{"guid": "ussr:ad9c5a14-9d7d-44bd-84d3-a4737b76aa80", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:3.US.173.2016.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 173/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 173/2016 z 30. 3. 2016", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 30. marca 2016, sp. zn. III. ÚS 173/2016, ECLI:SK:USSR:2016:3.US.173.2016.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Sergej Kohut", "sudca_id": 1079, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/sergej-kohut-1079", "datum_vydania": "2016-03-30", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "III.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-2", "nazov": "čl. 46 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-35", "nazov": "čl. 35 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-35", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-35"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20", "nazov": "čl. 20 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-20"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-1", "nazov": "čl. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-1"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 35", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 35", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 35", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 20", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "nazov": "Dodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-35", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-20", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-1", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/ad9c5a14-9d7d-44bd-84d3-a4737b76aa80", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.173.2016.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.173.2016.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.173.2016.1/text", "citacie_n": 1, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nIII. ÚS 173/2016-10\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 30. marca 2016\npredbežne prerokoval sťažnosť\n\n,\n\n, zastúpenej\n\nadvokátom Mgr. Tomášom Horkayom, IURISTICO s. r. o., Cimborkova 13, Košice,\npre namietané porušenie jej základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 a 2\nÚstavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v spojení s právom na slobodu\npodnikania podľa čl. 35 Ústavy Slovenskej republiky a právom na ochranu majetku podľa\nčl. 20 a čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Cdo 648/2015\nz 19. novembra 2015 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť\n\no d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.\nOdôvodnenie:\nI.\n\nÚstavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 7. marca 2016\ndoručená sťažnosť\n\n(ďalej len „sťažovateľka“) pre namietané porušenie\n\njej základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky\n(ďalej len „ústava“), práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) v spojení s právom\nna slobodu podnikania podľa čl. 35 Ústavy Slovenskej republiky a právom na ochranu\nmajetku podľa čl. 20 a čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“) uznesením Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. 3 Cdo 648/2015 z 19. novembra\n2015 (ďalej aj „napadnuté uznesenie“).\nZo sťažnosti a k nej pripojenej prílohy vyplýva, že napadnutým uznesením\nnajvyššieho súdu sťažovateľka namieta porušenie označených základných práv, pretože\nnajvyšší súd odmietol jej dovolanie proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach (ďalej len\n„krajský súd“) č. k. 2 Co 92/2013-168 z 30. januára 2014, ktorým ako odvolací súd potvrdil\nrozsudok Okresného súdu Trebišov (ďalej len „okresný súd“) č. k. 14 C 52/2011-133\nz 9. októbra 2012, ktorým súd prvého stupňa rozhodol o neplatnosti kúpnej zmluvy\nuzatvorenej medzi navrhovateľkou (\n\n) a sťažovateľkou. Predmetom konania\n\nbol prevod nehnuteľnosti.\nPrípustnosť dovolania sťažovateľka založila na naplnení predpokladov § 237 písm. f)\nObčianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“), a to odňatím možnosti konať pred súdom\nnedostatočným odôvodnením rozsudku druhostupňového, ako i prvostupňového súdu.\nTvrdila, že súdy sa nevysporiadali s jej podstatnými argumentmi, ktoré svedčili v prospech\nvýkladu právneho úkonu zachovávajúceho jeho platnosť, resp. v prospech absencie\nnaliehavého právneho záujmu na určení neplatnosti úkonu a vlastníckeho práva, a ktoré\nmohli viesť aj samostatne k zamietnutiu žaloby žalobcu voči nej.\nOdôvodnenie dovolacieho súdu je podľa sťažovateľky v rozpore so základnými\npožiadavkami na odôvodnenie rozhodnutia súdu, „ktoré má na zásadné a konkrétne\nargumenty reagovať úplne konkrétne, a nie uvedenými všeobecnými formuláciami“.\nSťažovateľka v sťažnosti namieta, že ak odvolací súd v konaní využil výnimočný\ninštitút § 219 ods. 2 OSP, pre využitie tohto inštitútu v danej veci nebol priestor.\n\n2\n\nSťažovateľka tvrdí, že k porušeniu jej práv došlo aj „nadmerným formalistickým\nvýkladom príslušných ustanovení zákona (keď súdy si navyše vybrali k aplikácii len niektoré\nustanovenia právneho poriadku), pričom tieto ustanovenia aplikovali jednostranne bez\nohľadu na kontext právneho poriadku, bez ohľadu na ich účel a povahu...“.\nNa základe uvedeného sťažovateľka v petite žiada, aby ústavný súd nálezom\nvyslovil, že uznesením najvyššieho súdu sp. zn. 3 Cdo 648/2015 z 19. novembra 2015 bolo\nporušené jej základné právo na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 a 2 ústavy, právo\nna spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru v spojení s právom na slobodu\npodnikania podľa čl. 35 ústavy a právom na ochranu majetku podľa čl. 20 a čl. 1\ndodatkového protokolu, aby napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil najvyššiemu súdu\nna ďalšie konanie a aby sťažovateľke priznal náhradu trov právneho zastúpenia v sume\n363,74 €.\nII.\nPodľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.\nPodľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak\no ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nPodľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania\npred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.\nÚstavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním\na o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom\n\n3\n\nsúde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti\nnavrhovateľa.\nPri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené\nv ustanovení § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.\nPodľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd\nprávomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo\nnávrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže\nústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.\nÚstavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.\nO zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti (návrhu) pritom možno hovoriť vtedy,\nak namietaným postupom orgánu štátu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného\npráva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej\nsúvislosti medzi namietaným rozhodnutím alebo iným označeným postupom orgánu štátu\na základným právom alebo slobodou, ktorých porušenie sa namietalo, prípadne z iných\ndôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať tú, pri predbežnom\nprerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného\npráva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konania (napr.\nI. ÚS 66/98, III. ÚS 168/05, IV. ÚS 136/05, I. ÚS 453/2011).\nPredmetom sťažnosti je námietka porušenia základného práva sťažovateľky na súdnu\nochranu podľa čl. 46 ods. 1 a 2 ústavy, práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6\nods. 1 dohovoru v spojení s právom na slobodu podnikania podľa čl. 35 ústavy a právom\nna ochranu majetku podľa čl. 20 a čl. 1 dodatkového protokolu uznesením najvyššieho súdu\nsp. zn. 3 Cdo 648/2015 z 19. novembra 2015, ktorým odmietol jej dovolanie proti rozsudku\nkrajského súdu sp. zn. 2 Co 92/2013 z 30. januára 2014.\nNajvyšší súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia najmä uviedol:\n«Okresný súd Trebišov rozsudkom z 9. októbra 2012 č. k. 14 C 52/2011... určil, že je\nneplatná kúpna zmluva uzatvorená 6. marca 2006 účastníčkami konania, 2. žalovanej uložil\n\n4\n\npovinnosť vrátiť žalobkyni „pozemok“ v takom stave, v akom ho prevzala po jeho kúpe,\n3. žalobkyni uložil povinnosť vrátiť žalovanej kúpnu cenu 106,22 €, 4. určil, že žalobkyňa je\nvlastníčkou pozemku v katastrálnom území\n\n... Kúpna zmluva je preto absolútne\n\nneplatná (§ 39 Občianskeho zákonníka)...\nNa odvolanie žalovanej Krajský súd v Košiciach rozsudkom z 30. januára 2014\nsp. zn. 2 Co 92/2013 napadnutý rozsudok potvrdil ako vecne správny (§ 219 O.s.p.),\nnáležite odôvodnený, založený na úplných skutkových zisteniach a ich správnom právnom\nposúdení...\nProti uvedenému rozsudku odvolacieho súdu podala žalovaná dovolanie\ns odôvodnením, že jej v konaní bola odňatá možnosť konať (§ 237 písm. f/ O. s. p.)\nv dôsledku toho, že rozhodnutia prvostupňového aj odvolacieho súdu nie sú dostatočne\nodôvodnené a súdy sa nevyrovnali so všetkými námietkami žalovanej prednesenými\nv konaní pred prvostupňovým aj odvolacím súdom.»\nNajvyšší súd v rozhodnutí poukázal na rozhodnutia ústavného súdu sp. zn.\nIV. ÚS 35/02, II. ÚS 324/2010 a III. ÚS 550/2012, v ktorých vyslovil, že otázka posúdenia,\nči sú alebo nie sú splnené podmienky, za ktorých sa môže uskutočniť dovolacie konanie, je\notázkou zákonnosti a jej riešenie patrí do výlučnej právomoci najvyššieho súdu, a v ďalšom\nuviedol:\n«... Dovolanie má v systéme opravných prostriedkov občianskeho súdneho konania\nosobitné postavenie. Na rozdiel od odvolania..., ktorým možno napadnúť ešte neprávoplatné\nrozhodnutie, ide v prípade dovolania o mimoriadny opravný prostriedok, ktorým možno iba v prípadoch Občianskym súdnym poriadkom výslovne stanovených - napadnúť\nrozhodnutie odvolacieho súdu, ktoré už nadobudlo právoplatnosť. Občiansky súdny\nporiadok vychádza z tejto mimoriadnej povahy dovolania... (viď napríklad rozhodnutia\nnajvyššieho súdu sp. zn. 1 Cdo 113/2012, 2 Cdo 132/2013...).\n... Vo všeobecnosti pre použitie mimoriadnych opravných prostriedkov platí, že sú\nprípustné iba vo výnimočných prípadoch. ESĽP v rámci svojej rozhodovacej praxe už\nviackrát vyslovil nezlučiteľnosť mimoriadneho opravného prostriedku s princípom právnej\nistoty, a konštatoval porušenie čl. 6 ods. 1 Dohovoru vtedy, keď k nariadeniu opätovného\n\n5\n\npreskúmania veci došlo (len) z dôvodu existencie odlišného právneho posúdenia veci\n(porovnaj Roseltrans proti Rusku, rozsudok z roku 2005). ...\nUstanovenia, ktoré upravujú prípustnosť dovolania, treba striktne dodržiavať aj\nz toho dôvodu, že ak mimoriadny opravný súd „koná a rozhoduje napriek tomu, že neboli\nsplnené zákonom ustanovené predpoklady prípustnosti na jeho postup v opravnom konaní\n[čl. 46 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky... čl. 51 ods. 1 ústavy] a prelomí právoplatnosť\nnapadnutého rozhodnutia súdu nižšieho stupňa, porušuje základné právo na súdnu ochranu\ntoho účastníka, ktorý sa po rozhodnutí opravného súdu v takom prípade dostáva\ndo nepriaznivejšej pozície, než v ktorej bol pred takým rozhodnutím opravného súdu...\n... Dovolaním žalovanej je napadnutý rozsudok odvolacieho súdu. V zmysle\nustanovenia § 238 ods. 1 O. s. p. platí, že ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu vydanému\nv tejto procesnej forme, je prípustné, ak je ním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu,\nktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. Dovolanie je tiež prípustné\nproti rozhodnutiu odvolacieho súdu, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru\ndovolacieho súdu vysloveného v tejto veci (§ 238 ods. 2 O. s. p.). Podľa § 238 ods. 3 O. s. p.\nje dovolanie prípustné aj proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol potvrdený rozsudok\nsúdu prvého stupňa, ak odvolací súd vyslovil vo výroku svojho potvrdzujúceho rozsudku, že\nje dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu,\nalebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa\nvo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4 O. s. p.\nV prejednávanej veci dovolanie nesmeruje proti zmeňujúcemu rozsudku odvolacieho\nsúdu (§ 238 ods. 1 O. s. p.), ale proti takému potvrdzujúcemu rozsudku, ktorý nemá znaky\nrozsudku uvedeného v § 238 ods. 3 O. s. p.; najvyšší súd dosiaľ v tejto veci nerozhodoval,\npreto ani nevyslovil záväzný právny názor (§ 238 ods. 2 O. s. p.). Prípustnosť podaného\ndovolania preto z § 238 O. s. p. nevyplýva...\nVady konania v zmysle § 237 písm. a/ až e/ a g/ O. s. p. neboli v dovolaní namietané\na v dovolacom konaní ich existencia ani nevyšla najavo. Prípustnosť dovolania žalovanej\npreto z týchto ustanovení nemožno vyvodiť.\n... Žalovaná v dovolaní namieta, že v konaní jej bola odňatá možnosť pred súdom\nkonať.\n\n6\n\nOdňatím možnosti konať pred súdom (§ 237 písm. f/ O. s. p.) sa rozumie taký\nprocesne nesprávny postup súdu, ktorý má za následok znemožnenie realizácie procesných\noprávnení účastníka konania, ktoré mu poskytuje Občiansky súdny poriadok. O procesnú\nvadu v zmysle § 237 písm. f/ O. s. p. ide najmä vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore\nso zákonom, prípadne ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi a týmto postupom\nodňal účastníkovi konania jeho procesné práva [v zmysle § 18 O. s. p. majú účastníci\nv občianskom súdnom konaní rovnaké postavenie a súd je povinný zabezpečiť im rovnaké\nmožnosti na uplatnenie ich práv - viď napríklad právo účastníka vykonávať procesné úkony\nvo formách stanovených zákonom (§ 41 O. s. p.), nazerať do spisu a robiť si z neho výpisy\n(§ 44 O.s.p.), vyjadriť sa k návrhom na dôkazy a k všetkým vykonaným dôkazom (§ 123\nO.s.p.), byť predvolaný na súdne pojednávanie (§ 115 O. s. p.), na to, aby mu bol rozsudok\ndoručený do vlastných rúk (§ 158 ods. 2 O. s. p.)].\n... K dovolacej argumentácii, v rámci ktorej žalovaná namieta, že k procesnej vade\nuvedenej v § 237 písm. f/ O. s. p. došlo tým, že rozhodnutie odvolacieho súdu je - ako tvrdí\n-nedostatočne odôvodnené, nereagujúce na jej odvolaciu argumentáciu a v dôsledku toho\nnepreskúmateľné, dovolací súd uvádza nasledovné:\n... Vada nedostatku dôvodov rozhodnutia sama osebe (pri inak správnom rozhodnutí)\nnemusí (ale) disponovať potrebnou ústavnoprávnou intenzitou smerujúcou k porušeniu\noznačených práv (III. ÚS 228/06, I. ÚS 53/10, III. ÚS 99/08).\nVada konania uvedená v § 237 písm. f/ O. s. p. znamená vždy porušenie čl. 46 ods. 1\nústavy aj čl. 6 ods.1 Dohovoru. To však neznačí, že by zároveň nevyhnutne platil aj opak,\nteda to, že každé porušenie práva na spravodlivý súdny proces dosahuje intenzitu (až) vady\nkonania v zmysle § 237 O. s. p... Najzávažnejším procesným vadám konania, ktoré sú\ntaxatívne vymenované v § 237 O. s. p., pripisuje Občiansky súdny poriadok osobitný\nvýznam - vady tejto povahy považuje za okolnosť zakladajúcu prípustnosť dovolania (viď §\n237 O. s. p.) a zároveň tiež za prípustný dovolací dôvod (viď § 241 ods. 2 písm. a/ O. s. p.).\nAj niektorým ďalším procesným vadám konania nedosahujúcim stupeň závažnosti\nprocesných vád v zmysle § 237 O. s. p. pripisuje Občiansky súdny poriadok význam, avšak\ninej váhy. Iné vady, ktoré mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci („iné vady“)\npovažuje totiž - na rozdiel od procesných vád vymenovaných v § 237 O. s. p. - (len)\n\n7\n\nza relevantný dovolací dôvod (viď § 241 ods. 2 písm. b/ O. s. p.), pričom však vady tejto\npovahy prípustnosť dovolania nezakladajú...\nV prejednávanej veci najvyšší súd nemohol brať na zreteľ len žalovanou\nzdôrazňované právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, ale musel dbať o to, aby zachoval\nústavnoprávne relevantnú rovnováhu medzi týmto právom a ústavným princípom právnej\nistoty, ktorý bol vyjadrený právoplatnými rozsudkami súdov nižších stupňov. Dovolací súd\npri riešení otázky prípustnosti podaného dovolania nemohol nedať prednosť ústavnému\nprincípu právnej istoty, lebo dovolateľkou namietaný nedostatok odôvodnenia rozhodnutí\nnevykazoval znaky odňatia možnosti konať pred súdom (§ 237 písm. f/ O. s. p.)...\nJudikatúra najvyššieho súdu (R 111/1998) považuje nepreskúmateľnosť rozhodnutia\nza tzv. inú vadu konania (§ 241 ods. 2 písm. b/ O. s. p.), ktorá prípustnosť dovolania\nnezakladá. Podľa právneho názoru dovolacieho súdu je názor zaujatý v uvedenom judikáte\nnaďalej plne opodstatnený aj v prejednávanej veci a dovolací súd ani v danom prípade\nnemá dôvod odkloniť sa od tohto názoru. Na závere, že (prípadné) nedostatočné\nodôvodnenie\n\nrozhodnutia\n\nsúdu\n\nnezakladá\n\nprocesnú\n\nvadu\n\nkonania\n\nzotrval\n\nvec\n\nprejednávajúci senát vždy dôsledne a bezvýnimočne (viď napríklad uznesenia najvyššieho\nsúdu sp. zn. 3 Cdo 249/2008, 3 Cdo 290/2009, 3 Cdo 138/2010...). Právna kvalifikácia\nnepreskúmateľnosti rozhodnutia súdu nižšieho stupňa ako dôvodu zakladajúceho (iba) tzv.\ninú vadu konania pritom vyplýva aj z rozhodnutí ďalších senátov najvyššieho súdu\n(porovnaj\n\nnapríklad\n\nrozhodnutia\n\nsp.\n\nzn.\n\n1 ECdo\n\n10/2014,\n\n2\n\nCdo\n\n137/2010,\n\n4 Cdo 310/2009...).\n... Dovolací súd osobitne poukazuje na to, že ústavný súd v náleze z 30. januára 2013\nsp. zn. III. ÚS 551/2012 konštatoval, že „sa väčšinovým názorom svojich senátov priklonil\nk tej judikatúre najvyššieho súdu, ktorá prijala záver, že nedostatok riadneho odôvodnenia\nrozsudku nezakladá vadu konania podľa § 237 písm. f/ O.s.p., ale len tzv. inú vadu konania\npodľa § 241 ods. 2 písm. b/ O. s. p“. ...\nV preskúmavanej veci je dovolaním napadnutý potvrdzujúci rozsudok odvolacieho\nsúdu, ktorý nemá znaky uvedené v § 238 ods. 3 O. s. p. Vzhľadom na zámer zákonodarcu,\naby potvrdzujúci rozsudok odvolacieho súdu neuvedený v tomto ustanovení nebolo možné\npodrobiť dovolaciemu prieskumu (i keby prípadne spočíval na nesprávnej aplikácii alebo\ninterpretácii zákona), bolo by nielen nelogické a v rozpore s výnimočnou povahou\n\n8\n\ndovolania, ale aj z materiálneho hľadiska neakceptovateľné, pokiaľ by právnou úpravou\nobsiahnutou v § 237 písm. f/ O. s. p. vyjadril zároveň („súbežnú“) vôľu zabezpečiť\núčastníkovi konania možnosť dovolacieho prieskumu v prípade takého potvrdzujúceho\nrozsudku odvolacieho súdu neuvedeného v § 238 O.s.p...\n... Základná idea mimoriadnych opravných prostriedkov vychádza z toho, že právna\nistota a stabilita nastolené právoplatným rozhodnutím sú v právnom štáte narušiteľné len\nmimoriadne a výnimočne.\nÚspešné uplatnenie tohto mimoriadneho opravného prostriedku dovolateľom je\npodmienené (primárnym) záverom dovolacieho súdu, že dovolanie je procesné prípustné\na až následným (sekundárnym) záverom dovolacieho súdu, že tento opravný prostriedok je\naj opodstatnený....\n... I keby teda bola (prípadne) opodstatnená námietka žalovanej, že napadnuté\nrozhodnutie je nepreskúmateľné, nepresvedčivé alebo nedostatočne odôvodnené, nemožno\nprehliadnuť, že takáto námietka sa týka (len) tzv. inej vady konania majúcej za následok\nnesprávne rozhodnutie vo veci.\nAko už bolo uvedené vyššie, tzv. iná (v § 237 O.s.p. nevymenovaná) vada konania\nprípustnosť dovolania nezakladá...\n... V prípade neúplnosti skutkových zistení alebo nesprávnosti skutkových záverov\nnejde o nedostatok, ktorý by bol v rozhodovacej praxi najvyššieho súdu považovaný\nza dôvod zakladajúci procesnú vadu konania v zmysle § 237 písm. f/ O. s. p. (viď viaceré\nrozhodnutia najvyššieho súdu, napríklad sp. zn. 2 Cdo 130/2011, 3 Cdo 248/2011...).\n... Postup súdu, ktorý v priebehu konania nevykonal všetky účastníkom navrhované\ndôkazy, nezakladá prípustnosť dovolania proti rozhodnutiu odvolacieho súdu podľa § 237\npísm. f/ O.s.p., lebo týmto postupom sa účastníkovi neodníma možnosť pred súdom konať\n(porovnaj R 37/1993 a R 125/1999).\n... Ani nesprávne vyhodnotenie dôkazov, ktoré navrhovateľke v dovolaní zreteľne\nnamieta, nie je vadou konania v zmysle § 237 O. s. p. Pokiaľ súd nesprávne vyhodnotí\nniektorý z vykonaných dôkazov, môže byť jeho rozhodnutie z tohto dôvodu nesprávne, táto\nskutočnosť ale sama osebe nezakladá prípustnosť dovolania v zmysle § 237 O.s.p. (viď tiež\nnapríklad uznesenia najvyššieho súdu sp. zn. 1 Cdo 85/2010 a 2 Cdo 29/2011).\n\n9\n\n... K námietke žalovanej, že napadnutý rozsudok spočíva na nesprávnom právnom\nposúdení veci v zmysle § 241 ods. 2 písm. c/ O. s. p. (o túto vadu by išlo, ak by súdy\nnesprávne aplikovali alebo interpretovali § 80 písm. c/ O. s. p., ale tiež § 39 Občianskeho\nzákonníka a ustanovenia zákona č. 138/1991 Zb.), dovolací súd uvádza, že právnym\nposúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery\na na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. ...\nKeďže žalovaná uplatnila dovolací dôvod v zmysle § 241 ods. 2 písm. c/ O. s. p.\nv dovolaní, ktoré nie je procesné prípustné, nemohol dovolací súd podrobiť napadnutý\nrozsudok posúdeniu z hľadiska správnosti v ňom zaujatých právnych záverov.\n... K predchádzajúcim bodom odôvodnenia najvyšší súd pripomína konštatovanie\nústavného súdu obsiahnuté v jeho uznesení z 27. marca 2014 sp. zn. IV. ÚS 196/2014, podľa\nktorého „prípadný nedostatok riadneho odôvodnenia dovolaním napadnutého rozhodnutia,\nnedostatočne zistený skutkový stav alebo nesprávne právne posúdenie veci nezakladá vadu\nkonania podľa § 237 písm. f/ O. s. p“...»\nÚstavný súd v prvom rade konštatuje, že nemá žiadny dôvod odchýliť sa od svojej\ndoterajšej judikatúry, podľa ktorej otázka posúdenia, či sú alebo nie sú splnené podmienky\nna uskutočnenie dovolacieho konania, patrí do výlučnej právomoci dovolacieho súdu, t. j.\nnajvyššieho súdu, a nie do právomoci ústavného súdu. Z rozdelenia súdnej moci v ústave\nmedzi ústavný súd a všeobecné súdy (čl. 124 a čl. 142 ods. 1) vyplýva, že ústavný súd nie je\nalternatívou ani mimoriadnou opravnou inštanciou vo veciach patriacich do právomoci\nvšeobecných súdov, ktorých sústavu završuje najvyšší súd (mutatis mutandis II. ÚS 1/95,\nII. ÚS 21/96). Zo subsidiárnej štruktúry systému ochrany ústavnosti ďalej vyplýva, že práve\nvšeobecné súdy sú primárne zodpovedné za výklad a aplikáciu zákonov, ale aj\nza dodržiavanie práv a slobôd vyplývajúcich z ústavy alebo dohovoru (I. ÚS 4/00), preto\nprávomoc ústavného súdu pri ochrane práva každého účastníka konania nastupuje až vtedy,\nak nie je daná právomoc všeobecných súdov (m. m. II. ÚS 13/01), alebo všeobecné súdy\nneposkytnú\n\nochranu\n\noznačenému\n\nzákladnému\n\nprávu\n\nsťažovateľa\n\ns ústavnoprocesnými princípmi, ktoré upravujú výkon ich právomoci.\n\n10\n\nv\n\nsúlade\n\nPo preskúmaní výroku a odôvodnenia napadnutého rozhodnutia najvyššieho súdu\nz hľadiska arbitrárnosti, teda zlučiteľnosti účinkov interpretácie a aplikácie právneho\npredpisu s ústavou, prípadne medzinárodnými zmluvami o ľudských právach a základných\nslobodách, ústavný súd konštatuje, že nezodpovedá skutočnosti tvrdenie sťažovateľky,\npodľa ktorého odôvodnenie dovolacieho súdu je v rozpore so základnými požiadavkami\nna odôvodnenie rozhodnutia súdu, „ktoré má na zásadné a konkrétne argumenty reagovať\núplne konkrétne, a nie uvedenými všeobecnými formuláciami“. Najvyšší súd sa s dovolaním\nsťažovateľky podrobne zaoberal, pričom jeho závery sú logické a presvedčivé. V žiadnom\nprípade nevykazujú znaky arbitrárnosti či zjavnej neodôvodnenosti. Skutočnosť, že\nsťažovateľka sa s týmito závermi nestotožňuje, nemôže sama osebe zakladať porušenie ňou\noznačených práv.\nPodľa názoru ústavného súdu právne posúdenie veci najvyšším súdom je vo vzťahu\nk námietkam sťažovateľky, ústavne konformné, a preto niet dôvodu na to, aby do týchto\nzáverov zasiahol.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 30. marca 2016\n\n11", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:7286c173-ddb8-4994-81d0-261416257e91", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 196/2014", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 196/2014 z 27. 3. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-03-27", "citacie_n": 284, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7286c173-ddb8-4994-81d0-261416257e91"}, {"guid": "ussr:41d3133b-7619-4640-9854-a9f535e3dd1a", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 551/2012", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 551/2012 z 30. 1. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-01-30", "citacie_n": 280, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:41d3133b-7619-4640-9854-a9f535e3dd1a"}, {"guid": "ussr:04ad02cb-b157-4060-a030-19dfbc61b4c0", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 550/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 550/2012 z 13. 11. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-11-13", "citacie_n": 274, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:04ad02cb-b157-4060-a030-19dfbc61b4c0"}, {"guid": "ussr:7a24a1dd-0597-4e08-9fed-153433e73d41", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 453/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 453/2011 z 23. 11. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-11-23", "citacie_n": 217, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7a24a1dd-0597-4e08-9fed-153433e73d41"}, {"guid": "ussr:e2432065-546d-402f-a96a-435d811ab52c", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 324/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 324/2010 z 8. 7. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-07-08", "citacie_n": 741, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e2432065-546d-402f-a96a-435d811ab52c"}, {"guid": "ussr:3c12ea4f-5229-4ea6-a14c-a5aebeacf9eb", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 99/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 99/08 z 1. 4. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-04-01", "citacie_n": 88, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3c12ea4f-5229-4ea6-a14c-a5aebeacf9eb"}, {"guid": "ussr:ac22e011-9989-4698-9bea-835a846184d1", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 228/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 228/06 z 18. 10. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-10-18", "citacie_n": 42, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ac22e011-9989-4698-9bea-835a846184d1"}, {"guid": "ussr:8b0d780f-6628-41eb-a3b0-adbad48e400c", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 168/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 168/05 z 9. 6. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-06-09", "citacie_n": 1886, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8b0d780f-6628-41eb-a3b0-adbad48e400c"}, {"guid": "ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 136/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 136/05 z 11. 5. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-05-11", "citacie_n": 3751, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74"}, {"guid": "ussr:2c2c7dfb-145b-4dfd-ba62-a3b465e6b49d", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 35/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 35/02 z 10. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-10", "citacie_n": 1066, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2c2c7dfb-145b-4dfd-ba62-a3b465e6b49d"}, {"guid": "ussr:4365ea3f-7810-4806-a09b-888aded6bf64", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 13/01", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 13/01 z 14. 2. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-02-14", "citacie_n": 1105, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4365ea3f-7810-4806-a09b-888aded6bf64"}, {"guid": "ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 66/98", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 66/98 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 7731, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640"}, {"guid": "ussr:8c89c393-acbf-4a5b-9bfc-62402e14e2f3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 21/96", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 21/96 z 16. 5. 1996", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1996-05-16", "citacie_n": 5297, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1"}, {"guid": "ussr:28847603-cec4-43ed-995d-610a124baadf", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 1/95", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 1/95 z 10. 1. 1995", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1995-01-10", "citacie_n": 4173, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1"}, {"guid": "8d1b347e-f823-42d7-833e-321c024e53a5:68bd5085-50da-42a3-8184-c768420840e9", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2013:8710204010.1", "spisova_znacka": "2Co/92/2013", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 2Co/92/2013 z 19. 11. 2013", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2013-11-19", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2013:8710204010.1"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:274f1411-0930-48e6-b441-9adca9115278", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:2.US.579.2016.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 579/2016", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 579/2016 z 2. 3. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-03-02", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.579.2016.1"}]}