{"guid": "ussr:86bfc9ae-0cb7-4a2a-82f3-c6075fc968ba", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:3.US.187.2016.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 187/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 187/2016 z 30. 3. 2016", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 30. marca 2016, sp. zn. III. ÚS 187/2016, ECLI:SK:USSR:2016:3.US.187.2016.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2016-03-30", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "III.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-1", "nazov": "čl. 17 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-17"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-2", "nazov": "čl. 17 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-17"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-5", "nazov": "čl. 17 ods. 5 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-5", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-17"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-5.odsek-1", "nazov": "čl. 5 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-5.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-5"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-5.odsek-3", "nazov": "čl. 5 ods. 3 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-5.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-5"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-5.odsek-4", "nazov": "čl. 5 ods. 4 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-5.odsek-4", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-5"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 5", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 5", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 5", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 1 písm. c", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 1 písm. c", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 1 písm. c", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 3", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 3", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 4", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 4", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 4", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-17", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-5", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/86bfc9ae-0cb7-4a2a-82f3-c6075fc968ba", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.187.2016.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.187.2016.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.187.2016.1/text", "citacie_n": 7, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nIII. ÚS 187/2016-22\n\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 30. marca 2016\npredbežne prerokoval sťažnosť\n\n,\n\n, zastúpeného\n\nadvokátom Mgr. Pavlom Antošom, advokátska kancelária, Námestie sv. Egídia 93, Poprad,\nvo veci namietaného porušenia základného práva na osobnú slobodu zaručeného v čl. 17\nods. 1, 2 a 5 Ústavy Slovenskej republiky, základného práva na súdnu a inú právnu ochranu\nzaručeného v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, základného práva na prerokovanie\nveci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky,\npráva na slobodu a bezpečnosť zaručeného v čl. 5 ods. 1 písm. c) a ods. 3 a 4 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd a práva na spravodlivé súdne konanie\nzaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd\npostupom Generálnej\n\nprokuratúry\n\nSlovenskej\n\nrepubliky\n\nv konaní\n\nvedenom\n\npod sp. zn. XIV Gv 56/14/1000 a jej uznesením zo 6. novembra 2014 a upovedomením\nz 24. februára 2015 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť\n\nodmieta.\n\nOdôvodnenie:\nI.\n\nÚstavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 5. mája 2015\ndoručená sťažnosť\n\n,\n\n(ďalej len „sťažovateľ“),\n\nktorou namietal porušenie základného práva na osobnú slobodu zaručeného v čl. 17 ods. 1,\n2 a 5 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), základného práva na súdnu a inú\nprávnu ochranu zaručeného v čl. 46 ods. 1 ústavy, základného práva na prerokovanie veci\nbez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy, práva na slobodu a bezpečnosť\nzaručeného v čl. 5 ods. 1 písm. c) a ods. 3 a 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a práva na spravodlivé súdne konanie\nzaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky\n(ďalej len „generálna prokuratúra“) v konaní vedenom pod sp. zn. XIV Gv 56/14/1000 a jej\nuznesením zo 6. novembra 2014 a upovedomením z 24. februára 2015.\nZ obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľovi bolo uznesením\nvyšetrovateľa Prezídia Policajného zboru, národnej kriminálnej agentúry, národnej\nprotizločineckej jednotky, expozitúry Východ, Košice (ďalej len „vyšetrovateľ Policajného\nzboru“) vydaným 14. októbra 2014 pod ČVS: PPZ-804/NKA-PZ-VY-2014 podľa § 206\nods. 1 zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len\n„Trestný poriadok“) vznesené obvinenie pre zločin marenia spravodlivosti podľa § 344\nods. 1 písm. d) zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov (ďalej\nlen „Trestný zákon“).\nProti rozhodnutí o vznesení obvinenia sťažovateľ podal sťažnosť z 20. októbra 2014,\nktorú generálna prokuratúra uznesením č. k. XIV Gv 56/14/1000-48 zo 6. novembra 2014\npodľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku zamietla ako nedôvodnú.\nPodaním z 2. februára 2015 adresovaným generálnemu prokurátorovi Slovenskej\nrepubliky (ďalej len „generálny prokurátor“) sťažovateľ podal podľa § 364 Trestného\nporiadku „Návrh na zrušenie právoplatného rozhodnutia v prípravnom konaní“, ktorému\ngenerálny prokurátor nevyhovel, o čom upovedomil obhajcu sťažovateľa prípisom\nč. k. XVI/2 Pz 11/15/1000-5 z 24. februára 2015.\n\n2\n\nV uvedenej trestnej veci bol sťažovateľ uznesením sudcu Okresného súdu Banská\nBystrica (ďalej len „okresný súd“) pre prípravné konanie sp. zn. 0 Tp 115/2014\nzo 16. októbra 2014 v spojení s uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici (ďalej len\n„krajský súd“) sp. zn. 5 Tpo 48/2014 zo 4. novembra 2014 vzatý do väzby z dôvodov\nuvedených v § 71 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku.\nO následne podanej žiadosti sťažovateľa o prepustenie z väzby na slobodu sudca\nokresného\n\nsúdu\n\npre\n\nprípravné\n\nkonanie\n\nuznesením\n\nsp.\n\nzn.\n\n0\n\nTp\n\n115/2014\n\nzo 4. decembra 2014 rozhodol tak, že jej vyhovel a sťažovateľa prepustil, avšak krajský súd\nuznesením sp. zn. 5 Tpo 58/2014 z 11. decembra 2014 opravným prostriedkom napadnuté\nprvostupňové rozhodnutie zrušil a sám žiadosť sťažovateľa zamietol. Súčasne sľub\nsťažovateľa ako náhradu za väzbu neprijal, a rovnako tak nenahradil väzbu dohľadom\nprobačného a mediačného úradníka.\nSťažovateľ 19. februára 2015 znovu požiadal o prepustenie z väzby na slobodu,\nktorej generálna prokuratúra nevyhovela, a preto ju 9. marca 2015 predložila na rozhodnutie\nokresnému súdu.\nCestou obhajcu sťažovateľ 4. marca 2015 na okresnom súde opäť požiadal\no prepustenie sťažovateľa z väzby na slobodu. Túto žiadosť okresný súd doručil generálnej\nprokuratúre na vyjadrenie, pretože trestná vec bola stále v štádiu prípravného konania.\nGenerálna prokuratúra túto žiadosť predložila okresnému súdu späť na rozhodnutie o nej\n18. marca 2015.\nO oboch uvedených žiadostiach sťažovateľa (z 19. februára 2015 a 4. marca 2015)\nrozhodol sudca okresného súdu pre prípravné konanie uznesením sp. zn. 0 Tp 115/2014\nz 18. marca 2015 tak, že ho podľa § 79 ods. 2 Trestného poriadku prepustil z väzby\nna slobodu.\nProti tomuto rozhodnutiu sudcu okresného súdu pre prípravné konanie podala\nprokurátorka\n\ngenerálnej\n\nprokuratúry\n\nsťažnosť,\n\n3\n\nktorú\n\nkrajský\n\nsúd\n\nuznesením\n\nsp. zn. 5 Tpo 9/2015 z 24. marca 2015 podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného priadku\nzamietol.\nVo vzťahu k nevyhoveniu žiadosti sťažovateľa o prepustenie z väzby na slobodu\nz 19. februára 2015 prokurátorom sťažovateľ namieta, že toto nebolo «odôvodnené žiadnym\ndôvodom kolúznej väzby. Trvajúce podozrenie zo spáchania trestného činu, ktoré\nprokurátor uvádza, je obligatórnou podmienkou, ale nie dôvodom väzby. V odôvodnení\nsvojho postupu prokurátor neuvádza jediný procesný úkon, ktorý by sťažovateľ naďalej\nmohol v prípade prepustenia na slobodu mariť alebo ovplyvniť. Dôvody neprepustenia\nsťažovateľa prokurátor uvádza ako „trestného činu sa dopustil v budove súdu...“ a „dnes\nbude podaná obžaloba...“ Žiadne iné odôvodnenie dôvodnosti väzby zo strany\ndozorujúceho prokurátora sa v súdnom spise nenachádza.».\nPodľa názoru sťažovateľa „Z odôvodnenia rozhodnutia prokurátora o žiadosti\no prepustenie z väzby zo dňa 19. 2. 2015 je zrejmé, že hlavným dôvodom väzby má byť\npretrvávajúca existencia podozrenia zo spáchania trestného činu. Táto je však logickou\npodmienkou nielen dôvodnosti väzby, ale aj dôvodnosti samotného trestného stíhania. Ak sa\nk tejto podmienke nepridružuje konkrétny dôvod vyvolávajúci obavu z kolúzneho konania,\nnie je možné konštatovať zákonnosť väzby.“.\nV ďalšom sťažovateľ v súvislosti s jeho žiadosťou o prepustenie z väzby na slobodu\nz 19. februára 2015 postupu generálnej prokuratúry vytýka, že túto žiadosť predložila\nna rozhodnutie sudcovi okresného súdu pre prípravné konanie až 9. marca 2015, t. j.\npo 18 dňoch. Ako sťažovateľ uvádza, „Dĺžka rozhodovania o sťažnosti bola... 33 dní,\nz toho na generálnu prokuratúru pripadla takmer polovica tejto lehoty. V druhej polovici\nlehoty stihli o veci rozhodnúť dva súdy. Prokurátorovi pritom stačí v prípade nesúhlasu\nso žiadosťou, vec so stručným prípisom predložiť sudcovi pre prípravné konanie.“.\nSťažovateľ túto časť uzatvára, že „má za to, že nejde o primeranú lehotu ale\no prieťah v konaní, nevyvolaný objektívnymi okolnosťami a povahou veci“.\n\n4\n\nNásledne sťažovateľ sťažnosťou podanou ústavnému súdu namieta aj okolnosti\ntýkajúce sa rozhodnutia, ktorým mu bolo vznesené obvinenie. Proti tomuto rozhodnutiu sa\nbránil sťažnosťou z 20. októbra 2014, ktorou „namietal trestnosť skutku, ktorý sa mu kladie\nza vinu, pričom svoje právne stanovisko podrobne a zrozumiteľne formuloval“.\nNapriek tomu „prokurátor sťažnosť zamietol a podstatným argumentom obhajoby sa\nvyhol tak, že ich v celom rozsahu v odôvodnení opomenul vyvrátiť alebo sa nimi vyporiadať\niným ústavne konformným spôsobom“.\nZ tohto dôvodu podal sťažovateľ návrh na zrušenie právoplatného rozhodnutia\nv prípravnom konaní, ktorý zdôvodnil nedostatkom „odôvodnenia uznesenia o zamietnutí\nsťažnosti zo dňa 6. 11. 2014 a súčasne zopakoval svoju argumentáciu proti trestnosti skutku\na vyzval generálneho prokurátora, aby sa s touto jeho obranou vyporiadal, t. j., aby ju\nuznal ako dôvodnú a uznesenie zrušil alebo aby ju presvedčivo vyvrátil“.\nPodľa názoru sťažovateľa však „Ani tento orgán sa s námietkami sťažovateľa\nnevyporiadal a obvinenie alebo druhostupňové rozhodnutie o zamietnutí sťažnosti nezrušil,\nhoci výslovne uviedol, že nižší orgán povinnosť vyporiadať sa s námietkami zanedbal.“.\nSťažovateľ je presvedčený, že ním vznesené námietky boli právne relevantné\nvo vzťahu „k meritu veci. A hoci išlo o námietky opakované, ani jeden z prokurátorov GP\nsa v odôvodnení svojho rozhodnutia s nimi nevyporiadal.“.\nVzhľadom na uvedené sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd po prijatí sťažnosti\nna ďalšie konanie nálezom vyslovil, že\n„I. Generálna prokuratúra SR (konajúca povereným prokurátorom Generálnej\nprokuratúry),\n\nv\n\ntrestnom\n\nkonaní\n\nproti\n\nsťažovateľovi\n\nvedenom\n\npod\n\nsp.\n\nzn.\n\nXIV Gv 56/14/1000, tým, že po doručení žiadosti sťažovateľa o prepustenie z väzby\ndňa 19. 2. 2015, napriek zániku dôvodov väzby a napriek neexistencii vzniku nových\ndôvodov väzby, neprepustila sťažovateľa z väzby na slobodu, porušila ústavné právo\nsťažovateľa na urýchlené rozhodnutie o zákonnosti väzby, ako aj právo na prepustenie\nz väzby, ak je táto nezákonná, zaručené článkom 17 ods. 1, 2, 5 Ústavy SR a právo\nna osobnú slobodu zaručené čl. 5 ods. 1 písm. c), ods. 3 a ods. 4 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd.\n\n5\n\nII. Generálna prokuratúra SR (konajúca povereným prokurátorom Generálnej\nprokuratúry) v trestnom konaní proti sťažovateľovi vedenom pod sp. zn. XIV Gv 56/14/1000\ntým, že nekonala bez zbytočných prieťahov vo veci posudzovania žiadosti sťažovateľa\no prepustenie z väzby zo dňa 19. 2. 2015 a predložila ju na rozhodnutie sudcovi\npre prípravné konanie až dňa 9. 3. 2015, porušila ústavné právo sťažovateľa na urýchlené\nrozhodnutie o zákonnosti väzby, ako aj právo na prepustenie z väzby, ak je táto nezákonná,\nzaručené článkom 17 ods. 1, 2, 5 Ústavy SR; právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez\nzbytočných prieťahov zaručené čl. 48 ods. 2 Ústavy SR; právo na slobodu zaručené čl. 5\nods. 1 písm. c), ods. 3, ods. 4 a právo na spravodlivé súdne konanie zaručené čl. 6 ods. 1\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.\nIII. 3.1. Generálna prokuratúra SR (konajúca povereným prokurátorom Generálnej\nprokuratúry) v trestnom konaní proti sťažovateľovi vedenom pod sp. zn. XIV Gv 56/14/1000\ntým, že svoje uznesenie zo dňa 6. 11. 2014 o zamietnutí sťažnosti sťažovateľa proti\nuzneseniu o vznesení obvinenia zo dňa 14. 10. 2014, riadne neodôvodnila, porušila právo\nsťažovateľa na súdnu a inú právnu ochranu zaručené čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a čl. 6 ods. 1\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.\n3.2. Generálna prokuratúra SR (konajúca generálnym prokurátorom v zastúpení)\nv trestnom konaní proti sťažovateľovi vedenom pod sp. zn. XIV Gv 56/14/1000 tým, že\npo doručení návrhu sťažovateľa na zrušenie právoplatného uznesenia o vznesení obvinenia\nsťažovateľa zo dňa 14. 10. 2014, toto rozhodnutie nezrušila, hoci nebolo riadne odôvodnené\na tým, že sama svoj postup v upovedomení zo dňa 24. 2. 2015 riadne neodôvodnila, porušila\nprávo sťažovateľa na súdnu a inú právnu ochranu zaručené čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a čl. 6\nods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.\nIV. Ústavný súd priznáva sťažovateľovi právo na finančné zadosťučinenie vo výške\n5.000,- € a zaväzuje Generálnu prokuratúru SR, aby túto sumu vyplatila sťažovateľovi\ndo 2 mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia.\nV. Ústavný súd priznáva sťažovateľovi právo na náhradu trov konania a zaväzuje\nGenerálnu prokuratúru SR, aby sumu priznaných trov vyplatila k rukám právneho zástupcu\nsťažovateľa do 1 mesiaca od právoplatnosti rozhodnutia.“\nII.\n\n6\n\nPodľa čl. 124 ústavy je ústavný súd nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.\nPodľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak\no ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nPodľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím\nvysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva\nalebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah...\nÚstavný súd môže zároveň vec vrátiť na ďalšie konanie...\nPodľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie\nsťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné\nzadosťučinenie.\nPodľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania\npred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.\nPodľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.\no organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky o konaní pred ním a o postavení jeho\nsudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd\nkaždý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak\ntento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd\nskúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu\nnávrhu na ďalšie konanie.\nPodľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na ktorých\nprerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané\n\n7\n\nzákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj\nnávrhy podané oneskorene, môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť\nuznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je\nzjavne neopodstatnený.\nPredmetom sťažnosti je namietané porušenie základného práva na osobnú slobodu\nzaručeného v čl. 17 ods. 1, 2 a 5 ústavy, základného práva na súdnu a inú právnu ochranu\nzaručeného v čl. 46 ods. 1 ústavy, základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných\nprieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy, práva na slobodu a bezpečnosť zaručeného\nv čl. 5 ods. 1 písm. c) a ods. 3 a 4 dohovoru a práva na spravodlivé súdne konanie\nzaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom generálnej prokuratúry v konaní vedenom\npod sp. zn. XIV Gv 56/14/1000 a jej uznesením zo 6. novembra 2014 a upovedomením\nz 24. februára 2015.\nPodľa čl. 17 ods. 1 ústavy osobná sloboda sa zaručuje.\nPodľa čl. 17 ods. 2 ústavy nikoho nemožno stíhať alebo pozbaviť slobody inak, ako\nz dôvodov a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.\nPodľa čl. 17 ods. 5 ústavy do väzby možno vziať iba z dôvodov a na čas ustanovený\nzákonom a na základe rozhodnutia súdu.\nPodľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom\nsvojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom\nna inom orgáne Slovenskej republiky.\nPodľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez\nzbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým\nvykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.\n\n8\n\nPodľa čl. 5 ods. 1 dohovoru každý má právo na slobodu a osobnú bezpečnosť.\nNikoho nemožno pozbaviť slobody okrem nasledujúcich prípadov, pokiaľ sa tak stane\nv súlade s konaním ustanoveným zákonom:..\nc) zákonné zatknutie alebo iné pozbavenie slobody osoby za účelom predvedenia\npred príslušný súdny orgán pre dôvodné podozrenie zo spáchania trestného činu, alebo ak sú\noprávnené dôvody domnievať sa, že je potrebné zabrániť jej v spáchaní trestného činu alebo\nv úteku po jeho spáchaní;...\nPodľa čl. 5 ods. 3 dohovoru každý, kto je zatknutý alebo inak pozbavený slobody\nv súlade s ustanoveniami odseku 1 písm. c) tohto článku, musí byť ihneď predvedený pred\nsudcu alebo inú úradnú osobu splnomocnenú zákonom na výkon súdnej právomoci a má\nprávo byť súdený v primeranej lehote alebo prepustený počas konania. Prepustenie sa môže\npodmieniť zárukou, že sa dotknutá osoba ustanoví na pojednávanie.\nPodľa čl. 5 ods. 4 dohovoru každý, kto bol pozbavený slobody zatknutím alebo iným\nspôsobom, má právo podať návrh na konanie, v ktorom by súd urýchlene rozhodol\no zákonnosti jeho pozbavenia slobody a nariadil prepustenie, ak je pozbavenie slobody\nnezákonné.\nPodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo\no oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu...\n1. K namietanému porušeniu práv sťažovateľa tým, že generálna prokuratúra\n„po doručení žiadosti sťažovateľa o prepustenie z väzby dňa 19. 2. 2015, napriek zániku\ndôvodov väzby a napriek neexistencii vzniku nových dôvodov väzby, neprepustila\nsťažovateľa z väzby na slobodu, porušila ústavné právo sťažovateľa na urýchlené\nrozhodnutie o zákonnosti väzby, ako aj právo na prepustenie z väzby, ak je táto\nnezákonná“.\n\n9\n\nÚstavný súd v prvom rade poukazuje na citované znenie čl. 127 ods. 1 in fine ústavy\n(„... ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd“), v ktorom je zakotvený princíp\nsubsidiarity, z ktorého vyplýva, že každá fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá\nnamieta porušenie svojho základného práva, musí požiadať o ochranu tohto práva ten orgán\nverejnej moci, ktorý je kompetenčne predsunutý pred uplatnenie právomoci ústavného súdu\n(podobne II. ÚS 148/02, IV. ÚS 78/04, IV. ÚS 380/04, III. ÚS 5/05).\nPodľa § 79 ods. 3 Trestného poriadku obvinený má právo kedykoľvek žiadať\no prepustenie na slobodu. Ak v prípravnom konaní prokurátor takej žiadosti nevyhovie,\npredloží ju bez meškania so svojím stanoviskom a s návrhom na rozhodnutie sudcovi\npre prípravné konanie, o čom upovedomí obvineného a jeho obhajcu. O takej žiadosti sa\nmusí bez meškania rozhodnúť. Ak sa žiadosť zamietla, môže ju obvinený, ak v nej neuvedie\niné dôvody, opakovať až po uplynutí tridsiatich dní odo dňa, keď rozhodnutie o jeho\npredchádzajúcej žiadosti nadobudlo právoplatnosť.\nZ citovaného ustanovenia Trestného poriadku jasne a zreteľne vyplýva, ktorý orgán\nverejnej moci bol povolaný poskytnúť sťažovateľovi ochranu jeho základnému právu\nna osobnú slobodu v prípade, ak by došlo k jeho porušeniu postupom generálnej\nprokuratúry.\nTýmto orgánom bol jednoznačne okresný súd (sudca pre prípravné konanie),\nktorému bola žiadosť sťažovateľa predložená na rozhodnutie po tom, ako jej príslušná\nprokurátorka generálnej prokuratúry nevyhovela. Preto v tejto časti ústavný súd sťažnosť\nodmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde pre nedostatok svojej právomoci na jej\nprerokovanie.\n2. K namietanému porušeniu práv sťažovateľa tým, že generálna prokuratúra\nv trestnom konaní vedenom pod sp. zn. XIV Gv 56/14/1000 „nekonala bez zbytočných\nprieťahov\n\nvo\n\nveci\n\nposudzovania\n\nžiadosti\n\nsťažovateľa\n\no\n\nprepustenie\n\nz\n\nväzby\n\nzo dňa 19. 2. 2015 a predložila ju na rozhodnutie sudcovi pre prípravné konanie až\ndňa 9. 3. 2015“.\n\n10\n\n2.1 V uvedenom sťažovateľ vidí okrem iných aj porušenie základného práva\nna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (čl. 48 ods. 2 ústavy) a práva na prejednanie\nzáležitosti v primeranej lehote (čl. 6 ods. 1 dohovoru).\nPodľa konštantnej judikatúry ústavného súdu právo na osobnú slobodu je\ngarantované v čl. 17 ústavy (ods. 1, 2 a 5) a je v ňom obsiahnuté aj právo obvineného\niniciovať konanie, v ktorom by súd urýchlene rozhodol o zákonnosti jeho väzby a nariadil\nprepustenie obvineného, ak je väzba nezákonná, ako aj jeho právo nebyť vo väzbe dlhšie\nako po dobu nevyhnutnú alebo byť prepustený počas konania, pričom prepustenie sa môže\nv zákonom určených prípadoch podmieniť zárukou. Obsah označeného ustanovenia ústavy\nkorešponduje právam vyplývajúcim z čl. 5 ods. 4 dohovoru (napr. III. ÚS 7/00,\nIII. ÚS 255/03, III. ÚS 199/05, III. ÚS 424/08).\nSúdne preskúmanie zákonnosti pozbavenia osobnej slobody kladie nároky okrem\niného aj na rýchlosť tohto preskúmania.\nRozhodovacia činnosť Európskeho súdu pre ľudské práva jednoznačne vymedzila\nzáver, že záruky čl. 6 dohovoru sa v „trestných“ veciach týkajú len konaní, v ktorých sa\nrozhoduje o „oprávnenosti“ obvinenia („bien-fondé“), a nevzťahujú sa na mnohé konania\nsúvisiace s trestným stíhaním, ktorých predmetom nie je rozhodovanie o oprávnenosti\nobvinenia, t. j. rozhodovanie o vine a treste. Vychádzajúc z uvedeného režimu čl. 6\ndohovoru nepodlieha (okrem iného) rozhodovanie o väzbe (Neumeister c. Rakúsko\nz 26. júna 1968 a Matznetter c. Rakúsko z 10. novembra 1969). Procesné garancie pri\nsúdnej kontrole väzby v zmysle, v akom sa jej dožaduje sťažovateľ, poskytuje čl. 5 ods. 4\ndohovoru.\nObdobne na to poukazuje judikatúra ústavného súdu, podľa ktorej konania\nvšeobecných súdov, ktorými sa rozhoduje o väzbe, nie sú konaniami o trestnom obvinení\nsamotnom (konaniami vo veci samej týkajúcimi sa viny obvinenej osoby) a ani konaniami\no právach alebo záväzkoch občianskoprávneho charakteru, na ktoré sa vzťahuje čl. 6 ods. 1\n\n11\n\ndohovoru. V rámci konania o väzbe preto nemôže dôjsť k porušeniu čl. 6 ods. 1 dohovoru,\nkeďže túto oblasť ochrany práv upravuje vo svojich ustanoveniach čl. 5 dohovoru\n(napr. I. ÚS 200/06, III. ÚS 277/07).\nPokiaľ ide o vzťah čl. 48 ods. 2 ústavy upravujúceho základné právo na prerokovanie\nveci bez zbytočných prieťahov a ustanovení čl. 17 ods. 2 a 5 ústavy týkajúcich sa špecificky\nzákladného práva na osobnú slobodu, ústavný súd konštatoval, že čl. 17 ústavy zahŕňa\nzákladné hmotné a tiež procesné atribúty základného práva na osobnú slobodu vrátane práva\nna jej súdnu ochranu v prípadoch pozbavenia osobnej slobody väzbou. Táto súdna ochrana\nzahŕňa základné procesné garancie spravodlivého súdneho konania s prihliadnutím\nna povahu a účel konania o väzbe, vrátane práva na urýchlene konanie (čo platí aj vo\nvzťahu k uvedenému čl. 5 ods. 4 dohovoru), a preto sú na konanie a rozhodovanie súdu o\nväzbe aplikovateľné špeciálne ustanovenia čl. 17 ods. 2 a 5 ústavy o osobnej slobode, a nie\nvšeobecné ustanovenie čl. 48 ods. 2 ústavy (analogicky napr. III. ÚS 68/08, III. ÚS 383/09,\nIV. ÚS 327/07, III. ÚS 304/06, III. ÚS 195/2010).\nO zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť vtedy, keď namietaným\npostupom alebo namietaným rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť\nk porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre\nnedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom alebo rozhodnutím príslušného\norgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo,\nprípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať\ntakú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia\noznačeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí\nna ďalšie konanie (I. ÚS 66/98, tiež napr. I. ÚS 4/00, II. ÚS 101/03).\nNa základe týchto skutočností odmietol ústavný súd sťažnosť v tejto časti ̶\nnamietaného porušenia základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6\nods. 1 dohovoru postupom generálnej prokuratúry pri predkladaní žiadosti sťažovateľa\nz 19. februára 2015 okresnému súdu ̶ ako zjavne neopodstatnenú podľa § 25 ods. 2 zákona\no ústavnom súde pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi sťažnosťou\n\n12\n\nnapadnutým postupom generálnej prokuratúry v konaní o väzbe a obsahom čl. 48 ods. 2\nústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru.\n2.2 Rovnako práva zaručené v čl. 5 ods. 1 písm. c) a ods. 3 dohovoru sa na vec\nsťažovateľa v ním namietanej súvislosti nevzťahujú. V danom prípade totiž ide námietku\nnedodržania urýchlenosti rozhodovania o ďalšom trvaní väzby, na čo sa vzťahuje čl. 5\nods. 4 dohovoru, a nie o prípady, ktoré predpokladajú čl. 5 ods. 3 dohovoru v spojení s čl. 5\nods. 1 písm. c) dohovoru, t. j. nešlo prvotné vzatie do väzby – uvalenie väzby [čl. 5 ods. 1\npísm. c)], resp. o rýchlosť postupu v konaní o merite, t. j. o vine a treste osoby, ktorá je\nv rámci tohto konania pozbavená osobnej slobody (k tomu pozri napr. IV. ÚS 327/07,\nuznesenie z predbežného prerokovania vo veci I. ÚS 65/05 a pod.).\nAj v tejto časti je teda sťažnosť sťažovateľa zjavne neopodstatnená, čo viedlo k jej\nodmietnutiu podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.\n2.3 Iná je situácia, pokiaľ ide o namietané porušenie základného práva na osobnú\nslobodu zaručeného v čl. 17 ods. 1, 2 a 5 ústavy a práva na slobodu zaručeného v čl. 5\nods. 4 dohovoru, ktoré sa na namietanú rýchlosť postupu pri rozhodovaní o väzbe\njednoznačne vzťahujú.\nSťažovateľ postupu generálnej prokuratúry vytýka, že po tom, ako jeho žiadosti\no prepustenie z väzby na slobodu doručenej 19. februára 2015 nevyhovela, túto predložila\nokresnému súdu na rozhodnutie až 9. marca 2015, t. j. po 18 dňoch.\nPodľa konštantnej judikatúry ústavného súdu právo na osobnú slobodu je\ngarantované čl. 17 ods. 5 ústavy a je v ňom obsiahnuté aj právo obvineného iniciovať\nkonanie, v ktorom by súd urýchlene rozhodol o zákonnosti jeho väzby a nariadil prepustenie\nobvineného, ak je väzba nezákonná, ako aj jeho právo nebyť vo väzbe dlhšie ako po dobu\nnevyhnutnú alebo byť prepustený počas konania, pričom prepustenie sa môže v zákonom\nurčených\n\nprípadoch\n\npodmieniť\n\nzárukou.\n\n13\n\nObsah označeného\n\nustanovenia\n\nústavy\n\nkorešponduje právam vyplývajúcim z čl. 5 ods. 4 dohovoru (napr. III. ÚS 7/00,\nIII. ÚS 255/03, III. ÚS 199/05, III. ÚS 424/08).\nZ judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) vyplýva, že\nväzba má mať striktne obmedzené trvanie, a preto má byť zaručená možnosť jej kontroly\nv krátkych intervaloch. V texte čl. 5 ods. 4 dohovoru použitý anglický výraz „speedily“\na francúzsky výraz „a bref délai“ (v slovenskom preklade „urýchlene“) jasne indikuje, čo\nmusí byť v danom prípade hlavným predmetom záujmu. Aké časové obdobia budú\nakceptovateľné a aké nie, bude zrejme závisieť od konkrétnych okolností (Bezichieri\nz roku 1989, A – 164, § 21, Neumester z roku 1968, A – 8, § 24 a Sancher – Reisse z roku\n1986, A – 107, § 55).\nČlánok 5 ods. 4 dohovoru tým, že osobám pozbaveným slobody zaručuje právo\niniciovať konanie, v ktorom môžu spochybniť zákonnosť pozbavenia slobody, dáva týmto\nosobám právo aj na to, aby po začatí takéhoto konania bolo súdom urýchlene rozhodnuté\no zákonnosti pozbavenia slobody a nariadené jeho ukončenie, ak sa ukáže ako nezákonné\n(Rehbock c. Slovinsko, rozhodnutie z 28. 11. 2000, Vodeničarov c. Slovenská republika,\nrozsudok z 21. 12. 2000, § 33 ̶ § 36).\nÚstavný súd už v súvislosti so svojou rozhodovacou činnosťou (v rámci ktorej sa\nzaoberal požiadavkou urýchlenosti rozhodovania o žiadosti o prepustenie z väzby aj\nz hľadiska čl. 5 ods. 4 dohovoru) uviedol, že jednotlivé lehoty sa z hľadiska požiadaviek\nneodkladnosti alebo urýchlenosti posudzujú podľa všetkých okolností prípadu. V zásade\nvšak požiadavke neodkladnosti rozhodovania o žiadosti o prepustenie z väzby v zmysle\nčl. 17 ods. 5 ústavy, resp. čl. 5 ods. 4 dohovoru nezodpovedá lehota počítaná na mesiace, ale\nna týždne. Tejto požiadavke preto spravidla nemôže zodpovedať lehota konania presahujúca\nna jednom stupni súdu dobu jedného mesiaca a ani nečinnosť trvajúca týždne\n(III. ÚS 255/03, IV. ÚS 190/07 a iné).\nPodstatnou požiadavkou čl. 5 ods. 4 dohovoru je aj to, aby súd rozhodol „urýchlene“.\nPrieskumné súdne konanie musí byť vedené v súlade s hmotnoprávnymi a procesnými\n\n14\n\nvnútroštátnymi právnymi predpismi a tiež aj v súlade s účelom čl. 5, to znamená s ochranou\njedinca proti svojvôli, osobitne aj s ohľadom na čas, ktorý uplynie do vyhlásenia\nrozhodnutia (rozsudok vo veci Koendjbiharie v. Holandsko z 25. 10. 1990, § 27).\nÚstavný súd pri posudzovaní tejto námietky sťažovateľa postupoval aj v súlade\ns doterajšou judikatúrou ústavného súdu (pozri napr. rozhodnutia I. ÚS 223/04,\nII. ÚS 142/2012 – v ktorých bol takisto posudzovaný postup príslušnej prokuratúry,\nI. ÚS 94/06), pri ktorej súčasne prihliadol najmä na konštantnú judikatúru Európskeho súdu\npre ľudské práva, v zmysle ktorej „ak sa o zákonnosti väzby rozhoduje na viacerých\nstupňoch, lehota končí až konečným rozhodnutím súdu, ale postup sa posudzuje globálne“\n(napr. Navarra v. Francúzsko, rozsudok z 23. 11. 1993).\nÚstavný súd preto považoval napadnutý postup generálnej prokuratúry spolu\ns postupom okresného súdu a krajského súdu ako jeden celok, a tak ho aj posudzoval.\nAko sám sťažovateľ v sťažnosti uvádza, po predložení predmetnej žiadosti\nsťažovateľa generálnou prokuratúrou okresnému súdu (sudcovi pre prípravné konanie)\nna rozhodnutie 9. marca 2015 tento o nej rozhodol 18. marca 2015 tak, že sťažovateľa\nuznesením sp. zn. 0 Tp 115/2014 podľa § 79 ods. 2 Trestného poriadku prepustil z väzby\nna slobodu. Na tomto mieste je pre úplnosť potrebné uviesť, že okresný súd (sudca\npre prípravné konanie) zohľadnil dĺžku predkladania žiadosti sťažovateľa generálnou\nprokuratúrou, keď v odôvodnení uznesenia sa tejto skutočnosti dostatočne venoval.\nDruhostupňový súd opravný prostriedok generálnej prokuratúry proti prvostupňovému\nrozhodnutiu uznesením sp. zn. 5 Tpo 9/2015 z 24. marca 2015 podľa § 193 ods. 1 písm. c)\nTrestného poriadku zamietol. Ústavný súd akceptuje tvrdenie sťažovateľa, podľa ktorého\n„Dĺžka rozhodovania o sťažnosti bola teda 33 dní“.\nÚstavný súd vzhľadom na uvedený skutkový stav veci dospel k záveru, že lehota,\nv ktorej bolo rozhodnuté o žiadosti o prepustenie z väzby sťažovateľa uvedenými orgánmi\nverejnej moci, nebola neprimeraná a nepredstavovala čas, v ktorom by sa o návrhu\nnerozhodlo urýchlene, čo súčasne znamená, že nedošlo k porušeniu práva zaručeného v čl. 5\nods. 4 dohovoru ani základných práv zaručených v čl. 17 ods. 1, 2 a 5 ústavy. Neexistuje\n\n15\n\ntotiž nijaká pevne ustanovená lehota, v rámci ktorej by sa malo o väzbe rozhodnúť. Či sa\nrozhodne urýchlene, posudzuje sa podľa všetkých okolností prípadu. Ako už bolo\nspomenuté, spravidla však lehoty rátané na mesiace sú príliš dlhé a nevyhovujú požiadavke\nrýchlosti v zmysle čl. 5 ods. 4 dohovoru (Bezicheri c. Taliansko, Sanchez – Reisse\nc. Švajčiarsko). V aktuálnom prípade skutočná doba rozhodovania o osobnej slobode\nsťažovateľa bola ďaleko od prekročenia tolerovanej lehoty jedného mesiaca na jednom\nstupni, preto aj keď sa postup generálnej prokuratúry v tejto záležitosti môže javiť ako\nzdĺhavý, celkovo je potrebné považovať lehotu rozhodovania o väzbe za akceptovateľnú.\nVzhľadom na uvedené ústavný súd sťažnosť sťažovateľa v tejto časti odmietol podľa\n§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.\n3. K namietanému porušeniu práv sťažovateľa tým, že generálna prokuratúra\nv konaní vedenom pod sp. zn. XIV Gv 56/14/1000 „svoje uznesenie zo dňa 6. 11. 2014\no zamietnutí sťažnosti sťažovateľa proti uzneseniu o vznesení obvinenia zo dňa\n14. 10. 2014, riadne neodôvodnila“, ako aj tým, „že po doručení návrhu sťažovateľa na\nzrušenie právoplatného uznesenia o vznesení obvinenia... zo dňa 14. 10. 2014, toto\nrozhodnutie nezrušila, hoci nebolo riadne odôvodnené a tým, že sama svoj postup v\nupovedomení zo dňa 24. 2. 2015 riadne neodôvodnila“.\n3.1 Ako z obsahu sťažnosti vyplýva, sťažovateľ proti uzneseniu prokurátorky\ngenerálnej prokuratúry č. k. XIV Gv 56/14/1000-48 zo 6. novembra 2014, ktorým podľa\n§ 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku sťažnosť sťažovateľa proti uzneseniu o vznesení\nmu obvinenia zamietla ako nedôvodnú, podal mimoriadny opravný prostriedok – návrh\nna zrušenie právoplatného rozhodnutia v prípravnom konaní podľa § 363 a nasl. Trestného\nporiadku, na základe ktorého generálny prokurátor preskúmal označené uznesenie\nprokurátorky generálnej prokuratúry zo 6. novembra 2014 a vec vybavil prípisom\nz 24. februára 2015.\nPodľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ\nnevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu\n\n16\n\njeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ\noprávnený podľa osobitných predpisov.\nKeďže v danom prípade sa sťažovateľ mohol domáhať ochrany svojich práv\nuplatnením právneho prostriedku nápravy adresovaného generálnemu prokurátorovi podľa\npríslušných ustanovení Trestného poriadku [(§ 363 a nasl. Trestného poriadku), čo\nsťažovateľ aj využil, pozn.], ústavný súd jeho sťažnosť v časti smerujúcej proti uzneseniu\nprokurátorky generálnej prokuratúry č. k. XIV Gv 56/14/1000-48 zo 6. novembra 2014\nodmietol ako neprípustnú podľa § 25 ods. 2 v spojení s § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde.\n3.2.1 Pokiaľ ide o námietku porušenia základného práva sťažovateľa na inú právnu\nochranu zaručeného v čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie zaručeného\nv čl. 6 ods. 1 dohovoru, ku ktorému malo dôjsť postupom generálnej prokuratúry tým, že\nna základe návrhu sťažovateľa na zrušenie právoplatného rozhodnutia v prípravnom konaní\nnezrušila uznesenie o vznesení obvinenia zo 14. októbra 2014 a svoj postup v tejto\nsúvislosti v upovedomení z 24. februára 2015 riadne neodôvodnila, ústavný predovšetkým\npoukazuje na absenciu zákonom požadovanej náležitosti spočívajúcej v riadnom označení\nkonania, v ktorom sa porušili označené práva sťažovateľa [§ 50 ods. 1 písm. b) zákona\no ústavnom súde, podľa ktorého sťažnosť okrem všeobecných náležitostí uvedených v § 20\nmusí obsahovať označenie právoplatného rozhodnutia, opatrenia alebo iného zásahu,\nktorým sa porušili základné práva alebo slobody]. V odôvodnení sťažnosti, ale aj\nv samotnom návrhu na rozhodnutie (petite) absentuje uvedenie spisovej značky konania\ngenerálnej prokuratúry, v rámci ktorého malo dôjsť k porušeniu označených práv\nsťažovateľa.\nV súvislosti s uvedeným nedostatkom ústavný súd pripomína, že tento nie je povinný\nodstraňovať z úradnej povinnosti. Na takýto postup slúži inštitút povinného právneho\nzastúpenia v konaní pred ústavným súdom. Podľa § 18 ods. 2 zákona č. 586/2003 Z. z.\no advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní\n(živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov advokát je povinný pri výkone\nadvokácie postupovať s odbornou starostlivosťou a dôsledne využívať všetky právne\n\n17\n\nprostriedky, a takto chrániť a presadzovať práva a záujmy klienta. Napokon aj sám právny\nzástupca sťažovateľa v odôvodnení sťažnosti z 20. októbra 2014 proti uzneseniu o vznesení\nobvinenia uviedol, že „advokát je oprávnený poskytovať právne poradenstvo za peniaze,\nako druh podnikania. V súvislosti s tým sa predpokladá vyššia miera odbornosti a vyššia\nmiera zodpovednosti vo vzťahu ku klientom.“. Tieto povinnosti advokáta vylučujú, aby\nústavný súd nahradzoval úkony právnej služby, ktoré je povinný vykonať advokát tak, aby\ntaké úkony boli objektívne spôsobilé vyvolať nielen začatie konania, ale aj prijatie sťažnosti\nna ďalšie konanie, ak sú na to splnené zákonom ustanovené predpoklady. Osobitne to platí\npre všetky zákonom ustanovené náležitosti úkonov, ktorými začína konanie pred ústavným\nsúdom. Aj v tomto ohľade naďalej zostáva v platnosti zásada „vigilantibus iura scripta\nsunt“, t. j. bdelým patrí právo, a to o to zvlášť, ak ide o osoby práva znalé (napr. advokáta).\nVzhľadom na uvedené ústavný súd sťažnosť sťažovateľa v tejto časti mohol\nodmietnuť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde pre nesplnenie zákonom predpísaných\nnáležitostí.\n3.2.2 Napriek uvedenému ústavný súd aj v snahe vyhnúť sa prílišnému formalizmu\npreskúmal z ústavnoprávneho hľadiska prípis generálneho prokurátora (v zastúpení)\nč. k. XVI/2 Pz 11/15/1000-5 z 24. februára 2015, ktorým bol vybavený návrh sťažovateľa\nna zrušenie právoplatného rozhodnutia o vznesení mu obvinenia.\nZ obsahu napadnutého upovedomenia (prípisu) vyplýva, že generálny prokurátor\n(v zastúpení) preskúmal „na vec sa vzťahujúci vyšetrovací spis Prezídia Policajného zboru,\nNárodnej kriminálnej agentúry, Národnej protizločineckej jednotky, Expozitúra Východ\nv Košiciach sp. zn. PPZ-804/NKA-PZ-VY-2014 a dozorový spis prokurátorky Generálnej\nprokuratúry Slovenskej republiky sp. zn. XIV Gv 56/14/1000, avšak nebolo zistené\nporušenie zákona, ktoré by odôvodňovalo použitie mimoriadneho opravného prostriedku,\nktorým je oprávnenie generálneho prokurátora Slovenskej republiky na zrušenie\nprávoplatného rozhodnutia v prípravnom konaní podľa § 363 a nasl. Trestného poriadku“.\n\n18\n\nK tomuto záveru dospel generálny prokurátor na základe týchto v prípise\nz 24. februára 2015 uvedených skutočností:\n«Vychádzajúc z vyšetrovacieho spisu... a dozorového spisu..., ktoré boli preskúmané\nso zreteľom na všetky skutočnosti, ktoré vyplývajú z obsahu Vášho návrhu, možno\nkonštatovať správnosť a zákonnosť uznesenia prokurátorky... zo 6. novembra 2014, ako aj\npredchádzajúceho uznesenia vyšetrovateľa PZ... zo 14. októbra 2014 o vznesení obvinenia...\nZ obsahu... spisových podkladov bez akýchkoľvek pochybností vyplýva, že boli\nsplnené všetky zákonné podmienky na to, aby bolo\n\n... vznesené\n\nobvinenie za zločin marenia spravodlivosti podľa § 344 ods. 1 písm. d/ Trestného zákona.\nVyšetrovateľ PZ rozhodol o vznesení obvinenia na základe výpovede svedkyne\n, svedka\n\na ďalších dôkazov, ktoré boli\n\nvykonané po začatí trestného stíhania podľa § 199 ods. 1 Trestného poriadku... a\ndostatočne odôvodňujú záver, že obvinený\n\nsa dopustil skutku kladeného mu\n\nza vinu tak, ako je uvedené vo výroku uznesenia vyšetrovateľa PZ... zo 14. októbra 2014, a\nsvojím konaním naplnil zákonné znaky skutkovej podstaty zločinu marenia spravodlivosti\npodľa § 344 ods. 1 písm. d/Trestného zákona.\nVyšetrovateľ PZ pri zadovažovaní dôkazov postupoval zákonným spôsobom, v súlade\ns ustanovením § 2 ods. 6, ods. 10 Trestného poriadku a ustanovením § 126 ods. 1 ods. 2\nTrestného\n\nporiadku\n\ns\n\npoukazom\n\nna\n\n§\n\n138\n\nTrestného\n\nporiadku,\n\npričom v ďalších podrobnostiach možno poukázať aj na odôvodnenie uznesenia sp. zn.\nPPZ-804/NKA-PZ-VY-2014 zo 14. októbra 2014, z obsahu ktorého vyplývajú všetky\nskutočnosti tak, ako to ukladá ustanovenie § 176 ods. 1 ods. 2 Trestného poriadku a § 206\nods. 3 Trestného poriadku.\nNavyše, v súvislosti s obsahom Vášho návrhu možno len zdôrazniť, že v zmysle\nplatnej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ako aj ustálenej justičnej praxe\na napokon aj samotného znenia ustanovenia § 206 ods. 1 Trestného poriadku, pri\nrozhodovaní vyšetrovateľa a prokurátora o vznesení obvinenia sa nevyžaduje úplná istota,\nale len vyšší stupeň pravdepodobnosti, že sa trestného činu dopustila určitá osoba, ktorý sa\nneskôr na základe ďalšieho vykonaného dokazovania potvrdí alebo vyvráti. Úlohou\nďalšieho vyšetrovania bude zabezpečiť vykonanie ďalších dôkazov, ktoré sú potrebné\nna zistenie skutkového stavu tak, ako to ukladá ustanovenie § 2 ods. 10 Trestného poriadku,\n\n19\n\na až po ich vykonaní a vyhodnotení v súlade s ustanovením § 2 ods. 12 Trestného poriadku,\nbude možné v trestnej veci rozhodnúť v súlade so zákonom.\nNávrh na zrušenie právoplatného rozhodnutia v prípravnom konaní podľa § 363\nods. 1\n\na\n\nnasl.\n\nTrestného\n\nporiadku,\n\nktorý\n\nvyplýva\n\nz\n\nobsahu\n\nVášho\n\npodania\n\nz 2. februára 2015, možno považovať za dôvodný len v časti, v ktorej namietate, že sa\nprokurátorka Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky v odôvodnení svojho uznesenia\nsp. zn. XIV Gv 56/14/1000-48 zo 6. novembra 2014 v dostatočnej miere nezaoberala\nvšetkými skutočnosťami, ktoré vyplývajú z obsahu Vašej sťažnosti z 20. októbra 2014, ktorú\nste podali v zastúpení obvineného... proti uzneseniu vyšetrovateľa PZ... o vznesení\nobvinenia...\nNeobsahuje všetky skutočnosti tak, ako to ukladá ustanovenie § 176 ods. 2 Trestného\nporiadku, avšak uvedené porušenie zákona nemožno považovať za „podstatné pochybenie,\nktoré mohlo ovplyvniť rozhodnutie vo veci“ tak, ako to vyžaduje zákon v ustanovení § 363\nods. 1 Trestného zákona.\nVzhľadom na to, že preskúmaním postupu orgánov činných v trestnom konaní som\nnezistil\n\nporušenie\n\nuznesenia prokurátorky\n\nzákona,\n\nktoré\n\nGenerálnej\n\nby\n\nodôvodňovalo\n\nprokuratúry\n\nzrušenie\n\nSlovenskej\n\nnamietaného\n\nrepubliky\n\nsp.\n\nzn.\n\nXIV Gv 56/14/1000-48 zo 6. novembra 2014 a ani predchádzajúceho uznesenia\nvyšetrovateľa PZ sp. zn. PPZ-804/NKA-PZ-VY-2014 zo 14. októbra 2014 za použitia\nmimoriadneho opravného prostriedku, ktorým je zrušenie právoplatného rozhodnutia\nv prípravnom konaní podľa § 363 a nasl. Trestného poriadku, Vášmu návrhu, ktorý ste\npodali v zastúpení obvineného\n\na vyplýva z obsahu Vášho podania\n\nz 2. februára 2015, nebolo nevyhovené, o čom Vás upovedomujem...»\nPodľa § 206 ods. 1 Trestného poriadku ak je na podklade trestného oznámenia alebo\nzistených skutočností po začatí trestného stíhania dostatočne odôvodnený záver, že trestný\nčin spáchala určitá osoba, policajt bez meškania vydá uznesenie o vznesení obvinenia, ktoré\nihneď oznámi obvinenému a doručí najneskôr do 48 hodín prokurátorovi a ak je obvineným\nsúdny exekútor, notár, znalec, tlmočník alebo prekladateľ, aj ministrovi spravodlivosti, a ak\nje obvineným advokát, aj Slovenskej advokátskej komore; o tomto úkone upovedomí bez\nmeškania oznamovateľa a poškodeného. Ak bolo uznesenie o vznesení obvinenia oznámené\n\n20\n\njeho vyhlásením, je policajt povinný vydať obvinenému rovnopis tohto uznesenia bez\nmeškania.\nZ namietaného prípisu vyplýva, že generálny prokurátor akceptoval nielen záver\nprokurátorky generálnej prokuratúry vyjadrený v jej uznesení č. k. XIV Gv 56/14/1000-48\nzo 6. novembra 2014, v ktorom vyhodnotila postup a uznesenie vyšetrovateľa Policajného\nzboru ako správne, ale aj uznesenie vyšetrovateľa Policajného zboru o vznesení obvinenia,\nktoré je podľa jeho názoru dostatočne odôvodnené zistenými skutočnosťami. Pokiaľ aj\ngenerálny prokurátor vytkol prokurátorke generálnej prokuratúry určité nedostatky jej\nrozhodnutia zo 6. novembra 2014, uviedol, že tieto nebolo možné považovať\nza «„podstatné pochybenie, ktoré mohlo ovplyvniť rozhodnutie vo veci“ tak, ako to\nvyžaduje zákon v ustanovení § 363 ods. 1 Trestného zákona».\nVychádzajúc z obsahu dokumentácie priloženej k sťažnosti ústavný súd konštatuje,\nže argumentáciu uvedenú v namietanom prípise generálnej prokuratúry nemožno považovať\nza zjavne neodôvodnenú alebo arbitrárnu. Skutočnosť, že sťažovateľ sa s právnym názorom\ngenerálneho prokurátora (totožným s názorom prokurátorky generálnej prokuratúry)\nnestotožňuje, nemôže viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti týchto\nnázorov a nezakladá ani oprávnenie ústavného súdu nahradiť jeho právny názor svojím\nvlastným. O svojvôli pri výklade a aplikácii zákonných predpisov generálnou prokuratúrou\n(generálnym prokurátorom, pozn.) možno uvažovať len v prípade, ak by sa tieto natoľko\nodchýlili od znenia príslušných zákonných ustanovení, že by sa tým zásadne poprel ich účel\na význam. Ústavný súd nezistil, že by namietanému prípisu č. k. XVI/2 Pz 11/15/1000-5\nz 24. februára 2015 bolo možné vyčítať jednostrannosť, ktorá by zakladala svojvôľu alebo\ntakú aplikáciu zákonných ustanovení, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu.\nUvedené skutočnosti zakladajú dôvod na odmietnutie sťažnosti z dôvodu zjavnej\nneopodstatnenosti.\nÚstavný súd ale zároveň považoval za potrebné poukázať aj na skutočnosť, že\nv danom prípade sa sťažovateľ domáha, aby ústavný súd na základe ním namietaných\npochybení orgánu činného v trestnom konaní už v počiatočnom štádiu trestného stíhania\n\n21\n\nvyslovil porušenie jeho základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6\nods. 1 dohovoru. V tejto súvislosti ústavný súd pripomína, že ústavné súdnictvo je\nvybudované predovšetkým na zásade preskúmavania právoplatne skončených vecí. V danej\nveci preto ani nepovažuje za potrebné obšírnejšie sa zaoberať argumentáciou sťažovateľa,\npretože aj v prípade opodstatnenosti jeho tvrdení existujú možnosti nápravy v ďalšom\npriebehu trestného konania, na čo stabilne poukazuje vo svojej ustálenej judikatúre, podľa\nktorej trestné konanie je od svojho začiatku až po jeho skončenie procesom, v ktorom sa\nv rámci vykonávania jednotlivých úkonov a realizácie garancií na ochranu práv a slobôd\nmôžu zo strany orgánov činných v trestnom konaní naprávať, resp. korigovať aj jednotlivé\npochybenia. Spravidla až po jeho skončení možno na ústavnom súde namietať pochybenie\nznamenajúce porušenie práv a slobôd označených v čl. 127 ods. 1 ústavy, ktoré nebolo\nodstránené v jeho priebehu (III. ÚS 64/04, III. ÚS 3/02, III. ÚS 75/05, IV. ÚS 197/08).\nZ toho dôvodu námietky sťažovateľa týkajúce sa porušenia jeho práva treba v kontexte\nuvedeného považovať aj za predčasné.\nV nadväznosti na uvedené ústavný súd poukazuje na skutočnosť, že platná právna\núprava trestného konania umožňuje sťažovateľovi aj v ďalšom štádiu trestného konania\n(po podaní obžaloby) ako obžalovanému v rámci uplatnenia práva na obhajobu právne\núčinným spôsobom namietať porušenie svojich základných práv a slobôd, ku ktorým malo\npodľa jeho názoru dôjsť v dôsledku protiprávneho postupu vyšetrovateľa Policajného zboru\na prokurátorky generálnej prokuratúry, ako aj generálneho prokurátora v predmetnej trestnej\nveci. Tak ako súd prvého stupňa, ktorý bude (je) oprávnený konať a rozhodovať v trestnej\nveci sťažovateľa, aj odvolací súd v prípade podania odvolania v predmetnej trestnej veci sú\nsúdmi s plnou jurisdikciou, v ktorých právomoci je posúdenie všetkých relevantných\nskutkových aj právnych okolností prípadu vrátane zákonnosti a ústavnosti postupu orgánov\nprípravného\n\nkonania\n\nv\n\ntrestnej\n\nveci\n\nsťažovateľa\n\nv\n\nštádiu\n\ntrestného\n\nstíhania\n\npredchádzajúcemu podaniu obžaloby (obdobne napr. III. ÚS 75/05, III. ÚS 109/05 alebo\nII. ÚS 294/06).\n\n22\n\nNa základe uvedených skutočností ústavný súd pri predbežnom prerokovaní túto časť\nsťažnosti odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu zjavnej\nneopodstatnenosti.\nPo odmietnutí sťažnosti ako celku bolo bez právneho významu, aby ústavný súd\nrozhodoval o ďalších návrhoch sťažovateľa.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\n\nV Košiciach 30. marca 2016\n\n23", "vazby": {"registre": ["prieťahy", "obvinenie, obvinený-vznesenie obvinenia", "prokurátor, prokuratúra-dozor prokurátora", "konanie-rýchlosť", "generálny prokurátor", "väzba-žiadosť o prepustenie"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:c51670b0-9f53-4f6d-ac42-6b345fe9cbaf", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 142/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 142/2012 z 30. 5. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-05-30", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c51670b0-9f53-4f6d-ac42-6b345fe9cbaf"}, {"guid": "ussr:49bce799-c19f-4ca4-a8be-512c736b6ec5", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 195/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 195/2010 z 12. 5. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-05-12", "citacie_n": 12, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:49bce799-c19f-4ca4-a8be-512c736b6ec5"}, {"guid": "ussr:257b1709-1dda-4038-88e9-9028b23c6b92", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 383/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 383/09 z 9. 12. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-12-09", "citacie_n": 52, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:257b1709-1dda-4038-88e9-9028b23c6b92"}, {"guid": "ussr:5292418c-ac84-4638-828a-82c24530db6e", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 424/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 424/08 z 2. 9. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-09-02", "citacie_n": 172, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5292418c-ac84-4638-828a-82c24530db6e"}, {"guid": "ussr:e64a1b26-5466-49dc-84d8-569342081fb7", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 197/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 197/08 z 17. 6. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-06-17", "citacie_n": 96, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e64a1b26-5466-49dc-84d8-569342081fb7"}, {"guid": "ussr:4035a58e-e5e6-41d6-b2e8-6097e22b976a", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 327/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 327/07 z 17. 6. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-06-17", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4035a58e-e5e6-41d6-b2e8-6097e22b976a"}, {"guid": "ussr:a584787a-6312-41b4-92b7-68cb7cb81422", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 68/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 68/08 z 18. 3. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-03-18", "citacie_n": 72, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a584787a-6312-41b4-92b7-68cb7cb81422"}, {"guid": "ussr:1a5e8159-936d-4f1a-b99d-b755818fa884", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 190/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 190/07 z 31. 1. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-01-31", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1a5e8159-936d-4f1a-b99d-b755818fa884"}, {"guid": "ussr:7a0ed3f5-59e8-446f-805e-9bdaa9a61689", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 277/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 277/07 z 11. 10. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-10-11", "citacie_n": 170, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7a0ed3f5-59e8-446f-805e-9bdaa9a61689"}, {"guid": "ussr:25a44b91-f092-49f8-90b4-a1aa29cdbce7", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 94/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 94/06 z 15. 11. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-11-15", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:25a44b91-f092-49f8-90b4-a1aa29cdbce7"}, {"guid": "ussr:4484740b-44e8-4d38-822e-bd0eb3b314ee", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 304/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 304/06 z 21. 9. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-09-21", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4484740b-44e8-4d38-822e-bd0eb3b314ee"}, {"guid": "ussr:83f38978-660a-432d-baf1-6bc753a67b81", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 294/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 294/06 z 14. 9. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-09-14", "citacie_n": 33, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:83f38978-660a-432d-baf1-6bc753a67b81"}, {"guid": "ussr:8c99ac9e-c803-440c-9d36-46bf197b5e82", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 200/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 200/06 z 21. 6. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-06-21", "citacie_n": 143, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8c99ac9e-c803-440c-9d36-46bf197b5e82"}, {"guid": "ussr:3800ce2f-a861-4f45-b84a-984cf49cd1fd", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 199/05", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 199/05 z 24. 11. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-11-24", "citacie_n": 425, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3800ce2f-a861-4f45-b84a-984cf49cd1fd"}, {"guid": "ussr:69071084-83b0-4196-beb1-455ece44427c", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 65/05", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 65/05 z 19. 10. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-10-19", "citacie_n": 21, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:69071084-83b0-4196-beb1-455ece44427c"}, {"guid": "ussr:98e81353-6f09-4d8f-958b-8e3f0cbc910f", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 223/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 223/04 z 25. 5. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-05-25", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:98e81353-6f09-4d8f-958b-8e3f0cbc910f"}, {"guid": "ussr:90fdca27-525d-41da-a181-ed7b0c91720e", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 109/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 109/05 z 13. 4. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-04-13", "citacie_n": 65, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:90fdca27-525d-41da-a181-ed7b0c91720e"}, {"guid": "ussr:75e7b221-1f23-4665-8123-b2dac7a630a1", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 75/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 75/05 z 9. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-09", "citacie_n": 400, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:75e7b221-1f23-4665-8123-b2dac7a630a1"}, {"guid": "ussr:660e3604-feb9-4419-b9dc-6a57a7fcdf81", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 5/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 5/05 z 11. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-11", "citacie_n": 87, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:660e3604-feb9-4419-b9dc-6a57a7fcdf81"}, {"guid": "ussr:cd7b7e01-63b4-485c-9aa7-2d8f04d6e49c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 380/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 380/04 z 25. 11. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-11-25", "citacie_n": 279, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:cd7b7e01-63b4-485c-9aa7-2d8f04d6e49c"}, {"guid": "ussr:b6f8e342-fbe4-46ae-b278-b681992733f2", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 78/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 78/04 z 24. 3. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-03-24", "citacie_n": 296, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b6f8e342-fbe4-46ae-b278-b681992733f2"}, {"guid": "ussr:73a5303b-0e56-476b-8886-33179e5ac5ef", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 64/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 64/04 z 25. 2. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-02-25", "citacie_n": 18, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:73a5303b-0e56-476b-8886-33179e5ac5ef"}, {"guid": "ussr:e79180da-94b1-4bcf-b31c-5d7cd095c73a", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 255/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 255/03 z 14. 1. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-01-14", "citacie_n": 536, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e79180da-94b1-4bcf-b31c-5d7cd095c73a"}, {"guid": "ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 101/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 101/03 z 28. 5. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-05-28", "citacie_n": 3896, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba"}, {"guid": "ussr:0780c825-d457-4b73-b323-2aeb68dedc94", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 148/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 148/02 z 18. 9. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-09-18", "citacie_n": 318, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0780c825-d457-4b73-b323-2aeb68dedc94"}, {"guid": "ussr:76a1853b-e5a3-41e3-8d18-c3f223ea3693", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 3/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 3/02 z 16. 1. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-01-16", "citacie_n": 313, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:76a1853b-e5a3-41e3-8d18-c3f223ea3693"}, {"guid": "ussr:f0079f7f-a7d1-4aef-ac94-7a0dc45cbff5", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2000:3.US.7.2000.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 7/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 7/00 z 16. 11. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-11-16", "citacie_n": 850, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2000:3.US.7.2000.1"}, {"guid": "ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 66/98", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 66/98 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 7731, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:726dc0b1-b983-45f2-939e-9ca8b9a7b5ae", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:1.US.415.2024.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 415/2024", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 415/2024 z 24. 7. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-07-24", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:1.US.415.2024.1"}, {"guid": "ussr:8a52deba-dfea-4019-987e-f969c7a5c27e", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:1.US.569.2020.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 569/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 569/2020 z 8. 12. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-12-08", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:1.US.569.2020.1"}, {"guid": "ussr:6b9bd7f2-fa7d-4ad9-a52d-88bdb177bb33", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:1.US.519.2020.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 519/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 519/2020 z 18. 11. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-11-18", "citacie_n": 13, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.519.2020.1"}, {"guid": "ussr:3bbbef2f-8c21-4eda-95d6-2a1b6dd3c473", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:1.US.462.2020.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 462/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 462/2020 z 13. 10. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-10-13", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.462.2020.1"}, {"guid": "ussr:02c2c90f-71b5-4c0b-8344-2f45fd204e5d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:1.US.276.2019.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 276/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 276/2019 z 25. 6. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-06-25", "citacie_n": 24, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:1.US.276.2019.1"}, {"guid": "ussr:6fcac708-cb82-46e1-b5bc-8cb32f54fe2d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:1.US.299.2018.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 299/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 299/2018 z 5. 9. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-09-05", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:1.US.299.2018.1"}, {"guid": "ussr:1e2aeefc-832e-447b-94e1-793ad490704f", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:3.US.162.2017.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 162/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 162/2017 z 21. 3. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-03-21", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.162.2017.1"}]}