{"guid": "ussr:a6c88ab2-3d04-427b-900a-3e3caefccf79", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:3.US.196.2016.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 196/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 196/2016 z 12. 4. 2016", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 12. apríla 2016, sp. zn. III. ÚS 196/2016, ECLI:SK:USSR:2016:3.US.196.2016.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2016-04-12", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "III.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-1", "nazov": "čl. 20 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-20"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-20", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/a6c88ab2-3d04-427b-900a-3e3caefccf79", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.196.2016.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.196.2016.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.196.2016.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\n\nIII. ÚS 196/2016-15\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 12. apríla 2016\npredbežne prerokoval sťažnosť\n\na\n\n, obaja\n\n, zastúpených advokátom Mgr. Milanom Sadloňom, advokátska kancelária,\nV. Paulínyho - Tótha 30, Senica, vo veci namietaného porušenia základných práv podľa\nčl. 20 ods. 1, čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky uznesením\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8 Cdo 412/2014 z 11. novembra 2015 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť\n\na\n\nodmieta.\nOdôvodnenie:\nI.\n\nÚstavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 9. februára\n2016 doručená sťažnosť\n\na\n\n, obaja\n\n(ďalej len „sťažovatelia“), vo veci namietaného porušenia základných práv podľa čl. 20\nods. 1, čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“)\nuznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn.\n8 Cdo 412/2014 z 11. novembra 2015 (ďalej len „napadnuté uznesenie“).\n\nZo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovatelia ako žalovaní boli účastníkmi\nkonania v právnej veci o určenie hraníc a vydanie veci vedenej na Okresnom súdu Senica\npod sp. zn. 7 C 29/2004. Okresný súd Senica v predmetnej veci rozhodol rozsudkom\nz 21. novembra 2012 tak, že žalobe žalobcov vyhovel a určil hranicu pozemkov\nv neprospech sťažovateľov a zároveň nariadil sťažovateľom vypratať časť parcely\noznačenej v rozsudku. Na základe podaného odvolania sťažovateľov rozhodoval Krajský\nsúd v Trnave, ktorý svojím rozsudkom sp. zn. 24 Co 22/2013 zo 14. mája 2014 rozsudok\nsúdu prvého stupňa vo veci samej potvrdil. Sťažovatelia nespokojní s výsledkom\nodvolacieho konania podali dovolanie, o ktorom rozhodol najvyšší súd napadnutým\nuznesením.\nSťažovatelia sa v sťažnosti nestotožňujú s právnym názorom dovolacieho súdu,\npredostierajú vlastné právne posúdenie veci a sú toho názoru, že najvyšší súd „porušil naše\nÚstavou Slovenskej republiky garantované právo, najmä právo na spravodlivý proces\npodľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky“. Sťažovatelia uvádzajú, že „napriek jasne\nprotirečivým záverom súdov s vykonanými dôkazmi a tvrdeniami účastníkov konania\nNajvyšší súd Slovenskej republiky skonštatoval, že rozhodnutie odvolacieho súdu v spojení\ns potvrdeným rozhodnutím súdu prvého stupňa spĺňa uvedené kritériá prijateľnosti,\nracionálnosti, spravodlivosti a presvedčivosti“. Tento záver najvyššieho súdu považujú\nsťažovatelia za formalistický, povrchný a arbitrárny.\nSťažovatelia svoje dovolanie založili na dôvode prípustnosti podľa § 237 písm. f)\nzákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj\n„OSP“), teda na tvrdení, že im bola odňatá možnosť konať pred súdom.\nSťažovatelia na základe uvedenej argumentácie v sťažnosti žiadali, aby ústavný súd\npo prijatí sťažnosti na ďalšie konanie takto rozhodol:\n„1. Uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.: 8 Cdo 412/2014\nzo dňa 11.11.2015, ktorým odmietol dovolanie žalovaných sťažovateľov proti Rozsudku\nKrajského súdu v Trnave sp. zn. 24Co/22/2013-283 zo dňa 14.5.2014, základné práva\na slobody sťažovateľov vyplývajúcich z čl 20 ods. 1, 46 ods. 1 a 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej\nrepubliky boli porušené.\n\n2\n\n2. Ústavný súd Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.: 8 Cdo\n412/2014 zo dňa 11.11.2015 zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie.“\nSťažovatelia v závere svojej sťažnosti zároveň navrhli, aby ústavný súd\nvydal dočasné opatrenie, ktorým by odložil vykonateľnosť povinnosti uloženej sťažovateľom\nupravenej v druhom odseku výrokovej časti rozsudku Okresného súdu Senica sp. zn. 7 C\n29/2004 z 21. novembra 2012.\nII.\nPodľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nPodľa čl. 20 ods. 1 ústavy každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo\nvšetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Majetok nadobudnutý v rozpore\ns právnym poriadkom ochranu nepožíva. Dedenie sa zaručuje.\nPodľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom\nsvojho práva na nezávislom a nestrannom súde...\nPodľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez\nzbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým\nvykonávaným dôkazom...\nÚstavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním\na o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom\nsúde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti\nsťažovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.\n\n3\n\nPri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené\nv § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto\nustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc,\nnávrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy\npodané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd\nna predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd\nmôže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.\nÚstavný súd je podľa § 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde viazaný návrhom\nna začatie konania okrem prípadov výslovne uvedených v tomto zákone. Viazanosť\nústavného súdu návrhom sa vzťahuje zvlášť na návrh výroku rozhodnutia, ktorého sa\nsťažovatelia domáhajú. Ústavný súd môže rozhodnúť len o tom, čoho sa sťažovatelia\ndomáhajú v petite svojej sťažnosti, a vo vzťahu k tomu subjektu, ktorý označili\nza porušovateľa svojich práv. Preto ústavný súd námietky vo vzťahu meritórnemu\nrozhodnutiu okresného súdu a krajského súdu považoval len za súčasť ich právnej\nargumentácie.\n1. Podstatou sťažnosti je nespokojnosť sťažovateľov s napadnutým uznesením\nnajvyššieho súdu ako súdu dovolacieho, ktorým najvyšší súd dovolanie odmietol.\nSťažovatelia v ňom vidia porušenie svojho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46\nods. 1 a podľa čl. 48 ods. 2 ústavy.\nÚstavný súd úvodom považuje za potrebné pripomenúť, že nie je zásadne oprávnený\npreskúmavať a posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade\na uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu, ani preskúmavať, či v konaní pred\nvšeobecnými súdmi bol alebo nebol náležite zistený skutkový stav a aké skutkové a právne\nzávery zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil. Z rozdelenia súdnej moci v ústave\nmedzi ústavný súd a všeobecné súdy totiž vyplýva, že ústavný súd nie je opravnou\ninštanciou vo veciach patriacich do právomoci všeobecných súdov (napr. I. ÚS 19/02,\nIII. ÚS 151/05, III. ÚS 344/06).\n\n4\n\nÚloha ústavného súdu sa vymedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto\ninterpretácie a aplikácie s ústavou, prípadne medzinárodnými zmluvami o ľudských právach\na základných slobodách. Z tohto postavenia ústavného súdu vyplýva, že môže preskúmavať\nrozhodnutie všeobecného súdu v prípade, ak v konaní, ktoré mu predchádzalo, alebo\nsamotným rozhodnutím došlo k porušeniu základného práva alebo slobody. Skutkové\na právne závery všeobecného súdu môžu byť teda predmetom kontroly zo strany ústavného\nsúdu vtedy, ak by vyvodené závery boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak\nz ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by mali za následok\nporušenie základného práva alebo slobody (mutatis mutandis I. ÚS 13/00).\nSťažovatelia odôvodňovali porušenie svojich označených práv napadnutým\nuznesením najvyššieho súdu jeho arbitrárnosťou, pretože podľa ich názoru odôvodnenie\nnapadnutého uznesenia je nedostatočné, nesprávne a tým aj ústavne neudržateľné.\nÚstavný súd konštatuje, že z odôvodnenia napadnutého uznesenia najvyššieho súdu\nvyplýva, že dôvodom odmietnutia dovolania bola skutočnosť, že najvyšší súd sa nestotožnil\ns názorom sťažovateľov týkajúcim sa prípustnosti ich dovolania z dôvodu podľa § 237\npísm. f) OSP, čo aj primeraným spôsobom odôvodnil. Vzhľadom na to, že sťažovatelia\nv dovolaní okrem uvedeného namietaného dôvodu prípustnosti dovolania uvádzali ďalej len\ndôvody dovolania podľa § 241 ods. 2 písm. b) a c), ktoré samy osebe nezakladajú\nprípustnosť dovolania, najvyšší súd v odôvodnení svojho rozhodnutia po preskúmaní veci\nkonštatoval nemožnosť vyvodiť prípustnosť dovolania zo žiadneho ustanovenia\nObčianskeho súdneho poriadku, preto dovolanie odmietol.\nÚstavný súd opakovane judikoval, že pokiaľ preskúmanie postupu alebo rozhodnutia\norgánu štátu v rámci predbežného prerokovania nesignalizuje možnosť porušenia\nzákladného práva alebo slobody sťažovateľa, reálnosť ktorej by bolo potrebné preskúmať\npo prijatí sťažnosti na ďalšie konanie (napr. I. ÚS 66/98, II. ÚS 101/03, I. ÚS 27/04,\nI. ÚS 25/05), je možné sťažnosť odmietnuť ako zjavne neopodstatnenú.\nÚstavný súd po preskúmaní napadnutého uznesenia najvyššieho súdu dospel\nk záveru, že ho možno považovať za ústavne akceptovateľné. Ústavný súd konštatuje, že\n\n5\n\nodôvodnenie napadnutého rozhodnutia najvyššieho súdu nemožno považovať za arbitrárne\nani za svojvoľné alebo za nepreskúmateľné. Toto odôvodnenie poskytuje dostatočný základ\npre jeho výrok. Úvahy najvyššieho súdu sú zrozumiteľné a dostatočne logické,\nvychádzajúce z namietaných vád uvedených v dovolaní a relevantných noriem procesného\npráva, ktorých účel a význam nepopierajú. Ústavný súd tiež nezistil, že by relevancia\nnámietok sťažovateľov smerujúcich proti napadnutému uzneseniu najvyššieho súdu\nz hľadiska posúdenia možného porušenia ich základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy\numožnila dospieť k záveru, ktorý by odôvodňoval vyslovenie porušenia uvedených práv.\nZ uvedeného dôvodu sťažnosť sťažovateľov v časti namietaného porušenie základného\npráva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona\no ústavnom súde pre zjavnú neopodstatnenosť.\n2. Pokiaľ sťažovatelia namietali, že napadnutým uznesením najvyššieho súdu došlo\nk porušeniu ich základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ústavný súd\nkonštatuje nedostatočné pomenovanie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy. Článok\n48 ods. 2 ústavy upravuje hneď niekoľko základných parciálnych práv účastníkov konania,\npreto sa štandardne vyžaduje, aby sťažovatelia označili základné právo nielen označením\npríslušného článku ústavy, ale aj ich slovným pomenovaním, čo sťažovatelia neurobili\nv petite svojej sťažnosti. V tejto súvislosti je potrebné dodať, že ani z odôvodnenia sťažnosti\nnie je možné bez pochybností jednoznačne určiť, ktoré parciálne právo podľa označeného\nčlánku ústavy mali sťažovatelia na mysli.\nPodľa ústavného súdu má nedostatok odôvodnenia sťažnosti v tejto jej časti v spojení\ns jeho neurčitým petitom významné procesné dôsledky. Samotný subjektívny názor\nsťažovateľov o porušení ich neidentifikovaného základného práva podľa ústavy v spojení\ns nedostatočným odôvodnením sťažnosti v tejto jej časti, spôsobuje taký rozsah nedostatkov\nzákonných náležitostí sťažnosti v tejto časti, ktoré ústavný súd nie je povinný odstraňovať\nz úradnej povinnosti. Na taký postup slúži inštitút povinného právneho zastúpenia v konaní\npred ústavným súdom a publikovaná judikatúra, z ktorej jednoznačne vyplýva, ako ústavný\nsúd posudzuje nedostatok zákonom predpísaných náležitostí podaní účastníkov konania\n(IV. ÚS 409/04, IV. ÚS 168/05, III. ÚS 357/2010, III. ÚS 206/2010 a iné).\n\n6\n\nPretože sťažnosť v tejto časti neobsahuje náležitosti, ktoré na uplatnenie právomoci\nústavného súdu ustanovuje ústava a zákon o ústavnom súde, a síce jednoznačné\nodôvodnenie ako východiskový rámec sťažnosti obsahovo korešpondujúce s určitým\nnávrhom na rozhodnutie vo veci samej, ústavný súd aj so zreteľom na kvalifikované právne\nzastúpenie sťažovateľov ich sťažnosť v tejto časti odmietol pre nesplnenie zákonom\npredpísaných náležitostí.\n3. Sťažovatelia ďalej namietali aj porušenie svojho základného práva vlastniť\nmajetok podľa čl. 20 ods. 1 ústavy napadnutým uznesením najvyššieho súdu. Ústavný súd\nv tejto súvislosti konštatuje, že najvyšší súd sa riadne zaoberal námietkami sťažovateľov\na ústavne konformným spôsobom vysvetlil, prečo ich dovolanie nie je procesne prípustné,\npreto v okolnostiach prípadu interpretácia a aplikácia na vec vzťahujúcich sa noriem\nsledovala ich zmysel a účel. Tento záver najvyššieho súdu považuje ústavný súd\nza dostačujúci pre konštatovanie, že neexistuje relevantná súvislosť medzi namietaným\nporušením základného práva podľa čl. 20 ods. 1 ústavy na jednej strane a napadnutým\nuznesením najvyššieho súdu na strane druhej.\nVychádzajúc z uvedeného ústavný súd sťažnosť sťažovateľov v tejto časti odmietol\npodľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.\nV nadväznosti na odmietnutie sťažnosti ústavný súd už o ďalších požiadavkách\nsťažovateľov nerozhodoval.\nNad rámec už uvedených dôvodov ústavný súd dodáva, že sťažovatelia sami\nstanovili rozsah a predmet svojej sťažnosti, pričom za porušovateľa svojich práv označili\nlen najvyšší súd. Sťažovatelia konkrétne svojou sťažnosťou napádali len napadnuté\nuznesenie najvyššieho súdu ako výsledok dovolacieho konania. Rozsah prieskumu v rámci\ndovolacieho konania je však striktne limitovaný a viazaný na existenciu dôvodov\nzakladajúcich prípustnosť dovolania. Pokiaľ dôvody prípustnosti dovolania neexistujú, čo\nv konkrétnom prípade konštatoval aj najvyšší súd, nemožno dovolaciemu súdu vyčítať to\na vidieť v tom porušenie základných práv alebo slobôd, že najvyšší súd sa meritórne\n\n7\n\nnezaoberal ďalšími namietanými skutočnosťami, ktorými možno odôvodniť dovolanie, ale\nktoré prípustnosť dovolania samy nezakladajú.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 12. apríla 2016\n\n8", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "arbitrárnosť", "pozemok, pozemkové právo-hranice", "dovolanie-dovolacie dôvody"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:a9a59dba-e4b5-437b-9b71-d0a76f57d012", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 357/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 357/2010 z 5. 10. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-10-05", "citacie_n": 1044, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a9a59dba-e4b5-437b-9b71-d0a76f57d012"}, {"guid": "ussr:fe684aaa-bdf7-49c0-90db-9d96fb5600f5", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 206/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 206/2010 z 18. 5. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-05-18", "citacie_n": 1015, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fe684aaa-bdf7-49c0-90db-9d96fb5600f5"}, {"guid": "ussr:4eeafda3-d890-4455-94b6-36a37ad6c249", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 344/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 344/06 z 3. 11. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-11-03", "citacie_n": 378, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4eeafda3-d890-4455-94b6-36a37ad6c249"}, {"guid": "ussr:544b7168-b44a-48af-8a8d-0688a3ab87a1", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 168/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 168/05 z 8. 6. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-06-08", "citacie_n": 565, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:544b7168-b44a-48af-8a8d-0688a3ab87a1"}, {"guid": "ussr:0af974cc-4bf7-40fa-b0fd-d6198b03f88b", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 151/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 151/05 z 18. 5. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-05-18", "citacie_n": 997, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0af974cc-4bf7-40fa-b0fd-d6198b03f88b"}, {"guid": "ussr:18f89268-1d8f-4728-92a3-79ba81d62f0e", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 25/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 25/05 z 10. 2. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-02-10", "citacie_n": 431, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:18f89268-1d8f-4728-92a3-79ba81d62f0e"}, {"guid": "ussr:57354d74-ba22-46fd-a114-1af288f327b2", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 409/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 409/04 z 15. 12. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-12-15", "citacie_n": 772, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:57354d74-ba22-46fd-a114-1af288f327b2"}, {"guid": "ussr:ee20d469-9f07-4316-b495-2fcb4d48e455", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 27/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 27/04 z 11. 2. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-02-11", "citacie_n": 2330, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ee20d469-9f07-4316-b495-2fcb4d48e455"}, {"guid": "ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 101/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 101/03 z 28. 5. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-05-28", "citacie_n": 3896, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba"}, {"guid": "ussr:6ed023e1-d357-433b-aef9-406487857e73", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 19/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 19/02 z 13. 3. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-03-13", "citacie_n": 3382, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6ed023e1-d357-433b-aef9-406487857e73"}, {"guid": "ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 13/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 13/00 z 9. 7. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-07-09", "citacie_n": 6910, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647"}, {"guid": "ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 66/98", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 66/98 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 7731, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640"}, {"guid": "8e1e198d-692e-46ee-b2a6-64ad606d2651:c6be6a06-0489-4367-83f4-91ebec775e85", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2014:2604899862.2", "spisova_znacka": "24Co/22/2013", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 24Co/22/2013 z 13. 5. 2014", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2014-05-13", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2014:2604899862.2"}], "citovane_v": []}