{"guid": "ussr:3975129f-2567-4f7f-a7f7-359eaab342b4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:3.US.186.2016.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 186/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 186/2016 z 30. 3. 2016", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 30. marca 2016, sp. zn. III. ÚS 186/2016, ECLI:SK:USSR:2016:3.US.186.2016.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2016-03-30", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "III.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/3975129f-2567-4f7f-a7f7-359eaab342b4", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.186.2016.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.186.2016.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.186.2016.1/text", "citacie_n": 2, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nIII. ÚS 186/2016-9\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 30. marca 2016\npredbežne prerokoval sťažnosť\n\n,\n\n, zastúpeného\n\nadvokátom JUDr. Tiborom Šafárikom, advokátska kancelária, Štúrova 20, Košice,\npre namietané porušenie jeho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1\nÚstavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Krajského súdu\nv Prešove sp. zn. 4 Co/242/2014 zo 4. marca 2015 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť\n\no d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.\nOdôvodnenie:\nI.\n\nÚstavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 15. apríla 2015\ndoručená sťažnosť\n\n,\n\n(ďalej len „sťažovateľ“),\n\npre namietané porušenie jeho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1\nÚstavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie\npodľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len\n\n„dohovor“)\n\nuznesením\n\nKrajského\n\nsúdu\n\nv Prešove\n\n(ďalej\n\nlen\n\n„krajský\n\nsúd“)\n\nsp. zn. 4 Co/242/2014 zo 4. marca 2015 (ďalej aj „napadnuté uznesenie“).\nZo sťažnosti a z k nej pripojených príloh vyplýva, že návrhom doručeným\nOkresnému súdu Vranov nad Topľou (ďalej len „okresný súd“) sa sťažovateľ ako\nnavrhovateľ domáhal proti\n\n,\n\n(ďalej len „odporca“),\n\nzaplatenia sumy 5 996,27 € s príslušenstvom z titulu náhrady škody spôsobenej porušením\nprávnej povinnosti. Okresný súd rozsudkom č. k. 4 C/187/2009-207 zo 4. júla 2013 návrh\nsťažovateľa zamietol, čo po podaní odvolania sťažovateľom krajský súd rozsudkom\nč. k. 5 Co/160/2013-230 z 20. februára 2014 potvrdil s tým, že o trovách konania bude\nrozhodnuté v samostatnom rozhodnutí.\nNásledne okresný súd uznesením č. k. 4 C/187/2009-273 z 29. júla 2014 (ďalej len\n„uznesenie 1“) priznal odporcovi náhradu trov konania pozostávajúcu zo zaplateného\nsúdneho\n\npoplatku\n\nza\n\nodpor\n\nv sume\n\n359,50\n\n€\n\na z trov\n\nprávneho\n\nzastúpenia\n\nv sume 2 184,05 €. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že „skúmal sociálne\na majetkové pomery na strane oboch účastníkov konania, ich náležitým posúdením dospel\nk záveru, že na aplikáciu ustanovenia § 150 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku\nnepostačuje len existencia dôvodov hodných osobitného zreteľa, ale musí ísť o výnimočný\nprípad. V danom prípade však nedošlo k preukázaniu výnimočnosti, pre ktorú by plne\núspešnému žalovanému nemali byť trovy konania priznané. Z tohto dôvodu súd rozhodol\no trovách konania podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku.“. Proti tomuto\nuzneseniu okresného súdu podal sťažovateľ odvolanie, v ktorom vyjadril nesúhlas\ns priznaním náhrady trov konania odporcovi a zároveň poukázal na to, že sociálne\na majetkové pomery sú u oboch účastníkov rovnaké, „čo odôvodnilo aj bezplatné\nzastúpenie u žalobcu“.\nSťažovateľ zároveň podal dovolanie proti meritórnemu rozsudku krajského súdu\na podaním doručeným okresnému súdu 29. mája 2014 požiadal o oslobodenie od súdnych\npoplatkov pre dovolacie konanie. Okresný súd uznesením č. k. 4 C/187/2009-284\nz 18. septembra 2014 (ďalej len „uznesenie 2“) priznal sťažovateľovi oslobodenie\n\n2\n\nod súdneho poplatku pre dovolacie konanie v rozsahu 70 %. V odôvodnení svojho\nrozhodnutia uviedol, že prihliadal na celkové majetkové pomery žalobcu..., jeho výdavky...,\nako aj na „výšku súdneho poplatku za dovolanie, ktorý v predmetnej veci predstavuje\n720 €..., preto je súd toho názoru, že jeho zaplatenie nemôže ohroziť výživu žalobcu, ak\njednorázovo uhradí súdny poplatok v rozsahu 30 % z predmetnej sumy, čo predstavuje\nsumu 216 eur“. Proti tomuto uzneseniu okresného súdu podal sťažovateľ odvolanie,\nv ktorom vyjadril nesúhlas s týmto rozhodnutím a trval na tom, aby bol oslobodený\nod súdnych poplatkov pre dovolacie konanie v plnom rozsahu.\nKrajský súd uznesením č. k. 4 Co/242/2014-293, 4 Co/53/2015 zo 4. marca 2015\n(ktoré tvorilo prílohu sťažnosti, pozn.) rozhodol, že „potvrdzuje uznesenia“ ako vecne\nsprávne.\nSťažovateľ v sťažnosti vo vzťahu k uzneseniu 1 uviedol: „Nepopieram, že zástupca\nžalovaného konal v súlade so svojimi povinnosťami, a v príslušnom rozsahu trovy\nvyúčtoval. Na strane druhej však pri zohľadnení objektívnych a subjektívnych okolností\nu jedného i druhého účastníka považujem za nespravodlivé, aby sťažovateľ sám niesol\nťarchu výdavkov, ktoré z väčšej časti nezavinil. Konanie totiž – ak by obstál ako dôvod\nzamietnutia žaloby právny názor, uplatnený na ostatok – mohlo a malo skončiť po troch –\nštyroch úkonoch. Rovnako tak v prípade akceptovania právneho názoru, ktorý sa ponúka\nv dovolaní... V judikatúre Ústavného súdu je §-u 150 OSP venovaná dostatočná pozornosť...\nBez ohľadu na to, či ide o nálezy vytýkajúce pozitívnu aplikáciu tohto ustanovenia, alebo,\nnaopak, odmietnutie tejto aplikácie, majú spoločné stanovisko: Podmienky použitia majú\nbyť zistené dôkladne, vyčerpávajúco a odôvodnené presvedčivo.“\nSťažovateľ v sťažnosti vo vzťahu k uzneseniu 2 uviedol: „Tak ako v odvolaní, resp.\nv žiadosti o priznanie oslobodenia, sťažovateľ poukazoval na príčinu sporu a jeho pozadie,\nčo je okolnosť objektívne hodná úvahy. Napokon som presvedčený o opodstatnenosti\ndovolania v merite veci, čo by (ak si argumentáciu nezáväzne osvojí Ústavný súd) malo mať\nsvoj význam.“\n\n3\n\nPodľa názoru sťažovateľa „všeobecné súdy svojím postupom a rozhodnutiami“\nporušili jeho základné právo na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a právo\nna spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, pretože „Poplatková povinnosť\nnemá v prípade objektívneho nedostatku prostriedkov osoby, uchádzajúcej sa o právnu\nochranu, brániť v prístupe k súdu. Nie je preto v súlade so spravodlivým procesom málo\ncitlivé rozhodnutie o povinnosti hradiť trovy protistrany pri kumulácii okolností,\nsvedčiacich proti takémuto záveru.“.\nNa základe uvedených skutočností sťažovateľ v petite navrhol, aby ústavný súd vydal\nnález, ktorým:\n„1/ Vysloví, že uznesením Krajského súdu v Prešove sp. zn. 4 Co 242/2014\nzo 4. marca 2015 bolo porušené základné právo sťažovateľa, zaručené článkom 46 ods. 1\nÚstavy SR a čl. 6 ods. 1 Dohovoru;\n2/ Zruší napadnuté uznesenie a vráti vec Krajskému súdu na ďalšie konanie a\n3/ Zaviaže Krajský súd na náhradu trov tohto konania sťažovateľovi.“\nSťažovateľ zároveň požiadal, aby ústavný súd odložil vykonateľnosť „uznesenia\nsp. zn. 4 Co 242/2014 Krajského súdu Prešov v časti, v ktorej bol zaviazaný na náhradu\ntrov žalovanému“.\nII.\nPodľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.\nPodľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak\no ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n\n4\n\nPodľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania\npred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.\nPodľa § 20 ods. 4 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.\no organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho\nsudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd je\nviazaný návrhom na začatie konania okrem prípadov výslovne uvedených v tomto zákone.\nPodľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd návrh predbežne prerokuje na\nneverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.\nPri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25\nods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto\nustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc,\nnávrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy\npodané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd\nna predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd\nmôže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.\nO zjavne neopodstatnený návrh ide pritom vtedy, ak ústavný súd pri jeho\npredbežnom prerokovaní nezistí žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva\nalebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie\n(I. ÚS 66/98). Ústavný súd môže pri predbežnom prerokovaní odmietnuť aj taký návrh,\nktorý sa na prvý pohľad a bez najmenšej pochybnosti javí ako neopodstatnený (I. ÚS 4/00).\nDôvodom na odmietnutie návrhu pre jeho zjavnú neopodstatnenosť je tiež absencia priamej\nsúvislosti medzi označeným základným právom alebo slobodou na jednej strane\na namietaným konaním alebo iným zásahom do takéhoto práva alebo slobody na strane\ndruhej. Inými slovami, ak ústavný súd nezistí relevantnú súvislosť medzi namietaným\npostupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých navrhovateľ\nnamieta, vysloví zjavnú neopodstatnenosť sťažnosti a túto odmietne (obdobne napr.\nIII. ÚS 263/03, II. ÚS 98/06, III. ÚS 300/06).\n\n5\n\n1. Vychádzajúc z petitu sťažnosti ústavný súd konštatuje, že sťažovateľ sa\nsťažnosťou domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva na súdnu ochranu podľa\nčl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru\nuznesením krajského súdu sp. zn. 4 Co/242/2014 zo 4. marca 2015, ktorým ako vecne\nsprávne potvrdil uznesenie 1 okresného súdu o priznaní náhrady trov konania odporcovi,\nktorý mal vo veci samej plný úspech, keďže návrh sťažovateľa bol rozhodnutiami\nvšeobecných súdov právoplatne zamietnutý.\nKeďže sťažovateľovi je známa judikatúra ústavného súdu týkajúca sa jeho\noprávnenia preskúmavať a posudzovať právne názory všeobecných súdov vo vzťahu\nk obsahu práv, porušenie ktorých v sťažnosti namieta, nepovažoval za potrebnú túto\nduplicitne citovať. Na doplnenie však uvádza, že:\nRozhodovanie o náhrade trov konania je súčasťou súdneho konania, a preto\nvšeobecný súd pri poskytovaní súdnej ochrany podľa čl. 46 ods. 1 ústavy môže postupom,\nktorý nie je v súlade so zákonom (čl. 46 ods. 4 a čl. 51 ods. 1 ústavy), porušiť základné\nprávo účastníka konania na súdnu ochranu (obdobne II. ÚS 56/05).\nObsahom práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy je ratione materiae aj\nprávo na rozhodnutie o trovách konania, resp. o náhrade trov konania v súlade so zákonom\n(Robins c. Spojené kráľovstvo, sťažnosť č. 22410/93, Reports 1997-V). Právo na súdnu\nochranu a v jeho rámci náhrady trov súdneho konania sa možno domáhať len spôsobom\na v medziach zákona, ktorý upravuje podmienky na jej priznanie (čl. 51 ods. 1 ústavy).\nÚstavný súd posudzuje problematiku náhrady trov konania zásadne iba v ojedinelých\nprípadoch a k zrušeniu napadnutého rozhodnutia o náhrade trov konania pristupuje len\nza celkom výnimočných okolností (IV. ÚS 248/08, IV. ÚS 182/09). Ústavný súd môže\nzasiahnuť do rozhodnutí všeobecných súdov o trovách konania iba za predpokladu, že by\nrozhodnutím všeobecného súdu došlo k procesnému excesu, ktorý by zakladal zjavný\nrozpor s princípmi spravodlivého súdneho konania.\n\n6\n\nÚstavný súd vzhľadom na svoju doterajšiu judikatúru považuje zároveň za potrebné\npripomenúť, že nie je zásadne oprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory\nvšeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu, ani\npreskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi bol alebo nebol náležite zistený\nskutkový stav a aké skutkové a právne závery zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil.\nÚloha ústavného súdu sa vymedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie\na aplikácie s ústavou, prípadne medzinárodnými zmluvami o ľudských právach\na základných slobodách. Z tohto postavenia ústavného súdu vyplýva, že môže preskúmavať\nrozhodnutie všeobecného súdu v prípade, ak v konaní, ktoré mu predchádzalo, alebo\nsamotným rozhodnutím došlo k porušeniu základného práva alebo slobody. Skutkové\na právne závery všeobecného súdu môžu byť teda predmetom kontroly zo strany ústavného\nsúdu vtedy, ak by vyvodené závery boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak\nz ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by mali za následok\nporušenie základného práva alebo slobody (mutatis mutandis I. ÚS 13/00).\nPodstatou sťažnosti je tvrdenie sťažovateľa o tom, že krajský súd svoje rozhodnutie\no potvrdení uznesenia 1 okresného súdu vo vzťahu k „§-u 150 OSP“ neodôvodnil\npresvedčivo.\nKrajský súd v relevantnej časti napadnutého uznesenia pritom uviedol:\n„Oboznámením sa s obsahom spisu, odôvodnením napadnutého rozhodnutia, ako aj\nuplatnenými odvolacími dôvodmi žalobcu, odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa správne\npri rozhodovaní o trovách konania aplikoval zásadu zodpovednosti účastníka za úspech\nv spore, vyplývajúcu z ustanovenia § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku... Zároveň\nskúmal, či vzhľadom na postavenie účastníkov konania existujú dôvody hodné osobitného\nzreteľa pre aplikáciu ustanovenia § 150 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku. Odvolací\nsúd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením uvedeným súdom prvého stupňa\nk rozhodnutiu o trovách konania, vrátane odôvodnenia neaplikovať § 150 ods. 1\nObčianskeho súdneho poriadku. Rozhodnutie súdu o náhrade trov konania musí byť\nlogickým ukončením celého súdneho konania, a preto súd správne zohľadňoval všetky\nokolnosti prípadu, vrátane výsledku rozhodnutia vo veci samej. Nepriznaním náhrady trov\n\n7\n\nkonania žalovanému, ktorý bol vo veci plne úspešný, ktorému v súvislosti s jeho účelným\nbránením práva vznikli odôvodnené náklady spojené s o zaplatením súdneho poplatku\nvo výške 359,50 Eur za odpor, ako aj náklady spojené s právnym zastúpením vo výške\n2 184,05 Eur, by bolo nepriaznivo zasiahnuté do majetkovej sféry žalovaného, a preto\nodvolací súd nepovažoval odvolanie žalobcu za dôvodné. Len neúspech žalobcu v konaní,\nani jeho sociálne a majetkové pomery nemôžu byť dôvodom pre nepriznanie náhrady trov\nkonania žalovanému, ktorý bol v konaní plne úspešný.“\nV posudzovanej veci sa teda ústavný súd zameral na posúdenie skutočnosti,\nči krajský súd pri aplikácii relevantných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku (ďalej\naj „OSP“) o náhrade trov konania nepostupoval arbitrárne s následkom porušenia\noznačených práv sťažovateľa.\nPodľa § 142 ods. 1 OSP účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná\nnáhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi,\nktorý vo veci úspech nemal.\nPodľa § 150 ods. 1 OSP ak sú dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd\nvýnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä\nna okolnosti, či účastník, ktorému sa priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti\na dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí, ak účastník konania nemohol tieto\nskutočnosti a dôkazy uplatniť.\nZmyslom ustanovenia § 150 ods. 1 OSP, ktoré v zásade možno aplikovať iba\nvýnimočne, je umožniť súdu, aby odstránil v konkrétnom prípade nenáležitú tvrdosť dopadu\nustanovení o náhrade trov konania v situácii, keď sú inak splnené všetky podmienky\nna priznanie nároku na náhradu trov konania úspešnému účastníkovi v spore. Úvaha súdu\no tom, či ide v konkrétnej veci o výnimočný prípad a či sú dané dôvody hodné zvláštneho\nzreteľa, musí vychádzať z posúdenia okolností konkrétnej veci. Aj pri výklade a aplikácii\n§ 150 ods. 1 OSP je povinný súd mať vždy na zreteli účel súdneho konania, teda\nposkytovanie súdnej ochrany právam účastníkom. Pri posudzovaní okolností hodných\n\n8\n\nosobitného zreteľa treba prihliadať na osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery všetkých\núčastníkov konania a tiež na okolnosti, ktoré viedli účastníkov k uplatneniu práva na súde,\na ich\n\npostoj\n\nv\n\nkonaní\n\n(rozhodnutie\n\nNajvyššieho\n\nsúdu\n\nSlovenskej\n\nrepubliky\n\nsp. zn. M Cdo 14/99, uverejnené Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov\nSlovenskej republiky č. 1/2000).\nAj ústavný súd v tejto súvislosti v uznesení č. k. II. ÚS 563/2011-14\nz 8. decembra 2011 judikoval, že: „Účelom tohto ustanovenia je umožniť súdu zmierniť\ndôsledky právnych noriem upravujúcich náhradu trov konania zavedením moderačného\nabsolučného práva. Toto ustanovenie je výrazom skutočnosti, že tam, kde zákon nemôže\nbyť natoľko kazuistický, aby postihol celú rozmanitosť života, dotvára sa právo\nsudcovským výkladom v medziach stanovených všeobecnými podmienkami uvedenými\nv zákone, za splnenia ktorých môže dôjsť rozhodnutím súdu k inému záveru o náhrade trov\nkonania, než by plynul z použitia všeobecných zásad náhrady trov konania. Zákon vyžaduje\npre realizáciu tohto sudcovského moderačného práva, aby v danom prípade išlo\no výnimočné okolnosti a dôvody hodné osobitného zreteľa. Jednou zo skupín prípadov,\nv ktorých aplikácia tohto ustanovenia prichádza do úvahy, sú prípady charakteristické\nsociálnym aspektom, ktorý vystupuje do popredia vtedy, keď povinný účastník nemôže\nuhradiť náhradu trov konania z dôvodov, ktoré sám nezavinil, alebo ich môže uhradiť len\ns veľkými ťažkosťami. V takýchto prípadoch súd zohľadňuje osobné, majetkové, zárobkové\na iné pomery oboch účastníkov, prihliada na postoj účastníkov v konaní a prípadne iné\nokolnosti a môže dospieť k záveru o úplnom nepriznaní trov konania úspešnému\núčastníkovi alebo o nepriznaní čiastočnom, a to práve s ohľadom na intenzitu preukázaných\ndôvodov hodných osobitného zreteľa.“\nVychádzajúc z uvedeného ústavný súd preskúmaním napadnutého uznesenia dospel\nk záveru, že sťažovateľom uplatnená, veľmi strohá argumentácia, nie je v žiadnom prípade\nspôsobilá spochybniť záver krajského súdu o potvrdení uznesenia 1 okresného súdu.\nKrajský súd pri svojom rozhodovaní vychádzal zo skutkových okolností konkrétneho\nprípadu, svoje rozhodnutie odôvodnil zrozumiteľným a dostatočne logickým spôsobom,\nnepopierajúc pritom účel a zmysel aplikovaných ustanovení Občianskeho súdneho\n\n9\n\nporiadku,\n\npreto\n\njeho\n\nzávery\n\nmožno\n\nz\n\nústavnoprávneho\n\nhľadiska\n\npovažovať\n\nza akceptovateľné a udržateľné. Skutočnosť, že sťažovateľ s právnym názorom krajského\nsúdu nesúhlasí, sama osebe nemôže viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo\narbitrárnosti tohto názoru a nezakladá ani oprávnenie ústavného súdu nahradiť právny názor\nkrajského súdu svojím vlastným.\nKeďže ústavný súd pri predbežnom prerokovaní predloženej sťažnosti nezistil žiadne\nskutočnosti nasvedčujúce priamej súvislosti medzi napadnutým uznesením krajského súdu\na sťažovateľom označenými právami, jeho sťažnosť odmietol ako zjavne neopodstatnenú\npodľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.\nZ uvedeného dôvodu bolo bez právneho významu zaoberať sa ďalšími návrhmi\nsťažovateľa uvedenými v petite sťažnosti.\n2. Ústavný súd ďalej konštatuje, že hoci predloženú sťažnosť koncipoval\nkvalifikovaný právny zástupca, tento do petitu nezahrnul námietku porušenia označených\npráv sťažovateľa uznesením krajského súdu sp. zn. 4 Co/53/2015 zo 4. marca 2015, ktorým\nrozhodol o odvolaní sťažovateľa proti uzneseniu 2 okresného súdu.\nV zmysle § 20 ods. 1 a 4 zákona o ústavnom súde petit ako všeobecná náležitosť\nnávrhu na začatie konania v podstate vymedzuje hranice ústavného prieskumu dodržiavania\nzákladných práv a slobôd v konaní realizovanom tým-ktorým orgánom verejnej moci, preto\nmusí byť navrhovateľom určený jasne, určito a zrozumiteľne.\nKeďže v danom prípade tomu tak nebolo, nebol dôvod ani na ústavný prieskum\nuznesenia krajského súdu sp. zn. 4 Co/53/2015 zo 4. marca 2015.\nNad rámec uvedeného však ústavný súd odkazuje na svoju judikatúru, z ktorej\nvyplýva, že samotné nepriznanie oslobodenia od súdneho poplatku ešte nesignalizuje\nporušenie základného práva sťažovateľa na súdnu ochranu (II. ÚS 142/04).\n\n10\n\nRozhodovanie o oslobodení od súdnych poplatkov spravidla nemôže byť predmetom\nústavnej ochrany, pretože aj keď sa jeho výsledok môže dotknúť niektorého z účastníkov\nkonania, samotný „spor“ o oslobodenie od súdnych poplatkov vzhľadom na podstatu\nkonania nedosahuje intenzitu opodstatňujúcu porušenie základných práv a slobôd\nsťažovateľa (m. m. III. ÚS 712/2014, podobne aj rozhodnutie Ústavného súdu Českej\nrepubliky sp. zn. III. ÚS 788/2009).\nPre prípad nepriznania oslobodenia od súdnych poplatkov musí byť účastníkovi\nkonania pre účely možnosti uplatnenia práva na súdnu ochranu poskytnutý reálny časový\npriestor na úhradu súdneho poplatku a na pokračovanie v konaní vo veci samej (uznesenie\nnajvyššieho súdu sp. zn. 5 Cdo 164/2010 z 30. augusta 2010).\nMožno teda uzavrieť, že rozhodovanie o tom, či sú splnené zákonom (Občianskym\nsúdnym poriadkom) ustanovené podmienky na oslobodenie od súdnych poplatkov, spadá\nvýlučne do rozhodovacej právomoci všeobecných súdov s ohľadom na princíp nezávislosti\nsúdnictva (súdov) vyplývajúci z čl. 141 ods. 1 ústavy. Je preto vecou judikatúry\nvšeobecných súdov, aby vymedzila kritériá, z ktorých bude pri aplikácii zákonných\nustanovení týkajúcich sa oslobodenia účastníkov konania od súdnych poplatkov vychádzať.\nÚstavnému súdu neprislúcha prehodnocovať právne závery všeobecných súdov, ku ktorým\npri rozhodovaní o nárokoch účastníkov konania dospeli.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 30. marca 2016\n\n11", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "trovy konania-náklady konania"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:13143948-3578-4647-90b1-81f75d5ae196", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 712/2014", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 712/2014 z 9. 12. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-12-09", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:13143948-3578-4647-90b1-81f75d5ae196"}, {"guid": "ussr:5aa594e4-1c21-476d-886f-290a52793183", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 563/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 563/2011 z 8. 12. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-12-08", "citacie_n": 358, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5aa594e4-1c21-476d-886f-290a52793183"}, {"guid": "ussr:f00960f7-cdcb-4e3b-bb3d-9d16c741fc6f", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 182/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 182/09 z 28. 5. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-05-28", "citacie_n": 179, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f00960f7-cdcb-4e3b-bb3d-9d16c741fc6f"}, {"guid": "ussr:48b56799-422f-43c8-a36c-9031d628929f", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 248/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 248/08 z 28. 8. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-08-28", "citacie_n": 621, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:48b56799-422f-43c8-a36c-9031d628929f"}, {"guid": "ussr:f33e7b49-4f96-4bed-bf2b-fef8d3893e1f", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 300/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 300/06 z 4. 1. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-01-04", "citacie_n": 1922, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f33e7b49-4f96-4bed-bf2b-fef8d3893e1f"}, {"guid": "ussr:da51ba19-bf75-496d-81a9-ea6318a727bd", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 98/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 98/06 z 5. 4. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-04-05", "citacie_n": 1866, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:da51ba19-bf75-496d-81a9-ea6318a727bd"}, {"guid": "ussr:d6eef413-f1cd-472a-bc5f-8b32e6ef4587", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 56/05", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 56/05 z 22. 6. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-06-22", "citacie_n": 797, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d6eef413-f1cd-472a-bc5f-8b32e6ef4587"}, {"guid": "ussr:61699f2f-5142-4d6f-ac7c-be07a66f27ae", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 142/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 142/04 z 3. 6. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-06-03", "citacie_n": 55, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:61699f2f-5142-4d6f-ac7c-be07a66f27ae"}, {"guid": "ussr:83783f26-2ce9-416d-84fd-f09755b033cb", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 263/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 263/03 z 3. 12. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-12-03", "citacie_n": 1667, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:83783f26-2ce9-416d-84fd-f09755b033cb"}, {"guid": "ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 13/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 13/00 z 9. 7. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-07-09", "citacie_n": 6910, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647"}, {"guid": "ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 66/98", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 66/98 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 7731, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640"}, {"guid": "732fac51-fee9-4a33-ae83-9005c74bdeee:c7724eaf-f868-44b7-9a74-9a3ca2da0461", "ecli": "ECLI:SK:KSNR:2015:4212220652.2", "spisova_znacka": "4Co/53/2015", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Nitra sp. zn. 4Co/53/2015 z 9. 9. 2015", "sud": "Krajský súd Nitra", "datum_vydania": "2015-09-09", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2015:4212220652.2"}, {"guid": "769b6b74-9cac-45e0-9f87-eed1b552c4b4:0303fd9a-7999-481d-9fa1-b7f6e887b79e", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2015:3112206238.1", "spisova_znacka": "4Co/242/2014", "nazov": "Rozhodnutie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 4Co/242/2014 z 29. 1. 2015", "sud": "Krajský súd Trenčín", "datum_vydania": "2015-01-29", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2015:3112206238.1"}, {"guid": "3d0ef03f-65e7-4922-ab38-985e51656fdf:9a858cb1-6c4f-4a0c-a1ff-6324aff16035", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2013:1512209328.1", "spisova_znacka": "5Co/160/2013", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 5Co/160/2013 z 13. 3. 2013", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2013-03-13", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2013:1512209328.1"}], "citovane_v": [{"guid": "0bf0f701-bc4a-4d3a-b150-2df69a623925:3af5e641-b574-472e-b328-9b35d51d44e4", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2019:1410201615.7", "spisova_znacka": "2Co/94/2017", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 2Co/94/2017 z 13. 8. 2019", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2019-08-13", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2019:1410201615.7"}, {"guid": "0bf0f701-bc4a-4d3a-b150-2df69a623925:78087884-0e33-4f10-963a-907b89ccf2da", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2019:1410201615.7", "spisova_znacka": "2Co/94/2017", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 2Co/94/2017 z 13. 8. 2019", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2019-08-13", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2019:1410201615.7"}]}