{"guid": "ussr:768222d0-8143-494f-9359-578d092d6e33", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:3.US.175.2016.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 175/2016", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 175/2016 z 18. 10. 2016", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 18. októbra 2016, sp. zn. III. ÚS 175/2016, ECLI:SK:USSR:2016:3.US.175.2016.2", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Rudolf Tkáčik", "sudca_id": 1080, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/rudolf-tkacik-1080", "datum_vydania": "2016-10-18", "forma": "Nález", "povaha": ["prikazuje konať bez zbytočných prieťahov", "právo porušené bolo", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "III.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/768222d0-8143-494f-9359-578d092d6e33", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.175.2016.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.175.2016.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.175.2016.2/text", "citacie_n": 2, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\n\nIII. ÚS 175/2016-40\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 18. októbra 2016\nv senáte zloženom z predsedníčky Jany Baricovej a zo sudcov Sergeja Kohuta a Rudolfa\nTkáčika prerokoval sťažnosť\n\n,\n\n, zastúpenej\n\nJUDr. Ladislavom Lukáčom, advokátska kancelária, Hlavná 19, Prešov, vo veci\nnamietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov\nzaručeného čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Bardejov\nv konaní vedenom pod sp. zn. 3 C 241/2005 a takto\nrozhodol:\n1. Základné právo\n\nna prerokovanie jej veci bez zbytočných\n\nprieťahov zaručené čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu\nBardejov v konaní vedenom pod sp. zn. 3 C 241/2005 p o r u š e n é b o l o .\n\n2. Okresnému súdu Bardejov p r i k a z u j e v konaní vedenom pod sp. zn. 3 C 241/2005\nkonať bez zbytočných prieťahov.\n\n3.\n\nfinančné zadosťučinenie n e p r i z n á v a .\n\n4. Okresný súd Bardejov j e p o v i n n ý uhradiť\n\ntrovy konania\n\nv sume 355,73 € (slovom tristopäťdesiatpäť eur a sedemdesiattri centov) na účet jej\nprávneho zástupcu, advokáta JUDr. Ladislava Lukáča, Hlavná 19, Prešov, do dvoch\nmesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 13. augusta\n2015 doručená sťažnosť\n\n,\n\n(ďalej len\n\n„sťažovateľka“), vo veci namietaného porušenia jej základného práva na súdnu ochranu\nzaručeného čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), jej základného\npráva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného čl. 48 ods. 2 ústavy a jej\npráva na spravodlivé súdne konanie zaručeného čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských\npráv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bardejov (ďalej\nlen „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 3 C 241/2005.\n1. Z predloženej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľka je ako žalobca\núčastníkom konania o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva vedeného\nokresným súdom pod sp. zn. 3 C 241/2005, a to od septembra 2005.\nV podstatnej časti odôvodnenia sťažnosti sťažovateľka rekapituluje priebeh\nkritizovaného konania. Akcentuje, že dosiaľ bolo vo veci samej okresným súdom\nrozhodnuté štyrikrát (8. júla 2009, 2. novembra 2010. 6. októbra 2011 a 1. augusta 2013),\npričom Krajský súd v Prešove (ďalej len „krajský súd“) zakaždým meritórny rozsudok\nna základe podaného opravného prostriedku zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie\nkonanie. Sťažovateľka následne uvádza, že po poslednom zrušení rozhodnutia vo veci\nsamej krajským súdom bol spis okresnému súdu vrátený, pričom „od tej doby... sa\nneuskutočnilo ani jedno pojednávanie. Sťažovateľka preto podala na prieťahy v konaní viac\n\n2\n\nkrát námietky, naposledy sťažnosť predsedníčke Okresného súdu Bardejov a keďže nebola\nspokojná s jej vybavením, aj na Krajský súd v Prešove“.\nPodľa\n\nsťažovateľky\n\n„postup\n\nOkresného\n\nsúdu\n\nBardejov\n\nje\n\nsvojvoľný\n\na nepochopiteľný, ktorý odporuje zákonu a porušuje ústavné práva sťažovateľky. V konaní\ndochádzalo k častým subjektívnym prieťahom, ale za najväčší subjektívny prieťah\nsťažovateľka považuje nekompetentný postup prvostupňového súdu, ktorý zapríčiňuje\nzrušovanie vydávaných rozsudkov. V prvom prípade bol rozsudok zrušený pre jeho\nnezákonnosť a pre neexistenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa, pre ktoré nemožno\nzrušiť a vyporiadať podielové spoluvlastníctvo. Druhý krát došlo k zrušeniu prvostupňového\nrozsudku pre nesúlad medzi jeho vyhlásením a jeho písomným vyhotovením. Tretí krát\nkrajský súd zrušil prvostupňový rozsudok preto, že súd sa nezaoberal možnosťou reálneho\nrozdelenia nehnuteľností a nebol vypracovaný geometrický plán. Štvrtý krát zrušil Krajský\nsúd... rozsudok súdu prvého stupňa preto, lebo okresný súd opätovne v rozpore\nso stanoviskom krajského súdu v zrušujúcom rozhodnutí z roku 2009 zamietol žalobu\npre existenciu dôvodov hodných osobitných zreteľa, pre ktoré nemožno zrušiť a vypriadať\npodielové spoluvlastníctvo v zmysle § 142 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Ak bude okresný\nsúd takto nekompetentne pokračovať vo vydávaní rozsudkov, právoplatné ukončenie tohto,\npodľa sťažovateľky nie zložitého, sporu je v nedohľadne aj po uplynutí viac ako 10 rokov.\nSpor je vedený súdom prvého stupňa neúčelne, nehospodárne, rozhárane a zmätočne. Ak by\nsúd vykonal znalecké dokazovanie pred vynesením prvého prvostupňového rozhodnutia,\npo podaní odvolania by krajský súd na základe vykonaných dôkazov mohol prípadne zmeniť\nnapadnutý rozsudok, resp. rozhodnúť s konečnou platnosťou, lebo by mal pre takéto\nrozhodnutie podklady. To sa však prvostupňovému súdu počas desiatich rokov\nnepodarilo.“.\nAko prílohu sťažnosti predložila sťažovateľka odpoveď predsedníčky krajského súdu\nz 3. júla 2015 na jej žiadosť o prešetrenie vybavenia sťažnosti na postup okresného súdu.\nZ odpovede predsedníčky krajského súdu vyplýva, že sťažovateľka sa viackrát\nobrátila na predsedu okresného súdu so sťažnosťou na postup súdu podľa § 62 zákona\nč. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších\npredpisov. Predsedníčka krajského súdu uvádza, že „je zarážajúce, že došlo k štvrtému\n3\n\nkasačnému (zrušujúcemu) rozhodnutiu súdu“ a že „doba od začatia súdneho konania je\nneprimeraná“. Súčasne však podotkla, že „obsah spisu jednoznačne potvrdzuje, že vo veci\nsa priebežne koná a procesné úkony súdu komplikujú aj samotní účastníci konania\n(permanentné žiadosti o odročenie pojednávania) a opakovane odvolací proces“. V závere\nsvojej odpovede predsedníčka krajského súdu považuje sťažovateľkinu „sťažnosť\nza vybavenú, pričom ju evidujeme ako nedôvodnú“.\n2. V podaní doručenom ústavnému súdu 11. septembra 2015 zmenila sťažovateľka\nsťažnostný petit tak, že v jeho časti požadujúcej náhradu trov právneho zastúpenia navrhla\nuložiť túto povinnosť okresnému súdu, nie Okresnému súdu Prešov.\n3. Ústavný súd si 30. novembra 2015 vyžiadal od okresného súdu súdny spis vo veci\nsp. zn. 3 C 241/2005, ktorý mu bol doručený 9. februára 2016.\n4. Uznesením č. k. III. ÚS 175/2016-14 z 30. marca 2016 prijal ústavný súd\npodľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii\nÚstavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení\nneskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) sťažnosť sťažovateľky v časti\nnamietajúcej porušenie jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných\nprieťahov zaručeného čl. 48 ods. 2 ústavy na ďalšie konanie. Vo zvyšnej časti sťažnosť\nodmietol ako zjavne neopodstatnenú.\n5. Ústavný súd 25. apríla 2016 vyzval okresný súd na vyjadrenie sa k vecnej stránke\nsťažnosti a na stanovisko k možnému upusteniu od ústneho pojednávania vo veci.\n6. Okresný\n\nsúd\n\ndoručil\n\n16.\n\naugusta\n\n2016\n\nústavnému\n\nsúdu\n\nvyjadrenie,\n\nv ktorom súhlasil s upustením od ústneho pojednávania o sťažnosti. Zároveň predložil\npodrobný chronologický popis žalovaného konania.\nZ vecného hľadiska sa okresný súd k sťažnosti sťažovateľky vyjadril takto:\n„Čo sa týka sťažovateľkou namietanej nečinnosti tunajšieho súdu, k tomu udávam, že\nnie je možné akceptovať tvrdenia sťažovateľky vo vzťahu k jednotlivým procesným úkonom\nvykonaných Okresným súdom Bardejov v predmetnej veci, že nimi zo strany súdu došlo\n\n4\n\nk zbytočným, resp. subjektívnym prieťahom. Je však potrebné uviesť, že určité zdržanie\npri vybavovaní tejto veci bolo zapríčinené predovšetkým opakovanými personálnymi\nzmenami a enormným pracovným zaťažením konajúcich zákonných sudcov. Poukazujem\nna to, že Okresný súd Bardejov bol dlhodobo ovplyvňovaný veľkou fluktuáciou sudcov\n(začala v roku 2005 a pokračovala naposledy odchodom dvoch sudcov v roku 2016\ndo predčasného dôchodku) a s tým spojenou častou personálnou zmenou, keď len v období\nposledných 7 rokov z výkonu odišlo 11 sudcov (starobný dôchodok, prerušenie výkonu\nfunkcie sudcu, preloženie na iný súd vrátane na súd vyššieho stupňa, nástup na materskú\ndovolenku), avšak na Okresný súd Bardejov prišlo do výkonu len 6 sudcov) a takto sa\nnevybavené veci po odchodzích sudcoch neustále prerozdeľovali medzi sudcov vo výkone,\nktorým sa tým navyšovali počty nevybavených vecí (u\n\nje len v agende C\n\nmomentálne 660 nevybavených vecí), pričom sa im neustále navyšoval aj nový nápad.\nNemožno opomenúť aj to, že v danom prípade ide o skutkovo zložitejšiu a náročnejšiu vec\na poznamenávam, že súd úkony vo veci nevykonáva iba nariadením pojednávania\na samotným pojednávaním, ale tiež inou činnosťou, napr. zhromažďovaním dôkazov,\nštudovaním spisového materiálu a pod. Okrem toho celková dĺžka konania bola ovplyvnená\naj správaním účastníkov konania, napr. ktorí sa ospravedlňovali z účasti na nariadenom\npojednávaní a z toho dôvodu boli pojednávania opakovane odročované. Postupom samotnej\nsťažovateľky, ktorá opakovane podávala nedôvodné námietky zaujatosti voči zákonnému\nsudcovi, na základe ktorých bolo nevyhnutné zrušiť nariadené pojednávanie a spis bol\nopakovane zasielaný Krajskému súdu v Prešove, za účelom rozhodnutia o týchto\nnámietkach sťažovateľky a ktorá podala dovolanie proti rozhodnutiu označeného\nodvolacieho súdu, ktorým\n\nnebol z prejednania a rozhodovania predmetnej\n\nveci vylúčený a spis bolo potrebné predložiť Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky, pričom\nz uvedených dôvodov vec v nariadených pojednávaniach nemohla byť meritórne prejednaná\na prípadne aj rozhodnutá, došlo k zbytočným prieťahom pri vybavovaní veci vedenej pod\nspisovou značkou 3C/241/2005. Prekážky postupu súdu podľa § 107 a nasl. Občianskeho\nsúdneho poriadku neboli; boli však prevody podielov vlastníckeho práva k predmetnej\nnehnuteľnosti pôvodnou odporkyňou v 4.rade na odporcov v 4. a 5.rade.“\n\n5\n\n7. Vyjadrenie okresného súdu zaslal ústavný súd 23. augusta 2016 právnemu zástupcovi\nsťažovateľky s možnosťou zaujať k nemu stanovisko, ako aj s požiadavkou, aby ústavnému\nsúdu oznámil, či jeho mandantka súhlasí s upustením od ústneho pojednávania vo veci.\nPrávny zástupca sťažovateľky možnosť zaujať stanovisko k vyjadreniu okresného súdu\nnevyužil, ústavnému súdu doručil 12. októbra 2016 iba vyjadrenie o súhlase sťažovateľky\ns upustením od ústneho pojednávania.\n8. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona\no ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení\nsa s ich stanoviskami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania\nnemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.\nII.\nPodľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,\nktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nPodľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala\nbez zbytočných prieťahov...\nÚstavný súd si pri výklade „práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“\ngarantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva\n(ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o „právo na prejednanie veci\nv primeranej lehote“, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť\n(napr. II. ÚS 55/98, I. ÚS 132/03).\nÚčelom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu\nprávnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho orgánu.\nSamotným prerokovaním veci na štátnom orgáne sa právna neistota osoby v zásade\nneodstráni. Až právoplatným rozhodnutím sa vytvára právna istota. Preto pre splnenie\n\n6\n\nústavného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy nestačí, aby štátny orgán vec prerokoval\n(III. ÚS 154/06, I. ÚS 76/03). Základnou povinnosťou súdu a sudcu je zabezpečiť taký\nprocesný postup v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty.\nJudikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo\nalebo nebolo porušené základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov\npodľa čl. 48 ods. 2 ústavy, sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého\njednotlivého prípadu, a to najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci,\nsprávanie účastníka konania a postup žalovaného súdu (napr. I. ÚS 41/02). V súlade\ns judikatúrou ESĽP ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci)\nv posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (napr. I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02,\nII. ÚS 32/02). Podľa rovnakých kritérií postupoval aj v danom prípade.\n1. Základnými kritériami hodnotenia veci ako zložitej je skutkový stav veci a platná\nprávna úprava relevantná pre rozhodnutie o veci (II. ÚS 26/95).\nPredmetom\n\nžalovaného\n\nkonania\n\nje\n\nzrušenie\n\na vyporiadanie\n\npodielového\n\nspoluvlastníctva. Ústavný súd už viackrát konštatoval, že takéto konanie patrí k štandardnej\nrozhodovacej činnosti všeobecných súdov (I. ÚS 665/2014, I. ÚS 59/2015). Napokon,\naj odôvodnenia rozhodnutí krajského súdu v žalovanom spore preukazujú stabilný\njudikatórny postoj súdov k interpretácii a uplatňovaniu relevantných ustanovení zákona\nč. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „Občiansky\nzákonník“).\nPodľa názoru ústavného súdu však posudzovaná kauza je zložitá po stránke\nskutkovej. V konaní vystupuje spolu sedem spoluvlastníkov viacerých nehnuteľností,\npričom skutková situácia sa v konaní vyvíjala tak, že vyporiadanie podielového\nspoluvlastníctva si napokon podľa záväzných názorov krajského súdu bude vyžadovať\nrozdelenie existujúcich pozemkov. Stavba rodinného domu na jednom z pozemkov nie je\nužívateľná bez zriadenia vecného bremena zaťažujúceho druhý pozemok, ktorý má byť\nrozdelený. Súčasne priebeh konania bez pochybností preukazuje nielen neschopnosť\nsťažovateľky dohodnúť sa s odporcami na spôsobe vyporiadania, ale aj ich prehlbujúcu sa\n\n7\n\nvzájomnú nevraživosť, ktorá účastníkov stále nanovo motivuje k využívaniu právnych\nprostriedkov predlžujúcich konanie.\nSkutkovú zložitosť dokazuje aj nutnosť znaleckého dokazovania (I. ÚS 316/08,\nII. ÚS 237/09, IV. ÚS 750/2013, III. ÚS 672/2014 a ďalšie), čo je však v konaniach\no zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva typická črta. Potreba odborného\nposúdenia skutočností relevantných z hľadiska kvality súdnej ochrany poskytovanej\núčastníkom konania predstavuje objektívny faktor prispievajúci k jeho skutkovej náročnosti,\na tým aj k jeho predĺženiu. Navyše, v preskúmavanom konaní boli do procesu dokazovania\npojaté štyri znalecké posudky (tri vypracované súdom ustanoveným znalcom a jeden\npredložený odporcami) a sťažovateľkou bolo predložené jedno odborné stanovisko znalca\nz odboru dopravy. Okresný súd dokazoval aj miestnou ohliadkou.\nSúhrnne ústavný súd vyhodnotil, že žalované konanie právne zložité nie je,\npo stránke skutkovej je však náročné.\n2. Pri posudzovaní druhého kritéria používaného na hodnotenie prípadných\nzbytočných prieťahov v konaní ústavný súd dospel k záveru, že správanie sťažovateľky,\nresp. jej právneho zástupcu, čiastočne prispelo k dĺžke posudzovaného konania.\nV počiatočných fázach konania okresný súd vyzýval sťažovateľku na zaplatenie\nsúdneho poplatku, na doplnenie žaloby o potrebný počet fotokópií jej príloh. Po prvom\npojednávaní (28. júna 2006) okresný súd urgoval právneho zástupcu sťažovateľky\nna predloženie dôkazných návrhov v zmysle záverov pojednávania.\nNeskôr (2. septembra 2009) bolo potrebné sťažovateľku vyzývať na zaplatenie\nsúdneho poplatku za odvolanie podané proti v poradí prvému rozsudku okresného súdu\nvo veci samej, 2. decembra 2009 okresný súd adresoval sťažovateľke výzvu na zaplatenie\nsúdneho poplatku za podaný návrh na nariadenie predbežného opatrenia a 18. januára 2010\nzasa na zaplatenie súdneho poplatku za odvolanie proti uzneseniu o zamietnutí návrhu\nna nariadenie predbežného opatrenia.\n\n8\n\nÚstavný súd však z obsahu vyžiadaného súdneho spisu zistil, že skutočnosti\nrekapitulované v predchádzajúcich odsekoch mali za následok len nepatrné spomalenie\nkonania. Na výzvy okresného súdu totiž sťažovateľka alebo jej právny zástupca reagovali\nv priebehu niekoľkých dní.\nSťažovateľke, resp. jej právnemu zástupcovi taktiež možno vytknúť neospravedlnenú\nneúčasť na pojednávaní 23. mája 2013 (právny zástupca sa dostavil tesne po skončení\npojednávania), ktoré tak bolo odročené na 1. august 2013. Ani toto pochybenie však nemalo\nza následok zásadné spomalenie konania, pretože obdobie od 23. mája 2013 do 1. augusta\n2013 okresný súd využil na nariadenie a procesné zorganizovanie miestnej ohliadky, ktorá\nsa uskutočnila 26. júna 2013.\nPríspevok sťažovateľky k predĺženiu konania spočíva aj vo voľbe jej procesného\npostupu pri podaní námietky zaujatosti zákonného sudcu 11. mája 2015. Svoju námietku\ntotiž nedoručila okresnému súdu, ale priamo krajskému súdu ako súdu nadriadenému\na podanie námietky okresnému súdu iba oznámila. Ten následne na predloženie námietky\nvyzval sťažovateľku, ktorá však bola nesúčinná. Pojednávanie nariadené na 19. jún 2015\nbolo tak potrebné odročiť a okresný súd musel od krajského súdu vyžadovať predloženie\nnámietky tak, aby sa s ňou bolo možné vysporiadať v intenciách zákona. Po negatívnom\nrozhodnutí krajského súdu o námietke zaujatosti (7. augusta 2015) mohol okresný súd ďalej\npokračovať v prejednávaní veci samej 26. augusta 2015. Predĺženie konania o viac než dva\nmesiace [rozhodovanie o námietke zaujatosti podľa § 16 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb.\nObčiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „OSP“) vyžaduje\npribližne mesiac, a teda túto dobu je potrebné odpočítať od časového úseku medzi\n11. májom 2015 a 26. augustom 2015] v tomto prípade možno pričítať na vrub\nsťažovateľke.\nK druhému kritériu tak ústavný súd udáva, že v žalovanom konaní možno\nvystopovať niekoľko procesne významných momentov preukazujúcich, že sťažovateľkine\nneúplné podania vo veci samej, prípadne voľba jej procesného postupu pri uplatňovaní jej\npráv, prispeli k predĺženiu konania. V okolnostiach viac ako desať rokov trvajúceho konania\nvšak ide o príspevok minimálny až zanedbateľný.\n\n9\n\n3. Postup okresného súdu ako tretie kritérium pri posúdení porušenia práva\nna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zhodnotil ústavný súd ako postup,\nktorý vykazoval zbytočné prieťahy. Vychádzal pritom z porovnania prehľadu úkonov súdu\nvo veci obsiahnutého vo vyjadrení okresného súdu a z vlastných zistení z vyžiadaného\nsúdneho spisu.\n3.1 Vo svojej úvodnej fáze (do nariadenia znaleckého dokazovania) žalované\nkonanie vykazovalo obdobia bezdôvodnej procesnej pasivity okresného súdu.\nIde o štyri a pol mesiacov trvajúce obdobie od 9. decembra 2005 (odoslanie podaní\nodporcov vo veci samej sťažovateľke) do 20. apríla 2006 (nariadenie pojednávania), šesť\nmesiacov trvajúce obdobie od 27. júla 2006 (doručenie podkladov žalujúcou stranou)\ndo 30. januára 2007 (predloženie spisu krajskému súdu na rozhodnutie o oznámení zákonnej\nsudkyne o dôvodoch jej vylúčenia), ako aj takmer desaťmesačné obdobie od 12. februára\n2007 (vrátenie spisu z krajského súdu) do 6. decembra 2007 (nariadenie pojednávania).\n3.2 Pokiaľ ide o nasledujúce štádiá preskúmavaného konania, ústavný súd konštatuje,\nže z vyžiadaných podkladov je zreteľná výrazná snaha okresného súdu reagovať promptne\na čo\n\nnajrýchlejšie\n\nna\n\npodania\n\núčastníkov\n\nkonania.\n\nSkúsenosti\n\nústavného\n\nsúdu\n\npri rozhodovaní sťažností podľa čl. 127 ods. 1 ústavy namietajúcich zbytočné prieťahy\nv konaniach všeobecných súdov sú prevažne opačné. Reakcie okresného súdu na procesné\núkony účastníkov konania boli nebývalo rýchle. Pri formálnom pohľade teda je potrebné\npopísané okolnosti hodnotiť pozitívne, čo platí aj o zjavnej snahe okresného súdu\nnezaťažovať konanie zbytočnou pasivitou.\nNa druhej strane evidentná snaha okresného súdu čo najskôr rozhodnúť vo veci\nsamej zrejme mala za následok iné pochybenia, ktoré spôsobili predĺženie konania\na v konečnom dôsledku sa rozhodujúcou mierou podieľajú na skutočnosti, že žalované\nkonanie stále nie je právoplatne ukončené.\nÚstavný súd v tejto súvislosti stabilne judikuje, že aj keď správanie štátneho orgánu\nspôsobujúce zbytočné prieťahy sa obvykle prejavuje nečinnosťou orgánu s právomocou\n\n10\n\nkonať o veci, pre splnenie účelu práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je\nprávne významné akékoľvek správanie štátneho orgánu. To znamená, že aj nesprávna\na neefektívna (nesústredená) činnosť štátneho orgánu môže zapríčiniť porušenie ústavou\nzaručeného základného práva podľa čl. 48 ods. 2, ak činnosť štátneho orgánu nesmeruje\nk odstráneniu právnej neistoty týkajúcej sa tých práv, kvôli ktorým sa osoba obrátila\nna štátny orgán, aby o jej veci rozhodol (I. ÚS 17/99, II. ÚS 33/99, IV. ÚS 380/08,\nIII. ÚS 24/09, I. ÚS 7/2011).\nV preskúmavanom postupe okresného súdu ústavný súd identifikoval viacero\nprípadov neefektívnej a nesústredenej aktivity.\n3.3 Okresný súd predložil predčasne 30. januára 2007 spis krajskému súdu\nna rozhodnutie o vylúčení konajúcej sudkyne. Následne mu 12. februára 2007 krajský súd\nspis vrátil ako predčasne predložený, keďže „o dôvodoch, či je sudca vylúčený... rozhoduje\nv tomto štádiu konania predseda súdu (§ 15 OSP)...“.\nPo podaní odvolaní proti v poradí druhému meritórnemu rozsudku okresný súd\npredložil 7. marca 2011 spisový materiál krajskému súdu na rozhodnutie o odvolaní.\nKrajský súd uznesením č. k. 9 Co 16/2011-1651 z 29. marca 2011 vrátil vec okresnému\nsúdu ako predčasne predloženú, keďže okresný súd opomenul rozhodnúť o povinnosti\nnahradiť štátu niektoré trovy konania. Až po doplnení požadovaného rozhodnutia (14. apríla\n2011) a následnom predložení veci krajskému súdu (20. mája 2011) tento mohol vecne\nprejednať podané odvolania.\n3.4 Uznesením č. k. 3 C 241/05-1930 z 26. júna 2012 okresný súd rozhodol,\nže znalec nie je vylúčený z vykonávania znaleckého dokazovania v predmetnej veci.\nNesprávne poučil účastníkov konania o možnosti podať proti tomuto uzneseniu odvolanie\n(č. l. 1930). Odporcovia podali 4. a 10. júla 2012 odvolania, ktoré po zaobstaraní vyjadrenia\nsťažovateľky okresný súd spolu so spisovým materiálom predložil krajskému súdu\nna prejednanie a rozhodnutie. Krajský súd musel uznesením č. k. 9 Co 60/2012-1957\nz 30. augusta 2012 odvolanie odporcov odmietnuť s poukazom na § 202 ods. 3 písm. k)\n\n11\n\nOSP ako neprípustné. Spis bol okresnému súdu vrátený 7. septembra 2012. Nesprávne\npoučenie okresného súdu tak prispelo k predĺženiu konania v tomto časovom úseku.\n3.5 Po preštudovaní vyžiadaného spisu musí ústavný súd okresnému súdu vytknúť\naj prípravu a organizáciu nariadených pojednávaní. Zákon ukladá konajúcemu súdu\npovinnosť pripraviť pojednávanie tak, aby bolo možné rozhodnúť o veci spravidla\nna jedinom pojednávaní (§ 114 ods. 1 OSP). Ústavný súd v tejto súvislosti uznáva,\nže aj pri vynaložení maximálneho úsilia zo strany súdu nemožno v mnohých prípadoch\nspravodlivo rozhodnúť hneď na prvom pojednávaní. Obzvlášť to platí v skutkovo náročných\nkauzách, akou je aj vec sťažovateľky. Konajúci všeobecný súd však v žiadnom štádiu\nkonanie nesmie rezignovať na snahu dosiahnuť cieľ naznačený v § 114 ods. 1 OSP.\nVyjadrenia odporcov k prvému znaleckému posudku\n\ndoručené\n\nokresnému súdu 23. októbra 2008 a 4. novembra 2008 obsahovali veľmi konkrétne\na detailne vyjadrené výhrady proti tomuto znaleckému posudku i celkový nesúhlas s ním.\nOdporcovia predložili iný znalecký posudok k rovnakým znaleckým úlohám, ktorý si sami\nobstarali. Závery tohto znaleckého posudku boli čiastočne identické, čiastočne však odlišné\nod znaleckého posudku\n\n. Skutková situácia sa tak jednoznačne uberala\n\nsmerom k nariadeniu kontrolného znaleckého dokazovania. Okresný súd v popísaných\nokolnostiach nariadil 8. decembra 2008 pojednávanie na 22. január 2009. Z okruhu\npredvolaných na pojednávanie je zreteľné, že nezamýšľal\n\nna pojednávaní\n\nvypočuť. Nenavrhovali to ani účastníci konania. Termín pojednávania bol 19. januára 2009\nzmenený na 4. marec 2009, a to „titulom stretnutia zamestnancov súdu z príležitosti vstupu\ndo nového roku 2009“ (č. l. 1013).\nÚstavný súd v prvom rade poukazuje na 119 ods. 1 OSP, podľa ktorého sa\npojednávanie môže odročiť len z dôležitých dôvodov. Súčasne však zdôrazňuje,\nže pochybný je aj samotný zmysel pojednávania nariadeného najprv na 22. január 2009\na následne na 4. marec 2009. Dokazuje to požiadavka plynúca z už citovaného § 114 ods. 1\nOSP v spojení s faktom, že pojednávanie uskutočnené 4. marca 2009 sa v podstate\nobmedzilo na potvrdenie doterajších postojov účastníkov konania a okresný súd ho odročil\nna účel realizácie kontrolného znaleckého dokazovania (č. l. 1141 a 1142). V týchto\n\n12\n\nokolnostiach ústavný súd zastáva názor, že nariadené pojednávanie nemohlo naplniť účel\nprocesnej normy obsiahnutej v § 114 ods. 1 OSP. Jeho nariadenie bolo teda prejavom\nneefektívnej činnosti okresného súdu. Okrem toho bolo výsledkom zmeny termínu určeného\npôvodne na 22. január 2009, a to z dôvodov, ktoré nemožno považovať za dôležité v zmysle\n§ 119 ods. 1 OSP.\nPo štvrtom zrušení meritórneho rozsudku a vrátení veci na ďalšie konanie (spis bol\nvrátený z krajského súdu 9. júla 2014) okresný súd 5. augusta 2014 nariadil pojednávanie\nna 13. november 2014. V danom štádiu konania bola vec podrobne skutkovo objasnená\na okresný súd disponoval štyrmi zrušujúcimi rozhodnutiami krajského súdu. V nich boli\nprávne názory odvolacieho súdu formulované dostatočne konkrétne na to, aby okresný súd\ndokázal identifikovať cestu, ktorou sa vo svojich úvahách o právnom posúdení objasneného\nskutkového stavu má uberať. Trojmesačný odstup medzi nariadením pojednávania a jeho\ntermínom je preto neodôvodnene dlhý. Navyše, ústavný súd nemohol ignorovať fakt,\nže okresný súd dva dni pred nariadeným termínom pojednávania presunul jeho termín\nna 17. december 2014, čo odôvodnil ospravedlnením neúčasti odporcu v 2. a 6. rade.\nNa takýto postup nebol žiaden dôvod, keďže v tom čase boli všetci odporcovia právne\nzastúpení kvalifikovaným právnym zástupcom.\nObdobnú výčitku možno okresnému súdu adresovať vo väzbe na časový odstup\nmedzi nariadením pojednávania 6. februára 2015 na 7. máj 2015.\n3.6 Napokon ústavný súd musel ako negatívny vyhodnotiť aj dopad rozhodnutí\nokresného súdu vo veci samej na základné právo sťažovateľky zaručené čl. 48 ods. 2\nústavy. Hoci meritórne rozhodnutie, ktorého právoplatnosťou sa odstraňuje stav právnej\nneistoty, samo osebe len ťažko môže atakovať základné právo účastníka konania\nna prerokovanie jeho veci bez zbytočných prieťahov, predsa len ho nemožno vyčleniť\nz rámca procesného postupu konajúceho všeobecného súdu, a tak ignorovať eventuálne ním\npreukázané procesné nedostatky, ktorých odstránenie si vyžaduje zrušujúci výrok\nodvolacieho súdu spätý s vrátením veci na ďalšie konanie, čím sa oddiali nastolenie stavu\nprávnej istoty. Inými slovami, ústavný súd v konaní podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o ochrane\nzákladného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov nemôže súdu prvého\n\n13\n\nstupňa pričítať na ťarchu zrušenie jeho meritórneho rozhodnutia a vrátenie veci odvolacím\nsúdom na ďalšie konanie, ak je takýto výrok odvolacieho rozhodnutia iba výsledkom\nodlišného právneho posúdenia veci odvolacím súdom. Odlišná situácia však nastáva,\nak zrušenie rozhodnutia vo veci samej a vrátenie veci na ďalšie konanie je dôsledkom\nvážnych procesných pochybení súdu prvého stupňa.\nZrušenie v poradí prvého rozsudku okresného súdu vyhláseného 8. júla 2009 bolo\nzjavne dôsledkom odlišného právneho posúdenia veci krajským súdom. Krajský súd bol\ntoho názoru, že v okolnostiach posudzovanej kauzy neprichádza do úvahy zamietnutie\nsťažovateľkinho návrhu z dôvodov hodných osobitného zreteľa podľa § 142 ods. 2\nObčianskeho zákonníka. Preto predĺženie konania na základe uznesenia krajského súdu\nč. k. 9 Co 69/2009-1335 z 26. novembra 2009 podľa názoru ústavného súdu nie je\nokresnému súdu na ťarchu.\nOdlišná situácia však nastala pri rozsudku č. k. 3 C 241/2005-1528 z 2. novembra\n2011. Krajský súd tomuto rozsudku vytkol nesúlad medzi vyhláseným rozsudkom\nna pojednávaní 2. novembra 2010 a jeho písomným vyhotovením, a to vo výroku o sume\nnáhrady, ktorú má sťažovateľka vyplatiť odporcom. Krajský súd zdôraznil, že súd je\nviazaný rozsudkom, tak ako ho vyhlásil, preto nemohol okresný súd pri vyhlásení rozsudku\nuložiť sťažovateľke povinnosť vyplatiť odporcov bez stanovenia sumy, ktorú im má\nzaplatiť, a potom túto sumu konkretizovať až v písomnom vyhotovení rozsudku. Predĺženie\nkonania z takéhoto pochybenia okresného súdu ide práve na vrub jemu.\nV poradí tretí rozsudok okresného súdu už rešpektoval právny názor krajského súdu.\nV tomto prípade však k zrušeniu meritórneho rozhodnutia okresného súdu došlo z dôvodu,\nže krajský súd odlišne vyhodnotil relevanciu skutkových okolností objasnených v konaní.\nZa nadväzujúce predĺženie tak nemožno kritizovať okresný súd.\nNapokon, pokiaľ ide o dosiaľ posledný rozsudok okresného súdu z 1. augusta 2013,\nje prejavom nesústredenosti v postupe okresného súdu. Týmto rozsudkom totiž okresný súd\nrovnako ako v prvom svojom rozsudku znovu návrh sťažovateľky zamietol na podklade\naplikácie § 142 ods. 2 Občianskeho zákonníka. V tom čase bolo zo skutkového hľadiska\n\n14\n\nnepochybné, že ďalšia existencia podielového spoluvlastníctva v jeho nezmenenej podobe je\nvzhľadom na rozvrátené vzťahy medzi spoluvlastníkmi neudržateľná. Nedošlo teda\nk žiadnemu zásadnému posunu v skutkovej rovine kauzy v porovnaní s prvým rozsudkom\nz 8. júla 2009. Napokon, okresný súd to v rozsudku z 1. augusta 2013 ani netvrdil.\nPreto po podaní odvolania nebolo možné očakávať iné rozhodnutie odvolacieho súdu\nnež zrušovacie (uznesenie č. k. 9 Co 132/2013-2238 z 2. júla 2014). Krajský súd v ňom\nzdôraznil, že už vyslovil záväzný právny názor k prípadnej aplikácii § 142 ods. 2\nObčianskeho zákonníka, no okresný súd ho nerešpektoval.\nDopad posledného menovaného pochybenia okresného súdu na základné právo\nsťažovateľky zaručené čl. 48 ods. 2 ústavy zosilňuje ďalší priebeh konania. Ten sa\nvyznačuje opakovaným podávaním námietok zaujatosti voči konajúcemu zákonnému\nsudcovi sťažovateľkou. Je síce pravdou, že využívaním tohto oprávnenia predlžuje konanie\npredovšetkým ona sama, otázne však je, nakoľko nedôvera sťažovateľky v nestrannosť\nzákonného sudcu vyplýva z opätovného (už štvrtého) zrušenia meritórneho rozhodnutia\nkrajským súdom. Okrem toho právoplatné ukončenie sporu po štvrtom rozhodnutí vo veci\nsamej by akékoľvek ďalšie predlžovanie konania (hoci aj opakovanými námietkami\nzaujatosti) definitívne vylúčilo.\nVo vzťahu k vyjadreniu okresného súdu o nedostatočnom personálnom obsadení\nsúdu a s tým súvisiacou jeho neprimeranou zaťaženosťou predstavujúcou podľa okresného\nsúdu objektívne okolnosti majúce negatívny dopad na plynulosť konania vo veci\nsťažovateľky ústavný súd poukazuje na svoju ustálenú judikatúru, podľa ktorej v súlade\ns medzinárodným štandardom uplatňovania dohovoru platí, že personálne\n\nproblémy\n\njustičného systému nezbavujú štát zodpovednosti za zbytočné prieťahy v súdnom konaní\n(III. ÚS 17/02). Námietka personálnych komplikácií nemá povahu okolnosti, ktorá by\nvylučovala alebo znižovala zodpovednosť súdu za rozhodnutie vo veci občana, ktorý sa naň\nobrátil.\n4. Súhrnne ústavný súd konštatuje, že na celkovej dĺžke žalovaného konania sa\npodieľali všetky tri faktory, ktoré sú pri rozhodovaní o sťažnostiach proti porušeniu\n\n15\n\nzákladného\n\npráva\n\nna\n\nprerokovanie\n\nveci\n\nbez\n\nzbytočných\n\nprieťahov\n\nštandardne\n\nvyhodnocované.\nÚstavný súd na tomto mieste pripomína, že využitie možností daných sťažovateľke\nprocesnými predpismi na uplatňovanie a presadzovanie ich práv v občianskom súdnom\nkonaní spôsobuje síce predĺženie priebehu konania, nemožno ho však kvalifikovať ako\npostup, dôsledkom ktorého sú zbytočné prieťahy (napr. I. ÚS 31/01, III. ÚS 472/2014\na ďalšie).\nPodiel okresného súdu na skutočnosti, že žalované konanie nie je ani po viac ako\ndesiatich rokoch právoplatne skončené, preto podľa názoru ústavného súdu zakladá jeho\nprávomoc vysloviť porušenie základných práv sťažovateľky na prerokovanie jej veci bez\nzbytočných prieťahov zaručené čl. 48 ods. 2 ústavy (bod 1 výroku tohto nálezu).\nPodľa čl. 127 ods. 2 druhej vety ústavy ak porušenie práv alebo slobôd podľa\nodseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo\nslobody porušil, vo veci konal. Vzhľadom na to, že ústavný súd dospel k záveru o porušení\nzákladného práva sťažovateľky na prerokovanie jej veci bez zbytočných prieťahov tak, ako\nto je uvedené v bode 1 výroku tohto nálezu, bolo namieste využiť právomoc podľa čl. 127\nods. 2 ústavy a prikázať okresnému súdu, aby v žalovanej veci konal bez zbytočných\nprieťahov (bod 2 výroku tohto nálezu).\nIII.\nPodľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie\nsťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné\nzadosťučinenie.\nSťažovateľka v petite svojej sťažnosti, ktorým je ústavný súd podľa § 20 ods. 4\nzákona o ústavnom súde viazaný, požadovala, aby sa jej priznala „nemajetková ujma\nvo výške 20.000 Eur“.\n\n16\n\nPodľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeraného\nfinančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho\ndomáha.\nSťažovateľka svoj návrh na rozhodnutie vo veci samej v časti o finančnom\nzadosťučinení v podstate neodôvodnila. Iba uviedla, že konkretizovanú sumu požaduje\n„za porušenie jej ústavných práv“. Takéto odôvodnenie je nedostatočné, pretože porušenie\nzákladných práv a slobôd je ústavnou podmienkou priznania finančného zadosťučinenia,\nako to vyplýva z citovaného čl. 127 ods. 3 ústavy. Sťažovateľka neviedla žiadne skutkové\nokolnosti odôvodňujúce požadované finančné zadosťučinenie. Pritom ústavný súd\nzdôrazňuje, že v konaní je zastúpená kvalifikovaným právnym zástupcom.\nZ citovaného čl. 127 ods. 3 vyplýva, že finančné zadosťučinenie sa môže, ale nemusí\npriznať. Ústavný súd je toho názoru, že takéto zadosťučinenie je namieste tam, kde nie je\nmožné dosiahnuť a dovŕšiť ochranu porušeného základného práva iným, ústavne a zákonne\nupraveným spôsobom (napr. III. ÚS 278/05).\nZa týchto okolností ústavný súd sťažovateľke požadované finančné zadosťučinenie\nnepriznal (bod 3 výroku tohto nálezu).\nIV.\nPodľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených\nprípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania,\naby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.\nSťažovateľka v sťažnostnom petite navrhla priznať jej náhradu trov právneho\nzastúpenia. Sumu trov vyčíslila na 908,47 €.\nÚstavný súd vzhľadom na výsledok meritórneho prerokovania sťažnosti považoval\nza potrebné priznať sťažovateľke náhradu trov konania za dva úkony právnej služby\nposkytnutej\n\njej\n\nprávnym\n\nzástupcom,\n\nako aj za písomné podanie – sťažnosť.\n\n17\n\na to\n\nza\n\nprevzatie\n\na prípravu\n\nzastúpenia,\n\nPri výpočte trov právneho zastúpenia sťažovateľky ústavný súd vychádzal\nz ustanovení § 1 ods. 3, § 11 ods. 3, § 14 ods. 1 písm. a) a b) a § 18 ods. 3 vyhlášky\nMinisterstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách\nadvokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len\n„vyhláška“).\nÚkony právnej služby boli vykonané v roku 2015. Základná tarifa podľa § 11 ods. 3\nvyhlášky je 1/6 z výpočtového základu (§ 1 ods. 3 vyhlášky, t. j. zo sumy 839 € pre úkony\nv roku 2015), čo predstavuje za jeden úkon v roku 2013 odmenu v sume 139,83 € a k tomu\nrežijný paušál za jeden úkon v sume 8,39 €.\nNáhrada trov právneho zastúpenia vo vzťahu k prevzatiu a príprave zastúpenia\nsťažovateľky, ako aj k podaniu sťažnosti predstavuje 279,66 €. K tomu bolo potrebné\npripočítať dvakrát režijný paušál, teda 16,78 €. Sťažovateľka má nárok na náhradu trov\nprávneho zastúpenia v sume 296,44 €.\nKeďže sťažovateľka preukázala, že jej právny zástupca je platiteľom dane z pridanej\nhodnoty, bolo potrebné priznanú odmenu vrátane režijného paušálu zvýšiť podľa § 18 ods. 3\nvyhlášky o 20 %. Súhrnne teda nárok sťažovateľky na náhradu trov právneho zastúpenia\npredstavuje 355,73 € (bod 4 výroku tohto nálezu), pričom okresný súd je uvedenú sumu\npovinný zaplatiť na účet právneho zástupcu sťažovateľky (§ 31a zákona o ústavnom súde\nv spojení s § 263 ods. 1 Civilného sporového poriadku).\nVzhľadom na znenie čl. 133 ústavy toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom\njeho doručenia účastníkom konania.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 18. októbra 2016\n\n18", "vazby": {"registre": ["prieťahy", "prieťahy v konaní-neefektívny postup", "prieťahy v konaní-právna a faktická zložitosť veci", "vyporiadanie-majetkových nárokov", "prieťahy v konaní-nečinnosť", "prieťahy v konaní-neefektívny postup", "prieťahy v konaní-nečinnosť", "vyporiadanie-majetkových nárokov", "prieťahy v konaní-právna a faktická zložitosť veci"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "3C/241/2005", "guid": null, "vztah": "porusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:10d1d62b-9975-4c89-b9a5-22a963de26ea", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:3.US.672.2014.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 672/2014", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 672/2014 z 15. 3. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-03-15", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.672.2014.1"}, {"guid": "ussr:d5285d32-b67a-457f-bdb8-9838ea0789ff", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:1.US.59.2015.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 59/2015", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 59/2015 z 13. 5. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-05-13", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:1.US.59.2015.1"}, {"guid": "ussr:9009b16c-1abb-4d12-9bc9-47cd7a143c24", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:1.US.665.2014.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 665/2014", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 665/2014 z 4. 3. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-03-04", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:1.US.665.2014.1"}, {"guid": "ussr:669cb5f4-0cd4-41da-9bf8-30910b24601f", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 472/2014", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 472/2014 z 16. 12. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-12-16", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:669cb5f4-0cd4-41da-9bf8-30910b24601f"}, {"guid": "ussr:813b88d3-b1b0-4a75-8096-3cddaa77e4f5", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 750/2013", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 750/2013 z 20. 3. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-03-20", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:813b88d3-b1b0-4a75-8096-3cddaa77e4f5"}, {"guid": "ussr:2a857736-5945-45b1-82b9-eddc848cb1f1", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 7/2011", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 7/2011 z 9. 3. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-03-09", "citacie_n": 304, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2a857736-5945-45b1-82b9-eddc848cb1f1"}, {"guid": "ussr:eae56e9a-77ae-46e6-85bf-a5da93e3e3bf", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 237/09", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 237/09 z 23. 9. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-09-23", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:eae56e9a-77ae-46e6-85bf-a5da93e3e3bf"}, {"guid": "ussr:c6d26085-ef04-47d8-ad4f-b75fbef9c134", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 24/09", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 24/09 z 26. 5. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-05-26", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c6d26085-ef04-47d8-ad4f-b75fbef9c134"}, {"guid": "ussr:0422f81d-9a7a-4368-99d7-d2b006d3dc7c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 380/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 380/08 z 2. 4. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-04-02", "citacie_n": 342, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0422f81d-9a7a-4368-99d7-d2b006d3dc7c"}, {"guid": "ussr:ff60fffc-0440-41eb-adf6-dab44ba3dd2d", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 316/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 316/08 z 3. 12. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-12-03", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ff60fffc-0440-41eb-adf6-dab44ba3dd2d"}, {"guid": "ussr:35bd7612-5df6-4d31-aac6-530f3729331c", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 154/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 154/06 z 19. 10. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-10-19", "citacie_n": 519, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:35bd7612-5df6-4d31-aac6-530f3729331c"}, {"guid": "ussr:d77dc448-562d-442d-9182-84bcafdcfd9f", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 278/05", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 278/05 z 30. 11. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-11-30", "citacie_n": 18, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d77dc448-562d-442d-9182-84bcafdcfd9f"}, {"guid": "ussr:bfbce88e-dc5b-4e7d-a4c1-f20edf3495ce", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 132/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 132/03 z 23. 3. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-03-23", "citacie_n": 2755, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bfbce88e-dc5b-4e7d-a4c1-f20edf3495ce"}, {"guid": "ussr:b04c39ca-599d-4a69-86c4-f9ad5929c6e2", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 76/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 76/03 z 27. 8. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-08-27", "citacie_n": 385, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b04c39ca-599d-4a69-86c4-f9ad5929c6e2"}, {"guid": "ussr:7ea7224e-2bac-4944-ada5-87223a288ccc", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 41/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 41/02 z 25. 6. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-06-25", "citacie_n": 3395, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7ea7224e-2bac-4944-ada5-87223a288ccc"}, {"guid": "ussr:06e8c539-f6a9-4c2e-b860-a8506e87114b", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 54/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 54/02 z 13. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-13", "citacie_n": 2999, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:06e8c539-f6a9-4c2e-b860-a8506e87114b"}, {"guid": "ussr:7683ba13-f53e-4632-8406-ded7b9bd5a96", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 32/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 32/02 z 12. 7. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-07-12", "citacie_n": 3990, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7683ba13-f53e-4632-8406-ded7b9bd5a96"}, {"guid": "ussr:9dd61345-a35b-4bd5-bbe2-b0b70dd71811", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 17/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 17/02 z 30. 5. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-05-30", "citacie_n": 608, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:9dd61345-a35b-4bd5-bbe2-b0b70dd71811"}, {"guid": "ussr:526b277f-09b6-40e5-96e6-7bd986ca445a", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 31/01", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 31/01 z 25. 10. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-10-25", "citacie_n": 341, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:526b277f-09b6-40e5-96e6-7bd986ca445a"}, {"guid": "ussr:55b749c9-53c1-4efd-987c-b413a079fc71", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 55/98", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 55/98 z 18. 10. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-10-18", "citacie_n": 4873, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:55b749c9-53c1-4efd-987c-b413a079fc71"}, {"guid": "ussr:0ad657ff-4121-454d-b6bd-ff91080680e0", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2000:1.US.19.2000.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 19/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 19/00 z 23. 11. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-11-23", "citacie_n": 3954, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2000:1.US.19.2000.1"}, {"guid": "ussr:e9e602ec-81fb-4b4a-ac19-6e1f1c087f86", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.17.1999.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 17/99", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 17/99 z 22. 9. 1999", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1999-09-22", "citacie_n": 992, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.17.1999.1"}, {"guid": "ussr:0ba05bb3-e9d6-4808-ab9b-5e66c49791df", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.33.1999.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 33/99", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 33/99 z 21. 4. 1999", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1999-04-21", "citacie_n": 310, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.33.1999.1"}, {"guid": "ussr:2fdd477e-709f-48c9-8c9c-6fed0d775560", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.26.1995.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 26/95", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 26/95 z 25. 10. 1995", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1995-10-25", "citacie_n": 1526, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.26.1995.1"}, {"guid": "a426d18c-40ad-49fe-a22e-43ea3f3da303:47985101-713a-4e20-a24a-32c500f26d97", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2014:1512205426.1", "spisova_znacka": "9Co/132/2013", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 9Co/132/2013 z 29. 10. 2014", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2014-10-29", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2014:1512205426.1"}, {"guid": "7aeec1ef-3251-4bd9-98d1-e14a8c4f38c4:c7151722-4be1-4bbd-a633-a4f0fdcf4e2e", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2013:1510226843.1", "spisova_znacka": "9Co/60/2012", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 9Co/60/2012 z 8. 1. 2013", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2013-01-08", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2013:1510226843.1"}, {"guid": "01e5aabe-4e5c-413e-a081-3a981afd7fe1:a75d69d1-ba68-46ae-b3c1-15837d46bbce", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2012:7210216217.1", "spisova_znacka": "9Co/16/2011", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 9Co/16/2011 z 19. 6. 2012", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2012-06-19", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2012:7210216217.1"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:6b20b8e8-64b6-4e68-9c73-b9197436a5fc", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:2.US.222.2021.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 222/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 222/2021 z 6. 5. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-05-06", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:2.US.222.2021.1"}, {"guid": "ussr:717330c6-ea1f-4ae6-aa91-c3b3cf714160", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:4.US.632.2018.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 632/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 632/2018 z 22. 11. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-11-22", "citacie_n": 90, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:4.US.632.2018.1"}]}