{"guid": "ussr:fb1eb3d1-9896-42c2-95db-68370dc7d683", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:3.US.213.2016.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 213/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 213/2016 z 12. 4. 2016", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 12. apríla 2016, sp. zn. III. ÚS 213/2016, ECLI:SK:USSR:2016:3.US.213.2016.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Jana Baricová", "sudca_id": 1070, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/jana-baricova-1070", "datum_vydania": "2016-04-12", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "III.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-1.odsek-1", "nazov": "čl. 1 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-1.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-1"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-2.odsek-2", "nazov": "čl. 2 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-2.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-2"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 1 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 1 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 1 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 2 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 2 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 2 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-1", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-2", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/fb1eb3d1-9896-42c2-95db-68370dc7d683", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.213.2016.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.213.2016.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.213.2016.1/text", "citacie_n": 1, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nIII. ÚS 213/2016-18\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 12. apríla 2016\npredbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti RECLAIM, a. s., Prievozská 2/A,\nBratislava, zastúpenej advokátom Mgr. Martinom Babčaníkom, advokátska kancelária,\nPrievozská 2/A, Bratislava, pre namietané porušenie čl. 1 ods. 1 a čl. 2 ods. 2 Ústavy\nSlovenskej republiky, základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom Krajského súdu v Žiline\nsp. zn. 6 Co/496/2013 z 30. apríla 2014 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť obchodnej spoločnosti RECLAIM, a. s., o d m i e t a\n\nako zjavne\n\nneopodstatnenú.\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavnému\n\nsúdu\n\nSlovenskej\n\nrepubliky\n\n(ďalej\n\nlen\n\n„ústavný\n\nsúd“)\n\nbola\n\n23. septembra 2014 faxom a 24. septembra 2014 poštou doručená sťažnosť obchodnej\nspoločnosti RECLAIM, a. s., Prievozská 2/A, Bratislava (ďalej len „sťažovateľka“),\n\npre namietané porušenie čl. 1 ods. 1 a čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len\n„ústava“), základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva\nna spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd (ďalej len „dohovor“) rozsudkom Krajského súdu v Žiline (ďalej len\n„krajský súd“) sp. zn. 6 Co/496/2013 z 30. apríla 2014 (ďalej aj „napadnutý rozsudok“).\nZo sťažnosti a z k nej pripojených príloh vyplýva, že návrhom podaným Okresnému\nsúdu Martin (ďalej len „okresný súd“) 13. augusta 2012 sa sťažovateľka ako navrhovateľka\ndomáhala proti\n\n(ďalej len „odporca“) zaplatenia sumy 5 000 €\n\ns príslušenstvom. Uvedený nárok sťažovateľka odôvodňovala tým, že na základe zmluvy\no postúpení pohľadávky uzatvorenej medzi Prvou stavebnou sporiteľnou, a. s., ako\npostupcom a ňou ako postupníkom sa 1. apríla 2012 stala vlastníkom pohľadávky\nz mimoriadneho medziúveru a stavebného úveru vo výške 17 366,32 €, ktorý právny\npredchodca sťažovateľky poskytol\n\n, ktorá ho však riadne a včas\n\nnesplatila. Na základe písomného ručiteľského vyhlásenia odporcu ako ručiteľa\nzo 17. októbra 2005 si preto sťažovateľka proti nemu uvedeným návrhom uplatnila „nárok\nna zaplatenie sumy len vo výške 5 000 €, a to z dôvodu, že nedisponuje dostatočnými\nfinančnými prostriedkami ani nehnuteľným majetkom“.\nOkresný súd rozsudkom č. k. 5 C/36/2013-101 z 3. júla 2013 návrh sťažovateľky\nzamietol, čo okrem iného odôvodnil takto:\n„Nespornou skutočnosťou medzi účastníkmi konania tvrdenou navrhovateľom aj\nodporcom bolo, že zmluva uzavretá medzi Prvou stavebnou sporiteľnou a odporcom ako\nručiteľom mala spotrebiteľský charakter, teda svojou povahou išlo o spotrebiteľskú zmluvu\nuzavretú\n\nmedzi\n\npodnikateľským\n\na nepodnikateľským\n\nsubjektom\n\ns jednoznačne\n\nspotrebiteľským ručením na strane fyzickej osoby a s prihliadnutím na ustanovenie § 23a\nzákona č. 634/1992 o ochrane spotrebiteľa v platnom znení je potrebné túto zmluvu\nposudzovať týmto spôsobom. Účastníci konania mali však rozdielny názor na posúdenie\nnárokov vyplývajúcich zo zmluvy, zásadný rozdiel bol v posúdení premlčacej lehoty\nv prípade uplatnenia nároku na súde. Navrhovateľ zotrval na tom, že zmluva je absolútnym\nobchodom podľa Obchodného zákonníka a teda premlčacia lehota vyplýva z tohto právneho\n\n2\n\npredpisu a je 4-ročná. Odporca bol toho názoru, že vzhľadom na spotrebiteľský charakter\nzmluvy je potrebné posúdiť premlčaciu lehotu podľa Občianskeho zákonníka a tá je\nv danom prípade 3-ročná, ktorá začala plynúť po odstúpení Prvej stavenej sporiteľne\nod úverovej zmluvy, ku ktorému došlo dňa 2. 9. 2008 a v čase podania návrhu na súd bol\ntento nárok už premlčaný (návrh podaný dňa 13. 8. 2012)...\nPredmetná zmluva bez ďalšieho bola medzi účastníkmi konania nesporne zmluvou\nspotrebiteľskou a preto je tu dôvodná aplikácia Občianskeho zákonníka pri použití vzťahu\nvšeobecného predpisu a osobitného predpisu vo vzťah k Obchodnému zákonníku a teda\naplikácia 3-ročnej premlčacej lehoty, ktorá zo strany navrhovateľa pri uplatnení nároku na\nsúd nebola dodržaná, aplikácia námietky premlčania podľa názoru súdu zo strany odporcu\nbola dôvodná a preto došlo k zamietnutiu návrhu navrhovateľa tak, ako je uvedené\nvo výrokovej časti tohto rozsudku.“\nProti rozsudku okresného súdu podala sťažovateľka odvolanie, v ktorom mu vytkla,\nže „pochybil, keď posudzoval právny vzťah z úverovej zmluvy uzatvorenej v roku 2005\npodľa ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom od 01. 01.\n2008... Nesprávne právne posúdenie na strane prvostupňového súdu je aj vo výklade ust. §\n54 ods. 1 Občianskeho zákonníka... Odlišne stanovená dĺžka premlčacej doby\nv Občianskom a Obchodnom zákonníku je výsledkom rôznych legislatívnych procesov,\nz ktorých však žiadny nesmeruje k ochrane slabšej strany (spotrebiteľa)... Právny inštitút\npremlčania nie je neprijateľnou podmienkou, pôsobí voči všetkým účastníkom právneho\nvzťahu rovnako... Nárok navrhovateľa bol teda uplatnený v súdnom konaní včas.“.\nKrajský súd napadnutým rozsudkom rozsudok okresného súdu ako vecne správny\npotvrdil.\nSťažovateľka opakujúc argumenty, ktoré vzniesla už v konaní pred všeobecnými\nsúdmi, v sťažnosti namieta, že v jej prípade „sú výklad a aplikácia predmetného\nustanovenia § 54 ods. 1 OZ zo strany Krajského súdu v Žiline v priamom rozpore s platným\nustanovením § 52 ods. 2 OZ, z ktorého je zrejmé, že obchodnoprávne vzťahy\nso spotrebiteľom vzniknuté do 31. 03. 2015 sa spravujú Obchodným zákonníkom...\n\n3\n\nV rozhodovacej činnosti slovenských súdov existujú rozhodnutia, v ktorých ešte pred\njednoznačným vymedzením pôsobnosti Občianskeho zákonníka na obchodnoprávne vzťahy\nv ustanovení § 52 ods. 2 OZ súdy vykladali ustanovenie § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka\nodlišne ako Krajský súd v Žiline (porovnaj rozhodnutie KS v Bratislave pod sp. zn.\n5 Co 293/12).“.\nPodaním doručeným ústavnému súdu 9. septembra 2015 sťažovateľka svoju\nargumentáciu doplnila poukazom na to, že „nesprávna aplikácia platného práva zo strany\nKrajského súdu v Žiline nie je v súdnej praxi ojedinelá a sťažovateľ sa v poslednom období\nstretol s viacerými rozhodnutiami všeobecných súdov, ktoré rovnako ako Krajský súd\nv Žiline v záujme domnelej ochrany spotrebiteľa ignorujú všeobecne platný zákaz\nretroaktivity právnych predpisov“.\nNa základe uvedeného sťažovateľka v petite žiada, aby ústavný súd nálezom\nvyslovil, že rozsudkom krajského súdu sp. zn. 6 Co/496/2013 z 30. apríla 2014 došlo\nk porušeniu čl. 1 ods. 1 a čl. 2 ods. 2 ústavy, základného práva sťažovateľky na súdnu\nochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1\ndohovoru, aby napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie\na aby sťažovateľke priznal náhradu trov konania v sume 453,53 €.\nII.\nPodľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.\nPodľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak\no ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n\n4\n\nPodľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania\npred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.\nÚstavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním\na o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom\nsúde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti\nnavrhovateľa.\nPri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené\nv ustanovení § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.\nPodľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd\nprávomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo\nnávrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene, môže\nústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.\nÚstavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený. Ak ústavný súd\nnavrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.\nO zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti (návrhu) pritom možno hovoriť vtedy,\nak namietaným postupom orgánu štátu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného\npráva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej\nsúvislosti medzi namietaným rozhodnutím alebo iným označeným postupom orgánu štátu\na základným právom alebo slobodou, ktorých porušenie sa namietalo, prípadne z iných\ndôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať tú, pri predbežnom\nprerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného\npráva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konania\n(napr. I. ÚS 66/98, III. ÚS 168/05, IV. ÚS 136/05, I. ÚS 453/2011).\nPredmetom sťažnosti je námietka porušenia čl. 1 ods. 1 a čl. 2 ods. 2 ústavy,\nzákladného práva sťažovateľky na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva\nna spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru rozsudkom krajského súdu\n\n5\n\nsp. zn. 6 Co/496/2013 z 30. apríla 2014, ktorým potvrdil rozsudok okresného súdu\nč. k. 5 C/36/2013-101 z 3. júla 2013 o zamietnutí návrhu sťažovateľky, ktorým si na základe\nzmluvy o postúpení pohľadávky uplatnila proti odporcovi nárok na zaplatenie sumy 5 000 €\ns príslušenstvom.\nKeďže sťažovateľke je známa judikatúra ústavného súdu týkajúca sa jeho oprávnenia\npreskúmavať a posudzovať právne názory všeobecných súdov vo vzťahu k obsahu\noznačených práv, nepovažoval za potrebné túto duplicitne citovať. Na doplnenie však\nuvádza:\nSúčasťou obsahu základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy je aj\nprávo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne\na zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace\ns predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu.\nVšeobecný súd však nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania,\nale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú\nskutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu\nuvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré\nstručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom,\nže z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces\n(IV. ÚS 115/03). Všeobecný súd je povinný na procesné úkony účastníkov primeraným,\nzrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom reagovať v súlade s platným\nprávnym poriadkom, a to aj pri rešpektovaní druhu a štádia civilného procesu, v ktorom\núčastník konania uplatňuje svoje nároky alebo sa bráni proti ich uplatneniu (I. ÚS 372/06).\nDo obsahu základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy však\nnepatrí právo účastníka dožadovať sa ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných\ndôkazov (I. ÚS 97/97), resp. toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne\nzáväzných právnych predpisov, ktorý predkladá účastník konania (II. ÚS 3/97,\nII. ÚS 251/03, IV. ÚS 340/04, III. ÚS 240/2013).\n\n6\n\nAj z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva zaoberajúcou sa požiadavkami\nna odôvodnenie rozhodnutia súdu v limitoch čl. 6 ods.1 dohovoru vyplýva, že tento článok\ndohovoru zaväzuje síce súd odôvodniť svoje rozhodnutie, to však neznamená,\nže sa vyžaduje, aby na každý argument strany bola daná podrobná odpoveď. A preto\nskutočnosť, či v danom prípade boli dodržané základné požiadavky spravodlivého procesu,\nmožno podľa záverov Európskeho súdu pre ľudské práva posúdiť len so zreteľom\nna okolnosti daného prípadu (rozhodnutie vo veci Ruiz Torija proti Španielsku\nz 9. 12. 1994, séria A, č. 288).\nVychádzajúc z uvedeného ústavný súd konštatuje, že sťažovateľka, napriek tomu, že\nje zastúpená kvalifikovaným právnym zástupcom, vo svojej sťažnosti neuvádza ani jedinú\nústavnoprávne relevantnú námietku, ktorá by mala svedčať v prospech záveru o porušení jej\noznačených práv. Svoju argumentáciu založila výlučne na tvrdení o rozpore napadnutého\nrozsudku „so zákonom“, pretože sa domnieva, že krajský súd (ale aj okresný súd) jej vec\nnesprávne právne posúdil, keď aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka, a nie\nObchodného zákonníka.\nKrajský súd v relevantnej časti odôvodnenia napadnutého rozsudku uviedol:\n„... prvostupňový súd v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti potrebné pre\nposúdenie veci, vykonal dokazovanie, ktoré vyhodnotil v súlade s ust. § 132 O. s. p. a dospel\nk skutkovým a právnym záverom, s ktorými sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil,\na preto s poukazom na ust. § 219 ods. 2 O. s. p... obmedzuje sa len na skonštatovanie\nsprávnosti jeho dôvodov...\nV danej veci námietka navrhovateľa, že v prejednávanej veci je potrebné aplikovať\nObchodný zákonník neobstojí, pretože všetky režimy a opatrenia určené na ochranu\nspotrebiteľov platia bez ohľadu na typ štandardnej formulárovej zmluvy a teda platia aj\nvo vzťahu k úverom, teda absolútnym obchodnoprávnym vzťahom. Keď zmluvné podmienky\nupravené spotrebiteľskou zmluvou sa v zmysle ust. § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka\nnemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa, je neprípustné dojednať\nso spotrebiteľom nevýhodnejšie zmluvné podmienky, ako upravuje Občiansky zákonník, a to\nvrátane dĺžky plynutia času, v ktorom zo strany veriteľa môže dôjsť k vykonaniu jeho\n\n7\n\nsubjektívneho práva vo vzťahu k existencii práva dlžníka na vznesenie námietky premlčania\na odmietnutie plnenie veriteľa... Keďže otázka premlčania je v Občianskom zákonníku\nupravená výhodnejšie pre spotrebiteľa oproti jej úprave v Obchodnom zákonníku,\nna premlčanie správne okresný súd aplikoval ust. § 100 a nasl. Občianskeho zákonníka\nna základe námietky premlčania vznesenej odporcom...\nZ uvedených dôvodov považoval aj odvolací súd za nedôvodnú odvolaciu námietku\nnavrhovateľa, že na predmetnú spotrebiteľskú vec nedopadá právna úprava občianskeho\npráva, ale právna úprava uvedená v Obchodnom zákonníku...\nOdvolací súd s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti napadnutý rozsudok\nokresného súdu podľa § 219 ods. 1 O. s. p. ako vecne správny potvrdil.“\nPo oboznámení sa s obsahom napadnutého rozsudku ústavný súd konštatuje, že\nkrajský súd konal v medziach svojej právomoci, keď príslušné hmotno-právne, ako aj\nprocesno-právne ustanovenia všeobecne záväzných právnych predpisov, ktoré boli\npodstatné pre posúdenie danej veci interpretoval a aplikoval ústavne konformným\nspôsobom, jeho úvahy vychádzajú z konkrétnych faktov, sú logické, a preto aj celkom\nlegitímne a ústavne akceptovateľné. Uvedený záver podporuje aj ustálená judikatúra\nústavného súdu, podľa ktorej postup súdu, ktorý koná v súlade s procesnoprávnymi\na hmotnoprávnymi predpismi konania v občianskoprávnej alebo trestnoprávnej veci,\nnemožno považovať za porušenie základného práva na súdnu ochranu vyjadreného v čl. 46\nods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (I. ÚS 8/96,\nI. ÚS 6/97).\nÚstavný súd preto nepovažuje právny záver krajského súdu týkajúci sa aplikácie\nkonkrétnych ustanovení Občianskeho zákonníka na prerokúvanú vec, za svojvoľný, prijatý\nv zjavnom omyle konajúceho krajského súdu, resp. za výsledok formalistického výkladu\naplikovaných právnych noriem. Aplikácia týchto zákonných ustanovení krajským súdom\nv napadnutom rozsudku nie je zjavne neodôvodnená, nevykazuje znaky svojvôle a ani\nnepopiera zmysel a účel aplikovaných právnych noriem. Napadnutý rozsudok tak v žiadnom\nprípade nemožno považovať za zjavne neodôvodnený alebo arbitrárny, pretože krajský súd\njednoznačným spôsobom uviedol dôvody, pre ktoré odvolaniu sťažovateľky spochybňujúcej\n\n8\n\nprávny názor súdu prvého stupňa nevyhovel a pre ktoré odvolaním napadnutý rozsudok\nokresného súdu ako vecne správny potvrdil.\nPokiaľ sťažovateľka pre účely podpory svojich argumentov poukázala na existenciu\nviacerých rozhodnutí všeobecných súdov, ktoré „rovnako ako Krajský súd v Žiline v záujme\ndomnelej ochrany spotrebiteľa ignorujú všeobecne platný zákaz retroaktivity právnych\npredpisov“, ústavný súd konštatuje, že mu neprislúcha zjednocovať in abstracto judikatúru\nvšeobecných súdov a suplovať právomoc, ktorá podľa § 8 ods. 3 zákona č. 757/2004 Z. z.\no súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov je zverená\nNajvyššiemu súdu Slovenskej republiky. Okrem toho vývoj právnych názorov všeobecných\nsúdov v právne obdobných prípadoch nemožno automaticky stotožňovať s porušením\nzákladného práva na súdnu ochranu, pokiaľ je prípadná odlišnosť týchto právnych názorov\nzaložená na racionálnej právnej argumentácii. Je pritom vecou (a najmä povinnosťou)\nvo veci konajúcich všeobecných súdov vysporiadať sa nielen so zákonnosťou, ale aj\nústavnosťou svojich rozhodnutí (čl. 144 ods. 1 ústavy, m. m. III. ÚS 595/2012).\nNa základe uvedených skutočností ústavný súd dospel k záveru, že medzi\nnamietaným porušením základného práva sťažovateľky na súdnu ochranu podľa čl. 46\nods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru\na napadnutým rozsudkom krajského súdu nenachádza žiadnu príčinnú súvislosť, preto\nsťažnosť v tejto časti odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako zjavne\nneopodstatnenú.\nPokiaľ ide o sťažovateľkou namietané porušenie čl. 1 ods. 1 a čl. 2 ods. 2 ústavy,\nústavný súd zdôrazňuje, že citované články majú charakter ústavných princípov, a preto sú\nvždy implicitnou súčasťou rozhodovania ústavného súdu, t. j. aj jeho rozhodovania\no sťažnostiach podľa čl. 127 ods. 1 ústavy (m. m. IV. ÚS 332/2012, IV. ÚS 119/07). Keďže\nv posudzovanom prípade ústavný súd nedospel k záveru o porušení základného práva\nsťažovateľky na súdnu ochranu krajským súdom, nemohol dospieť ani k záveru o porušení\nčl. 1 ods. 1 a čl. 2 ods. 2 ústavy, a preto sťažnosť aj v tejto časti odmietol podľa § 25 ods. 2\nzákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú (IV. ÚS 5/2014).\n\n9\n\nNad rámec uvedeného ústavný súd konštatuje, že pokiaľ sa sťažovateľka domnieva,\nže jej zo strany krajského súdu nebola poskytnutá náležitá súdna ochrana z dôvodu odňatia\nmožnosti konať pred súdom, mohla ním vydaný rozsudok napadnúť prostredníctvom\nmimoriadneho opravného prostriedku – dovolania podľa § 237 písm. f) Občianskeho\nsúdneho poriadku, čo však neurobila. Takýto postup je nepochopiteľný obzvlášť v prípade,\nak sťažovateľka bez tomu zodpovedajúcej procesnej aktivity presviedča ústavný súd, ktorý\nnie je opravnou inštanciou vo veciach patriacich do právomoci všeobecných súdov\n(I. ÚS 19/02), o opodstatnenosti svojej sťažnosti.\nVzhľadom na odmietnutie sťažnosti ako celku ústavný súd o ďalších návrhoch v nej\nuvedených nerozhodoval.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 12. apríla 2016\n\n10", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "premlčanie-premlčanie v občianskom práve", "spotrebiteľ, spotrebiteľské právo-ochrana spotrebiteľa"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:2eb4e10f-f21d-487c-8b56-6b5a84b38164", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 5/2014", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 5/2014 z 23. 1. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-01-23", "citacie_n": 54, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2eb4e10f-f21d-487c-8b56-6b5a84b38164"}, {"guid": "ussr:78c9cca1-6152-4895-98c0-6de9079fc1a2", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 240/2013", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 240/2013 z 11. 6. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-06-11", "citacie_n": 35, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:78c9cca1-6152-4895-98c0-6de9079fc1a2"}, {"guid": "ussr:adc638a0-360d-4b74-977c-282458dfc214", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 595/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 595/2012 z 11. 12. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-12-11", "citacie_n": 340, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:adc638a0-360d-4b74-977c-282458dfc214"}, {"guid": "ussr:2656ad7b-5b7c-4319-ae3b-f99bc1f1fb4f", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 332/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 332/2012 z 21. 6. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-06-21", "citacie_n": 14, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2656ad7b-5b7c-4319-ae3b-f99bc1f1fb4f"}, {"guid": "ussr:7a24a1dd-0597-4e08-9fed-153433e73d41", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 453/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 453/2011 z 23. 11. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-11-23", "citacie_n": 217, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7a24a1dd-0597-4e08-9fed-153433e73d41"}, {"guid": "ussr:5aeea194-a26d-42ef-938c-36997069d958", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 119/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 119/07 z 20. 12. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-12-20", "citacie_n": 259, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5aeea194-a26d-42ef-938c-36997069d958"}, {"guid": "ussr:eea5116e-7272-4a09-8a28-556c2baa8cd6", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 372/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 372/06 z 29. 3. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-03-29", "citacie_n": 77, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:eea5116e-7272-4a09-8a28-556c2baa8cd6"}, {"guid": "ussr:8b0d780f-6628-41eb-a3b0-adbad48e400c", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 168/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 168/05 z 9. 6. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-06-09", "citacie_n": 1886, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8b0d780f-6628-41eb-a3b0-adbad48e400c"}, {"guid": "ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 136/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 136/05 z 11. 5. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-05-11", "citacie_n": 3751, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74"}, {"guid": "ussr:3a56e579-1c0b-4297-b301-c642d1ba6f2f", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 340/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 340/04 z 27. 10. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-10-27", "citacie_n": 759, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3a56e579-1c0b-4297-b301-c642d1ba6f2f"}, {"guid": "ussr:279dadb3-583d-4004-9589-ccf9e7ecd7d1", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 251/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 251/03 z 17. 12. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-12-17", "citacie_n": 5563, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:279dadb3-583d-4004-9589-ccf9e7ecd7d1"}, {"guid": "ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 115/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/03 z 3. 7. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-07-03", "citacie_n": 11296, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c"}, {"guid": "ussr:6ed023e1-d357-433b-aef9-406487857e73", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 19/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 19/02 z 13. 3. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-03-13", "citacie_n": 3382, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6ed023e1-d357-433b-aef9-406487857e73"}, {"guid": "ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 66/98", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 66/98 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 7731, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640"}, {"guid": "ussr:1348e0f0-0a30-4c1e-b170-7364e546ca39", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 3/97", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 3/97 z 19. 3. 1997", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1997-03-19", "citacie_n": 8205, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1"}, {"guid": "ussr:2405493f-5127-4f8b-a216-f15382bfefb5", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.6.1997.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 6/97", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 6/97 z 23. 1. 1997", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1997-01-23", "citacie_n": 791, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.6.1997.1"}, {"guid": "ussr:4cbcf8a1-a23f-498c-8dd1-0bded6afda38", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.8.1996.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 8/96", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 8/96 z 30. 1. 1996", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1996-01-30", "citacie_n": 1339, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.8.1996.1"}, {"guid": "b3bc96a2-961a-458d-b844-72d655a43cd6:dea4cfea-410b-4ee6-90ab-88d639acacc3", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2014:5712211793.2", "spisova_znacka": "6Co/496/2013", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 6Co/496/2013 z 29. 4. 2014", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2014-04-29", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2014:5712211793.2"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:d5e4e559-009a-4885-9928-dede4734d805", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:2.US.59.2019.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 59/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 59/2019 z 30. 4. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-04-30", "citacie_n": 90, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:2.US.59.2019.1"}]}