzájom sa nahrádzajúce alebo\nzdvojené. Z hľadiska zachovania základných práv a slobôd preto bolo žiaduce, aby sa\nkonajúci všeobecný súd druhého stupňa oboznámil so všetkými sťažovateľkou (ako\nobvinenou) predloženými\n\nargumentmi uvádzanými na svoju obranu – obhajobu proti\n\nďalšiemu trvaniu jej väzby.\n36. Logicky vyznieva obrana krajského súdu spočívajúca v tvrdení, že „nemôže byť\nnadriadenému súdu vytýkané, že nemal k dispozícií sťažnosť sťažovateľky, ktorú doručila\nsúdu dňa 01. 07. 2015, pretože na tom, že mu nebola doručená, nenesie žiadnu vinu“. Túto\n„obhajobu“ zvlášť umocňuje existencia úradného záznamu, podľa ktorého asistentka\ndruhostupňového súdu 6. júla 2015 na okresnom súde zistila, že „do dnešného dňa... nebola\nna Okresný súd v Nitre doručená žiadna ďalšia odôvodnená sťažnosť, prípadne iné podanie\nobvinených a ani ich obhajcov“. Napriek tomu ústavný súd uvádza, že z objektívneho\nhľadiska je potrebné aj krajský súd považovať za zodpovedný za to, že o riadnom opravnom\n\n15\n\nprostriedku sťažovateľky bolo rozhodnuté bez toho, aby boli vzaté do úvahy všetky včas\npredložené písomné dôvody jej sťažnosti (pozri II. ÚS 661/2015).\n37. Súdne konanie v súvislosti s rozhodovaním o zákonnosti väzby musí poskytovať\nurčité garancie procesnej povahy, ktoré sú vyjadrené v čl. 6 dohovoru. So zreteľom na to, že\nčl. 6 sa nevzťahuje na konanie a rozhodovanie o väzbe, procesné záruky tu uvedené\nnemožno bez ďalšieho uplatniť aj v prípade čl. 5 ods. 4, no určité základné procesné záruky\nsa musia poskytovať aj v konaní podľa čl. 5 ods. 4, i keď nemusia byť nutne rovnaké ako\ntie, ktoré vyplývajú z čl. 6 (II. ÚS 108/08, II. ÚS 266/2013).\n38. Právo obvineného na obhajobu ako súčasť práva na spravodlivé súdne konanie\npodľa čl. 6 ods. 3 písm. c) dohovoru treba považovať nepochybne aj za súčasť konania\no väzbe. Treba ho teda považovať za súčasť procesných práv obvineného aj podľa čl. 5\nods. 4 dohovoru, resp. čl. 17 ústavy. Povinnosťou všeobecných súdov je umožniť\nobvinenému uplatnenie práva na obhajobu tak, aby sa zachoval jeho reálny obsah a zmysel.\nInak by totiž toto právo nebolo možné považovať za reálne, ale iba za teoretické, resp.\niluzórne. Výklad príslušných ustanovení dotknutých právnych predpisov musí byť preto\ntaký, aby uplatnenie práva na obhajobu v konaní o väzbe sa obvinenému reálne umožnilo\n(II. ÚS 116/2011, II. ÚS 266/2013).\n39. Z práva na spravodlivý proces vyplýva aj povinnosť súdu zaoberať sa účinne\nnámietkami, argumentmi a dôkazovými návrhmi strán s výhradou, že majú význam pre\nrozhodnutie (Kraska c. Švajčiarsko z 29. 4. 1993).\n40. Osoba vo väzbe musí mať v každom prípade možnosť predložiť súdu argumenty\na dôvody proti svojmu ponechaniu vo väzbe a vyjadriť sa ku všetkým okolnostiam\ntýkajúcim sa jej dôvodnosti a zákonnosti (II. ÚS 18/2013, III. ÚS 198/05, II. ÚS 266/2013).\n41. Z práva na spravodlivé súdne konanie (v rozsahu jeho aplikovateľnosti na\nkonanie o osobnej slobode) a z toho vyplývajúcich práv na obhajobu a na povinnosť súdu\nzaoberať sa účinne námietkami strán možno vyvodiť, že rozhodovaním krajského súdu\no riadnom opravnom prostriedku sťažovateľky bez toho, aby mal krajský súd včas podané\n\n16\n\nvšetky písomné odôvodnenia opravného prostriedku k dispozícii, došlo k porušeniu čl. 17\nods. 1, 2 a 5 ústavy, ako aj čl. 5 ods. 3 a 4 dohovoru (bod 1 výroku nálezu).\n42. Ďalšou skutočnosťou, ktorú sťažovateľka vytýkala postupu a rozhodnutiu\nkrajského súdu, bolo, že napriek svojmu konštatovaniu, že okresný súd nemal o ponúknutej\npeňažnej záruke\n\nrozhodovať z dôvodu nesplnenia všetkých\n\nformálnych podmienok, nezrušil výrok prvostupňového súdu o neprijatí peňažnej záruky,\npritom jeho odôvodnenie, že zrušeniu výroku bránila zásada upravená v § 195 ods. 1\nTrestného poriadku (zákaz reformatio in peius) sťažovateľka nepovažovala za dostatočné.\n43. Krajský súd v relevantnej časti odôvodnenia uznesenia sp. zn. 4 Tpo 52/2015\nzo 6. júla 2015 vzťahujúcej sa na sťažovateľkou tvrdenú okolnosť uviedol:\n„vychádzajúc z uvedených zistení [okresný súd] dospel k správnemu záveru, že\nv súčasnom štádiu trestného stíhania nie je možné u obvinenej účel väzby dosiahnuť jej\nnahradením alternatívnymi inštitútmi prijatím jej písomného sľubu, dohľadom probačného\na mediačného úradníka a tiež ani ponúknutou zárukou záujmového združenia... a napokon\nani ponúknutou peňažnou zárukou obhajcom obvinenej\n\n(ktorý\n\nsíce bol oprávnenou osobou na podanie návrhu na ponúknutie peňažnej záruky za\nobvinenú, no na strane druhej o ním podanom návrhu nemal súd prvého stupňa pre jej\nformálny nedostatok rozhodovať, a to vzhľadom na absenciu písomného súhlasu obvinenej\ns ponúknutou peňažnou zárukou; zrušeniu predmetného výroku, ktorým súd prvého stupňa\nrozhodol o peňažnej záruke, nadriadenému súdu bránilo ustanovenie § 195 odsek 1\nTrestného poriadku, keďže zjavne by bolo v neprospech obvinenej).“\n44. Z citovanej časti odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že krajský súd\nskutočne nepovažoval za správny postup prvostupňového súdu, pokiaľ tento vyslovil\n(učinil) výrok o neprijatí peňažnej záruky\n\n, keďže vydaniu takéhoto\n\nvýroku prekážal nedostatok splnenia formálnej podmienky, a to písomný súhlas\nsťažovateľky s ponúknutou peňažnou zárukou. Z obsahu odôvodnenia rozhodnutia je\nevidentná aj okolnosť, pre ktorú krajský súd nepristúpil k reparácii tohto nesprávneho\npostupu okresného súdu, a teda k zrušeniu dotknutého výroku. Brániť tomu mala zásada\n\n17\n\nzakotvená v § 195 ods. 1 Trestného poriadku (zákaz reformatio in peius), podľa ktorej\norgán rozhodujúci o sťažnosti nemôže z jej podnetu zmeniť uznesenie v neprospech osoby,\nktorá sťažnosť podala alebo v ktorej prospech bola sťažnosť podaná.\n45. Právomoc a postavenie ústavného súdu (ako nezávislého súdneho orgánu ochrany\nústavnosti – čl. 124 ústavy) mu nedovoľujú, aby si vyhradil právomoc preskúmavať\nvýsledok konania všeobecných súdov, pokiaľ ide o zisťovanie a vyhodnocovanie\nskutkového stavu, výklad v okolnostiach prípadu aplikovaných právnych noriem i iných než\nústavných princípov alebo ich aplikáciu. Ústavný súd teda nemôže byť bežnou prieskumnou\ninštanciou proti rozhodnutiam všeobecných súdov. Preto ani v danej veci neprichádzalo do\núvahy, aby sám (ústavný súd) prevzal na seba kompetenciu všeobecného súdu (tretej\ninštancie) a rezultoval, či nezrušenie výroku, ktorým okresný súd neprijal peňažnú záruku\nponúknutú ako náhradu väzby sťažovateľky\n\n, bolo alebo nebolo\n\nv jej prospech, teda či aplikácia ustanovenia § 195 ods. 1 Trestného poriadku krajským\nsúdom bola v danej veci namieste. Úloha ústavného súdu v tejto otázke spočíva iba\nv preskúmaní, či právny názor prijatý krajským (ako nadriadeným) súdom bol dostatočne\nodôvodnený.\n46. Po preskúmaní napadnutého druhostupňového rozhodnutia je ústavný súd nútený\nkonštatovať, že v jeho odôvodnení nie sú uvedené žiadne skutkové či právne dôvody, ktoré\nby argumentačne dostatočným spôsobom podporili názor, že zrušenie výroku súdu prvého\nstupňa o neprijatí peňažnej záruky by bolo v neprospech obvinenej sťažovateľky.\nVyhodnotenie krajského súdu spočívajúce iba v tvrdení, že by to bolo „zjavne...\nv neprospech obvinenej“, ostalo bez legitímne očakávaného dostatočného ozrejmenia,\nv čom má tento neprospech sťažovateľky spočívať. Takéto odôvodnenie oprávnene\nvyvoláva dojem arbitrárnosti – svojvôle rozhodnutia v spojení s nedostatkom jeho\nodôvodnenia, a teda nemožno ho akceptovať z hľadiska ochrany základných práv\nsťažovateľky (právo na odôvodnenie rozhodnutia).\n47. Ako už bolo uvedené, určité základné procesné záruky zakotvené v čl. 6\ndohovoru (obdobne aj čl. 46 ods. 1 ústavy) sa musia poskytovať aj v konaní o osobnej\n\n18\n\nslobode, ktoré inak ratione materiae spadá pod ustanovenia čl. 5 dohovoru, resp. čl. 17\nústavy. Takouto procesnou zárukou je (ako súčasť obsahu základného práva na súdnu\nochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, resp. práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru) aj právo\núčastníka konania na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia (napr. II. ÚS 209/04,\nIII. ÚS 95/06, III. ÚS 206/07), t. j. na také odôvodnenie, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva\nodpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej\nochrany. Odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní\nskutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne\nrealizované základné právo účastníka (strany) konania na spravodlivý proces (m. m.\nIV. ÚS 115/03, III. ÚS 209/04). Judikatúra ESĽP nevyžaduje, aby v odôvodnení\nrozhodnutia bola daná odpoveď na každý argument strany. Ak však ide o argument, ktorý je\npre rozhodnutie kľúčový, vyžaduje sa osobitná odpoveď práve na tento argument\n(Georgidias c. Grécko z 29. 5. 1997, Higgins c. Francúzsko z 19. 2. 1998).\n48. Keďže skutkové a právne závery krajského súdu nie sú vo vzťahu k skúmanej\notázke presvedčivo odôvodnené, ústavný súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie\nnemožno považovať za ústavne konformné, a je teda z tohto hľadiska neudržateľné.\n49. Vzhľadom na uvedené ústavný súd konštatuje, že krajský súd nedostatočným\nodôvodnením napadnutého rozhodnutia sp. zn. 4 Tpo 52/2015 zo 6. júla 2015 v časti\ntýkajúcej sa nevyhnutnosti aplikácie zásady zákazu reformatio in peius podľa § 195 ods. 1\nTrestného poriadku vo vzťahu k zrušeniu výroku o neprijatí peňažnej záruky ponúknutej\nporušil základné právo sťažovateľky na osobnú slobodu\nzaručené v čl. 17 ods. 1, 2 a 5 ústavy, ako aj právo na slobodu a bezpečnosť zaručené v čl. 5\nods. 3 a 4 dohovoru.\n50. Podľa čl. 127 ods. 2 prvej vety ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím\nrozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli\nporušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný\nzásah. Podobne v zmysle ustanovenia § 56 ods. 2 prvej vety zákona o ústavnom súde ak sa\n\n19\n\nzákladné právo alebo sloboda porušili rozhodnutím alebo opatrením, ústavný súd také\nrozhodnutie alebo opatrenie zruší.\n51. Podľa čl. 127 ods. 2 tretej vety ústavy ústavný súd môže zároveň vec vrátiť na\nďalšie konanie. Obdobne podľa § 56 ods. 3 písm. b) zákona o ústavnom súde ak ústavný\nsúd sťažnosti vyhovie, môže vrátiť vec na ďalšie konanie.\n52. V zmysle citovaných ustanovení ústavy a zákona o ústavnom súde ústavný súd\nzrušil uznesenie krajského súdu sp. zn. 4 Tpo 52/2015 zo 6. júla 2015 v časti týkajúcej sa\nzamietnutia sťažnosti sťažovateľky proti uzneseniu okresného súdu sp. zn. 33 Tp 107/2015\nz 26. júna 2015 a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie (bod 2 výroku nálezu).\n53. Sťažovateľka požadovala ďalej prikázať okresnému súdu, aby ju neodkladne\nprepustil z väzby na slobodu.\n54. Ústavný súd v tejto súvislosti pripomína, že podľa jeho judikatúry (porov.\nII. ÚS 252/08) na súlad väzby s ustanovením čl. 5 ods. 1 dohovoru postačuje, ak bolo o jej\npredĺžení pred uplynutím lehoty väzby rozhodnuté (prvostupňovým) súdom alebo sudcom\npre prípravné konanie. Podľa § 184 ods. 2 Trestného poriadku je totiž uznesenie v zásade\nvykonateľné ihneď, pokiaľ zákon výslovne nepriznáva sťažnosti odkladný účinok\na ustanovenie § 83 ods. 3 Trestného poriadku nepriznáva odkladný účinok sťažnosti proti\nuzneseniu o predĺžení lehoty väzby.\n55. Z judikatúry ústavného súdu tak nemožno jednoznačne vyvodiť, že by zrušenie\ndruhostupňového uznesenia, ktorým bola zamietnutá sťažnosť proti predĺženiu lehoty\nväzby, malo automaticky za následok nezákonnosť doteraz vykonávanej väzby (porov.\nnajmä II. ÚS 67/2013, II. ÚS 655/2015). Bude úlohou krajského súdu jednak (i) posúdiť to,\nči na takúto situáciu možno mechanicky použiť pravidlo upravené v § 76 ods. 3 časti prvej\nvety za bodkočiarkou Trestného poriadku alebo či teleologickým výkladom, prípadne\nteleologickou\n\nredukciou\n\nuvedeného\n\nustanovenia\n\nnemožno\n\ndospieť\n\nk\n\njeho\n\nneaplikovateľnosti, (ii) ale aj akcentovať to, že v novej právnej situácii (t. j. že vo veci bolo\n\n20\n\npo podaní obžaloby opätovne rozhodnuté o väzbe) nie je možné nezohľadniť aktuálny stav\ntrestného konania v predmetnej trestnej veci a nezohľadniť skutočnosť, že trestné konanie\nvedené proti sťažovateľke medzičasom prešlo do vyššej fázy trestného konania. Krajský súd\ntak pri novom rozhodovaní o sťažnosti sťažovateľky proti uzneseniu okresného súdu\no predĺžení lehoty väzby sťažovateľky (i) posúdi, či treba situáciu, keď pôvodné\nrozhodnutie nadriadeného súdu bolo vynesené v lehotách uvedených v ustanovení § 76\nods. 3 časti prvej vety za bodkočiarkou Trestného poriadku, avšak následne bolo zrušené\nústavným súdom po uplynutí pôvodnej lehoty väzby, posudzovať rovnako ako prípad, keď\nnadriadený súd vôbec nestihol rozhodnúť v tam uvedenej lehote, a zároveň (ii) sa bude\nmusieť vysporiadať s otázkou zachovania kontinuity trestného konania s ohľadom na\nmedzitýmne rozhodnutia o väzbe po podaní obžaloby tak, aby vzniknutý právny stav nebolo\nmožné označiť za stav právneho chaosu.\n56. Ústavný súd tak nevyhovel (bod 4 výroku) sťažovateľke v časti, v ktorej žiadala,\naby bolo prikázané okresnému súdu neodkladne ju prepustiť z väzby na slobodu. Stalo sa\ntak jednak preto, že predmetom konania bolo rozhodovanie druhostupňového súdu, ale tiež\npreto, že po zrušení napadnutého uznesenia krajského súdu a vrátení veci na ďalšie konanie\nbude krajský súd viazaný už uvedeným právnym názorom ústavného súdu, čo treba\nv danom prípade považovať za dostačujúce, pričom ten podľa štádia konania zváži ďalší\nprocesný postup.\n57. Ústavný súd riadiac sa princípom sebaobmedzenia a zdržanlivosti (PL. ÚS 3/09,\nI. ÚS 76/2011, PL. ÚS 95/2011) nepovažoval za vhodné ani účelné zaoberať sa ďalšími\nsťažovateľkou predostretými námietkami (neexistencia podmienok pre predĺženie lehoty\ntrvania väzby, „zmarenie“ výsluchu osoby ponúkajúcej peňažnú záruku) atakujúcimi\nnapadnuté uznesenie krajského súdu sp. zn. 4 Tpo 52/2015 zo 6. júla 2015, keďže práve\nz dôvodu zrušenia napadnutého rozhodnutia krajského súdu a vrátenia veci na ďalšie\nkonanie má krajský súd nielen možnosť, ale aj povinnosť v rozumne dostatočnej miere\nvysporiadať sa opätovne aj s námietkami sťažovateľky, ktoré sú predmetom tejto podanej\nsťažnosti, a následne o nich rozhodnúť v rámci druhostupňového konania. V tejto súvislosti\nústavný súd podčiarkuje, že predstavuje ultima ratio inštitucionálny mechanizmus, ktorý\n\n21\n\nnasleduje až v prípade nefunkčnosti všetkých ostatných orgánov verejnej moci, ktoré sa na\nochrane ústavnosti podieľajú. Z uvedených dôvodov ústavný súd tejto časti sťažnosti\nnevyhovel (bod 4 výroku).\n58. Ústavný súd ďalej konštatuje, že pri svojom rozhodovaní vo veci samej nemohol\nprihliadnuť na namietanú vecnú nepríslušnosť okresného súdu, a teda aj krajského súdu pri\nrozhodovaní o väzbe (ako to sťažovateľka v podaní z 8. decembra 2015 namietala, t. j. že\no jej osobnej slobode nerozhodovali zákonní sudcovia), keďže, ako to vyplýva\nzo stabilizovanej judikatúry ústavného súdu a zo samotného znenia § 53 ods. 1 zákona\no ústavnom súde, sťažnosť fyzickej alebo právnickej osoby podľa čl. 127 ústavy nie je\nprípustná, pokiaľ má sťažovateľ k dispozícii opravné prostriedky alebo iné právne\nprostriedky nápravy na dosiahnutie ochrany svojich základných práv alebo slobôd. Je\nnepochybné, že aj v danom prípade sa sťažovateľka mohla domáhať ochrany svojich práv\nuplatnením právnych prostriedkov nápravy adresovaných priamo všeobecným súdom podľa\npríslušných ustanovení procesnoprávneho predpisu, ktorým sa konanie riadilo, t. j.\nTrestného poriadku, a namietať vecnú nepríslušnosť okresného súdu, ale aj následne\nkrajského súdu. Zo samotnej sťažnosti podanej ústavnému súdu, ale ani z jej príloh\na doplnení nevyplýva, že by sťažovateľka tieto právne prostriedky pre účely ochrany\nsvojich základných práv využila, preto ústavný súd tejto časti sťažnosti (jej doplnenia)\nnemohol vyhovieť (bod 4 výroku).\n59. Rovnako nebolo možné vyhovieť tým častiam sťažnosti, ktoré smerovali proti\npostupu orgánu činného v prípravnom konaní, a to vzhľadom na viazanosť ústavného súdu\nnávrhom na rozhodnutie (§ 20 ods. 4 zákona o ústavnom súde), ktorá je premietnutá do\nviazanosti petitom sťažnosti a tento v danom prípade jednoznačne smeroval iba proti\npostupu všeobecného súdu.\n60. Sťažovateľka taktiež požadovala priznať jej aj náhradu trov právneho zastúpenia\nadvokátom v konaní pred ústavným súdom vo výške 355,72 €.\n\n22\n\n61. Pretože sťažovateľkou (jej právnym zástupcom) vyčíslená suma trov právneho\nzastúpenia nepresiahla výšku, ktorá by sťažovateľke patrila v zmysle príslušných ustanovení\nvyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách\na náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov\n(ďalej len „vyhláška“), ústavný súd jej priznal náhradu trov jej právneho zastúpenia v ňou\npožadovanej sume 355,72 €, a to za dva úkony právnej služby uskutočnené v roku 2015\n(prevzatie a príprava zastupovania a sťažnosť) v hodnote po 139,83 €. Priznal jej tiež\nrežijný paušál dvakrát po 8,39 € a daň z pridanej hodnoty v sume 59,28 € (bod 3 výroku\nnálezu).\n62. Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to vyplýva z výrokovej časti\ntohto rozhodnutia.\n63. Vzhľadom na čl. 133 časť vety pred bodkočiarkou ústavy, podľa ktorého proti\nrozhodnutiu\n\nústavného\n\nsúdu\n\nnemožno\n\npodať\n\nopravný\n\nprostriedok,\n\ntreba\n\npod\n\nprávoplatnosťou rozhodnutia uvedenou vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho\ndoručenie účastníkom konania.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 17. augusta 2016\n\n23", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "väzba", "trestné stíhanie", "väzba-predĺženie lehoty trvania väzby", "opravný prostriedok-v trestnom práve"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "4Tpo/52/2015", "guid": null, "vztah": "zrusene"}, {"sz": "33Tp/107/2015", "guid": null, "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:1e83a17a-9f02-41a3-b733-0177effdbbba", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.661.2015.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 661/2015", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 661/2015 z 18. 2. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-02-18", "citacie_n": 8, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.661.2015.1"}, {"guid": "ussr:31686a2c-afe2-4df6-abb2-3dab974fc8af", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:2.US.655.2015.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 655/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 655/2015 z 6. 10. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-10-06", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:2.US.655.2015.1"}, {"guid": "ussr:bf714197-755b-44ad-967b-6540e36e0897", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 266/2013", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 266/2013 z 12. 9. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-09-12", "citacie_n": 80, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bf714197-755b-44ad-967b-6540e36e0897"}, {"guid": "ussr:c7b7c3a8-e283-4229-8677-aeea8718a7c0", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 67/2013", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 67/2013 z 5. 6. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-06-05", "citacie_n": 138, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c7b7c3a8-e283-4229-8677-aeea8718a7c0"}, {"guid": "ussr:c14dcf60-7b04-48b8-8e86-8dad80fe8b93", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 18/2013", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 18/2013 z 22. 5. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-05-22", "citacie_n": 93, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c14dcf60-7b04-48b8-8e86-8dad80fe8b93"}, {"guid": "ussr:ed53d4f7-89f6-4583-ab78-26e0a725c579", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 483/2011", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 483/2011 z 22. 2. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-02-22", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ed53d4f7-89f6-4583-ab78-26e0a725c579"}, {"guid": "ussr:f82d5a22-29fd-4a00-b310-f80b8fe1799b", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 116/2011", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 116/2011 z 6. 10. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-10-06", "citacie_n": 80, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f82d5a22-29fd-4a00-b310-f80b8fe1799b"}, {"guid": "ussr:4e289af9-aa95-4418-8148-7f7a3d4d48ca", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 95/2011", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 95/2011 z 5. 10. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-10-05", "citacie_n": 44, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4e289af9-aa95-4418-8148-7f7a3d4d48ca"}, {"guid": "ussr:9fcd5ff8-72ef-4815-b65d-178077b4da16", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 76/2011", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 76/2011 z 20. 4. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-04-20", "citacie_n": 113, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:9fcd5ff8-72ef-4815-b65d-178077b4da16"}, {"guid": "ussr:4ffd5bc7-7d78-42c5-aa1d-5cae02ca0395", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 3/09", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 3/09 z 26. 1. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-01-26", "citacie_n": 111, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4ffd5bc7-7d78-42c5-aa1d-5cae02ca0395"}, {"guid": "ussr:3b6a2b4b-25ca-4c22-a5ef-46c1db5dbc52", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 108/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 108/08 z 16. 10. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-10-16", "citacie_n": 78, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3b6a2b4b-25ca-4c22-a5ef-46c1db5dbc52"}, {"guid": "ussr:419894a2-8587-4a0f-b6a3-48c98a74a48e", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 252/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 252/08 z 5. 6. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-06-05", "citacie_n": 13, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:419894a2-8587-4a0f-b6a3-48c98a74a48e"}, {"guid": "ussr:8bedd595-bb99-485f-9fe5-7d6e70226d6b", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 206/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 206/07 z 21. 8. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-08-21", "citacie_n": 246, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8bedd595-bb99-485f-9fe5-7d6e70226d6b"}, {"guid": "ussr:ae8f721c-ce74-43d8-8ed1-5082ca0870fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 198/05", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 198/05 z 29. 3. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-03-29", "citacie_n": 314, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ae8f721c-ce74-43d8-8ed1-5082ca0870fe"}, {"guid": "ussr:b4a6a5b5-d712-49a3-8177-bb15ff56fd61", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 95/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 95/06 z 15. 3. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-03-15", "citacie_n": 1498, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b4a6a5b5-d712-49a3-8177-bb15ff56fd61"}, {"guid": "ussr:ed096500-7fd8-47cd-a723-8af3bbe2fd47", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 209/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 209/04 z 20. 10. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-10-20", "citacie_n": 316, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ed096500-7fd8-47cd-a723-8af3bbe2fd47"}, {"guid": "ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 209/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 209/04 z 23. 6. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-06-23", "citacie_n": 17647, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc"}, {"guid": "ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 115/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/03 z 3. 7. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-07-03", "citacie_n": 11296, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c"}, {"guid": "750a25a5-3f6a-4972-baf2-5192abdcf748:670b3ba9-9d4c-4023-8f24-a1ebce1d576f", "ecli": null, "spisova_znacka": "33Tk/2/2015", "nazov": "Rozsudok Okresného súdu Prešov sp. zn. 33Tk/2/2015 z 11. 7. 2016", "sud": "Okresný súd Prešov", "datum_vydania": "2016-07-11", "citacie_n": 17, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/750a25a5-3f6a-4972-baf2-5192abdcf748:670b3ba9-9d4c-4023-8f24-a1ebce1d576f"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:1ca9c9e7-2314-4603-a807-44cba26e8f97", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:1.US.293.2021.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 293/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 293/2021 z 13. 7. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-07-13", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:1.US.293.2021.1"}, {"guid": "ussr:b7073c20-38a7-4b9f-9f2e-d7a091605c01", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:1.US.231.2021.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 231/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 231/2021 z 1. 6. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-06-01", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:1.US.231.2021.1"}, {"guid": "ussr:18c9eec9-a7d2-4d02-92e1-c71cf9dd8512", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:1.US.215.2020.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 215/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 215/2020 z 12. 5. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-05-12", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.215.2020.1"}, {"guid": "ussr:c28743ac-2d4e-4a4f-b4e4-395a2ae27b66", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:1.US.405.2019.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 405/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 405/2019 z 15. 10. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-10-15", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:1.US.405.2019.1"}]}